Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1S/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100881
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100881.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. X, D. E. F., zastúpený zákonnými zástupcami B. G. B. H., E., nar. XX.XX.XXXX
aB.B.B.,nar.XX.XX.XXXX,obajabytomC.X,D.E.F.,zastúpený:Mgr.MichalZálešák,LL.M.,sosídlom
Heyrovského 14, Bratislava, proti žalovanému: Obec Ivanka pri Dunaji, so sídlom Moyzesova 57, Ivanka
pri Dunaji, IČO: 00 304 786, zastúpený: MST PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 861 545, so sídlom Laurinská
3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. 5361/2023/2023, č.k. 1/05n/2023
zo dňa 18. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného obce Ivanka pri Dunaji č.j. 5361/2023/2023, č.k.
1/05n/2023 zo dňa 18. júla 2023 a prvostupňové rozhodnutie Základnej školy M. R. Štefánika, ul. SNP
č. 3, Ivanka pri Dunaji č.l. 2/5/2023 zo dňa 24. mája 2023 zrušuje a vec vracia orgánu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 04.05.2023 rodičia žalobcu B. G. B. H., E., a B. B. B. (ďalej len „rodičia“) podali Základnej škole
M. R. Štefánika, ul. SNP 3, 900 28 Ivanka pri Dunaji (ďalej len „škola“) prihlášku do 3. ročníka na
školský rok 2023/2024. Požadovali prijatie žalobcu do školy do 3. ročníka prestupom zo Vzdelávacej
skupiny Citadela Ivanka pri Dunaji, ktorá patrí pod Kolégium Antona Neuwirtha (ďalej len „Vzdelávacia
skupina“). Súčasťou prihlášky bolo uvedenie diagnózy ADHD. Škola, ako prvostupňový správny orgán,
vydala dňa 24.05.2023 rozhodnutie č. l. 2/5/2023, ktorým žalobcu neprijala s odôvodnením nedostatku
miest a nemožnosti vytvorenia špeciálnych podmienok pre vyhovujúce vzdelávanie žiaka so zdravotným

znevýhodnením v bežnej triede základnej školy. Žalovaný uvedené prvostupňové rozhodnutie školy
potvrdil. Žalovaný, okrem iného, v napadnutom rozhodnutí č.j. 5361/2023/2023, č.k. 1/05n/2023 zo
dňa 18.07.2023 uviedol, že u žalobcu boli potvrdené poruchy Aspergerov syndróm, porucha aktivity
a pozornosti a chronická motorická alebo vokálna tiková porucha. Poukázal na vyjadrenie špeciálnej
pedagogičky E. G. A., E., z ktorého vyplývalo, že žalobca mal problém vojsť do školy, nemal záujem
si pozrieť triedu, zdržiaval sa takmer po celý čas v blízkosti matky, zvuky v škole mu vadili a pri
vstupe cudzej osoby do kabinetu ušiel. Adaptačný proces trval len jednu hodinu, žalobca viac do školy

neprišiel a jeho vedomosti neboli hodnotené. Ďalej je v napadnutom rozhodnutí uvedené, že z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol do školy prijatý do prvého ročníka rozhodnutím zo dňa
26.05.2021, pričom rodičia si nakoniec vybrali inú školu.2. V odôvodnení žalovaný uviedol, že pokiaľ sú ročníky plné, nie je možné dieťa prijať, ibaže by boli
splnené podmienky podľa § 29 ods. 16 písm. c/ zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní
(školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania napadnutého

rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 245/2008 Z. z.“). Podľa žalovaného je zjavné, že pre žalobcu nie
je možné v tejto škole zabezpečiť vhodné podmienky vzhľadom na jeho zdravotný stav. V tomto
konkrétnom prípade nie je podľa žalovaného v záujme žalobcu jeho prijatie na školu, keďže vzhľadom
na jeho diagnózy, ako aj na neúspešný adaptačný proces, by účasťou na vzdelávacom procese nielen
rušil hodiny vo vzťahu k ostatným žiakom, ale najmä sám by z hodín vo veľkom kolektíve a bez asistenta

nemal potrebný úžitok a osoh. Žiak nemá nárok na prijatie do školy, pričom je potrebné zvážiť nielen
kapacitu školy, ale aj zdravotný stav dieťaťa, personálne podmienky vzdelávania a výchovy, možnosti
vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pobyt žiaka, jeho najlepší záujem.
Škola má k dispozícii len 1,5 asistenta. Vzdelávanie v škole by bolo pre žalobcu po neúspešnom
adaptačnom procese len ďalšou stresujúcou situáciou a bez asistenta nevyhovuje potrebám dieťaťa.
Podľa žalovaného nedošlo k diskriminácii žalobcu na základe zdravotného stavu, keďže prijatie na

uvedenú školu nie je v jeho záujme. Konanie riaditeľky nevyvolalo klamlivú predstavu, že žalobca bude
prijatý, škola nemá podobné deti so zdravotným znevýhodnením (Aspergerov syndróm + ADHD), ktoré
by boli integrované do vzdelávacieho procesu.

II. Žaloba

3. Žalobca sa včas podanou žalobou (19.09.2023) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č.j. 5361/2023/2023, č.k. 1/05n/2023 zo dňa 18.07.2023, jeho zrušenia spolu
sprvostupňovýmrozhodnutímriaditeľkyZákladnejškolyM.R.Štefánika,SNP3,IvankapriDunajizodňa
24.05.2023 a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil

nárok na náhradu trov konania.

4. V podanej žalobe namietal, že rodičia žalobcu boli zo strany riaditeľky školy ešte pred podaním
žiadosti o prijatie žiaka na školu oboznámení s tým, že škola disponuje voľnými miestami a s takýmto
typom žiakov (konkrétne s diagnózou Aspergerov syndróm) má skúsenosť. Komunikácia medzi rodičmi

a riaditeľkou školy o prestupe maloletého žalobcu vyvolala klamlivú predstavu, že žalobca bude na školu
prijatý a vzhľadom na platnú legislatívu jeho rodičia nečakali, že syn nebude prijatý do spádovej školy.

5. Žalobca bol toho názoru, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojom práve na inkluzívne
vzdelávanie, ako aj na práve na bezplatné primárne vzdelanie vo svojej spádovej škole a práve nebyť

diskriminovaný v prístupe k vzdelávaniu pre jeho zdravotné znevýhodnenie. Zo strany Vzdelávacej
skupiny boli rodičia žalobcu požiadaní, aby pre školský rok 2022/2023 svojmu synovi platili asistenta
z vlastných zdrojov, čo chápali ako dlhodobo neudržateľné a v rozpore s právom maloletého žalobcu
na bezplatné primárne vzdelávanie. Aj to bol dôvod, prečo sa rozhodli požiadať o prestup na jeho
spádovú školu. V kontexte detí so zdravotným postihnutím je kľúčový čl. 24 Dohovoru OSN o právach

osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor“) a žalobca poukázal aj na komentár k tomuto
článku. Toto ustanovenie formuluje výslovne právo na vzdelávanie v inkluzívnom prostredí a zaväzuje
poskytovateľov vzdelávania zaistiť, aby každé dieťa so zdravotným postihnutím bolo vzdelávané
v hlavnom vzdelávacom prúde, teda nie segregovane, a to tým, že bude vytvorené podporujúce
vzdelávacie prostredie. Takéto vzdelávacie prostredie je možné vytvoriť zaistením primeraných úprav,

