Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, April 14, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/98/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119208707
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2119208707.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu

JUDr.BlankyPodmajerskejaMgr.PatrícieŽelezníkovejvprávnejvecimanžela:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, D., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Michal Antal, PhD., s.r.o. so sídlom Hlavná
13, Trnava, IČO: 55 121 071, a manželky: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. F. G. XXX, H., o rozvod
manželstva a úpravu pomerov rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany,
pracoviskoHlohovecsosídlomJarmočná3,Hlohovec,naodvolaniemanželkyprotirozsudkuOkresného
súdu Trnava zo dňa 07.02.2023 č.k. 14P/62/2019-385 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku II. v časti o výživnom m e n í tak,
že otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 03.05.2023
do 31.08.2024 sumou 210 eur mesačne a od 01.09.2024 sumou 270 eur mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky.

II. Zročné výživné za obdobie od 03.05.2023 do 31.03.2025 vo výške 1.565,08 eur sa otcovi povoľuje
splácať mesačnými splátkami vo výške 100 eur, ktoré je otec povinný uhradiť vždy do 15 dňa v mesiaci

popribežnomvýživnomdorúkmatkypodnásledkomstratyvýhodysplátokvprípadenezaplateniajednej
splátky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 07.02.2023 č.k. 14P/62/2019-385 vo výroku I. rozviedol
manželstvo A. B., nar. XX.XX.XXXX a E. B., B. A., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 11.12.2015 v
Maduniciach, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Madunice, vo zväzku 3, ročník 2015, na
strane 99, pod poradovým číslom 6. Výrokom II. na čas po rozvode manželstva zveril maloletého A.,

nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloleté dieťa zastupovať
v bežných veciach a spravovať jeho majetok a otcovi uložil povinnosť platiť na maloletého výživné v
sume 160 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku. III. Styk otca s maloletým A. upravil na každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 11.30
hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme a po ukončení stretnutia odovzdá v mieste
bydliska matky. Matke uložil povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť a v stanovenom čase otcovi
odovzdať. IV. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Vec právne posúdil podľa § 18, § 23 ods. 1 a 2 veta prvá, ods. 3, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1, §
62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákon o rodine, § 100 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP) a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o splnení zákonnýchpodmienok pre rozvod manželstva účastníkov konania, majúc za preukázaný vážny rozvrat vzťahov
medzi manželmi. Prihliadol na skutočnosť, že ani jeden z manželov nemá záujem zotrvať v tomto
zväzku a obnoviť spolužitie, pričom manžel ako dôvody rozvratu manželstva uviedol stratu záujmu

o syna, aj o neho zo strany manželky a nezhody vo finančnej oblasti a manželka videla dôvod
rozvratu v nadviazaní mimomanželskej známosti manžela, čo bolo dôvodom jeho opustenia spoločnej
domácnosti. Konštatoval, že manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom, už dlhšiu dobu neplní
žiadnu zo svojich spoločenských funkcií v zmysle ustanovení Zákona o rodine, manželia nežijú v
spoločnejdomácnosti,nehospodáriaspoluodapríla2021,nezúčastňujúsaspoluaninavýchovedieťaťa

narodeného v manželstve. Uzavrel, že nezhody manželov viedli k postupnému ochladeniu citov a neskôr
k ich úplnému odcudzeniu, ich vzťah je trvalo a hlboko rozvrátený, manželstvo neplní svoj účel a ani
jeden z manželov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia.

3. Maloleté dieťa zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, v ktorej
neboli zistené žiaden nedostatky, a ktorú matka po odchode manžela zo spoločnej domácnosti riadne

zabezpečovala. Maloletého ponechal v starostlivosti matky s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa,
jeho nízky vek, diagnostikovanú poruchu okruhu autistického spektra a silnú naviazanosť na matku.
Súčasne vzal do úvahy súhlas otca a kolízneho opatrovníka so zverením maloletého do osobnej
starostlivosti matky. Pri rozhodovaní o výživnom na maloletého mal preukázané, že mu bol v septembri
2019 diagnostikovaný detský autizmus, od januára 2023 navštevuje Špecializovanú materskú školu v

G. pre deti s podobným postihnutím, v ktorej sa nestravuje a pobyt v zariadení nie je spoplatnený.
V súvislosti s ochorením maloletého má matka zvýšené výdavky na zabezpečenie jeho špeciálnej
starostlivosti,ktorépozostávajúz mesačnýchplatiebvovýške 200eurnastravu(vzhľadomnadiagnózu
maloletý konzumuje len určitý druh potravín), na hygienu dieťaťa poberá príspevok štátu vo výške 30
eur, ku ktorej sume mesačne pripláca 10 eur a na pohonné hmoty poberá sumu 30 eur, k čomu pripláca

mesačne cca 70 eur (50 eur cesta do materskej školy a 50 eur cestovné k lekárom). Mesačné náklady na
maloletého matka vyčíslila za oblečenie a obuv vo výške 80 eur, vitamíny cca 33 eur, hračky a kultúru 20
eur. Súd prvej inštancie ustálil celkové mesačné náklady na maloletého sumou 430 eur, bez výdavkov,
ktoré sú pokryté príspevkom od štátu. Konštatoval, že matka svoje výdavky vyčíslila vo výške 275 eur a
poplatky za bývanie u rodičov 230 eur za oboch a podľa jej vyjadrenia náklady sa navyšujú aj v dôsledku

návštev odborných lekárov. Na strane matky mal preukázané, že poberá rodičovský príspevok vo výške
280 eur, prídavok na dieťa v roku 2022 vo výške 30 eur a od januára 2023 vo výške 60 eur mesačne
a kompenzáciu na hygienu maloletého a na benzín 60 eur mesačne. V období od 01.03.2021 do
30.06.2022 bola matka zamestnaná a dosahovala priemerný príjem v roku 2021 vo výške 713,43 eur a v
roku 2022 vo výške 835,55 eur, jej pracovný pomer bol ukončený uplynutím doby, na ktorú bol uzavretý.

Od 06.07.2022 do 17.08.2022 v spoločnosti I. J. K. dosahovala priemerný príjem 601,67 eur, pracovný
pomer s ňou ukončil zamestnávateľ z dôvodu práceneschopnosti počas skúšobnej doby. Od 15.08.2022
je matka práceneschopná a poberá nemocenské dávky v priemernej výške 350 eur mesačne. U otca mal
preukázané, že do decembra 2022 bol zamestnaný, v roku 2021 dosahoval mesačný príjem v priemere
954,40eurnetto,vobdobíod01.07.2021do31.03.2022poberaltitulompráceneschopnostinemocenské

dávky, v roku 2021 v priemernej výške 840,16 eur a v roku 2022 821,93 eur. Otec má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k maloletej K. nar. XX.XX.XXXX, po skončení práceneschopnosti od 01.04.2022 čerpal
materskú dovolenku, poberal materský príspevok vo výške 990 eur do októbra 2022 a v mesiacoch
november a december 2022 poberal rodičovský príspevok vo výške 383 eur mesačne. S matkou
maloletej K. žil otec v domácnosti od januára do decembra 2022, od januára 2023 platí na výživu dieťaťa

