Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-75S/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200145
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200145.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan

Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu:
PROFINEX Pršianska terasa I, s.r.o. „v likvidácii“, so sídlom Horná 65A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45
685 240, právne zastúpený: BDO Legal s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava – mestská časť
Staré Mesto, Slovenská republika, IČO: 51 803 330, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100904265/2023 zo dňa 29. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100904265/2023 zo dňa 29.

03. 2023, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Daňového úradu Banská Bystrica
č. 103302669/2022 zo dňa 08. 12. 2022 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa
na ďalšie konanie.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. U žalobcu ako daňového subjektu bola Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej „správca dane“ alebo

„orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonaná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie
obdobie december 2021. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol z daňovej
kontroly č. 102124782/2022 zo dňa 01. 08. 2022 (ďalej len „protokol“), súčasťou ktorého bola aj výzva
na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Protokol bol žalobcovi doručený dňa 01. 08. 2022
a nasledujúcim dňom začalo vyrubovacie konanie. Žalobca sa k protokolu vyjadril podaním zo dňa 14.
09. 2022. Dňa 21. 10. 2022 bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102853641/2022 (ďalej len

„zápisnica“) vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu. Žalobca
s obsahom zápisnice nesúhlasil a vzniesol námietky.

2. Správca dane začal vyrubovacie konanie, v ktorom vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy
a na základe týchto dôkazov vydal rozhodnutie č. 103302669/2022 zo dňa 08. 12. 2022 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový

poriadok“) a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o DPH“) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 12.760,00 EUR na DPH za
zdaňovacie obdobie december 2021, t. j. znížil nadmerný odpočet na DPH zo sumy 12.763,33 EUR na
sumu 3,33 EUR. Časť nadmerného odpočtu v sume 3,33 Eur bola žalobcovi vrátená podľa § 79 ods. 6zákona o DPH do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly. Správca dane v rozsiahlom odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia (str. 4 až 77) uviedol preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotil dôkazy vo
vyrubovacom konaní a prijal záver, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní

nepreukázal použitie prijatých zdaniteľných obchodov od dodávateľa BDO Legal, s.r.o., fakturovaných
faktúrou č. 2021173 zo dňa 02. 12. 2021, interné č. DF2021/019, základ dane: 63.800,00 Eur, DPH
20 %: 12.760,00 Eur, v sume celkom: 76.560,00 Eur, predmet fakturácie: „Právne služby na základe
zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 2. 1. 2021“ na iné zdaniteľné obchody, ako tie, ktoré
uskutočnil ako neplatiteľ.

3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že priebehu daňovej kontroly
ako aj vyrubovacieho konania po ukončení daňovej kontroly nespochybnil prijatie právnych služieb od
spoločnosti BDO Legal, s.r.o. Spochybnil však skutočnosť, že prijaté právne služby od spoločnosti BDO
Legal s. r. o. mali mať súvislosť s Projektom „BELVEDER CITY, Banská Bystrica“, Projektom „KOMPLEX
HUTNÁ - POLYFUNKČNÉ DOMY, Hutná ul. B.B.", Projektom „Rekonštrukcia objektu PRIOR Banská

Bystrica" a Projektom „Bytový dom RADVAŇ BB".

4. Podľa správcu dane uvedené zistenia vyplývali z Vyjadrenia žalobcu zo dňa 28. 01. 2022 (ďalej len
„Vyjadrenie“) pri preverovaní oprávnenosti nároku na odpočítanie DPH v rámci miestneho zisťovania za
zdaňovacieobdobienovember2021.Správcadanemalzato,žežalobcavosvojomVyjadreníneuviedol,

žebudeposkytovaťprevlastníkovprojektovporadenskéslužbyaleboslužbysprostredkovaniaavedenia
procesupredajanazákladeuzatvorenýchzmlúvažesvlastníkmipredmetnýchprojektovboliuzatvorené
zmluvy a objednávky na poskytovanie služieb. Podľa správcu dane o takých zásadných skutočnostiach,
ako je existencia zmlúv o poskytovaní služieb a spolupráci, objednávok na vypracovanie ekonomických
analýz so súčasnými vlastníkmi projektov, existencia Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 10. 12.

2020 so spoločnosťou SKL 101 s.r.o., z ktorých budú žalobcovi plynúť plnenia podliehajúce zdaneniu,
musel mať žalobca vedomosť už v čase zaslania Vyjadrenia. Správca dane uviedol, že je nelogické, aby
si žalobca o takých zásadných skutočnostiach spomenul až v priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie november 2021 a následne predmetné dokumenty predložil ako dôkazy v priebehu daňovej
kontroly za zdaňovacie obdobie december 2021.

5. Správca dane poukázal na protokol, v ktorom definoval personálnu prepojenosť právnických osôb,
ktoré boli v kontrolovanom období vlastníkmi predmetných projektov so žalobcom. Zo zistení správcu
dane vyplývalo, že personálne prepojené právnické osoby mali mať jasnú vedomosť o tom, že žalobca
nemá dostatočné personálne a technické kapacity na zabezpečenie veľkého množstva aktivít a činností

v súvislosti s predmetnými projektmi. Uvedené dôkazy vyhodnotil správca dane ako dôkaz o vzájomnom
vedomom konaní uvedených daňových subjektov v preverovaných zdaniteľných obchodoch s cieľom
neoprávnene si uplatniť nárok na odpočítanie DPH s úmyslom zadovážiť si neoprávnený prospech.

6. Podľa správcu dane z predloženej zmluvy o poskytovaní právnych služieb nebolo zrejmé, aké právne

služby mali byť od spoločnosti BDO Legal s. r. o. žalobcovi dodané. Uvedené nebolo zrejmé ani
z Preberacieho protokolu zo dňa 02. 12. 2021. Správcovi dane nebol zrejmý dôvod na uzatvorenie
Zmluvy o poskytnutí právnych služieb zo dňa 02. 01. 2021 so spoločnosťou BDO Legal s. r. o.,
nakoľko predmetné developerské projekty nikdy neboli vo vlastníctve spoločnosti žalobcu a konatelia
personálne prepojených právnických osôb mali vedomosť o tom, že spoločnosť žalobcu nevlastní žiadny

z predmetných developerských projektov. Skonštatoval, že vlastníci predmetných developerských
projektov mohli uzatvoriť zmluvu o poskytovaní právneho poradenstva so spoločnosťou BDO Legal s. r.
o. priamo a nie cez personálne prepojenú spoločnosť žalobcu, ktorá predmetné developerské projekty
nikdy nevlastnila a nakoniec dňa 08. 12. 2021 vstúpila do likvidácie.

7. Na základe predložených dokladov a dôkazov žalobcom správca dane vyhodnotil, že žalobca
v priebehu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní nepreukázal použitie prijatých zdaniteľných
obchodov od dodávateľa BDO Legal s. r. o., fakturovaných faktúrou č. 2021173 zo dňa 02. 12. 2021 na
iné zdaniteľné obchody, ako tie, ktoré uskutočnil ako neplatiteľ. Správca dane mal za to, že v daňovej
kontrole sú prvoradými dôkazmi listinné dôkazy (str. 79, 81 rozhodnutia), žalobca neuniesol dôkazné

bremeno a ním navrhované vypočutia svedkov by nesmerovali k preukázaniu použitia prijatých služieb
na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.8. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 100904265/2023 zo dňa 29. 03. 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že
prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

9. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že po oboznámení sa s rozsahom a
dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu správcu dane, po preskúmaní prvostupňového
rozhodnutia a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiadny dôvod
na to, aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia.

Konštatoval, že účelom daňovej kontroly nie je len formálne skontrolovanie daňových dokladov,
ale aj preverenie reálnosti uskutočnenia jednotlivých úkonov, ktoré majú vplyv na daňové výdavky
kontrolovaného daňového subjektu. K jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu, žalovaný uviedol
svoje stanovisko na stranách 15 až 33 napadnutého rozhodnutia.

