Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. marec 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 34Csp/222/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123210894
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8123210894.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu IFIS investiční

fond, a.s., so sídlom Čechyňská 419/14a, Trnitá, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 24 316 717, zast.
Nosko & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO:
36 860 107, proti žalovanému A. B. - C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., o zaplatenie 507,01
EUR s príslušenstvom a zmluvnej pokuty 1.353,99 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 1.353,99 EUR a v časti zaplatenia úrokov z
omeškania zo súm omeškaných splátok úveru zastavuje.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Spoločnosť UBC 2020, k.s., so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 53 151 135 (ďalej aj
ako „Správca“), ako správca úpadcu SILVERSIDE, a.s. v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09
Bratislava,IČO:50052560(ďalejajako„Úpadca“aleboajako„Veriteľ“)sažaloboudoručenousúdudňa
29.11.2023 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 507,01 EUR spolu s príslušenstvom, zaplatenia
zmluvnej pokuty vo výške 1.353,99 EUR, sumy vynaložených nákladov a nahradenia trov konania.

1.1. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako dlžník a Úpadca ako veriteľ uzatvorili dňa 10.4.2017
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 546565490 (ďalej aj ako „Zmluva”), na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 5.000 EUR (ďalej aj ako „Úver“), ktorý žalovaný k dňu podania žaloby nesplatil.

1.2. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 31K/25/2022 zo dňa 22.9.2022 publikovaným v
Obchodnom vestníku SR č. 187/2022 dňa 29.09.2022 (ďalej aj ako „Uznesenie o vyhlásení konkurzu“)

bol vyhlásený konkurz na majetok Úpadcu. Nakoľko bolo Uznesenie o vyhlásení konkurzu zverejnené
vObchodnomvestníkudňa29.9.2022,účinokzosplatneniaÚverunastaldňa30.9.2022exlegevzmysle
§ 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „Zákon o konkurze“).

1.3. Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanému pohľadávky v tejto štruktúre: (-) istina vo výške
507,01 EUR (dlžná istina z Úveru); (-) zmluvné úroky vo výške 19,55 EUR (zmluvné úroky vo výške

21,30 % p.a.); (-) zmluvná pokuta vo výške 1.353,99 EUR (zmluvná pokuta vo výške 10 % p.a. zo súm
omeškaných splátok Úveru); (-) úroky z omeškania zo súm omeškaných splátok Úveru; (-) náklady za
vystavenie upomienok.2. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.4.2024 uzavretej medzi Úpadcom v zastúpení
Správcom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom (ďalej aj ako „Zmluva o postúpení“) bola
pohľadávka uplatnená v tomto konaní voči žalovanému spolu s príslušenstvom a všetkými právami

s ňou spojenými postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným
oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2023 (ďalej aj ako „Oznámenie o
postúpení“).

2.1. Nakoľko k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní došlo po podaní žaloby, tak súd

procesným postupom podľa § 80 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) pripustil zmenu právneho predchodcu žalobcu, na miesto
ktorého vstúpil žalobca.

3. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 22.12.2023, avšak do rozhodnutia vo veci samej sa k nej
žiadnym spôsobom nevyjadril.

4. Súd po podaní žaloby vyzval žalobcu aby uviedol a preukázal (-) spôsob posúdenia schopnosti
žalovaného splácať spotrebiteľský úver a (-) spôsob preverenia príjmu žalovaného (bonitu) pred
uzavretím predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