napr. asistentom učiteľa, či úpravou kurikula. Toto vzdelávanie by malo byť s odkazom na § 20 ods. 5
zákona č. 245/2008 Z. z. primárne zabezpečované v spádovej škole, keďže sa predpokladá, že to je
škola v komunite dieťaťa so zdravotným postihnutím, kde má už vytvorené vzťahy, či si ich bude vytvárať.
Právo na vzdelávanie v inkluzívnom prostredí vyplýva aj z čl. 2 Protokolu 1 k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej

judikatúre chápe inkluzívne vzdelávanie ako štandard a zároveň aj princíp vzdelávania a očakáva,
že štáty budú robiť kroky pre zaistenie práve takéhoto vzdelávania. Žalobca poukázal na rozhodnutie
ESĽP vo veci Szolcsán v. Maďarsko zo dňa 30.03.2023. V prípade práva na vzdelávanie je dôležitý
princíp rovnosti a zákaz diskriminácie na základe zdravotného postihnutia. Žalovaný podľa názoru
žalobcu zanedbal povinnosť uvedenú v § 6 ods. 3 písm. d/ zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe

v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z. z.“), pričom žalovaný ako zriaďovateľ
základnej školy nesie zodpovednosť za zabezpečenie takých podmienok, v ktorých by sa žalobca mohol
vzdelávať na základnej škole na rovnoprávnom základe s ostatnými.6. Žalobca uviedol, že napadnuté administratívne rozhodnutia sú v rozpore s ustanoveniami
medzinárodného práva ľudských práv, resp. s jeho právom na vzdelanie, a to v spojení so zákazom

diskriminácie. Rodičia žalobcu sa obrátili na ich spádovú školu, ktorá prijatie žalobcu zamietla s tým,
že nedokáže pre neho zabezpečiť opatrenia na zabezpečenie jeho vzdelávania. Podľa názoru žalobcu
je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, keďže nie je zrejmé, ako žalovaný k uvedenému záveru
dospel,akéúvahyhoviedliprivyhodnotenínemožnostizaistiťžalobcoviprimeranéúpravy.Niejezrejmé,
či v administratívnom konaní boli vykonané dôkazy, ktoré by viedli k záveru, že pre žalobcu nemožno

zabezpečiť podmienky v konkrétnej škole. Z odôvodnenia vyplýva, že z prijatia na školu nebude mať
bez asistenta potrebný úžitok a osoh. Žalobca má právo na prijatie primeraných úprav tak, aby mohol
byť vzdelávaný v hlavnom vzdelávacom prúde a základná škola je podľa neho nositeľkou povinnosti
tieto úpravy zabezpečiť, iba ak by boli pre ňu nadmerne zaťažujúce. Ak škola rozhoduje o nemožnosti
zabezpečiť podporu dieťaťu so zdravotným postihnutím, musí urobiť tzv. test primeranosti. Jediným
dôvodom neposkytnutia primeraných úprav je stav, keď je to pre školu neprimerane zaťažujúce, to však

musí preukázať povinný subjekt.

7. Podľa názoru žalobcu žalovaný ani prvostupňový správny orgán nevykonal žiadny test ohľadom
najlepšieho záujmu dieťaťa, pričom vzdelávanie v inkluzívnom prostredí je v najlepšom záujme žalobcu.
To vyplýva z testu najlepšieho záujmu dieťaťa podľa výboru OSN pre práva osôb so zdravotným

postihnutím. Podľa výboru OSN pod pojmom „najlepšie záujmy dieťaťa“ treba chápať situáciu, v ktorej
si dieťa plne a účinne uplatňuje všetky ľudské práva pri zabezpečení jeho holistického vývoja. Každé
určenie najlepších záujmov dieťaťa so zdravotným postihnutím musí zohľadňovať jeho vlastné názory
aosobnúidentitu,zachovanierodinnéhoprostredia,starostlivosťojehoochranu,bezpečnosť,akúkoľvek
zraniteľnosť a právo na zdravie a vzdelanie.

8.Žalobcaprejavilzáujemžiadaťoasistentaučiteľa,čovsúkromnejškole,ktorúvtomčasenavštevoval,
nebolo možné. Preto bolo v najlepšom záujme žalobcu, aby bol prijatý na spádovú základnú školu, ktorá
je súčasťou verejnej siete a je v lepšej pozícii zaistiť primerané úpravy. Ešte pred podaním žiadosti
o prijatie žiaka na školu rodičia žalobcu vyjadrili záujem žiadať o asistenta učiteľa, čo je moment, kedy

vznikla škole povinnosť. Posledným dňom lehoty na podanie žiadosti o asistenta u žalobcu bol deň
31.05.2023, pričom rozhodnutie o neprijatí na základnú školu bolo vydané dňa 24.05.2023, čím bolo
žalobcovi znemožnené podať žiadosť o asistenta učiteľa a takto bol vážnym spôsobom skomplikovaný
vzdelávací proces žalobcu prostredníctvom prideleného asistenta učiteľa v školskom roku 2023/2024.
Tieto skutočnosti žalovaný vôbec nevzal do úvahy.

9. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa obmedzil na citáciu § 20 zákona č. 245/2008 Z. z.
a uviedol, že žalobca nemá nárok na prijatie do školy, nevzal však do úvahy § 20 ods. 5 zákona
č. 245/2008 Z. z. Žalovaný sa tiež nevysporiadal so skutočnosťami uvedenými v odvolaní o tom, že
komunikácia rodičov so spádovou základnou školou prebiehala už od začiatku apríla 2023 a riaditeľka

školy sa nikdy nevyjadrila, že nemá dostatok miest a zároveň v komunikácii s rodičmi opakovane
potvrdila, že v škole sú aj iní žiaci s Aspergerovým syndrómom úspešne a plnohodnotne začlenení
vo vzdelávacom procese. Rodičia žalobcu preto nepredpokladali, že nebude prijatý. Z toho dôvodu
je žalobca presvedčený, že bol nedostatočne zistený skutkový stav a záver, ku ktorému dospel
žalovaný, nemá oporu v administratívnom spise. Žalobca trvá na tom, že základná škola svojím konaním

vzbudzovala nádeje a očakávania, v dôsledku čoho jeho rodičia v čase komunikácie so školou nehľadali
inú základnú školu, na ktorú by mohol žalobca prestúpiť. Škola tak žalobcu a jeho rodinu svojím
konaním dostala do veľmi náročnej životnej situácie, ktorá bola neočakávaná a viedla k pocitom úzkosti
strachu a stresu. Od 06.09.2023 bol maloletý žalobca v adaptačnom procese v ZŠ Plavecký Štvrtok.
Ide o verejnú školu, ktorá je vzdialená od miesta bydliska žalobcu približne 50 minút cesty autom.