10. Žalovaný mal za to, že daňová kontrola nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december

2021 bola správcom dane začatá v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu v súlade s § 79 ods. 1
zákona o DPH. Daňové priznanie na DPH za december 2021 žalobca podal dňa 03. 02. 2022 a správca
dane bol v zmysle § 79 ods. 1 zákona o DPH povinný vrátiť nadmerný odpočet v lehote do 05. 03. 2022.
Správca dane určil dátum začatia daňovej kontroly na 03. 03. 2022 a lehotu na predloženie dokladov 15
dní odo dňa začatia daňovej kontroly t.j. do 18. 03. 2022. Skutočnosti, že oznámenie o daňovej kontrole

bolo žalobcovi doručené po dátume začatia kontroly (11. 03. 2022), nemali vplyv na zákonnosť daňovej
kontroly, pretože daňová kontrola začína v deň uvedený v oznámení.
11. Žalovaný na str. 9 napadnutého rozhodnutia uviedol, že správca dane počas vyrubovacieho konania
získal prostredníctvom úradného záznamu č. 102667099/2022 zo dňa 28. 09. 2022 informácie z
miestneho zisťovania (resp. preverenia nadmerného odpočtu) zo spisu daňovej kontroly na zistenie

oprávnenostinárokunavrátenienadmernéhoodpočtualebojehočastizazdaňovacieobdobienovember
2021. Ako dôkaz získal podanie č. 6/01399511/2022 zo dňa 28. 01. 2022, príloha č. 11. Preverenie
nadmerného odpočtu žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2021 sa uskutočnilo tak, že sa
zamestnanci správcu dane dňa 26. januára 2022 telefonicky skontaktovali s účtovníčkou žalobcu pani A.
B. a bol dohodnutý termín predloženia dokladov, ktoré sa týkali zdaňovacieho obdobia november 2021

do 28. 01. 2022 formou elektronického podania. Žalovaný uviedol, že počas poverenia nadmerného
odpočtu nebolo správcom dane uskutočnené miestne zisťovanie na adrese sídla žalobcu, t.j. nebola
spísaná ani zápisnica o miestnom zisťovaní. Z preverovania nadmerného odpočtu bol spísaný úradný
záznam č. 100201944/2022 zo dňa 31. 01. 2022. V úradnom zázname správca dane zosumarizoval
zistenia z predložených dokladov a na základe týchto zistení prešiel do daňovej kontroly oprávnenosti

nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti. Správca dane do vykonávanej daňovej
kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie
november 2021 získal podklady z daňového konania zameraného na preverenie nadmerného odpočtu
prostredníctvom úradného záznamu č. 10496635/2022 zo dňa 17. 03. 2022.

12. K odvolacej námietke žalobcu ohľadne splnomocnenej zástupkyne žalobcu pre doručovanie
písomností - pani A. B. sa žalovaný vyjadril v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str. 17, kde
uviedol, že pani A. B. mala správcom dane vydané osvedčenie o úspešnej registrácii k autorizovaným
službám. Správca dane s ňou komunikoval ohľadne predloženia dokladov, pani A. B. následne
kontaktovala konateľa a likvidátora žalobcu v jednej osobe C. D. E., ktorý sa následne vyjadril k žiadosti

o preukázanie skutočností k prevereniu nadmerného odpočtu DPH. Vyjadrenie zo dňa 28. 01. 2022 je
podpísané pánom C. D. E.. Žalovaný mal za to, že pani A. B. bola oprávnenou osobou na doručovanie
písomností elektronickými prostriedkami za žalobcu a naďalej za žalobcu doručuje správcovi dane
podania elektronickými prostriedkami napriek tomu, že plnomocenstvo zo dňa 12. 01. 2012 jej bolo
udelené na dobu určitú do 31. 12. 2014.

13. K námietkam žalobcu ohľadom poskytnutia jednodňovej, resp. okamžitej lehoty v dňoch 26. 01.
2022 a 27. 01. 2022 počas konania zameraného na preverenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie
obdobie november 2021, ktoré predchádzalo daňovej kontrole na preverenie oprávnenosti na vrátenie
nároku nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2021, žalovaný uviedol, že správca

dane nežiadal o predloženie požadovaných skutočností prostredníctvom výzvy (t.j. lehota v e-
mailovej komunikácii nebola určená). V prípade, ak žalobca nesúhlasil s dohodnutou lehotou v rámci
preverovania nadmerného odpočtu za november 2021, mohol namietať lehotu už pri preverovanínadmerného odpočtu, ktoré predchádzalo daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2021.

14. K námietkam žalobcu týkajúcich sa prerokovania pripomienok k protokolu, žalovaný uviedol, že dňa
21. 10. 2022 bola so substitučným splnomocneným zástupcom žalobcu, ako aj s konateľom žalobcu
spísaná zápisnica vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom. V predmetnej
zápisnici správca dane zaznamenal okrem iných skutočností aj priebeh ústneho pojednávania, ako
aj súhrn jednotlivých prejednávaných skutočností. Počas ústneho pojednávania správca dane navrhol

žalobcovi možnosť vyjadriť sa k stanovisku správcu dane v lehote 15 dní odo dňa spísania zápisnice o
ústnom pojednávaní, s čím žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu súhlasil. Substitučný
splnomocnený zástupca žalobcu vzniesol na ústnom pojednávaní k obsahu zápisnice námietky, ktoré
sú uvedené na stranách 42 a 43 zápisnice. Správca dane sa so vznesenými námietkami zaoberal a
následne v zápisnici uviedol nasledovné stanovisko: „Správca dane postupoval v zmysle Ústavy SR,
Daňového poriadku a bol naplnený inštitút § 68 Daňového poriadku a k nevypočutiu svedkov sa správca

dane vyjadril vo svojom stanovisku uvedenom v tejto zápisnici ústnom pojednávaní.“ Žalobca podal
prostredníctvom elektronickej podateľne dňa 07. 11. 2022 vyjadrenie k zápisnici, ktoré bolo zaevidované
pod evidenčným číslom 6/14474389/2022. Žalovaný v tejto súvislosti odkázal na podrobné stanovisko
správcu dane k predmetnému vyjadreniu žalobcu k zápisnici na stranách 69 až 77 prvostupňového
rozhodnutia. Žalovaný zároveň uviedol, že správca dane v rozhodnutí zaujal aj stanovisko k námietkam

týkajúcim sa žalobcom navrhovaných výsluchov svedkov, pričom správca dane uviedol, že navrhované
vypočutia svedkov by nesmerovali k preukázaniu použitia prijatých služieb na dodávky tovarov a služieb
ako platiteľ. Žalovaný k uvedenému dodal, že žalobca v odvolaní neuviedol, aké konkrétne skutočnosti
mali vyplynúť z prípadných výsluchov svedkov a aký vplyv by mali na závery správcu dane prijaté v
protokole z daňovej kontroly a napadnutom rozhodnutí.

15. K námietke žalobcu, že správca dane dokazovanie postavil na nezákonnom získavaní dôkazov a
následne celé dokazovanie v rámci výkonu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania ako aj v rozhodnutí,
voči ktorému je smerované odvolanie, založil na nezákonne získanom dôkaznom prostriedku - Vyjadrení
zo dňa 28. 01. 2022, žalovaný uviedol, že počas preverenia nadmerného odpočtu pred začatím

daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti
za zdaňovacie obdobie november 2021 žalobca poskytol svoje vyjadrenie k e-mailovej komunikácii
so zamestnancami správcu dane prostredníctvom elektronických podaní, ktoré boli do elektronickej
podateľne doručené dňa 28.01.2022 a zaevidované pod číslami 6/01399511/2022, 6/01400246/2022,
6/01400549/2022, 6/01403769/2022. Predmetné vyjadrenie s prílohami, ktoré je obsahom vyššie

uvedených podaní, zaslal žalobca z vlastnej iniciatívy dňa 28. 01. 2022, t.j. deň po e-mailovej
komunikácii.

16. K námietke žalobcu, že listinné dôkazy, vysvetlenia a námietky boli smerované k tomu, že správca
dane v protokole a zápisnici konštatoval, že v Dodatku č. 1 k Zmluve o poskytovaní právnych služieb zo

dňa 04. 01. 2021 nie je konkretizované, akých developerských projektov žalobcu sa mali týkať právne
analýzy a konzultácie v zmysle Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 02. 01. 2021 a že sa
správca dane nevysporiadal so skutočnosťou, že služby boli dodané dňa 02. 12. 2021 a žalobca sa
stal platiteľom DPH dňa 01. 11. 2021, žalovaný poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia,
z ktorého vyplýva, že právne služby, ktoré sú predmetom faktúry od dodávateľa BDO Legal s. r. o.

neboli presne zadefinované a konkretizované. Žalovaný poukázal na bod 10, 28 a 40 rozsudku Súdneho
dvora EÚ sp. zn. C-516/14 zo dňa 16. septembra 2016. Žalovaný mal za to, že použitie prijatých služieb
na iné zdaniteľné obchody, ako tie, ktorých bol žalobca vlastník je výrazne spochybnené správaním
žalobcu, ktorý dňa 19. 04. 2022 správcovi dane predložil preberací protokol zo dňa 02. 12. 2021 o
odovzdaní prijatých právnych služieb len vo všeobecnosti, z uvedeného preberacieho protokolu nebolo

zrejmé, aké služby boli prijaté. Tým bolo podľa žalovaného spochybnené využívanie nadobudnutých
služieb na uskutočňovanie zdaniteľných plnení daňového subjektu. Žalovaný konštatoval, že prijaté
služby žalobcom sa musia vzťahovať na jeho zdaniteľné obchody. Na uplatnenie nároku na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty nestačí podľa žalovaného len skutočnosť, že predmetné služby boli prijaté v
období, keď už bol žalobca platiteľom DPH.