90-100 eur mesačne. Dňa 09.12.2022 otec ukončil pracovný pomer dohodou zo zdravotných dôvodov
a od 10.12.2022 je evidovaný na úrade práce, s nárokom na podporu v nezamestnanosti v priemernej
výške cca 690 eur. Od januára 2023 otec býva u svojich rodičov, na domácnosť prispieva mesačne
sumou250eur.Konštatoval,ževýdavkyotcapredstavujúplatbyzastravu,oblečenie,kozmetiku,telefón,
výživné na K. a na A., pohonné hmoty na realizáciu styku s dieťaťom a na cestu do práce, splátky úveru,

celkovovovýške560eurmesačne.Malpreukázané,žeotecplatilmatkenavýživumaloletéhosumu100
eur mesačne, aktuálne prispieva vo výške 160 eur. Pri určení výšky výživného vychádzal zo schopností
a možností rodičov a zohľadnil výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého, ktorý je nízkeho veku
a má zdravotné postihnutie. S prihliadnutím na príjem otca dospel k záveru, že výživné v určenej výške
bude schopný platiť a takto určené výživné postačuje na potreby maloletého dieťaťa. Vychádzal zo

zákonných ustanovení, podľa ktorých majú deti právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, a
tiež z ustálenej súdnej praxe pri rozhodovaní o výživnom na maloleté deti, v zmysle ktorej povinný rodič
sa má podieľať na výžive svojich detí sumou predstavujúcou 25 - 30% z jeho príjmu. Uviedol, že otec
je v súčasnej dobe evidovaný na úrade práce, má nárok na podporu v nezamestnanosti v priemernejvýške 690 eur. Neprihliadal na argument otca o jeho zdravotných problémoch, ktoré mali byť dôvodom
ukončenia jeho pracovného pomeru dňa 09.12.2022, kde dosahoval príjem vo výške v priemere 954 eur,
pričom v predchádzajúcom období mu bol vyplácaný materský príspevok 990 eur a neskôr rodičovský

príspevok 383 eur, keď vzal do úvahy schopností otca platiť maloletému výživné. Dospel k názoru, že
otec sa rozhodnutím ukončiť pracovný pomer vzdal výhodnejšieho zamestnania, z príjmu z ktorého by
si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči obom maloletým deťom. Otcom predložené lekárske
správy o jeho zdravotnom stave vyhodnotil ako nepreukazujúce, že zdravotné obmedzenia otca sú trvalé
alebo tak vážne, pre ktoré by nemohol pracovať. Uzavrel, že otec nepredložil taký dôkaz, z ktorého by

vyplynulo jeho trvalé obmedzenie, prípadne neschopnosť pre nevyhovujúci zdravotný stav vykonávať
konkrétnu pracovnú činnosť, na výkon ktorej mal uzavretú pracovnú zmluvu. Uviedol, že na zlepšenie
zdravotného stavu otec podstupuje liečbu a podrobí sa operácii hemoroidov, pričom zo žiadnej lekárskej
správy nevyplynulo, že po ukončení liečby nebude môcť pracovať v rozsahu ako doposiaľ. Rozviazanie
pracovnéhopomeruzostranyotcaposúdilakopredčasnériešenie,ktorýmsapripravilopríjem.Rovnako
vyhodnotil aj rozhodnutie otca nehľadať si prácu, pokiaľ nepodstúpi operáciu, keď operačný zákrok,

na ktorý čaká, nemôže byť prekážkou pre to, aby si už vopred hľadal zamestnanie, najmä, ak sú na
neho výživou odkázané dve maloleté deti. Nástup otca na materskú dovolenku v apríli 2022 vyhodnotil
ako snahu o zníženie príjmu a docielenie zníženia výživného na maloletého, najmä v období, kedy bol
otcovi vyplácaný len rodičovský príspevok v podstatne nižšej výške ako by dosahoval príjem z pracovnej
činnosti, pokiaľ by na materskú dovolenku nenastúpil. Zohľadnil príspevky výživného na ďalšie dieťa

otca maloletú K. (vo veku 1 a pol roka) vo výške 100 eur, ktoré platil na základe dohody s matkou
maloletej a ktorá podľa vyjadrenia otca je zdravá a nie sú na zabezpečenie jej starostlivosti žiadne
zvýšené náklady. Zohľadniac všetky tieto skutočnosti, určil výživné na maloletého vyššie, vzhľadom na
vek dieťaťa a jeho zdravotné postihnutie považujúc ho za postačujúce pre krytie jeho odôvodnených
potrieb. Dospel k záveru, že suma 160 eur mesačne spolu s prídavkami na dieťa a s kompenzačným

príspevkomvcelkovejvýške120eur,akoajsvýživnýmodmatky,pokryjevýdavkymaloletého,vzhľadom
na jeho vek, potreby a zdravotný stav, berúc do úvahy aj spotrebný charakter výživného. K výške
výživného navrhovaného matkou (250 - 300 eur mesačne) uviedol, že matka nepreukázala potreby
dieťaťa v takejto výške a možnosť platiť výživné v navrhovanej výške nevyplýva ani z majetkových
pomerov a schopností otca. Nakoľko výživa dieťaťa musí byť zabezpečená neustále, je potrebné určiť

výživné vo výške zohľadňujúcej schopnosti otca. Poukázal na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa
ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pričom otec z príjmu musí uspokojiť nároky
na výživné dieťaťa a ani prípadné vyššie výdavky otca nemôžu byť na úkor vyživovacej povinnosti rodiča
k maloletému dieťaťu. Dal do pozornosti povinnosť rodičov vyvinúť všetko úsilie k tomu, aby v rámci
svojich možností a schopností dosahovali príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v

takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Poukázal na to, že výdavky rodičov na
svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti druhoradé a odvodené od
povinnosti oboch rodičov prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby
v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, a aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú
životnú úroveň.

4. Pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletým zohľadnil zhodné návrhy oboch rodičov, keď otec
sa v uvedenom rozsahu s maloletým aj aktuálne stretáva a o širší styk s ním, prípadne aj s prespatím,
zatiaľ záujem neprejavil, a to aj vzhľadom na zdravotný stav maloletého. Styk otca s maloletým v takto
upravenom rozsahu považoval za rešpektujúci právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k otcovi a udržanie

pravidelného a rovnocenného styku s obomi rodičmi. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

5. Proti výroku rozsudku súdu inštancie o výživnom na maloleté dieťa podala odvolanie matka navrhujúc
rozsudok v napadnutej časti zmeniť a zaviazať otca platiť výživné na maloletého vo výške 210 eur
mesačne. Alternatívne navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázala na

to, že otec zavádza tvrdeniami, že nežije v spoločnej domácnosti s partnerkou, matkou druhého dieťaťa
so zámerom, aby súd nezisťoval výšku jej príjmu, ktorú dosahovala v sume 1.300 eur netto, pričom
ani na výzvu súdu príjem partnerky nedoložil. Otec výživné na maloletého naďalej aj od novembra
2022 do apríla 2023 posiela z bankového účtu partnerky a o ich spolužití je informovaná od spoločných
známych. Zdôraznila, že otec potvrdil, že na výživu maloletej dcéry platí 100 eur mesačne a ťažko

postihnutému synovi len o 60 eur viac. Práceneschopnosť otca považovala za účelovú z dôvodu, aby
výživné na maloletého nebolo určené vyššie. Otec od podania návrhu na rozvod manželstva a návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
pracoval iba pol roka a celé roky je práceneschopný, na materskej a rodičovskej dovolenke alebo poberápodporu v nezamestnanosti a nepriznal, že pracuje na stavbách. Otec neprispieva na maloletého nad
rámec výživného, ani kúpou oblečenia alebo hračiek, netrávi s ním dostatok času, na styk nepríde v
dohodnutom čase a všetka starostlivosť o maloletého spočíva na nej. Pri prihlasovaní maloletého do

školského zariadenia jej otec robí problémy, pričom maloletého od rozhodnutia súdu nevidel tri mesiace,
menil podmienky stretnutí a v prípade jej nesúhlasu, sa na stretnutie nedostavil. V minulosti otec žiadal
o styk s maloletým aj s prespaním, a ona mala snahu o častejšiu realizáciu ich styku za účelom
vybudovania lepšieho vzájomného vzťahu otca s maloletým a aby sa kontakt mohol uskutočňovať aj s
prespaním. Aktuálne otec nemá záujem o prespanie syna v jeho domácnosti, keď podľa jej informácií,

si to nepraje jeho partnerka. Poukázala na finančne a časovo náročné problémy súvisiace s dopravou
dieťaťa do školského zariadenia a jeho prehlásenia zo zariadenia z G. do C.. Uviedla, že otec jej
nedal súhlas s návštevou materskej školy v C., maloletý musel byť nejaký čas doma, kým sa situácia
nevyriešila. Otec jej nepomáhal s dopravou dieťaťa do predškolského zariadenia a nezaujímalo ho
vstávanie dieťa v skorých ranných hodinách. Keďže jej otec neustále robí prieky, chcela požiadať, aby
mohla o maloletom rozhodovať výlučne ona. Poukázala na to, že od vyhlásenia rozsudku sa jej situácia

zmenila, pretože už nepoberá dávky titulom práceneschopnosti, nie je zamestnaná, živia ju rodičia,
na syna naďalej poberá výživné 160 eur, rodinné prídavky 30 eur, príspevok na benzín a hygienu 60
eur mesačne, ktorá suma však nepokryje výdavky dieťaťa. Maloletý má vážne zdravotné problémy, je
potrebné sa mu intenzívne venovať, navštevovať s ním rehabilitácie, ktoré sú finančne nákladné, avšak
pre jeho zdravotný stav prospešné. Určené výživné nepovažovala za zohľadňujúce a postačujúce pre

výživu maloletého so zdravotným postihnutím. Hoci má otec druhé dieťa, na ktoré má tiež náklady, jeho
partnerka dosahuje príjem 1.300 eur, poberá rodičovský príspevok vo výške 400 eur a spolu s príjmom
otca majú k dispozícii sumu minimálne 2.000 eur mesačne.

