Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Marcela Kačmárová

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 37Cb/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123320382
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:6123320382.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v spore žalobcu: Vladimír Sopúch C a V.,

s miestom A. XXXX B. A., C. XX, IČO: 32271701, zastúpený: JUDr.JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so
sídlom M.R.Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, proti žalovanému: PMS-Montage, s.
r. o., so sídlom Nábrežná 1635/7, 911 01 Trenčín, IČO: 47 979 631, zastúpený: JUDr. Anna Žedényiová,
advokátka so sídlom Palackého 85/5, 911 01 Trenčín, o zaplatenie 2.015,94 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.015,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne z tejto sumy od 08.06.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v sume 40,- eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 2.015,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od
08.06.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume
40,- eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca
dodal žalovanému tovar v roku 2022 a služby, za ktoré mu žalobca vystavil faktúru č. 22200047 zo dňa
24.05.2022 vystavenú na sumu 2.015,94 eur s dátumom splatnosti dňa 07.06.2022. Za dodaný tovar

žalovaný žalobcovi predmetné faktúry v lehote splatnosti neuhradil. Zároveň si voči žalovanému uplatnil
aj úroky z omeškania v súlade s § 369 odsek 1, odsek 2 Obchodného zákonníka.
2. V spore bol vydaný dňa 31.05.2023 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, ktorý
odôvodnil tým, že tvrdenie žalobcu o neuhradení faktúry č. 22200047 vo výške 2.015,94 eur nie je
pravdivé. Predmetnú faktúru riadne a včas uhradil žalobcovi pán B. D., osoba poverená žalovaným na
vykonávanie stavebného dozoru nad stavbou v obci Štôla, a to priamo k rukám žalobcu. Na tvrdenú
skutočnosť navrhol výsluchu strán sporu a svedka B. D..

3. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním v rámci ktorého uviedol, že tvrdenie žalovaného
o tom, že neuhradená faktúra mala byť riadne a včas uhradená žalobcovi a to prostredníctvom B. D.,
osobou poverenou vykonávaním stavebného dohľadu nad stavbou v obci D. nie je pravdivé, pretože
do dňa vyjadrenia, pán B. D., túto sumu žalobcovi neposkytol. Táto skutočnosť vyplynie aj v osobnej
konfrontácii svedka a žalobcu pred súdom. Podľa názoru žalobcu žalovaný podal predmetný odpor
proti platobnému rozkazu len preto, aby oddialil svoju povinnosť predmetnú dlžnú sumu žalobcovi
zaplatiť. V prípade dodávky betónu zo strany žalobcu odberateľom, ak títo uhrádzajú vystavenú faktúru

v hotovosti na pracovisku žalobcu, tak vždy je vydávaný príslušný daňový doklad – príjmový doklad
z elektronickej pokladnice. V tejto súvislosti žalobca navrhol vypočuť svedkyňu – pracovníčku žalobcu E.
F., bytom G. G. XXXX/X, G., ktorá zároveň komunikovala v predmetnej veci s príslušnou pracovníčkou
žalovaného ohľadom pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní.4. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu podaním zo dňa 16.08.2023 v rámci ktorého uviedol, že
zotrváva na svojom tvrdení, že sumu 2.015,94 eur za dodanie stavebného tovaru – betónu, na stavbu
apartmánového domu v obci D., žalobcovi už uhradil pán B. D..

5. Na rozhodnutie sporu súd nariadil termín pojednávania, ktoré uskutočnil za prítomnosti zástupcu
žalobcu, žalobcu (čiastočne), zástupcu žalovaného a v neprítomnosti žalovaného.
6.1 Zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej
uviedol, že chce len stručne zhrnúť, že žalovaný doteraz nerozporoval vo svojich podaniach, či už
v odpore voči platobnému rozkazu, resp. vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu základ uplatňovanej

pohľadávky a ani výšku pohľadávky. Obranou žalovaného mala byť len tá skutočnosť, že dlžnú
pohľadávku mal vraj uhradiť p. D., pri ktorom však žalobca nevie v akom vzťahu voči žalovanému
mal byť, resp. momentálne je, keďže takáto osoba nevystupuje v zmysle zápisu v obchodnom registri
u žalovaného ani ako štatutárny zástupca, konateľ a ani ako spoločník. Ako už uviedol vo svojom
vyjadrení pred začatím pojednávania, žalobca sa stretol naposledy s p. B. D. v roku 2020, keď
tento mal byť pracovníkom spoločnosti LOTOSTAV s.r.o., kde taktiež mala byť vystavená v tom čase

