Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. október 2023

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/85/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214205537
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Fedurcová

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2023:8214205537.34

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

2C/85/2014

OkresnýsúdBardejovsudkyňouJUDr.BarbarouFedurcovouvsporežalobkyne:A.B.,C.:XX.XX.XXXX,
D. D. X, proti žalovanému 1/: Credit Solution, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Mladých budovateľov
2, IČO: 36 645 346, právne zastúpenému: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Banská Bystrica, Tajovského 3, IČO: 36 851 574, žalovanému 2/: Slovenská sporiteľňa, a.s., so

sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, žalovanému 3/: E. F., nar.: XX.XX.XXXX, bytom G.,
H. XX a žalovanému 4/: I. J., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. G., E. XXX, B. G., zastúpenému: E. K. E.,
nar.: XX.XX.XXXX, bytom D., L. XXX/XX, o určenie neexistencie záložného práva, takto

r o z h o d o l :

2
2C/85/2014

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd zrušuje Uznesenie Okresného súdu Bardejov zo dňa 10.júna 2014, č.k.: 2C/18/2014 – 28.

III. Súd žalovaným 1/, 3/ a 4/ právo na náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Súd štátu právo na náhradu trov konania, ktoré platil, nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

14

2C/85/2014

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 28.07.2014 po tom, čo jej táto povinnosť bola
uložená Uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 10. júna 2014, č.k.: 2C/85/2014 – 28
(predbežné opatrenie), domáhala voči žalovaným určenia neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam M. XX.XX.XXXX, B. X/XXXX, ďalej určenia neexistencie záložného práva na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX pre kat.úz. D. – G. N. O. O. B. X, P. C. P. B. XXX a náhrady

trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že ona a jej matka A. J. boli podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX v kat.úz. D., každá K. 1. Jej matka spolu s jej otcom I. J. uzavreli Zmluvuo zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam dňa XX.XX.XXXX, B. X/XXXX pre účely zabezpečenia
záväzku zo Zmluvy o kontokorentnom úvere na bežnom účte č. XXXXXX-XXX v sume pôvodne
XXX.XXX O. Zmluvu o kontokorentnom úvere uzavreli vtedajšia Slovenská štátna sporiteľňa Bratislava

a brat žalobkyne I. J. (žalovaný 4/) dňa XX.XX.XXXX. V ten istý deň bol povolený vklad záložného práva
do katastra nehnuteľností pod číslom K. XXX/XX.

3. Žalobkyňa tvrdila, že podpis na záložnej zmluve nepatrí jej otcovi. Vlastníci založenej nehnuteľnosti
sú nedostatočne identifikovaní. Matka žalobkyne a manželka I. J. sa volala A., nie H.. V záložnej zmluve

pritom nie je dostatočne identifikovaná. Nie je uvedený jej dátum narodenia ani bydlisko. Otec žalobkyne
je identifikovaný len rodným číslom. V zmluve je takisto nesprávne uvedené, že záloh je v podielovom
spoluvlastníctve, avšak rodičia žalobkyne mali nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve. Podľa
žalobkyne, záložná zmluva vykazuje závažné nedostatky, keď zmluvné strany nie sú dostatočne
identifikované a podpis na zmluve nepatrí otcovi žalobkyne. Rodičia žalobkyne neprejavili slobodne,
vážne a zrozumiteľne vôľu uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, a preto

je tento právny úkon absolútne neplatný. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej
zmluvy a určenia neexistencie záložného práva odôvodnila tým, že bez tohto určenia je jej postavenie
ako podielovej spoluvlastníčky právne neisté. Na nehnuteľnosti viazne záložného právo, pričom
záložný veriteľ začal s jeho výkonom. V prípade, že by došlo k realizácii záložného práva, podielové
spoluvlastníctvom žalobkyne by zaniklo. Bez tohto určenia sa žalobkyňa nachádza v stave právnej

neistoty.

4. Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril podaním doručeným dňa XX.XX.XXXX. Uviedol, že zmluvu o zriadení
záložného práva považuje za platný a účinný právny úkon. Na základe záložnej zmluvy a návrhu na
vklad správa katastra záložné právo k nehnuteľnosti zapísala a nezistila nespôsobilosť týchto listín

na zápis. Záložcovia v čase uzavretia záložnej zmluvy vedeli, s akou nehnuteľnosťou sa nakladá.
Nehnuteľnosť bola v spoločnom užívaní manželov I. J. a H. J., a teda v bezpodielovom spoluvlastníctve,
a preto poznámka, že išlo o podielové spoluvlastníctvo nemôže spôsobovať absolútnu neplatnosť. Na
strane druhej, manželia sú, čo sa týka spoločných vecí, oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, čo
znamená, že i v prípade, že žalovaná H. J. (t.č. nebohá), by neudelila súhlas so zriadením záložného

práva,mohlabytotoneskôrnamietaťlenakodôvodrelatívnejneplatnostiprávnehoúkonu,čosanestalo.
Pre prípad, že by tento dôvod neplatnosti žalovaná (teraz jej právni nástupcovia) uplatnili v priebehu
konania, vzniesol žalovaný 1/ námietku premlčania tohto práva. Čo do námietky týkajúcej sa podpisu
I. J. na záložnej zmluve, k tomu žalovaný 1/ uviedol, že dôkazné bremeno spočíva na žalobkyni, preto
toto musí preukázať sama žalobkyňa (čl. 94).

5. Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril podaním súdu doručeným dňa 19.03.2015. Uviedol, že dňa
XX.XX.XXXX uzavreli Slovenská sporiteľňa, a.s. (banka) a I. J. a manželka A. J. zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti. Záložná zmluva bola uzavretá za účelom zabezpečenia pohľadávky
banky vyplývajúcej zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXX-XXX M. XX.XX.XXXX, ktorú

uzavreli banka a I. J. podnikajúci pod IČO: 172 769 42. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 28.06.2000
banka predmetnú pohľadávku postúpila na Slovenská konsolidačná, a.s. S pohľadávkou prešli i všetky
práva s ňou spojené, vrátane jej zabezpečenia. Žalovaný 2/ tak má za to, že nie je pasívne vecne
legitimovaným v konaní.

6. Žalovaní 3/,4/ sa k žalobe nevyjadrili.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaného 1/, Zmluvou o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam z XX.XX.XXXX, B. X/XXXX (B. X), Návrhom na vklad záložného
práva k nehnuteľnostiam do katastra z XX.XX.XXXX (čl. 11), výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre

kat.úz. D. (B. XX), Zmluvou o postúpení pohľadávok z XX.XX.XXXX vrátane prílohy (čl. 77), Zmluvou
o postúpení pohľadávok z XX.XX.XXXX K. prílohy (čl. 95), Zmluvou o kontokorentnom úvere na bežnom
účte č. XXXXXXX-XXX z XX.XX.XXXX (čl. 103), Dohodou na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam
do katastra z XX.XX.XXXX (čl. 106), vyšetrovacím spisom Q. M. D., B.: Q./I. (čl. 233) a ostatnými
listinami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a vo veci rozhodol Rozsudkom zo dňa X.XXXXXX XXXX,

č.k.: 2C/85/2014 – 273 takto:

I. Súd konanie voči Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653
zastavuje.II. Slovenská sporiteľňa, a.s. má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Súd určuje, že záložné právo zriadené záložnou zmluvou B. X/XX M. N. XX.XX.XXXX v prospech
žalovaného Credit Solution, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Mladých budovateľov 2, IČO: 36 645
346 na rodinný dom so súpisným číslom X, postavený na parcele č. XXX, zapísaný na LV č. XXX pre
katastrálne územie D., tu nie je.

