Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/143/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100060
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100060.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr.
Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: Ing. Katarína Gavuliaková - PRO-fit, s miestom podnikania
Hôrky 245, 010 04 Žilina, IČO: 40 586 162, právne zastúpená: Mgr. Martin Gavuliak, advokát, so
sídlom Kašmírska 7, 821 04 Bratislava, IČO: 42 364 761, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č.: 50155-2/2023-BA zo dňa 04. decembra 2023, o kasačnej sťažnosti žalobkyne
protirozsudkuSprávnehosúduvBanskejBystricič.k.26Sas/2/2024-58zodňa6.septembra2024,takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania o kasačnej sťažnosti z a m i e t a.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania

1. Správny súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom č. k. 26Sas/2/2024-58 zo dňa 6. septembra

2024 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“
alebo „zákon č. 162/2015 Z.z.“) zamietol správnu žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia
preskúmavaného rozhodnutia žalovanej č.: 50155-2/2023-BA zo dňa 04. decembra 2023 (ďalej
len „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „druhostupňové rozhodnutie“), ktorým táto zmenila výrok
prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina (ďalej len „prvostupňový správny
orgán“ alebo „pobočka žalovanej“), číslo: 700-1613878523-GC04/23 zo dňa 27. septembra 2023 (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že vypustila text: „...Vám predpisuje za obdobie október 2016,

november 2016, december 2016, január 2017, február 2017, marec 2017, máj 2017, jún 2017, júl 2017
poistné na nemocenské poistenie v sume 8,03 Eur, poistné na starobné poistenie v sume 221,01 Eur,
poistné na invalidné poistenie v sume 72,64 Eur, poistné na úrazové poistenie v sume 24,84 Eur, poistné
na garančné poistenie v sume 7,63 Eur, poistné na poistenie v nezamestnanosti v sume 5,76 Eur a
poistné do rezervného fondu solidarity v sume 58,25 Eur, spolu v sume 398,16 Eur. Neoddeliteľnou
súčasťou tohto rozhodnutia je príloha.“ a doplnila text: „...Vám predpisuje za obdobie október 2016,
november 2016, december 2016, január 2017, február 2017, marec 2017, máj 2017, jún 2017, júl

2017 poistné na starobné poistenie v sume 253,45 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 84,42
Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 60,29 Eur, spolu v sume 398,16 Eur“. Poistné
za mesiac október 2014 a október 2015 nepredpísala. Žalovaná tiež zmenila prílohu prvostupňovéhorozhodnutia a nahradila ju novou prílohou, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia. V
ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

2. Prvostupňovým rozhodnutím č. 700-1613878523-GC04/23 zo dňa 27. septembra 2023 pobočka
žalovanej predpísala žalobkyni za obdobie október 2016 až marec 2017 a máj 2017 až júl 2017, poistné
na nemocenské poistenie v sume 8,03 Eur, poistné na starobné poistenie v sume 221,01 Eur, poistné
na invalidné poistenie v sume 72,64 Eur, poistné na úrazové poistenie v sume 24,84 Eur, poistné na
garančné poistenie v sume 7,63 Eur, poistné na poistenie v nezamestnanosti v sume 5,76 Eur a poistné

do rezervného fondu solidarity v sume 58,25 Eur, spolu v sume 398,16 Eur. Rozhodnutie odôvodnila
tým, že žalobkyňa podala mesačné výkazy poistného a príspevkov za obdobie október 2014, október
2015, október 2016, november 2016, december 2016, január 2017, február 2017, marec 2017, máj
2017, jún 2017, júl 2017, v ktorých za zamestnanca A. E. (ďalej aj len „zamestnanec“) vykázala len
poistné na garančné poistenie a poistné na úrazové poistenie. Opravné mesačné výkazy poistného a
príspevkovzauvedenéobdobianepodala.Prvostupňovýorgánpretopripredpísanípoistnéhovychádzal

zo sumy vymeriavacieho základu zamestnanca A. E., ktorý bol uvedený v mesačnom výkaze poistného
a príspevkov za obdobie október 2014, október 2015, október 2016, november 2016, december 2016,
január 2017, február 2017, marec 2017, máj 2017, jún 2017, júl 2017, a ktorého suma nebola sporná.

3. Žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že preskúmala odvolaním napadnuté

prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a dospela k záveru, že uvedené rozhodnutie je potrebné
zmeniť z dôvodu formálneho nedostatku, ktorý nemá vplyv na výšku predpísaného poistného. Dlžná
suma poistného, predpísaná prvostupňovým rozhodnutím, predstavuje len poistné, ktoré bola žalobkyňa
povinná odviesť za zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
ktorý zamestnancovi zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2

a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
461/2003 Z.z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“). Zároveň žalovaná upravila prílohu prvostupňového
rozhodnutia tak, že žalobkyni predpísala dlžné poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné
poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Žalovaná v druhostupňovom rozhodnutí následne
popísala odvolacie námietky žalobkyne a skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého

rozhodnutia, pričom dospela k záveru, že námietky žalobkyne uvedené v odvolaní, nezakladajú dôvod
na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Ďalej uviedla, že v rámci odvolacieho konania
bolopreukázané,žežalobkyňauzatvorilasozamestnancomA.E.Dohoduobrigádnickejprácištudentov
zo dňa 01. októbra 2013, Dohodu o brigádnickej práci študentov zo dňa 03. októbra 2014, Dohodu
o brigádnickej práci študentov zo dňa 03. októbra 2015 a Dohodu o brigádnickej práci študentov zo

dňa 03. októbra 2016. Podľa žalovanej bola žalobkyňa s poukazom na ust. § 228 ods. 2 zákona
č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákonník práce“) ako
zamestnávateľ povinná v súvislosti so vznikom právneho vzťahu medzi žalobkyňou a zamestnancom
A. E., t. j. v súvislosti s každou novo uzatvorenou Dohodou o brigádnickej práci študentov prihlásiť
tohto zamestnanca, a to pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce.