faktúra, ktorá však bola uhradená v hotovosti a o tom, ako to vtedy prebiehalo žalobca predkladá
súdu písomný dôkaz, z ktorého je zrejmé, že v prípade úhrady v hotovosti u žalobcu za služby
poskytnuté žalobcom je vždy vystavená faktúra a doklad z elektronickej pokladne, resp. dodací
list ako súčasť faktúry. V žalovanom prípade takéto niečo neexistuje, pretože žalovaný sám alebo
prostredníctvom inej osoby uplatňovanú pohľadávku žalobcovi doteraz neuhradil. Čo sa týka dnešnej

námietky nedostatočnej legitimácie prednesenej zo strany zástupcu žalovaného, tak poukazuje na
koncentračnú zásadu v rámci takéhoto typu súdneho sporu, kedy účastník je povinný do určitého času
predložiť súdu všetky argumenty a dôkazy ktoré sa daného prípadu týkajú. Do dnešného dňa žalovaný
nepredniesolnámietkunedostatočnejvecnejpasívnejlegitimácienastranežalovaného,čiužvpodanom
odpore proti platobnému rozkazu, resp. vo vyjadrení žalobcu, pričom poukázal na skutočnosť, že ešte

pred podaním samotného návrhu na platobný rozkaz bola žalovanému doručená výzva na plnenie a
to zo dňa 2.1.2023 doporučenou zásielkou prostredníctvom PZ žalobcu, z ktorej je zrejmé, že žalobca
si uplatňuje žalovanú pohľadávku, resp. chce uplatniť žalovanú pohľadávku prostredníctvom súdu, v
prípade ak žalovaný dobrovoľne do stanoveného termínu pohľadávku neuhradí. V tomto štádiu mohol
žalovaný namietať, že nie je pasívne vecne legitimovaný, že žiadnu pohľadávku v účtovníctve nevedie.

Tak neučinil, preto žalobca postupuje vymáhaním cez súd. Navrhol, aby súd priznal pohľadávku spolu
s príslušenstvom a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
6.2 Zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že ako vyplýva z vykonaného dokazovania na minulom
aj dnešnom pojednávaní, tak uplatňovaná pohľadávka žalobcu v tomto konaní je oprávnená s tým, že
poukazuje v prvom rade na vyjadrenie súdu z pojednávania konaného vo veci dňa 27.09.2023, kedy

súd v súlade s ustanovením § 181 ods. 2 CSP skonštatoval, že nebolo doteraz sporné uzatvorenie
kúpnej zmluvy a dodávka betónu na miesto určenia žalovaným a tiež nebolo sporné riadne poskytnutie
plnenia ani jeho prevzatie zo strany žalovaného. V tomto smere sa dôkazná situácia ani po vykonaní
dnešného pojednávania nezmenila a preto toto konštatovanie súdu považuje žalobca za správne. Čo sa
týka obrany žalovaného, ktorú žalovaný zvolil od začiatku súdneho konania a to v podanom odpore proti

platobnému rozkazu ako aj vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.08.2023, tak žalobca konštatuje,
že v danom prípade žalovaný nepreukázal tvrdenie uvedené v podanom odpore, t.j., že predmetnú
faktúru riadne a včas uhradil žalobcovi p. B. D. osoba poverená žalovaným na vykonávanie stavebného
dohľadu nad stavbou v obci Štôla a to priamo k rukám žalovaného. V tomto prípade žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno keďže svedok p. B. D. na dnešnom pojednávaní na otázku súdu či žalobcovi zaplatil

predmetnú faktúru vo výške 2.015,94 eur odpovedal, že nezaplatil. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti so zvolenou obranou voči žalobe a preto navrhujeme, aby
súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu právneho konania a trov
konania v rozsahu 100%.
7.1 Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť v celom

