Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Ama Odalošová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/94/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720203311
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6720203311.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny
Odalošovej a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., proti žalovaným: I/ A. D., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom E. XX, XXX XX C., II/ F. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, XXX XX E.
- D. A., prechodne bytom E. XX, XXX XX C., obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Ľubomírom
Ivanom, IČO: 42 197 821, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o vydanie hnuteľných vecí,
eventuálne o zaplatenie peňažnej náhrady, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
č. k. 14C/28/2020-571 zo dňa 18. apríla 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným I/ a II/ spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne
o ich výške.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“) v poradí druhým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. Súd konanie v časti o vydanie hnuteľných vecí:
- zverák šedej farby ovládaný ručnou pákou kruhovým pohybom o rozmeroch dĺžka 20 cm, výška 10
cm, šírka 15 cm,
- zdvihák červenej farby hydraulický s pákou na ovládanie,
-váhado350kgspodstavcomnaváženiesrozmermi100cmx60cmsukazovateľomváhysposuvnými
závažiami,
- sud 600 l laminátový zelenej farby s rozmermi približne 70 cm výška, priemer otvoru 115 až 120 cm,
- sud 600 l laminátový modrej farby s rozmermi 70 cm výška, priemer otvoru 115 až 120 cm,
- šrotovník kovový zelenej farby s výkonom 6 kW,
- miešačka oranžovej farby, 2-3 fúrikovú s objemom bubna 120 l,
- nádrž plastová v koši o objeme 1000 l,
- elektrický pastier (oplôtok na dobytok) čiernej farby (s drôtom o dĺžke približne 3 km na oplotenie
dobytka),
- kontajner na obilie, kovový s rozmermi dĺžka 120 cm, výška 180 cm, šírka 90 cm s objemom 1000 l,
a o uloženie povinnosti žalovaným I/ a II/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu v
sume 50,00 Eur za kuchynskú linku hnedej farby
z a s t a v u j e.
II. Súd žalobu v časti o vydanie hnuteľnej veci:- kuchynská linka bielej farby o rozmeroch spodnej časti výška 100 cm, šírka 65 cm, dĺžka 180 cm, a
vrchnej časti s rozmermi dĺžka 180 cm, výška 70 cm, šírka 40 cm, ktorá má v strede spodnej časti 4
zásuvky pod sebou a v spodnej časti vľavo otváracie dvierka s dvomi krídlami, každé krídlo o rozmere
šírka 25 cm a výška 80 cm a v spodnej časti vpravo otváracie dvierka s dvomi krídlami o rozmere šírka
25 cm a výška 80 cm, ktorá bola žalovanými I/ a II/ v lehote od 03.05.2019 až doposiaľ v nezistenom
rozsahu upravená a zmenená,
z a m i e t a.
III. Súd žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovaným I/ a II/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
peňažnú náhradu v sume 1.100,00 Eur za hnuteľné veci:
- zverák šedej farby ovládaný ručnou pákou kruhovým pohybom o rozmeroch dĺžka 20 cm, výška 10
cm, šírka 15 cm, v hodnote 50,00 Eur,
- zdvihák červenej farby hydraulický s pákou na ovládanie, v hodnote 50,00 Eur,
-váhado350kgspodstavcomnaváženiesrozmermi100cmx60cmsukazovateľomváhysposuvnými
závažiami, v hodnote 50,00 Eur,
- sud 600 l laminátový zelenej farby s rozmermi približne 70 cm výška, priemer otvoru 115 až 120 cm,
v hodnote 75,00 Eur,
- sud 600 l laminátový modrej farby s rozmermi 70 cm výška, priemer otvoru 115 až 120 cm, v hodnote
75,00 Eur,
- šrotovník kovový zelenej farby s výkonom 6 kW, v hodnote 300,00 Eur,
- miešačka oranžovej farby, 2-3 fúrikovú s objemom bubna 120 l, v hodnote 150,00 Eur,
- nádrž plastová v koši o objeme 1000 l, v hodnote 50,00 Eur,
- elektrický pastier (oplôtok na dobytok) čiernej farby (s drôtom o dĺžke približne 3 km na oplotenie
dobytka), v hodnote 100,00 Eur,
- kontajner na obilie, kovový s rozmermi dĺžka 120 cm, výška 180 cm, šírka 90 cm s objemom 1000 l,
v hodnote 60,00 Eur
- sporák na tuhé palivo bielej farby, v hodnote 20,00 Eur,
- sporák na tuhé palivo hnedej farby, v hodnote 100,00 Eur,
- stôl v I. nadzemnom podlaží, v hodnote 10,00 Eur,
- stôl v prístrešku ako súčasť vonkajšieho sedenia, v hodnote 10,00 Eur,
z a m i e t a.
IV. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným I/ a II/ spoločne a nerozdielne náhradu trov
prvoinštančného a prvého odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia
súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania po rozhodnutí
odvolacieho súdu o prvom rozsudku okresného súdu vo veci zostal nárok žalobcu voči žalovaným
I/ a II/ na uloženie povinnosti žalovaným I/ a II/ vydať žalobcovi hnuteľné veci - zverák šedej farby
ovládaný ručnou pákou kruhovým pohybom o rozmeroch dĺžka 20 cm, výška 10 cm, šírka 15 cm, zdvihák
červenej farby hydraulický s pákou na ovládanie, váhu do 350 kg s podstavcom na váženie s rozmermi
100 cm x 60 cm s ukazovateľom váhy s posuvnými závažiami, sud 600 l laminátový zelenej farby s
rozmermi približne 70 cm výška, priemer otvoru 115 až 120 cm, sud 600 l laminátový modrej farby s
rozmermi 70 cm výška, priemer otvoru 115 až 120 cm, šrotovník kovový zelenej farby s výkonom 6
kW, miešačku oranžovej farby, 2-3 fúrikovú s objemom bubna 120 l, nádrž plastovú v koši o objeme
1000 l, elektrický pastier (oplôtok na dobytok) čiernej farby (s drôtom o dĺžke približne 3 km na oplotenie
dobytka), kontajner na obilie, kovový s rozmermi dĺžka 120 cm, výška 180 cm, šírka 90 cm s objemom
1000 l.
2.1 Žalobca z dôvodu dôkaznej núdze netrval na vydaní vymenovaných vyššie uvedených hnuteľných
vecí, v tejto časti zobral žalobu späť ale požadoval, aby súd uložil povinnosť žalovaným I/ a II/ spoločne
a nerozdielne zaplatiť mu peňažnú náhradu za tieto hnuteľné veci za:
zverák šedej farby ovládaný ručnou pákou kruhovým pohybom o rozmeroch dĺžka 20 cm, výška 10 cm,
šírka 15 cm požadoval peňažnú náhradu 50,00 Eur,
zdvihák červenej farby hydraulický s pákou na ovládanie, peňažnú náhradu 50,00 Eur,
do 350 kg s podstavcom na váženie s rozmermi 100 cm x 60 cm s ukazovateľom váhy s posuvnými
závažiami, peňažnú náhradu 50,00 Eur,sud 600 l laminátový zelenej farby s rozmermi približne 70 cm výška, priemer otvoru 115 až 120 cm,
peňažnú náhradu 75,00 Eur
za sud 600 l laminátový modrej farby s rozmermi 70 cm výška, priemer otvoru 115 až 120 cm, peňažnú
náhradu 75,00 Eur,
šrotovník kovový zelenej farby s výkonom 6 kW peňažnú náhradu 300,00 Eur,
za miešačku oranžovej farby, 2-3 fúrikovú s objemom bubna 120 l peňažnú náhradu 150,00 Eur,
nádrž plastovú v koši o objeme 1000 l peňažnú náhradu 50,- Eur, za elektrický pastier (oplôtok na
dobytok) čiernej farby (s drôtom o dĺžke približne 3 km na oplotenie dobytka) peňažnú náhradu 100,00
Eur a
kontajner na obilie, kovový s rozmermi dĺžka 120 cm, výška 180 cm, šírka 90 cm s objemom 1000 l,
peňažnú náhradu 60,00 Eur, t.j. spolu v sume 960,- Eur (čo okresný súd pripustil na pojednávaní dňa
09.02.2024).
2.2 Žaloba žalobcu o vydanie kuchynskej linky hnedej farby bola právoplatne zamietnutá rozsudkom č.k.
14C/28/2020-391 zo dňa 21.07.2022 - výrok III., peňažnú náhradu v sume 50,00 Eur za túto kuchynskú
linku už nepožadoval, čo okresný súd vyhodnotil ako späťvzatie žaloby a konanie v tejto časti zastavil.
2.3 Žalobca zotrval na žalobe o uloženie povinnosti žalovaným I/ a II/ spoločne a nerozdielne zaplatiť
mu peňažnú náhradu za ďalšie hnuteľné veci za:
sporák na tuhé palivo bielej farby 20,00 Eur,
sporák na tuhé palivo hnedej farby 100,00 Eur,
stôl v I. nadzemnom podlaží 10,00 Eur a
stôl v prístrešku ako súčasti vonkajšieho sedenia 10,00 Eur, spolu za tieto vymenované hnuteľné
veci peňažnú náhradu v sume 140,00 Eur (žaloba o vydanie týchto hnuteľných vecí, resp. o uloženie
povinnosti žalovaným I/ a II/ žalobcovi vydať tieto vymenované hnuteľné veci bola právoplatne
zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 14C/28/2020-391 zo dňa 21.07.2022 - výrok III.,
ktorý odvolacím súdom zrušujúcim uznesením nebol dotknutý).
2.4 Žalobca zotrvával na žalobe v časti len o vydanie jednej hnuteľnej veci - kuchynskej linky bielej farby,
ktorú presne špecifikoval (eventuálna žaloba o zaplatenie peňažnej náhrady v sume 70,00 Eur za túto
kuchynskú linku v prípade, že ju už nie je možné vydať bola právoplatne zamietnutá rozsudkom č.k.
14C/28/2020-391 zo dňa 21.07.2022 - výrok III., ktorý odvolacím súdom zrušujúcim uznesením nebol
dotknutý).