Uviedla, že dňa 09. septembra 2021 prvostupňový orgán zaslal žalobkyni list, ktorým ju informoval,
že jej zamestnanec A. E. je evidovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne ako fyzická osoba
v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov s uplatneným právom podľa §
227a zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z.z. v období od 04. októbra 2013 do
20. apríla 2018, pričom ako zamestnanec je viacnásobne prihlásený/vykázaný v tom istom mesiaci

ako zamestnanec s uplatneným právom podľa § 227a zákona o sociálnom poistení v znení zákona č.
413/2012Z.z.,pričomjuupozornilajnaznenie§228ods.2Zákonníkapráce.Pretoodžalobkynežiadala
Registračný list FO - prihlášku a odhlášku a predložiť tlačivá, na ktorých si uvedený zamestnanec uplatnil
právo podľa § 227a zákona o sociálnom poistení ku každej uzatvorenej dohode. Dňa 11. októbra 2021
podala žalobkyňa za zamestnanca Registračný list FO - odhlášku s dňom zániku povinného poistenia

dňa 03. októbra 2014 a ďalšie listiny. Keďže však žalobkyňa na uvedenú výzvu prvostupňového orgánu
nepredložila Registračné listy FO - prihlášky, so vznikom sociálneho poistenia zamestnanca dňa 04.
októbra 2014, 04. októbra 2015 a 04. októbra 2016, rozhodol prvostupňový orgán o vzniku povinného
sociálneho poistenia zamestnanca osobitnými rozhodnutiami v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod
zákona o sociálnom poistení.

4. Žalovaná následne uviedla všetky rozhodnutia, ktorými prvostupňový orgán rozhodol o vzniku a
zániku povinného dôchodkového poistenia ako aj postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, a to za
obdobia, za ktoré bolo žalobkyni následne prvostupňovým rozhodnutím predpísané poistné. Uviedla,že prvostupňový orgán rozhodnutím č. 140-209/2023-ZA zo dňa 27. júna 2023 rozhodol, že C.. A. E.
ako zamestnancovi žalobkyne vzniklo povinné dôchodkové poistenie dňa 01. októbra 2014 a zaniklo
dňa 03. októbra 2014. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04. augusta 2023, pretože voči

nemu nebolo podané odvolanie. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. 140-210/2023-ZA zo dňa 27. júna
2023 rozhodol, že C.. A. E. ako zamestnancovi žalobkyne vzniklo povinné dôchodkové poistenie dňa
01. októbra 2015 a zaniklo dňa 03. októbra 2015. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.
augusta 2023, pretože voči nemu nebolo podané odvolanie. Prvostupňový orgán tiež rozhodnutím
č. 140-168/2023-ZA zo dňa 10. mája 2023 rozhodol, že zamestnancovi žalobkyne vzniklo povinné

dôchodkové poistenie dňa 01. októbra 2016 a zaniklo dňa 03. októbra 2016. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 16. júna 2023.

5. Žalovaná ďalej uviedla, že dňa 10. januára 2023 prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č.
140-11/2023-ZA, ktorým rozhodol, že C.. A. E. ako zamestnancovi žalobkyne vzniklo povinné
dôchodkové poistenie dňa 04. októbra 2016 z dôvodu, že zamestnanec si právo podľa § 227a zákona

o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z.z. uplatnil u iného zamestnávateľa skôr. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. februára 2023. Poukázala pritom na to, že predmetné
rozhodnutie vychádzalo zo skutočnosti, že dňa 03. októbra 2016 uzatvoril zamestnanec Dohodu o
brigádnickej práci študenta uzatvorenú v zmysle § 227 a nasl. Zákonníka práce medzi zamestnávateľom
ManpowerGroup Slovensko, s.r.o., IČO: 35 958 898 a zamestnancom A. E., podľa ktorej sa táto

dohoda uzatvára na dobu určitú, od 04. októbra 2016 do 31. decembra 2016. Zamestnanec zároveň
dňa 03. októbra 2016 podpísal „Oznámenie a čestné vyhlásenie“, ktorým predmetnú dohodu so
zamestnávateľom ManpowerGroup Slovensko, s.r.o., IČO: 35 958 898, určil podľa § 227a zákona
o sociálnom poistení ako dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať
postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Zároveň zamestnanec čestne vyhlásil, že

právo určiť dohodu o brigádnickej práci študenta podľa § 227a zákona o sociálnom poistení si súčasne
neuplatňuje u iného zamestnávateľa. Zamestnávateľ ManpowerGroup Slovensko, s.r.o. podal dňa 03.
októbra 2016 včas Registračný list FO - prihláška za zamestnanca (A. E., typ poistenej osoby 9.
DoBPŠ bez dôchodkového poistenia - pravidelný príjem, s dátumom vzniku poistenia dňa 04. októbra
2016). Keďže si zamestnanec uplatnil výnimku podľa § 227a zákona o sociálnom poistení u viacerých

zamestnávateľov (u spoločnosti ManpowerGroup Slovensko, s.r.o., ako aj u žalobkyne), prvostupňový
orgán rozhodol o vzniku poistného pomeru zamestnanca v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona
o sociálnom poistení ako o spornom prípade. Žalovaná záverom uviedla, že predmetom odvolacieho
konania bolo prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo predpísané poistné, a nie posúdenie vzniku a
zániku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca, o ktorom bolo rozhodnuté vyššie uvedenými

samostatnými rozhodnutiami prvostupňového orgánu, ktoré sa stali právoplatnými, keďže voči ním
nebolo podané odvolanie. Uviedla tiež, že predmetom tohto odvolacieho konania nebola ani skutočnosť,
že zamestnanec žalobkyne porušil svoju povinnosť ustanovenú v § 227a ods. 1 druhá veta zákona o
sociálnom poistení a určil v mesiaci október 2016 viac ako jednu dohodu o brigádnickej práci študentov.

6. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia
preskúmavaného rozhodnutia žalovanej z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu a
nesprávneho právneho posúdenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila aj trovy
právneho zastúpenia.
7. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia č. k. 26Sas/2/2024-58 zo dňa 6. septembra 2024

konštatoval zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako aj rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu, dôvodiac, že preskúmavané rozhodnutie vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho
vydaniu, je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v riadne zistenom
skutkovom stave, ktorý správne orgány náležite právne posúdili.

8. Správny súd poukazujúc na ustanovenia § 144 zákona č. 461/2003 Z.z. dôvodil, že sociálna poisťovňa
rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní
poistného v dvoch samostatných konaniach. V danom prípade bolo predmetom súdneho prieskumu
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej č.: 50155-2/2023-BA zo dňa 04. decembra 2023, v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalovanej č. 700-1613878523-GC04/23 zo dňa 27. septembra

2023, ktoré predstavujú rozhodnutia o predpísaní poistného žalobkyni. V predmetnom prvostupňovom
rozhodnutí o predpísaní poistného prvostupňový orgán, a rovnako v napadnutom druhostupňovom
rozhodnutí žalovaný, nerozhodovali o tom, kedy vzniklo a zaniklo povinné dôchodkové poistenie
zamestnanca A. E.. Tieto skutočnosti boli predmetom samostatných správnych konaní, v ktorých bolivydanésamostatnérozhodnutiaozačiatkuaskončenípovinnéhodôchodkovéhopoisteniazamestnanca
A. E., za ktoré mu následne bolo predpísané poistné napadnutým druhostupňovým rozhodnutím v
spojenísprvostupňovýmrozhodnutím.Prvostupňovýorgánrozhodnutímč.140-209/2023-ZAzodňa27.

júna 2023 rozhodol, že C.. A. E. ako zamestnancovi žalobkyne vzniklo povinné dôchodkové poistenie
dňa 01.októbra 2014 a zaniklo dňa 03. októbra 2014. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.
augusta 2023. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. 140-210/2023-ZA zo dňa 27. júna 2023 rozhodol,
že C.. A. E. ako zamestnancovi žalobkyne vzniklo povinné dôchodkové poistenie dňa 01. októbra
2015 a zaniklo dňa 03. októbra 2015. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04. augusta

2023. Prvostupňový orgán tiež rozhodnutím č. 140-168/2023-ZA zo dňa 10. mája 2023 rozhodol, že
zamestnancovi žalobkyne vzniklo povinné dôchodkové poistenie dňa 01. októbra 2016 a zaniklo dňa
03. októbra 2016. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. júna 2023. A napokon dňa 10.
januára 2023 prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. 140-11/2023-ZA, ktorým rozhodol, že C.. A. E.
ako zamestnancovi žalobkyne vzniklo povinné dôchodkové poistenie dňa 04. októbra 2016 z dôvodu, že
zamestnanecsiprávopodľa§227azákonaosociálnompoistenívznenízákonač.413/2012Z.z.uplatnil

u iného zamestnávateľa skôr. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. februára 2023. Voči
týmto rozhodnutiam bolo možné podať odvolanie, čo však žalobkyňa ani v jednom prípade nevyužila,
a preto sa stali právoplatnými tak, ako je uvedené vyššie, a tým záväznými pre rozhodovanie Sociálnej
poisťovne pri predpísaní poistného žalobkyni. V tejto súvislosti poukázal správny súd aj na rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/20/2023 zo dňa 28.02.2024.

9. Na základe vyššie uvedeného, vyhodnotil správny súd námietky žalobkyne smerujúce voči
rozhodnutiu 140-11/2023-ZA zo dňa 10. januára 2023 o vzniku povinného dôchodkového poistenia
ku dňu 04. októbra 2016 za irelevantné, nakoľko toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 20.
februára 2023, a je v rámci otázky vzniku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca A. E.

konečné a pre Sociálnu poisťovňu pre následné rozhodnutia o výške poistného záväzné. Predmetom
súdneho prieskumu v prejednávanej veci neboli rozhodnutia/rozhodnutie Sociálnej poisťovne o vzniku a
zániku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca A. E., ale následne na to vydané rozhodnutie
Sociálnej poisťovne o predpísaní poistného vychádzajúce z právoplatných rozhodnutí vo veci vzniku/
zániku povinného dôchodkového poistenia. V žalobe napadnutom rozhodnutí žalovaný rozhodoval o

výške poistného podľa § 144 zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že žalobkyňa odviedla poistné
a povinné príspevky v nesprávnej sume. Správny súd preto k návrhu žalobkyne, ktorým žiadala v
zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušiť rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 140-11/2023-ZA zo
dňa 10. januára 2023, uviedol, že sa nejedná o rozhodnutie prvostupňového orgánu predchádzajúce
napadnutému druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP, a preto

nie je možné toto rozhodnutie v predmetnom súdnom konaní zrušiť. Rozhodnutie č. 140-11/2023-ZA zo
dňa 10. januára 2023, ktorým bolo rozhodnuté o vzniku povinného dôchodkového poistenia, bolo vydané
v samostatnom správnom konaní (odlišnom od konania o predpísaní výšky poistného), bolo voči nemu
prípustné odvolanie, avšak žalobkyňa v danom konaní odvolanie nepodala, preto sa stalo právoplatným
a záväzným, ako je uvedené vyššie.