4.1. Žalobca v podaní doručenom dňa 6.3.2024 uviedol, že v žiadosti o poskytnutie Úveru žalovaný
poskytol žalobcovi informácie v rozsahu jeho osobných údajov, príjmov a výdavkov. Žalovaným príjmy
uvedené žalobcom overil z dokumentov poskytnutých žalovaným, a to (-) výpis z účtu, (-) daňové
priznanie, (-) doklad o vyplatení zdravotného poistenia, (-) doklad o vyplatení sociálneho poistenia.
Žalobca si zároveň vykonal aj vlastné šetrenie, prostredníctvom informácií z príslušných databáz, a to

dopytom nasledujúcich registrov: (-) register – CRIF - nebank, (-) register – CRIF - bank, (-) register
úverov s.r.o., (-) register insolvencií. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností, vyplynul záver, že
pravidelné mesačné príjmy žalovaného predstavujú sumu vo výške 1.999,00 EUR, a zároveň pravidelné
mesačné výdavky žalovaného predstavujú sumu vo výške 389,59 EUR, spolu so splátkou jedného úveru
s mesačnými splátkami vo výške 84,00 EUR.

5.Zároveňvpodanídoručenomdňa6.3.2024 žalobcauviedol,žeprivypracovanížalobydošlokchybev
písaní pri vyčísľovaní nárokov, vzhľadom na čo opravil petit žaloby a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
k zaplateniu (-) istiny vo výške 507,01 EUR, (-) zmluvných úrokov vo výške 19,55 EUR a (-) vynaložených
nákladov vo výške 9,06 EUR.

5.1. Výrazom snahy o vyváženie práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy na jednej
strane a práva na právnu istotu založenú síce (objektívne) nesprávne prejaveným, ale predsa
právoplatným súdnym rozhodnutím, je, okrem iného, aj ustanovenie § 164 OSP. Toto ustanovenie
umožňuje súdu, ktorý rozhodnutie vydal, opraviť v ňom aj bez návrhu „chyby v písaní, počítaní a iné

zrejmé nesprávnosti“. Kým pojmy „chyby v písaní“, resp. „chyby v počítaní“ sú pomerne jednoznačné,
je pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ relatívne neurčitým pojmom. Už vzhľadom na systematickú úpravu
nápravy inej zrejmej nesprávnosti spolu s chybami v písaní a počítaní je zrejmé, že na jednej strane
môže ísť len o také chyby, ktoré sú podobného druhu ako chyba v písaní alebo počítaní, na druhej strane
musí ísť svojím obsahom o iné než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo okamžitým

zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila na vyhlásení alebo vyhotovení
rozhodnutia (porov. Rc 37/1969). Za zrejmú nesprávnosť v zmysle § 164 OSP tak treba považovať
rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu
jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný,
a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle. Musí ísť

o chybu súdu, nie účastníkov konania (súd preto nemôže postupom podľa § 164 OSP odstraňovať
nedostatky podaní účastníkov, ktoré zapríčinili nesprávnosť rozsudku; porov. aj 3 MCdo 21/2008). Z
ustanovenia § 204 ods. 1 OSP jednoznačne vyplýva, že oprava sa môže týkať aj výroku rozhodnutia.
V zhode s tým judikatúra všeobecných súdov (10 MObdoV 11/2010), ako aj Ústavného súdu SR (I.
ÚS 206/2013) uznala ako zrejmú nesprávnosť rozhodnutia nesprávny výrok o zrušení prvostupňového

rozhodnutia a akceptovala jeho opravu na výrok o potvrdení prvostupňového rozhodnutia, keď takýto
výrok bol jednoznačne krytý odôvodnením príslušného súdneho rozhodnutia (Nález Ústavného súdu
SR II. ÚS SR 576/2013 zo dňa 24. júla 2014).5.2. Pod zrejmým omylom či nesprávnosťou treba rozumieť také chyby v písaní a počítaní, ku ktorým
došlo zjavným a okamžitým zlyhaním duševnej či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozhodnutie
vyhotovila a ktoré je každému zrejmé.“ Z toho vyplýva, že ide o chyby zrejmé na prvý´ pohľad, pričom

predovšetkým ide o chyby technického rázu (Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 8Sžh/1/2009 zo dňa
30. septembra 2010).