rozsahu s tým, že sa pridržiava písomných vyjadrení zo dňa 22.6.2023 a 18.6.2023. Konateľ žalovaného
s p. B. D. nekomunikuje, v čase písania predmetného odporu mal žalovaný za to, že všetky pohľadávky
voči žalobcovi boli zo strany p. B. D. uhradené. Pre objasnenie chce uviesť, že žalobca dodal stavebný
materiál na stavbu apartmánu v obci Štôla, kde stavebným a investičným partnerom tejto stavby je
firma LOTOSTAV s.r.o., kde všetky náklady vynaložené na zhotovenie stavby uhrádzala táto obchodná

spoločnosť LOTOSTAV s.r.o.. Žalovaný nemal so žalobcom uzavretú žiadnu zmluvu o kúpe či dodaní
stavebného materiálu. Nikdy si tento materiál od žalobcu neobjednal. Samotné dodacie listy predložené
žalobcom sú podpísané osobami žalovanému neznámymi, nejedná sa o zamestnancov žalovaného,
samotnýp.B.D.ktorýtentoobchoddojednával,niejezamestnancomžalovaného,nastavbepôsobilakostavebný dozor. Pre objasnenie navrhuje výsluch svedka p. B. D., aby sám objasnil pre koho objednával
tento tovar a či bol alebo nebol uhradený ako je tvrdené konateľom žalovaného. Žalovaný namieta svoju
pasívnu legitimáciu v tomto konaní, lebo sa domnieva, že žalovaná má byť spoločnosť LOTOSTAV s.r.o.

a nie obchodná spoločnosť PMS-Montage s.r.o.
7.2 Zástupca žalovaného na pojednávaní v záverečnej reči uviedol, že na to, aby si niekto mohol
uplatňovať nejaký právny nárok z právneho vzťahu musí najskôr preukázať existenciu tohto právneho
vzťahu a strana žalovaného je názoru, že túto povinnosť má strana žalobcu, že tu existoval dodávateľsko
objednávateľský vzťah medzi žalobcom a žalovaným, že žalovaný je ten subjekt ktorý si plnenie od

žalobcu objednal. Z výpovede stranou žalovaného navrhnutého svedka vyplynulo, že bol to práve tento
svedok ktorý u žalobcu objednával plnenie, pričom z jeho výpovede je zrejmé, že žalobcu upozornil
na meno objednávateľa, pričom zo strany žalobcu nebolo ponúknutý nejaký dôkaz, že by to takto
nebolo, t.j. tvrdenia svedka sa nezakladajú na pravde. Svedok jasne povedal, že tovar objednával
u žalobcu za spoločnosť LOTOSTAV a že táto spoločnosť bude následne z tohto plnenia aj hradiť
faktúru. Keď vznikli nezrovnalosti v dodacích listoch, kde bol nesprávne uvedený objednávateľ svedok

uviedol, že on sa ozval, upozornil žalobcu na nezrovnalosti a žiadal tieto nezrovnalosti, aby dali do
poriadku s tým, že následne keď sa to dá do poriadku bude realizovaná úhrada. V tejto súvislosti
strana žalovaného, že sporná faktúra je z mesiacoch máj a jún roku 2022, pričom cca 2-3 mesiace
v mesiaci september bola vystavená žalobcom ďalšia faktúra za dodávku betónu, kde už odberateľ
bola spoločnosť LOTOSTAV. Teda žalobca si uvedomil, že aj v predchádzajúcom prípade urobil chybu

a už faktúry vystavoval správne. Žalovaný je toho názoru, že nestačí tovar dodať len na nejaké miesto
určenia, ale je potrebné aby tu existoval právny vzťah medzi dodávateľom a objednávateľom. Musí tu
existovať subjekt ktorý si tovar objednal a ktorý je zaviazaný z tohto právneho vzťahu. Jediným dokladom
o dodaní tovaru je dodací list ktorý podľa svedka bol reklamovaný u žalobcu a bolo mu uvedené,
že je nesprávny a žiadal opravu. Nie je pravda, že by sa žalovaný neozval, ozval sa prostredníctvom

svedka. Skutočnosti ktoré uviedol žalovaný v odpore v následnom vyjadrení vychádzali z informácii
ktoré sa mu dostali. Bol v tom, že veci sa doriešili a že predmetná faktúra bola oprávneným subjektom
uhradená. V podstate až následným bližším skúmaním zistil skutočnosti ktoré boli aj prezentované na
pojednávaní. Je pravda, že platí zásada koncentrácie konania, avšak na druhej strane platí, že súd by
mal vychádzať zo spoľahlivo doloženého skutkového stavu, pričom platí že do ukončenia dokazovania

