Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/116/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122203472
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2122203472.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o t. č. plnoletú
A. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného procesným opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov - matka: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
XXXX/XX, F. A. G., zastúpená: AK Petrovič s. r. o., so sídlom Kollárova 566/32, Trnava, IČO: 54 980 682
a otec: C. B., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX/X, I., t.č. J. K. XXXX/XX, L., zastúpený: Prosman a Pavlovič
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, o zvýšenie výživného,
zmenu zverenia a iné, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.

27P/27/2022-411 zo dňa 25. marca 2024, v časti výrokov I., II., IV., V. a VIII. takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie matky voči rozsudku súdu prvej inštancie voči výrokom I. a II. sa odmieta.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej napadnutej časti voči výrokom IV., V.
a v závislých výrokoch VIII. a IX. p o t v r d z u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil výživné otca na maloletú A. zo sumy

90,- eur na sumu 111,50 eur mesačne od 01.06.2022 do 31.12.2022 a znížil výživné od 01.01.2023 do
31.10.2023 zo sumy 111,50 eur na sumu 100,- eur mesačne. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu
Trnava č. k. 29P/39/2017-67 zo dňa 16.01.2018 v časti zverenia a výživného na A. za čas od 01.06.2022
do 31.10.2023. Výrokom II. otec bol zaviazaný zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú
A. za obdobie od 01.06.2022 do 31.10.2023 vo výške 250,50 eur v mesačných splátkach po 30,- eur
k rukám matky, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia pod
následkom straty výhody splátok. Výrokom III. zastavil konanie o zvýšenie výživného na plnoletú A. od

01.11.2023. Výrokom IV. súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého C. zo sumy 90,- eur na
sumu99,00eurmesačneod01.06.2022do31.12.2022aznížilvýživnéod01.01.2023zosumy99,00eur
na sumu 90,00 eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od
01.06.2022. Výrokom V. otec bol zaviazaný zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého C.
za obdobie od 01.06.2022 do 31.03.2024 vo výške 63,00 eur v mesačných splátkach po 21,- eur splatné
spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom straty výhody
splátok. Výrokom VI. súd zamietol návrh otca na zrušenie výživného na plnoletú A. a na maloletého C..

Výrokom VII. rozhodol, že daňový bonus na maloletého C. bude poberať matka. Výrokom VIII. rozhodol,
že tým sa zmení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 29P/39/2017-67 zo dňa 16.01.2018 v časti
zverenia,výživnéhoadaňovéhobonusunamaloletéhoC..VýrokomIX.rozhodol,žežiadenzúčastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 62 ods. 2, 5 a 6, § 75 ods. 1, § 78
ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a vecne tým, že maloleté deti súd

zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov rozsudkom č.k. 27P/27/2022-128 zo dňa 21.11.2022,
ktorý v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2022. Predmetom konania zostalo výživné. I keď
pri predchádzajúcom rozhodovaní súd schválil rodičovskú dohodu a zveril maloleté deti do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov, nebola rovnomerná, pretože matka zabezpečovala starostlivosť o deti
štyri dni a otec tri dni v týždni. Rodičia sa v tom čase dohodli, že otec bude prispievať na výživu sumou

90,- eur na každé z detí a rodinné prídavky na základe dohody poberala matka a daňový bonus otec.
Uzatvorenou a schválenou dohodou v tomto konaní, bola zmenená striedavá osobná starostlivosť tak,
že ju rodičia zabezpečovali v rovnakom pomere, t. j. každý dva týždne v mesiaci tak, ako sa realizovala
dlhší čas už pred podaním návrhu na súd. Súd zmenil rozsudok v časti poberania daňového bonusu na
maloletéhoC.,ktorýpoberáodjanuára 2023matka,ktorázároveňpoberáirodinnéprídavkynaC.podľa
rozhodnutia súdu pri rozvode. V tejto časti súd zmenil pôvodný rozsudok (výrokom VII. a VIII. rozsudku).

Nakoľko v čase rozhodovania súdu je A. už plnoletá, súd nerozhodoval o rodinných prídavkoch, ktoré
poberal otec od 1/2023.

3. V konaní súd považoval za preukázané, listinnými dôkazmi a to faktúrami, výpismi z účtov,
pokladničnými dokladmi, že otec zabezpečuje deťom ich potreby rovnako ako matka, tiež im

zabezpečuje bývanie a platí poplatky spojené s bývaním, kupuje im potrebné oblečenie, obuv, platí
polovicu stravného v škole, záujmové krúžky. Rovnako ako matka chodí s nimi na dovolenky, avšak
častejšie, pretože mu to dovoľuje v súčasnosti jeho príjem. Prispieva na ich mimoriadne výdavky v
polovici a v niektorých prípadoch aj vyššou sumou ako matka, napr. školský výlet A.. Je však pravdou, že
rodičia sa nevedia zhodnúť na tom, čo sú mimoriadne výdavky, preto súd nerozhodoval o mimoriadnych

výdavkochlenobežnomvýživnom.Obajarodičiadávajúdeťomvreckové,oteconiečovyššieakomatka.
Zároveň otec nad rámec výživného platí deťom sám telefóny a aj odvoz komunálneho odpadu za deti,
na týchto výdavkoch sa matka nepodieľa. V súčasnosti dal otec A. k dispozícii aj auto a platí jeho poistku
a údržbu. Platil A. aj MHD v Bratislave podľa dohody rodičov.

4.PrirozhodovaníovýživnompristriedavejosobnejstarostlivostisúdprihliadolnaMetodikuMinisterstva
spravodlivosti SR pre výpočet výživného rodičov k deťom na dorovnanie životnej úrovne detí v čase, keď
sú v starostlivosti matky počas dvoch týždňov v mesiaci. Podľa tejto metodiky sa výživné doporučuje
určiťvovýške18%zpríjmurodičapreA.,ktoráještudentkoustrednejškolya16%preC.,ktorýježiakom
druhého stupňa základnej školy. Súd rozhodoval o výške výživného podľa návrhu matky od 01.06.2022

do 31.12.2022 a následne od 01.01.2023, nakoľko sa príjem oboch rodičov od tohto dátumu zvýšil. U
A. po čiastočnom späťvzatí rozhodoval len do 31.10.2023.