Týmto vznikajú enormné náklady na cestovanie, záťaž pre rodinu a žalobcu v súvislosti so stresom
z cestovania a zároveň nemožnosť rozvíjania vzťahov v komunite, kde žije. K dátumu podania žaloby
matka maloletého žalobcu kontaktovala najmenej 20 škôl a ZŠ Plavecký Štvrtok bola jediná možnosť
po tom, čo jeho spádová škola odmietla žalobcu prijať. Žalobca poukázal na rozhodnutie ESĽP vo veci
G. L. v. Taliansko (č. 59751, rozsudok zo dňa 10.09.2020). Tento prípad sa týkal dieťaťa s poruchou

autistického spektra, ktorému nebolo umožnené získať v škole špecializovaného asistenta, ktorý mal
zlepšovaťintegráciuasocializáciudieťaťa,rodičiamupretofinancovalisúkromnúodbornúpomoc.ESĽP
v tomto prípade rozhodol, že došlo k porušeniu čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd v spojení s čl. 2 Protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.III. Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol podanú žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že
žalobca zamlčal určité skutkové okolnosti daného prípadu. Žalovaný poukázal na to, že zmluvnou
stranou Dohovoru, ako aj Dodatkového protokolu je Slovenská republika a nie žalovaný. Dohovor ani
Dodatkový protokol neukladajú žalovanému povinnosť prijať žalobcu ako žiaka na školu. Slovenská
republika, ako zmluvná strana, má zabezpečiť podmienky pre účasť žiakov so špeciálnymi potrebami

na vyučovaní a ich začlenenie do kolektívov a vyučovacieho procesu. Príslušná vnútroštátna školská
legislatíva upravuje pravidlá prijímania žiakov do jednotlivých škôl, a práve týmito pravidlami sú školy
pri svojej činnosti viazané. Zákon č. 245/2008 Z. z. upravuje vo všeobecnosti dve rozhodnutia o prijatí.
Prvým je prijatie na základnú školskú dochádzku – základné vzdelávanie podľa § 60 ods. 2 v spojení s
§ 20 zákona č. 245/2008 Z. z. Druhým je rozhodnutie o prijatí prestupom podľa § 31 ods. 1 zákona č.
245/2008 Z. z. Rozhodnutie podľa § 31 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. nie je rozhodnutím o prijatí, ale je

osobitným rozhodnutím o prijatí prestupom. Nejde o rozhodnutie o prijatí na školskú dochádzku v takom
zmysle, ako je to v prípade rozhodnutia podľa § 60 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 20 ods. 5 zákona č.
245/2008 Z. z., pretože si už plní školskú dochádzku v inom vzdelávacom zariadení. Keďže prebiehalo
správne konanie podľa § 31 zákona č. 245/2008 Z. z., škola nemohla posudzovať žiadosť žalobcu
o prijatie podľa § 60 v spojení s § 20 zákona č. 245/2008 Z. z. V danej veci nemohol byť aplikovaný §

20 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z., rozhodujúcim pre posúdenie podanej žiadosti bolo ustanovenie §
31 zákona č. 245/2008 Z. z. Riaditeľ školy nie je povinný vyhovieť podanej žiadosti, a preto žalobcovi
nevznikol právny nárok na prijatie do spádovej základnej školy. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko
Ministerstva školstva Slovenskej republiky zo dňa 03.07.2023. Rozhodnutie o prijatí žalobcu do spádovej
školy záviselo výlučne na zvážení riaditeľky školy, či žiadosti žalobcu o prijatie prestupom vyhovie alebo

nie. Žalobca bol v minulosti prijatý na spádovú školu, no jeho rodičia si vybrali iné vzdelávacie zariadenie.
V čase prijímania žalobcu na plnenie povinnej školskej dochádzky bola rešpektovaná voľba rodičov na
vzdelávanie v inej ako spádovej škole a momentálne je komunita žalobcu v Základnej škole Plavecký
Štvrtok. Žalovaný poukázal na to, že § 6 ods. 3 písm. d/ zákona č. 596/2003 Z. z. nezaložilo oprávnenie
žalobcu na jeho prijatie na spádovú školu.

11. Žalovaný poukázal na to, že prvým dôvodom neprijatia žalobcu do spádovej školy bol nedostatok
miesta, pričom žalobca tento dôvod v podanej žalobe nenapadol. Pre nedostatok miesta v triedach
3. ročníka nebolo možné žalobcu prijať prestupom, pričom školu navštevuje viac ako 1000 žiakov.
K nemožnosti uskutočnenia primeraných úprav vo vzťahu k žalobcovým špeciálnym potrebám žalovaný

uviedol, že u žalobcu ide o poruchy, ktoré značne sťažujú dieťaťu schopnosť učenia a účasti na
vyučovacom procese. Na vzdelávanie žalobcu by bolo potrebné vykonať primerané úpravy, ktorých si je
žalovaný vedomý. Tieto primerané úpravy sú však v podmienkach žalovaného neprimerané a neúmerne
alebo nadmerne by ho zaťažili. Spádová základná škola nebola schopná zabezpečiť ďalšieho asistenta
učiteľa pre žiakov so špeciálnymi potrebami. Škola najíma asistentov učiteľa pre žiakov so špeciálnymi

potrebami, avšak na tento účel školám prideľuje finančné prostriedky Ministerstvo školstva, vedy,
výskumu a športu SR a vzhľadom na pridelené finančné prostriedky má aktuálne škola len 1,5 asistenta,
ktorí sa už venujú konkrétnym žiakom. Z kapacitných a finančných dôvodov nebolo možné prideliť
žalobcovi asistenta, ktorý by sa mu v škole venoval a ktorého potrebuje. Podľa listu označeného ako
Odporúčania asistenta učiteľa na školský rok 2023/2024 zo dňa 05.05.2023 je pre žalobcu odporúčaný

asistent učiteľa na 100 % úväzok, ktorého z finančných dôvodov nebolo možné zabezpečiť.

12. Žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že žalovaný žiadosť
žalobcu o jeho prijatie prestupom vec posudzoval seriózne a komplexne pričom sa pri svojom
rozhodovaní opieral a zvažoval najlepší záujem dieťaťa. Vzhľadom na diagnostikované poruchy dieťaťa

je jeho účasť na vzdelávacom procese značne sťažená. Škola nebola schopná zabezpečiť vhodné
podmienky pre žalobcu. S uvedenými poruchami je potrebné zabezpečiť pre žiaka individuálny prístup,
ktorý je náročný na čas. Učiteľ v bežnej triede nemôže sám zabezpečiť efektívne riadny vyučovací
proces pre žiakov v triede a súčasne aj pre žiaka so špeciálnymi potrebami. Najlepší záujem dieťaťa
je preto daný inkluzívnym vzdelávaním v primeranom prostredí. Žalovaný poukázal aj na adaptačný

proces a písomné vyjadrenie špeciálnej pedagogičky E. G. A., PhD. Jej záver bol: „Z pozorovaného
správania mi jednoznačne vyplýva, že žiak bez podporných opatrení nie je schopný zvládať nároky
a požiadavky vyučovacieho procesu na bežnej základnej škole v štandardných podmienkach.“ Žalobca
nemá automatický nárok na prijatie do školy, pričom je potrebné zvážiť nielen kapacitu školy, ale ajzdravotný stav dieťaťa, personálne podmienky vzdelávania a výchovy, možnosti vzdelávania žiakov so
špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pobyt žiaka, jeho najlepší záujem. Vzdelávanie v škole
by bolo pre žalobcu po neúspešnom adaptačnom procese a vo veľkom kolektíve len ďalšou stresujúcou

situáciou a bez asistenta nevyhovuje potrebám dieťaťa. Preto nie je v najlepšom záujme dieťaťa prijatie
prestupom na školu a jeho vystavenie ďalšiemu stresu.

13. Na záver žalovaný poukázal na to, že rozhodnutie o neprijatí žalobcu bolo vydané 7 dní pred
uplynutím zákonnej lehoty a zároveň v lehote stanovenej zákonom na prijatie žiaka na základné

vzdelávanie, t. j. do 15. júna. Žalovaný sa nestotožnil s názorom, že došlo ku klamlivej predstave o prijatí
žalobcu, keďže o prijatí žiaka sa rozhoduje v písomnom rozhodnutí, pričom až neskôr sa ukázalo, že
žalobca má viac porúch, ako len tú, ktorá bola uvedená v prihláške.