6. Otec sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 15CoP/45/2023-417 zo dňa 12.07.2023 v napadnutom výroku
II v časti o výživnom zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na
výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 210 eur mesačne, k rukám matky vždy
do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. II.

Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

8. Voči rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 15CoP/45/2023-417 zo dňa 12.07.2023 podal dovolanie
otec.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 3CdoR/1/2024-444 zo dňa 30.05.2024 zrušil
rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 15CoP/45/2023 a vec vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že
z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyvodil odlišné
skutkové závery ako súd prvej inštancie, a zároveň rozsudok súdu prvej inštancie zmenil bez toho, aby
vo veci nariadil pojednávanie a vykonal (zopakoval) v potrebnom rozsahu dokazovanie. V prejednávanej

veci súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že určené výživné považoval za postačujúce
pre pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa, pretože suma 160 eur mesačne spolu s prídavkami na
dieťa a s kompenzačným príspevkom v celkovej výške 120 eur, ako aj s výživným od matky, pokryje
výdavky maloletého, vzhľadom na jeho vek, potreby a zdravotný stav s ohľadom aj spotrebný charakter
výživného. Nezohľadnil výšku výživného navrhovanú matkou (250-300 eur mesačne), keďže potreby

dieťaťa v takejto výške nepreukázala, a možnosť platiť výživné v navrhovanej výške nevyplýva ani z
majetkových pomerov a schopností otca. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie
o primeranosti výšky výživného na maloletého v sume 160 eur mesačne pri ustálení nákladov na
odôvodnené potreby dieťaťa súdom prvej inštancie vo výške 430 eur mesačne, do ktorých ani nezahrnul
podiel platieb za bývanie. Naviac súd prvej inštancie pri určení výšky výživného ustálil náklady na

maloletého sumou 430 eur bez výdavkov, ktoré sú pokryté príspevkom štátu, avšak zároveň uzavrel, že
určené výživné postačuje pre pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa, pretože suma 160 eur mesačne
spolu s prídavkami na dieťa, s kompenzačným príspevkom vo výške 120 eur a výživným zo strany
matky, postačuje na krytie potrieb maloletého. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR bolo potrebné daný
rozpor odstrániť a výdavky na odôvodnené potreby maloletého vyhodnotiť komplexne, keď bez ohľadu

na výšku štátnych príspevkov na cestovné a hygienu, tieto náklady presahujú sumu 400 eur mesačne.
Uzavrel, že ak sa odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvej inštancie na základe
bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 384 ods. 1 CSP v potrebnom
rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle §191 CSP. Takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti civilného sporového konania
a je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o
zmene výroku o výživnom na maloleté dieťa, dospel v podstate iba na základe prehodnotenia dôkazov

vykonaných súdom prvej inštancie. Odvolací súd postupoval v rozpore so znením ust. § 384 ods. 1
a § 385 ods. 1 CSP, a natoľko sa odchýlil od ich znenia, že poprel jeho účel a význam, keď dospel
k odlišným skutkovým zisteniam ako prvoinštančný súd bez nariadenia pojednávania a vykonania
vlastného dokazovania alebo jeho zopakovania v odvolacom konaní, čím znemožnil otcovi maloletého,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces zaručeného čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Mal za preukázané, že v konaní došlo k
procesným vadám podľa § 420 písm. f) CSP, ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí napadnuté
rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou
vadou, nemôže byť považované za správne.

10. V priebehu odvolacieho konania matka v podaní zo dňa 10.02.2025 uviedla, že maloletý od

septembra 2024 nastúpil do 1. ročníka Špeciálnej základnej školy, čím sa zvýšili náklady spojené
s návštevou školy a dennou dochádzkou do školského zariadenia. Maloletý by potreboval terapie,
ktoré by mu pomohli napredovať k jeho zdravotnému stavu a ktoré si matka nemôže dovoliť. Otec sa
o maloletého nezaujíma, už druhý rok ho nenavštívil, okrem výživného mu neposlal a nekúpil nič naviac,
aninaVianoceasviatky.Otecžiadaourčenienižšiehovýživného,hocisa žiadnymspôsobomnepodieľa

na starostlivosti o dieťa a nemá predstavu čo starostlivosť o dieťa so špeciálnymi potrebami predstavuje
po finančnej a psychickej stránke, od ktorej záťaže je otec oslobodený a pre maloletého nemá žiaden
cit, empatiu a porozumenie. V súčasnosti je otec zamestnaný na trvalý pracovný pomer ako rušňovodič
a podľa jej informácií je priemerný plat na takejto pozícii cca 1.300 eur. Otec žije v spoločnej domácnosti
v rodinnom dome s partnerkou L. M. a s ich maloletou dcérou K., ktorá je zdravá a vychovávajú ju spolu,

pričom obaja sú zárobkovo činní. Na rozdiel od otca je sama na výchovu zdravotne ťažko postihnutého
dieťaťa a jej jediným príjmom je opatrovateľský príspevok. Podľa jej informácií maloletá K. do dovŕšenia
veku 3 rokov života navštevovala súkromné jasle K. N. K., kde mesačný poplatok činil 450 eur. Otec
od roku 2021 vykazoval príjmy zo sociálnych dávok, pracoval načierno a účelovo využíval všetky
sociálne dávky (materská, nemocenské a podpora nezamestnanosti). Súdne pojednávania otec účelovo

odďaľoval, kým sa mu nenarodila dcéra, aby sa vyživovacia povinnosť delila a snaží sa minimalizovať
svoju vyživovaciu povinnosť, avšak svojej dcére dopraje rôzne aktivity. Hoci je maloletý zdravotne ťažko
postihnutý, matka mu chce dopriať aspoň sporadicky sociálno-spoločenský život. Maloletý je ukrátený
aj o otcovskú lásku, ktorú potrebuje viac ako zdravé deti a výchovu a čas strávený s otcom, ktorý
všetku zodpovednosť a starosť prenechal na ňu. Mesačné výdavky na maloletého vyčíslila za stravu

175 eur, oblečenie a obuv 60 eur, cestovné do školy 180 eur (H. 4 krát za deň), kaderníčka 12 eur,
hygiena20eur(každýdeňmusíprať,niekoľkokrátzadeňmaloletéhosprchuje),školsképomôcky10eur,
školský klub 4 eur, časopis vrabček 2 eur, divadlo knižnica v rámci školy 5 eur, cesta k lekárom, ktorých
pravidelne navštevujú 10 eur (Nitra, Piešťany, Trnava), sirup na podporu mozgovej funkcie Euqazel
30 eur, vzdelávacie hračky 10 eur, bývanie 175 eur (plyn, voda, elektrika), spoločenský život 40 eur

( kúpalisko, detský kútik) a nečakané výdavky 60 eur/ročne (ak maloletý ochorie, kúpa liekov, sirupov,
kvapiek). Rada by synovi dopriala terapie, ktoré by mal absolvovať aspoň dvakrát do týždňa, pričom
cena za terapiu v trvaní 45 minút stojí 30 eur, tiež by mu zabezpečila vysoko frekvenčnú terapia v Starej
Ľubovni za cenu 550 eur, avšak je pre ňu veľmi finančne náročná. Svoje mesačné výdavky vyčíslila za
bývanie 175 eur, stravu 175 eur, oblečenie a obuv 20 eur, hygienu 20 eur, telefón 25 eur, kozmetiku a

kaderníčku 10 eur, poistka za auto 25 eur/ 3 mesiace, nečakané výdavky 200 eur/ročne (servis auta,
lieky). Uviedla, že nesúhlasí s nižším výživným a navrhuje, aby súd zvážil výšku výživného a toto určil
na 300 eur mesačne, alebo ponechal vo výške 210 eur mesačne.