IV. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

V. Žalobkyňa má voči žalovaným Credit Solution, s.r.o., E. F. a I. J. spoločne a nerozdielne nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Na odvolanie žalovaného 1/ odvolací súd vo veci rozhodol Uznesením zo dňa 26. novembra 2019,

č.k.: 13Co/32/2018 - 320 takto:

Zrušuje rozsudok vo výroku III. a V. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

9. Odvolací súd v uznesení, ktorým čiastočne zrušil napadnutý rozsudok vo veci zo dňa 5. apríla
2018, č.k.: 2C/85/2014 - 273 uviedol, že z obsahu spisového materiálu a z tvrdení žalobkyne vyplýva
skutočnosť, že záložný veriteľ I. J. nepodpísal vlastnoručne záložnú zmluvu, pričom túto skutočnosť
tvrdila aj jeho nebohá manželka A. J.. Zo samotného tvrdenia však nemožno dospieť k jednoznačnému
záveru, že tomu tak nebolo, a preto je nevyhnutné, aby vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie na

potvrdenie či vyvrátenie tejto skutočnosti, pričom znalec môže byť aj poverený úlohou zistiť, či naozaj
podpis, ktorý je na záložnej zmluve, je podpisom dlžníka z pridruženej úverovej zmluvy a nie podpisom
I. J. staršieho tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v záveroch svojho rozhodnutia, no bez príslušných
podkladov v spise. V prípade, že závery znaleckého dokazovania preukážu tvrdenia žalobkyne o tom,
že záložná zmluva nebola podpísaná záložným veriteľom, ale inou osobou, bol by dôvodný postup súdu

prvej inštancie, podľa ktorého vyhovel žalobe o určenie neexistencie záložného práva.

10. Ďalej odvolací súd uviedol, že vzhľadom na časový odstup od podpisu spornej zmluvy a na tvrdenia
žalobkyne, že podpis na záložnej zmluve bol vykonaný žalovaným 4/, teda úverovým dlžníkom v záujme
zachovania hospodárnosti konania, je možné uložiť znalcovi ako predbežnú otázku posúdenie toho,

či naozaj podpis na úverovej zmluve je podpisom žalovaného 4/, no v prípade negatívneho záveru
je treba zistiť, či naozaj podpis na záložnej zmluve nepatrí aj samotnému záložnému veriteľovi. Ako
vyplýva z vyjadrenia A. J., teda manželky záložného dlžníka, táto uviedla vo svojom vyjadrení, že na
základe skutočností uvedených v žalobe súhlasí s návrhom žalobkyne. Z uvedeného je zrejmé, že
matka žalobkyne súhlasila s tvrdeniami uvedenými v žalobe, pričom výpoveď z jej vyjadrenia na č.l.

89 zdôraznila, že podpis na zmluve nie je podpisom jej manžela. Tieto skutočnosti bude možné však
brať do úvahy až po prípadnom nejednoznačnom závere znalca, či podpis záložného dlžníka je jeho
podpisom alebo nie.

11. Vzhľadom na vyslovený záväzný právny názor odvolacieho súdu, nariadil súd prvej inštancie

v ďalšom konaní znalecké dokazovanie, ako aj vykonal množstvo dôkazov, keď toto oprávnenie mu
vyplýva z § 295 C.s.p. Nebolo medzi stranami sporné, že záložná zmluva bola uzavretá pre účely
zabezpečenia pohľadávky žalovaného 4/, teda pohľadávky z kontokorentného úveru, ktorý čerpal ako
živnostník, teda podnikateľ na podnikateľské účely. I keď primárny právny vzťah je obchodnoprávny
(aj banka aj žalovaný 4/ vystupovali pri uzatváraní zmluvy ako podnikatelia), rodičia žalobkyne uzavreli

záložnú zmluvu ako spotrebitelia – fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a do zálohu dávali
svoje obydlie. Ide teda o spor spotrebiteľský.

12. Výsluchom žalobkyne súd zistil, že záložná zmluva na rodinný dom evidovaný na LV č. XXX pre k.ú.

D. vznikla tak, že jej brat I. J. – žalovaný 4/, dal túto zmluvu podpísať ich otcovi, ktorý nevidel čo podpisuje
a aj ich matke. Otec nemal polovicu žalúdka, oko a prsty na obidvoch rukách. Na jednej ruke mal len dva
články z dvoch prstov, na jednej iba jeden prst, ešte za vojny mu ich odtrhlo. Z toho žalobkyni vyplýva,
že podpisovať sa nebol schopný. Aj dôchodok za neho preberala matka. Domnievala sa, že preto ani nazáložnej zmluve nie je jeho podpis. Žalovaný 4/ si pôvodne zo Slovenskej sporiteľne, a.s. zobral úver,
ktorý bol zabezpečený rodinným domom. Podpisy na záložnej zmluve získal podvodom. Dom postavila
sama žalobkyňa, pomáhal jej brat – žalovaný 3/. Nevie ako sa stalo, že v polovici bola na liste vlastníctva

zapísaná nebohá matka a z toho dôvodu je táto polovica založená v prospech žalovaného 1/. Ďalej
uviedla, že zo súpisu aktív a pasív dedičstva vyplýva, že pasíva nezostali žiadne. Ide o dokument zo
dňa XX.XX.XXXX. K tomuto dátumu teda na nehnuteľnosti neviazli žiadne ťarchy. Preto z uvedeného
vyplýva, že do BSM rodičov žalobkyne patril rodinný dom zapísaný na LV č. XXX, nie na LV č. XXX.
Skutočné meno matky žalobkyne bolo A., nie H.. Záložnú zmluvu pritom podpísala pani H. J.. LV č.

XXX nie je založený, kataster ním nedisponuje, pritom ide o LV, z ktorého sa vychádzalo pri uzavretí
zmluvy o zriadení záložného práva. Keďže predmetom dedenia bol rodinný dom zapísaný na LV č. XXX
v roku XXXX, P. K. G. XXXX nemohlo byť zriadené záložné právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXX. Vlastníctvo k nehnuteľnosti na LV č. XXX preto nesvedčilo rodičom žalobkyne, keďže v roku XXXX
poverená notárka nezahrnula do aktív dedičstva. Je presvedčená, že A. J., G. F. nebola účastníkom
záložnej zmluvy. Mala za to, že pohľadávka, ktorú záloh zabezpečuje je premlčaná, preto je premlčané

aj záložné právo. Uviedla, že vo veci sa viedlo trestné stíhanie žalovaného 4/ a navrhla na dôkaz vykonať
dôkaz zistením výsledku trestného konania.

13. Výsluchom žalovaného 1/ súd zistil, že samotná žalobkyňa predložila do konania dva listinné dôkazy,
ktorými sa snažila preukázať, že podpis jej otca I. J. je na týchto listinách iný ako je na zmluve o zriadení

záložného práva. Ide o listiny z roku XXXX H. XXXX, pričom, ak by sa akceptovalo, že I. J. nebol schopný
podpísať sa, tak potom ani tieto listiny nemohol I. J. podpísať. Je teda zrejmé, že nie je možné vôbec
určiť pravosť podpisu I. J., a preto akékoľvek znalecké dokazovanie by bolo absolútne zbytočné. Navyše
žalobkyňa ho ani nenavrhla. Nemožno hovoriť o absolútnej neplatnosti zmluvy, nakoľko na samotnej
zmluvejepresnešpecifikovanýdruhzálohuakoajúčastníci,ktorísúpresneidentifikovaníjednakrodným

číslom a v prípade pani A. J. jej rodným priezviskom F.. Pri koncipovaní zmluvy o zriadení záložného
práva sa vychádzalo z aktuálneho zápisu na liste vlastníctva č. XXX, kde v roku XXXX bola ako
vlastníčka uvedená pani H. G. F.. Až neskôr správa katastra na podnet opravila chybu v písaní v mene
matky žalobkyne. S poukazom na určitý historický vývoj žalovaný 1/ uviedol, že meno H. je slovenským
ekvivalentom pre české meno Eliška, a práve z uvedeného dôvodu mohla byť pani A. v katastri zapísaná

ako H., pričom takéto údaje boli katastru poskytnuté Q. D. a údaje zapísané v katastri sa považujú za
platné, kým sa nepreukáže opak. Mohlo ísť tak iba o chybu v písaní, prípadne ako už bolo uvedené na
území Slovenska sa pre meno A. používalo meno H.. Zároveň bola pani A. J. dostatočne identifikovaná
rodným priezviskom F., ako aj rodným číslom. V podpísanej zmluve o zriadení záložného práva podpisy
byť overené nemusia, avšak pre účely tejto zmluvy bol vyhotovený znalecký posudok B. XX-XXXX/