5.3. Za analogického použitia vyššie citovanej judikatúry možno uviesť, že „chybou v písaní“ uvedenou
v žalobe je chyba, ku ktorej došlo zjavným a okamžitým zlyhaním duševnej či mechanickej činnosti

osoby, ktorá vyhotovila procesný úkon (žalobu), a ktorá je každému zrejmá, teda zrejmá na prvý pohľad,
pričom ide predovšetkým o chybu technického rázu. „Iné zrejmé nesprávnosti“ uvedené v akomkoľvek
procesnom úkone (teda aj v žalobe) sú na jednej strane len také chyby, ktoré sú podobného druhu
ako chyba v písaní alebo počítaní, na druhej strane musí ísť svojím obsahom o iné než pisárske alebo
počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo okamžitým zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby,
ktorá vykonala predmetný procesný úkon. Za zrejmú nesprávnosť tak treba považovať rozpor medzi

obsahom vôle, ktorú osoba svojím procesným úkonom v okamihu jeho vyhotovenia prejaviť chcela
(ktorej obsah je z jeho odôvodenia bezpečne poznateľný) a obsahom samotného procesného úkonu
ako prejavom tejto vôle.

5.4. V zmysle § 124 ods. 1 CSP (každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu) súd vyhodnotil

predmetné podanie žalobcu ako čiastočne späťvzatie žaloby a nie ako úpravu petitu, nakoľko žalobcom
uvedený rozsah „chyby pri písaní“ nepovažoval súd za spôsobilý byť chybou v písaní, a to najmä
s ohľadom na znenie žaloby (žalobca uviedol konkrétny výpočet zmluvnej pokuty a aj úroku z omeškania
ku konkrétnemu dňu, a to na viacerých miestach žaloby, napr. časť VI. Opis rozhodujúcich skutočností,
časť VII. vymedzenie nároku a časť IX. návrh na vydanie platobného rozkazu) a povahu tvrdenej chyby

v písaní.

5.5. V zmysle vyššie uvedeného a vzhľadom na návrh žalobcu, aby súd rozhodol o zvyšku uplatneného
nároku, tak súd považoval tento procesný úkon za čiastočne späťvzatie žaloby.

5.6. Podľa § 144 CSP je žalobca oprávnený vziať žalobu späť, pričom v zmysle § 146 ods. 1 CSP
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie, tak sa na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby neprihliada.

5.7. Späťvzatie žaloby žalobcom spĺňa všetky zákonné požiadavky a došlo k nemu skôr, než sa

začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, a tak súhlas žalovaného so späťvzatím nie
je potrebný.

5.8. Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych noriem súd teda procesným postupom podľa
§ 145 ods. 2 CSP konanie v predmetnej časti zastavil a o čiastočnom späťvzatí rozhodol v rozhodnutí

vo veci samej (týmto rozsudkom), tak ako je uvedené v jeho výrokovej časti.

6. V zmysle § 297 písm. b) CSP a s poukazom na to, že v tomto prípade ide o tzv. drobný spotrebiteľský
spor, ktorého hodnota neprevyšuje 1.000 EUR, pričom zároveň ide o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci (platí fikcia o nesporných skutkových tvrdeniach s poukazom na § 151 ods. 1 CSP) a

skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, tak súd nenariaďoval pojednávanie na prejednanie tejto veci a
určil termín verejného vyhlásenia tohto rozsudku.

7. Z písomných vyjadrení žalobcu a vykonaného dokazovania listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré
sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.

7.1.MedziÚpadcomažalovanýmbolauzatvorenáZmluva,nazákladektorejbolžalovanémuposkytnutý
Úver vo výške 5.000 EUR, ktorý sa zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach po 189,14 EUR, pri
ročnej úrokovej sadzbe 21,30 % (RPMN 22,78 %), a to až do celkovej čiastky Úveru vo výške 6.809,04
EUR, pričom prvá splátka bola dohodnutá na deň 24.5.2017.

