Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222200602
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7222200602.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, D. X, XXX XX E.,
právne zastúpený Advokátska kancelária MARIÁN VOJČÍK s.r.o., so sídlom Jazmínová 1, 040 11 Košice
– mestská časť Západ, IČO: 52 280 799, proti žalovanému: Východoslovenské múzeum v Košiciach,
Hviezdoslavova 3, 040 01 Košice, IČO: 31 297 803, právne zastúpený JUDr. Vincent Lechman, advokát,
so sídlom Štefánikova 40, 040 01 Košice, IČO: 42 242 665, o zaplatenie 2.730 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. K2-31Cb/4/2022-303 z 30. októbra 2023
takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č. k. K2-31Cb/4/2022-303 z 30. októbra 2023
v napadnutom II., III. a IV. výroku.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi 1.372,- eur s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 462,- eur od 1.1.2009 do 31.12.2009 a zo sumy

1.372,- eur od 1.1.2010 do zaplatenia.

II. Žalobu v časti o zaplatenie 1.242,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.242,-
eur od 1.1.2010 do zaplatenia zamieta.

III. Konanie v časti o zaplatenie zostávajúcej časti uplatneného nároku zastavuje.

IV. Žiadnej zo sporových strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.10.2011 sa
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi škodu v nevyčíslenej výške s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne od neuvedeného dátumu. Žalobca v žalobe uviedol, že je väčšinovým
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností a pozemkov zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX, k. ú.
D.. Žalobca tiež uviedol, že je vlastníkom prípojok nachádzajúcich sa na pozemkoch v jeho vlastníctve.

Žalobca tvrdil, že žalovaný užíva tieto prípojky bez právneho dôvodu a na úkor žalobcu sa bezdôvodne
obohacuje. Žalobcovi zároveň spôsobuje škodu značnej výšky a znemožňuje mu riadne užívať jeho
majetok. Žalovaný nerobí žiadne úkony za účelom zabezpečenia vlastných prípojok.2.1. Žalobca v podaní zo dňa 24.11.2016 špecifikoval nárok uplatnený proti žalovanému ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia a vyčíslil ho na sumu 2.730,- eur, pričom istina pozostávala zo sumy
910,- eur za rok 2007, 910,- eur za rok 2008 a 910,- eur za rok 2010 a zároveň si uplatnil úroky z

omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 910,- eur od 1.1.2008 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 910,-
eur od 1.1.2009 do zaplatenia a 9 % ročne zo sumy 910,- eur od 1.1.2010 do zaplatenia. Nárok odôvodnil
tým, že žalovaný užíva elektrickú prípojku a vodovodnú prípojku vo vlastníctve žalobcu bez právneho
dôvodu.

3. Žalovaný na pojednávaní dňa 11.5.2021 proti nároku žalobcu vzniesol námietku premlčania. Poukázal
na to, že žalobca v podaní v roku 2011 uviedol, že sa domáha nároku na náhradu škody bez toho, aby
špecifikoval presnú sumu, ktorej sa domáha. Až následne v roku 2016 uplatnil voči žalovanému nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie prípojok žalovaným v rokoch 2007, 2008 a 2009.
Tento nárok označil žalovaný za uplatnený oneskorene. Žalovaný ďalej uviedol, že medzi sporovými
stranami prebieha viacero súdnych konaní, vrátane konaní o vlastnícke právo k predmetným prípojkám

a rovnako nie je zrejmé, akým spôsobom žalobca dospel k výpočtu nároku, ktorý si žalobca uplatňuje
v tomto spore.

4. Žalovaný v podaní zo dňa 27.7.2021 zotrval na vznesenej námietke premlčania a tvrdil, že premlčacia
doba vo vzťahu k nároku za rok 2008 uplynula v roku 2011, vo vzťahu k nároku za rok 2009 uplynula

v roku 2012 a vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2010 premlčacia doba
uplynula v roku 2013. Žalobca vyšpecifikoval svoj nárok až podaním zo dňa 24.11.2016, t. j. po uplynutí
premlčacej doby.
4.1. Žalovaný ďalej uviedol, že z titulu vznesenej námietky premlčania sa nebude konkrétne vyjadrovať
k obsahu Znaleckého posudku č. 31/2021, ktorý žalobca predložil súdu po takmer piatich rokoch od

podania vzájomnej žaloby. Žalovaný poukázal na to, že znalec v posudku pri výpočte všeobecnej
hodnoty nájmu vychádza z kritéria návratnosti investície za obdobie 15-tich rokov. Žalobcovi však
nevznikli žiadne náklady, keďže obe prípojky vybudoval žalovaný. Znalec tiež nezohľadnil skutočnosť,
že prípojky v roku 2007 - 2009 užívali obe sporové strany.

5. Na pojednávaní dňa 2.10.2023 žalobca uviedol, že upravuje výšku nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktorého sa domáha voči žalovanému podľa znaleckého posudku č. 31/2021 zo dňa
15.12.2021 znalkyne Ing. Márie Mandulovej, a to tak, že za obdobie od 12.10.2008 - 31.12.2008 t. j. za
80 dní roku 2008 sa domáha istiny vo výške 462,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
462,- eur od 1.1.2009 do 31.12.2009 a za obdobie roku 2009 sa domáha istiny vo výške 2.152,- eur, s

úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.614,- eur od 1.1.2010 do zaplatenia. V prevyšujúcej
časti zobral žalobca žalobu späť.