XXXX, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota zálohu teda rodinného domu s popisným číslom
X, ktorý bol evidovaný na LV č. XXX. Rodinný dom bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
a teda ak bolo aj napísané, že je v podielovom vlastníctve, uvedené nie je možné brať ako nedostatok
zmluvy, nakoľko v prípade BSM ide o podielové vlastníctvo, avšak podiel každého z manželov je ideálny,
rovnajúci sa X/X. Postačuje tak pre platnosť zmluvy, ak aspoň jeden z manželov zmluvu podpísal

a druhý s touto zmluvou vyjadril súhlas. Táto skutočnosť nastala aj v tomto prípade, pričom nesúhlas
jedného z manželov je sankcionovaný len relatívnou neplatnosťou, ktorej sa môže domáhať druhý
účastník v lehote 3 rokov od podpisu zmluvy. Vzhľadom na to, je toto právo už premlčané. Po smrti I.
J., prebehlo dedičské konanie, ktorého predmetom bolo aj vyporiadanie BSM k rodinnému domu, ktorý
tvorí záloh, pričom 1 z tohto rodinného domu po vyporiadaní BSM pripadla manželke pani A. J. a druhá

polovica na základe osvedčenia o dedičstve č. N. XX/XXXX, N. X/XXXX pripadla práve žalobkyni.
V katastri nehnuteľnosti nie je žiadny záznam o tom, žeby záloh teda rodinný dom bol asanovaný
alebo zanikol iným spôsobom, a preto záložné právo prešlo s poukazom na § 151h Občianskeho
zákonníka aj na žalobkyňu. Záložné právo má absolútnu povahu, rovnako ako vlastnícke právo, pričom
ide o akcesorický záväzok, ktorý priamo závisí od hlavného záväzku, v tomto prípade zabezpečuje

poskytnutie kontokorentného úveru, ktorý právny predchodca žalovaného v 1/ poskytol žalovanému 4/.
Tento hlavný záväzok stále trvá a preto trvá aj tento akcesorický záväzok. Žalobkyňa žiadnym spôsobom
nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti, a to že by bola zmluva o zriadení záložného práva podpísaná pod
nátlakom. Prípadne nenavrhla žiadne iné dôkazy na preukázanie pravosti podpisov a v žalobe uvádza
len jej subjektívne pocity, ktoré neboli ničím preukázané. Záloh bol presne identifikovaný, rovnako ako

účastníci zmluvy, ktorí svojím podpisom potvrdili vôľu predmetnú nehnuteľnosť založiť. Ide teda o právny
úkon, ktorý je perfektný a vzhľadom na to aj správa katastra povolila vklad do katastra nehnuteľnosti
a v zmysle vtedy platného právneho predpisu vzniklo záložné právo vpísaním na list vlastníctva. Nemá
teda žiaden dopad na platnosť alebo vznik záložného práva skutočnosť, že žalobkyňa o záložnej zmluvenevedela. Tiež poukázal na to, že dedičské konanie a jeho závery nevylučujú, že pozemok je zapísaný
na jednom liste vlastníctva a stavba na druhom LV, keď predmetom dedenia bola stavba - rodinný
dom, zapísaný na LV č. XXX. Pričom predložený žalobkyňou bol len čiastočný výpis z LV. Je na strane

žalobkyne, aby uniesla dôkazné bremeno v tom, že táto stavba je skutočne evidovaná na LV č. XXX,
a že v tomto prípade ide o stavbu, ktorá mala byť zálohom na základe zmluvy o zriadení záložného práva
z roku XXXX. Nie je úlohou žalovaného 1/ určité skutočnosti preukazovať najmä tie, ktoré tvrdí žalobca.
Podľa výpisu z LV č. XXX pre obec a L.. D., G. vyplývajú skutočnosti, že vlastníkmi rodinného domu so
súpisným č. X, postavenom na par. XXX, ktorá bola neskôr opravená na parcelu č. XX boli práve rodičia

žalobkyne, a to pán I. J. a pani H. J., G. F., obidvaja identifikovaní rodnými číslami. Pre posudzovanie
platnosti sa a určitosti právneho úkonu je nutné vždy vychádzať z okolnosti konkrétneho prípadu, za
ktoré právny úkon bol urobený. Zmluva o zriadení záložného práva vychádzala práve z predloženého
LV z roku XXXX a údajov v ňom uvedených. Aj aktuálny výpis z LV č. XXX potvrdzuje, že vlastnícke
právo stále svedčí v 1-ici v prospech J. H., G. F. a v 1-A. B., J.. Na základe tohto LV eviduje správa
katastra vlastníčku A. B. a jej neb. matku. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí , že zmluvu podpisovala iná pani J.,

musí riadne preukázať samotná žalobkyňa. Čo sa týka samotných pasív a namietanej skutočnosti, že
tieto pasíva neboli zdedené, je v tomto prípade absolútne irelevantné, keďže záloh len zabezpečuje
pohľadávku veriteľa, a teda nie je pasívom v dedičstve v tomto prípade, nejde o záväzok rodičov
žalobkyne, ale touto nehnuteľnosťou bol zabezpečený záväzok tretej osoby, a to brata žalobkyne pána
I. J., žalovaného 4/. Tvrdenie teda, že samotný LV č. XXX nie je k dispozícii bolo vyvrátené, nakoľko

bol predložený na pojednávaní. Z neho existovali presné informácie, údaje, ktoré zakladajú platnosť
zmluvy k právnemu úkonu, z ktorého je zrejmé predmet záloh. Do dnešného dňa nebolo preukázané,
žeby záloh v zmysle zákona zanikol, pričom pokiaľ ide o stavbu poukazujme na konštantnú judikatúru,
kde zánikom stavby sa rozumie taká deštrukcia pôvodnej stavby, ktorá znemožňuje rozpoznať pôvodné
dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia u pôvodnej stavby. Uvedené vyplýva z rozsudku NS

SR 3Cdo/188/96 z 21.02.1997. Uvedené skutočnosti znamenajú, že akákoľvek prestavba, prístavba
alebo nadstavba k pôvodnému rodinnému domu je len zhodnotením nehnuteľností a zakladá nárok
žalobkyne voči pôvodnému vlastníkovi na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nie je teda rozhodujúce,
v akom rozsahu a aké finančné prostriedky boli vynaložené na prestavbu rodinného domu, ak bolo
zachované dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia pôvodnej. K spomínanej dražbe bol

vypracovaný ZP B. XX/XXXX M. N. XX.XX.XXXX na predmetnú nehnuteľnosť. Z tohto vyplýva, že dom
bol rekonštruovaný, avšak samotné podlažie napr. prvé podpivničenie a prvé nadzemné podlažie sa
začali užívať v roku XXXX. Zo samotného nákresu pôdorysu prvého nadzemného podlažia je možné
zistiť, ktoré izby boli pôvodným domom, a čo tvorí prístavbu. Žalovaný 1/ má preto za to, že záloh stále
existuje, a preto je oprávnený vykonať záložné právo, a to aj s poukazom na § 151a Občianskeho

zákonníka, keďže záložné právo sa vzťahuje aj na príslušenstvo, zálohu a jeho prírastky. K vznesenej
námietke premlčania uviedol, že pohľadávka nie je premlčaná. Preto nemohlo dôjsť k premlčaniu práva
záložného. Samotná námietka premlčania vznesená žalobkyňou nemá s prejednávanou vecou súvis,
keďže samotná žaloba je postavená tak, že žalobkyňa sa ňou domáha neplatnosti zmluvy o zriadení
záložného práva, a teda pokiaľ namieta premlčanie práva mal za to, že pokiaľ ho namieta, musí

právo aj uznávať, že existuje. Vo vzťahu k samotnej pohľadávke, poukazujeme na skutočnosť, že
právny predchodca žalovaného 1/, uplatnil svoju pohľadávku žalobou na súde, bol vydaný platobný
rozkaz. Nárok právneho predchodcu žalovaného 1/ bol priznaný súdnym rozhodnutím, pričom lehota
pre podanie návrhu na nútené vymoženie z judikovaného práva je 10-ročná. Zároveň bol podaný návrh
na vykonanie exekúcie voči žalovanému 4/. Na podklade tohto súdneho rozhodnutia sa vedie exekučné

konanie, došlo k pretrhnutiu plynutia premlčacej lehoty, preto má žalovaný 1/ za to, že právo nemôže
byť premlčané, a tiež má za to, že si ho riadne a včas uplatnil.