11. Odvolací súd v súlade s ust. § 384 ods. 1, 2 CSP, § 68 CMP a v intenciách uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č.k. 3CdoR/1/2024-444 zo dňa 30.05.2024 vo veci doplnil dokazovanie,
nariadil pojednávanie, opätovne vypočul účastníkov konania, a doplnil dokazovanie aj k rozhodovaniu
o výživnom na maloleté dieťa s ohľadom na časový odstup od rozhodnutia súdu prvej inštancie
arozhodnutiaodvolaciehosúduvjúli2023,keďodvolacísúdmusívychádzaťzostavuvčase vyhlásenia
jeho rozhodnutia (§ 217 ods. 1 CSP).

12. Na pojednávaní pred odvolacím súdom konanom dňa 26.02.2025 (odvolací súd pojednával
v neprítomnosti otca) matka uviedla, že starostlivosť o maloletého zabezpečuje sama a vzhľadom
na jeho zdravotné postihnutie má výdavky na neho vysoké. Otec s maloletým nebol v kontakteod 04.08.2023, teda dva roky, nezaujíma sa o neho, nestretáva sa s ním. V roku 2020-2021
maloletý absolvoval rehabilitácie, ktoré by potreboval naďalej, pretože sa nevie vyjadrovať. Nemá
však možnosť mu rehabilitácie zaplatiť, pretože cena za jedno sedenie činí 30 eur. Zotrvala na výške

vyčíslených nákladoch na maloletého pred súdom prvej inštancie aj odvolacím súdom. Uviedla, že nevie
doložiť bločky z nákupov, napr. za benzín, avšak synovi musí zabezpečovať dopravu autom. Maloletý
navštevovalmaterskúškoluvC.avG.,odseptembra2023nastúpilnapredškolskúprípravuvŠpeciálnej
ZŠ v G., kde od 1.9.2024 nastúpil aj do prvého ročníka. Len cesty do/zo školy predstavujú cestovné
nákladyvovýške180eurmesačne,okremtohososynomabsolvujepravidelnékontrolyulekárovvNitre,

Piešťanoch a Trnave. Maloletému zmenila psychologičku, ktorú má aktuálne v Nitre. Zvýšené náklady
na syna má aj na stravu, ktorú mu musí prispôsobovať. V rámci školy sa maloletý nestravuje, navštevuje
školskýklub,poplatokpredstavuje4eurmesačne.Sosynombývaurodičov,ktorýmprispievanabývanie
sumou 350 eur mesačne. V byte bývajú piati, jej matka pracuje na dohodu, otec je nezamestnaný, t.č.
práceneschopný. Synovi kupuje tiež lieky na podporu mozgovej funkcie. Všetci lekári odporúčajú pre
maloletého terapie ako pre autistické dieťa, ktoré sú platené, nevie ich financovať, ak by mala peniaze,

zabezpečila by mu terapie v Hlohovci 2x do týždňa a vysokofrekvenčnú terapiu v Starej Ľubovni, za
cenu 550 eur. Podľa jej zistení sú výsledky tejto terapie výborné, synovi by prospeli, pretože je dôležité
podporiť ho v rozprávaní, keď napr. v čase choroby nevie povedať čo mu je, nevie mu riadne podať
lieky a podobne. Jej príjem tvorí opatrovateľský príspevok, ktorý poberá od marca 2023, tiež poberala
rodičovský príspevok vo výške 280 eur, prídavky na dieťa 60 eur a peňažný príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov na hygienu, opotrebovanie šatstva, obuvi a bytového zariadenia a príspevok na
zabezpečenie prevádzky osobného motorového vozidla. Zotrvala na výške vyčíslených nákladov na jej
potreby. Uviedla, že nevlastní žiaden majetok a nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Do budúcna by
si chcela zabezpečiť vlastné bývanie v G., čím by sa jej znížili náklady na cestovné. Na pojednávaní
konanom dňa 14.04.2025 poukázala na tvrdenie otca, že na bývanie prispieva 750 eur mesačne, teda

platí všetky náklady, pričom býva s partnerkou. Otcom uvádzané platby v čestnom prehlásení za úvery
za partnerku a životné poistenie nepovažuje za súrny výdavok. Aj otcom uvedená platba za uskladnenie
pupočníkovej krvi pre jeho dcéru by mohla byť použitá aspoň na jednu terapiu pre maloletého. Výživné
vo výške 210 eur nepovažuje za primerané, vzhľadom na špeciálne potreby maloletého. Otec začal
pracovať, má príjem 1.200 eur, avšak ním vyčíslené výdavky na hygienu, oblečenie a stravu v práci

sú podľa jej názoru účelovo navýšené. Uviedla, že otec platí výživné 160 eur na maloletú dcéru a 160
eur na 8-ročného syna, ktorý je zdravotne ťažko postihnutý. Sumu 210 eur je len výdavkom na cestu so
synom zo školy, a všetko ostatné hradím ona, pričom zo strany otca nemá žiadnu pomoc ani podporu.
Nesúhlasila s tvrdením otca, že sa o maloletého v škole zaujíma, pretože ho kontaktuje učiteľka vždy,
keď je rodičovské združenie, na ktoré však nebol schopný prísť ani raz.

13. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 14.04.2024 uviedol, že od
decembra2022dojúna2023bolnezamestnaný,poberal dávkyvcelkovejvýške4.002,90eur,vjúnijeho
príjem činil 628,71 eur, v júli 1.000,77 eur, od augusta do decembra 2023 dosahoval priemerný príjem
913,06 eur, v januári 2025 vo výške 1.171 eur a vo februári 2025 1.140 eur. Nezamestnaný bol z dôvodu

zdravotných problémov, nakoľko vo februári alebo v marci 2023 bol operovaný na fistulu a mal aj
problémy s chrbticou a ramenom. V práci v spol. O. musel dať výpoveď a následne sa zamestnal až júni
2023 u agentúry. Do konca roku 2023 býval u rodičov, ktorým prispieval 250 eur mesačne. Od januára
2024 býva s partnerkou, matkou maloletej K., v jej byte, prispieva jej na bývanie (nájomné), domácnosť,
stravu, pracie prostriedky a výživné na maloletú K. v celkovej výške 750 eur, z toho 100 až 160 eur (podľa

jeho možností) je výživné na maloletú. Náklady na bývanie platí s partnerkou spoločne, jeho partnerka
zarába 900-1.000 eur mesačne. Okrem toho má ďalšie svoje výdavky na stravu v práci vo výške 100
eur, hygienu 50 eur, pohonné hmoty 50 eur a oblečenie 50 eur. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, je
vlastníkom motorového vozidla zn. Peugeot, ktoré kúpila partnerka, ako vlastník tohto vozidla je dočasne
odhlásený. Platí si životné poistenie vo výške 93,48 eur mesačne. Potvrdil, že s maloletým sa nestretáva

od roku 2023, čo ho mrzí. Komunikuje však s učiteľkou maloletého, na ktorého sa pýta. Výživné platí
riadne vo výške 210 eur mesačne, čo predstavuje určené výživné vo výške 160 eur a splátka zročného
výživného po 50 eur mesačne. Maloletému neposiela žiadne darčeky od roku 2023, pretože darčeky,
ktoré naposledy priniesol, ktoré maloletému poslala aj jeho rodina v hodnote 150 eur, si matka prebrala
a ponechala si z nich len časť. Maloletá K. navštevuje štátnu MŠ, v šk. roku 2022/2023 navštevovala

súkromné jasle, poplatok činil 390 eur. Uviedol, že jeho partnerka zaplatila za neho dlh vo výške 900
eur, ktorý mali spoločne s matkou maloletého.14. Právny zástupca otca na pojednávaní dňa 14.04.2025 spochybnil matkou vyčíslené náklady na
maloletého ako neprimerane vysoké. Konkrétne matka vyčíslila sumu 30 eur za liek, ktorý sa dá bežne
kúpiť za polovičnú cenu. Poukázal na aktuálne využívanú metodiku určovania výživného, podľa ktorej

vzhľadom na to, že má otec dve vyživovacie povinnosti by mal platiť výživné vo výške 14% z jeho čistého
príjmu, čo približne činí 160 eur. Otec má vyživovaciu povinnosť aj na svoju vlastnú dcéru od 100 do 160
eur, podľa možností, čo tiež zodpovedá výške 12% podľa danej metodiky. V prípade, ak by bolo určené
výživné vyššie, nezodpovedalo by príjmom otca, ktoré sú aj vzhľadom na jeho vzdelanie primerané
a nedá sa povedať, že by sa vyhýbal týmto príjmom. Žiadal výživné ponechať vo výške 160 eur, ako

správne určil súd prvej inštancie.