6. Žalovaný na pojednávaní dňa 2.10.2023 súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby, zopakoval svoju
doterajšiu argumentáciu vo vzťahu k podaniu žalobcu zo dňa 12.10.2011 a vecnej nesprávnosti

znaleckého posudku.

7. Súd prvej inštancie konštatoval ako nesporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom elektrickej
prípojky, vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky, ktorá prechádza cez pozemky v jeho vlastníctve,
a to s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 9/10, žalovaný v rokoch 2007, 2008 a 2009 prípojky žalobcu

užíval bez právneho dôvodu.
7.1. Súd prvej inštancie za sporné ustálil, či podanie žalobcu zo dňa 12.10.2011 je žalobou vo veci samej,
premlčanie uplatneného nároku a osobitne premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
za rok 2009 prevyšujúceho sumu 910,- eur, vecná správnosť Znaleckého posudku č. 31/2021 zo dňa
6.9.2021 znalkyne Ing. Márie Mandulovej, podľa ktorého všeobecná hodnota nájmu inžinierskych sietí

vo vlastníctve žalobcu predstavovala v roku 2007 sumu 1.998,90 eur, v roku 2008 sumu 2.113,47 eur, v
roku 2009 sumu 2.172,32 eur. Podľa Dodatku č. 1 k Znaleckému posudku č. 31/2021 zo dňa 15.12.2021
znalkyne Ing. Márie Mandulovej všeobecná hodnota nájmu inžinierskych sietí vo vlastníctve žalobcu
predstavovala za 81 dní roku 2008 sumu 467,37 eur a za rok 2009 sumu 2.152,11 eur.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil – vo vzťahu k posúdeniu podania žalobcu z 12.10.2011
a následných podaní žalobcu v spore podľa ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) upravujúceho pôsobnosť C. s. p. na konania začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti C. s. p. v spojení s §§ 79 ods. 1, 43 ods. 1, 97 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP ) a následne §§ 147 ods. 1, 139, 140 ods.
1 a 2 C. s. p., vo vzťahu k nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451
ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník), vo vzťahu

k námietke premlčania podľa ustanovení §§ 107 ods. 1 a 2, 112 Občianskeho zákonníka, vo vzťahu
k priznaným úrokom z omeškania podľa ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.
1 Nariadenia vlády SR.

9. Súd prvej inštancie k podaniu žalobcu z 12.10.2011 uviedol, že žalobca v podaní

doručenom súdu prvej inštancie 12.10.2011 navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť mu
škodu v nevyčíslenej výške. Podanie nemalo náležitosti žaloby podľa vtedy účinného § 43 OSP, súd však
žalobcu vyzval na odstránenie vád podania až dňa 3.11.2016. Následným podaním zo dňa 24.11.2016
žalobca vyčíslil svoj nárok a ako právny titul uviedol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
9.1. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobcu zo dňa 12.10.2011 bol podaním účastníka
konania, ktoré malo byť posúdené podľa § 42 a nasl. OSP. Poukázal na to, že judikatúra ako aj úprava

OSP pripúšťali, aby návrh na začatie konania bol dodatočne doplnený tak, aby vyhovoval náležitostiam
uvedeným v procesných predpisoch. Pokiaľ bola žaloba podaná v lehote určenej hmotným právom a
následne v priebehu konania doplnená tak, aby spĺňala náležitosti žaloby podľa procesných predpisov,
považujú sa vady žaloby za zhojené a podanie má účinky uplatnenia práva na súde. Konštatoval, že
už v podaní z roku 2011 žalobca tvrdil, že neuznáva vlastnícke právo žalovaného k prípojkám a že

žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje. Podanie z roku 2016 reflektuje vzťah sporových strán
poprávoplatnostirozhodnutiaOkresnéhosúduKošiceIIvoveci28C/134/2011adopĺňapôvodnepodanú
žalobu o vyčíslenie nároku. Toto podanie žalobcu neobsahuje podstatnú zmenu skutkových tvrdení, súd
prvej inštancie preto toto podanie vyhodnotil ako podanie odstraňujúce vady žaloby. Zároveň zdôraznil,
že skutočnosť, že súd vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby až po 4 rokoch od jej podania, mu

nemôže byť na ujmu.

10. Súd prvej inštancie posúdil vzťah sporových strán ako vzťah občianskoprávny, preto súd prvej
inštancie posudzoval žalobcom vznesené námietky premlčania podľa právnej úpravy obsiahnutej v §
107 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že nárok na bezdôvodné obohatenie sa v občianskoprávnych

vzťahoch premlčiava v subjektívnej 2-ročnej a v objektívnej 3-ročnej lehote. Subjektívna lehota začína
plynúť od nadobudnutia subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby o skutočnostiach podľa § 107 ods. 1
OZ, objektívna lehota začína plynúť od právnej udalosti zakladajúcej nárok oprávneného. Pre vzájomný
vzťah subjektívnej a objektívnej lehoty pritom platí, že subjektívna premlčacia lehota môže začať plynúť
kedykoľvek počas plynutia objektívnej premlčacej lehoty. Objektívna lehota však subjektívnu lehotu

nepredlžuje. Na premlčanie práva postačuje uplynutie ktorejkoľvek z lehôt.

11. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca žalobou uplatnil nárok na
vydaniebezdôvodnéhoobohateniazaužívanieelektrickejprípojkyavodovodnejprípojkyžalovanýmbez
právneho dôvodu v rokoch 2007, 2008, 2009. Nárok uplatnil podaním doručeným súdu dňa 12.10.2011.

Zdôraznil, že aj keď subjektívna lehota žalobcovi začala plynúť právoplatnosťou rozsudku Okresného
súdu Košice II v spore vedenom pod sp. zn. 28C/134/2011 o určení jeho vlastníckeho práva k elektrickej
prípojke a v spore vedenom pod č. k. 12C/4/2020-2015 o určení jeho vlastníckeho práva k vodovodnej
prípojke, objektívna lehota mu začala plynúť už okamihom právnej udalosti, t. j. okamihom, keď došlo
k vzniku bezdôvodného obohatenia.

11.1. Nakoľko žalobca uplatnil nárok žalobou zo dňa 12.10.2011, súd prvej inštancie považoval nárok
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo pred 12.10.2008 za premlčaný.

12. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na pojednávaní dňa 2.10.2023 žalobca bez návrhu na zmenu
žaloby upravil výšku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňovaného za jednotlivé roky

nasledovne:
- za rok 2007 sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nedomáhal vôbec,
- za rok 2008 si nárok uplatňoval len za obdobie od 12.10.2008 do 31.12.2008 (80 dní) vo výške 462,-
eur a
- za obdobie roku 2009 sa domáhal sumy vo výške 2.152,- eur.

Žalobca si spolu s istinou vo výške 2.614,- eur uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 462,- eur od 1.1.2009 do 31.12.2009 a 9 % ročne zo sumy 2.614,- eur od 1.1.2010
do zaplatenia.
12.1. V prevyšujúcej časti zobral žalobca žalobu späť.12.2. Žalovaný vzniesol námietku premlčania k časti uplatneného nároku za rok 2009 prevyšujúceho
sumu 910,- eur a s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.

13. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca pôvodne v žalobnom petite vyčíslil nárok uplatnený
voči žalovanému uvedením presnej výšky súm uplatňovaných za jednotlivé roky užívania prípojok
žalovaným bez právneho titulu tak, že:
- za rok 2007 sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 910,- eur s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne od 1.1.2008 do zaplatenia,

- za rok 2008 sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 910,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne od 1.1.2009 do zaplatenia,
- za rok 2009 sa rovnako domáhal zaplatenia sumy vo výške 910,- eur s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne od 1.1.2010 do zaplatenia.
13.1. Súd prvej inštancie ako dôvodnú posúdil námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný na
pojednávaní dňa 2.10.2023 voči sume prevyšujúcej sumu 910,- eur za rok 2009. Konštatoval, že

podanímžalobyariadnympokračovanímvkonanídochádzakspočívaniupremlčacejdobylenvovzťahu
k uplatnenej výške žalovaného nároku. Žalobca si v žalobe uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie troch rokov vo forme súčtu troch samostatných presne vyčíslených súm. Žalobca
sa za rok 2009 domáhal zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 910,- eur, preto sa nárok
prevyšujúci túto sumu premlčal uplynutím objektívnej premlčacej doby 31.12.2012.

14. Súd prvej inštancie za nedôvodné označil námietky žalovaného k vecnej nesprávnosti žalobcom
predloženého znaleckého posudku, pretože žalovaný neuviedol, v akej výške je
suma vyčíslená žalobcom nedôvodná, skutkové tvrdenia, ktorými správnosť znaleckého posudku
spochybňovalnepodoprelžiadnymidôkazmiavsporežalovaný nenavrholžiadendôkaznapreukázanie

inej výšky bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov
považoval hodnovernosť Znaleckého posudku č. 31/2021 zo dňa 6.9.2021 v spore za nespochybnenú.
14.1. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania preto prisvedčil žalobcovi, že žalovaný
užívaním elektrickej prípojky a vodovodnej prípojky vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu na jeho
úkor sa bezdôvodne obohatil.

14.2. Súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcu bol uplatnený žalobou zo dňa 12.10.2011, ktorá bola
doplnená tak, aby spĺňala náležitosti žaloby podľa procesných predpisov podaním zo dňa 24.11.2016
a preto námietky premlčania, ktoré boli žalovaným vznesené v priebehu konania považoval za dôvodné
v časti nároku uplatneného za obdobie do 11.10.2008 a v časti nároku prevyšujúceho sumu 910,- eur
pôvodne uplatnenú za rok 2009.

14.3. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel v časti uplatneného nároku vo výške 1.372,- eur, t. j.
vo výške 462,- eur za rok 2008 a vo výške 910,- eur za rok 2009. Z dôvodu omeškania žalovaného s
plnenímuplatnenéhonárokusúdprvejinštanciežalobcoviokremčastiistinypriznalajúrokyzomeškania
v uplatnenej výške 9 % ročne zo sumy 462,- eur od 1.1.2009 do 31.12.2009 za omeškanie žalovaného
za rok 2008 a 9 % ročne zo sumy 1.372,- eur od 1.1.2010 do zaplatenia za omeškanie žalovaného za

rok 2008 a 2009.