10. Správny súd preskúmaním veci dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná,
pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého druhostupňového rozhodnutia, ako
ani postupu, ktorý mu predchádzal, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199
ods. 3 SSP zamietol. O trovách konaniach rozhodol tak, že účastníkom nárok na náhradu trov konania

nepriznal s odkazom na § 167 ods. 1 (a contrario) a § 168 SSP.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

11. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala dňa 13. novembra 2024 žalobkyňa (ďalej aj

ako „sťažovateľka“) kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označila ustanovenia (i) §
440 ods. 1 písm. g) tvrdiac, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci
a (ii) § 440 ods. 1 písm. f) SSP tvrdiac, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a (iii) § 440 ods. 1 písm. h) správny súd sa pri svojom rozhodovaní odklonil od

ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

12. Sťažovateľka namietala, že správny súd pri rozhodovaní porušil zásadu „ex iniuria ius non oritur“,
t.j. z bezprávia, resp. z protiprávneho konania nevzniká právo, a to tým, že uzavrel, že napadnutédruhostupňové rozhodnutie žalovanej je zákonné, hoci vychádza z nezákonného rozhodnutia. Poukázal
pritom na vybrané rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Sžr/110/2011 a sp. zn. 2obo/10/20, Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/30/2021,

Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 346/08-37 a napokon nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 106/2022.

13. Sťažovateľka tiež uviedla, že pre neúplné a nedostatočné zistenie skutkového stavu v
posudzovanom konaní žalovanej č. 140 - 11/2023 - ZA bol podaný protest prokurátora, ktorý vytýkal
o. i. nevykonanie dôkazov potrebných pre náležité zistenie skutkového stavu. Nedoručenie výzvy a

opomenutie práv účastníka konania bolo ďalším sprievodným javom, ktorý je podľa sťažovateľa rovnako
porušením práv žalobkyne na vyjadrenie sa k podkladom protestom napadnutého rozhodnutia.

14. Podľa sťažovateľky, žalovaná nezisťovala ani nevykonala dokazovanie smerujúce k zisteniu,
u ktorého zamestnávateľa A. E. podpísal/uzatvoril dohodu skôr. Iba konštatovala, že prípad je
sporný a rozhodla náhodne, bez uvedenia logického dôvodu v neprospech žalobkyne a v prospech

ManpowerGroup Slovensko, s.r.o. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej nie je zrejmé vyhodnotenie
listinných podkladov zabezpečených v rámci konania o vzniku dôchodkového poistenia, či sa správny
orgán zaoberal splnením všetkých podmienok potrebných pre vydanie rozhodnutia a k akým skutkovým
záverom dospel. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia preto zakladá vadu jeho nepreskúmateľnosti.
Sťažovateľka s odkazom na § 227a zákona č. 461/2003 Z.z. poukázala na skutočnosť, že žalovaná

nedostatočne skúmala, kedy a s ktorým zamestnávateľom A. E. uzatvoril dohodu o brigádnickej práci
študenta. V tomto kontexte poukázala na nález Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 87/2014. Žalovaná podľa
názoru sťažovateľky pochybila, keď nezistila presne a úplne skutočný stav veci a nevykonala dôkazy,
ktoré mohli svedčiť v prospech účastníka konania.

15. V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho
súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej č. 50155-2/2023-BA zo dňa 04. decembra 2023 sa zrušuje
a vec sa vracia na ďalšie konanie, eventuálne, aby rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.
26Sas/2/2024 zo 06. septembra 2024 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

16. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 28. novembra 2024. Zastáva názor,
že pri predpísaní poistného žalobkyni ako zamestnávateľovi, postupovala v súlade so zákonom č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Podľa názoru žalovanej, sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti
neuviedol také námietky k správnosti preskúmavaného rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré
by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 50155-2/2023-BA zo dňa 04.

decembra 2023. Žalovaná sa naďalej pridržiava tak svojho rozhodnutia, ako aj písomného vyjadrenia k
správnejžalobezodňa19.marca2024azodňa17.apríla2024,vktorýchpodrobneobjasnilaskutkovýa
právny dôvod, na základe ktorého predpísala žalobkyni ako zamestnávateľovi dlžné poistné. Podkladom
pre predpísanie poistného bolo aj rozhodnutie pobočky žalovanej č. 140-11/2023-ZA zo dňa 10. januára
2023, ktorý žalobca nenapadol žiadnym opravným prostriedkom.

17. Žalovaná zároveň ozrejmila, že prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina napadol rozhodnutie pobočky
žalovanej č. 140-11/2023-ZA zo dňa 10. januára 2023, až dňa 10. júla 2024. Sociálna poisťovňa,
ústredie podanému protestu rozhodnutím č. 37001-2/2024-BA zo dňa 4. septembra 2024 nevyhovela,
čo prokurátor ďalej napadol odvolaním, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
rozhodnutím č. 37001-6/2024-BA/GR zo dňa 15. októbra 2024 tak, že odvolanie zamietol.