15. Kolízna opatrovníčka vo vyjadrení pred odvolacím súdom uviedla, že rodinu maloletého pozná,
nespochybňuje matkou uvádzané vyššie náklady na maloletého. Súhlasila so zvýšením výživného podľa
schopnosti a možnosti otca.

16. Z dokladov doložených do spisu v priebehu odvolacieho konania je zrejmé, že maloletý od 1.9.2023
nastúpil do prípravného ročníka a v šk. roku 2024/2025 do 1. ročníka Špeciálnej základnej školy v G..
Zo záverov správy z diagnostického vyšetrenia zo dňa 02.07.2024 vyhotovenej Centrom poradenstva
a prevencie v Piešťanoch vyplýva, že u maloletého sa jedná o dieťa so špeciálnymi výchovno-
vzdelávacími problémami so zdravotným znevýhodnením, poruchou autistického spektra (Detský

autizmus), s hyperkinetickou poruchou správania a mentálnym postihnutím (v pásme strednej duševnej
zaostalosti), preto centrum odporúčalo vzdelávanie dieťaťa v podmienkach špeciálnej základnej školy
pre deti so zdravotným znevýhodnením a s podporou asistenta učiteľa. Zo správy Špecializovaného
centra poradenstva a prevencie pre deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými
poruchami v Nitre zo dňa 21.11.2024 vyhotovenej C. P. N. vyplýva, že maloletý podstupuje terapeutickú

starostlivosť u špeciálneho pedagóga na podporu a rozvoj osobnosti a je mu odporúčané rozšíriť
terapeutickústarostlivosťoďalšiepodpornéprístupy(Snoezelen,JIASterapia,ABAterapia,logopedická
starostlivosť ap.). Zo správy Špeciálnej spojenej školy C. X/X, G. zo dňa 27.01.2025 je zrejmé, že
maloletý navštevuje školu v rozsahu plnom 22 hodín týždenne, po vyučovaní navštevuje školský klub,
výchovno-vzdelávací proces je u neho ovplyvňovaný predovšetkým rečovou bariérou, nakoľko ide o

neverbálneho žiaka, ktorý niekedy reaguje krikom a svoju nevôľu prejavuje sebapoškodzovaním, občas
je atakom na pedagóga, často sú prítomné zmeny nálad, čím vyrušuje žiakov pri činnosti. Spolupráca
s matkou je bezproblémová a na veľmi dobrej úrovni, otec sa o výsledky maloletého zaujíma, avšak v
tomto školskom roku v škole nebol prítomný ani raz. Z Čestného prehlásenia H. A. a F. A. je zrejmé,
že ich dcéra E. B. spoločne s vnukom žije v ich domácnosti a prispieva im na chod domácnosti sumou

350 eur mesačne (bývanie, elektrika, plyn a voda). Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťany vyplýva, že matka v roku 2022 poberala rodičovský príspevok vo výške 280 eur mesačne,
od marca 2023 do júna 2023 poberala peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 625.65 eur, od júla
2023 do júna 2024 vo výške 669 eur, od júla 2024 do novembra 2024 vo výške 715,50 eur, od decembra
2024 do februára 2025 vo výške 815,50 eur. Matka ďalej poberá peňažný príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového
zariadenia od januára 2023 do júna 2023 vo výške 21,76 eur, od júla 2023 do júna 2024 vo výške 24,96
eur, od júla 2024 do februára 2025 vo výške 25,43 eur, a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla od januára 2023 do
júna 2023 vo výške 39,15 eur, od júla 2023 do júna 2024 vo výške 44,61 eur, od júla 2024 do februára

2025 vo výške 45,76 eur mesačne. Matka tiež poberá prídavky na dieťa od januára do júna 2022 vo
výške 25,88 eur, s výnimkou mesiaca máj, kedy suma činila 100 eur, od júla 2022 do decembra 2022 30
eur mesačne a od januára 2023 do februára 2025 vo výške 60 eur mesačne, okrem mesiaca september
2024, kedy mala vyplatenú sumu 170 eur. Z potvrdenia ÚPSVaR Piešťany je zrejmé, že matka od
01.02.2020 do 31.12.2022 poberala rodičovský príspevok.

17. Otec doložil v odvolacom konaní rodný list maloletej K. B., nar. XX.X.XXXX a čestné prehlásenie
(podpísané otcom a jeho partnerkou L. M.), z ktorého vyplýva, že partnerke pravidelne prispieva na
maloletú K. výživným vo výške 160 eur mesačne a na domácnosť vrátane hypotéky a spotrebného
úveru. S partnerkou sa dohodli, že nakoľko je v osobnom bankrote, jej bude mesačne splácať úvery,

ktoré za neho vyplatila z jeho dlžôb a kúpy osobného motorového vozidla, ktorého je držiteľom. Náklady
na bývanie v domácnosti otca činia platbách za plyn vo výške 110 eur, elektriku 45 eur, vodu 10 eur.
Otec hradí poplatok za mobilný telefón cca 60 eur, životnú poistku vo výške 93,48 eur mesačne.
Z predložených dokladov ďalej vyplýva, že otec poberal dávky v nezamestnanosti za obdobie od1.1.2023 do 9.6.2023, od júna 2023 sa zamestnal a mal príjem zo spoločnosti D. Q. L. K. K. O. R. K.
K. O. a v januári 2025 dosahoval príjem 1.171,90 eur a vo februári 2025 vo výške 1.140 eur netto a
výživné na maloletého po 210 eur mesačne za obdobie od mája 2023 do augusta 2023 a za rok 2024

a januára a február 2025.

18. Z dokladov zabezpečených činnosťou odvolacieho súdu bolo zistené, že otec bol vedený ako
uchádzač o zamestnanie od 10.12.2022 do 13.06.2023 (potvrdenie ÚPSVaR Galanta z 28.02.2025).
Za obdobie od augusta 2023 do decembra 2023 jeho priemerný mesačný príjem činil 913,06 eur netto

(zamestnanec D. Q. L. K. K.), od januára 2024 do decembra 2024 vo výške 1.171 eur netto (R. K.
K.). Z potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočka Galanta zo dňa 3.3.2025 je zrejmé, že otec poberal
od 10.12.2022 do 9.6.2023 dávku v nezamestnanosti v priemere mesačne 654,20 eur za obdobie od
decembra do mája 2023 a v mesiaci jún 2023 alikvótnu časť vo výške 201,40 eur. Z potvrdenia I. C.
z 6.3.2025 vyplýva, že otec mal v spoločnosti uzatvorený pracovnoprávny vzťah od 14.06.2023 do
30.06.2023,zatentomesiacmalvyplatenýpríjem628,71eurnettoaod1.7.2023do31.07.2023,zaktorý

mesiac mal vyplatený príjem 1.000,77 eur netto. Zo správy OR PZ v Galante zo dňa 5.3.2025 j zrejmé,
že otec je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Peugeot 306, evidované na menovaného od
3.5.2017 a L. M. je vlastníkom vozidla zn. Škoda Superb (evidované na menovaného do 24.5.2022)
a vozidla zn. Škoda Octavia (evidované na menovanú od 1.12.2023 po súčasnosť).