2.5 Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 03.05.2019 (ďalej len „kúpna
zmluva“) uzavretej medzi ním ako predávajúcim a žalovanými I/ a II/ ako kupujúcimi previedol na
žalovaných vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX pre katastrálne územie C..
Predmetom kúpnej zmluvy bol aj rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parcele parc.č. H. XXXX,
hospodárskabudovasúpisnéčísloXX,postavenánaparceleparc.č.H.XXXX/X,garážsúpisnéčísloXX,
postavená na parcele parc.č. H. XXXX/X, hospodárska budova súpisné číslo XX, postavená na parcele
parc.č. H. XXXX/X (ďalej len „nehnuteľnosti“). V súlade so zmluvou bol zaviazaný odovzdať žalovaným
prevádzané nehnuteľnosti v lehote najneskôr do jedného roka od podpisu kúpnej zmluvy. Žalovaný I/
mu znemožnil vstup do nehnuteľností, napriek tomu, že neboli protokolárne odovzdané, v prevedenej
nehnuteľnosti zostali veci v jeho vlastníctve. Listom zo dňa 19.02.2020 opakovane vyzval žalovaných
na vydanie hnuteľných vecí. Žalovaní mu nevydali hnuteľné veci špecifikované v žalobnom petite, ktoré
patria do jeho výlučného vlastníctva, nachádzajú sa v dispozícii žalovaných. Žiadal o ochranu svojho
vlastníckeho práva k týmto hnuteľným veciam podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
3. Žalovaní navrhli v celom rozsahu žalobu zamietnuť. Spochybnili aktívnu legitimáciu žalobcu. Uviedli,
že žalobcu vyzvali aby si všetky svoje hnuteľné veci prevzal dňa 24.03.2020 v čase od 08.00 hod.
do 14.00 hod., pričom v tento deň sa žalobca skutočne dostavil hnuteľné veci si vyzdvihnúť. Tvrdili,
že niektoré veci od žalobcu kúpili, popreli hodnotu hnuteľných vecí tvrdenú žalobcom, ku konkrétnym
veciam uviedli, že o nich nemajú vedomosť
4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie na základe ktorého zistil skutkový stav. Skutkový stav
posudzoval podľa § 126 ods. 1, 2, § 123, § 132 ods. 1, § 133 ods. 1, § 46 ods. 1, § 34, § 35 ods. 1, 2,
3 zák. 40/1964 Zb. (ďalej aj len OZ). Uviedol, že žalobca podal žalobu o ochranu vlastníckeho práva k
hnuteľným veciam v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď požadoval od žalovaných vydaťhnuteľné veci špecifikované v konaní s tvrdením, že je vlastníkom týchto hnuteľných vecí, žalovaní mu
tieto hnuteľné veci neoprávnene zadržiavajú a nie sú ochotní mu ich vydať. Žalobca pôvodne z dôvodu,
ak by žalovaní už hnuteľné veci v čase rozhodovania súdu nemali v držbe, žiadal eventuálne uložiť
povinnosť žalovaným zaplatiť mu peňažné sumy zodpovedajúce cene jednotlivých hnuteľných vecí
podľa špecifikácie v žalobe.
5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno preukázania, že boli
vlastníkmi hnuteľných vecí - zverák, zdvihák, váha, laminátové sudy, šrotovník, miešačka, plastová
nádrž, oplôtok na dobytok, kontajner na obilie, a to na základe kúpy od žalobcu, konkrétne na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 03.05.2019, keď podľa tvrdení žalovaných tieto vymenované hnuteľné veci
mali kúpiť od žalobcu v rámci kúpnej zmluvy ako „náradie a stroje“. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobca ako predávajúci a žalovaní ako kupujúci uzatvorili písomnú kúpnu zmluvu o
prevode nehnuteľností dňa 03.05.2019, na základe ktorej sa žalovaní stali vlastníkmi nehnuteľností
špecifikovaných v predmetnej kúpnej zmluve. Z obsahu kúpnej zmluvy nemožno vyvodiť prejav
vôle žalobcu predať žalovaným aj uvedené hnuteľné veci. Obsah dohody medzi stranami ohľadne
dohodnutého predaja pod položkou „stroje a náradie“ bol sporný, žalovaným sa v konaní nepodarilo
preukázať, že obsahom tejto položky boli práve vymenované hnuteľné veci. Žalovaní I/ a II/ nepopreli,
že tieto hnuteľné veci sa nachádzali v nehnuteľnostiach, ktoré im žalobca predal, potvrdili ich existenciu.
Žalovaní nepreukázali, že by tieto hnuteľné veci od žalobcu kúpili, že by boli ich vlastníkmi. V konaní
však nebola preukázaná zo strany žalobcu ďalšia hmotnoprávna podmienka na poskytnutie ochrany
vlastníckeho práva k týmto hnuteľným veciam v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to
skutočnosť, že tieto hnuteľné veci v čase vydania súdneho rozhodnutia žalovaní mali vo svojej držbe.
6. Žalobca po odvolacom konaní vzhľadom na dôkaznú núdzu vzal späť žalobu v časti o vydanie
hnuteľných vecí - zverák, zdvihák, váha, sudy 2 ks, šrotovník, miešačka, nádrž plastová, elektrický
pastier (oplôtok na dobytok), kontajner na obilie, požadoval zaplatiť od žalovaných za tieto vymenované
hnuteľné veci peňažnú náhradu v sume 960,00 Eur.
7. Z vyššie uvedeného dôvodu sa potom okresný súd v konaní zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie
peňažnej náhrady za tieto vymenované hnuteľné veci zo strany žalovaných, pretože ich nebolo možné
od žalovanými vydať žalobcovi pre nepreukázanie ich držby žalovanými v čase vydania súdneho
rozhodnutia.
8. Žalobca k žalobe, ani v rámci vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie do rozhodnutia
súdu prvej inštancie nepredložil v konaní žiaden dôkaz o hodnote vymenovaných hnuteľných vecí
- zverák, zdvihák, váha, dvakrát sudy, šrotovník, miešačka, nádrž, elektrický pastier a kontajner na
obilie. Žalovaní hodnotu týchto hnuteľných vecí tvrdenú žalobcom neuznávali, uviedli, že ide o staré,
používané a zničené veci, ktoré nemajú žiadnu hodnotu. Žalobca sám uviedol, že ide o veci staré aj
niekoľko desiatok rokov, ktoré zakúpil mnohokrát z druhej ruky. I svedok I. A. uviedol k stavu náradia
a strojov, že to boli všetko staršie stroje, nič nové, z nejakých 70-tych rokov, nejakých 80-tych rokov.
Dôkazné bremeno na preukázaní hodnoty vecí tvrdenej žalobcom bolo na žalobcovi. Žalobca podal
žalobu na súde dňa 23.07.2020, pričom do rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto veci nepredložil žiaden
dôkaz o hodnote vymenovaných hnuteľných vecí na preukázanie svojich tvrdení, že ich hodnota je
spolu 960,00 Eur. Žalobca na prvom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo po odvolacom konaní dňa
09.02.2024 predložil ohľadne hodnoty hnuteľných vecí - zverák, zdvihák, váha, sudy 2 ks, šrotovník,
miešačka, nádrž plastová, elektrický pastier, kontajner na obilie (a ďalších) Odborné vyjadrenie zo
dňa 05.02.2024, ktoré bolo vyhotovené spoločnosťou MAJSTERKO s.r.o., so sídlom Lučenec. Z
tohto Odborného ohodnotenia (ďalej len „odborné ohodnotenie“) vyplýva hodnota zveráka 50,00 Eur,
zdviháka 50,00 Eur, váhy 50,00 Eur, sudov 2 ks laminátových každého po 75,00 Eur, šrotovníka 300,00
Eur, miešačky 150,00 Eur, nádrže plastovej 50,00 Eur, elektrického pastiera 100,00 Eur a kovového
kontajnera na obilie 60,00 Eur. Z tohto odborného vyjadrenia ďalej vyplýva, že hodnota týchto vecí bola
stanovená na základe ich popisu žalobcom. Žalovaní popierali hodnovernosť tohto listinného dôkazu,
poukazovali najmä na tú skutočnosť, že hodnota vymenovaných hnuteľných vecí v tomto odbornom
vyjadrení presne korešponduje hodnote týchto vymenovaných hnuteľných vecí uvedenej žalobcom
v žalobe, odborné vyjadrenie sa neopiera o žiadnu fotodokumentáciu hnuteľných vecí, namietali, že
nebol reálne zhodnotený stav vymenovaných hnuteľných vecí. Spochybňujúc tento dôkaz predložili
Čestné prehlásenie spoločnosti MAJSTERKO s.r.o., Lučenec, z ktorého vyplýva, že predmetné odborné
ohodnotenie nebolo potvrdené pečiatkou a podpisom konateľa tejto spoločnosti v takom rozsahu, vakom bolo predložené súdu a vyhotovené. Z tohto čestného prehlásenia ďalej vyplýva, že „dokument“,
ktorý bol potvrdený touto spoločnosťou bol predpísaný a obsahoval len ceny nových vecí, ktoré patria
do sortimentu tejto spoločnosti, čo bol zdvihák, zverák a miešačka. Nebola v ňom uvedená cena iných
vecí, s ktorými táto spoločnosť neobchoduje, keďže o ich cenách nemá vedomosť, konkrétne išlo
o laminátové sudy, kontajner, váhu, elektrický pastier, kovový kontajner na obilie atď.. Tento dôkaz
žalovaní predložili dňa 19.03.2024 na spochybnenie žalobcom predloženého odborného vyjadrenia tejto
spoločnosti ohľadne hodnoty vymenovaných hnuteľných vecí v tomto odbornom vyjadrení. Žalobca
spochybnil žalovanými predložené Čestné prehlásenie tejto spoločnosti s odôvodnením, že zistil, že
malo byť podpísané konateľom spoločnosti MAJSTERKO s.r.o. za takých okolností, kedy konateľa tejto
spoločnosti navštívil príslušník policajného zboru a predložil mu uvedenú listinu k podpisu. Poukázal
na to, že žalovaný I/ je príslušníkom policajného zboru a pokiaľ takýmto spôsobom on konal, zneužil
tým právomoc verejného činiteľa a ide o nezákonne získaný dôkaz. Žiadal, aby súd na tento dôkaz
neprihliadol. Uviedol, že pokiaľ súd bude mať pochybnosti o hodnote hnuteľných vecí, navrhuje aby súd
sám zabezpečil odborné vyjadrenie ohľadne hodnoty týchto hnuteľných vecí. Okresný súd na základe
vykonaného dôkazu, ktorý predložil žalobca, odborného vyjadrenia zo dňa 05.02.2024 spoločnosti
MAJSTERKO s.r.o., Lučenec dospel k záveru, že týmto dôkazom, a ani žiadnym iným dôkazom žalobca
v konaní nepreukázal hodnotu hnuteľných vecí - zverák, zdvihák, váha, 2 ks sudy, šrotovník, miešačka,
nádrž plastová, elektrický pastier a kontajner na obilie, (odhliadnuc aj od toho, že sama táto
spoločnosť v čestnom prehlásení, ktoré predložili do konania žalovaní, po predložení tohto odborného
vyjadreniapoprelahodnovernosťtohtodôkazuvtom,žesavyjadrovalalenkhodnotetrochvecí,zdvihák,
zverákamiešačkapričomuvádzalacenunovýchvecí,nievecí,ktoréboliuždlhodoboužívané).Žalovaní
I/ a II/ podľa názoru súdu správne a opodstatnene namietli hodnovernosť tohto odborného ohodnotenia
zo dňa 05.02.2024 v tom, že toto odborné vyjadrenie bolo vyhotovené len na základe údajov žalobcu,
pričom aj podľa názoru súdu z tohto odborného ohodnotenia nevyplýva aké údaje žalobca poskytol k
tomuto ohodnoteniu čo sa týka roku nadobudnutia jednotlivých hnuteľných vecí, ich nadobúdacej ceny, z
odborného ohodnotenia nevyplýva, že by bola predložená akákoľvek fotodokumentácia ohľadne týchto
hnuteľných vecí zo strany žalobcu tejto spoločnosti, táto spoločnosť nemala možnosť tieto hnuteľné
veci obhliadnuť, ktoré okolnosti výrazne a zásadným spôsobom spochybňujú toto odborné vyjadrenie. Z
týchto dôvodov okresný súd na tento dôkaz ako hodnoverný neprihliadol a dospel k záveru, že žalobca
žiadnym relevantným a hodnoverným dôkazom nepreukázal hodnotu vymenovaných hnuteľných vecí.