18. Žalovaná s odkazom na § 172 zákona č. 461/2003 Z.z. ďalej uviedla, že postupovala v súlade
so zákonom o sociálnom poistení. Tiež zdôraznila, že účastníci správneho konania môžu kedykoľvek
na podporu svojich tvrdení podávať nielen návrhy na vykonanie dôkazov, ale aj bez vyzvania dôkazy
predkladať, čo ani žalobkyňa, či dotknutý zamestnanec žalobkyne neurobili, rovnako ako nepodali

opravné prostriedky proti rozhodnutiu pobočky žalovanej č. 140-11/2023-ZA zo dňa 10. januára 2023,
ani iným rozhodnutiam, ktorými bol upravený poistný pomer zamestnanca žalobkyne za predchádzajúce
obdobia. V súvislosti s námietkou žalobkyne na porušovanie vybraného princípu správneho konania,
žalovaná poukázala aj na iné princípy (pozn. súdu „vigilantibus iura scripta sunt“) a na ich aplikáciu
vo vybraných rozhodnutiach najvyššieho správneho súdu (sp. zn. 6Ssk/21/2023, 6Ssk/39/2023,

6Ssk/20/2023).

19. Žalovaná vyjadrila súhlas s návrhom žalobkyne na prerušenie konania o kasačnej sťažnosti v tu
prejednávanej veci, pokiaľ bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 37001-6/2024-BA/GR zo dňa 15. októbra 2024 medzitým napadnuté správnou žalobou. Inak navrhla, aby kasačný
súd kasačnú sťažnosť proti rozsudku správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sas/2/2024 zo dňa 06.
septembra 2024 ako nedôvodnú zamietol.

20. Vyjadrenie žalovanej bolo dňa 29. novembra 2024 doručené na vedomie žalobkyni.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“)
konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd rozhodujúci o?kasačnej sťažnosti (§
11 písm. h/ SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1
SSP), v?zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), na zákonom určenom mieste (§ 444 ods. 1

SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1
SSP), po oboznámení sa s?obsahom a?rozsahom kasačnej sťažnosti a?po jej preskúmaní v medziach
sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1, ods. 2 SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k
záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 461 SSP.

III.A K?návrhu na prerušenie konania

22. Podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, ktorý je podľa § 452 ods. 1 SSP primerane použiteľný aj v?konaní
o?kasačnej sťažnosti, sa konanie môže prerušiť, ak prebieha súdne konanie, v?ktorom sa rieši otázka,

ktorámôžemaťvýznamnarozhodnutiesprávneho(a?teda?aj?kasačného)súdu.Vsúvislostispodaným
protestom prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina voči rozhodnutiu pobočky žalovanej č. 140-11/2023-
ZA zo dňa 10. januára 2023, o ktorom žalovaná rozhodla rozhodnutím č. 37001-2/2024-BA zo dňa
4. septembra 2024 tak, že podanému protestu nevyhovela a následné podané odvolanie prokurátora
rozhodnutím č. 37001-6/2024-BA/GR zo dňa 15. októbra 2024 zamietla, kasačný súd v nadväznosti

na návrh sťažovateľky na prerušenie konania zo svojej úradnej činnosti zistil, že prokurátor v zákonnej
lehote správnu žalobu voči rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej č. 37001-6/2024-BA/GR zo dňa
15. októbra 2024 nepodal. Tým teda zanikol prvý predpoklad, za ktorého by vôbec bolo možné toto?
konanie prerušiť, a?to prebiehajúce konanie pred iným súdom. Za týchto okolností kasačný súd dospel
k záveru, že návrh sťažovateľky na prerušenie konania podľa § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov v?spojení s § 25 SSP zamietol (výrok?I).

III.B K?veci samej

23. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako
kasačný súd primárne v medziach kasačnej sťažnosti preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania dospel k záveru, že nezistil
dôvod na?to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so?
správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia,

ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. S týmito sa
kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.

24. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

26.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnejsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

28. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

29. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

30. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok Správneho súdu v Banskej
Bystrici č. k. 26Sas/2/2024-58 zo 06. septembra 2024, ktorým súd podľa § 190 SSP zamietol ako

nedôvodnúžalobuopreskúmaniezákonnostipreskúmavanéhorozhodnutiač.:50155-2/2023-BAzodňa
04. decembra 2023, ktorým žalovaná zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia pobočky žalovanej“,
číslo: 700-1613878523-GC04/23 zo dňa 27. septembra 2023 tak, že vypustila text: „...Vám predpisuje
za obdobie október 2016, november 2016, december 2016, január 2017, február 2017, marec 2017,
máj 2017, jún 2017, júl 2017 poistné na nemocenské poistenie v sume 8,03 Eur, poistné na starobné

poistenie v sume 221,01 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 72,64 Eur, poistné na úrazové
poistenie v sume 24,84 Eur, poistné na garančné poistenie v sume 7,63 Eur, poistné na poistenie v
nezamestnanosti v sume 5,76 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 58,25 Eur, spolu
v sume 398,16 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha.“ a doplnila text: „...Vám
predpisuje za obdobie október 2016, november 2016, december 2016, január 2017, február 2017, marec

2017,máj2017,jún2017,júl2017poistnénastarobnépoistenievsume253,45Eur,poistnénainvalidné
poistenie v sume 84,42 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 60,29 Eur, spolu v sume
398,16 Eur“. Poistné za mesiac október 2014 a október 2015 nepredpísala. Žalovaná tiež zmenila
prílohu prvostupňového rozhodnutia a nahradila ju novou prílohou, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou
tohto rozhodnutia. V ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

31. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, poistné je
splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí
poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. a) a poistné
z vymeriavacieho základu podľa § 139a a 139b sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný na výplatu.