IV. Replika žalobcu

14. Žalobca v podanej replike poukázal na to, že žalovaný je viazaný Dohovorom ako subjekt,
ktorý rozhoduje o verejných subjektívnych právach dieťaťa so zdravotným postihnutím, pričom toto
rozhodovanie sa deje v priestore, pre ktorý je typická jeho vertikálna, nie horizontálna povaha. Z týchto
dôvodov argument žalovaného, že Dohovor zaväzuje Slovenskú republiku a nie jeho, nemôže podľa
žalobcu obstáť, pričom kľúčový je čl. 24 Dohovoru, ktorý sa priamo vzťahuje na jeho prípad. Toto

ustanovenie súvisí najmä s § 144 zákona č. 245/2008 Z. z. Z práva na vzdelanie vyplýva podľa názoru
žalobcu nárok na zaistenie vzdelávania, pričom v podmienkach Slovenskej republiky je tento nárok
realizovaný ako nárok na vzdelávanie v tzv. spádovej základnej škole. Zákon výslovne neupravuje
riešenie pre situáciu, ak základná škola, ktorú zákonný zástupca pre svoje dieťa vyberie v rade prvom
namiesto spádovej školy, nedokáže vyhovieť potrebám dieťaťa alebo žiaka so zdravotným postihnutím,

aby bolo vzdelávanie realizované v jeho najlepšom záujme. Žalobca preto považuje za potrebné
postupovať analogicky podľa § 20 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. S ohľadom na právo na vzdelávanie
v inkluzívnom prostredí nemôže nastať situácia, že žiak, ktorý potrebuje asistenta učiteľa, si nemá kde
plniť svoju povinnú školskú dochádzku. Žalobca je toho názoru, že má nárok, aby bol vzdelávaný vo
svojej spádovej škole, pričom rozhodovanie o tomto nároku sa môže odlišovať podľa toho, či ide o

rozhodovanie o prijatí, resp. rozhodovanie o prijatí prestupom. Rozdiel spočíva v šírke diskrécie, resp.
priestoru pre voľnú úvahu správneho orgánu, ktorý je v prvom prípade extrémne limitovaný, v druhom
prípade o niečo širší. Žalobca poukázal na rozhodnutie ESĽP vo veci Alajos Kiss proti Maďarsku, č.
38832/06, § 42.

15. Ohľadom argumentu žalovaného, že nenapadol prvý dôvod neprijatia do školy spočívajúci
v nedostatku voľného miesta na škole, žalobca poukázal na bod I, druhý odsek a bod IV Žalobné
body podanej žaloby. Žalobca ďalej popísal komunikáciu jeho zákonných zástupcov so školou a aktivitu
ohľadom žiadosti o asistenta učiteľa. Zákonní zástupcovia žalobcu trvajú na tom, že prišli o možnosť
žiadať o asistenta učiteľa na školský rok 2023/2024 z verejných zdrojov, čo výrazne skomplikovalo

ich nasledujúce možnosti v hľadaní miesta pre neho, a teda bolo ohrozené žalobcovo právo na
vzdelávanie. Výsledkom úsilia zákonných zástupcov žalobcu, ktoré zahŕňalo kontaktovanie množstva
ďalších škôl v období medzi júnom 2023 a koncom septembra 2023, je umiestnenie v ZŠ Plavecký
Štvrtok, ktorá dokázala žalobcovi asistenta poskytnúť, pretože už v triede bol asistent pre iné dieťa;
tá je však neprimerane vzdialená od miesta bydliska, a je v prostredí, kde v danom čase dieťa ani

rodina nemali žiadne sociálne väzby. V snahe nájsť pre žalobcu školu, ktorá by bola ochotná a schopná
zabezpečiť potrebné podporné opatrenia, konkrétne zabezpečenie asistenta učiteľa, kontaktovali
(emailom, telefonicky alebo osobnou návštevou) medzi júnom 2022 a augustom 2023 približne 30 škôl.
Žalobca ďalej zdôraznil ďalšie dôvody na jeho prijatie do spádovej školy, pričom jeho aktuálna základná
škola v Plaveckom Štvrtku je vzdialená 42 minút autom, čo nemožno považovať za skutočnosť, ktorá

je v jeho najlepšom záujme.

16. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že v rámci podporného tímu pracuje na Základnej škole
M. R. Štefánika, Ivanka pri Dunaji, 8 asistentov učiteľa v školskom roku 2023/2024. Dalo sa preto
predpokladať, že žiadosti žalobcu o asistenta učiteľa, ak by ju základná škola podala, by bolo vyhovené.

Žalovaný tak podľa žalobcu nepreukázal, že podporné opatrenia, ktoré by boli potrebné poskytnúť
žalobcovi, boli neprimerané alebo nerealizovateľné. Ako dôkaz predložil printscreen webovej stránky
Základnej školy M. R. Štefánika z 01.02.2024. Škola mala podľa názoru žalobcu poskytnúť potrebné
podporné opatrenie aj v kontexte novej legislatívy, pričom poukázal na § 145b zákona č. 245/2008 Z. z.17. Žalobca poukázal aj na vyjadrenie špeciálnej pedagogičky G. A., ktoré popisuje jeho správanie pri
návšteve školy dňa 15.05.2023. Podľa názoru žalobcu táto správa vyzdvihuje ťažkosti žalobcu, avšak

opomína to, že so všetkými osobami, ktoré ho kontaktovali, komunikoval, zapojil sa do viacerých aktivít,
ktoré mu boli ponúknuté a zdieľal sa o svojich záujmoch. Zákonní zástupcovia žalobcu ocenili veľmi
profesionálny prístup špeciálnej pedagogičky pri kontakte so žalobcom. Žalobca návštevu školy vnímal
pozitívneamatkepovedal,žebybolrád,kebyhonaškoluprijali.Tútojednuhodinuvprostredíškolyvšak
zákonní zástupcovia žalobcu nepovažujú za adaptačný proces, pričom neboli zo strany školy vyzvaní na

ďalšiu návštevu. Zákonní zástupcovia v komunikácii so spádovou školou navrhovali adaptačný proces,
po tom, ako bude žalobca prijatý a súhlasili s alternatívou postupnej adaptácie pri nástupe do školy
v septembri 2023, ktorú navrhla špeciálna pedagogička v telefonickej komunikácii s matkou žalobcu. Ako
príklad úspešného adaptačného procesu žalobca priložil vyjadrenie z jeho súčasnej školy, ZŠ Plavecký
Štvrtok. V tejto škole prebehol niekoľkodňový postupný adaptačný proces, výsledkom ktorého je jeho
plnohodnotné začlenenie do vzdelávania v bežnej triede, za podpory asistentky učiteľa, ktorá podporuje

aj iné dieťa s PAS v triede. Žalobca školu navštevuje v plnom režime (5 dní v týždni), s občasnou
potrebou sociálneho voľna, 2x v týždni navštevuje školský klub a má dva krúžky (výtvarný a turistický).
V januári 2024 so školou absolvoval ozdravný pobyt v Ždiari. Takéto začlenenie do nového prostredia
je dôkazom toho, že pri vhodnom prístupe dokáže dieťa plnohodnotne fungovať v školskom prostredí a
rozvíjať sociálne a komunikačné zručnosti v prirodzenom prostredí rovesníkov. V tejto súvislosti žalobca

poukázal na to, že prijatie primeraných úprav by nebolo v jeho prípade nijako nadmerne zaťažujúce ani
nemožné.