Pokiaľ žalobca navrhoval v tomto smere vykonať a doplniť dokazovanie zadovážením odborného
vyjadrenia k hodnote týchto vecí súdom, okresný súd tento dôkaz nevykonal z dôvodu, že ani na základe
výzvy súdu žalobca nepredložil žiadne doklady o nadobudnutí jednotlivých hnuteľných vecí, nespresnil
v celom konaní, a to od podania žaloby kedy veci nadobudol, nadobúdaciu cenu, nepredložil žiadne
doklady v podobe fotodokumentácie týchto hnuteľných vecí, keď navyše z výpovedí svedkov vypočutých
v tomto konaní i z výpovede samotného žalobcu vyplýva, že išlo o veci nie nové, užívané niekoľko
rokov, nadobúdané postupne od 70-tych až 80-tych rokov. Žalobca mal reálnu možnosť za 4 roky
prebiehajúceho súdneho konania navrhnúť tento dôkaz skôr. Okresný súd uviedol, že aj k odbornému
vyjadreniu, resp. jeho zadováženiu v rámci nariadenia súdom sú nevyhnutné podklady, najmä čo sa týka
dokladov o nadobudnutí jednotlivých hnuteľných vecí, rokov ich nadobudnutia, spôsobu užívania, ich
nadobúdacích cien, žalobca počas celého súdneho konania neuviedol žiadne skutkové tvrdenia napriek
tomu, že žalovaní od počiatku namietali hodnotu vymenovaných hnuteľných vecí a spochybňovali túto
hodnotu, ktorú žalobca uviedol v žalobe. Žalovaní popierajú, že by mali v držbe tieto vymenované
hnuteľné veci, neprichádza tak do úvahy ani vykonanie obhliadky, tak ako konštatoval správne žalobca.
Dôkaznú núdzu si tak v tomto ohľade spôsobil sám žalobca, keď na základe tohto konštatovania súdom
žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania hodnoty hnuteľných vecí, za ktoré požaduje peňažnú
náhradu v sume 960,00 Eur. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na preukázanie tejto hodnoty
okresný súd žalobu žalobcu ako nepreukázanú v tejto časti zamietol a peňažnú náhradu v sume 960,00
Eur žalobcovi za tieto hnuteľné veci nepriznal.
9. Žalobca žalobou požadoval uložiť povinnosť žalovaným I/ a II/ spoločne a nerozdielne a zaplatiť mu
peňažnú náhradu za sporák na tuhé palivo bielej farby 20,00 Eur, za sporák na tuhé palivo hnedej farby
100,00 Eur, za stôl v I. nadzemnom podlaží 10,00 Eur a za stôl v prístrešku ako súčasti vonkajšieho
sedenia 10,00 Eur, spolu peňažnú náhradu v sume 140,- Eur. Žaloba o vydanie týchto vymenovaných
hnuteľných vecí bola v tejto časti právoplatne zamietnutá rozsudkom súdu sp.zn. 14C/28/2020-391 zo
dňa 21.07.2022 (výrok III.), ktorý nebol žalobcom napadnutý v odvolacom konaní. Žalovaní k sporákom
tvrdili, že tieto kúpili ako súčasť rodinného domu a sú zahrnuté v hodnote rodinného domu, ktorý od
žalobcu kúpili, a ktorá bola stanovená znaleckým posudkom. Popierali, že by tieto sporáky mali vo svojejdispozícii, nakoľko tieto boli v schátralom stave, nepoužiteľné, vyhodili ich. Okresný súd dospel k záveru,
že ani tento nárok žalobcu nie je dôvodný, preto nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej náhrady za
dva ks sporáky spolu v hodnote 120,- Eur zamietol. Žalovaní predložili v konaní znalecký posudok č.
30/2019 znalca J. F. I., K. XX, XXX XX G. zo dňa 14.02.2019, ktorý bol vypracovaný na stanovenie
všeobecnejhodnotynehnuteľnostíkukúpnejzmluve,ktorúžalobcaažalovaníuzatvoriliohľadnepredaja
nehnuteľností a ktorá bola predložená banke za účelom poskytnutia úveru žalovaným na zakúpenie
nehnuteľnostíakuzriadenízáložnéhopráva.Zobsahutohtoznaleckéhoposudku(strana11)vyplýva,že
vybavením kuchyne alebo práčovne boli i sporáky (3 ks). Pokiaľ všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré
boli predmetom kúpnej zmluvy, ktorú strany uzatvorili ohľadne nehnuteľností zohľadňovala i hodnotu
sporákov, pri opätovnom rozhodovaní o prisúdení peňažnej náhrady za 2 ks sporáky dospel okresný
súd k záveru, že úmyslom žalobcu bolo predať žalovaným v rámci predaja nehnuteľností i sporáky.
Túto skutočnosť potvrdzuje i výzva žalobcu žalovaným na vydanie vecí zo dňa 16.01.2020 a zo dňa
19.02.2020, v ktorej žalobca žiadal vydať 1 sporák, keď potom uznával, že žalovaným v rámci predaja
rodinného domu predal i 2 ks sporákov ako príslušenstvo rodinného domu. Jeden ks sporák hnedej
farby mu bol v zmysle výziev aj vydaný, čo potvrdil sám žalobca. Žalobca nepreukázal vlastníctvo
k 2 ks sporákov, ktoré pôvodne žalobou požadoval vydať, preto mu za tieto sporáky neprináleží ani
peňažná náhrada spolu v sume 120,- Eur. Okresný súd žalobu žalobcu z uvedeného dôvodu preto v
tejto časti tiež zamietol. Naviac okresný súd uviedol, že žalobca nepreukázal ani hodnotu 2 ks sporákov,
za ktoré požadoval priznať peňažnú náhradu. Aj ohľadne týchto dvoch hnuteľných vecí žalobca až po
odvolacom konaní predložil jediný dôkaz, a to „Odborné vyjadrenie“ zo dňa 05.02.2024 spoločnosti
MAJSTERKO s.r.o., Lučenec, ktorý dôkaz okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia už vyhodnotil,
ako nepreukazujúci hodnotu vecí. Žalovaní v konaní predložili Potvrdenie o vykonaní čistenia a kontroly
komína alebo dymovodu č. 0011/2020 zo dňa 13.11.2020, ktoré bolo vyhotovené C. L., revíznym
technikom, z ktorého vyplýva, že sporáky boli v havarijnom stave a bolo dané na zváženie ich ďalšie
používanie. Pokiaľ žalobca navrhol vykonať ohodnotenie týchto dvoch sporákov, okresný súd tento
dôkaz nepripustil a to z dôvodov, ktoré uviedol aj pri ostatných hnuteľných veciach. Žalovaní v rámci
celej obrany v konaní od samého počiatku tvrdili, že sporáky kúpili v rámci kúpy celej nehnuteľnosti,
a že ich ako nepoužiteľné vyhodili po odbornej obhliadke. Napokon svedčí o tom i podľa názoru súdu
listinný dôkaz, ktorý žalovaní predložili dodatočne po odvolacom konaní, a to Potvrdenie o vykonaní
čistenia a kontroly komína alebo dymovodu zo dňa 13.11.2020, ktoré bolo vystavené C. L., keď ak by
žalovaní neboli vlastníkmi týchto sporákov, resp. necítili by sa vlastníkmi týchto dvoch sporákov, nemali
by žiaden dôvod dať zisťovať ich technický stav. Napokon ako okresný súd už dôvodil, i z výziev žalobcu
na vydanie hnuteľných vecí zo dňa 16.01.2020 a zo dňa 19.02.2020 vyplýva, že žalobca týmito výzvami
nepožadoval vydať 3 ks sporákov. Po doplnení dokazovania tak súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobca nebol vlastníkom 2 ks sporákov, ktoré predal žalovaným v rámci predaja nehnuteľností ako
príslušenstvo rodinného domu. Ich cena sa odrážala v hodnote rodinného domu, čo vyplýva z obsahu
znaleckého posudku. Preto žalobcovi neprináleží náhrada vo forme peňazí za tieto dva sporáky od
žalovaných spolu v čiastke 120,- Eur.
