Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010845
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324010845.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr. Kristíny
Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci A. B., o návrhu odsúdeného na povolenie
obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 04.12.2024,
č. k. 11Nt/18/2024-31, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31.03.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m

i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Galanta rozhodol podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku tak,
že zamietol návrh odsúdeného A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. XXX/X, F., okr.
Galanta, Slovenská republika, toho času vo VTOS v ÚZVJS Leopoldov, zo dňa 15.07.2024 (doručený
súdu dňa 16.07.2024) na povolenie obnovy konania vedeného pôvodne v prvom stupni na Okresnom

súde Galanta pod sp. zn. 2T/217/2015, nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394
ods. 1 Trestného poriadku.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí práva podať sťažnosť vzdal.
3. Odsúdený podanú sťažnosť odôvodnil podaním zo dňa 16.12.2024, v ktorom uviedol nasledovné
(skrátene):

3.1. Namieta, že súd prvého stupňa sa zaoberal podmienkami obnovy konania len formálne
a nezohľadnil argumenty v prospech povolenia obnovy konania. Je názoru, že súd prvého stupňa
preskúmal vec len povrchne a formálne.
3.2. Ďalej uvádza, že priznanie oprávnenosti povolenia obnovy konania len pre nové skutočnosti alebo
dôkazy bez ohľadu na zákonnosť procesu je v priamom rozpore s dohovorom, pričom poukazuje na čl.
7 ods. 5 Ústavy a čl. 154c ods. 1 Ústavy.

3.3. Poukazuje na znenie čl. 4 ods. 2 protokolu č. 7 k dohovoru a čl. 14 ods. 7 medzinárodného partu
o občianskych a politických právach. Uvádza, že ustanovenie čl. 4 ods. 2 dohovoru je už samotným
textom a gramatickým výkladom v opozícií s ustálenou praxou slovenských súdov pri povolovaní obnovy
konania, keď ich odmietajú čisto z formálnych dôvodov, že nejde o skutočnosti, či dôkazy skôr neznáme.
Je názoru, že musí vždy prevážiť princíp spravodlivosti nad právoplatnosťou a nezmeniteľnosťou.
3.4. Konštatuje, že obnovou konania sa rozumie nie len obnova v právno-technickom zmysle, ale

akékoľvek mimoriadne opravné konanie smerujúce k prelomeniu právoplatnosti, či už odsudzujúceho
alebo oslobodzujúceho rozsudku. Ďalej poukazuje na to, že z čl. 53 dohovoru vyplýva, že podmienky
obnovy konania v prospech odsúdeného môžu byť širšie než v čl. 4 ods. 2, pretože je to na prospech
slobody, naproti tomu podmienky obnovy v neprospech musia byť vykladané prísne reštriktívne, pretože
ide o výnimku z práva na slobodu. Z dikcie „podstatná chyba v predchádzajúcom konaní“ vyplýva, že
nejde len o vadu konania, ale tiež o vadu hmotnoprávnu, ku ktorej došlo v predošlom konaní.

3.5. Uvádza, že status dohovoru a Paktu má prednosť pred zákonom. Súdy sú povinné vykladať
a aplikovať zákony a iné predpisy konformne s Ústavou , čo implikuje aj medzinárodné zmluvy. V záujmedodržiavania a ochrany základných práv je potrebné v niektorých prípadoch upustiť od doslovného alebo
formalistického výkladu a zvoliť výklad zaručujúci ochranu základných práv.
3.6. Je názoru, že obnovu konania možno povoliť aj v prípade zistenia hmotnoprávnych vád predošlého

konania a nie len v prípade nedostatku skutkových zistení. Neuloženie súhrnného trestu ovplyvnilo
rozhodnutie vo výroku o treste, a preto mal súd prvého stupňa povoliť obnovu konania podľa § 394
ods. 1 Trestného poriadku v spojení s čl. 4 ods. 2 protokolu č. 7 k dohovoru z dôvodu podstatnej chyby
v predchádzajúcom konaní. Uvádza, že podľa § 154c ods. 1 Ústavy je dohovor súčasťou právneho
poriadku SR, a teda je priamo aplikovateľný, a keďže čl. 4 ods. 2 protokolu č. 7 mu zabezpečuje širší

rozsah práva (v tomto prípade právo na obnovu) na dosiahnutie spravodlivosti (keďže rozširuje možnosť
aj pre podstatnú chybu) ako Trestný poriadok v § 394 ods. 1 má za to, že súd je povinný uprednostniť
medzinárodnú zmluvu pred zákonom.
3.7. Navrhuje, aby sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenia a uložil prvostupňovému súdu, aby vo
veci znovu konal a rozhodol.
4. Odsúdený podanú sťažnosť odôvodnil aj prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 09.01.2025,

v ktorej uviedol, že ním uvádzané skutočnosti dostatočne odôvodňujú a napĺňajú zákonné podmienky na
povolenie obnovy konania. Navrhuje, aby sťažnostný súd zmenil napadnuté uznesenie a povolil obnovu
v konaní Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 2T/217/2015.
5. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa§193ods.1písm.c)Trestnéhoporiadku,nadriadenýorgánzamietnesťažnosť,akniejedôvodná.
6. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil nasledovné.

7. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný.
8. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd na verejnom zasadnutí o návrhu odsúdeného na
povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 2T/217/2015. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že skutočnosti uvádzané odsúdeným nie sú Trestným poriadkom zamýšľané ani

predpokladané dôvody/podmienky obnovy konania. Nie je dôvodom obnovy právoplatne skončeného
konania, ak súd uložil odsúdenému za jeho trestnú činnosť samostatný trest (t. j. nie súhrnný, ani
mu nebolo upustené od uloženia súhrnného trestu, ako podľa názoru odsúdeného malo byť). Súd
prvého stupňa skonštatoval, že inštitút obnovy konania nepredstavuje akýsi tretí stupeň preskúmavania
rozhodnutia a nedochádza v ňom k posudzovaniu hodnotenia dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní,

iba k posúdeniu, či novo navrhnuté dôkazy, ktoré neboli známe alebo objektívne nemohli byť navrhnuté
v pôvodnom konaní, sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci. Podľa názoru súdu prvého stupňa
odsúdený vo svojom návrhu na obnovu konania ani v celom konaní žiadne také dôkazy neponúkol. Ak
odsúdený namieta nejaké z jeho pohľadu procesné vady v konaní, či z jeho pohľadu nesprávne právne
posúdenie veci súdom (pokiaľ ide o súbeh trestnej činnosti), obnova konania ako mimoriadny opravný

prostriedok pre nápravu procesných vád ani vád právneho posúdenia neslúži, ústredným pojmom
obnovy konania (§ 394 Trestného poriadku) sú ,,skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme“, ktoré po
právoplatnom skončení veci vyšli najavo a mohli by mať vplyv na pôvodné rozhodnutie/rozhodovanie.
Návrhodsúdenéhonapovolenieobnovykonaniažiadnetakéskutočnosti,čidôkazyneobsahuje,ponúka
v podstate ,,len“ právne posúdenie veci z pohľadu odsúdeného (pokiaľ ide o súbeh trestnej činnosti). Súd

prvého stupňa v závere uviedol, že nie je oprávnený v tomto rozhodnutí posudzovať, či súd v pôvodnom
konaní, ktorého výsledkom je pôvodný rozsudok, nepochybil pri právnom posúdení veci (ohľadne
možného súbehu trestnej činnosti a potreby ukladania súhrnného trestu), nakoľko taký prieskum nie je
predmetom konania o návrhu na povolenie obnovy konania.
9. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že

toto bolo v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom
vypočul procesné strany a oboznámil všetky potrebné listinné dôkazy.
10. Sťažnostný súd ďalej zistil, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na svoje
rozhodnutie a skutočnosti, ktoré zistil z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil. Prvostupňový súd
správne postupoval pokiaľ obnovu konania v uvedenej trestnej veci zamietol v zmysle § 399 ods. 2

Trestného poriadku.
11. Aj podľa názoru sťažnostného súdu, skutočnosti a námietky uvádzané v rozsahu písomného
podania odsúdeného nemožno považovať za dôvody povolenia obnovy konania. Inštitút obnovy konania
patrí medzi mimoriadne opravné prostriedky, ktorými dochádza k prelomeniu právnej istoty nastolenejprávoplatným rozhodnutím. Ako taký by mal byť využívaný len tam, kde pre jeho použitie svedčia
dostatočne silné dôvody.
12.Sťažnostnýsúdpoukazujenato,ževkonaníonávrhunapovolenieobnovykonaniasúduneprislúcha

preskúmavaťzákonnosťpostupuvpôvodnomkonaníazákonnosťrozhodnutia,ktorýmbolototokonanie
právoplatne skončené. Rozhodovanie o návrhu na povolenie obnovy konania sa obmedzuje iba na
zistenie, či existujú skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, odôvodňujúce povolenie obnovy
konania podľa § 394 Trestného poriadku.
13. Po preskúmaní napadnutého uznesenia a spisového materiálu sa sťažnostný súd stotožnil so

závermi súdu prvého stupňa súdu, že odsúdený nepredložil do konania o povolenie obnovy konania
žiadne dôkazy, ktoré by bolo možné v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku považovať za také, ktoré
by odôvodnili iné rozhodnutie o vine alebo treste a zároveň ich nemožno považovať ani za dôkazy nové,
pretože konajúcim súdom boli známe už v pôvodnom konaní. Obsah spisu Okresného súdu Galanta sp.
zn. 2T/149/2015 bol súdu v základnom konaní známy a jeho podstatný obsah bol oboznámený súdom
na hlavnom pojednávaní. Rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 21.10.2015, sp. zn. 2T/149/2015

(ku ktorému odsúdený žiada uloženie súhrnného trestu) teda predstavuje pre účely konania o povolení
obnovy konania skutočnosť známu. Pokiaľ súd v základnom konaní nevzhliadol podmienky pre uloženie
súhrnného trestu k vyššie uvedenému rozsudku Okresného súdu Galanta, uvedené nezakladá dôvod
na využitie mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je obnova konania.
14. Sťažnostný súd opätovne pripomína, že v konaní o povolení obnovy konania nemožno preskúmavať

vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle ustanovenia § 394
ods. 1 Trestného poriadku obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy
konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Za nové skutočnosti
alebo dôkazy v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku nemožno považovať skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov, a to ani vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí

nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne
ich nesprávne vyhodnotil.
15. Vo vzťahu k sťažnosti odsúdeného, sťažnostný súd uvádza, že nie je oprávnený rozširovať dôvody
zakladajúce povolenie obnovy konania nad rámec zákonodarcom stanovených v Trestnom poriadku.
16. Z uvedeného je teda zrejmé, že odsúdeným uvádzané skutočnosti nemajú povahu dôkazov a

skutočností, ktoré by boli súdu skôr (v pôvodnom konaní) neznáme a ktoré by v zmysle § 394 ods. 1
Trestného poriadku mohli viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho rozsudku.
17. Sťažnostný súd sa so záverom prvostupňového súdu v celom rozsahu stotožnil a na podklade vyššie
uvedených dôvodov nepovažoval námietky odsúdeného uvedené v jeho sťažnosti za opodstatnené a
neakceptoval ich, čo bolo dôvodom zamietnutia sťažnosti odsúdeného.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.