18. Na záver sa žalobca ohradil voči pochybnostiam žalovaného o tom, či dokáže byť vzdelávaný
v bežnej triede základnej školy. Jeho schopnosť vzdelávať sa bola posúdená odbornými pracovníčkami

v CPP Brnianska a pravidelný pobyt v škole je z hľadiska jeho zdravého vývinu odporúčaný aj jeho
lekárkou B. I. H.. Navyše, žalobca navštevoval Vzdelávaciu skupinu v 1. a 2. ročníku s výbornými
výsledkami. Dokázal sa učiť nové učivo, hoci s rôznou mierou záujmu o jednotlivé oblasti poznania.
Ako dôkaz boli priložené vysvedčenia zo Vzdelávacej skupiny, a tiež slovné hodnotenie žalobcu,
ktoré komplexne posudzuje jeho pokrok aj ťažkosti či výzvy. Žalobca napriek svojim mnohorakým

znevýhodneniamjeplneschopnýobsiahnuťučivoosnovavoviacerýchoblastiachvyniká(napr.výtvarný
prejav, záujem o vedu). Jeho podmienky pri overovaní učiva a nadobudnutých zručností a vedomostí
upravuje legislatíva, ktorá je odporúčaná v správach CPP Brnianska. Jeho vedomosti je možné testovať
a pri poskytnutí potrebných úľav (napríklad písanie písomky mimo triedy, dlhšia časová dotácia, a iné –
špecifikované v správach z CPP Brnianska), dosahuje nadpriemerné výsledky. Žalobca rovnako dobré

výsledky dosahuje aj v novej škole ZŠ Plavecký Štvrtok, ako dôkaz bol priložený výpis známok za prvý
polrok 3.ročníka. Bolo priložené taktiež vyjadrenie terapeutky žalobcu, pani J. K., v ktorej starostlivosti
je od septembra 2023, a ktorá sa dlhodobo venuje podpore detí s Aspergerovým syndrómom.

V. Duplika žalovaného

19. Žalovaný v podanej duplike zotrval na svojom vyjadrení k žalobe a poukázal na to, že
Dohovor neukladá priamo školám žiadne povinnosti a ani neukladá priamo právne povinnosti fyzickým
a právnickým osobám tak, ako je tomu v prípade práva Európskej únie.

20. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na finančné poddimenzovanie školstva, ako aj
na nedostatok asistentov učiteľov, je pravdou, že školy na celom Slovensku nevedia zabezpečiť
dostatok financií a asistentov učiteľov pre žiakov so zdravotným znevýhodnením. V tomto prípade
ide o objektívne fakty. Žalovaný ďalej poukázal na to, že neexistuje právny nárok vykonávať školskú
dochádzku v spádovej škole. Školopovinné dieťa síce má navštevovať svoju spádovú školu, ale toto

pravidlo, upravené v zákone č. 245/2008 Z. z., nie je možné aplikovať v každom jednom prípade.
Podľa názoru žalovaného, ani v zmysle Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a ani v zmysle
Dohovoru, aj keď dieťa má samozrejme právo na vzdelávanie, nemá bezvýhradné právo na prijatie na
akúkoľvek školu. Právo na vzdelávanie a právo na prijatie na školu sú dve odlišné práva a nemožno
ich zamieňať. Škola, resp. spádová škola a zriaďovateľ školy (v tomto prípade obec Ivanka pri Dunaji)

majú vytvárať podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky v základných školách, ako aj na
zabezpečenie výchovy a vzdelávania detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Vytvorenie takýchto
podmienok je však najmä finančné náročné, pričom školy a ich zriaďovatelia disponujú len obmedzenými
finančnými prostriedkami. Preto nie je reálne v silách a možnostiach škôl a ich zriaďovateľov na celomSlovensku vytvoriť okamžite ideálne a požadované podmienky pre deti so zdravotným znevýhodnením.
Podľa názoru žalovaného nie je v najlepšom záujme dieťaťa navštevovať školu, kde bohužiaľ neboli
vytvorené podmienky na jeho inkluzívne vzdelávanie. Žalovaný tiež uviedol, že rozsudok ESĽP vo veci

Alajos Kiss proti Maďarsku, c. 38832/06 nie je možné na danú vec aplikovať, keďže išlo o odlišný
skutkový stav, nešlo o právo na vzdelávanie, ale o právo voliť vo voľbách.

21. Ohľadom nedostatku kapacity na základnej škole M.R. Štefánika navrhol žalovaný vypočuť svedka
B. L. M. M., zamestnankyňu žalovaného na obecnom úrade Ivanka pri Dunaji.

22. Žalovaný poukázal na to, že skutočnosti ohľadom prijatia žalobcu na spádovú školu, ktoré
vyplynuli z komunikácie medzi jeho zákonnými zástupcami a školou, sú vzhľadom na predmet sporu
bezpredmetné,pretožesanetýkajúnesprávnostinapadnutýchadministratívnychrozhodnutí.Nespornou
skutočnosťou je, že žalobca potrebuje asistenta učiteľa. Podľa žalovaného je však potrebné zobrať na
zreteľ aj širšie súvislosti. V čase rozhodovania o prijatí či neprijatí žalobu prestupom mala škola len 1,5

asistenta na 1000 detí (resp. asistentov učiteľov na 1,5 úväzku). V čase podania dupliky (05.03.2024)
sa podarilo tento počet zvýšiť na 8 asistentov učiteľov, ktorí však pracujú na 7,5 úväzku, a to cez projekt
Národného inštitútu vzdelávania a mládeže. Títo noví asistenti učiteľov však nemajú zmluvu na ďalší
školský rok a bez podpory projektu ich nebude možné udržať. Navyše, škola podáva žiadosť o pridelenie
asistenta učiteľa. Správny súd pri posudzovaní správnej žaloby vychádza zo stavu v čase rozhodovania

správneho orgánu a v danom čase mala škola asistentov učiteľa len na jeden a pol úväzku. Rovnako tak
ustanovenie § 145b ods. 6 a ods. 9 zákona č. 245/2008 Z. z. nie je možné aplikovať, keďže nadobudlo
účinnosť až dňa 30.05.2023.

23. Na záver žalovaný uviedol, že spádová škola nebola schopná zabezpečiť vhodné podmienky pre

žalobcu. S poruchami, ktoré sú u žalobcu, je potrebné zabezpečiť pre žiaka individuálny, osobný prístup,
ktorý je náročný na čas. Učiteľ v bežnej triede, ktorá je plná (25 žiakov podľa § 29 ods. 5 písm. d/
zákona č. 245/2008 Z. z.), nemôže sám zabezpečiť efektívne riadny vyučovací proces pre žiakov v
triede a ešte súčasne aj pre žiaka so zdravotným znevýhodnením, pokiaľ mu má venovať primeranú
pozornosť, osobitný a individuálny prístup a dostatočný čas, ktoré sú nevyhnutné. Pokiaľ by sa mal

učiteľ plne a dostatočne venovať žalobcovi, zanedbával by zvyšok triedy. A naopak, ak by sa venoval
zvyšku triedy, nemohol by sa dostatočne dôkladne venovať žalobcovi. Najlepší záujem dieťaťa je
preto daný inkluzívnym vzdelávaním v primeranom prostredí, ktoré má teraz v ZŠ Plavecký Štvrtok.
Teda je naďalej vhodné, aby navštevoval školské zariadenie, ktoré sa buď špecificky venuje deťom s
podobnými či rovnakými poruchami, alebo navštevoval školské zariadenia, kde mu bude možné prideliť

asistenta učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením. Navyše uvedená škola má s takýmito deťmi
skúsenosti a venuje sa im už dlhodobo. Vzdelávanie v spádovej škole by bolo podľa žalovaného pre
dieťa po neúspešnom adaptačnom procese a vo veľkom kolektíve len ďalšou stresujúcou situáciou a bez
asistenta (resp. s 1,5 asistentom) by nevyhovoval potrebám žalobcu nehovoriac o tom, že s pribúdajúcim
vekom sa očakáva od žiakov väčšia samostatnosť pri učení a na samotnom vyučovaní. Preto podľa

názoru žalovaného nie je v najlepšom záujme prijatie prestupom dieťaťa na predmetnú školu a jeho
vystavenie ďalšiemu stresu.