majú strany predkladať návrhy na dokazovanie, skutkové právne dokumenty, aj v CSP je uvedené, že
súd nemusí prihliadať. Neznamená to, že nebude prihliadať, len je povedané, že nemusí, pričom je to na
uvážení súdu. Na druhej strane podľa názoru žalovaného tá zásada spravodlivosti a náležitého zistenia
skutkovéhostavubymalabyťdodržaná.Ztýchtodôvodovnavrhuježalobužalobcuzamietnuť,zdôvodu,
že žalovaný si plnenie od žalobcu neobjednal, v rozhodnom období nemal žiadny vzťah k miestu, k dielu

dodania ktoré sa v tom čase realizovalo a nie je pasívne legitimovaný a nie je povinný žalobcovi nič
plniť. V prípade že by nezrovnalosti boli v tom čase v rozhodnom čase dané do poriadku, faktúra by bola
dávno uhradená. Čo sa týka náhrady trov konania tieto si uplatňuje.
8. Svedok B. D. na pojednávaní uviedol, že žalobcu poznám ako subdodávateľa a dodávateľa prác
a u žalovaného v nedávnom čase robil pre neho rovnako subdodávku na diele v obci D.. Vie o tomto

spore, vie že to bolo fakturované, vie že údaje ktoré boli uvádzané na dodacích listoch, on osobne
požiadal a telefonoval s pani, aby zmenila odberateľa. Telefonoval s pani na ktorú mal telefonický
kontakt z predošlého obdobia, že došlo ku chybe, nevie ako sa volala. Telefonoval do firmy žalobcu, na
telefónny kontakt ktorý už mal, ide o menšiu pani, teraz si nepamätá. To je všetko čo chce uviesť, či to
zmenila, nezmenila, to nevie. Vie iba to, že sa dožadovala iba na našu učtáreň, zo strany objednávateľa

LOTOSTAV a nevie ako to ďalej pokračovalo. Nakoľko telefonicky objednával betón, uviedol jej, že
v hlavičke je uvedený zlý odberateľ, nemá tam byť PMS-Montage s.r.o., ale LOTOSTAV s.r.o., lebo
je tam nový majiteľ, ktorý má iné fakturačné údaje. Ona o tom vedela, on jej to hovoril. Reakcia bola
taká, že pani povedala, že je to už na centrále, že doklady všetky už nemá, a že im to tam posunie.
Povedal som, nech to dá do poriadku, že im to chceme zaplatiť. Betón som v máji, júni 2022 objednával

za spoločnosť LOTOSTAV, tá pani to vedela, zrejme došlo len k chybe z toho dôvodu, že ona si ma
priradila k firme inej podľa telefónu. Vystavenú faktúru nevidel. Myslím, že v súvislosti s objednávkami
od spoločnosti LOTOSTAV sa niečo riešilo, ale on vtedy riešil iné subdodávateľské práce a bolo to tiež
za LOTOSTAV. Predtým jednal s pani od žalobcu, potom už nie, povedala, že zmenia to zmenia, údaje.
Predmetom komunikácie s pani od žalobcu boli dodávky, objednávanie betónu, dodávky betónu, toto

spolu riešili. Väčšinou objednávky riešil s pani od žalobcu, išlo o objednávky telefonicky, keď tam nebola,
mal telefónny kontakt na žalobcu, keď to zdvihol niekto iný išlo o služobné číslo. Keď sa objednával
betón, hovorila sa vždy trieda betónu, množstvo. Po zmene sa ustálil objednávateľ, ale väčšinou sa
objednávateľ neuvádzal, boli na tom istom stavenisku, od nového roku vedela, že je tam nový investor.Po telefonickej objednávke dodávka vždy prebehla. Osoba v pojednávacej miestnosti je to konateľ
spoločnosti LOTOSTAV. Bavili sa pred pojednávaním o faktúrach o peniazoch a vedel prečo sem ide.
Vedel prečo mám ísť vypovedať. Je to napísané aj v papieri. Bavili sa prečo sa to takto rieši, nešlo mu