10. K dvom stolom - jednému v I. nadzemnom podlaží a druhému ako súčasti vonkajšieho sedenia,
za ktoré žalobca požadoval peňažnú náhradu, za každý v sume 10,00 Eur, a ktoré sa v čase vydania
prvého súdneho rozhodnutia preukázateľne nenachádzali v dispozícii žalovaných a existencia ktorých
bola medzi stranami sporná, okresný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by žalovaní
tieto dva stoly mali vo svojej dispozícii po kúpe nehnuteľností. Okresný súd poukázal na výpovede
svedok C. M., F. N., I. A., výzvy zo dňa 16.01.2020 a zo dňa 19.02.2020, ktorými žalobca vyzýval
žalovaných na vydanie hnuteľných vecí pričom ani v jednej z týchto výziev sa nenachádza žiadosť o ich
vydanie. Naviac súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepreukázal ani ich hodnotu ohodnotením zo
dňa 05.02.2024, ktoré bolo vyhotovené spoločnosťou MAJSTERKO s.r.o., Lučenec, uviedol, že ohľadne
tohto listinného dôkazu platí to, čo okresný súd už uviedol v dôvodoch svojho súdneho rozhodnutia
vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie peňažnej náhrady za ostatné hnuteľné veci. Pokiaľ žalobca
navrhol doplniť dokazovanie na zistenie hodnoty týchto dvoch stolov odborným vyjadrením na základe
nariadenia súdu, okresný súd opätovne uviedol, že žalobca nepredložil žiadne doklady a to ani na
základe výzvy súdu o zadovážení týchto dvoch stolov, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že malo
ísť o užívané veci niekoľko rokov, nie o nové veci, nebola predložená žiadna fotodokumentácia. Žalobca
tým, že navrhol tento dôkaz s odstupom 4 rokov sám znemožnil reálne vykonanie tohto dôkazu navyše
za stavu, že nakoľko tieto veci neexistujú, nemožno vykonať ich fyzickú ohliadku a tak spoľahlivým
spôsobom zistiť ich hodnotu. Z týchto dôvodov okresný súd nárok žalobcu aj na zaplatenie peňažnej
náhrady za dva stoly spolu v sume 20,00 Eur zamietol.11. Posledným sporným nárokom, ktorý žalobca v konaní uplatnil bol nárok žalobcu na vydanie presne
špecifikovanej kuchynskej linky bielej farby, ktorá bola žalovanými I/ a II/ v lehote od 03.05.2019 až
doposiaľ v nezistenom rozsahu upravená a zmenená. Eventuálny nárok na peňažné plnenie za túto
kuchynskú linku v sume 70,00 Eur bol prvoinštančným súdom právoplatne zamietnutý. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že túto žalovaní majú vo svojej dispozícii. Žalovaní tvrdili od prvotnej obrany, že
túto kuchynskú linku kúpili od žalobcu v rámci kúpy nehnuteľnosti. Poukazovali na znalecký posudok,
ktorým bola zisťovaná všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré od žalobcu kupovali, a ktorý bol
predložený banke k poskytnutiu úveru, ktorý čerpali na zakúpenie nehnuteľností, znalecký posudok
pojednáva aj o kuchynskej linke, jej cena bola zohľadnená vo všeobecnej hodnote rodinného domu a
príslušenstva, ktoré od žalobcu kupovali na základe kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností. Žalobca
súhlasil s kúpnou zmluvou predloženou banke, pričom z obsahu spisu vyplýva, že cena predávanej
nehnuteľnosti podľa tejto zmluvy - „prvej zmluvy“ bola stanovená na základe znaleckého posudku,
podľa ktorého výška cenz zohľadňovala 3 ks sporákov na tuhé palivo a kuchynskú linku z materiálu
na báze dreva 2.75 bm. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní a to i v čase vydania
rozhodnutia súdu o nároku žalobcu na vydanie tejto kuchynskej linky túto majú vo svojej držbe, v užívaní,
ale v zmenenom rozsahu, keď potom čo ju kúpili od žalobcu, túto opravovali, zmenili a prispôsobili
pre svoje potreby. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že išlo o tú kuchynskú bielu linku, ktorá sa
nachádzala v prístavbe rodinného domu, do užívania ktorej vstúpili žalovaní niekedy v lete roku 2019
na základe dohody so žalobcom, ktorý im odovzdal kľúče od tejto prístavby. Kľúče od hlavného vchodu
rodinného domu žalobca žalovaným odovzdal niekedy v decembri 2019. Žalobca mal umožnený vstup
do rodinného domu do decembra 2019. Strany kúpnej zmluvy, ktorou žalovaní nadobúdali nehnuteľnosti
od žalobcu si dojednali, že k odovzdaniu nehnuteľností dôjde protokolárne do jedného roka teda k
odovzdaniu malo dôjsť do 03.05.2020. K protokolárnemu odovzdaniu nehnuteľností medzi žalobcom
a žalovanými nedošlo. Po incidente, ktorý sa odohral medzi stranami, žalovaní po tom, čo zistili, že
napriek tomu, že im žalobca odovzdal kľúče aj od rodinného domu stále disponuje týmto kľúčom,
vymenili zámky na nehnuteľnosti a znemožnili vstup žalobcovi do nehnuteľnosti. Nakoľko žalobca mal v
nehnuteľnosti po uvedenom konaní žalovaných naďalej svoje hnuteľné veci výzvami zo dňa 16.01.2020
a zo dňa 19.02.2020 požiadal žalovaných o vydanie hnuteľných vecí. Okresný súd v rámci vyhodnotenia
dokazovania pri opätovnom svojom rozhodnutí o nároku žalobcu na vydanie kuchynskej bielej linky
neprehliadol, že žalobca v týchto výzvach od žalovaných nežiadal vydať žiadnu kuchynskú linku, pričom
však žiadal vydať kuchynský riad a ďalšie iné hnuteľné veci špecifikované v týchto výzvach. Tým, že
žalobca odovzdal kľúče od prístavby rodinného domu do užívania žalovaným, pričom v tejto prístavbe
sa nachádzala práve sporná kuchynská biela linka a tým, že túto bielu kuchynskú linku od žalovaných
nežiadal vydať, potvrdil prejav vôle v rámci nehnuteľnosti predať žalovaným i predmetnú kuchynskú
bielu linku, s ktorým prejavom vôle žalovaní súhlasili s tým, že majú za to, že túto kuchynskú linku bielej
farby kúpili v rámci kúpy nehnuteľností. V marci 2020 žalovaní umožnili, tak ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania vziať si z nehnuteľnosti žalobcom všetky veci. Žalovaní tak urobili na základe výzvy žalobcu
zo 16. januára 2020 a z 19. februára 2020, žalobca v konaní netvrdil, že by mu žalovaní bránili pri
odvezení práve kuchynskej linky bielej farby, dokonca ani netvrdil, že ju požadoval od žalovaných vydať.
Napokon žalobca sám potvrdil, že jednu kuchynskú linku hnedej farby si z nehnuteľnosti vzal, zrejme tú,
ktorej sa cítil byť naďalej vlastníkom, pričom nešlo o tú kuchynskú linku, ktorá bola žalovaným žalobcom
odovzdaná do užívania v rámci prístavby rodinného domu. Prejav vôle žalobcu predať žalovaným
kuchynskú linku vyplýva i zo znaleckého posudku na ktorý poukazovali žalovaní, keď v rámci všeobecnej
hodnoty rodinného domu a príslušenstva tento pojednáva aj o kuchynskej linke na báze dreva, keď aj
predmetná kuchynská linka bielej farby bola zhotovená z drevotriesky. Prejav vôle strán, aby predmetom
kúpnej zmluvy bola i táto kuchynská linka je potvrdený aj následným konaním žalovaných, ktorí túto
rekonštruovali a prerobili. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu žalobcu o vydanie kuchynskej linky
bielej farby voči žalovaným zamietol.
12. Okresný súd uviedol, že vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhli strany sporu a na ktorých vykonaní
trvali strany sporu, okrem dôkazu, ktorý navrhol žalobca a ktorým bol návrh na zaobstaranie odborného
ohodnoteniahnuteľnýchvecí,ktorýdôkazokresnýsúdnevykonalzdôvodovužuvedenýchvodôvodnení
rozsudku.
13. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa pomeru úspechu vo
veci. Plný úspech v konaní mali žalovaní, preto im voči plne neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) v zákonnej lehote odvolanie.
Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že:
I. Žalovaní I/ a žalovaná II/ sú povinní spoločne a nerozdielne vydať žalobcovi kuchynskú linku
špecifikovanú ku dňu 03. 05. 2019, ako kuchynská linka bielej farby o rozmeroch spodnej časti výška
100 cm, šírka 65 cm, dĺžka 180 cm a vrchnej časti s rozmermi dĺžka 180 cm, výška 70 cm, šírka 40 cm,
ktorá má v strede spodnej časti 4 zásuvky pod sebou a v spodnej časti vľavo otváracie dvierka s dvoma
krídlami, každé krídlo o rozmere šírka 25 cm a výška 80 cm a v spodnej časti vpravo otváracie dvierka
s dvoma krídlami o rozmere šírka 25 cm a výška 80 cm, ktorá kuchynská linka bola žalovanými I/ a II/
v lehote od 03. 05. 2019 až doposiaľ v zistenom rozsahu upravená a zmenená, a to v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaní I/ a žalovaná II/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu v
sume 1 100,00 Eur za nasledovné hnuteľné veci:
- zverák šedej farby - v hodnote 50,00 Eur
- zdvihák červenej farby - v hodnote 50,00 Eur
- váha do 350,00 kg - v hodnote 50,00 Eur
- laminátový sud zelenej farby 600 litrov – v hodnote 75,00 Eur
- laminátový súd modrej farby 600 litrov - v hodnote 75,00 Eur
- šrotovník kovový zelenej farby - v hodnote 300,00 Eur
- miešačka oranžovej farby – v hodnote 150,00 Eur
- plastová nádrž v koši o objeme 1 000 litrov - v hodnote 50,00 Eur
- elektrický pastier (oplôtok na dobytok) - v hodnote 100,00 Eur
- kontajner na obilie kovový – v hodnote 60,00 Eur
- sporák na tuhé palivo bielej farby – v hodnote 20,00 Eur
- sporák na tuhé palivo hnedej farby – v hodnote 100,00 Eur
- stôl v prvom nadzemnom podlaží - v hodnote 10,00 Eur
- stôl v prístrešku ako súčasť vonkajšieho sedenia – v hodnote 10,00 Eur
a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaní I/ a žalovaná II/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu 100 %.