7.2. Uznesením o vyhlásení konkurzu bol na majetok Úpadcu vyhlásený konkurz.

7.3. Z upomienok vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžných súm.7.4. Z Platobnej disciplíny zo dňa 17.10.2023 a z vyjadrenia žalobcu (v zmysle podania doručeného
15.11.2024) mal súd za preukázanú celkovú sumu vo výške 6.212,78 EUR, ktorú žalovaný zaplatil

žalobcovi titulom poskytnutého Úveru, ako aj spôsob započítania jednotlivých úhrad.

7.5. Žalobca posúdil schopnosť žalovaného splácať Úver, ako aj preveril jeho bonitu tým spôsobom, že
žalovaný poskytol žalobcovi informácie v rozsahu jeho osobných údajov, príjmov a výdavkov. Žalovaným
príjmy uvedené žalobcom overil z dokumentov poskytnutých žalovaným, a to (-) výpis z účtu, (-) daňové

priznanie, (-) doklad o vyplatení zdravotného poistenia, (-) doklad o vyplatení sociálneho poistenia.
Žalobca si zároveň vykonal aj vlastné šetrenie, prostredníctvom informácií z príslušných databáz, a to
dopytom nasledujúcich registrov: (-) register – CRIF - nebank, (-) register – CRIF - bank, (-) register
úverov s.r.o., (-) register insolvencií.

8. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania

strán sporu platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie
uvedený právny stav): (-) § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), (-) § 53 Občianskeho zákonníka, (-) § 1 a 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), (-) § 7 ods. 1 a 2

Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 11 ods. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, (-) § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (-) § 3 Nariadenia vlády
číslo 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako
„Nariadenia vlády č. 87/1995“) a § 46 ods. 1 Zákona o konkurze.

9. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie
uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.

10. Súd vyhodnotil vzťah žalobcu (resp. Úpadcu) a žalovaného založený titulom Zmluvy ako vzťah
spotrebiteľský, a teda naň aplikoval všetky ustanovenia platných právnych predpisov vzťahujúce sa na

úpravu takýchto vzťahov.

11. Súd považoval Zmluvu za platné uzatvorenú, avšak dospel k záveru, že žalobca si nesplnil povinnosť
podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako veriteľ pri uzatvorení Zmluvy nepostupoval
s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa splácať Úver.

12. Žalobca posúdil schopnosť žalovaného splácať Úver, ako aj preveril jeho bonitu tým spôsobom,
že žalovaný v žiadosti o Úver uviedol výšku jeho čistého príjmu z podnikania a výšku jeho mesačných
výdavkov. Zároveň príjem z podnikania žalobca overil z dokladu o potvrdení ročného príjmu z podnikania
a daňového priznania.

13. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch bol pritom žalobca povinný pred
uzatvorením Zmluvy posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať Úver, pričom
bol povinný zobrať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytol Úver, jeho výšku, príjem žalovaného a
aj účel Úveru. Vo všeobecnosti možno uviesť, že zmyslom a účelom dotknutého ustanovenia § 7 ods.

1 v spojení s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ jeho existujúcu situáciu, najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj
skutočností, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou
pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi
príjmami a výdavkami spotrebiteľa na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných

výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Z uvedeného je zrejmé, že
cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje
záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie
dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so
žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti

spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme najmä ním
aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, zktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne

si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov domáci rozpočet,

a to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver.
Preskúmať jeho konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, náklady na bývanie, dopravu,
domácnosť, vyživovaciu podobnosť a podobne. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k
posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

14. Vo vzťahu k povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver súd poukazuje aj na všeobecne akceptovanú judikatúru, a to napr. Rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/14/2022 zo dňa 30. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu
v Prešove č. k. 22CoCsp/19/2022 zo dňa 28. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
6Co/171/2016 zo dňa 27. októbra 2016, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 20Co/72/2017
zo dňa 26. októbra 2017, pričom v zmysle uvedenej judikatúry vyplývajú tieto závery: Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné
skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore
s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na
vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší
úver, ako je schopný splácať. (...) Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi,

ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.
Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch vôbec nepôsobí
odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona – Občianskeho zákonníka,
a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom
trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože

pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo
postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých
pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie
povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od
neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových

pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie
úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou
starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.
(...) Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,

t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Pre naplnenie podmienok uvedených v ust. § 7
ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o
výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie
zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania

a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku
spotrebiteľskej insolventnosti.

15. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že žalobca dostatočne nepreukázal, že by ho zaujímala
bonita žalovaného a či žalovaný dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Žalobca sa obmedzil len

na tvrdenie žalovaného, ktoré si sčasti verifikoval. Vo vzťahu k žalovaného príjmom sa obmedzil len na
tvrdenie žalovaného, ktoré si verifikoval z dokladu o potvrdení ročného príjmu z podnikania a daňového
priznania. V tomto smere je potrebné uviesť, že žalovaný uzatváral Zmluvu ako fyzická osoba a nie
SZČO. Ak by teda žalobca chcel vychádzať z príjmov žalovaného ako SZČO, tak mal vziať v úvahu aj
náklady na hospodársku činnosť a finančnú činnosť tohto subjektu. Ak by tak urobil, tak by dospel k

záveru, že výsledok hospodárenia za účtovné obdobie a základe dane je 3.984 EUR. Čistý mesačný
príjem je tak max 332 EUR.16. Pre naplnenie dikcie § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch pritom nepostačuje len formálne
zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a
odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov
spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto
ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Pokiaľ žalobca ako veriteľ
využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity
žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver.

17.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostíjezrejmé,ževyššieuvedenýmspôsobomzodpovedajúcim
odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity žalovaného žalobca nepostupoval. Bolo pritom základnou
povinnosťou žalobcu vo vzťahu k bonite žalovaného získať informácie od neho priamo a v jeho
súčinnosti, a následne takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či
a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa pritom považujú iba také informácie

o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej
situácii. Spôsob, akým žalobca posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver, nebol podľa názoru
súdu spôsobilý objektívne vytvoriť pravdivý obraz o žalovaného finančnej situácii, pričom porušenie tejto
povinnosti bolo v intenzite hrubého porušenia, a teda došlo k hrubému porušeniu základnej povinnosti
žalobcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver.

18. V nadväznosti na vyššie uvedené teda súd dospel k záveru, že Úver je potrebné v zmysle §
11 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Žalovaný by teda mal za použitia vyššie spomenutej zákonnej fikcie (očistenia Úveru od
úrokov a poplatkov) žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého Úveru, t. j. sumu v celkovej výške 5.000

EUR. Žalovaný doposiaľ zaplatil žalobcovi sumu v celkovej výške 6.212,78 EUR, ktorá prevyšuje sumu
Úveru, a teda nemá voči žalobcovi žiaden dlh. Uplatnený nárok žalobcu tým pádom súd vyhodnotil ako
nedôvodný a neopodstatnený, a tak z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti zaplatenia istiny
a zmluvných úrokov v celom rozsahu zamietol.

19. Napokon súd aj žalobu v časti zaplatenia upomienok zamietol, a to s odkazom na záver
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti Úveru.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore. Žalovaný mal v spore

plný úspech, a preto by mal mať vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, tak súd nárok na náhradu trov konania
žiadnejzostránnepriznal.Zastaveniekonaniavpredmetnejčastipovažovalsúdza„úspech“žalovaného
a zohľadnil ho pri určení úspechu žalovaného vyššie, a to v zmysle zásady procesnej zodpovednosti
za zavinenie, keďže žalobca vzal žalobu späť v predmetnej časti z dôvodu, že sa rozhodol ďalej si

neuplatňovať zmluvnú pokutu a úroky z omeškania, a teda žaloba bola vzatá späť pre správanie sa
žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov

a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.