19. Po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností danej prejednávanej veci a po doplnení
dokazovania v odvolacom konaní (§ 384 ods. 1, 2 CSP), odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu
právnemu záveru a námietky matky uvedené v odvolaní proti napadnutému rozsudku vo výroku
o výživnom vyhodnotil ako dôvodné.

20. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov a rozhodol o úprave pomerov manželov
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Keďže predmetom odvolacieho konania je rozhodovanie
o výživnom na maloleté dieťa, odvolací súd označuje účastníkov konania ako matka a otec.

21. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

25. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov . Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. K posudzovanej časti predmetu konania zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na
uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným

rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných
potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na
nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku
výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovanívýživného má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb
dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie,
nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť

si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami platí zásada priamej úmernosti, ktorá je
plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia.
Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od
veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy
na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov

a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované
i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené,
sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých
nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov
veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so
zreteľom, napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a

obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné
všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri úprave
vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods.
4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného
nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne

kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o
dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.

28. Pri určení výživného na maloletého odvolací súd vychádzal z dokazovania vykonaného súdom prvej
inštancie a doplneného odvolacím súdom, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o

výživnomzhľadiskaodôvodnenýchpotriebmaloletéhodieťaťa,príjmurodičov,ichschopností,možností,
majetkových pomerov a životnej úrovne (§ 62 a nasl. Zákona o rodine). Vzhľadom na doplnené
dokazovanie a návrhy matky prednesené v priebehu odvolacieho konania a berúc do úvahy, že konanie
vo veci starostlivosti o maloleté dieťa je konanie, ktoré súd môže začať aj bez návrhu, odvolací súd
výživné určil v dvoch úrovniach a to 1. za obdobie od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva

(t.j. od 03.05.2023) a 2. za obdobie od 01.09.2024 (nástup dieťaťa na základnú školu), keď súčasne
posudzoval zmenu pomerov na strane maloletého a rodičov počas celého odvolacieho konania.

29. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých jeho potrieb
týkajúcich sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti

a mimoriadne výdavky. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, s prihliadnutím na vek dieťaťa
a jeho potreby (či už denné alebo mimoriadne). Treba uviesť, že súd pri ustálení bežných nákladov
na stravu, ošatenie, hygienické potreby vychádza zo všeobecných cien tovarov primeraných veku
dieťaťa, pričom rodič nie je povinný predkladať pokladničné bločky z nákupov týchto bežných vecí pre
dieťa. Matka vyčíslila mesačné náklady na potreby maloletého za obdobie, kedy navštevoval špeciálne

predškolské zariadenie (od 03.05.2023 do 31.08.2024) v celkovej výške 697 eur, ktoré pozostávajú
z platieb na stravu vo výške 200 eur (vzhľadom na diagnózu maloletý konzumuje len určitý druh
potravín), hygienu 10 eur (k tomu poberá príspevok štátu vo výške 30 eur), na pohonné hmoty 200 eur
(k tomu poberá príspevok štátu vo výške 30 eur), oblečenie a obuv vo výške 80 eur, kozmetika 10 eur,
vitamíny a lieky vitamíny cca 33 eur, pracie prostriedky 15 eur, hračky a voľný čas 25 eur s tým, že so

synom pravidelne absolvuje kontroly u psychológa, logopéda a psychiatra. V podaní zo dňa 12.2.2025
matka vyčíslila mesačné náklady na maloletého na stravu 175 eur, oblečenie a obuv 60 eur, cestovné
do školy (H. G. 4x denne) 180 eur, kaderník 12 eur, hygiena 20 eur, školské pomôcky 10 eur, školský
klub 4 eur, časopis Vrabček 2 eur, divadlo a knižnica v rámci školy 5 eur, cestovné k lekárom 10 eur
(Nitra, Piešťany, Trnava), sirup na podporu mozgovej funkcie 30 eur, vzdelávacie hračky 10 eur, bývanie

175 eur (voda, plyn, elektrina, nájomné), neočakávané výdavky 60 eur ročne/5 eur mesačne, t.j. spolu
698 eur.

30.Odvolacísúdnazáklade dokazovaniavykonanéhosúdomprvejinštancieadoplnenéhovodvolacom
konaní ustálil mesačné náklady na odôvodnené potreby maloletého v období právoplatnosti rozsudku

o rozvode od 03.05.2023 do 31.08.2023 sumou za stravu cca 160 eur, bývanie 50 eur, oblečenie
a obuv 50 eur, vitamíny a lieky 20 eur, voľný čas 15 eur, pohonné hmoty 100 eur, hygiena 10 eur,
zdravotná starostlivosť 60 eur, t.j. spolu 465 eur. Reflektujúc na zmenu pomerov, ktorá nastala na
strane maloletého jeho nástupom na základnú školu (keď konanie o ÚPP je konaním, ktoré možnozačať aj bez návrhu) odvolací súd ustálil výšku mesačných nákladov na zabezpečenie jeho potrieb
od 1.9.2024 za stravu 180 eur, bývanie 50 eur, oblečenie a obuv 60 eur, vitamíny a lieky 20 eur,
voľný čas 15 eur, pohonné hmoty 100 eur, hygiena 10 eur, poplatok za školský klub 4 eur, školské

potreby a príspevky (časopis, aktivity organizované školou a pod.) 15 eur, neočakávané výdavky 5 eur,
zdravotná starostlivosť 60 eur, t.j. spolu 520 eur mesačne. Pri ustálení výšky nákladov na zabezpečenie
odôvodnených potrieb maloletého vychádzal z matkou vyčíslených a preukázaných úhrad nákladov.
Bežné výdavky spočívajúce v platbách za stravu, ošatenie, hygienické potreby ustálil s ohľadom na
vek maloletého vychádzajúc zo všeobecných cien tovarov primeraných veku dieťaťa a berúc do úvahy

zdravotnýstavmaloletéhoastýmsúvisiacezvýšenépotreby.Výdavkynastravuaoblečenieod1.9.2024
navýšil zohľadňujúc prirodzený rast dieťaťa a s tým súvisiace potreby. Súčasne poznamenáva, že
výdavok na oblečenie a obuv zahŕňa aj úhrady za nákup sezónneho oblečenia, ktoré sa do tohto nákladu
spriemerujú. Treba uviesť, že náklady na oblečenie a obuv ustálené sumou 50 eur a v neskoršom
období 60 eur a náklady na hygienu v sume 10 eur mesačne predstavujú výdavok matky, ktorý dopláca
k peňažným prostriedkom, ktoré poberá ako príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich

s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Pri platbách za
bývanie vychádzal odvolací súd z matkou prezentovaných platieb týkajúcich sa bývania a to poplatku
za elektrinu vo výške 64 eur, plyn 114 eur, vodu 18 eur, TV a internet 20 eur, RTVS 5 eur, odpad
2 eur, t.j. spolu 223 eur, ktorú sumu prepočítal podielom vo vzťahu k počtu osôb bývajúcich v tejto
domácnosti (podľa vyjadrenia matky v spoločnej domácnosti býva 5 osôb), čo predstavuje sumu 45 eur/

osoba a vzhľadom na nárast cien, daný náklad uznal v sume 50 eur. Prihliadajúc na zdravotný stav
maloletého a potrebu užívania podporných a lekármi odporúčaných liekov a vitamínov, danú položku
uznal v sume 20 eur mesačne. Do položky mesačného výdavku vynakladaného v rámci voľného času
vo výške 15 eur zahrnul návštevy kultúrnych podujatí, kúpalísk, výlety, nákup vzdelávacích hračiek
potrebných pre podporu rozvíjania jeho schopností a iné voľnočasové aktivity, ktoré sú samozrejme

primerané jeho možnostiam. Pokiaľ ide o matkou vyčíslené náklady na cestovné, tieto uznal vo
výške 100 eur mesačne, nakoľko mal preukázané, že maloletý dochádza do špeciálneho školského
zariadenia (či už predškolského alebo základnej školy), a daný výdavok považoval za nevyhnutný.
Pri uznaní tohto nákladu zohľadnil denné dochádzanie z H. P. G., cca 9 km, 4x za deň, pričom pri
priemernej spotrebe bežného vozidla výdavok na pohonné hmoty činí cca 80 eur mesačne. Okrem