15. Súd prvej inštancie zároveň zamietol žalobu v časti o zaplatenie 1.242,- eur s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.242,- eur od 1.1.2010 do zaplatenia (II. výrok)
a v časti o zaplatenie zostávajúcej časti uplatneného nároku z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby so

súhlasom žalovaného, konanie v zostávajúcej časti uplatneného nároku zastavil (III. výrok).

16. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C. s. p. a § 256 ods. 1 C. s. p.
Konštatoval, že žalobca v časti o zaplatenie 1.372,- eur s príslušenstvom, bol v spore
úspešný, bol teda úspešný v časti o zaplatenie 50 % žalovanej sumy. Žalovaný bol procesne úspešný

v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v časti, v ktorej súd konanie zastavil, z dôvodu že žalobca zobral
žalobu čiastočne späť bez toho, aby žalovaný jeho nárok v tejto časti uspokojil, t. j. žalobca čiastočné
zastavenie konania procesne zavinil. Vzhľadom na to, že pomer úspechu sporových strán bol rovnaký,
súd prvej inštancie žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal (IV. výrok).

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti II., III. a IV.
výroku. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonanýchdôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.).
17.1. Žalobca v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že námietka premlčania

žalovanéhojedôvodná.Žalobcadôvodil,žeriadnepodanou(proti)žalobouzodňa12.10.2011,vzneníjej
doplnenia podaním zo dňa 24.11.2016 riadne uplatnil svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Určenie presnej výšky bezdôvodného obohatenia v tomto spore záviselo od odborných znalosti znalca,
v prejednávanom spore to bola znalkyňa Ing. Mandulová, ktorá posúdila a odborne stanovila výšku
bezdôvodného obohatenia. Žalobca zároveň konštatoval, že presná špecifikácia uplatňovaného nároku

na základe znaleckého posudku nie je zmenou žaloby.
17.2. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie aj to, že predmetný záver súdu nie je náležite odôvodnený
a rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný, arbitrárny. Zdôraznil, že súd prvej inštancie porušil právo
žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko nie je možné preskúmať, akou právnou úvahou a akými
ustanoveniami zákona súd prvej inštancie sa riadil.
17.2.1. Vyčítal súdu prvej inštancie, že náležite nevysvetlil, z akého zákonného ustanovenia vyvodil

záver, že premlčacia lehota spočíva len čo do výšky žalobného návrhu uplatneného podaním zo dňa
24.11.2016. Žalobca poukázal na § 140 ods. OSP, ktorý za zmenu žaloby považuje
také disponovanie žalobou, ktorým žalobca rozširuje uplatnené právo alebo uplatňuje iné právo. Je
zrejmé, že vyčíslením uplatneného nároku na základe znaleckého posudku žalobca neuplatnil iné
právo. Aj po precizácií výšky uplatneného nároku si žalobca v tomto spore uplatňoval stále právo na

vydanie bezdôvodného obohatenia na základe tej skutočnosti, že žalovaný užíval bez právneho titulu
elektrickú prípojku, vodovodnú prípojku a kanalizačnú prípojku. Zdôraznil, že žalobca v celom spore si
uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a to od prvotného podania protižaloby zo dňa
12.10.2011 až do rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom. Tvrdil, že svojím podaním
zodňa2.10.2023,ktorýmnazákladeZnaleckéhoposudkuč.31/2021zodňa15.12.2021vypracovaného

znalkyňou Ing. Mandulovou stanovil výšku bezdôvodného obohatenia, nerozšíril uplatnené právo.
Žalobca uplatnené právo na vydanie bezdôvodného obohatenia neuplatňoval za dlhšie obdobie, čo by
sa mohlo považovať za rozšírenie uplatneného práva, ale naopak, na pojednávaní dňa 2.10.2023 zúžil,
nakoľko svoj návrh zobral späť čo sa týka obdobia, za ktoré si nárok pôvodne uplatňoval.
17.2.2. Žalobca poukázal na to, že presné špecifikovanie uplatneného nároku na základe znaleckého

posudku nemožno považovať ani za podstatnú zmenu skutkových tvrdení, na základe ktorých si žalobca
uplatnil v tomto konaní nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
17.3. Tvrdil aj to, že súd prvej inštancie žalobcom prednesenú precizáciu výšky uplatňovaného nároku
nemal posudzovať ako zmenu žaloby, teda nešlo o rozšírenie uplatňovaného práva a ani o uplatňovanie
iného práva. Ak by však súd prvej inštancie vnímal tento prednes žalobcu ako zmenu žaloby, mal o

tejto zmene žaloby rozhodnúť. Súd prvej inštancie však o zmene žalobného návrhu nerozhodol, teda
žiadnym spôsobom sa s touto procesnou otázkou nevysporiadal, a preto konanie trpí procesnou vadou,
čo následne spôsobuje aj vadu napadnutého rozsudku.
17.4. Žalobca napadol aj IV. výrok napadnutého rozhodnutia. Žalobca poukázal na aplikáciu
zásady úspechu vo veci (§ 255 C. s. p.). Žalobca uviedol, že túto zásadu treba uplatniť aj na konania, v

ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o
procesneneúspešnéhožalobcu,akmubolapriznanáaspoňčasťžalobouuplatnenéhonároku,nemožno
ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy
súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo je základné
a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté,

výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže
presahovať možnosti strany sporu - žalobcu, ktorá napr. výšku škody, resp. výšku bezdôvodného
obohatenia „iba“ odhaduje. Konštatoval, že aj tu je primárny fakt, že bezdôvodné obohatenie vzniklo;
jeho výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci preto treba považovať za procesne úspešného, keďže mal
úspechčodozákladuuplatnenéhonárokuasúčasnevýškaplnenia,vyplývajúcaztohtojehoprocesného