17. K námietkam žalobcu ohľadom zneužitia práva žalovaný uviedol, že správca dane v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia konštatoval porušenie ustanovení zákona o DPH a nie zneužitie práva,
pri ktorom sú zákonom stanovené podmienky síce splnené, ale dochádza k umelo vykonštruovanejsituácii spojenej s cieľom daňového subjektu získať daňovú výhodu na DPH. K námietke žalobcu
ohľadom neaplikovania § 55 daňového poriadku zo strany správcu dane žalovaný poukázal na str. 75
prvostupňového rozhodnutia, kde správca dane uvádza, že ak by to bol prípad preverovanej faktúry,

tak žalobca bol povinný uviesť na riadok 30 - Odpočítanie dane pri registrácii platiteľa dane podľa § 55
zákona daňového priznania za zdaňovacie obdobie november 2021. V tomto riadku daňového priznania
sa uvádzajú dodania tovaru alebo služieb, ktoré prijala ako zdaniteľná osoba pred dňom, keď sa stala
platiteľom. Žalobca sa stal platiteľom dane dňa 01. 11. 2021 a dátum dodania uvedený na faktúre, z
ktorej správca dane neuznal odpočítanie dane je 02. 12. 2022. Z uvedeného je zrejmé, že dátum dodania

- prijatia služby je po dátume, kedy sa spoločnosť stala platiteľom dane.

18. Žalovaný uviedol, že správcom dane nebolo spochybnené dodanie služieb. Správca dane
nepodmieňoval neuznanie odpočítania DPH na základe vlastníctva predmetných projektov. Žalovaný
konštatoval, že správca dane mal preukázané, že medzi personálne prepojenými osobami boli účelovo
uzatvárané rôzne zmluvy so žalobcom, aj napriek skutočnosti, že všetky personálne prepojené osoby

mali jasnú vedomosť o tom, že žalobca nevlastní žiadny z predmetných projektov a ani nemá
potrebné personálne kapacity na zabezpečenie veľkého množstva činností súvisiacich s predmetnými
projektami. Uviedol, že je minimálne neštandardné pri rozumnej analýze, ktorú od odberateľov služieb
možno očakávať, že si za poskytovateľa služieb vyberú dodávateľa, ktorý nemá potrebné personálne
zabezpečenie na vykonanie predmetných služieb. O takých zásadných skutočnostiach, ako je existencia

zmlúv o poskytovaní služieb a spolupráci, objednávok na vypracovanie ekonomických analýz so
súčasnými vlastníkmi projektov, existencia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 10.12.2020 so
spoločnosťou SKL 101 s.r.o., z ktorých žalobcovi budú plynúť plnenia podliehajúce zdaneniu, musel mať
žalobca podľa názoru žalovaného vedomosť už v čase zaslania vyjadrenia zo dňa 28. januára 2022.
Žalovaný uviedol, že je nelogické, aby si žalobca o takých zásadných skutočnostiach spomenul až v

priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2021 a následne predmetné dokumenty
predložil správcovi dane ako dôkazy preukazujúce tvrdenia žalobcu aj v priebehu daňovej kontroly DPH
za zdaňovacie obdobie december 2021.

19. Žalovaný ďalej uviedol, že zo zistení správcu dane vyplýva, že žalobca nepreukázal použitie prijatých

služieb od spoločnosti BDO Legal s. r. o. na iný účel, ako v súvislosti s tými projektami, ktorých
bol vlastníkom. Uviedol, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí vyhodnotil predloženú právnu
previerkuvsúvislostisprojektomBELVEDERCITY,BanskáBystrica,akoúčelovovypracovanúzostrany
spoločnosti BDO Legal s. r. o. Správca dane nemal o existencii právnej previerky žiadnu vedomosť
a dozvedel sa o nej až na základe vyjadrenia žalobcu zo dňa 24. júna 2022. Žalovaný uviedol, že je

nelogické, aby si žalobca o takej skutočnosti spomenul až v priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie december 2021 aj napriek skutočnosti, že má právo predkladať listinné dôkazy v priebehu
celého daňového konania.

20. Ďalej sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal námietkou zaujatosti žalobcu

voči konaniu zamestnancov správcu dane. Žalovaný poukázal na Oznámenie správcu dane č.
100432375/2023 zo dňa 27. 01. 2023, v ktorom je uvedené, že na námietku zaujatosti zo dňa 09. 01.
2023 sa nebude prihliadať z dôvodu, že podanie žalobcu nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti.
21. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že prijal poznatky
od spoločnosti BDO Legal s.r.o., ktoré podľa jeho vyjadrenia mali vysokú pridanú hodnotu a ktoré

boli podkladom pre vypracovanie predmetných ekonomických analýz. Uviedol, že správca dane v
prvostupňovom rozhodnutí nespochybnil, že konateľ žalobcu sám vypracoval zmluvy vo veci prevodu
nehnuteľností nachádzajúcich sa v Nitre, v lokalite Vlčia jama západ Pršany, Banská Bystrica, ktoré boli
vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný uviedol, že sám žalobca v odvolaní poukázal, že sa v predmetnej veci
jednalo o poskytovanie komplexných právnych služieb v súvislosti s developerskou činnosťou žalobcu,

a nielen o spisovanie rôznych zmlúv.

22. Žalovaný mal za to, že v rámci vyrubovacieho konania neboli zo strany žalobcu predložené žiadne
nové dôkazy o tom, že prijaté právne služby od spoločnosti BDO Legal s. r. o. boli použité na iné
zdaniteľné obchody, ako tie, ktoré uskutočnil ako neplatiteľ. Zo strany správcu dane boli vyhodnotené

všetky dôkazy, ktoré boli žalobcom v priebehu daňovej kontroly predložené. Žalovaný konštatoval, že
správca dane hodnotil jednotlivé dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a od žalobcu
nepožadoval predloženie takých dôkazov, akými kontrolovaný žalobca nemohol disponovať. Podľa
názoru žalovaného správca dane dostatočne zistil skutkový stav k posúdeniu preverovaných obchodova poskytol žalobcovi dostatočný priestor, aby preukázal skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie
dane uvedenej v daňovom priznaní k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie, umožnil žalobcovi
sa vyjadriť k skutočnostiam týkajúcim sa kontroly DPH, predkladať doklady a dôkazy, o čom svedčia

zápisnice o ústnom pojednávaní, výzvy a iné dokumenty a umožnil žalobcovi počas výkonu daňovej
kontroly aj dokazovanie ním uvádzaných skutočností. Správca dane postupoval pri výkone daňovej
kontroly a vo vyrubovacom konaní v súlade s platnými právnymi predpismi. Zdôvodnenia správcu dane
v napadnutom rozhodnutí sú dostatočné, logické a v súlade s daňovým poriadkom a zákonom o DPH.

Správna žaloba – žalobné body

23. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia
a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), e), f) a g) a § 191
ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Zároveň si

uplatnil náhradu trov konania.

24. Podľa žalobcu bolo pre dôvody napadnutého rozhodnutia kľúčové vyjadrenie žalobcu zo dňa 28.
01. 2022, týkajúce sa daňovej kontroly za mesiac november 2021, ktoré nebolo doručené správcovi
dane počas daňovej kontroly, nebolo vyhotovované žalobcom s vedomím, že má byť použité v daňovej

kontrole a bolo doručené správcovi dane výslovne na jeho žiadosť do 24 hodín od jeho vyžiadania.
Žalobca nemal vedomosť, na čo sa má zamerať pri koncipovaní vyjadrenia, nevedel, že má ísť o daňovú
kontrolu a toto vyjadrenie koncipoval v extrémne krátkom čase na základe lehoty uloženej správcom
dane. Závery žalovaného, že táto lehota mala byť „dohodnutá“ s osobou - A. B., boli nepravdivé a
nepreukázané. Žalobca v dobrej viere predložil požadované dokumenty v neúplnom rozsahu, o čom

správcu dane vo svojom vyjadrení zo dňa 28. 01. 2022 informoval. Následné doplnenie dôkazov a
tvrdení žalobcom už v rámci daňovej kontroly však správca dane ako aj žalovaný nebrali do úvahy.
Žalobcanamietal,žesprávcadanezaložilsvojerozhodnutienadôkazezískanomvrozporesozákonom,
čím došlo k porušeniu § 24 ods. 4 daňového poriadku. Poukázal na porušenie § 37 a nasl. daňového
poriadku, keď pri údajnom miestnom zisťovaní nebol dodržaný postup podľa daňového poriadku.

