Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Ama Odalošová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724204950
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724204950.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a
sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu A. B.,
narodenéhoXX.XX.XXXX,strvalýmpobytomC.XXXX/X,XXXXXD.,protižalovanejE.F.G.,narodenej
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H. I. XXXX/X, XXX XX B. J., o písomnom podaní žalobcu zo dňa
13. 08. 2024, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/44/2024-19 z 28.

januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
napadnutým uznesením odmietol podanie žalobcu zo dňa 13. 08. 2024, ktorým sa domáhal zákazu
približovania sa žalovanej k nemu (a k jeho trvalému pobytu).

2. Súd prvej inštancie uznesenie zdôvodnil aplikáciou ust. § 129 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) a vecne tým, že žalobca ani po výzve realizovanej uznesením zo dňa 08. 01. 2025
neodstránil podaním zo dňa 27. 01. 2025 vady svojho podania zo dňa 13. 08. 2024, hoci bol poučený,
že inak bude odmietnuté.

3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že súd je povinný
posudzovať podanie podľa obsahu a v jeho doplnení jasne uviedol, že sa podaním domáha najmä
výkonu rozhodnutia. Preto súd prvej inštancie nemohol podanie odmietnuť, ale mal buď začať konanie
o výkone rozhodnutia alebo podanie pripojiť k už prebiehajúcemu konaniu sp. zn. 9Em/5/2024.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379
a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré

je jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými
skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uznesenia
uvedené v ust. § 236 CSP. V rozhodnutí súd prvej inštancie správne aplikoval na vec sa vzťahujúce
právne normy, ktoré taktiež správne vyložil a preto odvolanie žalobcu odvolací súd nepovažoval za
dôvodné.

6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že Ústavný súd SR vo
svojej rozhodovacej činnosti konštantne judikuje, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov strána nadmerný tlak na doplnenie takých náležitostí procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam
pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (viď napr. nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 02. 2003). V súlade s týmto názorom aj odvolací

súd uvádza, že od sporovej strany nemožno žiadať, aby jej podanie (písomný procesný úkon) presne
kopírovalo určitú „šablónu“ zákonom stanovených náležitostí toho-ktorého podania (žaloby, odvolania,
dovolania, atď.). Nevyhnutné ale je, aby z podania bolo zrejmé, čo sa ním sleduje, ako táto zásadná
náležitosť podania všeobecne vyplýva z ust. § 127 ods. 1 písm. d) CSP. V opačnom prípade nemožno
identifikovať o čo sporovej strane ide a vtedy sa táto strana sama oberá o možnosť poskytnutia súdnej

ochrany. Súd totiž musí konkrétne vedieť k čomu dané podanie smeruje, čo sa ním chce dosiahnuť (lebo
odtohojezávislýďalšíprocesnýpostup)atojelogickypodmienenétým,žetomusívedieťpredovšetkým
najskôr strana sporu samotná. A tomu tak v danom prípade nebolo.

7. Odvolací súd konštatuje, že podaním zo dňa 13. 08. 2024 žalobca navrhol mimosúdnu dohodu
k maloletým deťom (označiac na podaní sp. zn. 9P/144/2024) a v rámci toho tiež žiadal uložiť žalovanej

zákaz približovania sa k nemu a tiež k miestu jeho trvalého pobytu na menej ako 300 metrov. Nakoľko
ani z obsahu podania (§ 124 ods. 1 CSP) nebolo možné vyvodiť, čo presne ním žalobca sleduje,
súd prvej inštancie ho správne uznesením zo dňa 08. 01. 2025 vyzval na doplnenie náležitostí
podania vyžadovaných ust. § 127 ods. 1 CSP vrátane uvedenia toho, čoho sa domáha. Žalobca na to
reagoval podaním zo dňa 24. 01. 2025, v ktorom uviedol, že jeho podanie zo dňa 13. 08. 2024 nie je

podaním, ktorým sa domáha zákazu priblíženia k žalovanej, ale je podaním, ktorým sa domáha výkonu
rozhodnutia, pričom zároveň podanie doplnil o údaje potrebné k výkonu rozhodnutia týkajúceho sa mal.
dcéry G. F.. Za tohto stavu teda súd prvej inštancie správne a v súlade s § 129 ods. 3 CSP odmietol
podanie žalobcu zo dňa 13. 08. 2024 vo vzťahu k pôvodne ním požadovanému zákazu priblíženia.
Žalobca totiž v tejto časti svoje pôvodné podanie nedoplnil, naopak, uviedol, že sa uloženia zákazu

priblíženia nedomáha a preto nebolo možné pre uvedený nedostatok v konaní pokračovať, v dôsledku
čoho bolo nutné pristúpiť k odmietnutiu podania v uvedenej časti. Odvolací súd poznamenáva, že
konanie o výkon rozhodnutia k maloletej G. F. sa už vedie pod sp. zn. 9Em/5/2024 a teda nebol dôvod
začínať ďalšie také konanie ako na to poukazoval žalobca v podanom odvolaní, pričom ak jeho podanie
smerovalo k uvedenému konaniu o výkon rozhodnutia, mal ho takou spisovou značkou označiť a nie ho

zaslať k inému konaniu sp. zn. 9P/144/2024.

8. Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalobcu ako nedôvodné a uznesenie okresného
súdu potvrdil dodávajúc, že hoci je povinnosťou súdu (teda aj odvolacieho) v zmysle ust. § 262 ods.
1 CSP rozhodnúť o náhrade trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v tomto prípade

odvolací súd nerozhodoval o náhrade trov konania z dôvodu, že sa pre procesné nedostatky podania
žalobcu vôbec so žalovanou ako protistranou nekonalo (nebol zákonný dôvod, aby sa jej na vyjadrenie
doručovalo vadné podanie). Vzhľadom na odmietnutie podania žalobcu by bolo v rozpore s výkladovým
pravidlom obsiahnutým v článku 3 ods. 1 Základných princípov CSP (a v rozpore s princípom procesnej
ekonómie podľa článku 17 Základných princípov CSP) robiť v konečnom rozhodnutí len formálny výrok

o náhrade trov konania v situácii, kedy žalovaná nijakým spôsobom nebola do konania zainteresovaná
kvôli vadnému podaniu žalobcu.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.