úspechu, závisela výlučne od výpočtu znalca. Poukázal pritom aj na nález Ústavného súdu SR, II. ÚS
399/2019 z 15.4.2020.
17.5. Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II., III.
a IV. výroku zmenil, alebo, aby rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že predmetné odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II., III. a IV. výroku považoval za správny.18.1. Zopakoval, že nároky žalobcu neboli uplatnené riadne a včas. Žalovaný uviedol, že žalobca
podal žalobu dňa 12.10.2011, ktorá nespĺňala základné náležitosti žaloby, pričom svoju žalobu žalobca
precizoval až podaním dňa 24.11.2016.

18.1.1. Poukázal na to, že súd prvej inštancie napriek logickej a spravodlivej úvahe žalovaného, že nie
je správne pochybenia súdu týkajúce sa výzvy na odstránenie nedostatkov podania žalobcu prenášať
na ťarchu žalovaného, súd prvej inštancie napriek tomu vo veci konal a rozhodoval s odôvodnením, že
pochybenie na strane súdu nemôže ísť na ťarchu žalobcu, ale už bližšie nerozvinul úvahu, prečo by
následne následky pochybenia súdu mali ísť na ťarchu žalovaného. Zdôraznil, že v týchto okolnostiach

sa preto javí ako značne nespravodlivé, ak by súd prvej inštancie na vznesenú námietku premlčania
už ďalej neprihliadal, najmä za okolnosti, ak došlo k špecifikácii nároku až v roku 2022, a to podaním
žalobcu na pojednávaní dňa 7.9.2022. Poukázal na to, že žalobca mal od roku 2011 do roku 2016,
kedy svoj nárok špecifikoval na sumu 910,- eur ročne (vzájomný návrh žalobcu zo dňa 24.11.2016)
dostatočný čas predložiť znalecký posudok v danej veci. Znalecký posudok však žalobca predložil až
svojím podaním zo dňa 17.9.2021, teda po viac ako 5 rokoch od podania vzájomného návrhu, resp. po

viac ako 10 rokoch od uplatnenia jeho obrany v danej veci. Nemožno preto považovať za spravodlivé, ak
žalobca také dlhé obdobie svoje nároky vo veci nešpecifikuje dostatočným spôsobom, a nemožno tieto
skutočnosti dávať na ťarchu žalovaného, ktorý relevantným spôsobom uplatnil námietku premlčania voči
takto uplatnenému nároku v zmysle Znaleckého posudku č. 31/2021 a jeho Dodatku č. 1.
18.2. Nesúhlasil s výhradami žalobcu týkajúcimi sa postupu v zmysle § 140 C. s. p. Zdôraznil, že sám

žalobca súhlasil s tým, že jeho prednes na pojednávaní 2.10.2023 nebol návrhom na zmenu žaloby, teda
nedal návrh na zmenu žaloby a preto súd prvej inštancie sa takouto zmenou nebol povinný zaoberať
a mohol rozhodovať výlučne v rozsahu návrhu zo dňa 24.11.2016.
18.2.1.Tvrdilajto,žedoplnenieznaleckéhoposudkunemožnopovažovaťanizaodstránenievádžaloby,
keďže žalobca svoj nárok kvantifikoval v peňažnom vyjadrení najneskôr v podaní z 24.11.2016.

18.3. K odvolaniu proti III. výroku žalovaný uviedol, že zastavenie konania bolo realizované na základe
čiastočného späťvzatia žalobcu a odvolanie je nedôvodné a nesvedčí mu žiaden odvolací dôvod.
18.4. Žalovaný zároveň nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že ide o spor, v ktorom je nevyhnutné využiť
odborné znalosti znalca v zmysle § 207 C. s. p. V tomto smere vymedzenie nároku je na žalobcovi,
ktorý svoj nárok vymedzí sám podľa ním určených parametrov, prípadne cestou odborného vyjadrenia

v zmysle § 206 C. s. p. Preto žalovaný konštatoval, že znalecký posudok v predmetnom spore nie je
conditio sine qua non, teda podmienka, bez ktorej by súd nevedel o veci samej rozhodnúť. Od tejto
skutočnosti sa súčasne odvíja aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, kedy súd prvej
inštancie správne žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože žalobca nebol procesne úspešný
v takej miere, aby to zodpovedalo ustanoveniu § 255 C. s. p.

18.5. Navrhol preto odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdiť
ako vecne správny.

19. Žalobca v odvolacej replike v plnom rozsahu zotrval na svojej skutkovej a
právnej argumentácii uvedenej v predmetnom odvolaní. Mimo iného dodal, že preukazovanie výšky

bezdôvodného obohatenia znaleckým posudkom bolo vyvolané argumentáciou žalovaného.

20. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii uvedenej vo
vyjadrení k odvolaniu. Zároveň dodal, že žalobcom predložený Znalecký posudok č. 31/2021 a jeho
Dodatokč.1dodatočnepreukazovaliibaoprávnenosťpôvodneuplatnenýchnárokovvočižalovanému(v

sume910,-eurročnepodľapodaniažalobcuzodňa24.11.2016).Vsamotnompodanízodňa24.11.2016
žalobca nepreukázal ako dospel k výške 350,- eur ako obvyklej náhrade za užívanie vodovodnej prípojky
za obdobie jedného roka a k výške 560,- eur ako obvyklej náhrade za užívanie elektrickej prípojky za
obdobie jedného roka (spolu teda 910,- eur ročne).

21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.
s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutom rozsahu nie je dôvodné.

22. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C. s. p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C. s. p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s

prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

24. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k

správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd konštatuje, že
súdprvejinštancievdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostívyvodilsprávny
právny záver. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie a na ňu odkazuje.

25. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobcu, odvolací

súd udáva:

26. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalobcu, proti rozsudku súdu prvej
inštancie v napadnutom II. výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie 1.242,- eur
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.242,- eur od 1.1.2010 do zaplatenia zamietol,

v napadnutom III. výroku konanie v časti o zaplatenie zostávajúcej časti uplatneného nároku zastavil a
žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania (IV. výrok).

27. Odvolací súd z obsahu odvolania zistil, že žalobca odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C. s. p. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú

naplnené.

28. Odvolací súd k tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti/
nedôvodnosti námietky premlčania uplatnenej zo strany žalovaného s poukazom na jednotlivé
podania žalobcu (podanie z 12.10.2011, 24.11.2016, 2.10.2023) a nárok žalobcu uplatnený titulom

bezdôvodného obohatenia za roky 2007, 2008 a 2009 náležite neodôvodnil a preto napadnutý rozsudok
je v tejto časti nepreskúmateľný, arbitrárny udáva, že tieto tvrdenia žalobcu nie sú dôvodné.

29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. je naplnený v prípade, ak dôjde k vadám
konania alebo aj vadám rozhodnutia, v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokomformne s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných
práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna

istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe
niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa
spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý
má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl.
48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho
prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

30. Žalobca naplnenie odvolacieho dôvodu § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. odôvodňoval tvrdením, že

záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti uplatnenej námietky premlčania zo strany žalovaného nie je
náležite odôvodnený a rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný, arbitrárny. Zdôraznil, že súd prvej
inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko nie je možné preskúmať, akou právnou
úvahou a akými ustanoveniami zákona súd prvej inštancie sa riadil. Vyčítal súdu prvej inštancie, že
náležite nevysvetlil, z akého zákonného ustanovenia vyvodil záver, že premlčacia lehota spočíva len čo

do výšky žalobného návrhu uplatneného podaním zo dňa 24.11.2016. Žalobca poukázal na § 140 ods.
OSP, ktorý za zmenu žaloby považuje také disponovanie žalobou, ktorým žalobca rozširuje uplatnené
právo alebo uplatňuje iné právo.
30.1. Odvolací súd sa nestotožňuje s predmetnými tvrdeniami a argumentami žalobcu.31. Odvolací súd konštatuje (v zhode so súdom prvej inštancie), že žaloba podaná 12.10.2011 nesĺňala
náležitosti § 79 ods. 1 OSP, a vady predmetnej žaloby boli následne odstránené na výzvu súdu podaním

z 24.11.2016. Predmetná žaloba podaná 12.10.2011 po odstránení vád podaním
z 24.11.2016 spôsobila procesnoprávne a hmotnoprávne účinky spojené so začatím konania 12.10.2011
a teda žalobca žalobou doručenou 12.10.2011 si uplatnil nárok vo výške 2.730,- eur s 9 % úrokmi z
omeškania zo sumy 910,- eur od 1.1.2008 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 910,- eur od 1.1.2009 do
zaplatenia a 9 % ročne zo sumy 910,- eur od 1.1.2010 do zaplatenia.

32. Odvolací súd zdôrazňuje, že podanie žalobcu z 2.10.2023 preto nemožno posudzovať ako
precizovanie nároku žalobcu nad sumu 910,- eur za rok 2009, teda presnú špecifikáciu uplatňovaného
nároku uplatneného 12.10.2011 v spojení s podaním 24.11.2016, pretože podanie z 24.11.2016 spĺňalo
všetkyformálnenáležitostižalobyaďalšie„upresneniazostranyžalobcuz2.10.2023nadsumu462,-eur
a 910,- eur (spolu 1.372 eur)“ boli odôvodnene a dôvodne napadnuté námietkou premlčania uplatnenou

zo strany žalovaného.

33. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že súd prvej inštancie
dostatočným spôsobom odôvodnil, prečo premlčacia lehota spočíva len čo do výšky žalobného návrhu
uplatneného podaním zo dňa 24.11.2016. Súd prvej inštancie zároveň dostatočne odôvodnil svoj záver

o nedôvodnosti žaloby v časti o zaplatenie 1.242,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 1.242,- eur od 1.1.2010 do zaplatenia a dal odpovede na všetky podstatné otázky majúce vply na
rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej.

34. Odvolací súd zistil z obsahu odvolania, že žalobca nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie,

uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
34.1. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že strana sporu sa s
právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. I. ÚS 188/06).

35. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. nebol naplnený.

36. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písmeno d) C. s. p., odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod §

365 ods. 1 písm. a), b), c) C. s. p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

37. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní uviedol, že ak súd prvej inštancie riadne odôvodnil
„inú vadu konania“, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci tým, že v prípade,

ak by súd prvej inštancie vnímal prednes žalobcu z 2.10.2023 ako zmenu žaloby, mal rozhodnúť
o predmetnej zmene žaloby, čo súd neurobil a ani sa s touto procesnou otázkou v napadnutom
rozhodnutí nevysporiadal.

38. Podľa § 139 C. s. p., žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

39. Podľa § 140 ods. 1, 2 a 3 C. s. p., zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo
sa uplatňuje iné právo (ods. 1). Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe (ods. 2). Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení
uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu

(ods. 3).

40. Odvolací súd zistil z obsahu spisu aj to, že na pojednávaní dňa 2.10.2023 žalobca výslovne bez
návrhu na zmenu žaloby upravil výšku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňovaného za
jednotlivé roky nasledovne:

- za rok 2007 sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia už nedomáhal vôbec,
- za rok 2008 si nárok uplatnil len za obdobie od 12.10.2008 do 31.12.2008 (80 dní) vo výške 462,-
eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 462,- eur od 1.1.2009 do 31.12.2009 a- za obdobie roku 2009 upravil nárok na sumu vo výške 2.152,- eur a úrok z omeškania 9 % ročne zo
sumy 2.614,- eur od 1.1.2010 do zaplatenia s tým, že ide iba o precizovanie uplatneného nároku.

41. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že sa nejedná
o návrh na zmenu žaloby, preto o ňom ani nerozhodoval. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nebol
naplnený ani odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p.

42. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas
konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v

prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 ods. 1, 2 C. s. p. alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 C. s. p., pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na

základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

43. Podľa článku 8 C. s. p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie
vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov

súdu.

44. Podľa § 149 C. s. p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

45. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné
pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je

povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo
právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu
vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.

46. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C. s. p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

47. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné,
ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v uvedenom
ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec,
alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Samotné civilné sporové konanie je konaním dôkazným, čo
znamená, že stranu zaťažuje v spore povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy

preukazujúce jeho pravdivosť. Ak strana sporu v spore nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť
navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy, alebo ak sa navrhnuté dôkazy nevzťahujú na jeho tvrdenia, dostáva
sa do situácie dôkaznej núdze, kedy súd zhodnotí túto procesnú situáciu v jeho neprospech vo výsledku
(rozhodnutí vo veci samej), lebo tvrdená okolnosť nebude preukázaná. V sporovom konaní, dôkazné
bremeno ohľadne určitých skutočností, leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností

vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností
tvrdí.48. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. z.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

49. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalobca žalobou doručenou 12.10.2011 sa domáhal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu v nevyčísliteľnej výške a to titulom bezdôvodného
obohatenia, teda predmetné podanie nespĺňalo náležitosti žaloby v zmysle § 79 ods. 1 OSP, a preto
bolo povinnosťou súdu vyzvať žalobcu na odstránenie vád podania, čo súd prvej inštancie realizoval
výzvou z 3.11.2016.

49.1. Žalobca následne odstránil vady podania doručeného 12.10.2011, a to podaním z 24.11.2016
(čím odstránil nedostatky podanej žaloby), v ktorom špecifikoval uplatnený nárok titulom bezdôvodného
obohatenia a to vo výške 2.730,- eur - za rok 2007 vo výške 910,- eur s 9 % úrokmi z omeškania zo sumy
910,- eur od 1.1.2008 do zaplatenia, za rok 2008 vo výške 910,- eur s úrokmi z omeškania 9 % ročne
zo sumy 910,- eur od 1.1.2009 do zaplatenia a za rok 2009 vo výške 910,- eur s úrokmi z omeškania

9 % ročne zo sumy 910,- eur od 1.1.2010 do zaplatenia.
49.2. Odvolací súd zistil z obsahu spisu aj to, že na pojednávaní dňa 2.10.2023 žalobca výslovne bez
návrhu na zmenu žaloby upravil výšku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňovaného za
jednotlivé roky nasledovne:
- za rok 2007 sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nedomáha vôbec,

- za rok 2008 si nárok uplatnil len za obdobie od 12.10.2008 do 31.12.2008 (80 dní) vo výške 462,-
eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 462,- eur od 1.1.2009 do 31.12.2009 a
- za obdobie roku 2009 upravil nárok na sumu vo výške 2.152,- eur a úrok z omeškania 9 % ročne zo
sumy 2.614,- eur od 1.1.2010 do zaplatenia.

50. Odvolací súd konštatuje (v zhode so súdom prvej inštancie), že žaloba podaná 12.10.2011 nesĺňala
náležitosti § 79 ods. 1 OSP, a vady predmetnej žaloby boli následne odstránené na výzvu súdu podaním
z 24.11.2016. Predmetná žaloba podaná 12.10.2011 po odstránení vád spôsobila
procesnoprávne a hmotnoprávne účinky spojené so začatím konania 12.10.2011 a teda žalobca žalobou

doručenou 12.10.2011 si uplatnil nárok vo výške 2.730,- eur s 9 % úrokmi z omeškania zo sumy 910,-
eur od 1.1.2008 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 910,- eur od 1.1.2009 do zaplatenia a 9 % ročne zo
sumy 910,- eur od 1.1.2010 do zaplatenia.
50.1. Súd prvej inštancie správne posúdil vzťah medzi stranami sporu ako občianskoprávny, správne
ustálil sporné a nesporné skutočnosti medzi stranami sporu a následne správne dospel k skutkovému