14. Žalobkyňa v priebehu konania doplnila svoje skutkové tvrdenia a uviedla, že v zmluve o zriadení
záložného práva sa uvádza, že I. J. a manželka Alžbeta uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva na

zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy č. XXXXXXX-XXX/XXXX M. XX.XX.XXXX, ktorú
medzi sebou strany uzavreli a dávajú do zálohu nehnuteľnosť, ktorej sú vlastníkmi. K tomu žalobkyňa
uviedla, že I. J. a manželka nikdy úverovú zmluvu neuzavreli. Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho
zákonníka sa v zmluve o zriadení záložného práva určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje a záloh. Vyššie popísaná úverová pohľadávka neexistuje, preto nie je splnená náležitosť

požadovaná zákonom, aby v zmluve o zriadení záložného práva bola táto presne identifikovaná.
Nejde o chybu v písaní, ak strany vyhlasujú, že zabezpečujú pohľadávku zo zmluvy, ktorú nikdy
neuzavreli, ale o taký nedostatok, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa§ 37 Občianskeho zákonníka. Odkázala na Rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.: 21Cb/89/2005
v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn.: 3Cob/44/2011.

15. K tomuto sa vyjadril žalovaný 1/. Uviedol, že pohľadávka je identifikovaná označením čísla
úverovej zmluvy a označením dátumu jej uzavretia. Takto identifikovaná pohľadávka nemôže byť
zamenená s inou, pretože žiadna iná zmluva s rovnakým označením a dátumom neexistuje. Záložcovia
vedeli, na zabezpečenie akej pohľadávky poskytujú záloh, s čím vyjadrili slobodný a výslovný súhlas.
Relevantnou skutočnosťou pre posúdenie určitosti zmluvy o zriadení záložného práva je aj následné

správanie zmluvných strán. Rodičia žalobkyne po uzavretí zmluvy o zriadení záložného práva č. X/
XXXX požiadali o registráciu záložnej zmluvy prostredníctvom Dohody na vklad záložného práva
k nehnuteľnostiam do katastra dňa 19.03.1993. Pohľadávka je v tomto dokumente identifikovaná nielen
číselným označením úverovej zmluvy a dátumom jej uzavretia, ale aj výškou zabezpečenej zmluvy
a identifikačnými dlžníka – žalovaného 4/. V dohode na vklad zároveň vyhlásili, že na zriadenie
záložného práva je uzavretá samostatná záložná zmluva B. X/XXXX. Je preto jednoznačne preukázaný

ich úmysel uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva a následne zapísať toto právo do katastra
nehnuteľností. Žalovaný 1/ odkázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 27.04.2006,
sp.zn.: 33Odo/938/2004. Takisto Ústavný súd Českej republiky v rozhodnutí z 28.02.2013, sp.zn.: III. ÚS
3900/12 zdôrazňuje, že v súkromnoprávnej sfére je potrebné určitosť právneho úkonu potrebné vždy
posudzovať vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam daného prípadu, pričom pre interpretáciu obsahu

záväzkového vzťahu je rozhodujúce skutočná vôľa obidvoch zmluvných strán v dobe uzavretia zmluvy.
Takisto Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn.: 640/2014 opakovane pripomína, že
prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho
hľadiska akceptovať. Použitie nesprávnej formulácie slov „medzi vyššie uvedenými stranami“ je len
výsledok nesprávne použitej slovnej formulácie na vopred predtlačenej zmluve, ktoré ale nespôsobuje

jej absolútnu neplatnosť.

16. Žalobkyňa ďalej v spore namietala, že podľa Uznesenia OR PZ Bardejov zo dňa 09.10.2008 sa
uvádza, že v priebehu vyšetrovania boli vyžiadané listinné dôkazy zo Slovenskej konsolidačnej, a.s.,
z ktorých sú zrejmé skutočnosti, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Z konania I. J.,

nar.: XX.XX.XXXX bolo zistené, že tento po formálnej stránke naplnil všetky pojmové znaky skutkovej
podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 a ods. 3 písm. b) Trestného zákona so spôsobenou
škodou vo výške 600.000 Sk. Vo výrokovej časti sa uvádza, že k založeniu nehnuteľnosti došlo bez
vedomia ich majiteľov, teda jeho rodičov, ktorých týmto konaním uviedol do omylu. Podľa žalobkyne
uvedenie do omylu neb. A. B. spočívalo v tom, že v tom čase nevedela, že podpisovala záložnú zmluvu

a aké právne následky sú s tým spojené. Žalovaný 4/ sa na ňu obrátil s tým, že potrebuje od rodičov
súhlas, že môže podnikať. Keďže synovi dôverovala a v podnikaní sa nevyznala, bola presvedčená, že
podpisuje dokument s týmto obsahom. Určite by nepodpísala niečo, čím by ohrozila bývanie a strechu
nad hlavou a aj neb. I. J. st. bol vo veciach majetku nekompromisný. Až po rokoch, keď došlo k dražbe
rodinného domu vyšlo najavo, o čom v čase uzavretia záložnej zmluvy išlo.

17. Žalovaný 1/ poukázal na koncentráciu konania. Žalobkyni od roku 2014 nič nebránilo v tom, aby
akýkoľvek dôkaz, a to aj samotné znalecké dokazovanie navrhla, čo sa nestalo. Ďalej žalovaný 1/
namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení s poukazom na výklad §
137 C.s.p. Odkázal aj na LV č. XXX, z ktorého plynie, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti

v podiele 1/6 titulom uznesenia 5D/15/2016 je účastník zmluvy o zriadení záložného práva I. J.. Uvedené
sa týka okruhu účastníctva v tomto sporovom konaní.

18. Žalobkyňa uviedla, že odôvodnila existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení napríklad v žalobe (č. VII, str. 5). Okrem toho otázka existencie naliehavého právneho záujmu

na určení, či tu záložné právo je alebo nie je, v prípade, kedy je žalobkyňa záložným dlžníkom
ako vlastník nehnuteľnosti, ktorá predstavuje záloh, bola už v súdnej praxi vyriešená so záverom,
že v takomto prípade má záložný dlžník (odlišný od obligačného dlžníka) vždy naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. Dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu o (ne)existencii
záložného práva možno dosiahnuť odstránenie právnej neistoty, v ktorej sa žalobkyňa ocitla. Žalobkyňa

poukázala na Uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6 Cdo/137/2017 z 21. júna 2018 (pozn. ide o
neskoršie rozhodnutie ako súdne rozhodnutie, uvedené žalovaným v 1. rade v predmetnej námietke),
v ktorom NS SR dospel k jednoznačnému záveru, že naliehavý právny záujem má vždy žalobca,
ktorý je vlastníkom zálohu. NS SR dokonca nevylúčil súbeh existencie naliehavého právneho záujmunasledovne„Existencianaliehavéhoprávnehozáujmunaurčeníneplatnostizmluvyozriadenízáložného
práva, daná potrebou vyznačenia stavu v katastri nehnuteľností, aký tu bol pred neplatným právnym
úkonom, však zároveň nevylučuje aj existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neexistencie

záložného práva ... Takýmto určením možno totiž dosiahnuť aj odstránenie právnej neistoty, v ktorej sa
žalobcovia ocitli v súvislosti s úkonmi smerujúcimi k realizácii záložného práva...“ (cit. bod 16 citovaného
uznesenia). Žalobkyni bez akýchkoľvek pochýb patrí naliehavý právny záujem na určení či tu záložné
právo je alebo nie je, ak toto záložné právo viazne k jej majetku a je zapísané v príslušnom katastri
nehnuteľností. Čo sa týka vecnej legitimácie sporových strán, žalobkyňa má za to, že okruh účastníkov

súdneho konania je úplný a každý z účastníkov je nositeľom či už aktívnej alebo pasívnej vecnej
legitimácie. Vecnú legitimáciu subjektov v súdnom spore vymedzuje výlučne právo hmotné. Vecná
legitimácia (aktívna či pasívna) je teda stav vyplývajúci z hmotného práva. Pre posúdenie otázky vecnej
legitimácie je rozhodujúce to, ako je vymedzený predmet konania v návrhu na začatie konania.