to do hlavy, nerozumie prečo sú tu, neviem prečo to tá pani neurobila ako sa dohodli, on to riešil s ňou.
Faktúru na sumu 2.015,94 žalobcovi neuhradil.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: faktúra č 22200047; dodací list č. 00192/2022 a č.
00193/2022; dodací list č. 00183/2022 a č. 00182/2022; dodací list č. 0018/2022; výzva na plnenie;

podací lístok; podací lístok; výpis z obchodného registra na žalobcu; výpis zo živnostenského registra
na žalobcu; výpis z obchodného registra na žalovaného; doklad od žalobcu úhrada faktúry; faktúra č
20200006; dodací list č. 000043/2010.
10. Na základe vykonaného dokazovanie súd zistil na rozhodnutie o podanej žalobe nasledovný
skutkový stav: Žalobca dodal na základe objednávky žalovaného tovar a to betón na dohodnuté miesto,
žalovaný tovar prevzal. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 22200047 zo dňa 24.05.2022 s dátumom

splatnosti dňa 07.06.2022 v sume 2.015,94 eur, ktorú žalovaný v lehote splatnosti neuhradil.
11.1 Súd na rozhodnutie o uplatnenom nároku použil nasledovné právne predpisy:
11.2 Podľa § 269 odsek 1 Obchodného zákonníka, zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Obchodného zákonníka“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi
ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

11.3 Podľa § 409 odsek 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
11.4 Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať
doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v

súlade so zmluvou a týmto zákonom.
11.5 Podľa § 448 odsek 1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
11.6 Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby

osobitného upozornenia.
11.7 Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
11.8 Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa

§ 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

11.9 Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
11.10 Podľa § 152 odsek 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
11.11 Podľa § 152 odsek 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
11.12 Podľa § 152 odsek 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
12. Na základe vyššie uvedených právnych predpisov súd na základe vyššie uvedených skutkových
okolností vec právne posúdil takto: V prvom rade súd považuje za potrebné sa ešte vyjadriť k ustáleniu

skutkových okolností tak ako ich ustálil vyššie (odsek 10 rozsudku). Žalobca v rámci podanej žaloby
tvrdil uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi ním a žalovaným ohľadom dodávky betónu, realizáciu dodávky,
vystavenie faktúry a následne omeškanie žalovaného s úhradou kúpnej ceny. Žalovaný v rámci všetkých
svojich písomných vyjadrení v spore (v prvom v rámci podaného odporu, v druhom na základe reakcie
k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu) tvrdil iba jedinú skutočnosť a to zánik nároku žalobcu z titulu

plnenia, ktorým splnila pohľadávku žalobcu za žalovaného osoba poverená činnosťami stavebného
dozoru. Na základe uvedeného súd potom ustálil sporné a nesporné skutočnosti. Nakoľko žalovaný
včas nerozporoval skutočnosti tvrdené žalobcom, súd uvedené skutočnosti považoval v zmysle § 151odsek 1 CSP za nesporné a jedinú spornú skutočnosť považoval namietaný zánik záväzku žalovaného
splnením. Na uvedenú spornú skutočnosť súd vykonal dokazovania spôsobom žalovaným navrhnutým.
13. Na základe ustálenia sporných a nesporných skutočností súd vec právne posúdil tak, že žalobca

a žalovaný uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola dodávka betónu na stavenisko v obci Štôla,
kde k zrealizovaniu dodávky aj skutočne došlo. Dodaním dohodnutého tovaru žalobca splnil svoju časť
povinností z uzatvorenej kúpnej zmluvy. Žalovaný sa v rámci kúpnej zmluvy zaviazal tovar prevziať
a zaplatiť kúpnu cenu. Prevzatie tovaru nikto v spore nerozporoval, preto uvedenú skutočnosť súd
považoval za nespornú a v tejto časti za splnenú zo strany žalovaného. Avšak čo bolo medzi stranami

sporné,bolozaplateniekúpnejceny,pričomžalovanývsporetvrdil,žejehozáväzokzanikolzdôvodu,že
k úhrade kúpnej ceny za dodaný tovar, ktorý mu bol fakturovaný faktúrou č. 22200047 v celkovej výške
2.015,94 eur došlo treťou osobou, B. D.. Svedok B. D. pri svojej výpovedi na pojednávaní však uvedenú,
žalovaným tvrdenú skutočnosť vyvrátil, keď výslovne uviedol, že on žalobcovi kúpnu cenu neuhradil.
Vzhľadom k uvedenému, žalovaný nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť o splnení svojej povinnosti, tak
akotvrdilvrámcipodanýchpísomnýchvyjadrení,pretosúdkonštatuje,ževtejtočastineuniesoldôkazné