5. Pri určovaní výživného na A. súd postupoval nasledovne: V roku 2022 mal otec príjem 1.984,- eur a
matka 744,- eur z čoho 18 % je u otca 357,- eur a u matky 134,- eur, rozdiel medzi týmito dvomi sumami

je 223,- eur, z čoho súd zaviazal otca platiť výživné v polovici 111,50 eur k rukám matky. Spolu majú
podľa metodiky rodičia prispievať na výživu A. sumou 491,- eur, z čoho matka zabezpečovala výživu A.
sumou 134,- eur z vlastného príjmu a výživným od otca vo výške 111,50 eur, spolu 245,50 eur a otec
po zaplatení výživného matke 111,50 eur má k dispozícii na výživu A. rovnakú sumu 245,50 eur (rozdiel
357 eur - 111,50 eur). Preto súd zvýšil výživné otca zo sumy 90,- eur na sumu 111,50 eur od 01.06.2022

do 31.12.2022. V roku 2023 mal otec príjem 2.273,- eur a matka 1.159,- eur z čoho 18 % je u otca 409,-
eur a u matky 209,- eur, rozdiel medzi týmito dvomi sumami je 200,- eur, z ktorej súd zaviazal otca platiť
výživné v polovici, t. j. vo výške 100,- eur k rukám matky. Podľa metodiky majú spolu rodičia prispievať na
výživu A. sumou 614,- eur, z čoho matka zabezpečovala výživu A. sumou 209,- eur z vlastného príjmu
a výživným od otca vo výške 100,- eur, spolu 309,- eur a otec po zaplatení výživného matke 100,- eur

má k dispozícii na výživu A. rovnakú sumu 309,- eur (rozdiel 409 eur - 100 eur). Z uvedeného dôvodu
súd znížil výživné otca zo sumy 111,50 eur na sumu 100,- eur od 01.01.2023 do 31.10.2023.

6. Takto určené výživné súd považoval za primerané výdavkom A., nakoľko matka napriek výzve súdu
nepreukázala jej reálne výdavky. Náklady na stravu 140,- eur za dva týždne (po poslednom vyčíslení

matkou), mimo obedov v škole, súd považoval za neprimerane vysoké. Otec opakovane rozporoval
výšku nákladov na stravu, a aj A. potvrdila, že okrem mliečnych výrobkov má stravu normálnu ako
ostatní, matka napriek tomu nepreukázala reálne výdavky na jej stravu. Súd považoval za primeranú
sumu 50,- eur týždenne, t.j. 200,- eur mesačne po zohľadnení jej diéty a to aj v pomere s výdavkamimatky na jej stravu 160,- eur mesačne. Výdavky A. pokryje výživné rodičov v roku 2022 vo výške 491,-
eur v roku 2023 vo výške 609,- eur, nakoľko okrem vyšších nákladov na stravu má bežné výdavky,
primerané jej veku podľa posledného vyčíslenia matky. Súd z vyčíslených výdavkov matkou považoval

za neprimerane vysokú aj pomernú časť nákladov na bývanie v 1-ine, t. j. 80,- eur. V jej domácnosti
žijú štyri osoby, ale deti len 2 týždne v mesiaci, preto je dôvodný výdavok vo výške 1/8-ine na každé z
detí z nákladov spojených s bývaním a to elektriny, preddavkov na služby s užívaním bytu a internetu
6,27 eur mesačne (21,- eur + 63,39 eur + 28,50 eur/8). Na ostatné náklady spojené s bývaním nemá
vplyv počet osôb žijúcich v byte a vlastník bytu ich musí hradiť bez ohľadu či v byte býva sám alebo s

deťmi, týka sa to napr. fondu opráv, dane, poistky... preto na ne súd neprihliadal v rámci výdavkov detí
len výdavkov matky. Rovnako nedôvodne si matka uplatnila ako výdavok detí 1/3-ina splátky vlastného
hypotekárneho úveru, nakoľko nejde o výdavok detí, ale matky.

7. Súd určil nedoplatok na zročnom výživnom od 01.06.2022 do 31.10.2023 vo výške 250,50 eur (7x
21,50 eur+ 10 x 10 eur), pričom započítal zaplatené bežné výživné vo výške 90,- eur mesačne od

06/2022do10/2023.Nezapočítalúhradunamimoriadnevýdavkydetí,nakoľkosanaichúhradepodieľali
obaja rodičia. Súd otcovi povolil zaplatiť nedoplatok na A. v splátkach po 30,- eur pod následkom straty
výhody splátok k rukám matky.

8. Plnoletá A. nežiadala zvýšiť výživné po dosiahnutí plnoletosti, len zamietnuť návrh otca na zrušenie

výživného a chcela ponechať výživné 90,- eur určené pri rozvode, preto súd zmenil rozsudok o rozvode
v časti výživného na A. len do 31.10.2023. Od 01.11.2023 naďalej platí pôvodný rozsudok č. k.
29P/39/2017-67 zo dňa 16.01.2018.

9. Pri určovaní výživného na maloletého C. súd postupoval nasledovne: V roku 2022 mal otec príjem

1.984,- eur a matka 744,- eur z čoho 16 % je u otca 317,- eur a u matky 119,- eur, rozdiel medzi týmito
dvomi sumami je 198,- eur, z čoho súd zaviazal otca platiť výživné v polovici 99,- eur k rukám matky.
Spolu majú podľa metodiky rodičia prispievať na výživu maloletého C. sumou 436,- eur, z čoho matka
zabezpečovala výživu C. sumou 119,- eur z vlastného príjmu a výživným od otca vo výške 99,- eur, spolu
218,- eur a otec po zaplatení výživného matke 99,- eur má k dispozícii na výživu maloletého C. rovnakú

sumu 218,- eur (rozdiel 317 eur - 99 eur). Preto súd zvýšil výživné otca zo sumy 90,- eur na sumu 99,-
eur od 01.06.2022 do 31.12.2022. V roku 2023 mal otec príjem 2.273,- eur a matka 1.159,- eur z čoho
16 % je u otca 364,- eur a u matky 185,- eur, rozdiel medzi týmito dvomi sumami je 179,- eur, z ktorej súd
zaviazal otca platiť výživné cca v polovici, t. j. vo výške 90,- eur k rukám matky. Podľa metodiky majú
spolu rodičia prispievať na výživu maloletého C. sumou 549,- eur, z čoho matka zabezpečuje výživu

dieťaťa sumou 185,- eur z vlastného príjmu a výživným od otca vo výške 90,- eur, spolu 275,- eur a otec
po zaplatení výživného matke 90,- eur má k dispozícii na výživu dieťaťa sumu 274,- eur (rozdiel 364 eur
- 90 eur). Z uvedeného dôvodu súd znížil výživné otca zo sumy 99,- eur na sumu 90,- eur od 01.01.2023.