19. Žalobkyňa v žalobe vymedzila predmet konania ako „určenie neplatnosti záložnej zmluvy a určenie,

že záložné právo nevzniklo (neexistuje)“. Vzhľadom k takto vymedzenému predmetu konania žalobkyňa
zároveň určila aj okruh žalovaných. V posudzovanom prípade ako zmluvné strany záložnej zmluvy
vystupovali záložný veriteľ (právny predchodca žalovaného 1/ a záložcovia (otec a matka žalobkyne),
pričom zabezpečenie sa týkalo záväzku obligačného dlžníka (žalovaný 4/ - I. J.). Záložcovia ako
poskytovatelia zálohu boli teda osobami odlišnými od obligačného dlžníka, pričom v takomto prípade

nevyhnutne vznikajú súvisiace právne vzťahy aj medzi záložcami a obligačným dlžníkom „Záložné právo
je síce vecným právom, avšak pri výkone jednotlivých oprávnení sa relativizuje do (dvojstranného)
právneho vzťahu medzi záložným veriteľom a záložcom, prípadne, ak osoba záložného dlžníka nie je
totožná s osobou záložcu, aj do právneho vzťahu medzi záložcom a dlžníkom. (Števček, M., Dulak,
A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1- 450. 2.

vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2013, s. 1252)“. Napriek tomu, že žalovaný 4/ je obligačným
dlžníkom, a zároveň sa v priebehu konania stal spoluvlastníkom zálohu/ nehnuteľností tak, ako to
vyplýva z Listu vlastníctva č. XXX z dôvodu univerzálne sukcesie - dedenia, tak táto skutočnosť nič
nemení na jeho vecnej legitimácii v spore. Vecná legitimácia žalovaného 4/ I. J. je daná tým, že táto
osoba je zúčastnená hmotnoprávneho vzťahu/ práva, o určenie ktorého v konaní ide, a to tak z pozície

obligačného dlžníka, ako aj z pozície spoluvlastníka zálohu, do ktorej sa I. J. dostal titulom právneho
nástupníctvapopôvodnýchzáložcoch–jehorodičoch.Žalobkyňamázato,žedostatočneanepochybne
preukázalanaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčení.Žalobkyňamázároveňzato,ževzhľadom
k vymedzenému predmetu konania je okruh účastníkov úplný a žalovanému 4/ – I. J. svedčí vecná
legitimácia v spore, nakoľko je nositeľom hmotnoprávnych záväzkov, o ktoré v prebiehajúcom súdnom

konaní ide.

20. Ustanovená súdna znalkyňa predložila dňa 27.05.2021 znalecký posudok č. XX/XXXX. Jej úlohou
bolo posúdiť, či podpis na Zmluve o kontokorentnom úvere na bežnom účte č. XXXXXXX-XXX
zo dňa XX.XX.XXXX I. podpisom žalovaného I. J., nar.: XX.XX.XXXX. Ďalej, či podpis na Zmluve

o kontokorentnom úvere na bežnom účte Dodatok č. X B. XXXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX je
podpisom žalovaného I. J., nar.: XX.XX.XXXX a nakoniec, či podpis na Zmluve o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam číslo zmluvy X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX pre účely zabezpečenia záväzku zo
zmluvy o kontokorentnom úvere, je podpisom žalovaného I. J., nar.: XX.XX.XXXX. Ustanovená súdna
znalkyňa dospela k záveru, že podpis na zmluve o kontokorentnom úvere na bežnom účte je podpisom

žalovaného 4/, na dodatku č. 1 k tejto zmluve ide o jeho podpis s vysokou mierou pravdepodobnosti.
Vo vzťahu k podpisu na záložnej zmluve súdna znalkyňa dospela k záveru, že tento je podpisom
žalovaného 4/, ale len za predpokladu, že podpis na doklade označený ako PM2 je pravým autentickým
podpisom žalovaného 4/. V prípade, ak by boli pochybnosti o autenticite podpisu na porovnávacom
doklade PM2, je potrebné doplniť porovnávaciu vzorku o kurzívne čitateľné podpisy predpokladaného

pisateľa. Žalovaný 1/ sa k záverom znaleckého posudku vyjadril a uviedol, že záver znaleckého posudku
nie je platný, ani relevantný, nakoľko v žiadnom smere nebol v konaní namietaný podpis neb. I. J. ,
nar.: XX.XX.XXXX. Cestou dožiadania do Českej republiky súd zabezpečil kurzívne podpisy žalovaného
4/ podľa požiadaviek súdnej znalkyne. Súdna znalkyňa vypracovala doplnenie znaleckého posudku č.
X a predložila ho súdu dňa XX.XX.XXXX. V závere znaleckého posudku súdna znalkyňa uviedla, že

s ohľadom na originálne podpisy žalovaného 4/ - I. J., nar.: XX.XX.XXXX P. z rozhodného obdobia rokov
okoloXXXXvrozsahu22podpisov(pričomnebolvzatýdoúvahyomylomzaradenýpodpisoznačenýako
PM2, na ktorý omyl správne poukázala žalovaný 1/), s ohľadom na podpisy žalovaného 4/ zabezpečené
cestou dožiadania Okresného súdu Karlove Vary, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiamč. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný 4/ I. J., nar.: XX.XX.XXXX nepodpísal. Samotný žalovaný 4/
zároveň pred dožiadaným Okresným súdom v Karlových Varoch prehlásil, že žiadnu zmluvu o zriadení
záložného práva nepodpísal (čl. 528).

21. Vzhľadom na záväzný právny názor odvolacieho súdu, kedy pri preukázaní, že žalovaný 4/
nepodpísal zmluvu o zriadenú záložného práva, bolo treba ďalej zistiť, či túto podpísal neb. I. J. st.
Súd požiadal ustanovenú súdnu znalkyňu o doplnenie znaleckého posudku. Súdna znalkyňa v podaní
súdu doručenom dňa 11.05.2022 uviedla, že zodpovedanie tejto otázky bude potrebné jej predložiť čo

najväčší počet podkladov s podpismi a rukopismi neb. I. J. O.. V prípade, ak žije, tak aj zabezpečiť
vyhotovenie podpisov formou skúšky, a tiež uviesť, ktorú ruku pisateľ pri písaní preferuje, či v roku XXXX
alebo v súčasnosti trpel alebo trpí nejakými vážnejšími zdravotnými ťažkosťami. Nakoľko neb. I. J. st.
už nežije, originálne aktuálne podpisy nebolo možné zabezpečiť. Na výzvu R. P., O. K. H. G. D., Q. D.,
Slovenská pošta, Sociálna poisťovňa aj žalobkyňa oznámili, že nemajú k dispozícii pre značný odstup
času žiadne listiny obsahujúce vlastnoručný podpis neb. I. J. O.. Vzhľadom na neexistenciu dokladov

z rozhodného obdobia a nemožnosť získať vlastnoručný podpis nebohého, pretože už nežije, objektívne
nebolo možné vykonať znalecké dokazovanie v rozsahu, či neb. I. J. st. podpísal alebo nepodpísal
zmluvu o zriadení záložného práva. V tejto súvislosti súd uvádza, že stranami sporu nebolo tvrdené,
že by do úvahy prichádzala tretia osoba (okrem neb. I. J. st. a žalovaného 4/), ktorá by mohla záložnú
zmluvu za nebohého podpísať. Teda, ak súdna znalkyňa dospela k záveru, že záložnú zmluvu žalovaný

4/ nepodpísal, tak podpísať ju mohol len neb. I. J. st. Nakoniec toto nepoprela ani samotná žalobkyňa,
keď uviedla, že obaja rodičia záložnú zmluvu podpísali, ale v presvedčení, že ide o udelenie súhlasu
na podnikanie pre žalovaného 4/.