Žalobca ani nemal vedomosť, že nejaké miestne zisťovanie malo u neho prebiehať. Postup správcu
dane považoval za neprípustný, porušujúci procesné práva žalobcu a uviedol, že akýkoľvek dôkaz
získaný na základe takého miestneho zisťovania pod doktrínou „plody z otráveného stromu“ je rovnako
nezákonný. Použitím nezákonne získaných dôkazov a následne odmietaním možnosti ich doplnenia
boli porušené ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej moci a právo žalobcu na spravodlivý

proces. Závažnejším dôsledkom bolo, že správca dane neskôr predložené dôkazy a vyjadrenia žalobcu
považoval za nedôveryhodné. Taktiež správca dane komunikoval s osobou, ktorá nemala oprávnene
zastupovať žalobcu a žiadnym spôsobom nepoučil žalobcu o jeho právach a povinnostiach počas
údajného miestneho zisťovania. Žalovaný tieto námietky vyhodnotil v rozhodnutí ako nedôvodné, pričom
sa nevysporiadal s nezákonnosťou postupu správcu dane a namietaným porušením ustanovení § 3

ods. 1, 2, 3 a 6, ako aj § 24, § 27 ods. 1, § 37, § 11 a § 68 daňového poriadku. Žalobca namietal,
že žalovaný, ako aj správca dane svoje závery založili na tom, že vo vyjadrení zo dňa 28. 01. 2022
žalobca neuviedol, že prijaté služby od spoločnosti BDO Legal s.r.o. mali mať taktiež súvislosť s
ďalšími projektami (s projektom „BELVEDER CITY, Banská Bystrica“, projektom „KOMPLEX HUTNÁ -
POLYFUNKČNÉ DOMY, Hutná ul. B.B.", projektom „Rekonštrukcia objektu PRIOR Banská Bystrica";

projektom „Bytový dom RADVAŇ BB").

25. Žalobca namietal, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu týkajúcou
sa údajného prerokovania pripomienok k protokolu z daňovej kontroly. Správca dane rozsiahle námietky
vybavil iba konštatovaním „Správca dane postupoval v zmysle Ústavy SR, Daňového poriadku a bol

naplnený inštitút § 68 Daňového poriadku a k nevypočutiu svedkov sa správca dane vyjadril vo svojom
stanovisku uvedenom v tejto zápisnici ústnom pojednávaní.“

26. Žalobca mal za to, že použitie prijatých zdaniteľných obchodov od dodávateľa BDO Legal s.r.o. na
zdaniteľné obchody realizované po tom, čo sa stal platiteľom DPH, preukázal listinnými dôkazmi, a to v

súvislosti s vyššie uvedenými projektami, a teda dôkazné bremeno prešlo na správcu dane. Žalovaný
sa mal podrobne vysporiadať s otázkou, prečo podľa neho nemohli byť nadobudnuté služby použité
na uskutočňovanie zdaniteľných plnení po tom čo sa žalobca stal platiteľom DPH. Správca dane ani
žalovaný žiadnym spôsobom nevyhodnotili ani žalobcom zdokladované viacnásobné zdaniteľné plnenia(žalobcu ako dodávateľa služieb), ktoré preukázateľne žalobcovi už vznikli (a následne ešte vzniknú)
ako priamy dôsledok služieb poskytnutých od dodávateľa BDO Legal s.r.o. V otázke relevantnosti
personálneho prepojenia žalobcu so spoločnosťami, ktorými poskytol služby žalobca poukázal napríklad

na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžfk/19/2016. Argumentoval zmluvami, na ktoré boli potrebné
vstupy od BDO Legal s.r.o.: Projekt Vlčia jama Západ, Pršianska terasa - Zmluva o poskytovaní služieb
so spoločnosťou DEFIND, a.s., ktorej predmetom je poskytovanie poradenských služieb, Projekt Nitra
– Klokočina - Zmluva o poskytovaní služieb so spoločnosťou DEFIND, a.s. v súvislosti so službami
zabezpečenia zámeny pozemkov s mestom Nitra, Projekt KOMPLEX HUTNÁ – POLYFUNKČNÉ

DOMY, Hutná ul. BB, Projekt Bytový dom RADVAŇ BB - Zmluva o sprostredkovaní ohľadom predaja
a manažovania projektu Bytový dom RADVAŇ BB, Projekt Rekonštrukcia objektu PRIOR Banská
Bystrica - Zmluva o sprostredkovaní ohľadom predaja a manažovania projektu Rekonštrukcia objektu
PRIOR Banská Bystrica a BELVEDER CITY, Banská Bystrica - Zmluva o budúcej kúpnej zmluve so
spoločnosťouSKL101,s.r.o.Žalobcauviedol,žespoločnosti,sktorýmiuzatvorilpríslušnýzmluvnývzťah
podnikajú v oblasti developovania nehnuteľností, kde konečným vlastníkom jednotlivých nehnuteľností

budú zväčša fyzické osoby, ktoré zabezpečujú svoju základnú životnú potrebu bývania (byty, pozemky
pre rodinné domy). Tieto nehnuteľnosti budú v konečnom dôsledku predané ich vlastníkom a teda nie je
logickétvrdiť,žezdaniteľnéobchodynemalibyťpoužiténaobchodypotomakosažalobcastalplatiteľom
dane. Niektoré obchody totiž budú využité v podnikaní tretích osôb, ktoré budú povinné DPH vybrať a
odviesť štátu. Nepriznanie práva na nadmerný odpočet DPH v danom prípade za neskoršie zdaniteľné

používanie na podnikateľské účely by so sebou prinášalo dvojité zdanenie, ktoré je v rozpore so zásadou
daňovejneutralityvlastnejspoločnémusystémuDPH.VdanomsmerežalobcapoukázalnarozsudokSD
EÚ C-249/17 Ryanair Ltd. a rozsudok vo veci C-268/83 (Rompelman). Podľa žalobcu žalovaný suploval
úlohu správcu dane, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia rozoberal zmluvu o budúcej kúpnej
zmluve zo dňa 10. 12. 2020 uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou SKL 101 s.r.o. v súvislosti

s projektom „BELVEDER CITY, Banská Bystrica“. Tieto skutočnosti správca dane nepreveroval a ani
sa bližšie nedopytoval vysvetlení. Rovnako je podľa žalobcu zarážajúce, že žalovaný odobril postup,
kedy sa správca dane s námietkami žalobcu nevysporiadava v rozhodnutí, ale iba v zápisnici o ústnom
pojednávaní zo dňa 21. 10. 2022.

27. Žalobca namietal, že žalovaný odignoroval početné dôkazy a námietky týkajúce sa nevykonania
navrhovaných dôkazov, a to výsluchu svedkov. Žalovaný túto odvolaciu námietku odbil iba
konštatovaním, že navrhované vypočutia svedkov by nesmerovali k preukázaniu použitia prijatých
služieb na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Považoval za nesprávne konštatovanie správcu dane,
žeprvoradémajúbyťlistinnédôkazy.Takádiferenciáciamedzidôkazminevyplývazožiadnehopredpisu.

Žalobca označil, aké skutočnosti mali byť preukázané výpoveďami svedkov avšak správca dane a
žalovanýtietonávrhyzamietol.AkopríkladuviedolprojektNitra–Klokočina,kdebolauzatvorenáZmluva
o poskytovaní služieb so spoločnosťou DEFIND, a.s. Žalovaný a aj správca dane dôkazy predkladané
žalobcom odignorovali ako nedôveryhodné. Žalovaný a správca dane neprihliadli na fakt, že žalobca sa
podieľa na developerských projektoch, ktorých realizácia trvá niekedy aj celú dekádu.

28. Podľa žalobcu sa žalovaný formalisticky a nesprávne vysporiadal s námietkou neaplikovania §
55 zákona o DPH zo strany správcu dane. Žalovaný iba stroho konštatoval, že v takom prípade mal
žalobca povinnosť uviesť na riadok 30 - Odpočítanie dane pri registrácii platiteľa dane podľa § 55 zákona
daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2021. Správca dane a žalovaný tak pripustili, že

právo na nadmerný odpočet DPH by boli priznali v prípade, ak by žalobca daňové priznanie vyplnil iným
spôsobom.

29. Ďalej žalobca namietal, že došlo k porušeniu § 79 ods. 1 zákona o DPH, keďže správca dane
nezačal daňovú kontrolu v lehote predikovanej § 79 ods. 6 Zákona o DPH, mal nadmerný odpočet vrátiť

žalobcovi, a to v lehote najneskôr do 03. 03. 2022.

30. Žalobca namietal, že daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku,
ktorým je protokol z daňovej kontroly, predstavuje závažný a intenzívny zásah správcu dane do
individuálnej, právom chránenej sféry žalobcu. Daňová kontrola bola vykonaná nezákonne a protokol

z daňovej kontroly je nezákonne získaným dôkazným prostriedkom, ktorý v konaní nemohol a nemôže
byť použitý. Konaním správcu dane a žalovaného došlo k hrubému porušeniu procesných práv žalobcu
a nebolo mu umožnené uniesť dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie práva na nadmerný odpočet
DPH.31. Žalobca namietal, že správca dane a žalovaný na ťarchu žalobcu posudzovali aj skutočnosť, že je v
likvidácii.Žalobcadolikvidácievstúpildňa08.12.2021,pričomvšaklikvidáciadoposiaľnebolaukončená

a žalobca zvažuje zrušenie rozhodnutia o vstupe do likvidácie, ako aj uvádzal počas daňovej kontroly.