VI. Verejné vyhlásenie rozhodnutia

24. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci bez
nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 21.02.2025, keďže žalobca neuviedol,
že žiada nariadenie pojednávania a žalovaný výslovne uviedol, že nežiada nariadenie pojednávania.

25. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo
veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP
nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na
povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky
efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991,

séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998,
Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku
z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky,
postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byťvýhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý
preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého
administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona

č. 596/2003 Z. z. a zákona č. 245/2008 Z. z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa
záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania.

26. Žalobca v podanej duplike navrhol vypočuť svoju zamestnankyňu ohľadom nedostatku kapacity na

základnej škole. Správny súd nepovažoval za potrebné vykonať navrhnutý dôkaz, keďže skutočnosti
potrebné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplývajú z administratívneho spisu.
Správnysúdvrámcisúdnehoprieskumusámnezisťujeskutkovýstavanevykonávahodnoteniedôkazov
na jeho zistenie. Práve administratívne rozhodnutie má dať účastníkom konania odpoveď na podstatné
argumenty, ktoré viedli žalovaného k vydaniu správneho rozhodnutia.

VII. Relevantné právne predpisy

27. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá
medzinárodnéhopráva,medzinárodnézmluvy,ktorýmijeviazaná,asvojeďalšiemedzinárodnézáväzky.

28. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodnézmluvy,naktorýchvykonanieniejepotrebnýzákon,amedzinárodnézmluvy,ktorépriamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

29. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

30. Podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru zmluvné strany uznávajú, že všetky osoby sú si rovné pred zákonom
a podľa zákona a majú nárok na rovnakú ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez akejkoľvek

diskriminácie.

31. Podľa čl. 5 ods. 2 Dohovoru zmluvné strany zakazujú akúkoľvek diskrimináciu na základe
zdravotného postihnutia a zaručujú osobám so zdravotným postihnutím rovnakú a účinnú právnu
ochranu pred diskrimináciou z akýchkoľvek dôvodov.

32. Podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru v záujme presadenia rovnosti a odstránenia diskriminácie zmluvné
strany podniknú všetky príslušné kroky na zabezpečenie poskytovania primeraných úprav.

33. Podľa čl. 2 Dohovoru v tomto dohovore

„primerané úpravy“ sú nevyhnutné a adekvátne zmeny a prispôsobenie, ktoré nepredstavujú neúmerné
alebo nadmerné zaťaženie a ktoré sa robia, ak si to vyžaduje konkrétny prípad, s cieľom zabezpečiť
osobám so zdravotným postihnutím využívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných
slobôd na rovnakom základe s ostatnými.

34. Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru zmluvné strany prijmú všetky nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečia
deťom so zdravotným postihnutím plné využívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd na
rovnakom základe s ostatnými deťmi.

35. Podľa čl. 7 ods. 2 Dohovoru prvoradým hľadiskom pri každej činnosti týkajúcej sa detí so zdravotným

postihnutím je najlepší záujem dieťaťa.

36. Podľa čl. 24 ods. 1 Dohovoru zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na
vzdelanie. Na účel uplatňovania tohto práva bez diskriminácie a na základe rovnosti príležitostí zmluvné
strany zabezpečia začleňujúci vzdelávací systém na všetkých úrovniach a celoživotné vzdelávanie

zamerané na
a) plný rozvoj ľudského potenciálu a pocitu vlastnej dôstojnosti a hodnoty a na posilnenie rešpektovania
ľudských práv, základných slobôd a ľudskej rozmanitosti;b) rozvoj osobnosti, talentu a tvorivosti osôb so zdravotným postihnutím, ako aj ich duševných a
telesných schopností v maximálnej možnej miere;
c) umožnenie osobám so zdravotným postihnutím účinne sa zapájať do života slobodnej spoločnosti.

37.Podľa§2písm.j/zákonač.245/2008Z.z.naúčelytohtozákonasarozumiedieťaťomsozdravotným
znevýhodnením alebo žiakom so zdravotným znevýhodnením dieťa so zdravotným postihnutím alebo
žiak so zdravotným postihnutím, dieťa choré alebo zdravotne oslabené alebo žiak chorý alebo zdravotne
oslabený, dieťa s vývinovými poruchami alebo žiak s vývinovými poruchami, dieťa s poruchou správania

alebo žiak s poruchou správania.

38. Podľa § 20 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v
školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje
dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej
škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie.

39. Podľa § 29 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. najvyšší počet žiakov v triede základnej školy je
a) 24 žiakov v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej školy,
b) 25 žiakov v triede prvého až štvrtého ročníka,
c) 29 žiakov v triede piateho až deviateho ročníka.

40. Podľa § 29 ods. 16 zákona č. 245/2008 Z. z. ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu,
najvyšší počet žiakov v triede podľa odseku 5 sa môže zvýšiť o troch žiakov z dôvodu
a) zmeny trvalého pobytu žiaka počas školského roka,
b) opakovania ročníka žiakom,

c) prestupu žiaka z inej školy počas školského roka,
d) osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky žiaka podľa § 23 písm. a) až e),
e) preradenia žiaka do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka alebo
f) preradenia žiaka do základnej školy počas školského roka.

41. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky
v základnej škole môže žiak základnej školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo
zástupcu zariadenia prestúpiť do inej základnej školy. O prestupe žiaka rozhoduje rozhodnutím o prijatí
žiaka prestupom riaditeľ základnej školy, do ktorej sa žiak hlási. Rozhodnutie o prijatí žiaka prestupom
nie je rozhodnutím o prijatí žiaka. Na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo žiadosti zástupcu

zariadenia a odporúčania lekára so špecializáciou všeobecné lekárstvo alebo odporúčania zariadenia
poradenstva a prevencie môže riaditeľ základnej školy rozhodnúť o prestupe žiaka aj do nižšieho
ročníka.

42. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo

podmienky podľa § 19 a o ktorého prijatie na základe zápisu podľa § 20 ods. 2 požiadal zákonný
zástupcadospádovejškolyaleboinejškolypodľavýberuzákonnéhozástupcu.Nazákladnévzdelávanie
možno výnimočne prijať dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, po vyjadrení príslušného zariadenia
poradenstva a prevencie a všeobecného lekára pre deti a dorast. Ak ide o dieťa, ktoré absolvovalo
predprimárne vzdelávanie v zahraničí, zákonný zástupca predloží riaditeľovi kmeňovej školy doklad s

uvedením názvu a adresy materskej školy, ktorý potvrdzuje, že dieťa navštevovalo príslušnú materskú
školu.

43. Podľa § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. na rozhodovanie podľa § 5 ods. 3 okrem
pokarhania riaditeľom školy a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 4 okrem pokarhania riaditeľom školy,

podmienečného vylúčenia a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 14, § 6 ods. 4 a 5, § 8 ods. 2 druhej vety,
§ 9 ods. 5, § 10 ods. 5, 6 a 9, § 14 ods. 4, ods. 6 písm. b), § 16 až 18 a § 37a sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní.

44. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.VIII. Posúdenie veci správnym súdom

45. V prvom rade správny súd posudzoval právo súdu preskúmať rozhodnutie riaditeľky školy, resp.
rozhodnutie žalovaného. V tomto smere je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR č. IV.
ÚS 63/2014-14 zo dňa 30.1.2014, v ktorom bolo vyslovené, že rozhodnutie rektora univerzity o prijatie na
štúdium je rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktoré podlieha prieskumu v rámci súdneho prieskumu.
Vzhľadom na to, že o prijatí študentov na vysokú školu rozhoduje rektor univerzity a obdobne o prijatí

žiakov na základnú školu rozhoduje riaditeľ školy, správny súd skonštatoval, že vzhľadom na ustálený
právny názor ústavného súdu, rozhodnutie riaditeľa o prijatí, resp. neprijatí žiaka do školy je možné
podrobiť súdnemu prieskumu správnym súdom.

46. Pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, tak v tomto smere,
správny súd zaujal stanovisko, keď s prihliadnutím na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

č.k. I. ÚS 105/06-45 skonštatoval, že konanie pred prvostupňovým, ako aj druhostupňovým správnym
orgánom tvorí jeden celok, a teda v preskúmavanom prípade treba konštatovať, že napadnuté
rozhodnutie prvostupňové aj druhostupňové treba preskúmavať ako celok a takto na ne aj nahliadať.

47. Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím bol inkorporovaný do nášho právneho

poriadku, a teda je jeho súčasťou s režimom prednostnej aplikácie vo vzťahu k vnútroštátnemu právu
(čl. 7 ods. 5 Ústavy). Ukladá záväzky štátom (ako zmluvným stranám dohovoru), a preto vzhľadom na
jeho právnu silu a prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky bolo povinnosťou správnych orgánov
vykladať jednotlivé ustanovenia zákona č. 245/2008 Z. z. v súlade s týmto Dohovorom, prípadne správne
orgány mohli priamo aplikovať pravidlá medzinárodného práva obsiahnuté v Dohovore (z rozhodnutia

NS SR sp. zn. 7Sžo/83/2014 zo dňa 24.09.2015).

48. Aj podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. IV. ÚS 77/02, podobne III. ÚS 64/2000) „Do obsahu základného práva na súdnu ochranu
patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá

môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných
zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.
Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho
vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije
ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma.“ Z uvedeného vyplýva, že v prípade

žalobcu mal byť aplikovaný Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím ako relevantná
právna základňa (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Sžo/83/2014 zo dňa 24.09.2015).

49. Žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že sa preukázalo, že nie je možné zabezpečiť
v tejto škole podmienky pre žalobcu, vzhľadom na jeho zdravotný stav. Žalobca by sám vo veľkom

kolektíve a bez asistenta nemal potrebný úžitok a osoh. Pri prijímaní žiaka do školy je potrebné zvážiť
nielen kapacitu školy, ale aj zdravotný stav dieťaťa, personálne podmienky vzdelávania a výchovy
a možnosti vzdelávania žiakov so špeciálnymi potrebami.

50. Predovšetkým treba uviesť, že medzi účastníkmi nebolo sporným a bolo aj podložené odbornými

správami, že žalobca je dieťaťom so špeciálnymi potrebami. Názor žalovaného, že v prípade, ak v
bežnej základnej škole nie je možné zabezpečiť vytvorenie špeciálnych podmienok pre vyhovujúce
vzdelávanie žiaka so zdravotným znevýhodnením, je rozhodnutie riaditeľky o neprijatí dieťaťa so
špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami odôvodnené, nie je možné v danom prípade akceptovať.
Predovšetkým z dôvodu, že z celého administratívneho spisu nevyplýva, či sa riaditeľka príslušnej

základnej školy, aktívne pokúsila zabezpečiť vytvorenie osobitných podmienok pre žalobcu.

51. Treba preto prisvedčiť žalobcovi, že správne orgány konkrétne vo svojich rozhodnutiach neuviedli,
v čom by malo spočívať neúmerné alebo nadmerné zaťaženie pre realizáciu primeraných úprav, keď
správne orgány o také opatrenia v dostatočnom rozsahu ani nevynaložili úsilie (čl. 2 Dohovoru).

Paradoxne, keď práve v školskom roku 2023/2024, teda v školskom roku, na ktorý podali rodičia žalobcu
prihlášku do 3. ročníka prestupom, mala škola 8 asistentov na 7,5 úväzku. Je potrebné zdôrazniť, že
odmietnutie primeraných úprav je formou diskriminácie na základe zdravotného postihnutia, ktorá je
zakázaná (čl. 2 Dohovoru).52. Ďalej nie je dostatočne zistený a zhodnotený najlepší záujem žalobcu, ktorý má byť prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní o jeho žiadosti o inkluzívne vzdelávanie v bežnej triede základnej školy (čl. 7

ods. 2 Dohovoru). Za všeobecne známe je možné považovať, že prítomnosť detí s akýmkoľvek postihom
v kolektíve zdravých detí je vzájomne obohacujúca pre obe strany. Deti sa naučia empatii a prijímaniu
odlišností. Žalobcovi takáto možnosť poskytne nové vzorce správania a umožní kvalitnejší rozvoj svojich
schopností.

53. Inkluzívne vzdelávanie je vzdelávací systém, ktorý sa snaží o zapojenie všetkých detí do bežného
vzdelávacieho procesu bez ohľadu na ich zdravotné znevýhodnenie. Je založené na princípe, že každé
dieťa má právo na vzdelanie a že je dôležité vytvoriť pre neho prostredie, ktoré mu umožní plne rozvinúť
svoj potenciál. Deti so zdravotným znevýhodnením sa učia v kolektíve s deťmi bez znevýhodnenia, čo im
umožňuje nadväzovať priateľstvá a učiť sa sociálnym zručnostiam. Inkluzívne vzdelávanie môže viesť
k lepším akademickým výsledkom u detí so zdravotným znevýhodnením. Úspech v bežnom prostredí

môže posilniť sebavedomie týchto detí. Takéto vzdelávanie má prínos aj pre deti bez zdravotného
znevýhodnenia,ktorésaučiaakceptovaťarešpektovaťodlišnosti.Učiasakomunikovaťaspolupracovať
s deťmi s rôznymi potrebami. V triede s deťmi so zdravotným znevýhodnením sa deti učia o rôznych
spôsoboch života a prekonávania prekážok.

54. Nespornou skutočnosťou je však aj nedostatok zdrojov, keďže školy často nemajú dostatok
financií, personálu alebo pomôcok pre inkluzívne vzdelávanie. Ďalšou výzvou je aj dostatočná príprava
učiteľov na prácu s deťmi so špeciálnymi potrebami. Spoločnosť však nesmie rezignovať na inkluzívne
vzdelávanie, pretože to je dôležitý krok k vytvoreniu spravodlivej a rovnoprávnej spoločnosti, v ktorej má
každé dieťa možnosť plne rozvinúť svoj potenciál, prispievať k rozvoju spoločnosti a žiť plnohodnotný

život. Tento prístup sa snaží o vytvorenie prostredia, v ktorom sa všetky deti cítia vítané a akceptované.
Inkluzívne vzdelávanie pripravuje všetky deti na život v spoločnosti, ktorá je rôznorodá a inkluzívna. Učí
ich, že každý človek má hodnotu a prispieva k spoločnosti svojím vlastným spôsobom. Preto je dôležité,
aby školy mali dostatok financií, personálu a pomôcok pre inkluzívne vzdelávanie. Učitelia by mali byť
pravidelne vzdelávaní v oblasti inkluzívneho vzdelávania a práce s deťmi so špeciálnymi potrebami.

Rovnako aj rodičia by mali byť aktívne zapojení do procesu inkluzívneho vzdelávania svojich detí.