toho matka s maloletým absolvuje návštevy u odborných lekárov (ktorých ambulancie sa nachádzajú
mimo mesta a bydliska matky), psychológa, v prípade ochorenia dieťaťa aj všeobecného lekára, čím
sa jej daný náklad navyšuje. V tejto súvislosti odvolací súd prihliadal na správu C. P. S., C., klinický
psychológ, ktorá odporúčala príspevok maloletému na individuálnu prepravu z dôvodu, že jeho preprava
hromadnými prostriedkami je, vzhľadom na diagnózu a riziká dekompenzácie dieťaťa, vylúčená. Matka

teda akýkoľvek presun maloletého musí riešiť osobným motorovým vozidlom a neprichádza preto do
úvahy presun mestskou, či medzimestskou hromadnou dopravou. Pri ustálení výdavku na pohonné
hmoty odvolací súd zohľadnil, že matka poberá peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktorý v roku od 2023
a do júna 2024 činil od 39,15 eur do 44,61 eur a od júla 2024 do februára 2025 predstavoval sumu 45,76

eur mesačne. Odvolací súd považoval za nesporné, že matka dopláca na pohonné hmoty minimálne
sumu 100 eur mesačne, keď cestovný náklad jej vzniká aj v prípade výletov a pri trávení voľného
času s maloletým mimo jeho bydliska. Pokiaľ ide o poplatky v škole tieto uznal jednak v platbách
za školský klub vo výške 4 eur mesačne a ostatné platby v priemere vo výške 15 eur predstavujúce
úhrady za nákup školských pomôcok, platby za aktivity usporiadané školou, školský časopis a pod..

Zohľadňujúc zdravotný stav maloletého, ktorý je ťažko zdravotnej postihnutým a starostlivosť o neho po
zdravotnej stránke vyžaduje zvýšené náklady aj vo forme absolvovania terapií a logopéda, ktoré matka
sama nedokáže financovať, odvolací súd zahrnul do odôvodnených potrieb maloletého náklady na
zdravotnústarostlivosťvovýške60eurmesačne,ktorásuma poskytujemožnosťúčastimaloletéhoajna
podporných terapiách odporúčaných psychiatričkou H. S. a psychologičkou C. P. N. a prípadné náklady

vzniknuté pri návštevách lekárov a psychológa. Detský autizmus bol maloletému diagnostikovaný v roku
2019ajenesporné,žeterapiesivyžadovalvpriebehuceléhoobdobia.Hocisuma60eurpokryjelenčasť
týchto nákladov, pomery na strane otca dovoľujú prispieť maloletému v tomto smere aspoň čiastočne.
Pri určení výživného na maloletého odvolací súd vzal do úvahy, že matka poberá pravidelne mesačne
aj prídavky na dieťa, ktoré do roku 2023 predstavovali sumu 25,88 eur až 30 eur a od roku 2023 sumu

60 eur mesačne. Tieto dávky poskytované zo štátnych zdrojov slúžia na pokrytie časti nákladov na
zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého a súd je povinný ich zohľadniť pri určení výživného
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 19.03.2018 sp. zn. 3Cdo 88/2017). Zároveň odvolací súd zohľadnil
výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého, ktorá je nepochybne pri dieťati postihnutom detskýmautizmom mimoriadne náročná. Prihliadal na preukázanú skutočnosť, že otec sa s maloletým absolútne
nestretáva už po dobu dvoch rokov, netrávi s ním ani čas prázdnin a na jeho potrebách participuje len
príspevkom titulom výživného vo výške 160 eur mesačne, nad rámec výživné mu neposkytuje žiadne

vecne plnenia, a nekupuje mu ani darčeky na sviatky. Celá starostlivosť o maloletého spočíva len na
matke, pričom výkon tejto osobnej starostlivosti o dieťa predstavuje kompenzáciu časti výživného vo
forme finančného plnenia zo strany matky. Odvolací súd preto pri určení výživného na maloletého
väčšou mierou zaviazal otca oproti matke.

31. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie za účelom zistenia príjmov, majetkových pomerov,
osobných pomerov na strane každého z rodičov a odvolací súd toto dokazovanie doplnil a aktualizoval.
Vykonanýmdokazovanímbolovkonanípreukázané,ževroku2021dosahoval otecpriemernýmesačný
príjem vo výške 954,40 eur, od júla 2021 do marca 2022 poberal nemocenské dávky, od apríla 2022
do augusta 2022 poberal ošetrovné a materské spolu vo výške 12.461,50 eur. t.j. v priemere 890 eur
mesačne, od januára 2022 do augusta 2022 mal príjem zo spoločnosti Amazon vo výške v priemere

3,67 eur (vzhľadom na čerpanú práceneschopnosť), od augusta 2022 do decembra 2022 v priemere
270,54 eur (teda spolu s nemocenskými dávkami 890 eur, jeho príjem činil 1.160 eur). Rozhodnutím
Sociálnej poisťovne zo dňa 17.1.2023 bol otec zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom
10.12.2022 (do 13.06.2023). Za obdobie od 10.12.2022 do 9.6.2023 poberal dávky v nezamestnanosti
spolu vo výške 4.072,90 eur, t.j. v priemere od decembra 2022 do mája 2023 vo výške 645,20 eur a za

mesiac jún 2023 alikvótnu časť vo výške 201 eur. Jeho príjem v mesiaci jún 2023 činil 628,71 eur, v júli
2023 1000,77 eur, od augusta 2023 do decembra 2023 913,06 eur, za rok 2024 1.103,96 eur a za
mesiace január a február 2025 v priemere 1.155,95 eur netto. Pokiaľ otec v konaní poukazoval na jeho
práceneschopnosť (v roku 2022) a s tým súvisiace ukončenie pracovného pomeru v decembri 2022
so zamestnávateľom zo zdravotných dôvodov odvolací súd na jeho argumenty neprihliadal. Hoci otec

predložil lekárske správy H. A., proktológa zo dňa 29.12.2022 a H. S., ortopéda zo dňa 10.02.2022, ktoré
preukazujú určité zdravotné problémy, odvolací súd uzavrel, že otec nepreukázal, že by mu zdravotný
stav nedovoľoval vykonávať prácu a zabezpečiť si príjem, z ktorého dokáže uspokojiť potreby nielen
svoje, ale aj svojich maloletých detí. Podľa názoru odvolacieho súdu zdravotné problémy otca neboli
takého charakteru, že by vyradili otca z pracovného procesu, resp. by ho významne obmedzili v práci

na dlhú dobu. Napokon bolo potrebné prihliadať aj na výpoveď otca pred súdom prvej inštancie, v rámci
ktorej sám uviedol, že pracovný pomer ukončil dňa 09.12.2022 a rozhodol sa byť nezamestnaným
(„na čo ma právo“), momentálne si prácu nehľadá (až po operácii), iné zdravotné obmedzenia nemá,
len nemôže zdvíhať ťažké predmety. Konanie otca, ktorý ukončil pracovný pomer dohodou, následne
jeho príjem tvorili dávky v nezamestnanosti a zamestnal sa až v júni 2023, za situácie, kedy je otcom

dvoch maloletých detí, z ktorých je jedno ťažko zdravotne postihnuté a obe deti sú odkázané na jeho
výživu, vyhodnotil odvolací súd ako dobrovoľné vzdanie sa príjmu. Prihliadajúc na dosiahnuté vzdelanie
otca (stredoškolské s maturitou v odbore dopravná logistika) a jeho priemerný mesačný príjem v roku
2024 vo výške 1.103 eur, dospel k záveru, že bolo a je v schopnostiach a možnostiach otca takýto
príjem dosahovať, ktorý príjem je východzím pri určení výšky výživného na maloletého. Zároveň vzal do