32. Vo vzťahu k právnej previerke vykonanej spoločnosťou BDO Legal s.r.o. považoval žalobca za
nelogickú argumentáciu žalovaného a správcu dane ohľadom jej účelovosti. Žalobcovi nebolo zrejmé,
z čoho vychádzal záver žalovaného, že spoločnosť BDO Legal s.r.o., nemala mať vedomosť o vstupe

žalobcudolikvidácie,keďžepripravovalapodkladyprevstupžalobcudolikvidácieapodávalaajnávrhdo
obchodného registra týkajúci sa vstupu žalobcu do likvidácie. Návrh žalobcu vypočuť k danej skutočnosti
svedka C. F. E. žalovaný a správca dane odmietli vykonať, a teda mu neumožnili uniesť dôkazné
bremeno.

33. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že je bežnou obchodnou praxou, že právne poradenské služby

sa poskytujú aj vo forme balíkov, resp. paušálu na určité obdobie, čo bol aj prípad služieb poskytnutých
spoločnosťou BDO Legal s.r.o. Uviedol, že to priamo umožňujú právne predpisy, vrátane zákona o
advokácii, čo správca dane ako aj žalovaný nijako nevyhodnotili.

34. Žalobca ďalej namietal nesprávny postup správcu dane a žalovaného vo vzťahu k námietke

zaujatosti, ktorú vzniesol v odvolaní zo dňa 09. 01. 2023. Žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že na námietku zaujatosti z dňa 09. 01. 2023 sa nemá prihliadať, nakoľko podanie
nemá spĺňať náležitosti námietky zaujatosti. Žalobca poukázal na ust. § 3 ods. 2 daňového poriadku,
podľa ktorého správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a
inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento

zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju
bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu
určeniu a vyrubeniu dane. Podanie zo dňa 09. 01. 2023 podľa žalobcu obsahovalo všetky náležitosti
námietky zaujatosti, pričom správca dane, a neskôr aj žalovaný sa uvedenou námietkou zaujatosti
odmietli zaoberať, čím bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces.

35. V závere správnej žaloby žalobca uviedol, že konaním správcu dane a žalovaného došlo k hrubému
porušeniu procesných práv žalobcu a nebolo mu umožnené uniesť dôkazné bremeno, pokiaľ ide o
preukázanie práva na nadmerný odpočet DPH.

Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu

36. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že
správca dane pri výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2021 postupoval v súlade s daňovým

poriadkom. K jednotlivým žalobným námietkam žalobcu zopakoval odôvodnenie z napadnutého
rozhodnutia. Poukázal na skutočnosť, že správca dane počas vyrubovacieho konania po daňovej
kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za
zdaňovacie obdobie december 2021 u žalobcu získal prostredníctvom Úradného záznamu č.
102667099/2022 zo dňa 28. 09. 2022 informácie z miestneho zisťovania (resp. preverenia nadmerného

odpočtu) za zdaňovacie obdobie november 2021 a zo spisu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2021.
Správca dane pri získaní predmetných informácií z iného konania postupoval v súlade s § 24 ods. 4
Daňového poriadku.
Žalovaný mal za to, že v priebehu daňovej kontroly, ako aj v priebehu vyrubovacieho konania

správca dane vyhodnotil všetky vyjadrenia a námietky, ktoré boli predložené žalobcom. V rámci
vyrubovacieho konania neboli zo strany žalobcu predložené žiadne nové dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Žalovaný uviedol, že správca dane v
rozhodnutí preukázal, že medzi personálne prepojenými osobami boli účelovo uzatvárané rôzne zmluvy
so žalobcom aj napriek skutočnosti, že všetky personálne prepojené osoby mali jasnú vedomosť,

že žalobca nevlastní žiadny z predmetných projektov a ani nemá potrebné personálne kapacity na
zabezpečenie veľkého množstva činností súvisiacich s predmetnými projektami. Žalovaný uviedol, že
ani žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal účelovosť uzatvorenia zmlúv, uvedená skutočnosť bola
dôkazným bremenom daňového subjektu. K rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-249/17 RyanairLtd. a C-268/83 Rompelman uviedol, že ich nie je možné aplikovať na posudzovaný prípad, pretože
žalobca sa stal platiteľom DPH až 01. 11. 2021. Z toho dôvodu je zrejmá skutočnosť, že žalobca prijal
služby, na základe Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 02. 01. 2021, v období pred 01. 11.

2021, v čase keď kontrolovaný daňový subjekt nebol platiteľom dane z pridanej hodnoty. Správca dane
mal za to, že služby neboli dodané dňom 02. 12. 2021, tak ako je uvedené v Zmluve o poskytovaní
právnych služieb zo dňa 04. 01. 2021. Žalovaný mal za to, že navrhované vypočutia svedkov by
nesmerovali k preukázaniu použitia prijatých služieb na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Žalobca
žiadnym spôsobom neargumentoval, aké konkrétne skutočnosti mali vyplynúť z prípadných výsluchov

svedkov a aký vplyv by mali na závery správcu dane prijaté v protokole a napadnutom rozhodnutí.
Žalovaný uviedol, že použitie prijatých služieb na iné zdaniteľné obchody, ako tie, ktorých bol žalobca
vlastník je výrazne spochybnené správaním žalobcu, ktorý dňa 19. 04. 2022 správcovi dane predložil
preberací protokol zo dňa 02. 12. 2021 o odovzdaní prijatých právnych služieb len vo všeobecnosti.
K námietke zaujatosti žalovaný uviedol, že v oznámení správca dane uviedol, že námietka zaujatosti
bola daňovým subjektom podaná po zákonom stanovenej lehote, nakoľko je zrejmé, že zamestnanci

správcu dane G. H. a G. I. vykonávali daňovú kontrolu, ako aj následné vyrubovacie konanie po
ukončenej daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie december 2021. Je zrejmé, že žalobca bol s
konaním zamestnancov správcu dane oboznámený už v priebehu daňovej kontroly, ako aj v priebehu
vyrubovacieho konania. Žalobca v námietke nezdôvodnil, z akého dôvodu mali byť zamestnanci správcu
dane z daňového konania vylúčený. V námietke zaujatosti neuviedol ani kedy sa účastník daňového

konania podávajúci námietku zaujatosti o skutočnosti preukazujúcej vylúčenie zamestnanca dozvedel.
V priebehu daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní žalobca nepreukázal použitie prijatých
zdaniteľných obchodov od dodávateľa BDO Legal s. r. o., (fakturovaných faktúrou č. 2021173 zo dňa
02. 12. 2021) na iné zdaniteľné obchody, ako tie ktoré uskutočnil ako neplatiteľ dane.

37. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný až po podaní správnej žaloby uvádza, že miestne zisťovanie
vykonané nebolo. Žalobcovi ako daňovému subjektu, u ktorého bola vykonávaná daňová kontrola, tak
z postupu správcu dane a vyjadrení žalovaného nie je zrejmé, či u neho miestne zisťovanie bolo alebo
nebolovykonávané,čojevzjavnomrozporesprávamižalobcuakodaňovéhosubjektu.Žalobcauviedol,
že skutočnosť, že p. B. bola splnomocnenou zástupkyňou pre doručovanie písomností žalobcovi, t. j.

nie osobou oprávnenou zastupovať žalobcu v akomkoľvek daňovom konaní vrátane daňovej kontroly,
nezakladalo akékoľvek oprávnenie správcu dane, aby s touto osobou „dohadoval“ termín predloženia
akýchkoľvek dokladov v rámci daňovej kontroly. Žalobca však napriek tejto skutočnosti v obave z
prípadného postihu zo strany správcu dane dokumenty v stanovenej v lehote 24 hodín predložil, avšak
pre krátkosť času v neúplnom rozsahu, o čom správcu dane vo svojom Vyjadrení zo dňa 28. 01. 2022

riadne upovedomil. Následné doplnenie dôkazov a tvrdení žalobcom už v rámci daňovej kontroly však
správca dane ako ani žalovaný nebrali do úvahy, čo je v príkrom rozpore s ustanoveniami daňového
poriadku. Žalobca nenamietal, že správca dane získal Vyjadrenie zo dňa 28. 01. 2022 použité v daňovej
kontrole za mesiac november 2021, ale proces, akým bolo toto Vyjadrenie zo dňa 28. 01. 2022 získané v
daňovej kontrole za mesiac november 2021 a následne teda aj v daňovej kontrole za mesiac december

2021.
38. Žalobca použitie prijatých zdaniteľných obchodov od dodávateľa BDO Legal s. r. o. na zdaniteľné
obchodyrealizovanépotomčosastalplatiteľomDPHriadnepreukázalpredloženýmilistinnýmidôkazmi,
a teda dôkazné bremeno prešlo na správcu dane. Správca dane však tieto tvrdenia a dôkazy predložené
žalobcom vyhodnotil bez akýchkoľvek dôkazov ako nedôveryhodné, a to výlučne z dôvodu, že neboli

označené už vo Vyjadrení zo dňa 28. 01. 2022, teda neboli predložené ešte pred samotným začiatkom
daňovej kontroly.