32. Podľa § 144 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, Sociálna poisťovňa
predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba
neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne

je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

33. Podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, predmetom
nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných
prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, o príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie1) v

sporných prípadoch, o pokute, o penále, o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť podľa § 236 alebo o
povinnosti nahradiť neprávom vyplatenú sumu na dávke podľa § 237, o povolení splátok dlžných súm
poistného, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a ostatných dlžných súm podľa
§ 237a.

34. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, organizačná
zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný
stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

35. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, podkladom na

rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako
aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.36.Podľa§195ods.4zákonač.461/2003Z.z.vzneníplatnomvrozhodnomobdobí,organizačnázložka
Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti
bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

37.Podľa§196ods.1zákonač.461/2003Z.z.vzneníplatnomvrozhodnomobdobí,dôkazomjevšetko,
čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a
vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia
apotvrdeniainýchfyzickýchosôbaprávnickýchosôb.Netrebadokazovaťskutočnostivšeobecneznáme

alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

38. Podľa § 196 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, účastník konania,
fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom,
sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť.

39.Podľa§196ods.6zákonač.461/2003Z.z.vzneníplatnomvrozhodnomobdobí,účastníkkonaniaje
povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne,
ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy,
ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
40.Podľa§196ods.7zákonač.461/2003Z.z.vzneníplatnomvrozhodnomobdobí,organizačnázložka

Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo
vzájomnej súvislosti.

41. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, rozhodnutie
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak.

Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

42. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, rozhodnutie musí
obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým

účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

43. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, v odôvodnení
rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na

ktorých základe rozhodovala.

44.Podľa§227azákonač.461/2003Z.z.vzneníplatnomvrozhodnomobdobí,zamestnanecvprávnom
vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a zamestnanec v právnom vzťahu na základe
dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý je fyzickou osobou uvedenou v

§ 4 ods. 1 písm. b), má právo určiť dohodu na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky.
Zamestnanec, ktorý si uplatňuje právo na určenie dohody podľa prvej vety, je povinný určiť v jednom
kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu.

45.Vproceseposudzovaniazákonnostinapadnutéhorozsudkusprávnehosúdu,kasačnýsúdvychádzal

zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril
aj administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal detailne aj správny súd v?
texte napadnutého rozsudku. Z?týchto dôvodov ich najvyšší správny súd už v?ďalších konkrétnostiach
neopakuje, súčasne na ne poukazuje a v stručnosti dopĺňa nasledujúce.

46. V prerokúvanej veci žalovaná, ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia
podľa § 120 zákona č. 461/2003 Z.z., konala a rozhodovala v rámci svojej právomoci o predpísaní
poistného podľa § 144 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého Sociálna poisťovňa predpíše poistné
fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné
vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Toto rozhodovanie je podľa § 172 ods. 5 zákona č.

461/2003 Z.z. predmetom nedávkového konania, ktoré sa spravuje treťou časťou zákona č. 461/2003
Z.z. Zo systematického zaradenia citovaného ustanovenia § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. a
ustanovenia § 144 zákona č. 461/2003 Z.z. i z ich obsahu jednoznačne vyplýva, že Sociálna poisťovňa
rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísanípoistného v dvoch samostatných konaniach, ktoré majú odlišný charakter. Ide o tzv. nedávkové konanie,
t. j. konanie, v ktorom sa nerozhoduje o dávkach, pričom v prvom prípade sa rozhoduje o otázkach, ktoré
sú taxatívne vymedzené v danom ustanovení, kým v druhom prípade ide o konanie, ktoré je následkom

zistenia Sociálnej poisťovne, že poistné nebolo odvedené vôbec alebo v nesprávnej sume.

47. Obsah správnej žaloby a kasačnej sťažnosti svedčí o tom, že sťažovateľ, hoci sa expressis verbis
domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č.: 50155-2/2023-BA zo dňa 04.
decembra 2023 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalovanej, číslo: 700-1613878523-

GC04/23 zo dňa 27. septembra 2023, teda rozhodnutia týkajúceho sa predpísania poistného podľa
§ 144 zákona č. 461/2003 Z.z., de facto napáda rozhodnutie Sociálnej poisťovne týkajúce sa
okamihu vzniku povinného dôchodkového poistenia a s tým súvisiace postavenie sťažovateľa ako
zamestnávateľazamestnancap.A.E.nazákladedohodyobrigádnickejprácištudentov(t.j.rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu č. 140-11/2023-ZA zo dňa 10. januára 2023). Toto rozhodnutie
však bolo vydané v inom konaní (nedávkové konanie podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.), v

ktorom ani nebol riadne podaný opravný prostriedok, a teda toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť, konkrétne dňa 20. februára 2023. Otázka okamihu vzniku povinného dôchodkového
poistenia zamestnanca sťažovateľky bola teda právoplatne vyriešená v inom konaní, v ktorom nedošlo
k podaniu správnej žaloby a nebola využitá možnosť sťažovateľky uplatniť svoje právo na súdnu a inú
právnu ochranu na správnom súde, ako vyplýva z obsahu spisového materiálu i z vyjadrenia žalovanej,

pričom sťažovateľka toto tvrdenie nijako nespochybnila. Sťažovateľka v rozpore so zásadou vigilantibus
iura scripta sunt (práva patria bdelým) nevyužila svoje právo nechať rozhodnutie týkajúce sa okamihu
vzniku povinného dôchodkového poistenia, ktoré bolo v jej neprospech, preskúmať správnym súdom
na základe správnej žaloby, teda vlastným opomenutím sa zbavila možnosti súdnej ochrany. Toto
opomenutie nie je možné reparovať a v snahe obnoviť možnosť vplyvu na dané konanie (rozhodnutie) sa

domáhať prieskumu problematickej otázky cestou prieskumu iného rozhodnutia. Aktuálny právny stav je
taký,ževovzťahuksťažovateľkebolanastolenáotázkaskonečnouplatnosťouvyriešenáasťažovateľka
je právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne viazaná, rovnako tak ostatné orgány. Kasačný súd
na základe uvedeného dodáva, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 140-11/2023-ZA
zo dňa 10. januára 2023 nie je predmetom tohto súdneho prieskumu. Preto námietky smerujúce voči

uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu pobočky žalovanej vyhodnotil kasačný súd ako irelevantné.