10. Takto určené výživné súd považoval za primerané výdavkom maloletého C., nakoľko matka napriek

výzve súdu nepreukázala jeho reálne výdavky. Náklady na stravu 112,- eur za dva týždne (po poslednom
vyčíslení výdavkov matkou), mimo obedov v škole, súd považoval za neprimerane vysoké. Otec
opakovane rozporoval výšku nákladov na stravu, uviedol, že za primeranú sumu považuje 70,- eur
mesačne. Sám vyčíslil výdavky na stravu svoju a detí za mesiac na 300,- eur a aj matka vyčíslila vlastnú
stravu na 160,- eur. Súd vzhľadom na vyjadrenia rodičov, vek dieťaťa, aktuálne 14 rokov, t. j. obdobie

zvýšeného rastu, považuje za primeraný výdavok na stravu maloletého sumu 40,- eur týždenne, teda
160,- eur mesačne. Ostatné výdavky aj vrátane poplatku za futbal sú primerané jeho veku a na ich
úhradu postačí výživné tak, ako je vypočítané vyššie, za rok 2022 vo výške 436,- eur mesačne a od
roku 2023 vo výške 549,- eur. Pokiaľ ide o výdavky spojené s bývaním a hypotekárnym úverom súd
poukazuje na zdôvodnenie v bode 27. odôvodnenia.

11. Súd určil nedoplatok na zročnom výživnom od 01.06.2022 do 31.03.2024 vo výške 63,- eur (7x 9,-
eur), pričom započítal zaplatené bežné výživné vo výške 90,- eur mesačne od 06/2022 do 03/2024. Súd
nezapočítal do zaplateného výživného úhradu na mimoriadne výdavky detí, nakoľko sa na ich úhrade
podieľali obaja rodičia. Súd povolil otcovi zaplatiť nedoplatok na maloletého C. v splátkach po 21,- eur

pod následkom straty výhody splátok.

12. Návrh otca na zrušenie výživného bol v celom rozsahu nedôvodný, vzhľadom na vyššie zdôvodnené
zvýšenia a následného zníženia výživného, súd návrh otca zamietol.13. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal
nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na

náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanoveniach §
53 a nasl. CMP.

14. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie voči výrokom I., IV. a závislým výrokom II. a V. a VIII.
podala v zákonom určenej lehote odvolanie matka z dôvodov, že úvahy súdu nie sú správne a ani

právne udržateľné. Týmto svojim postupom tak súd porušil právo na spravodlivý proces, dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
Súd nezohľadnil vykonané dôkazy a svoje rozhodnutie nejasne a súčasne nepreskúmateľne odôvodnil,
najmä sa nevyporiadal s argumentáciou matky uvedenou v jej podaní zo dňa 18.03.2024.Vo vzťahu k
závislým výrokom II., V. a VIII. (tiež napadnutým odvolaním matkou), tieto považuje za nesprávne, keďže
priamo od výšky zvýšeného výživného, konkrétne od rozdielu medzi pôvodnou sumou a zvýšeným

výživným sa odvíja aj výška nedoplatku na zročnom výživnom. Súd správne zisťoval príjem rodičov a
tieto dáta však bolo potrebným náležite vyhodnotiť a pretaviť do celkovej výšky (zvýšeného) výživného.
Príjmy oboch rodičov a ich vzájomná životná úroveň sú nesporne markantne rozdielne. Súd zistil v roku
2022 príjem otca v priemere 1.984,- eur a matky 744,- eur. Príjem matky predstavoval cca. 37,5% príjmu
otca, čiže životnú úroveň o cca. 63% vyššiu. Súd zistil v roku 2023 príjem otca v priemere 2.273,- eur

a matky 1.159,- eur. Príjem matky predstavoval cca. polovicu príjmu otca, čiže o polovicu nižšiu životnú
úroveň u matky. Už len z pohľadu príjmov oboch rodičov a ich disproporcie je zrejmé, že ich životné
úrovne sú objektívne odlišné – práve pre disproporciu príjmov, kedy je logické, že matka nemôže byť
schopná zo svojho príjmu zabezpečovať výdavky ani len obdobne a už vôbec nie totožne ako otec. Z
Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného rodičov k deťom (strana 52) vyplýva: „Ak

sa robí konkrétny výpočet výšky výživného u oboch rodičov, čo je relevantné najmä v prípade striedavej
starostlivosti a výhradnej osobnej starostlivosti jedného rodiča s rozšíreným stykom druhého z rodičov,
je možné po uskutočnení tohto výpočtu so zohľadnením rozsahu zapojenia každého z rodičov zvážiť
v rámci mimosúdnej dohody určité zjednodušenie. Podľa neho by pre účely faktickej realizácie mohol
byť určený len rozdiel medzi čiastkami výživného vyčísleného pre jednotlivých rodičov, a nemuselo tak

dochádzať k permanentnému presunu rovnakých čiastok.“ Podľa uvedeného aj postupovala práve v
podaní zo dňa 18.03.2024, kedy vyčíslila výživné pre oboch rodičov, podľa ich príjmov a následne určila
výpočtom rozdiel medzi týmito čiastkami, kedy pri vyššom príjme otca vzniká plusová hodnota, ktorá
predstavuje jeho výživné v prospech dieťaťa. Súd sa síce stotožnil s uvedeným výpočtom, avšak neurčil
medzi čiastkami rozdiel, ako vyplýva z vyššie uvedeného kritéria, ale čiastky oboch rodičov určené na