14.1 Odvolateľ v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie v časti výroku I., II., III., IV., a to z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP.
14.1.1 Rozsudok odvolateľ považuje za nedôvodný, zmätočný a nedostatočne odôvodnený, pričom
v niektorých častiach je odôvodnenie protirečivé. Poukázal na body 74., 75., 76. odôvodnenia rozsudku
v ktorých súd konštatuje, že nie je sporné vlastnícke právo žalobcu k určitým hnuteľným veciam a
konštatuje, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno preukázania vlastníctva k týmto veciam, napriek
tomu boli žalovaní úspešní.
14.1.2 Namietal, že v bode 77. odôvodnenia súd konštatoval, že žalobca nepreukázal hodnotu
hnuteľných vecí. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď neprihliadol na ním predložený listinný
dôkaz odborné ohodnotenie hnuteľných vecí, pretože zastáva názor, že zo strany žalovaných nedošlo
k jeho účinnému popretiu v zmysle ust. § 151 ods. 2 CSP. Žalovaní síce tvrdili, že neuznávajú hodnoty
hnuteľných vecí uvedených v odbornom vyjadrení, avšak nepredložili súdu žiaden listinný dôkaz, z
ktorého by vyplývali iné hodnoty dotknutých hnuteľných vecí.
14.1.3 Pokiaľ žalovaní spochybňovali odborné ohodnotenie, t.j. listinný dôkaz predložený žalobcom,
právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 21. 04. 2024 ozrejmila okolnosti, za ktorých došlo k
podpísaniu čestného prehlásenia A. L. - majiteľa obchodu MAJSTERKO s.r.o. (t. j. spoločnosti, ktorou
bolo vydané odborné vyjadrenie predložené žalobcom). Jeho právnej zástupkyni A. L. majiteľ obchodu
MAJSTERKO s.r.o. telefonicky uviedol, že prišla za ním polícia a dala mu podpísať dané čestné
prehlásenie. Prvoinštančnému súdu bolo oznámené, že žalovaný I/ je príslušníkom Policajného zboru
SR a v prípade, ak tento zneužil svoje služobné postavenie na zabezpečenie čestného prehlásenia
vo svojej súkromnej záležitosti, nepochybne sa jedná o podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania
právomoci verejného činiteľa. Prvoinštančný súd sa však takouto námietkou nezákonného spôsobu
získania čestného prehlásenia od A. L. žalovaným I/ vôbec nezaoberal a v odôvodnení rozsudku k
tejto okolnosti nezaujal ani právny názor. Žalovaný toto tvrdenie o nezákonnom spôsobe získanialistinného dôkazu v podobe čestného prehlásenia ani nepoprel, teda ide o skutočnosť nespornú. Súd
prvej inštancie na ním predložené odborné ohodnotenie neprihliadol, hoci odvolateľ má za to, že nedošlo
k jeho účinnému popretiu žalovanými. Ide teda o nesprávne právne posúdenie veci.
14.1.4 Odvolateľ nesúhlasí s argumentáciou súdu, že mohol dôkaz v podobe ohodnotenia dotknutých
nehnuteľností predložiť už skôr, neskorším predložením tohto listinného dôkazu žalobca neporušil
žiadne zákonné ustanovenia, naopak využil svoje právo navrhovať dôkazy až do skončenia dokazovania
prvoinštančným súdom.
14.1.5 Pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz v podobe zabezpečenia súdom
odborného vyjadrenia k hodnote hnuteľných vecí poukázal na to, že konštatovanie súdu, že žalobca
nepredložil fotografie a doklady o nadobudnutí týchto vecí, z ktorého dôvodu nebolo možné dôkaz
vykonať je výlučne účelové. Žalobca hnuteľné veci dokonale pozná, sám ich užíval a dokáže ich
špecifikovať pre potreby odborného ohodnotenia. Pokiaľ by súd do konania pribral odborne spôsobilú
osobu na vykonanie navrhnutého dôkazu, mohol uložiť žalobcovi povinnosť poskytnúť tejto osobe
súčinnosť spočívajúcu v podrobnom opísaní hnuteľných vecí, ktoré majú byť predmetom dokazovania.
Súd však takýmto spôsobom nepostupoval čím zmaril možnosť vykonania dôkazu v prospech žalobcu.
14.1.6 Odvolateľ namietal, že v bode 78, odôvodnenia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nemá
reálne možnosť uniesť dôkazné bremeno preukázania hodnoty hnuteľných vecí, napriek tomu žalobu v
celom rozsahu zamietol a na existujúcu objektívnu skutočnosť neprihliadal.
14.1.7 Namietal, že pokiaľ ide o hnuteľné veci - sporák na tuhé palivo bielej farby, sporák na tuhé palivo
hnedej farby, stôl v prvom nadzemnom podlaží a stôl v prístrešku ako súčasť vonkajšieho sedenia, tak
súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že ohľadom týchto hnuteľných vecí bola už skôr zamietnutá
žaloba a žalobca odvolanie nepodal.
14.1.8 Odvolateľ namietal, že výrokom II. pôvodného rozsudku bola uložená povinnosť žalovaným
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 190,00 Eur ako peňažnú náhradu za hnuteľné veci,
a to sporák na tuhé palivo bielej farby, sporák na tuhé palivo hnedej farby, stôl v prvom nadzemnom
podlaží a stôl v prístrešku, ako súčasť vonkajšieho sedenia, a keďže tento výrok bol odvolacím súdom
zrušený, podľa odvolateľa mal súd v tejto časti znova konať a rozhodnúť, pričom žalobca žiada len znovu
priznanie peňažnej náhrady za dotknuté hnuteľné veci.
14.1.9 Namietal záver súdu prvej inštancie, že sporáky boli predmetom prevodu vlastníckeho práva
zo žalobcu na žalovaných. Uviedol, že z obsahu znaleckého posudku nevyplýva súhlasný prejav vôle
zmluvných strán previesť vlastnícke právo. V kúpnej zmluve ohľadne prevodu nehnuteľnosti neboli
sporáky uvedené ako predmet prevodu. Súd nemôže svoje právne závery vyvodzovať z domnienok,
že veci, ktoré boli uvedené v znaleckom posudku boli aj predmetom kúpnej zmluvy. Takýto postup
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň uviedol, že súd prvej inštancie uviedol, že
v znaleckom posudku J. F. I. boli uvedené 3 kusy sporákov a tieto boli predmetom prevodu vlastníckeho
práva zo žalobcu na žalovaných, avšak v tom istom bode súd protirečivo konštatuje, že žalovaní vydali
žalobcovi 1 kus sporáka hnedej farby. Teda pokiaľ by došlo k prevodu vlastníckeho práva k 3 kusom
sporákov na žalovaných, tak ako to súd konštatuje, nebol by dôvod, aby žalovaní vydali žalobcovi 1 kus
sporáka hnedej farby, pretože by si boli vedomí, že tento sporák im už patrí.
14.1.10 Nesprávnym skutkovým zistením je podľa odvolateľa aj konštatovanie súdu opierajúce sa o
listinný dôkaz predložený žalovanými o vykonaní čistenia a kontroly komína alebo dymovodu, v zmysle
ktorého súd prvej inštancie vyvodil záver, že sporáky boli v zlom technickom stave. Súd nebral do úvahy
námietku právnej zástupkyne žalobcu, že uvedené potvrdenie je vypracované 13. 11. 2020, t.j. po 18
mesiacoch od predaja nehnuteľností žalovaným, kedy žalovaní za túto dobu sporáky užívali a takýmto
ich užívaním zrejme došlo k ich opotrebovaniu. Odvolateľ namietal nesprávnosť hodnotenia listinného
dôkazu predloženého žalovanými v podobe vyjadrenia F. A. k cene pôvodného nábytku dome, v ktorom
je konštatovaný stav kuchynskej linky v mesiaci apríl 2020, t.j. 11 mesiacov po uzatvorení kúpnej zmluvy,
uviedol, že stav bol spôsobený výlučne v dôsledku opotrebovania žalovanými.
14.1.11 Namietal v odvolaní, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkou právnej zástupkyne
žalobcu, že čestné prehlásenie A. L. a taktiež vyjadrenie F. A. sú písané rovnakým typom a veľkosťoupísma, z čoho možno predpokladať, že toto vypracoval žalovaný I/ a možný podpis dotknutých subjektov
zabezpečil žalovaný I/ preukázaním sa ako príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky, a teda
ide o nezákonne získaný dôkaz.
14.1.12 Odvolateľ namietal nesprávnosť právneho názoru súdu prvej inštancie, pokiaľ uzavrel,
že kuchynská linka, pokiaľ bola uvedená v znaleckom posudku J. F. I., bola predmetom prevodu
vlastníckehoprávazožalobcunažalovaných.Odvolateľuviedol,žetototvrdeniežalovanýchodpočiatku
popiera, pričom v pôvodnom rozsudku okresného súdu súd uložil žalovaným povinnosť vydať žalobcovi
kuchynskú linku bielej farby. Od vydania dotknutého súdneho rozhodnutia nedošlo k zmene dôkaznej
situácie ohľadom kuchynskej linky, napriek tomu súd žalobu zamietol.