22. V nadväznosti na výzvu k otázke, či neb. I. J. st. trpel vážnejšími zdravotnými problémami, uviedla

žalobkyňa v podaní súdu doručenom dňa 28.06.2022, že jej otec v čase podpisu záložnej zmluvy bol
nevidiaci. Túto skutočnosť súd preveril, avšak zistil, že vzhľadom na veľký odstup času, zdravotná
dokumentácia nebohého bola skartovaná. Na výzvu súdu nereagoval ani vtedajší ošetrujúci lekár
nebohého. Sociálna poisťovňa na požiadanie súdu predložila listiny, ktoré jediné vo vzťahu k nebohému
archivuje, avšak z týchto nebolo možné zistiť danú skutočnosť. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny

v Bardejove na výzvu súdu oznámil, že neeviduje žiadne doklady vo vzťahu k zdravotnému postihnutiu
nebohého.

23. Súd na pojednávaní dňa 23.06.2023 pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v doplnení rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe v tom, že otec žalobkyne neb. I. J. bol v čase podpisu záložnej zmluvy

nevidiaci. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 01.08.2023.

24.ŽalobkyňavreakciinazistenépredložilačestnéprehláseniaI.P.aA.P.,akoajďalšíchsiedmichosôb,
ktorý potvrdili, že neb. I. J. bola dlhodobo nevidiaci a všetky potrebné dokumenty za neho podpisovala
neb. manželka A. J.. Žalobkyňa doplnila, že už od čias po vojne ako malý chlapec prišiel o jedno oko

pri manipulácii s nábojom. Absolvoval niekoľko operácií na druhom oku, poslednýkrát v deň narodenia
dcéry žalobkyne, dňa XX.XX.XXXX. Po tejto operácii už len hmatal a videl obrysy, matka žalobkyne
(jeho manželka) mala plnú moc na jeho zastupovanie a všetko za neho vybavovala.

25. Žalovaný 1/ dňa 01.08.2023 doručil svoje písomne vyjadrenie vo veci a uviedol, že je potrebné

poukázať aj na samotnú výpoveď žalobkyne na pojednávaní dňa 23.06.2023, kde uvádza : „Po tejto
operácii už videl len obrysy a hmatal, mama mala plnú moc na jeho zastupovanie a všetko za neho
vybavovala.“ Poukázal však na jednoznačný záver znalkyne o tom, že I. J., C.: XX.XX.XXXX, nepodpísal
Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam číslo zmluvy X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, čím
došlo k vyvráteniu ďalších nepodložených tvrdení uvádzaných žalobkyňou v žalobe, kedy neplatnosť

zmluvy odvodzovala od skutočnosti, že záložnú zmluvu nemal podpísať I. J., nar.: XX.XX.XXXX, ale
práve žalovaný 4/ I. J., nar.: XX.XX.XXXX. Rovnako tak poukázal na viaceré protichodné tvrdenia
žalobkyne, kedy sa ani jedno z jej v žalobe a počas konania prezentovaných tvrdení nepreukázalo.
Samotná žalobkyňa predložila do konania dva listinné dôkazy, s tvrdením, že obsahujú podpis jej otca I.
J., nar.: XX.XX.XXXX, ktorý nemá byť totožný s podpisom I. J., nar.: XX.XX.XXXX na záložnej zmluve.

Zároveň na pojednávaní nariadenom na deň XX.XX.XXXX tvrdila, že I. J., nar.: XX.XX.XXXX sa ani
nevedel a nemohol podpisovať, pretože mal byť už v roku 1993 nevidiaci, kedy sa nevidiacim mal stať
po operácii v roku 1979. Žalobkyňa sama predložila listinný do konania s tvrdením, že ide o listinu,
ktorú mal podpísať jej otec. Konkrétne ide o listinu – Prihlásenie oprávnenej osoby zo dňa XX.XX.XXXXadresovanú poľnohospodárskemu družstvu ROVINA Brezov. Práve tieto listiny svedčia o tom, že pán
I. J., nar.: XX.XX.XXXX sa podpisovať mohol a podľa žalobkyne aj tieto ňou listinné dôkazy podpísal.
Je tak bez ďalšieho zrejmé, že mohol podpísať a aj podpísal záložnú zmluvu č. X/XXXX, nakoľko v

konanínebolpreukázanýopak.Znaleckýmdokazovanímbolopreukázané,azároveňvyvrátenétvrdenie
žalobkyne o tom, že záložnú zmluvu a dohodu na vklad záložného práva mal podpísať práve žalovaný
4/ namiesto jej otca žalobkyne, t.j. I. J. nar. XX.XX.XXXX. Žalobkyňa navyše sama predložila do konania
listiny, o ktorých tvrdila, že obsahujú podpis jej otca. Až následne bez uvedenia relevantného dôvodu,
sa pred znalkyňou vyjadrila, že žiadnymi listinami nedisponuje a jej otec mal byť nevidiaci. Za otca mala

mať podľa vyjadrení žalobkyne udelené plnomocenstvo jej matka, ktorá ho mala zastupovať. Nad rámec
vyššie uvedeného však pani A. J. nikdy neuvádzala skutočnosti týkajúce sa podpisu záložnej zmluvy a
dokonca vôbec neuvádzala, že podpis na záložnej zmluve nie je jej. Žalobkyňa dokonca na pojednávaní
dňa 29.03.2022 potvrdila, že pani A. J. priznala to, že podpísala dokumenty v prospech žalovaného 3/
za účelom poskytnutia „záruky“. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že aj na podklade vyjadrenia
žalobkyne na pojednávaní dňa 23.06.2023 bola jej mama pani A. J. splnomocnená na zastupovanie

pána I. J.. Uvedené tak preukazuje to, že ak by aj pán I. J. bol nevidiaci, zmluvu mohla podpísať s
jeho súhlasom pani A. J.. Zároveň s poukazom na § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že ak by
aj absentoval súhlas pána I. J., nar.: XX.XX.XXXX (čo však v konaní nebolo preukázané), potom to
zakladá len relatívnu neplatnosť podľa § 40a Občianskeho zákonníka, kedy v plnom rozsahu poukázal
a pridŕžal sa skoršej právnej argumentácie prednesenej vo vyjadrení zo dňa 27.10.2015 a uviedol,