výživné zrátal a následne prepočítaval tieto tak, aby výpočet vychádzal na polovicu. S týmto postupom
niejemožnésúhlasiť,pretožečiastkyvýživnéhovyčíslenéprejednotlivýchrodičovnemajúpresnepokryť
súdom ponížené výdavky detí, ale vytvoriť priestor finančne horšie situovanému rodičov, čiže matke,
aby mohla dopriať deťom počas svojej starostlivosti rovnakú životnú úroveň, ako má otec, t.j. aby bola
životná úroveň rodičov dorovnaná. Vyššia životná úroveň potom umožňuje celkovo napĺňať potreby

vo väčšej miere a inak aj celkovo pristupovať k výdavkom dieťaťa. Rodič môže kupovať kvalitnejšie
potraviny, zabezpečovať pestrejšiu stravu, dieťa môže používať finančne náročnejšie pomôcky na
štúdium, lepšie investovať do vzdelania, môže užívať kvalitnejšie lieky, výživové doplnky, venovať sa
viacerým voľnočasovým aktivitám, mať kvalitnejšie oblečenie a pod. Podľa metodiky sa určuje rozdiel
medzi čiastkami – napr. v roku 2022 u A. 357,- eur a 134,- eur = 223,- eur, ktorá suma by predstavovala

výživné a nie polovica tejto sumy. V tomto smere poukázala aj na českú judikatúru, ktorá sa vyvíja
v smere, že rodičia si platia pri symetrickej striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti vzájomne
výživné, ktoré by im prislúchalo. Jedná sa teda o obdobný model, ako uviedla, len bez číselného
vyjadrenia rozdielu; konkrétne by v ich príklade otec platil matke 357,- eur na v tom čase maloletú
A. v roku 2022 titulom výživného a matka otcovi 134,- eur, čo matematicky stále predstavuje rozdiel

223,- eur a nie polovicu tohto rozdielu, ak by si rodičia reálne vzájomne výživné uhradili. Poukázala
na Usnesení Ústavního soudu České republiky II.ÚS 1002/23 zo dňa 31.05.2023. Matka súdu vyčíslila
výdavky na obe deti aj s porovnaním výdavkov v čase ostatného rozhodovania o výživnom (rozsudkom
OkresnéhosúduTrnavazodňa16.01.2018č.k.29P/39/2017)anásledneajpočasvedeniapredmetného
konania v časovom slede. Väčšinu z týchto výdavkov otec nespochybnil a preto nebolo potrebným

ich preukazovať a teda boli nesporné a aj napriek tomu ich súd neuznal a ani nepoňal do celkového
sumára odôvodnených výdavkov oboch detí. Ak otec niektoré výdavky spochybnil, jednalo sa o účelové
ponižovanie, napokon by len potvrdzovalo to, že otec na deti vynakladá menšie výdavky ako matka, t.j.
deti pýtajú na rôzne svoje potreby viac od matky v čase, keď sú v jej starostlivosti, resp. tieto výdavkyje nútená pokrývať matka, ako na to v priebehu konania poukazovala. Navyše súd nerešpektoval
právny názor vyjadrený v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu a neporovnal výdavky detí, aké
tu boli v čase posledného rozhodnutia (absentujú v rozhodnutí v rámci porovnania a aj ich celkovej

štruktúry). Súd v odôvodnení rozsudku vo svojich úvahách riešil výdavky iba na stravu a bývanie a u
maloletého futbal a teda nie je zrejmé, ako komplexne, ktoré výdavky súd považoval za odôvodnené
v rámci všetkých výdavkov. Takto znovu súd spôsobil nepreskúmateľnosť vydaného rozsudku. Podľa
samotného vyčíslenia výdavkov matkou po vrátení veci súdu prvej inštancie jednotlivo v čase ostatného
rozhodovania o výživnom v roku 2018 a následne za rok 2022 a 2023 je nepochybné, že výdavky sa,

čo do výšky a tiež aj ich štruktúry významne zmenili – zvýšili. Dcéra účastníkov konania A. bola počas
konania žiačkou strednej školy, pričom rozhodným je pre určenie výživného obdobie od 31.05.2022
do XX.XX.XXXX, kedy nadobudla už plnoletá A. plnoletosť. Používa sa pre ňu z tabuľky pre výpočet
výživného 18% príjmu rodičov (keďže majú dve vyživovacie povinnosti). Maloletý C. je počas konania
žiakom druhého stupňa základnej školy a tak sa pre neho použije z tabuľky pre výpočet výživného
16% príjmu rodičov (keďže majú dve vyživovacie povinnosti). V zmysle tabuľky pre výpočet výživného

určovalo výživné vo vzťahu k obom rodičom jednotlivo za príslušné obdobia roku 2022, 2023 považuje
za správne a zákonné určenie výživného ako rozdielu medzi čiastkami vyčísleného výživného pre
jednotlivých rodičov podľa tzv. tabuľkového výživného. Takýmto výživným sa dorovná životná úroveň
rodičov popri platení výdavkov na maloleté deti oboma rodičmi. Má za to, že je nepochybné, že je v
možnostiach a schopnostiach otca dorovnať životnú úroveň platením matkou požadovaného výživného.

Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b), f) a h) CSP rozsudok Okresného súdu Trnave zo dňa 25.03.2024 č.k. 27P/27/2022 podľa §
388 CSP vo výrokoch I, II, IV, V a VIII rozsudkom zmenil takto:
I. výrok I a II sa menia tak, že súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na t.č. plnoletú A. zo sumy 90,-
eur od 01.06.2022 do 31.12.2022 na sumu vo výške 220,- eur mesačne a od 01.01.2023 do 03.11.2022

na sumu vo výške 205,- eur splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred so súčasným
vyčíslením nedoplatku otca na výživnom a uložením povinnosti ho zaplatiť k rukám matky,
II. výrok IV a V sa menia tak, že súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého C. zo sumy
90,- eur od 01.06.2022 do 31.12.2022 na sumu vo výške 200,- eur mesačne a od 01.01.2023 na sumu
vo výške 185,- eur splatné vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred so súčasným vyčíslením

nedoplatku otca na výživnom a uložením povinnosti ho zaplatiť k rukám matky, týmto sa mení rozsudok
Okresného súdu Trnava č. k. 29P/39/2017-67 zo dňa 16.01.2018 v časti výživného na maloletého C.
a už plnoletú A..

15. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že odporúča odvolaniu matky detí

vyhovieť.

16. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Nesúhlasí s obsahom odvolania matky a je názoru, že súd
už druhýkrát rozhodol v prospech detí a vo vzťahu k potrebám detí vecne správne, pričom z dôvodu
hospodárnostiavzáujmedetíotecnepodalodvolanievočiRozsudkuč.k.27P/27/2022–411.Poukazuje

na dĺžku konania a na druhé odvolanie matky v konaní, pričom návrhy matky nesmerujú k uspokojeniu
potrieb detí a zároveň podľa otca ďalšie súdne konanie nie je ekonomické alebo hospodárne. Zastáva
názor, že výpočet súdu v Rozsudku č. k. 27P/27/2022 – 411 je správny a poukazuje na skutočnosť,
že metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom má „výlučne odporúčací charakter“ a nemôže
zohľadniť osobitné podmienky v posudzovanom prípade, keď je z vykonaného dokazovania zrejmé,

že otec má 2 zamestnania, nad rámec zákonných povinnosti vynakladá mimoriadne výdavky na deti,
a aj keď by si mohol nárokovať vrátenie časti vynaložených nákladov ako mimoriadnych výdavkov,
nerobí tak a znáša ich vo zvýšenom rozsahu. Otec taktiež poukazuje na právnu prax, keď v prípadoch
striedavej starostlivosti rodičov, ktorý nemajú zásadne odlišné, resp. nepomerné príjmy, súdy výživné
neurčujú. Matka síce argumentujte výškou príjmu otca, ale opomína fakt, že otec má dve zamestnania,

čo reflektuje výšku jeho príjmu a s tým spojenú životnú úroveň, ktorú však nemožno definovať ako
nadpriemernú. Zároveň v konaní bolo opakovane preukázané, že percentuálne navýšenie príjmu matky,
je podobné ako u otca, pričom rovnako neopomenuteľným faktom je aj skutočnosť, že pôvodne určené
výživné bolo v minulosti určené pri striedavej starostlivosti, kedy boli deti v starostlivosti otca menej, a
teda v minulosti určené výživné zohľadňovalo aj skutočnosť, že striedavá starostlivosť nebola rozdelená

50/50 medzi otca a matku. Taktiež matka odmieta argument otca, že pri hodnotení výšky jej príjmov je
potrebnézohľadniťajnájomné,ktoréplatípodľavykonanýchdôkazovmatkejejaktuálnypriateľ,sktorým
zdieľa spoločnú domácnosť. Podľa otca matka opakovane účelovo opomína mimoriadne výdavky otcavynakladané na deti, z tých aktuálnych v čase po vydaní Rozsudku č. k. 27P/27/2022 – 411 si otec dovolí
spomenúť napríklad:
• Výlet na Majstrovstvá sveta v hokeji v Ostrave - náklady približne 400,- eur na vstupenky pre otca a

dcéru na tri zápasy, ubytovanie na dve noci, strava, doprava a pod.
• Výlet do Švédska, Göteborg – náklady približne 600,- eur na letenky, ubytovanie, doprava, strava,
výlety, vstupenky na pamiatky v meste a pod. pre otca a dcéru (pre úplnosť otec uvádza, že namiesto
maloletého syna nakoniec cestovala kamarátka dcéry, aby neprepadli náklady na uhradenú letenku,
ktorá si však ostatné náklady hradila sama).

• Výlet do Kanady, návšteva sestry otca maloletých, ktorá je zároveň krstnou matkou dcéry – predpoklad
viac ako 3000-3500,- eur na letenky, chatu pri jazere, výlet na Niagarské vodopády, rybolov a pod..
Na žiadnom z vyššie spomenutých alebo predchádzajúcich výdavkov otca sa matka nepodieľala ani
neprejavilazáujemorozdeleniesivýdavkovspojenýchsdoprovodommaloletých.Zargumentáciematky
si otec dovoľuje poukázať na skutočnosť, ktorú matka síce interpretuje, ale pri výpočtoch výživného ju
ona sama opomína, a teda: „Pre určenie výšky výživného nie sú kritériom iba odôvodnené potreby dieťa,

ktoré by ideálne mali byť kryté v plnom rozsahu, čiže nie iba bežné denné potreby, ale aj mimoriadne
potreby, ak sa preukáže ich opodstatnenosť a kumulatívne ich úhradu dovoľujú možnosti a schopnosti
rodičov, čiže ich krytie závisí od životnej úrovne oboch rodičov. Čím vyššia je životná úroveň povinného
rodiča,týmširšiemožnointerpretovaťpojemodôvodnenépotrebyoprávnenéhodieťaťa.“Otecjenázoru,
že je povinný zachovávať životnú úroveň detí a nie zvyšovať životnú úroveň domácnosti matky. Otec

investuje do aktivít detí, ktoré reflektujú ich záujmy a potreby, pričom náklady s tým spojené znáša sám.
Podľa otca matka nakladá s poskytnutými finančnými prostriedkami otca neuvážene a nehospodárne,
keď argumentácia matky, že výživné potrebuje na zabezpečenie starostlivosti detí, považuje za účelové,
keďže počas dvoch rokov trvajúceho súdneho konania matka ani deti netrpia finančnou núdzou, naopak
s týmto súdnym konaním sú spojené výdavky matky, ako aj otca. V zmysle vyššie uvedeného, otec

opakovane vyjadruje svoj nesúhlas s odvolaním matky v celom rozsahu a akceptuje Rozsudok č.
k. 27P/27/2022 – 411. V ostatnom si otec dovoľuje poukázať na svoje predchádzajúce podania a
vyjadrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd potvrdil výrok č. I., II.
a IV., V. a VIII. Rozsudku č. k. 27P/27/2022 – 411.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku),
po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 Civilného
sporovéhoporiadku-ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“),oprávnenouosobou-matkou(§359Civilného
sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie

má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), a že odvolateľka použila
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi
odvolania (§ 66 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru,
že odvolanie matky nie je dôvodné.

18. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného na v tom čase maloletej A. a maloletého
C., keď súd prvej inštancie rozhodol svojím prvým rozsudkom pod č.k. 27P/27/2022-128 zo dňa
21.11.2022 tak, že výrokom I. schválil rodičovskú dohodu, keď maloleté deti (v tom čase aj mal. A.)
zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť
o maloleté deti každý nepárny kalendárny týždeň od pondelka od 16.00 hod. do nasledujúceho pondelka

párneho kalendárneho týždňa do 16.00 hod. Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté
deti každý párny kalendárny týždeň od pondelka od 16.00 hod. do nasledujúceho pondelka nepárneho
kalendárneho týždňa do 16.00 hod. Miesto odovzdávania detí je bydlisko odovzdávajúceho rodiča kde
si ich druhý rodič prevezme. Výrokom II. zamietol návrh matky na zvýšenie výživného, výrokom III.
zamietol návrh otca na zníženie výživného, výrokom IV. rozhodol, že otec bude poberať daňový bonus

a rodinné prídavky na maloletú A., výrokom V. rozhodol o tom, že matka bude poberať daňový bonus
a rodinné prídavky na maloletého C.. Výrokom VI. rozhodol o tom, že obaja rodičia sú povinní podieľať
sa na úhrade mimoriadnych výdavkov maloletých detí v pomere otec 3/4-iny a matka 1/4-inu. Bežné
výdavky maloletých detí uhrádza ten rodič, ktorý aktuálne zabezpečuje starostlivosť o deti. VýrokomVII. rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Okresného súdu Trnava č. k. 29P/39/2017-67 zo dňa
16.01.2018 v časti zverenia, daňového bonusu a rodinných prídavkov a výrokom VIII. rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd svojím rozhodnutím pod č.k.

23CoP/27/2023-214 zo dňa 30.05.2023 na základe odvolania matky rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých častiach vo veci samej (výroku II., III., výroku VI.) a v závislých výrokoch IV., V, VII. a VIII.
zrušil a vec mu v zrušenej časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. V poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že zvýšil výživné otca na maloletú A. zo

sumy 90,- eur na sumu 111,50 eur mesačne od 01.06.2022 do 31.12.2022 a znížil výživné od 01.01.2023
do 31.10.2023 zo sumy 111,50 eur na sumu 100,- eur mesačne. Tým sa zmenil rozsudok Okresného
súdu Trnava č. k. 29P/39/2017-67 zo dňa 16.01.2018 v časti zverenia a výživného na A. za čas od
01.06.2022 do 31.10.2023. Výrokom II. otec bol zaviazaný zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom na
maloletú A. za obdobie od 01.06.2022 do 31.10.2023 vo výške 250,50 eur v mesačných splátkach po
30,- eur k rukám matky, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia

pod následkom straty výhody splátok. Výrokom III. zastavil konanie o zvýšenie výživného na plnoletú A.
od 01.11.2023. Výrokom IV. súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého C. zo sumy 90,- eur na
sumu99,00eurmesačneod01.06.2022do31.12.2022aznížilvýživnéod01.01.2023zosumy99,00eur
na sumu 90,00 eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od
01.06.2022. Výrokom V. otec bol zaviazaný zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého C.

za obdobie od 01.06.2022 do 31.03.2024 vo výške 63,00 eur v mesačných splátkach po 21,- eur splatné
spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom straty výhody
splátok. Výrokom VI. súd zamietol návrh otca na zrušenie výživného na plnoletú A. a na maloletého C..
Výrokom VII. rozhodol, že daňový bonus na maloletého C. bude poberať matka. Výrokom VIII. rozhodol,
že tým sa zmení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 29P/39/2017-67 zo dňa 16.01.2018 v časti

zverenia,výživnéhoadaňovéhobonusunamaloletéhoC..VýrokomIX.rozhodol,žežiadenzúčastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

20. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie v časti, kde bolo rozhodnuté o zvýšenom výživnom,
zročnom výživnom a v závislom výroku, ktorým súd zmenil rozsudok č.k. 29P/39/2017-67 zo dňa

16.01.2018 v časti zverenia, výživného a daňového bonusu na maloletého C., to je vo výrokoch I., II.,
IV., V. a VIII.

21. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

23. Podľa § 386 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou.

24.Odvolaniejeriadnymopravnýmprostriedkom,ktorýmstranasporumôženapadnúťrozhodnutiesúdu
prvej inštancie, ak to zákon nevylučuje, resp. ak to zákon pripúšťa (§ 355 ods. 1 a 2 CSP). Preto sa tento
opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa strana sporu môže brániť proti
výsledku postupu a konania súdu prvej inštancie v riadnom opravnom konaní.

25. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka
sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného
prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je
odvolanie prípustné.

26. Subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa naproti tomu viaže na osobu konkrétneho odvolateľa
a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, či je u neho daný dôvod, ktorý ho
oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným
prostriedkom). Takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej inštancie bol odvolateľ po

procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Toto
subjektívne procesné oprávnenie ale nemá účastník, v neprospech ktorého rozhodnutie súdu nevyznelo
a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý vo svojich právach. Záver o tom, že podané odvolanie je
prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho oboch stránkach jeho prípustnosti (tak objektívnej, ako ajsubjektívnej),posúdeniesubjektívnejprípustnostiodvolania,alevovšeobecnostipredchádzaposúdeniu
objektívnej prípustnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 130/2009 zo dňa 26.01.2010).