55. Zo správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zo dňa 05.05.2023
vyplýva, že vo výchovno-vzdelávacom procese sa odporúča vzdelávanie žalobcu v triede s asistentom
učiteľa na 100 % úväzok. Ďalej je v správe uvedené, že žalobca potrebuje podporu, usmernenie a pomoc

na vyučovaní. Z dodatku Centra poradenstva a prevencie č. D 579-22/2023 zo dňa 05.05.2023 vyplýva,
žeježalobcoviodporučené,abymubolavškolskomroku2023/2024umožnenáspoluprácasasistentom
učiteľa.

56. Z uvedenej správy preto možno dôvodiť, že inkluzívne vzdelávanie žalobcu v základnej škole by

za splnenia primeraných úprav bolo v jeho najlepšom záujme. V uvedenej správe je pritom výslovne
ako predpoklad vzdelávania žalobcu v základnej škole uvedené len vzdelávanie s asistentom učiteľa.
O tom svedčí aj fakt, že žalobca v čase podania žaloby navštevoval Základnú školu v Plaveckom Štvrtku,
ktorá je bežnou základnou školou. Tvrdenie žalovaného, že Základná škola v Plaveckom Štvrtku má
stakýmitodeťmiskúsenostiavenujesaimuždlhodobo,neznamená,žeostatnéškolymajúnainkluzívne

vzdelávanie rezignovať, keďže existuje škola, ktorá už má s týmto typom vzdelávania bohaté skúsenosti.

57. Z § 94 ods. 1 písm. b/ bod 2. zákona č. 245/2008 Z. z. vyplýva, že výchova a vzdelávanie detí
so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje aj v ostatných
školáchpodľatohtozákonavtriedachalebovýchovnýchskupináchspolusostatnýmideťmialebožiakmi

školy.

58. V ďalšom konaní bude potrebné opätovne posúdiť individuálne podmienky a možnosti inkluzívneho
vzdelávania žalobcu na predmetnej základnej škole so zabezpečením konkrétnych primeraných úprav
nevyhnutných a adekvátnych pre žalobcu tak, aby bol dodržaný Dohovor OSN o právach osôb

so zdravotným postihnutím. Prvoradým hľadiskom pre opätovné rozhodnutie správnych orgánov o
žiadosti žalobcu o zaistenie jeho vzdelávania v inkluzívnom prostredí bežnej základnej školy pritom
bude hľadisko jeho najlepšieho záujmu, ktorý musí byť náležite zistený a následne v rozhodnutí aj
odôvodnený. Správny súd poukazuje aj na § 135 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súduje rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy, a teda na prejednávanú vec
mohol byť aplikovaný aj § 145b ods. 6 a ods. 9 zákona č. 245/2008 Z. z., ktoré nadobudli účinnosť
dňa 30.05.2023, pričom druhostupňové administratívne rozhodnutie bolo vydané dňa 18.07.2023

a prvostupňové, ako aj druhostupňové administratívne rozhodnutia tvoria spolu jeden celok.

59. K námietke žalovaného, že žalobca nenapadol prvý dôvod neprijatia, a to nedostatok miest, správny
súd uvádza, že žalobca tento dôvod neprijatia namietal v žalobe, konkrétne na strane 2 žaloby, keď
uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo len stroho odôvodnené – nedostatok miest. Ďalej popísal,

že jeho rodičom bolo ústne oznámené, že škola disponuje voľnými miestami s takýmto typom žiakov.
Potom tiež uviedol, že riaditeľka tejto základnej školy sa nikdy nevyjadrila, že nemá dostatok miest –
to je na č.l. 5 súdneho spisu.

60. K uvedenej námietke správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sp.zn. 7Svk/3/2024 zo dňa 29.01.2025, z ktorého vyplýva:

„ ...aby mohli byť uchádzači o prijatie do 1. ročníka základnej školy konkrétnej spádovej školy prijatí,
musia splniť zákonné podmienky prijatia podľa § 60 zákona č. 245/2008 Z. z. (podmienky na začatie
plnenia povinnej školskej dochádzky podľa § 19 a žiadosť zákonného zástupcu o prijatie na základe
zápisu podľa § 20 ods. 2) a zároveň podmienku stanovenú v § 20 ods. 6 zákona č. 245/2008 Z. z.
(majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy). V prípade, že je takýchto uchádzačov

(teda tých, ktorí všetky zákonné podmienky splnili) viac, ako sú kapacitné možnosti spádovej školy,
zákon nestanovuje kritériá na výber žiakov z tejto skupiny. Školský zákon v § 20 ods. 6 posledná veta
výslovne počíta so situáciou, kedy kapacitné možnosti spádovej školy nepostačujú pre uspokojenie
záujmu všetkých detí, ktoré zákonné podmienky splnili. Odkaz 24) v tomto ustanovení na § 8 ods. 4
zákonač.596/2003Z.z.všaknezakotvujeprezriaďovateľaanispádovúškolužiadnupovinnosťtýkajúcu

sa neuspokojeného uchádzača, len že povinnú školskú dochádzku môže plniť aj v základnej škole mimo
školského obvodu, v ktorom má trvalé bydlisko. V tomto prípade nastupuje správna úvaha správneho
orgánu, ktoré dieťa zo všetkých, ktoré splnili zákonné podmienky, bude prijaté a ktoré nie. V zmysle §
27 ods. 2 SSP v takom prípade správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí
a hľadísk úvahy ustanovených zákonom.“

61. Zákon č. 245/2008 Z. z. ani zákon č. 596/2003 Z. z. v zmysle citovanej judikatúry najvyšších
súdnych autorít nezakotvuje žiadnu povinnosť pre spádovú školu týkajúcu sa detí v jej obvode, ak bola
naplnenákapacitaškoly.Taktiežnezakotvujeaniprávnynároknaprijatiedospádovejškoly.Rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa však nie je podľa správneho súdu dostatočne odôvodnené a

toto pochybenie správneho orgánu prvého stupňa nenapravil ani druhostupňový správny orgán, keď
neuviedol dôvody týkajúce sa nedostatku kapacity danej školy. Z obsahu administratívneho spisu,
konkrétne z postúpenia odvolania zriaďovateľovi zo dňa 27.06.2023 vyplýva, že začiatkom apríla 2023
ešte škola disponovala voľným miestom, konkrétne v triede 2.E, avšak počas školského roka bolo
toto miesto obsadené iným žiakom s vývinovými poruchami učenia, pričom prvostupňové rozhodnutie

bolo vydané koncom mája 2023. Aj z podanej žaloby vyplýva tá istá skutočnosť, že rodičia žalobcu
boli ešte pred podaním žiadosti o prijatie žiaka oboznámení s tým, že táto základná škola disponuje
voľnými miestami. Z napadnutých administratívnych rozhodnutí nie je zrejmé, aká bola v danom období
zriaďovateľom určená maximálna kapacita školy a kedy bola táto kapacita pre 3. ročník naplnená, keďže
z podanej žaloby, ako aj z administratívneho spisu vyplýva, že ešte začiatkom apríla 2023 škola voľným

miestom disponovala.

62. Na základe vyššie uvedeného správny súd z dôvodu nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia
zrušil prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vrátil
orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom tento rešpektujúc právny názor tohto súdu vo veci

opätovne rozhodne a rozhodnutie náležite odôvodní. Úlohou správneho orgánu bude opätovne posúdiť
žiadosť žalobcu o prijatie do školy s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa a rovnako odôvodniť aj
kritérium kapacity školy.

63. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je

orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.64. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov

konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

65. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.

a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).