48. Na dôvažok kasačný súd dodáva, že „Podľa § 213 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je doručené
rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, právoplatné. Zákon č. 461/2003 Z. z. neupravuje
osobitne účinky právoplatnosti, podľa kasačného súdu však jeho účinky možno vyvodiť nepriamo najmä

z § 221 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý upravuje podmienky obnovy konania. Z ustanovenia § 221 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. totiž vyplýva, že konanie ukončené právoplatným rozhodnutím možno obnoviť
lenzaurčitýchpresnevymedzenýchpodmienok,pričomobnoviťkonanieanovorozhodnúťmožnopodľa
§ 222 a § 223 zákona č. 461/2003 Z. z. len za predpokladu, že sú tieto podmienky splnené. A contrario
tak z citovaných ustanovení možno vyvodiť, že právoplatné rozhodnutie zostáva záväzné a nemožno

ho nijako meniť, pokiaľ tieto osobitné podmienky nie sú splnené. Inštitút obnovy konania za prísne
stanovených podmienok (a navyše aj s prísne ustanovenými subjektívnymi a objektívnymi lehotami
podľa § 222 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.) by nemal svoj zmysel, ak by právoplatné rozhodnutie
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne nemalo záväzné účinky, a ak by ho samy organizačné zložky
mohli v inom konaní ignorovať. Okrem toho, už samotný pojem „právoplatnosť“ je pojmom tradične

označujúcim konečnosť, nemennosť a záväznosť právnych aktov, a to aj bez toho, aby boli tieto
účinky výslovne normované.“ Obdobný záver vyslovil Najvyšší správny súd SR aj vo svojich predošlých
rozhodnutiach sp.?zn. 6Ssk/79/2022 a sp. zn. 7Ssk/20/2023.

49. Z dikcie ustanovenia § 198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ďalej vyplýva, že ak sa v konaní vyskytne

otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka
Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná. Toto ustanovenie vyslovene normuje záväznosť
rozhodnutí iných orgánov než Sociálnej poisťovne samotnej. To, že rozhodnutie organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne v určitej veci je v tejto veci pre organizačnú zložku záväzné aj pri vydávaní na to
nadväzujúcich rozhodnutí, však nie je dôsledkom § 198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ale jedným z

účinkov právoplatnosti takéhoto rozhodnutia podľa § 213 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení.50. Úlohou správneho súdu v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam je preskúmať zákonnosť
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP), teda súlad tohto rozhodnutia a
administratívneho konania, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo, so zákonom. Ak teda orgán verejnej

správy pri vydávaní svojho rozhodnutia bol podľa zákona povinný rešpektovať svoje predchádzajúce
už právoplatné rozhodnutie, správny súd môže a musí preskúmať, či ho rešpektoval. Mieru viazanosti
správneho súdu týmito skoršími rozhodnutiami upravuje § 27 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd
pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy posúdi i zákonnosť skôr vydaného
rozhodnutia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie

záväzné, a ak skôr vydané rozhodnutie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom. A
contrario tak z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak skôr vydané rozhodnutie bolo možné preskúmať
správnym súdom na základe správnej žaloby, nemôže ho správny súd preskúmavať v konaní, kde
preskúmava neskoršie, naň nadväzujúce rozhodnutie.

51. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že o vzniku a/alebo zániku povinného dôchodkového

poistenia zamestnanca sťažovateľky p. A. E. rozhodla pobočka žalovanej okrem iného rozhodnutiami č.
140-168/2023-ZA zo dňa 10. mája 2023, č. 140-209/2023-ZA zo dňa 27. júna 2023, č. 140-210/2023-
ZA zo dňa 27. júna 2023 a rozhodnutím č. 140-11/2023-ZA zo dňa 10. januára 2023, voči ktorému
smerovala väčšina námietok sťažovateľky v tu prejednávanej veci. Nakoľko uvedené prvostupňové
rozhodnutia pobočky žalovanej neboli napadnuté riadnymi ani mimoriadnymi opravnými prostriedkami,

stali sa doručením právoplatnými. Konkrétne sťažovateľom opakovane napádané rozhodnutie č.
140-11/2023-ZA zo dňa 10. januára 2023, nadobudlo právoplatnosť dňa 20. februára 2023. Otázka
vzniku povinného dôchodkového poistenia bola teda uvedeným rozhodnutím právoplatne vyriešená.
Dôsledkom právoplatnosti rozhodnutia pobočky žalovanej č. 140-11/2023-ZA o tom, že zamestnancovi
sťažovateľky vzniklo povinné dôchodkové poistenie dňa 4. októbra 2016 bolo, že organizačné zložky

žalovanej museli v ďalšom konaní vychádzať z toho, že toto poistenie trvalo naďalej. Kým poistenia
žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby trvali, bola podľa zákona č. 461/2003 Z.z. povinná
platiť poistné v zákonom ustanovenej výške. Ak ho neodviedla vôbec alebo v nesprávnej výške, bola
žalovaná [jej pobočka podľa § 178 ods. 1 písm. a/ ôsmeho bodu zákona č. 461/2003 Z.z.] podľa § 144
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. povinná poistné predpísať.