14.1.13 Odvolanie žalobca podal aj do výroku o náhrade trov konania. Mal za to, že vzhľadom na
viaceré procesné pochybenia žalovaných, ktoré prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
žalovaným vytýka je priznanie náhrady trov konania žalovaným v celom rozsahu 100 % nedôvodné.
Má za to, že by sa mala priznať náhrada pomerne, a to 50 % žalobcovi voči žalovaným a taktiež 50 %
žalovaným voči žalobcovi, respektíve za spravodlivé možno považovať aj rozhodnutie súdu, že žiadna
zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
14.2 Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedli,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, po celý čas ignoroval zásadu koncentrácie konania. Domáhal
sa náhrady za hnuteľné veci v prípade, že ich nebude možné vydať. Potvrdenie o hodnote týchto
vecí predložil však až na v poradí deviatom pojednávaní vo veci, a to priamo na pojednávaní. Išlo
pritom o potvrdenie spoločnosti MAJSTERKO s.r.o., bez popisu toho, čím sa spoločnosť zaoberá,
ako postupovala pri ohodnotení uvedených vecí, z čoho vychádzala a podobne. Pričom predmetné
potvrdenie, ako vyplynulo sa netýkalo ani polovice vecí, ktoré boli nakoniec v potvrdení uvedené. Táto
spoločnosť sa vyjadrovala len k hodnote vecí, ktoré predávala vo svojej prevádzke (železiarstvo)
a k veciam novým, neopotrebovaným. Žalovaný predložili potvrdenia osôb, ktoré videli fyzicky dané
veci. Pokiaľ žalobca bez uvedenia akéhokoľvek dôkazu spochybnil nimi predložené potvrdenia - čestné
vyhlásenie zástupcu spoločnosti MAJSTERKO s.r.o., s tým, že toto bolo poskytnuté uniformovanému
policajtovi, poukázali na to, že právna zástupkyňa žalobcu neuviedla, že by zástupca spoločnosti
MAJSTERKO s.r.o., uviedol v danom čestnom vyhlásení nepravdu, len uviedla, že toto bolo odovzdané
uniformovanému policajtovi, a že jej táto skutočnosť mala byť uvedená do telefónu. Právna zástupkyňa
nepredložila žiadny dôkazný prostriedok v súvislosti s čestným vyhlásením, vrátane vypočutia zástupcu
MAJSTERKO s.r.o., z čoho je zrejmé, že si bola vedomá pravdivosti čestného vyhlásenia. Súd prvej
inštancie správne prestal tolerovať opakované porušovanie zásady koncentrácie konania žalobcom a
ním navrhnutý dôkaz na vypracovanie odborného ohodnotenia na hnuteľné veci navrhnutý na desiatom
pojednávaní vyhodnotil jednak ako dôkaz, ktorý mohol byť navrhnutý už na prvom a nie na desiatom
pojednávaní vo veci. Pokiaľ ide o odvolací dôvod, že súd prvej inštancie mal vec nesprávne právne
posúdiť, žalobca ani len neuvádza v čom vidí nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.
Vene správny je aj výrok o trovách konania. Odvolateľ ani sám neuviedol na základe čoho dospel k
záveru pomeru úspechu 50/50. Už v prvom rozhodnutí bol nárok žalobcu zamietnutý v časti prevyšujúcej
90 % vo vzťahu k vydaniu hnuteľných vecí, a najmä vyplateniu náhrady za hnuteľné veci a následne
bola žaloba zamietnutá aj vo zvyšku.
14.3 Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných k jeho odvolaniu uviedol, že nie je pravdivé
tvrdenie, že ignoroval koncentračnú zásadu, pokiaľ žalovaní vo vyjadrení zmieňujú listinný dôkaz, ktorý
zabezpečili od obchodnej spoločnosti MAJSTERKO s.r.o., opätovne poukazuje na nezákonný spôsob
získania daného listinného dôkazu.
15. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní vec preskúmal v rozsahu
určenom § 380 ods. 1 CSP a v rozsahu viazanosti ust. § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP (a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 380 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
16. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§
380 ods. 2 CSP).17. V súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie. V
súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť jeho rozhodnutia, v odôvodnení
rozhodnutia súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil
skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak
urobil, správne rozobral v odôvodnení rozsudku, s týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj
odvolací súd. Premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís
súd prvej inštancie dospel, sú prijateľné, racionálne a presvedčivé. Odvolanie žalobcu nepoukazuje na
žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.
19. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie
dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 215 CSP rozhodol na základe zisteného z skutkového
stavu, skutkový stav subsumoval pod správne normy hmotného práva, ktoré správne interpretoval.
20. Odvolateľ v odvolaní namietal nesprávnosť rozhodnutia z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
21. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na ochranu jeho vlastníckeho práva. Žalobou sa
žalobca domáhal vydania hnuteľných vecí, zaplatenia peňažnej čiastky od žalovaných zodpovedajúcej
cene veci. Súd prvej inštancie správe posudzoval vec podľa § 126 OZ. Predpokladom pre úspešnosť
žalobcu o vydanie veci je, že:
- žalobu podal vlastník (spoluvlastník, príp. iný oprávnený držiteľ),
- vec je v držbe inej osoby odlišnej od vlastníka,
tento ju nie je ochotný vydať,
- držba veci inou osobou je neoprávnená.
22. V konaní o reivindikačnej žalobe žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
preukázať nielen to, že vec mu zadržiava žalovaný neoprávnene, ale aj to, že mu právom patrí právo
držby (v tomto prípade, že mu patrí vlastnícke právo).
23. Úspech reivindikačnej žaloby je podmienený aj tým, že žalovaný má vec v čase vydania rozhodnutia
súdu vo svojej držbe. Pre prípad, že žalovaný už nebude mať vec v držbe, je vhodné, aby žalobca
z opatrnosti požadoval aj vydanie eventuálneho petitu, a to popri vydaní veci sa domáhal aj zaplatenia
peňažnej čiastky zodpovedajúcej hodnote veci, ktorú má mať žalovaný neoprávnene v držbe. Dôkazné
bremeno na preukázaní zodpovedajúcej hodnoty veci je na žalobcovi.
24. Žalobca sa v danom štádiu konania domáhal vydania hnuteľných vecí od žalovaných – presne
špecifikovanej kuchynskej linky a zaplatenia sumy 1.100 Eur ako peňažnej náhrady - hodnoty veci,
ktorých vydanie, už nie je možné a boli v jeho vlastníctve a to za hnuteľné veci: zverák v hodnote
50,00 Eur, zdvihák v hodnote 50,00 Eur, váha do 350 kg v hodnote 50,00 Eur, sud 600 l laminátový
zelenej farby v hodnote 75,00 Eur, sud 600 l laminátový modrej farby v hodnote 75,00 Eur, šrotovník
kovový v hodnote 300,00 Eur, miešačka v hodnote 150,00 Eur, nádrž plastová v koši v hodnote 50,00
Eur, elektrický pastier v hodnote 100,00 Eur, kontajner na obilie v hodnote 60,00 Eur, sporák na tuhé
palivo bielej farby, v hodnote 20,00 Eur, sporák na tuhé palivo hnedej farby, v hodnote 100,00 Eur, stôl
v hodnote 10,00 Eur, stôl v hodnote 10,00 Eur,
25. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán, pričom povinnosť strany tvrdiť
je jednou zo základných povinností v sporovom konania, ktorá má kľúčový význam a predstavuje
jeden zo základných princípov civilného procesu (článok 8 Základných princípov CSP). Vo všeobecnosti
platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto v spore niečo
tvrdí. Nový procesný kódex s účinnosťou od 1. júla 2016 zaviedol do procesného práva nový inštitútprostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré ako úkony procesných strán
podliehajú koncentrácii konania.
26. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom v konaní.
27. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver, ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. Na žalobcovi bolo v danom prípade dôkazné bremeno preukázať, že je
vlastník veci, že vec je (resp. bola ak sa už nedá vydať) v držbe inej osoby odlišnej od vlastníka,
tento ju nie je ochotný vydať, držba veci žalovanými je neoprávnená. V prípade, že vec nie je možné
vydať a žalobca sa domáha zaplatenia finančnej čiastky zodpovedajúcej hodnote vecí leží na žalobcovi
dôkazné bremeno preukázania výšky peňažnej čiastky zodpovedajúcej hodnote veci, ktorú má resp.
mal žalovaný v neoprávnenej držbe.
28. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na
rozhodnutie o veci. Označené a navrhnuté dôkazy stranami sporu súd zákonným spôsobom vykonal,
dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho čo uviedli
strany sporu, tak ako to vyplýva z ust. § 191 CSP.
29. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že okresný súd dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne
vec správne právne posúdil.
30. Nazdôrazneniesprávnostirozhodnutiasúduprvejinštancievzhľadomnaodvolaciedôvodyodvolací
súd k týmto bližšie udáva:
31. Námietka žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je neodôvodnené, nie je dôvodná. Odvolací
súd udáva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria
A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 10 6
Cdo 7/2013. Podľa názoru odvolacieho súdu skutkové a právne závery okresného súdu nie sú v danom
prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odôvodnenia spĺňa parametre zákonného odôvodnenia
v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Za porušenie práva v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd
neodôvodnil svoje rozhodnutia podľa predstáv odvolateľa.
32. Rozpornosť odôvodnenia a záverov súdu prvej inštancie nie je daná tvrdením odvolateľa, že
v niektorých častiach, poukazujúc na body 74., 75., 76. odôvodnenia rozsudku, je odôvodnenie
protirečivé, nakoľko v nich okresný súd konštatuje, že nie je sporné vlastnícke právo žalobcu k určitým
hnuteľnýmveciamakonštatuje,že žalovaníneunieslidôkaznébremenopreukázaniavlastníctvaktýmto
veciam, a napriek tomu boli žalovaní úspešní. Odvolací súd udáva, že v bode 74. – 78. odôvodnenia
rozhodnutia súd prvej inštancie posudzoval vec vo vzťahu uplatneného nároku žalobcom k hnuteľným
veciam - zverák, zdvihák, váha, laminátové sudy, šrotovník, miešačka, plastová nádrž, oplôtok na
dobytok, kontajner na obilie, žalobca zobral žalobu na vydanie týchto vecí späť a žiadal za ne peňažnú
náhradu. Súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremenažalobcom a to preukázania hodnoty týchto vecí, t.j. nie z dôvodu nepreukázania vlastníckeho práva
žalobcom.