a právnemu záveru, že námietka premlčania uplatnená zo strany žalovaného je dôvodná v časti nároku
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia (za roky 2007, 2008), ktoré vzniklo tri roky pred podaním
žaloby 12.10.2011, teda pred 12.10.2008, a to s poukazom na objektívnu trojročnú premlčaciu lehotu.
50.2. Odvolací súd opäť zdôrazňuje, že podanie žalobcu z 2.10.2023 nemožno posudzovať ako
precizovanie nároku žalobcu nad sumu 910,- eur za rok 2009, teda presnú špecifikáciu uplatňovaného

nároku uplatneného 12.10.2011 v spojení s podaním 24.11.2016, pretože podanie z 24.11.2016 spĺňalo
všetkyformálnenáležitostižalobyaďalšie„upresneniazostranyžalobcuz2.10.2023nadsumu462,-eur
a910,-eur(spolu1.372,-eur)“boliodôvodneneadôvodnenapadnuténámietkoupremlčaniauplatnenou
zo strany žalovaného.

51. Odvolací súd k námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávnych skutkových zistení zo strany súdu prvej
inštancie uvádza, že ak žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie,
jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany
súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo

dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého „...dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.)“. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri
ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prihodnotenídôkazovvzásadeniejeobmedzovanýprávnymipredpismivtom,akoasakýmvýsledkommá
z hľadiska pravdivosti dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami
a právnymi názormi strán sporu (I. ÚS 50/04). Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie,
ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie je založené na nesporných tvrdeniach, relevantných dôkazoch produkovaných stranami v
sporenasúdeprvejinštancieavychádzalozosprávneaplikovanýchainterpretovanýchprávnychnoriem

na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

52. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne dospel k skutkovému a právnemu
záveru, že nárok žalobcu bol uplatnený žalobou zo dňa 12.10.2011, ktorá bola doplnená tak, aby spĺňala
náležitosti žaloby podľa procesných predpisov podaním zo dňa 24.11.2016. Námietky premlčania, ktoré

boli žalovaným vznesené v priebehu konania preto súd prvej inštancie správne považoval za dôvodné
v časti nároku uplatneného za obdobie do 11.10.2008 a v časti nároku prevyšujúceho sumu 910,- eur
pôvodne uplatnenú za rok 2009 a preto správne žalobu v časti o zaplatenie 1.242,- eur s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.242,- eur od 1.1.2010 do zaplatenia zamietol.

53. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil ako vecne správny
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku, pretože odvolanie žalobcu nebolo dôvodné.

54. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu žalobcu proti III. výroku rozsudku, ktorým žalobu v prevyšujúcej
časti zastavil udáva, že ani toto odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
predmetnú časť zastavil s poukazom na späťvzatie žaloby v tejto časti zo strany žalobcu a súhlas
žalovaného s predmetným späťvzatím žaloby. Odvolaciemu súdu ani nie je zrejmé odvolanie žalobcu
proti III. výroku tohto rozhodnutia, pretože žalobca ani neuviedol dôvod, pre ktorý by napadnutý výrok

bol nesprávny.

55. Odvolací súd vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o nesprávnom rozhodnutí súdu prvej inštancie
týkajúcom sa rozhodnutia o trovách konania (výrok IV.) tým, že zásadu úspechu treba uplatniť aj na

spory, ktorých výška závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku a v týchto prípadoch nejde
o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť uplatneného nároku udáva, že toto
tvrdenie nie je dôvodné.

56. Podľa § 255 ods. 2 C. s. p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

57. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.

58. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že potom, čo žalovaný namietal mimo iného aj výšku
uplatneného nároku, žalobca predložil Znalecký posudok č. 31/2021 zo 6.9.2021 znalkyne Ing. Márie

Mandulovej a Dodatok č. 1 k predmetnému znaleckému posudku. Odvolací súd konštatuje, že
výška uplatneného nároku (plnenia) teda nezávisela od úvahy súdu a ani od prípadného znaleckého
posudku ako prostriedku procesného útoku žalobcu v prejednávanom spore, ale od toho, akú výšku
plnenia sťažovateľ preukáže v rámci kontradiktórneho konania potom, čo žalovaný túto výšku úspešne
spochybňoval. Súd prvej inštancie následne napadnutým rozsudkom nároku žalobcu vo výške 1.372,-

eur s príslušenstvom vyhovel, žalobu o zaplatenie 1.242,- eur s presne špecifikovaným príslušenstvom
zamietol a konanie o zaplatenie zostávajúcej časti nároku zastavil.59. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval § 255 ods. 2 C. s. p. v spojení
s § 256 ods. 1 C. s. p. a svoje rozhodnutie o trovách konania riadne odôvodnil. Odvolací súd sa plne
stotožňuje s predmetným odôvodnením súdu prvej inštancie.

60. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu SR, sp.
zn. II.ÚS 399/2019 nedôvodne, pretože necitoval právny záver a názor ústavného súdu vyslovený
v predmetnom rozhodnutí, ale názor sťažovateľa, s ktorým sa však ústavný súd nestotožnil.

61. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil výrok rozsudku súdu
prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

62. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

63. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C. s. p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p. ) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1

C. s. p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C. s. p.

V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).