bremeno, na preukázanie ním tvrdenej rozhodnej skutočnosti. Naopak, všetky rozhodné skutočnosti na
priznanienárokusúdvychádzajúczvyššieuvedenéhonepovažovalzaspornémedzistranami,pretomal
za to že žalobca si splnil všetky svoje povinnosti z uzatvorenej zmluvy, pričom žalovaný svoju povinnosť
úhrady kúpnej ceny nesplnil, preto bola žaloba podaná dôvodne a súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
14. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so svojím plnením, súd žalobcovi priznal aj úroky

z omeškania a to v zmysle § 369 odsek 2 Obchodného zákonníka v súlade s návrhom žalobcu vo výške
8 % ročne od splatnosti vystavenej faktúry.
15. Súd priznal žalobcovi aj nárok na paušálnu náhradu nákladov v súlade s nariadením vlády SR č.
21/2023 Z. z. vo výške 40,- eur.
16. Súd neprihliadal na skutočnosti tvrdené žalovaným, ktoré predniesol až na prvom pojednávaní, kedy

totálne zmenil svoju procesnú taktiku a začal uplatňovať nové prostriedky procesnej obrany. Žalovaný
sa až po dostavení sa do pojednávacej miestnosti a otvorení pojednávania v predmetnom spore, začal
brániť nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, nesprávnosťou vedenia sporu zo
strany žalobcu z dôvodu, že žalovaný so žalobcom v žiadnom právnom vzťahu nebol, žiadnu zmluvu
s ním neuzatvoril a žiadny záväzok voči nemu teda ani nemá. Súd v tejto súvislosti uvádza, že ide

o typický príklad toho, prečo bola do konania v sporových veciach v rámci CSP zavedená zásada
sudcovskej koncentrácie konania. Uvedená zásada znamená že strany nie sú oprávnené vykonávať
niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný
úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne
účinky. Porušenie koncentrácia konania má za následok osobitné procesnoprávne sankcie za to, že

strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (článok 8 CSP). Účelom sudcovskej
koncentrácii konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými
úkonmi. Nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné prostriedky až
na pojednávaní. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany
vyhodnotívokolnostiachkonkrétnehoprípadusúdajeponechanénajehoúvahe,čiprípadnéomeškanie

procesného úkonu ospravedlní alebo či príjme procesnú sankciu , ktorá spočíva v tom, že na procesný
úkon neprihliada. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú predložené včas, ak ich
strana mohla vykonať už skôr, ak by konala starostlivo. Ak neexistujú osobitné dôvody v zásade platí,
že predloženie skutkových tvrdení až na pojednávaní nie je včasné. Výnimočne môže súd oneskorené
predloženieprostriedkovprocesnéhoútokuresp.procesnejobranyospravedlniťnazákladeobjektívnych

kritérií (napríklad právna zložitosť sporu) alebo subjektívnych kritérií (napríklad neschopnosť účastníka
rozpoznať potrebu tvrdenia určitých skutočností).
17. V uvedenom prípade žalovaný až do prvého pojednávania tvrdil iba zánik jeho záväzku poskytnutím
plnenia žalobcovi osobou poverenou žalovaným. Až na pojednávaní predniesol nové skutkové
tvrdenie o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, nedostatku zmluvného vzťahu medzi stranami,

neexistencii záväzku. V danom prípade mal žalovaný povinnosť tvrdiť všetky rozhodné skutočnosti
(a zároveň možnosť a právo) od 13.07.2023, kedy mu zo strany súdu bola doručená výzva na vyjadrenie
k vyjadreniu žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu. Zároveň súd vo výzve na č. l. 31 žalovaného
poučil o tejto povinnosti predkladať návrhy a dôkazy včas. Zároveň bol žalovaný aj poučený o tom,
že na prostriedky procesnej obrany, ktoré nepredloží včas, súd nemusí prihliadať. Ak žalovaný mienil