33. Odvolateľ namietal v odvolaní, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď dospel k záveru
uvedenom v bode 77. odôvodnenia, že žalobca nepreukázal hodnotu hnuteľných vecí. Namietal, že súd
neprihliadol na ním predložený listinný dôkaz odborné ohodnotenie hnuteľných vecí, pričom žalovaní ho
účinne nepopreli v zmysle ust. § 151 ods. 2 CSP. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v bodoch
77. - 79. odôvodnenia rozhodnutia uviedol na základe akého zisteného stavu a jeho posúdenia dospel
k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom pokiaľ ide o hodnotu vecí - zverák, zdvihák,
váha, laminátové sudy, šrotovník, miešačka, plastová nádrž, oplôtok na dobytok, kontajner na obilie.
Okresný súd správne uviedol, že žalovaní hodnotu týchto hnuteľných vecí tvrdenú žalobcom neuznávali,
uviedli, že ide o staré, používané a zničené veci, ktoré nemajú žiadnu hodnotu. Žalobca (č.l. 217 spisu)
sám uviedol, že ide o veci staré aj niekoľko desiatok rokov, ktoré zakúpil mnohokrát z druhej ruky.
Žalobca nepredložil v konaní dôkaz o hodnote vymenovaných hnuteľných vecí, až po zrušení prvého
rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom žalobca dňa 09.02.2024 predložil ohľadne hodnoty
týchto hnuteľných vecí Odborné vyjadrenie zo dňa 05.02.2024 vyhotovené spoločnosťou MAJSTERKO
s.r.o.. Okresný súd vykonaním dokazovania - Odborným ohodnotením predloženým žalobcom (ďalej
len „odborné ohodnotenie“) zistil, že z neho vyplýva hodnota vecí totožná ako v žalobe, hodnota týchto
vecí bola stanovená na základe ich popisu žalobcom. Žalovaní popierali hodnovernosť tohto listinného
dôkazu, poukazovali najmä na tú skutočnosť, že hodnota vymenovaných hnuteľných vecí v tomto
odbornom vyjadrení presne korešponduje hodnote týchto vymenovaných hnuteľných vecí uvedenej
žalobcom v žalobe, odborné vyjadrenie sa neopiera o žiadnu fotodokumentáciu hnuteľných vecí,
namietali, že nebol reálne zhodnotený stav vymenovaných hnuteľných vecí. Okresný súd na základe
dôkazu, ktorý predložil žalobca, odborného vyjadrenia zo dňa 05.02.2024 spoločnosti MAJSTERKO
s.r.o., Lučenec dospel k záveru, že týmto dôkazom, a ani žiadnym iným dôkazom žalobca v konaní
nepreukázal hodnotu hnuteľných vecí - zverák, zdvihák, váha, 2 ks sudy, šrotovník, miešačka, nádrž
plastová, elektrický pastier a kontajner na obilie (a to odhliadnuc aj od toho, že sama táto spoločnosť
v čestnom prehlásení, ktoré predložili do konania žalovaní, po predložení tohto odborného vyjadrenia
poprela hodnovernosť tohto dôkazu v tom, že sa vyjadrovala len k hodnote troch vecí, zdvihák, zverák
a miešačka pričom uvádzala cenu nových vecí, nie vecí, ktoré boli už dlhodobo užívané). Žalovaní I/ a
II/ opodstatnene namietli hodnovernosť tohto odborného ohodnotenia zo dňa 05.02.2024 v tom, že toto
odborné vyjadrenie bolo vyhotovené len na základe údajov žalobcu, pričom aj podľa názoru okresného
súdu z tohto odborného ohodnotenia nevyplýva aké údaje žalobca poskytol k tomuto ohodnoteniu čo sa
týka roku nadobudnutia jednotlivých hnuteľných vecí, ich nadobúdacej ceny, z odborného ohodnotenia
nevyplýva, že by bola predložená akákoľvek fotodokumentácia ohľadne týchto hnuteľných vecí zo strany
žalobcu, ktoré okolnosti výrazne a zásadným spôsobom spochybňujú toto odborné vyjadrenie. Z týchto
dôvodov okresný súd na tento dôkaz ako hodnoverný neprihliadol a dospel k záveru, že žalobca žiadnym
relevantným a hodnoverným dôkazom nepreukázal hodnotu vymenovaných hnuteľných vecí. Pokiaľ
žalobca navrhoval v tomto smere vykonať a doplniť dokazovanie zadovážením odborného vyjadrenia
k hodnote týchto vecí súdom, okresný súd tento dôkaz nevykonal z dôvodu, že ani na základe výzvy
súdu žalobca nepredložil žiadne doklady o nadobudnutí jednotlivých hnuteľných vecí, nespresnil v celom
konaní, a to od podania žaloby kedy veci nadobudol, za akú nadobúdaciu cenu, nepredložil žiadne
doklady v podobe fotodokumentácie týchto hnuteľných vecí, keď navyše z výpovedí svedkov ako i z
výpovede samotného žalobcu vyplýva, že nešlo o veci nové, boli užívané niekoľko rokov, nadobúdané
postupne od 70-tych až 80-tych rokov. Žalobca mal reálnu možnosť za 4 roky prebiehajúceho súdneho
konania navrhnúť tento dôkaz skôr. Okresný súd poukázal na to, že aj k odbornému vyjadreniu, resp.
jeho zadováženiu v rámci nariadenia súdom sú nevyhnutné podklady, najmä čo sa týka dokladov o
nadobudnutí jednotlivých hnuteľných vecí, rokov ich nadobudnutia, spôsobu užívania, ich nadobúdacích
cien,žalobcapočasceléhosúdnehokonanianeuviedolžiadnetakétoskutkovétvrdenianapriektomu,že
žalovaní od počiatku namietali hodnotu vymenovaných hnuteľných vecí a spochybňovali túto hodnotu,
ktorú žalobca uviedol v žalobe.
34. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o neunesení dôkazného
bremena žalobcom pokiaľ ide o hodnotu vyššie uvedených vecí bez ohľadu na žalovanými predložený
dôkaz - čestného prehlásenia A. L. - majiteľa obchodu MAJSTERKO s.r.o., a teda námietka
žalovaného ohľadne zákonnosti/nezákonnosti tohto predloženého dôkazu žalovanými nespôsobuje
vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz v
podobe zabezpečenia odborného vyjadrenia k hodnote hnuteľných vecí súdom, súd prvej inštanciev súlade s CSP rozhodol o nevykonaní tohto dôkazu a svoje rozhodnutie odôvodnil. Správne
poukázal na to, že žalobca, napriek tomu, že žalovaní popierali ním tvrdenú hodnotu vecí, neuviedol
včas žiadne skutkové tvrdenia potrebné pre to, aby súd mohol vykonať dokazovanie na základe
vyžiadania odborného vyjadrenia, teda predložiť odborne spôsobilej osobe podklady nevyhnutné na
jeho vyhotovenie, najmä čo sa týka dokladov o nadobudnutí jednotlivých hnuteľných vecí, rokov
ich nadobudnutia, spôsobu užívania, ich nadobúdacích cien. Odvolací súd udáva, že súd v tomto
prípade mohol vykonať dokazovanie odborným posúdením veci len po tom, čo by boli v konaní
zistené skutočnosti potrebné pre posúdenie hodnoty vecí. Odborne spôsobilá osoba musí vychádzať
zo skutočností zistených v konaní (na základe tvrdení/protitvrdení strán sporu a s tým súvisiaceho
dokazovania), ak teda v konaní neboli zistené skutočnosti potrebné bez ďalšieho na ohodnotenie vecí
správne súd prvej inštancie dospel k záveru o zamietnutí návrhu na vykonanie navrhnutého dokazovania
žalobcom. Tvrdenie žalobcu v súvislosti s nariadením dokazovania na hodnotu hnuteľných vecí, že on
hnuteľné veci dokonale pozná a pokiaľ by súd do konania pribral odborne spôsobilú osobu na vykonanie
navrhnutého dôkazu mohol uložiť žalobcovi povinnosť poskytnúť tejto osobe súčinnosť spočívajúcu
v podrobnom opísaní hnuteľných vecí, ktoré majú byť predmetom dokazovania, vzhľadom na vyššie
uvedené nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani neboli porušené práva
žalobcu v konaní, pretože predpokladom pre vykonanie dokazovania – vyžiadanie odborného vyjadrenia
súdom bolo zistenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre ohodnotenie vecí v konaní na základe
čoho by odborne spôsobilou osobou došlo k ohodnoteniu konkrétnych vecí. Už z tvrdení žalobcu
v odvolaní vyplýva, že takéto tvrdenia a skutočnosti v konaní neuviedol, tieto absentujú, napriek tomu,
že ich žalobca mohol tvrdiť a takáto povinnosť mu vyplýva aj z § 150 ods. 1 CSP. Ak v konaní neboli
uvedené všetky tvrdenia a predložené všetky dôkazy zo strany žalobcu na základe, ktorých by mohlo byť
vykonané odborné ohodnotenie, nemohol tak súd daný navrhnutý dôkaz bez ďalšieho vykonať, správne
potom zamietol žalobu v tejto časti pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom.
