Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. apríl 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 104P/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125201721
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125201721.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky A. B., C. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. F. G.
XXXX/XX, H., právne zastúpená JUDr. Andrea Čechovičová, advokátka, so sídlom Paulínska 17, Trnava
a manžela, ktorý návrh nepodal H. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. F. G. XXXX/XX, H., v konaní
o rozvod manželstva, úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o nariadenie neodkladného
opatrenia k mal. deťom I. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej J. vo výške 100,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky

II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej I. vo výške 100,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky.

III. Súd návrh matky maloletej na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 21.02.2025 v prevyšujúcej
časti zamieta.

IV. Toto neodkladné opatrenie je platné do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktorá je vedená na
Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 104P/22/2025.

V. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 10.03.2025 bol súdu doručený návrh matky prostredníctvom právnej zástupkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia ktorým matka navrhuje zverenie maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti
a zároveň žiadala aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou 480,-Eur
( á-240, Eur) mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako i návrh vo veci samej matka odôvodnila tým,
matka a otec maloletých detí uzavreli manželstvo 14.04.2007 v Trnave. U oboch ide o prvé manželstvo,
z ktorého pochádzajú 3 maloleté deti. V rodine sú dlhodobo problémy, medzi manželmi dochádzalo ku
konfliktom, ktoré vyústili do fyzického násilia voči manželke.

3. Najstaršia dcéra K. bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti sestre matky. Obaja rodičia majú
voči maloletej K. určenú vyživovaciu povinnosť 38,- Eur mesačne matka a 260,- Eur otec.

4. V dôsledku opakujúcich sa konfliktov medzi rodičmi došlo dňa 01.09.2024 k vylúčeniu otca zo
spoločnejdomácnostinadobu14dníanásledneuznesenímOkresnéhosúduTrnavasp.zn.11C/2/2025
zo dňa 14.01.2025 bol manžel vylúčený zo spoločnej domácnosti v trvaní 1 roka.5. Rodičia maloletých teda nežijú v spoločnej domácnosti a otec detí býva v Brestovanoch. Matka
maloletých zostala s dvoma maloletými deťmi, o ktoré otec javí sporadicky záujem. Príjem matky tvorí
rodičovský príspevok a rodinné prídavky v celkovej výške 464,-Eur mesačne. Otec je zamestnaný

a pracuje v spoločnosti ŽELOS s.r.o., Trnava, Staničná 7 ako zvárač a jeho čistý príjem je cca 2.000,-Eur.

6. Ako manželia si zobrali hypotekárny úver na prerábku bytu vo výške 109.000,- Eur, s mesačnou
splátkou vo výške 405,- Eur. Navrhovateľka si musela zobrať pôžičku vo výške 5.000,- Eur aby mohla
pokryť nevyhnutné potreby domácnosti a maloletých detí., na ktorú ručil otec maloletých detí, avšak

z tejto sumy si zobral 2.500,- Eur pre osobnú potrebu. Navrhovateľka spláca pôžičku v splátkach po
80,- Eur mesačne. Keďže nie je v silách matky pokryť všetky výdavky bez účasti manžela a z dôvodu
aby neprišli o strechu nad hlavou a deťom zabezpečila riadnu výživu, žije z pôžičiek a na dlh.
Vzhľadom na situáciu a postoj manžela, ktorý jej od decembra neprispieva a vzhľadom na nebezpečné
a nevyspytateľné správanie manžela, ktoré ma negatívny dopad a ohrozuje zdravý vývin maloletých detí
má matka za to že je potrebné neodkladne a dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania a preto

navrhuje aby súd vo veci vydal neodkladné opatrenie.

7. Podľa ustanovenia § 117 zákona č. 161/2015 CMP, ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd
na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať
v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately.

8. Podľa ustanovenia § 69 zákona č. 160/2015 CSP, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej
osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje,
ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.

9. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 a 2 CSP, uznesenie o ustanovení procesného opatrovníka súd doručí
procesnému opatrovníkovi a s prihliadnutím na povahu veci i stranám. Uznesenie podľa odseku 1 súd
zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bol procesný opatrovník ustanovený.

10. Podľa ustanovenia § 31 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o rodine“), žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri
ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými
deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu
opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny

opatrovník“).

11. Podľa ustanovenia § 61 ods. 1 Zákona o rodine, opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v
záujme maloletého dieťaťa.

12. Podľa ustanovenia § 31 ods. 4, veta druhá Zákona o rodine, funkcia kolízneho opatrovníka zaniká
ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

13. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd po doručení návrhu dňa 11. marca 2025
uznesením pod. sp. zn. 104P/22/2025 rozhodol o ustanovení kolízneho opatrovníka maloletým deťom

na zastupovanie v konaní a zároveň ho požiadal o prešetrenie pomerov.

14. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. (1) Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na

začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak. (2).

15. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.17. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva. (2)

18. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1)
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
(2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať. (3)

19. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)

20. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
(1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej. (2)

21. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo

neodkladné opatrenie nariadené.

22. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

23. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

24. Podľa § 360 ods. 1 a 2 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu. (1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania
vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie

konania vo veci samej. (2)

25. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

26. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa,
ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6)

Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

27. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie. Pred začatím konania alebo po jeho začatí môže
súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov,
alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený a za predpokladu naliehavosti

požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo
a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu a rýchla, i keď dočasná úprava
právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy
účastníkov. Na nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby sa aspoň osvedčila danosť práva aaby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda
existencia tak naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť
až rozhodnutím.

28. Súd rozhodujúc o návrhu matky maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia sa oboznámil
s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu, ako
aj správou o prešetrení pomerov u oboch rodičov Okresného úradu práce sociálnych vecí a rodiny, na
základe čoho mal za osvedčené, že maloleté deti nie sú v bezprostrednom ohrození, zároveň zistil že

maloleté deti sa aktuálne nachádzajú v domácnosti a starostlivosti matky. Z vyjadrenie matky maloletých
detí pri prešetrení pomerov vyplýva, manžel chodí, sem tam do spoločnej domácnosti, aj tam prespí, je to
kvôli deťom, o tejto skutočnosti vie aj právna zástupkyňa navrhovateľky. Manžel má však aj podnájom, je
to niekde Brestovanoch, kde má k dispozícii jednu malú izbu. V domácnosti teraz spíme každý oddelene,
aj naďalej z jeho strany dochádza k výčitkám, je to preto, že ho v minulosti pre konflikty a jeho útoky
vyhadzovala z bytu, tiež aj ona mu vyčíta, že kvôli nemu prišla o tento byt. Medzi nimi sú v manželstve

dlhodobé problémy a hádky, dochádzalo v minulosti aj k fyzickým útokom na jej osobu. Teraz už nie
je až tak výbušný, teraz je skôr voči nej chladný a je mu všetko jedno. Nechcem prísť aj o Lily a Nelu
ako tomu bolo s K.. Medzi nimi sú problémy, lebo má podozrenie, že má inú ženu, tiež je to aj pre jeho
psychické problémy, mal by navštevovať psychiatra avšak nenavštevuje ho, aj lieky má predpísané, no
neužíva ich, to asi spôsobuje jeho agresivitu a výbušnosť. So spísaním návrhu jej pomáhala právnička

z Centra právnej pomoci, chcela, aby bol podaný návrh na úpravu práv a povinností k deťom, nevedela
že právnička do toho zahrnula aj rozvod a stanovenie výživného na deti. Jeho správanie voči nej už
ďalej neviem prekusnúť, on jej vždy iba sľubuje, navštevovali aj RPPS na ÚPSVaR TT v minulosti, aj
teraz mu navrhovala, aby sme vyhľadali pomoc spoločne v ich vzťahu. Čo sa týka terajšieho fungovania,
s deťmi jej nikdy nijak extra nepomáhal, teraz pomáha tiež iba sem tam. Finančne na chod domácnosti,

čo sa týka platieb za energie posledné 3 mesiace neprispieva, platia napoly iba úver, ktorý si zobrali na
prerobenie bytu. Sem tam manžel urobí nákup a zaplatil aj poplatky do škôlky za tento mesiac. Predtým
hospodárili spoločne, mali spoločný účet ale zrušil jej dispozičné právo. To, že začala spolupracovať s
právničkou, o tom jej manžel vedomosť mal, čakala však, že sa z jeho strany niečo zmení, ale neprišlo k
tomu. S návrhom o zverení detí do jej starostlivosti a aj o výške výživného súhlasí, avšak s rozvodom si

nie istá, aj v minulosti bol z jej strany podaný návrh na rozvod, ale stiahla som ho, nejde len tak zahodiť
19 rokov. S deťmi má manžel dobré vzťahy, aj deti ho majú radi, voči deťom nebol nikdy výbušný a
neublížil im. Manžela o deti pripraviť nechce, nebude mu brániť v stretávaní sa s nimi, chce to podľa
dohody medzi nimi.