39. Žalobca zdôraznil, že jediným dôvodom, prečo počas daňovej kontroly neuniesol a ani nemohol
uniesť dôkazné bremeno, je nezákonný a nelogický prístup správcu dane, ktorý napadnutým

rozhodnutím žalovaný v celom rozsahu považoval za správny, kedy akékoľvek dôkazy predložené po
začatí daňovej kontroly vyhodnotil bez akýchkoľvek dôkazov a v rozpore s daňovým poriadkom ako
účelové a nedôveryhodné. Uvedeným konaním správcu dane a žalovaného došlo k hrubému porušeniu
procesných práv žalobcu a nebolo mu umožnené uniesť dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie
práva na nadmerný odpočet DPH.

Posúdenie veci správnym súdom40. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. pôsobnosť
Krajského súdu v Banskej Bystrici ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom
na uvedené sa konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 75S/29/2023

vedie od 01. 06. 2023 na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-75S/29/2023.

41. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) na 26. 03. 2025, nakoľko o jeho nariadenie požiadal
žalobca. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na tvrdeniach obsiahnutých v správnej žalobe

v zmysle jej doplnení. Uviedol, že žalovaný sa v napádanom rozhodnutí dopustil podstatného porušenia
daňového poriadku tým, že nezákonne vyhodnotil dôkazy predložené počas daňovej kontroly s odkazom
na to, že tieto nemali byť predložené v rámci tzv. miestneho zisťovania dňa 28. 01. 2022. Správca
dane prakticky pred začatím daňovej kontroly vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, respektíve
ani nie žalobcu, ale G. A. B., na ktorých predloženie naoktrojoval príliš krátku lehotu jedného dňa.
Žalobca spolupracujúc s daňovým úradom a v obavách o ďalší postup predložil nejaké neúplné dôkazy

správcovi dane a následne sa snažil počas daňovej kontroly tieto dôkazy doplniť, na čo správca dane už
neprihliadol. Tento postup správcu dane odobrený rozhodnutím žalovaného je absolútne nezákonný,
v rozpore s princípmi, na ktorých je daňový poriadok vystavaný. Rovnako namietal, že o údajnom
miestnom zisťovaní nebola spísaná zápisnica, iba úradný záznam, nebola stanovená primeraná lehota
v rozpore s § 27 ods. 1 daňového priadku a následne predkladanie dôkazov umožnené bolo, avšak tieto

boli vyhodnocované ako špekulatívne s odkazom na skôr predložené dôkazy.

42. Žalovaný uviedol, že jedná sa o totožné alebo obdobné skutočnosti, ktoré sú aj predmetom žaloby,
a na ktoré bolo odpovedané v súvisiacom vyjadrení, ako aj v odôvodnení samotného napadnutého
rozhodnutia. Chcel upriamiť pozornosť na to, že gro konania je uplatnenie odpočítania dane z právnych

služieb, u ktorých nebolo preukázané, že ich platiteľ dane, teda žalobca, použil už ako platiteľ dane na
nejaké služby, ktoré by potom následne poskytoval v zmysle jeho investičných projektov. Takže neboli
splnené hmotnoprávne podmienky v zmysle § 49 zákona o DPH.

43. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal

napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy vrátane
konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo v rámci žalobných bodov správnej žaloby a dospel k záveru,
že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné jej priznať úspech.

44. Správny súd v úvode považuje za potrebné poukázať na všeobecné východiská súdneho prieskumu

pred správnym súdom. Správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí (príp. opatrení) orgánov
verejnej správy a postup, ktorý vydaniu rozhodnutí (resp. opatrení) predchádzal a to, či rozhodnutia
(príp. opatrenia) orgánov verejnej správy a ich postup sú v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a
procesnoprávnymi predpismi. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho
konania, správny súd nenahrádza a nedopĺňa konanie orgánu verejnej správy a nie je v jeho právomoci

vykonávať prieskum správnou žalobou napadnutých aktov orgánov verejnej správy a ich postupu nad
rozsah a dôvody správnej žaloby, okrem prípadov, v ktorých Správny súdny poriadok výslovne na takýto
postup správny súd zmocňuje. Správna žaloba žalobcu je všeobecnou správnou žalobou, pri ktorej nie je
v právomoci správneho súdu vyhľadávať za žalobcu nezákonnosti v postupe a v rozhodnutiach orgánov
verejnej správy, prípadne konkretizovať všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky.

45. Za podstatnú žalobnú námietku správny súd považoval argument, že došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia, a to v tom smere, že správca dane postupoval nezákonne pri vyhodnocovaní dôkazov
predložených a dôkazov navrhovaných žalobcom v priebehu daňovej kontroly, keď správca dane tieto

dôkazy vyhodnocoval ako nedôveryhodné, a to len vo vzťahu k dôkazom, ktoré žalobca predložil svojim
podaním zo dňa 28. januára 2022, teda pred začatím daňovej kontroly. Podstatné je, že správca dane
vyhodnotil všetky dôkazy ako nedôveryhodné vrátane návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom
svedkov, ktorý správca dane odmietol. Správca dane nebol oprávnený takto postupovať. Žalobca v čase
predloženia podania, t. j. dňa 28. januára 2022, ešte neniesol dôkazné bremeno, čiže správca dane

následne nemohol vyhodnotiť nepreukázanie nároku na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH len s
poukazom na doklady, ktoré boli predložené pred začatím daňovej kontroly. Na druhej strane, pokiaľ
žalobca správcovi dane dobrovoľne (bez formálnej existencie povinnosti predpokladanej daňovým
poriadkom) pred začatím daňovej kontroly predložil určité listiny, tieto nie sú nezákonne získanýmdôkazným prostriedkom a správca dane ich v daňovom konaní môže použiť, nakoľko ich prevzal do
daňovej kontroly o čom spísal úradný záznam č. 102667099/2022 zo dňa 28. 09. 2022 a žalobca poznal
ich obsah a mal možnosť sa k nim vyjadriť.

46. Taktiež správny súd dospel k záveru o nedostatočnom zistení skutkového stavu orgánom verejnej
správy, t. j. správcu dane v nadväznosti na nesprávne vyhodnotenie dôkazov predložených žalobcom
a v nadväznosti na to, že správca dane odmietol vykonať dôkazy predložené žalobcom.

47. Správny súd zdôrazňuje, že právo na súdnu a inú ochranu podľa článku 46 a nasl. Ústavy Slovenskej
republiky patrí k základným komponentom právneho štátu. Pre daňovú oblasť vo vzťahu k tomuto
právu je najvýznamnejšia skutočnosť, že daňový subjekt nesmie byť v žiadnej fáze správy daní a ani
v nadväzujúcich konaniach zbavený alebo obmedzený v uplatnení svojich procesných práv. Princíp
legality podľa článku 2 ods. 2 ústavy vyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z tejto zásady vyplýva množstvo

obmedzení pre oblasť správy daní. Správca dane nesmie vykladať zákon extenzívnym spôsobom.
Medzi relevantné princípy upravené daňovým poriadkom patrí napríklad zásada zákonnosti, ktorá
predovšetkým ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2) správca
dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a

daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods.
3), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

48. Zo spisu predloženého správcom dane správny súd zistil, že na základe Oznámenia o výkone

daňovej kontroly začala u žalobcu daňová kontrola za december 2021 dňa 03. 03. 2022.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podľa názoru správneho súdu nevyplýva relevantné zaujatie
stanoviska žalovaného k žalobcom nastolenej otázke, aký charakter malo konanie správcu dane pred
samotným výkonom daňovej kontroly (od 26. 01. 2022 do 28. 01. 2022), keď tento požadoval v
rámci preverenia nadmerného odpočtu DPH od žalobcu predloženie všetkých relevantných daňových

dokladov v extrémne krátkej časovej lehote. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že sa
jednalo o miestne zisťovanie,ale žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa jednalo o „preverenie
nadmerného odpočtu“ a k miestnemu zisťovaniu uviedol, že k nemu na adrese sídla žalobcu nedošlo,
preto nebola o miestnom zisťovaní spísaná zápisnica, tak ako to predpokladá daňový poriadok v §
37. Na pojednávaní konanom na Správnom súde v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. BB-75S/30/2023,

v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100903743/2023 zo dňa 29.03.2023, vo
veci zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti DPH za zdaňovacie
obdobie november 2021, zástupca žalovaného uviedol, že sa jednalo „o miestne zisťovanie zamerané
na preverenie vrátenia nadmerného odpočtu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu. Ak by sa
preukázala oprávnenosť nároku, nedošlo by k uskutočneniu daňovej kontroly. Miestne zisťovanie sa

môže uskutočniť v praxi aj formou vyžiadania si dokladov.“

49. Správny súd uvádza, že z právnej úpravy týkajúcej sa miestneho zisťovania vyplýva, že miestne
zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti,
ktoré sú potrebné na účely správy daní (§ 37 ods. 2 daňového poriadku). Miestne zisťovanie patrí medzi

procesné nástroje, ktorými sa plní účel správy daní. Výsledky miestneho zisťovania môžu byť dôkazom
pri správe daní.

50. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa jednalo o postup správcu dane, v rámci ktorého
malodôjsťk„prevereniunadmernéhoodpočtu“elektronicky(bezvykonaniamiestnehozisťovaniafyzicky

v sídle daňového subjektu).

51. Prihliadnuc na okolnosti prejednávanej veci a na spôsob vykonania "preverenia nadmerného
odpočtu“, resp. namietaného „miestneho zisťovania“ daňovým úradom, čo do charakteru získaných
informácií vo vzťahu k meritu daňovej veci, nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného, že išlo len o

formu vyžiadania si dokladov. Taktiež správny súd poukazuje na skutočnosť, že pani B., ktorú správca
dane kontaktoval pred začatím daňovej kontroly bola splnomocnenou zástupkyňou iba pre doručovanie
písomností žalobcovi, t. j. nie osobou oprávnenou zastupovať žalobcu v daňovom konaní a nezakladalo
to pre správcu dane oprávnenie dohodnúť si s ňou termín predloženia dokladov v krátkej časovejlehote. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že s námietkami žalobcu ohľadne
nezákonného získania dôkazov vykonaním napádaného miestneho zisťovania sa žalovaný z pohľadu
zachovania rovnosti zbraní a rešpektovania procesných práv žalobcu dostatočne nezaoberal.

52.Správnysúdvnadväznostinavyššieuvedenépristúpilkposúdeniunámietkyžalobcuonezákonnosti
dôkazov získaných správcom dane a ich nesprávneho hodnotenia jednotlivo ako aj vo vzájomných
súvislostiach. Žalobca v administratívnom konaní opakovane navrhoval vykonať výsluch svedkov
s poukázaním, aké skutočnosti majú byť výsluchom preukázané, ktorý žalovaný ako aj správca dane

odmietal vykonať s poukázaním, že vykonaným výsluchom svedkov by sa nepodarilo preukázať
skutočnostitvrdenéžalobcom.Správnysúddospelkzáveru,ženámietkažalobcuohľadomnevykonania
výsluchov svedkov bola žalovaným zodpovedaná len všeobecne, keďže v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia je konštatovaná zákonnosť vykonaných dôkazov bez toho, aby bolo zaujaté relevantné
stanovisko k tejto odvolacej námietke žalobcu. Zásada zákonnosti v daňovom konaní súvisí aj s
požiadavku spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci tvoriacej predmet konania. Správca musí

vykonávať dokazovanie spôsobom, ktorý garantuje jeho objektivitu, teda musí vziať do úvahy dôkazy
svedčiace v neprospech daňového subjektu, ale aj v jeho prospech.

53. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2 Sžf 86/2013, ktorý uvádza, že: „výber druhu dôkazného prostriedku je na správcovi dane a závisí od

otázky, ktorú treba objasniť. Takisto je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykoná, pričom nie je viazaný len
návrhmi daňových subjektov. Avšak práve v závislosti od objasňovania skutočnosti, od jej spôsobilosti
vyvrátiť podstatné tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu ako i miery ovplyvniť rozhodnutie vo
veci, sa zvyšuje miera potreby presvedčivosti dôvodov uvádzaných správcom dane ohľadne vykonania
alebo nevykonania navrhovaného dôkazu, prípadne voľby druhu dôkazného prostriedku. Aby bola

zachovaná v daňovom konaní rovnosť zbraní, respektíve rovnováha medzi povinnosťou správcu dane
čo najúplnejšie zistiť skutkový stav potrebný na preverenie a určenie dane a zároveň taktiež zachované
a rešpektované procesné práva kontrolovaného daňového subjektu vyplývajúce z článku 46 ods. 1 a
článku 48 ods. 2 ústavy a § 2 odseku 1, 2 a odseku 8 v spojení s § 15 ods. 5 zákona o správe daní,
je potrebné pri voľbe druhu dôkazného prostriedku brať zreteľ na to, čo bude obsahom zistení pri jeho

vykonaní ako aj na to, či sa jeho, hoci zákonným vykonaním, neobchádza povinnosť správcu dane
umožniť kontrolovanému daňovému subjektu využiť jeho zákonné procesné práva.“

54. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, ktorá smerovala voči vyjadreniu správcu dane
a žalovaného, že prvoradými dôkazmi v daňovom konaní sú dôkazy listinné, keď uvedené tvrdenie

bolo konštatované správnymi orgánmi opakovane bez toho, aby bolo bližšie zdôvodnené. Správny
súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 24 ods. 4 daňového poriadku, ktoré uvádza demonštratívny
výpočet dôkazných prostriedkov, a to bez diferenciácie, ktorý z nich má vyššiu alebo nižšiu dôkaznú silu.
Úvaha správcu dane potom vyznieva protirečivo v tej súvislosti, keď správca dane neuznal žalobcom
predložené listinné dôkazy v rámci daňovej kontroly s uvedením, že je nelogické, aby si na takéto

dôležité skutočnosti žalobca spomenul až v priebehu daňovej kontroly a nepodal o nich vysvetlenie už
vo Vyjadrení zo dňa 28. 01. 2022 (t.j. v čase, keď ešte neniesol dôkazné bremeno).

55. Uvedené platí aj vo vzťahu k žalobnej námietke ohľadom argumentácie správcu dane k
účelovosti Právnej previerky v súvislosti s projektom „BELVEDER CITY, Banská Bystrica“, vykonanej

spoločnosťou BDO Legal s.r.o. (str. 55 protokolu), keď žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhoval
vypočuť k danej skutočnosti svedka C. F. E. avšak toto správca dane a žalovaný odmietli vykonať a
žalobcovi neumožnili uniesť dôkazné bremeno. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí na str. 25 uviedol,
že o existencii právnej previerky sa správca dane dozvedel až na základe vyjadrenia žalobcu zo dňa 24.
06. 2022, a mal za to, že je nelogické, aby si kontrolovaný daňový subjekt o existencii právnej previerky

spomenul až v priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2021 aj napriek tomu, že
má zákonné právo predkladať listinné dôkazy v priebehu celého konania.

56. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočného prerokovania pripomienok k protokolu z daňovej
kontroly, priamo premietnutých v zápisnici o pojednávaní zo dňa 21.10.2022 a vo vyjadrení k tejto

zápisnici, správny súd poukazuje na č. l. 67 administratívneho spisu, kde sa nachádza predmetná
Zápisnicaoústnompojednávanízodňa21.10.2022,vktorejdaňovýsubjektvzniesolpísomnénámietky,
v to bodoch 1 až 5. V týchto námietkach namietal porušenie § 68 daňového poriadku, prejudikovanie
výrokovej časti budúceho rozhodnutia správcom dane, porušenie procesného postupu správcu dane,porušenie daňového poriadku, ústavy a navrhoval výsluchy svedkov, ktoré majú podľa žalobcu
rovnakú hodnotu ako listinné dôkazy. Správca dane s uvedenými námietkami žalobcu vysporiadal len
konštatovaním: „Správca dane postupoval v zmysle Ústavy SR, Daňového poriadku a bol naplnený

inštitút § 68 Daňového poriadku, a k nevypočutiu svedkov sa správca dane vyjadril vo svojom stanovisku
uvedenom v tejto zápisnici o ústnom pojednávaní.“ Správny súd s poukazom na vyššie uvedené body
odôvodnenia rozsudku konštatuje, že správca dane sa s uvedenými námietkami žalobcu dostatočne
nevysporiadal, keďže ani v citovanom všeobecnom konštatovaní v zápisnici a rovnako ani v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia nebolo zaujaté relevantné stanovisko k týmto námietkam.