52. K samotnému preskúmavanému rozhodnutiu žalovanej, ktorým bolo predpísané poistné, treba
dodať, že sťažovateľka v konaní neuviedla žiadne relevantné dôvody, ktoré by zakladali jeho rozpor
so zákonom a pre ktoré by ho bolo potrebné zrušiť. Svoje námietky formulovala v odvolacom konaní,
v ktorom sa žalovaná s nimi riadne vysporiadala, a sťažovateľ dostal adekvátnu odpoveď na všetky

nastolené otázky. Preskúmavané rozhodnutie žalovanej bolo vydané v konaní podľa § 144 zákona č.
461/2003 Z.z. a v súlade s týmto ustanovením, na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov,
vykonanej zo strany Sociálnej poisťovne, z ktorej bolo zistené, že sťažovateľka za mesiace október 2016
až marec 2017 a mesiace máj 2017 až júl 2017 poistné riadne neodviedla, čím porušila svoje povinnosti
podľazákonač461/2003Z.z.Dôsledkomprávoplatnostirozhodnutiažalovanejotom,žezamestnancovi

sťažovateľky vzniklo povinné dôchodkové poistenie k 4. októbru 2016 bolo, že organizačné zložky
žalovanej museli v ďalšom konaní vychádzať z toho, že tieto poistenia sťažovateľky ako samostatne
zárobkovo činnej osoby trvali, preto bola podľa zákona č. 461/2003 Z.z. povinná platiť poistné v zákonom
ustanovenej výške. Ak ho neodviedla vôbec, bola žalovaná podľa § 144 zákona č. 461/2003 Z.z. povinná
poistné predpísať, preto z jej strany k pochybeniu nedošlo.

53.Pokiaľsťažovateľpoukázalnavybranérozhodnutianajvyššíchsúdnychautorít,kasačnýsúduvádza,
že v súlade s § 440 ods. 2 SSP je potrebné sťažnostné body uvedené v § 440 ods. 1 písm. g) až i)
SSP vymedziť tak, že žalobca uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie,
v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Kasačný súd musí konštatovať, že čo sa týka

rozhodnutí súdov, na ktoré žalobca poukazoval, súdu nie je zrejmé, s akým úmyslom ich do svojej
kasačnej sťažnosti uvádzal, čo je ich cieľom, ani aké pochybenie správnych orgánov či správneho súdu
by mali preukazovať. Vytrhnutie právnej vety z?rozhodnutia bez riadneho odôvodnenia a argumentov,
prečo by práve toto rozhodnutie malo mať na tu prejednávanú vec zásadný vplyv, alebo v čom odlišne
rieši spornú právnu otázku, považuje súd analogicky za nepostačujúce. Rovnaký právny názor vyjadril

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v bode 20. rozsudku 4Sžik/2/2020 zo dňa 29. novembra
2021. Na základe uvedeného kasačný súd námietku sťažovateľa ohľadom odklonu správneho súdu
od ustálenej judikatúry kasačného súdu s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia súdnych autorít,
vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože sťažovateľom uvedené rozhodnutia sa netýkajú totožnej alebo?obdobnej právnej veci vo svojej podstate, od ktorého by sa v tu preskúmavanej veci správny súd odklonil.
Vychádzajú z úplne iných skutkových a právnych okolností, ktoré s tu prejednávanou vecou nijako
nesúvisia.

54. S ohľadom na námietku sťažovateľky o porušení práva na spravodlivý proces a s tým súvisiacej
zásady „ex iniuria ius non oritur“, je podľa názoru kasačného súdu napadnutý rozsudok správneho
súdu presvedčivo odôvodnený a reaguje na všetky žalobné námietky žalobkyne tak procesného, ako
aj hmotnoprávneho charakteru. Do práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny
proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda,
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva
nepatrí ani právo účastníka konania dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý

predkladá účastník konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa
08.?marca?2017).

55. Preskúmavané rozhodnutie žalovanej teda bolo vydané v súlade s citovanými ustanoveniami zákona
a správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite odôvodnil vecnú správnosť a zákonnosť

rozhodnutížalovanej,ktorýmirozhodovalaoodvolanížalobkynevosvojomrozhodnutíč.:50155-2/2023-
BA zo dňa 04. decembra 2023 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalovanej číslo:
700-1613878523-GC04/23 zo dňa 27. septembra 2023 a vysporiadal sa s jej námietkami obsiahnutými
v jej správnej žalobe s uvedením podrobných dôvodov, pre ktoré jej nie je možné prijať rozhodnutie
o zrušení rozhodnutia č.: 50155-2/2023-BA zo dňa 04. decembra 2023. K rovnakému záveru pritom

dospel najvyšší správny súd aj v iných konaniach obsahovo blízkych prejednávanej veci (napr. rozsudky
sp. zn. 7Sžsk/37/2021, sp. zn. 6Ssk/70/2021).

56. Záverom preto najvyšší správny súd konštatuje, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
neidentifikoval dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a?relevantných právnych

záverov obsiahnutých v?odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu. Tieto závery, spoločne
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, totiž vytvárajú dostatočné právne východiská pre
vyslovenie výroku napadnutého rozsudku správneho súdu. Preto sa s?ním najvyšší správny súd v?
celom rozsahu stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci správnym súdom za správne.

57. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť sťažovateľky za?
dôvodnú, a?preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

58. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 a contrario
v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná ako úspešná účastníčka má právo na náhradu trov kasačného

konania, súd jej však náhradu nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu § 168.
Žalobkyňa ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jej trov (§ 167 ods. 1
SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

59. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.