35. Nie je dôvodná námietka odvolateľa, že pokiaľ ide o hnuteľné veci - sporák na tuhé palivo bielej
farby, sporák na tuhé palivo hnedej farby, stôl v prvom nadzemnom podlaží a stôl v prístrešku ako súčasť
vonkajšieho sedenia, súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že ohľadom týchto hnuteľných vecí
bolaužskôrprávoplatnezamietnutážaloba. Odvolacísúdudáva,žesúdprvejinštanciesprávneuviedol,
že žaloba bola právoplatne zamietnutá len pokiaľ ide o vydanie týchto vecí. Odvolateľ sa po zrušení
rozhodnutiasúdomprvejinštancieani nedomáhalvydaniatýchtovecí,domáhalsa finančnejnáhradyza
ne. Ohľadne týchto vecí v odvolaní odvolateľ ďalej namietal, že nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej
inštancie, že sporáky boli predmetom prevodu vlastníckeho práva zo žalobcu na žalovaných. Uviedol,
že z obsahu znaleckého posudku nevyplýva súhlasný prejav vôle zmluvných strán previesť vlastnícke
právo, v kúpnej zmluve neboli uvedené. Uviedol, že súd prvej inštancie uviedol, že v znaleckom posudku
J. F. I. boli uvedené 3 kusy sporákov a tieto boli predmetom prevodu vlastníckeho práva zo žalobcu
na žalovaných, avšak v tom istom bode súd protirečivo konštatuje, že žalovaní vydali žalobcovi 1 kus
sporáka hnedej farby. Teda pokiaľ by došlo k prevodu vlastníckeho práva k 3 kusom sporákov na
žalovaných, tak ako to súd konštatuje, nebol by dôvod, aby žalovaní vydali žalobcovi 1 kus sporáka
hnedej farby, pretože by si boli vedomí, že tento sporák im už patrí. Nesprávnym skutkovým zistením
podľaodvolateľajeajkonštatovaniesúduopierajúcesaolistinnýdôkazpredloženýžalovanýmivpodobe
plnenia o vykonaní čistenia a kontroly komína alebo dymovodu, v zmysle ktorého súd prvej inštancie
vyvodil záver, že sporáky boli v zlom technickom stave. Uvedené potvrdenie je vypracované 13. 11.
2020, t.j. po 18 mesiacoch od predaja nehnuteľností žalovaným, kedy žalovaní za túto dobu sporáky
užívali a takýmto ich užívaním zrejme došlo k ich opotrebovaniu.
36. Odvolací súd v kontexte vyššie uvedenej námietky v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie žalobu zamietol v tejto časti
zdôvodu,ževkonanínebolopreukázanévlastníctvožalobcukšporákom.Súdprvejinštancievbode79.
svojho rozhodnutia podrobne uviedol zistený skutkový stav a úvahu na základe ktorej dospel k záveru,
že žalobca nepreukázal, že je vlastníkom predmetných sporákov. Súd prvej inštancie vychádzal zo
zistenéhoskutkovéhostavu,nazákladevykonanéhodokazovania. Žalovanípredložilivkonaníznalecký
posudok č. 30/2019 znalca J. F. I., K. XX, XXX XX G. zo dňa 14.02.2019, ktorý bol vypracovaný na
stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností ku kúpnej zmluve, ktorú žalobca a žalovaní uzatvorili
ohľadne predaja nehnuteľností a ktorá bola predložená banke za účelom poskytnutia úveru žalovaným
nazakúpenienehnuteľnostíakuzriadeniuzáložnéhopráva.Zobsahutohtoznaleckéhoposudku(strana
11) vyplýva, že vybavením kuchyne alebo práčovne boli i sporáky (3 ks). Pokiaľ všeobecná hodnota
nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, ktorú strany uzatvorili ohľadne nehnuteľnostízohľadňovala i hodnotu sporákov, dospel okresný súd k záveru, že úmyslom žalobcu bolo predať
žalovaným v rámci predaja nehnuteľností i sporáky. Túto skutočnosť potvrdzuje i konanie žalobcu -
výzva žalobcu na vydanie vecí zo dňa 16.01.2020 a zo dňa 19.02.2020, v ktorej žalobca žiadal vydať 1
sporák, keď potom uznával, že žalovaným v rámci predaja rodinného domu predal i 2 ks sporákov ako
príslušenstvo rodinného domu. Žalovaní v rámci celej obrany v konaní od samého počiatku tvrdili, že
sporáky kúpili v rámci kúpy celej nehnuteľnosti, a že ich ako nepoužiteľné vyhodili po odbornej obhliadke.
Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania a hodnotenia dôkazov vo vzájomných súvislostiach
dospel k správnemu záveru, že žalobca nie je vlastníkom 2 ks sporákov, tieto predal žalovaným v rámci
predaja nehnuteľností ako príslušenstvo rodinného domu. Ich cena sa odrážala v hodnote rodinného
domu, čo vyplýva z obsahu znaleckého posudku, na základe ktorého bola určená kúpna cena, preto
žalobcovi neprináleží náhrada vo forme peňazí za tieto dva sporáky od žalovaných spolu v čiastke
120,- Eur. Naviac okresný súd uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže žiadal za
ne finančnú náhradu, keďže nepreukázal ich hodnotu, ktorú preukazoval už vyššie vyhodnoteným
odborným vyjadrením zo dňa 05.02.2024 od spoločnosti MAJSTERKO s.r.o (ktoré predložil ako dôkaz
na preukázanie hodnoty všetkých vecí). Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že je nesprávnym skutkovým
zistením okresného súdu konštatovanie súdu opierajúce sa o listinný dôkaz predložený žalovanými o
vykonaní čistenia a kontroly komína alebo dymovodu, v zmysle ktorého súd prvej inštancie vyvodil záver,
že sporáky boli v zlom technickom stave, nakoľko potvrdenie je vypracované 13. 11. 2020, t. j. po 18
mesiacoch od predaja nehnuteľností žalovaným, kedy žalovaní za túto dobu sporáky užívali a takýmto
ich užívaním zrejme došlo k ich opotrebovaniu, táto námietka vzhľadom na dôvod pre, ktorý okresný
súd žalobu zamietol v tejto časti je irelevantná.
37. Odvolateľ v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie, že kuchynskú linku bola predmetom
prevodu vlastníckeho práva zo žalobcu na žalovaných, pričom k takémuto záveru súd prvej inštancie
nedospel vo svojom prvom rozsudku, kedy zaviazal žalovaných na vydanie predmetnej kuchynskej
linky bielej farby. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v bode 80. odôvodnenia rozhodnutia
podrobneopísalzistenieskutkovéhostavunazákladevykonanéhodokazovaniaaakovyhodnotildôkazy
v ich vzájomných súvislostiach, tiež uviedol na základe akej úvahy dospel k zistenému skutkovému
stavu a ako ho posúdil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia
okresného súdu v tejto časti. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní uvádzali, že túto kuchynskú
linku kúpili od žalobcu v rámci kúpy nehnuteľnosti, poukazovali na znalecký posudok, ktorým bola
zisťovaná všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré od žalobcu kupovali, a ktorý bol s kúpnou zmluvou
predložený banke k poskytnutiu úveru, ktorý čerpali na zakúpenie nehnuteľností. Išlo o znalecký
posudok číslo 30/2019 zo dňa 14.02.2019, pričom vo výslednej hodnote predávanej nehnuteľnosti,
ktorá zodpovedala kúpnej cene bola zohľadnená aj hodnota tejto kuchynskej linky. Žalobca súhlasil
s kúpnou zmluvou predloženou banke. Kuchynská biela linka sa nachádzala v prístavbe rodinného
domu, do užívania ktorej vstúpili žalovaní v lete 2019. Žalobca výzvami zo dňa 16.01.2020 a zo dňa
19.02.2020 požiadal žalovaných o vydanie jeho hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v prevedenej
nehnuteľnosti. Žalobca vo výzvach od žalovaných nežiadal vydať žiadnu kuchynskú linku, pričom však
žiadal vydať kuchynský riad a ďalšie iné hnuteľné veci špecifikované v týchto výzvach. Prejav vôle
žalobcu predať žalovaným kuchynskú linku vyplýva zo znaleckého posudku číslo 30/2019 zo dňa
14.02.2019 a jeho následného konania. Okresný súd vzhľadom na uvedené, z dôvodu nepreukázania
vlastníckeho práva žalobu žalobcu o vydanie kuchynskej linky bielej farby voči žalovaným zamietol.
Námietka odvolateľa, že od vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré bolo následne zrušené
rozhodnutím odvolacieho súdu, nedošlo k zmene dôkaznej situácie ohľadom kuchynskej linky odvolací
súd udáva, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie nepotvrdil, zrušil rozhodnutie z dôvodov
jeho vecnej nesprávnosti uvedených v odôvodnení rozhodnutia. Súd prvej inštancie po zrušení svojho
prvého rozhodnutia opätovne posudzoval vec, zistil skutkový stav a tento správne právne posúdil tak
ako bolo uvedené vyššie. Ani ostatné námietky odvolateľa vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal
vlastníctvo k predmetnej kuchynskej linke nespôsobujú vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie.
38. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní uviedol, že napáda výrok. I. rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací
súd udáva, že súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie z dôvodu späťvzatia žaloby, odvolateľ
neuviedol v odvolaní žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávnosť rozhodnutia v tejto
časti. K späťvzatiu žaloby v časti došlo na pojednávaní dňa 21.03.2024, žalovaní súhlasili so späťvzatím
žaloby, súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania v danej časti a svoje rozhodnutie odôvodnil.39. Odvolateľ namietal výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovaným náhradu trov konania, mal za to, že vzhľadom na viaceré procesné pochybenia žalovaných,
ktoré prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku žalovaným vytýka je priznanie náhrady
trov konania žalovaným v rozsahu 100 % nedôvodné, mala sa priznať náhrada pomerne a to 50 %
žalobcovi voči žalovaným a taktiež 50 % žalovaným voči žalobcovi, respektíve za spravodlivé možno
považovať aj rozhodnutie súdu, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Odvolací
súd udáva, že súd prvej inštancie o trovách konania vzhľadom na výsledok konania - plný úspech
žalovaných, procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania rozhodol podľa správnych ustanovení
zákona a tieto aj správne aplikoval. Odvolací súd v konaní nezistil dôvody pre rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania žalovaným podľa § 257 CSP, žalobca ich ani netvrdil. Ustanovenie § 257 CSP
vyžadujeprejehoaplikáciukumulatívnesplneniedvochpodmienok: 1/dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa
a 2/ výnimočné okolnosti. Žalobca žiadne takéto skutočnosti neuviedol. V danej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť (druh konania, procesná situácia, charakter konania, alebo charakter procesnej
situácie, aspekt sociálny).
40. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci ako vecne
správne potvrdil.
41. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní, priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súdny
úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.