57. Pokiaľ žalobca v otázke relevantnosti personálneho prepojenia žalobcu so spoločnosťami, ktorými
poskytol služby poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/19/2016, táto námietka
žalobcu bola vyhodnotená správnym súdom ako dôvodná. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje
na bod 38 rozsudku, v ktorom kasačný súd uviedol, že: „....Spoločnosť Hruška Slovakia, s.r.o. je síce
medzičlánkom medzi žalobcom ako zhotoviteľom rodinných domov a fyzickými osobami ovládajúcimi

obe uvedené spoločnosti v postavení podnájomcov, v obchodnej praxi sa však takýto medzičlánok
medzi stavebníkom nehnuteľností určených na komerčné zhodnotenie (vo forme nájmu alebo predaja)
a ich konečnými užívateľmi bežne vyskytuje. Jeho včlenenie do reťazca subjektov preto nevyhnutne
neznamená, že u žalobcu dochádza k získaniu neoprávnenej daňovej výhody, keďže daňovou
povinnosťou budú zaťažené služby prenájmu nehnuteľností. V súvislosti s uvedeným musí kasačný

súd zdôrazniť, že hore opísaný vzťah personálne prepojených právnických osôb prenajímateľa ako aj
nájomcu prostredníctvom uvedeného pána G. D. nie je v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky
vzťahom daňovým právom zakázaným, ale iba regulovaným....“

58. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal neaplikovanie § 55 zákona o DPH zo strany správcu dane,

správny súd uvádza, že podľa odseku 1 tohto ustanovenia, platiteľ môže výlučne v prvom zdaňovacom
období uplatniť právo na odpočítanie dane viažucej sa k tovarom a službám, ktoré nadobudol alebo prijal
v postavení zdaniteľnej osoby pred dňom, keď sa stal platiteľom, alebo ktoré nadobudne alebo prijme
v postavení platiteľa, ak daňová povinnosť vznikla podľa § 19 ods. 4 pred dňom, keď sa stal platiteľom,
ak tieto prijaté plnenia okrem zásob neboli zahrnuté do daňových výdavkov podľa osobitného predpisu

v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stal platiteľom. Správny súd
vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že námietka žalobcu bola irelevantná, keďže žalobcovi by
mohlo v zmysle citovaného ustanovenia vzniknúť právo na odpočítanie DPH viažucej sa k službám,
ktoré prijal v postavení zdaniteľnej osoby pred dňom, keď sa stal platiteľom, iba ak si ho uplatnil v prvom
zdaňovacom období, t.j. v prípade žalobcu výlučne iba v novembri 2021, keďže z administratívneho

spisu vyplýva, že žalobca sa stal platiteľom DPH dňa 01. 11. 2021.

59. Žalobné námietky, v ktorých žalobca poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci C-249/17
Ryanair Ltd., C-268/83 Rompelman, v ktorej žalobca poukazoval na zásadu daňovej neutrality DPH,
správny súd uvádza, že je mu známa predmetná judikatúra Súdneho dvora EÚ a správca dane ju bude

povinný zohľadniť a zaoberať sa s jej východiskami v rámci ďalšieho konania.

60. Žalobca namietal aj porušenie ust. § 79 ods. 1 v spojení s ods. 6 zákona o DPH tým, že správca
dane nezačal daňovú kontrolu v lehote predikovanej v § 79 ods. 6 zákona o DPH a preto bol povinný
žalobcovi vrátiť nadmerný odpočet najneskôr do 03. 03. 2022. Podľa § 46 ods. 2 daňového poriadku

v prípade, že sa vykonáva daňová kontrola oprávnenosti nadmerného odpočtu, daňová kontrola začína
v deň spísania zápisnice s kontrolovaným daňovým subjektom alebo v deň uvedený v oznámení
správcu dane. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly
a kontrolované zdaňovacie obdobie. Zo spisu predloženého správcom dane správny súd zistil, že

na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly (č.l. 2 adm. spisu), ktoré obsahovalo predpísané
náležitosti, začala u žalobcu daňová kontrola za december 2021 dňa 03. 03. 2022, a teda v lehote na
vrátenie nadmerného odpočtu. Správny súd konštatuje, že správca dane postupoval podľa § 79 ods. 6
zákona o DPH, keď prvostupňovým rozhodnutím priznal časť nadmerného odpočtu v sume 3,33 Eur,
ktorú bol zaviazaný žalobcovi vrátiť podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH do desiatich dní od skončenia

daňovej kontroly.

61. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane a žalovaný na ťarchu žalobcu posudzovali skutočnosť, že
tento je v likvidácii, túto žalobnú námietku správny súd považoval za všeobecnú, keďže ju žalobca bližšienekonkretizoval a správnemu súdu nebolo zrejmé, akým spôsobom mala táto argumentácia správcu
dane a žalovaného negatívne zasiahnuť žalobcu na jeho subjektívnych právach a právom chránených
záujmoch.

62. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom nesprávneho postupu správcu dane a žalovaného pri
posudzovaní námietky zaujatosti, ktorú žalobca vzniesol v odvolaní zo dňa 05. 01. 2023 v bode 20.6.
cit: : „Správca Dane potvrdzuje svoje konfabulácie, ktorými zaťažil Odvolaním Napadnuté rozhodnutie,
nakoľko nepostupoval v súlade s Daňovým poriadkom, Ústavou Slovenskej republiky, postupoval v

rozpore so Zákonom o štátnej službe a etickým kódexom Finančnej správy. Voči takémuto konaniu
zamestnancov správcu Dane vznáša Odvolávajúci sa námietky zaujatosti.“, správny súd uvádza, že
nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že správca dane a žalovaný sa s námietkou zaujatosti odmietli
zaoberať. Z administratívneho spisu (č.l. 75) mal správny súd preukázané, že správca dane v Oznámení
č. 100432375/2023 z 27. januára 2023 žalobcovi v zmysle ustanovenia § 60 ods. 4 daňového poriadku
oznámil a podrobne vysvetlil, že na jeho námietku zaujatosti neprihliada z dôvodu, že podanie nespĺňa

náležitosti námietky zaujatosti a bola podaná po zákonom stanovenej lehote. Konkrétne správca dane
uviedol, že je zrejmé, že zamestnanci správcu dane G. H. a G. I. vykonávali daňovú kontrolu, ako aj
následné vyrubovacie konanie po ukončenej daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie december 2021
a je zrejmé, že žalobca bol s konaním správcu dane oboznámený už v priebehu daňovej kontroly, ako
aj v priebehu vyrubovacieho konania. Ďalej uviedol, že žalobca v námietke nezdôvodňuje, z akého

dôvodu majú byť zamestnanci správcu dane z daňového konania vylúčení a neuvádza ani kedy
sa o skutočnosti preukazujúcej vylúčenie zamestnancov dozvedel. Zákonom predpokladané dôvody
podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť musia vyplývať z objektívnych skutočností. Dôvodom pre
vylúčenie nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe zamestnanca správcu dane v daňovom konaní
a rozhodovaní vo veci. Podľa ust. § 60 ods. 4 posledná veta daňového poriadku na neskôr uplatnenú

námietkuzaujatostianapodanie,ktorénespĺňanáležitostinámietkyzaujatosti,saneprihliadaapríslušný
orgántútoskutočnosťoznámitomu,ktonámietkupodal;postuppodľa§13savtakomprípadeneuplatní.
Z uvedeného dôvodu má správny súd za to, že správca dane postupoval zákonne, neporušil § 3 ods.
2 daňového poriadku, podľa ktorého správca dane poskytuje daňovému subjektu poučenie o jeho
procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví daňový poriadok a je povinný sa zaoberať každou

vecou, ktorá je predmetom správy daní a vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšieprostriedky,ktorévedúksprávnemuurčeniuavyrubeniudane.Vuvedenomprípadepodľa
§ 60 ods. 4 daňového poriadku správca dane zo zákonom stanovených dôvodov na námietku zaujatosti,
ktorá nespĺňala zákonné náležitosti, neprihliadal a zároveň sa touto námietkou zaoberal a vybavil ju bez
zbytočných prieťahov. Preto správny súd konštatoval, že táto námietka žalobcu nebola dôvodná.

63. Na základe vyššie uvedeného správny súd v medziach žalobných námietok žalobcu dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu veci
a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré malo za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia a rovnakými vadami podľa zistenia správneho súdu trpí aj

rozhodnutie správcu dane. Bude úlohou prvostupňového správneho orgánu v ďalšom konaní vykonať
dokazovanie s prihliadnutím na námietky žalobcu, ktoré boli dôvodné (body 45. až 57. rozsudku)
a správca dane sa s nimi dostatočne v prvostupňovom rozhodnutí nevysporiadal a opätovne vo
veci rozhodnúť. Správny súd zdôrazňuje, že správca dane nemôže odmietnuť vykonanie žalobcom
navrhnutých dôkazov len s poukazom na to, že si na niektoré „nespomenul“ pri svojej odpovedi na výzvu

správcudanedňa28.januára2022,kedyešteneprebiehaladaňovákontrolaažalobcaneniesoldôkazné
bremeno. Taktiež nebude môcť správca dane odmietnuť vykonanie výsluchov svedkov len z dôvodu, že
„prvoradé“ sú listinné dôkazy.

64.Otrováchkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§167ods.1SSP,podľaktoréhomážalobca,ktorýmal

vo veci plný alebo čiastočný úspech právo na náhradu trov konania. Žalobca bol v konaní plne úspešný,
preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.

65. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej
Bystrici v lehote 30 dní od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte rovnopisov s prílohami

tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník
konania dostal jeden rovnopis s prílohami.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. To neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a
administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Poznámka: Tento rozsudok nepodpísala predsedníčka senátu JUDr. Katarína Kochan Morová z dôvodu
jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.