úvahy, že otec býval v roku 2022 u svojej priateľky L. M., v roku 2023 býval u rodičov, ktorým prispieval
na bývanie sumou 250 eur mesačne a od januára 2024 býva opäť u priateľky, matky maloletej K..
Otcom prezentované príspevky do domácnosti priateľky L. M. neuznal v rozsahu 750 eur mesačne,
keď je zjavné, že náklady na bývanie tak ako preukázal činia 165 eur mesačne (poplatky za plyn,
elektrike a voda) a tieto je potrebné prepočítať v pomere podielu podľa počtu osôb bývajúcich v spoločnej

domácnosti, teda vo vzťahu k osobe otca vo výške 55 eur mesačne. Odvolací súd nespochybňuje,
že otec má ďalšie bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienu, cestovné náklady a platí si životné
poistenie vo výške 93,48 eur, ktoré tiež zohľadnil, avšak je zjavné, že na strane otca je priestor pre
úhrady výživného v určenej výške, najmä za situácie, ktorá je na strane maloletého nesporná. Pri určení
výšky výživného na maloletého vzal do úvahy aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, ktorú si plní vo

vzťahu k maloletej K. sumou 100 až 160 eur mesačne, pričom partnerka otca je zamestnaná, podľa jeho
vyjadrenia zarába 900 až 1.000 eur mesačne a spoločne sa otcom sa podieľa na nákladoch v rámci
rodiny aj na zabezpečení potrieb ich maloletej dcéry. Nemožno opomenúť, že v období, kedy otec bol
práceneschopný a následne nezamestnaný jeho maloletá dcéra v šk. roku 2022/2023 navštevovala
súkromné detské jasle (mesačný poplatok činil 390 eur).

32. Na strane matky odvolací súd prihliadal na preukázané príjmy, keď v roku 2022 poberala rodičovský
príspevok vo výške 280 eur mesačne, od marca 2023 do júna 2024 poberala peňažný príspevok na
opatrovanie vo výške od 625.65 eur do 669 eur, od júla 2024 do novembra 2024 vo výške 715,50 eur, oddecembra 2024 do februára 2025 vo výške 815,50 eur, k tomu poberá prídavky na dieťa a kompenzačné
príspevky (ako je vyššie uvedené), ktorých výšku pri určení výživného zohľadnil. Je nepochybné, že
vzhľadom na zdravotný stav maloletého, ktorý si vyžaduje zvýšenú starostlivosť, mu matka musí byť plne

k dispozícii. Matka s maloletým býva po celú dobu u svojich rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou
350 eur mesačne, ktorý výdavok ako príspevok na bývanie odvolací súd vyhodnotil v bode 30 tohto
rozsudku. Rovnako ako otec aj matka má náklady na svoje osobné potreby, t.j. strava, ošatenie, hygiena,
kozmetika, a iné neočakávané výdavky. Treba konštatovať, že rodičia nevlastnia žiadnu nehnuteľnosť,
otec je vlastníkom motorového vozidla zn. Peugeot, ktoré podľa jeho vyjadrenia kúpila partnerka.

33.Vkontextevšetkýchtýchtookolnostíodvolacísúddospelkzáveru,ževýškavýživnéhonamaloletého
za obdobie od mája 2023 do 31.08.2024 v sume 210 eur mesačne a od 01.09.2024 vo výške 270 eur je
primeraná veku a potrebám maloletého a tiež zohľadňuje príjmy a pomery na strane oboch rodičov, resp.
na strane otca jeho schopnosti a možnosti. V tomto prípade je nevyhnutné osobitnú pozornosť venovať
zdravotnému stavu maloletého a s tým súvisiace zabezpečenie jeho potrieb, keď je nepochybná jeho

náročnosť. Za daných okolností nebolo možné prihliadať ani na argumenty otca ohľadom rozhodnutia
(uznesenia Okresného súdu v Trnave č.k. 23Odk/336/2022-12 z 22.12.2022), ktorým bol vyhlásený
konkurz na majetok dlžníka A. B.. K argumentom rodičov ohľadom splátok pôžičiek a úverov, ktoré
prezentovali pred súdom prvej inštancie odvolací súd dáva obom do pozornosti, že výživné má prednosť
pred akýmikoľvek inými splátkami a vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa, ktoré nie je schopné

samo sa živiť, je prvoradou povinnosťou rodiča. Odvolací súd nezohľadnil ani argumenty otca, ktorý
poukazoval na aktuálnu Metodiku Ministerstva spravodlivosti SR pre určenie výživného, podľa ktorej
vzhľadom na to, že má otec dve vyživovacie povinnosti by mal platiť výživné na maloletého vo výške 14%
z jeho čistého príjmu, čo činí cca 160 eur mesačne. Odvolací súd udáva, že predmetná metodika má
odporúčací charakter, pričom Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. jasne formuluje kritériá pri rozhodovaní

o výživnom, pričom ako determinujúce kritéria na strane povinného rodiča sú nielen príjem a majetkové
pomery, ale aj jeho schopnosti, možnosti. Ku každej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa je súd povinný
pristúpiťsohľadomnakonkrétneokolnostidanejveciazvykonanéhodokazovaniazistenéapreukázané
skutočnosti.Vdanejveciberúcdoúvahyzáujemmaloletéhodieťaťabolonevyhnutnepotrebnézohľadniť
zvýšené náklady v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu a s tým súvisiace zabezpečenie

potrieb maloletého. Podstatnou skutočnosťou, ktorú súd musí zohľadniť je aj kontakt otca s maloletým
dieťaťom a jeho podiel na osobnej starostlivosti o dieťa, ktorá v tomto prípade absolútne absentuje.
Práve tieto dôvody opodstatňujú určenie výživného v rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a
nebolo by preto ani spravodlivé určiť výživné na maloletého v zmysle návrhu otca s použitím spomínanej
metodiky. Určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných

skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v
iných veciach, pretože kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci
a odlišujú sa od prípadu k prípadu. Iný výklad, najmä pri vyhodnotení špecifík danej veci, by viedol k
rozporu so záujmami dieťaťa, ktorému sa výživné priznáva.

34. Pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletého dieťaťa s poukazom na finančné a majetkové
pomery oboch rodičov, schopnosti a možnosti otca, berúc do úvahy aj výkon osobnej starostlivosti matky
o maloletého, ktorý je osobou zdravotne ťažko postihnutou, odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej
inštancie o určení výživného, podľa § 388 CSP zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia, a výživné určil vo výške 210 eur mesačne za obdobie od 03.05.2023 do 31.08.2024 a vo
výške 270 eur mesačne za obdobie od 01.09.2024 považujúc určenú výšku výživného, ktorá reflektuje
aj na zmenu pomerov najmä na strane maloletého, za primeranú vo vzťahu ku kritériám rozhodným pre
určovanie výživného na maloleté dieťa.

35. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o výživnom na maloletého odvolací súd
zaviazal otca k úhrade zročného výživného, ktoré predstavuje rozdiel medzi doposiaľ hradeným
výživným vo výške 160 eur mesačne a určeným výživným za obdobie od 03.05.2023 do 31.03.2025.
Zročnévýživnéčinícelkovúsumu1.565,08eur,ktorápozostávazalikvótnejčastizosumy50eur(rozdiel
medzi plateným výživným 160 eur a určeným výživným 210 eur) za mesiac máj 2023, t.j. 45,08 eur (1,61

eur/dennex28dní),odjúna2023dodecembra202350eurx7mesiacov,t.j.350eur,odjanuára2024do
31.08.2024 8 mesiacov x 50 eur, t.j. 400 eur a od septembra 2024 do 31.03.2025 suma 110 eur (rozdiel
medzi plateným výživným 160 eur a určeným výživným 270 eur) x 7 mesiacov, t.j. 770 eur. Odvolací
súd povolil otcovi zročné výživné splácať formou mesačných splátok vo výške 100 eur aplikujúc ust. §232 ods. 4 CSP, keď prihliadal na výšku príjmu otca a jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Zároveň však
zohľadnil, že výživné je určené pre zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa a má spotrebný charakter.
Skutočnosť,žeotecrealizujesplátkyvýživnéhonamaloletéhovovýške50eurmesačne,ktorémuvznikli

na základe ostatného rozhodnutia súdu, ktorým bolo výživné určené v konaní o úpravu práv a povinností
k maloletému na čas do rozvodu, nemá vplyv na dané rozhodnutie. Je vecou otca, že na výživu svojho
syna neprispieval v predchádzajúcom období primeranou sumou.

36. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie o

výživnom na maloletého zmenil podľa ust. § 388 CSP.

37. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).