29. Z prešetrenia pomerov u otca maloletých vyplýva, že s manželkou sa už dlhšie rozprával o rozvode,
medzi nimi to nefunguje už dlhodobo. Manželka ho obviňuje z nevery a neverí mu, čo teda nie je pravda.
Je pravda, že medzi nimi dochádzalo aj k fyzickým útokom, ktoré pramenili z toho, že ho obviňovala a
vyhadzovala z bytu. S návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Čo sa týka detí, nesúhlasím s tým, aby
boli zverené do starostlivosti manželke, nakoľko pochybuje o tom, že sa dokáže o ne postarať. Odkedy

prišla z nemocnice po pôrode s J. sa s ňou niečo deje, aj mu sľúbila, že navštívi lekára, ale neurobila
tak. Napr. aj v byte počuje rôzne hlasy, má aj nahrávky, údajne on na nich s niekým volal, počula ženský
hlas, čo nie je pravda. Má pochyby o jej starostlivosti o deti, lebo si myslím, že má psychické problémy,
ktoré nerieši. Teraz žijú v spoločnej domácnosti asi od januára, odkedy mu skončilo 14 dňové vykázanie,
stále z jej strany dochádza k výčitkám a obviňuje ho z toho, že niekoho má. On jej to však toleruje, lebo

mu sľúbila, že sa bude liečiť, teraz užíva iba prírodné lieky. Fungujú tak, že keď príde z roboty, nemá ani
navarené, ani upratané, keď je žena vytočená, pošle malú Lily spať ním. Jej starostlivosť o deti vníma
dobre, vie sa o ne postarať, ale máva dni, kedy na to kašle, on sa jej snaží pomáhať ale je to z jeho
strany pomenej, lebo keď príde z práce, je unavený, ale snaží sa pomáhať jej. Deti by chcel do svojej
starostlivosti, ale najskôr si musím nájsť stabilné bývanie, od decembra je v podnájme v rodinnom dome

v Brestovanoch, mám to tam len dočasné. Neviem, či manželka bude trvať na rozvode, ale on sa chcem
dať rozviesť, ak to bude takto ďalej pokračovať, ak by prišlo k zmene správania z jej strany tak chce
zachovať manželstvo. Od januára žene finančne pomáha, poplatky majú rozdelené, žena platí nájom,
on platím splátku za auto, a hypotéku spoločne, čo sa týka stravy a poplatkov za škôlku podieľame sa
spoločne. Raz zaplatím on raz ona. Čo sa týka výživného na deti, s výškou nesúhlasí, teraz pracovne

spadol, pracuje v Želose, kde zarábam 1600€, platí výživné aj na najstaršiu dcéru K. v sume 360,-Eur.

30. Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičiaprispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

31. Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

32. Účelom neodkladného opatrenia je určiť výživné v nevyhnutnej miere. Súd upravil neodkladným

opatrením vyživovaciu povinnosť otca maloletých detí tak, že u uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletých detí vo výške po 100,- Eur mesačne, s povinnosťou platiť výživné vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky, majúc za to že otcove príjmy a výdavky plne odôvodňujú výšku takto určeného
výživného a aj potreby maloletých detí.

33. Súd dáva do pozornosti, že obaja rodičia majú povinnosť rovnakou mierou vykonávať sústavnú a

dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Je v záujme
dieťaťa, aby rodičia začali komunikovať a upravili svoj rodičovský vzťah. O návrhoch na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom sa bude rozhodovať vo veci samej. Rovnako
úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletým vykonaná týmto neodkladným opatrením je len dočasná.
Podrobné dokazovanie ohľadom majetkových, finančných a zárobkových možností a schopností oboch

rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletej, bude tiež predmetom ďalšieho dokazovania v konaní vo
veci samej. V danom štádiu konania súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal zo správy
Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trnava, a skutočnosti, že podľa vyjadrenia matky otec neprispieva
na výživu maloletých i keď on uvádzal, že si náklady spoločne s matkou striedajú.

34. Uvedené nie je možné objektívne vykonať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, vzhľadom
na ultra krátke zákonné lehoty pre rozhodovanie súdu. Keďže pri rozhodovaní o úprave styku a výživnom
sa jedná o jeden z najzávažnejších zásahov do výkonu rodičovských práv a povinností, súd prvej
inštancie si vyhradil rozhodovanie vo veci samej, kde vykoná rozsiahlejšie dokazovanie.

35. Za tým účelom súd vykoná na pojednávaní dokazovanie a následne rozhodne v súlade so záujmom
maloletej.

36. Neodkladné opatrenie platí do právoplatného rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností rodičov
k maloletým deťom.

37. Keďže spolu s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný aj návrh vo veci
samej, ktorý sa týka určenia rodičovských práv a povinností k maloletej, súd rozhodne o trovách konania
o neodkladnom opatrení až v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniamg) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.