27. Na konanie o výživnom plnoletých detí sa vzťahujú všeobecné predpisy o súdnom konaní, na začatie
ktorého sa vyžaduje návrh (§ 155 CMP). V prípade, ak došlo k začatiu konania o výžinom v čase
pred plnoletosťou dieťaťa, po plnoletosti dieťa vystupuje v ďalšom konaní samostatne, bez zastúpenia
zákonným zástupcom a konania sa dokončí bez súčinnosti kolízneho opatrovníka. Plnoleté dieťa tak
získava plnú dispozícii súdnym procesom, preto s ním treba ďalej konať ako s účastníkom konania so

všetkými právami a povinnosťami, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že matka toho času už
plnoletej A. nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania voči napadnutému rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení výživného na toho času už voči plnoletému dieťaťu A.
(výrok II.), keďže plnoleté dieťa A. získala plnú dispozíciu so súdnym procesom, preto s ňou bolo treba

ďalej konať ako s účastníkom konania so všetkými právami a povinnosťami, týkajúcej sa vyživovacej
povinnosti voči A.. Preto aj odvolanie hoci týkajúce sa výživného za čas do dosiahnutia plnoletosti
mohla podať iba toho času už plnoletá A. (viď. Nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 50/08-34 zo
dňa 15.05.2008). Preto aj keď matka plnoletej môže subjektívne vnímať, že je v jej neprospech,
rozhodnutie ohľadom vyživovacej povinnosti otca na A. za čas do jej plnoletosti bolo výsostným právom

plnoletej dcéry, či v konaní o zvýšenie vyživovacej povinnosti bude pokračovať, resp. má možnosť podať
odvolanie. Nakoľko plnoletá dcéra po dosiahnutí plnoletosti, môže robiť dispozičné úkony v súdnom
konaní, matka toho času už plnoletej dcéry nebola oprávnená podať odvolanie voči tomuto rozhodnutiu
súdu prvej inštancie v časti, kde bolo rozhodnuté o zvýšení a znížení vyživovacej povinnosti na dcéru A.
a o dlžnom výživnom otca v súvislosti s dlžným výživným na A.. (viď. aj rozhodnutie NS SR R24/2010,

kde dieťa, ktoré v priebehu konania o výživné nadobudne plnoletosť, je procesné oprávnené podať
opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu o výživnom aj za čas, keď bolo ešte maloleté. (Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. mája 2009, sp. zn. 5 Cdo 78/2009))

29. Odvolací súd konštatuje, že matka plnoletej dcéry nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania

proti rozhodnutiu, ktorým súd zvýšil výživné otca na maloletú A. zo sumy 90,- eur na sumu 111,50 eur
mesačne od 01.06.2022 do 31.12.2022 a znížil výživné od 01.01.2023 do 31.10.2023 zo sumy 111,50
eur ma sumu 100,- eur mesačne a tým zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 29P/39/2017-67
zo dňa 16.01.2018 v časti zverenia a výživného na A. za čas od 01.06.2022 do 31.10.2023 a kde otec
bol zaviazaný zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú A. za obdobie od 01.06.2022 do

31.10.2023 vo výške 250,50 eur v mesačných splátkach po 30,- eur k rukám matky, splatné vždy do
15. dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok.,
preto odvolací súd jej odvolanie voči tejto časti rozhodnutia (výrok I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie)
odmietol v zmysle ust. § 386 ods. 1 písm. b) CSP.

30.Podľa§62Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

32. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.33. Podstata odvolacích námietok matky bola tá, že súd nesprávne realizoval výpočet výživného, ktorý
nekorešponduje s Metodikou pre výpočet výživného rodičov k deťom MSSR a nerešpektoval názor
odvolacieho súdu, pretože neporovnal výdavky detí a rozsudok je nepreskúmateľný.

34. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom
má za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného
nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel
k správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie dôvodnosti

návrhu, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami účastníkov a pretože odvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval
i správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom
na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd poukazuje na písomné
vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty matky
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď súd prvej

inštancie správne zistil všetky skutočnosti potrebné k rozhodnutiu, pričom matka neuviedla v odvolaní
žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

35. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene
pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia

v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom
rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti
a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným
spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej
úpravy vyživovacej povinnosti. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne – okolnosťami

na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne – vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť,
vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod. Na strane oprávneného sú
takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena
potrieb u školopovinných detí, zmena majetkových pomerov a pod. Až v prípade, ak má súd za

preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
Zmena výšky výživného je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

36. V prejednávanej veci ostal predmetom konania návrh na zvýšenie výživného na maloletého syna C.
a aj v tom čase maloletej dcéry A. (a aj návrh otca na zrušenie výživného na plnoletú A. a maloletého

C. a určenie kto je oprávneným poberateľom daňového bonusu, v ktorej časti nebolo rozhodnutie
napadnuté odvolaním), a preto v zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine bolo povinnosťou súdu
prvej inštancie zisťovať a následne vyhodnocovať zmenu pomerov. Výživné však mohol súd zvýšiť len v
prípade, ak vykonaným dokazovaním mal preukázanú podstatnú zmenu okolností, ktoré sú rozhodujúce
pre výšku a trvanie výživného, pričom zmena rozsudku je vždy prípustná od času, keď došlo k zmene

pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom
je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku
výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s
ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.

37. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa
a jednak na strane povinného rodiča. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné
odôvodnené potreby s ohľadom na vek a zdravotný stav dieťaťa, fyzickú a duševnú vyspelosť, spôsob
a rozsah jeho prípravy na budúce povolanie a ďalšie okolnosti. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len
na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv),

ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na
povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Potreby oprávneného dieťaťa sa však vždy
posudzujú s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh
osôb, voči ktorým majú vyživovaciu povinnosť, je tiež potrebné zohľadniť starostlivosť o dieťa a jeho

domácnosť. Na strane povinného rodiča sa prihliada tiež na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. V jednotlivýchkonaniach sa vždy vychádza z konkrétnych zistených skutkových okolností a vo všeobecnosti je možné
konštatovať, že v prípadoch, kedy povinní rodičia majú vyšší príjem a sú majetní, ich deti následne
dostávajú vyššie výživné, ktoré pokrýva nie len tie najzákladnejšie výdavky detí, ale aj výživné, z ktorého

sa hradia aj vyššie uvedené ďalšie výdavky oprávnených detí a tvoria sa im aj úspory. V prípadoch, kedy
sú zárobkové pomery rodičov minimálne a sú nemajetní, deti takýchto rodičov získavajú zväčša výživné,
ktoré sotva postačuje na platenie najzákladnejších potrieb. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je

súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

38. Súd prvej inštancie zveril deti do striedavej osobnej starostlivosti a v preskúmavanej veci maloletý
C. v čase začatia konania a rozhodnutia súdu prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom bol žiakom 6.
a 7. triedy základnej školy, hral a hrá futbal. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, prišlo k zmene
pomerov v tom, že maloletý C. bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti (spôsobom ako rozhodol

súd prvej inštancie), teda otec sa na jeho výchove podieľa rovnakou formou. Matka svoje odvolacie
námietky smerovala k nepreskúmateľnosti rozhodnutia pokiaľ ide o výdavky maloletého, aké tu boli
v čase posledného rozhodnutia a to v tom, že súd prvej inštancie neporovnal tieto. Odvolací súd má
za to, že sčasti je táto argumentácia dôvodná, avšak súd uviedol, aké výdavky mal maloletý C. v čase
ostatného rozhodnutia (bod. 13., aktuálne v bode 19). Pokiaľ ide o ich vyhodnotenie a vyčíslenie, k týmto

sa vyjadril v bode 31. svojho rozhodnutia, s ktorým sa aj odvolací súd stotožňuje. Nejde však o takú
vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

39. Ďalšou odvolacou námietku matky bol nesprávny výpočet výšky výživného, keď v zmysle tabuľky pre
výpočet výživného (podľa Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom) vo vzťahu k obom rodičom

jednotlivo za príslušné obdobia roku 2022, 2023 považuje za správne a zákonné určenie výživného
ako rozdielu medzi čiastkami vyčísleného výživného pre jednotlivých rodičov podľa tzv. tabuľkového
výživného. Najvyšší súd SR už vo viacerých svojich rozhodnutiach skonštatoval, že určenie výšky
výživnéhojevždyvýsledkomposúdeniavysokoindividuálnych,jedinečnýchskutkovýchokolnostíkaždej
prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritériá

na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k
prípadu. Iný výklad by viedol k rozporu so záujmami dieťaťa, ktorému sa výživné priznáva (porovnaj
sp. zn. 8 Cdo 50/2017). Každé jedno rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto
individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj sp. zn. 5

Cdo 87/2017, 3 Cdo 226/2017). Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne
pri výpočte vyživovacej povinnosti. Ako postupoval uviedol v bode 25. a 30. svojho rozhodnutia. Ako
vyplýva aj z obsahu odôvodnenia rozhodnutia, iba samotný rozdiel v príjmoch nepostačuje pre záver
ovýpočtevýškyvýživnéhotak,akožiadamatkamaloletého.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žeotec
má síce vyšší príjem, avšak z dvoch zdrojov, uhrádza deťom a teda aj maloletému C. náklady spojené

s mobilným telefónom a aj ďalšie mimoriadne výdavky, na ktorých sa matka nepodieľa. Životná úroveň
by mala byť približne rovnaká u oboch rodičov, čo z hľadiska rozdielnosti príjmov rodičov nie je možné,
avšak otec sa podieľa na jej čiastočnom vyrovnaní tým, že mu bolo určené výživné, ktoré dorovnáva,
zmierňuje rozdielnosť v príjmoch rodičov, avšak ako je uvedené sú tu aj ďalšie faktory, na ktoré treba
prihliadnuť. Hoci z pohľadu príjmov rodičov je v týchto rozdiel, tak ako uviedol už súd prvej inštancie,

netreba zabúdať ani na ďalšie faktory, ako je napr. i to, že matka žije v spoločnej domácnosti s priateľom,
ktorý má priemerný mesačný netto príjem 1.840 eur, a hoci nie je z jeho strany povinnosťou pomáhať
matke s úhradou nákladov na maloletého C. tým, že sa podieľa na spoločných nákladoch v domácnosti,
zvyšuje tým životnú úroveň matky a tým aj detí, ktoré s nimi zdieľajú domácnosť. Napokon treba uviesť
i to, že pokiaľ príjem matky i s výživným určeným zo strany otca je nižší než je príjem otca i po zohľadnení

výživného, je dôvodné obmedziť nároky detí a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Preto s ohľadom
na individuálnosť každého prípadu, má odvolací súd za to, že výživné určené otcovi zo strany súdu
prvej inštancie je primerané potrebám maloletého a s ohľadom na uvedené, súd prvej inštancie správne
rozhodol aj o dlžnom výživnom a zmene rozsudku OS Trnava (výrok VIII.)

40. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine je plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť. Netreba opomenúť to, že vyživovacia povinnosť k maloletému má prioritu predostatnými výdavkami, preto musí matka zvážiť, ktoré výdavky si nemôže dovoliť s ohľadom na jej
vyživovaciu povinnosť k maloletému.

41. Na záver odvolací súd k odvolacím námietkam matky, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je nepreskúmateľné odvolací súd uvádza, že tieto námietky nepovažuje za opodstatnené, nakoľko
rozsudok okresného súdu nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej svojvôle konajúceho všeobecného
súdu, rešpektuje zákonné požiadavky na odôvodnenie (skutkové a právne) rozsudku a zrozumiteľným
spôsobom dáva odpoveď na otázku, prečo súd prvej inštancie rozhodol tak ako rozhodol.

42. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď
i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailovveciuvádzanýmiúčastníkmi.Odôvodnenierozhodnutiataknemusídaťodpoveďnakaždújednu

poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na
podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS
251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). Preto na ďalšiu argumentáciu matky už nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie vo veci, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

43. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutých častiach výrok IV., V. a závislé výroky VIII. a IX. podľa § 387 ods. 1 a 2
Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

44. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) odvolací súd rozhodol podľa

ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku za použitia § 52 Civilného mimosporového
poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov
pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

45. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).