nejaké nové skutočnosti uvádzať až na prvom pojednávaní, ktoré bolo vykonané dňa 27.09.2023 je toto
jeho konanie nevčasné, resp. oneskorené. Do dňa konania pojednávania, žalovaný ani jeho zástupca
žiadne tvrdenie ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie nepredložil, pričom tak mal možnosť
kedykoľvek urobiť. Ide tak o typické použitie sudcovskej koncentrácie konania v dôsledku pasivitysporovej strany. Žalovaný žiadne relevantné dôvody pre jej neuplatnenie neuviedol a nepreukázal. Súd
nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal ospravedlniť pasivitu žalovaného v tomto smere, nezodpovedný
prístup žalovaného k predmetnému sporu, nedostatočný záujem o spor v jeho počiatočných fázach,

čo v podstate naznačovalo iba snahu o oddialenie rozhodnutia sporu, najmä potom ako sa žalobca
k odporu vyjadril, že žiadny zánik jeho nároku nenastal, žalovaný v tejto svojej línii zotrval, k žiadnemu
doplneniu skutkových tvrdení z jeho strany nedošlo. Pričom súd v uvedenom prípade poukazuje
na to, že ide o obchodnoprávny spor, teda na oboch stranách stoja profesionáli, podnikatelia (teda
o nejakej subjektívnej nespôsobilosti v uvedenom prípade nie je možné hovoriť), rovnako vzhľadom na

charakter sporu, išlo o spor z kúpnej zmluvy, nie je možné hovoriť ani o nejakej právnej zložitosti sporu
(teda o objektívnom kritériu pre možné ospravedlnenie zmeškania stanovenej lehoty na predkladanie
skutkových tvrdení).
18. V uvedenom prípade ide o takú výraznú zmenu procesnej obrany, že sa súdu javí akoby išlo
o „taktiku“ žalovaného, s tým, že súd skutočne nepovažoval za správne na ňu prihliadať. Žalovaný
súdu ani riadne nevysvetlil, prečo k uvedenému dospel až po značnom časovom rozostupe, pričom ak

s niekým niekto nie je v zmluvnom vzťahu ide o takú skutočnosť, ktorá musí byť strane zrejmá hneď
po podaní žaloby. Nejde o niečo, čo vyjde najavo až v priebehu dokazovania, ale či som v zmluvnom
vzťahu s niekým alebo nie si musím byť vedomý už na začiatku sporu. Ak uvedené si žalovaný nechal
až na záver, čím chcel zrejme „prekvapiť“ aj protistranu, súd uvedený postup považuje v rozpore
s pravidlami, ktoré boli do vedenia sporu zavedené. Strany musia zodpovedne pristupovať k obhajobe,

ako aj bráneniu svojich práv, a ak tomu tak nie je, musia znášať dôsledky s tým spojené, a to aj
v podobe neúspechu v súdnom konaní. Vzhľadom k uvedenému, že žalovaný neskoro uplatnil svoju
procesnú obranu o nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie, súd na uvedený prostriedok procesnej
obrany neprihliadal ani na vyjadrenia svedka, ktorého žalovaný označil a pri výsluchu, ktorý mal viesť
k preukázaniu najprv ním tvrdenej skutočnosti (zániku záväzku), žalovaný tendenčne tento viedol iba vo

vzťahu k nedostatku vecnej legitimácie, súd neprihliadal.
19. K záverečnej reči zástupkyni žalovaného a k časti zásady spravodlivosti a náležitého zistenia
skutkového stavu súd uvádza, že v sporovom konaní je súd v zásade limitovaný skutkovými tvrdeniami
strán sporu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy a rozsudok v sporovom konaní v zásade
zodpovedá tomu, čo strany zhodne tvrdili. Tomu zodpovedná aj rozsudok v uvedenom spore, pričom

ide o zhodné tvrdenia oboch strán až do prvého pojednávania, na ktorom až žalovaný začal tvrdiť niečo
iné, na čo však súd z vyššie uvedených dôvodov neprihliadal.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Žalobca mal v spore plný úspech, preto mu súd, v zmysle § 255 ods. 1 CSP, priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie. Odvolanie je možné podať do 15
dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd

v Banskej Bystrici v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený žalobca môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.