že trojročná lehota na domáhanie sa akejkoľvek relatívnej neplatnosti už uplynula. Všetky dôvody
neplatnosti zmluvy uvádzané v žalobe a prezentované žalobkyňou boli v konaní vyvrátené, niektoré
tvrdenia ostali len v rovine špekulácií, pričom tvrdenia o tom, za akých okolností mala byť záložná zmluva
podpísaná, kým mala byť podpísaná a pod. nie je možné už ani preukázať, nakoľko obaja záložcovia
už nežijú. V konaní však žiadnym spôsobom nebol preukázaný opak, a teda to, že by podpisy na

záložnej zmluve neboli pani A. J. a pána I. J., nar.: XX.XX.XXXX, kedy táto skutočnosť nevyplynula
ani zo súdom nariadeného znaleckého dokazovania. Táto skutočnosť nebola preukázaná ani ďalšími
listinami, ktoré do konania súd zabezpečil. Podotkol tiež, že ak aj pán I. J. st. bol po operácii a videl len
obrysy a hmatal, neznamená to, že by nebol spôsobilý sa podpísať. Takéto ničím nepodložené tvrdenia
žalobkyne nepreukazujú akúkoľvek indispozíciu pána I. J. pri podpise záložnej zmluvy. Žalovaný 1/

zotrval na svojich doterajších rozsiahlych písomných vyjadreniach, ústnych prednesoch ako aj odvolaní,
a to tak po právnej stránke ako aj skutkovej. V nadväznosti na to, zotrval na argumentácii, že žalobkyňa
nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, tak ako si to vyžaduje ustanovenie § 137
písm. d) Civilného sporového poriadku. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a na to, že
sa jednoznačne vyvrátila skutočnosť, že záložnú zmluvu mal podpísať práve žalovaný 4/, je potrebné

opätovne poukázať na nález Ústavného súdu SR zo dňa 01.04.2015 spis. zn. I. ÚS 640/2014, ktorý
preferujevýkladprávnychúkonovvprospechichplatnosti,anieneplatnosti.VzmysleNálezuÚstavného
súdu SR z 01.04.2015 spis. zn. I. ÚS 640/2014: „Prehnané formalistické požiadavky všeobecného
súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri
hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totižto nespočíva

„vo vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale
v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem
iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov
a súčasnej preferencií výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“

26. Rozsudkom zo dňa 5. apríla 2018, č.k.: 2C/85/2014 – 273 súd rozhodol o tom, že konanie voči
žalovanej 2/ (Slovenská sporiteľňa, a.s. zastavil), rozhodol o trovách konania vo vzťahu k žalovanej 2/
(výroky I. a II.), ako i o zamietnutí žaloby v časti určenia neplatnosti právneho úkonu (výrok IV.) Proti
týmto výrokom rozsudku odvolanie podané nebolo, preto v tejto časti je rozsudok súdu právoplatný.

27. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

28. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.29. Podľa § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

30. Podľa § 137 písm. d) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

31. Podľa § 187 ods. 1 a 2 C.s.p., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu

veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

32. Podľa § 191 ods. 1 a 2 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

33. Podľa § 290 C.s.p., spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

34. Podľa § 295 C.s.p., súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

35. Podľa § 215 ods. 1 a 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav

sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

36. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

37. Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní,
ak je jeho význam nepochybný.

38. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. Podľa § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka, na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a
písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo
písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych
pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.

40. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda

účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

41. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle

vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

42. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.43. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

44. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

45. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

46. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonník, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať

každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

47. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia

pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

48. Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí
pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

49.Žalobkyňasapodanoužaloboudomáhalaurčenianeplatnostizáložnejzmluvyaurčenianeexistencie
záložného práva, ktoré viazne na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre kat.úz. D.. O určení
neplatnosti záložnej zmluvy súd už právoplatne rozhodol. S účinnosťou Civilného sporového poriadku
(od 01.07.2016) sa možno žalobou domáhať určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy a určenia neexistencie záložného
práva žalobkyňa odôvodnila tým, že bez tohto určenia je jej postavenie ako podielovej spoluvlastníčky
právne neisté. Na nehnuteľnosti viazne záložného právo, pričom záložný veriteľ začal s jeho výkonom.
V prípade, že by došlo k realizácii záložného práva, podielové spoluvlastníctvom žalobkyne by zaniklo.
Bez tohto určenia sa žalobkyňa nachádza v stave právnej neistoty. S uvedeným súd súhlasí. Na tomto

mieste však nesúhlasí s právnym názorom žalovaného 1/, ktorý prezentoval v podaní súdu doručenom
dňa 25.03.2022, podľa ktorého sa postavenie žalobkyne nezmení a ani nevyrieši celý okruh širokých
vzťahov, ktoré sú dotknuté, pretože podľa aktuálneho zápisu na LV č. XXX pre kat.úz. D., kde je
podielovým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X aj žalovaný 4/. Žalobkyňa nie
je jedinou spoluvlastníčkou zálohu a v neposlednom rade, určenie existencie záložného práva nie

je spôsobilé zmeniť akýkoľvek zápis na katastri v prospech žalobkyne. Práve počas prebiehajúceho
konania je to žalobkyňa, ktorá s predmetom zálohu svojvoľne nakladá a jej spoluvlastnícky podiel je tiež
zaťažený exekučným záložným právom. Exekučným záložným právom je zaťažený i spoluvlastnícky
podiel žalovaného 4/ (čl. 573). K tomuto súd uvádza, že žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka
rozhodne má právo domáhať sa určenia, že záložné právo, ktoré viazne na nehnuteľnosti, neexistuje.

Prekážkou nemôže byť ani fakt, že na jej podiel alebo podiely ostatných alebo všetkých podielových
spoluvlastníkov je zriadené exekučné záložné právo. Ak mal žalovaný 1/ na mysli, že ani ak by súd
žalobe vyhovel, nezmení sa právne postavenie žalobkyne, pretože na nehnuteľnosti viaznu ďalšie
ťarchy, táto okolnosť nemôže byť prekážkou pre to, aby sa žalobkyňa mohla uchádzať cestou určovacej
žaloby o vyslovenie neexistencie záložného práva tak, ako je to v tomto prípade. Súd má za to, že právne

postavenie žalobkyne by sa vyhovením žalobe zmenilo, pretože by na nehnuteľnosti viazlo o jednu
ťarchu menej, čo nie je bez významu. Nerozhoduje pri tom, či záloh vlastní výlučne sama alebo ako
podielový spoluvlastník so žalovaným 4/.

50. Okruh účastníkov v prípade konania o žalobe, ktorou sa má vysloviť existencia alebo neexistencia

práva sa spravuje okruhom účastníkov, ktorých sa týka ten, ktorý hmotnoprávny vzťah. Podľa
zmluvy o zriadení záložného práva zmluvu uzavreli Slovenská štátna sporiteľňa v Bratislave (neskôr
Slovenská sporiteľňa, a.s.) a I. J., nar.: XX.XX.XXXX s manželkou. Pohľadávka, ktorú záložné právo
zabezpečuje bola zmluvou zo dňa 28.06.2000 postúpená na Slovenská konsolidačná, a.s. Neskôrzmluvou z XX.XX.XXXX na Credit Solution, s.r.o. Do práv a povinností smrťou I. J. a manželky vstúpili
ich deti, ktoré zdedili i zaťaženú nehnuteľnosť, a to žalobkyňa, žalovaný 3/ E. F. a žalovaný 4/ I. J. ml.
V priebehu konania žalovaný 3/ E. F. daroval svoj podiel na nehnuteľnosti žalobkyni. Ako uviedol na

pojednávaní dňa 29.03.2022, podiel daroval, nechcel s vecou už nič mať. Na konaní sú tak účastní
všetci, ktorým svedčí hmotné právo, pričom nerozhoduje, či na strane žaloby alebo žalovaných. Áno, po
darovaní podielu na nehnuteľnosti je žalovaný 3/ už v spore nazvyš a konanie voči nemu nie je potrebné
viesť, žalobkyňa ale voči nemu žalobu nevzala späť. To ale nie je prekážkou pre to, aby súd vo veci
nemohol konať. Ak žaloba nie je vzatá späť, súd ju voči žalovanému 3/ zamietne. Nedostatok, pre ktorý

nemožno v spore pokračovať a žalobu je treba zamietnuť, je nedostatok či už pasívnej alebo aktívnej
vecnej legitimácie, teda keď na konaní nie sú účastní všetci, ktorým svedčí hmotné právo. V tomto spore
sú na strane žalobcov alebo žalovaných zúčastnení všetci, ktorým svedčí hmotné právo, žalovaný 3/
vystupuje navyše.

51. Vo veci určenia existencie alebo neexistencie záložného práva, ktoré na nehnuteľnosti evidovanej

na LV č. XXX pre kat.úz. D. viazne v prospech žalovaného 1/ súd uvádza, že popri všetkých uvádzaných
skutkových tvrdeniach, za právne relevantné možno považovať len tie, ktoré sa týkali tvrdenia dnes neb.
A. J. o tom, že jej manžel I. J. záložnú zmluvu nepodpísal a tvrdenia o tom, že nebohý bol nevidomý.

52. Ohľadom označenia mena matky H. namiesto A., bolo v konaní preukázané, že v čase založenia

nehnuteľnosti bola v katastri nehnuteľností manželka I. J. zapísaná ako J. P. H.. Až neskôr bola táto vada
na podnet opravená a dnes už zápis svedčí na meno H.. Nesprávne označenie v mene ale neznamená,
že išlo o neexistujúcu alebo inú osobu ako manželku I. J., nar.: XX.XX.XXXX. Ohľadom nesprávnej
identifikácie spoluvlastníctva súd uvádza, že tak, ako to uviedol žalovaný 1/, tak podielové ako aj
bezpodielové vlastníctvo je spoluvlastníctvo, nesprávne označenie napríklad odpísaním podľa evidencie

v katastri neznamená popretie bezpodielového spoluvlastníctva, ak je preukázané, že nehnuteľnosť
bola nadobudnutá za trvania manželstva. Nesprávnosť pri zápise vo verejnom registri nič nemení na
vlastníctve čo do jeho právnej podstaty.

53.Čosatýkatvrdenížalobkyneotom,ževočijejrodičombolzostranyjejbratažalovaného4/spáchaný

podvod, toto sa nepodarilo preukázať. Ako to vyplýva z Uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Bardejove zo dňa XX.XX.XXXX, ČVS: Q./I., trestné stíhanie žalovaného 4/ na podnet žalobkyne,
bolo odložené, pretože trestné stíhanie z dôvodu jeho premlčania nebolo prípustné. K vyšetreniu na
podnet žalobkyne ohľadom založenia nehnuteľnosti podvodom, nakoniec v trestnom konaní nedošlo.
Súd vyhotovil fotokópiu vyšetrovacieho spisu (čl. 233 – 251) a zistil, že veriteľ nepredložil do trestného

konania žiadne listiny alebo iný dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaný 4/ konal podvodne. I keď
v uznesení o odložení veci vyšetrovateľ Policajného zboru konštatuje, že žalovaný 4/ svojim konaní
naplnil všetky znaky skutkovej podstaty podvodu, z dôkazov zabezpečených v trestnom konaní toto
z ničoho nevyplýva. Vo vzťahu k subjektívnej stránke trestného činu – teda o tom, ako mal svojim
(podvodným) konaním žalovaný 4/ pôsobiť na svojich rodičov, nič nesvedčí.

54. Čo do nezrovnalostí ohľadom zápisu na LV č. XXX a nie LV č. XXX súd uvádza, že údaje obsiahnuté
v katastri nehnuteľností (význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a jeho právne
účinky, ktorými sú hodnovernosť a záväznosť údajov katastra v zmysle § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o
katastri nehnuteľností), sú hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Založená nehnuteľnosť

– rodinný dom č. X, je zapísaná na LV č. XXX pre kat.úz. D.. Vo vzťahu k tejto sa žalobkyňa aj
žalobou domáhala určenia neexistencie záložného práva. Preto tvrdenia ohľadom zápisu rodinného
domu rodičov žalobkyňa na LV č. XXX sú bez právnej relevancie.

55. Ohľadom námietky týkajúcej sa premlčania záložného práva súd uvádza, že záložné právo sa

nepremlčí skôr, než samotná pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Bolo preukázané (čl. 238), že na základe
Zmluvy o kontokorentnom úvere na bežnom účte č. XXXXXXX-XXX z XX.XX.XXXXX bol žalovanému
4/ poskytnutý úver. Tento bol zabezpečený majetkom vo vlastníctve tretej osoby na základe záložnej
zmluvy z XX.XX.XXXX, č. X/XXXX. Žalovaný 4/ úver nesplatil, preto pôvodne Slovenská sporiteľňa, a.s.
podala na žalovaného 4/ žalobu. Okresný súd Bardejov vydal dňa 24.06.1997 pod č.k.: 3Cb/315/97

– 39 platobný rozkaz a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.237.932,10 Sk s príslušenstvom.
Právoplatnosť a vykonateľnosť platobný rozkaz nadobudol dňa 19.08.1997. Nakoľko žalovaný 4/
dlh nesplácal, Slovenská sporiteľňa, a.s. podala návrh na vykonanie exekúcie, ktoré sa vedie na
exekútorskom úrade JUDr. Michala Brožinu pod EX 7/99. Z uvedeného je teda zrejmé, že pôvodnýveriteľ na súde uplatnil právo na zaplatenie riadne a včas, a toto nie je premlčané. Zároveň exekúciu
pôvodný veriteľ zahájil v premlčacej lehote podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, takže nie je
premlčané ani právo na nútené vymoženie tejto pohľadávky. Nie je tak premlčané ani záložné právo.

Navyše, premlčať sa môže len existujúce záložné právo. Žalobkyňa ale žalobou žiadala určiť, že
záložné právo nevzniklo, neexistuje, preto zároveň nemožno tvrdiť/žiadať, že existuje, len je premlčané.
K argumentácii ohľadom nedostatočnej identifikácie zabezpečenej pohľadávky súd poukazuje na
správnosť argumentácie žalovaného 1/. Zabezpečená pohľadávka je v záložnej zmluve identifikovaná
číslom zmluvy a formulárová predtlač, ktorá nedostatočne reagovala na to, že do zálohu sa neposkytuje

vecvovlastníctvezáložnéhodlžníka,aletretíchosôb,nemôžezaložiťneurčitosťalebonezrozumiteľnosť
právneho úkonu ako takého.

56. Právny úkon je neplatný, a tým aj nezrozumiteľný v prípade, ak ani na základe jeho výkladu
v súlade s § 35 ods. 2 a 3 nie je možné objektívne zistiť, čo ním malo byť zo slovnej alebo inej stránky
vyjadrené, takže druhej strane nie je umožnené sa s týmto prejavom vyjadrujúcim vôľu konajúceho

oboznámiť a pochopiť ho. Právnu relevanciu nemá neschopnosť oboznámiť sa s prejavom vôle
konkrétnym adresátom (tzv. relatívne nezrozumiteľnosť), ale výlučne len absolútna nezrozumiteľnosť
(ak pôsobí objektívne – prejav vôle nie je vo všeobecnosti zrozumiteľný). Vyjadrenie právneho úkonu je
nezrozumiteľné,akanizjazykovejstránkyniejemožnézistiťjehoobsah,atoanijehovýkladom.Naujmu
zrozumiteľnosti však nie je, ak adresát nerozumie niektorým výrazom použitým pri jeho prejave, právny

úkonu bol urobený v cudzom jazyku alebo v hovorovej reči s použitím hovorových výrazov (Občiansky
zákonník I, 2. vydanie, 2019, s. 257 - 270: I. E., Nakladateľstvo C.H. Beck).

57. Je nesporné, že zabezpečená pohľadávka zo úverovej zmluvy č. XXXXXXX-XXX/XXXX bola
poskytnutá žalovanému 4/, a tento ju nesplatil, jej zaplatenie sa nútene vymáha. Na zabezpečenie

pohľadávky z poskytnutého úveru žalovaný 4/ použil založenie rodičovského domu. Medzitým I. J. st.
zomrel a rodinný dom zdedila žalobkyňa a jej matka A. J.. Táto v priebehu konania zomrela, preto súd
v konaní pokračoval s jej dedičmi –žalovanými 3/ a 4/. Neb. A. B. tvrdila, že jej syn (žalovaný 4/) ich
požiadal o udelenie súhlasu s jeho podnikaním a za tým účelom im predložil na podpis dané listiny.
Ako správne však poukázal žalovaný 1/, žalobkyňa tvrdila aj to, že išlo o poskytnutie záruky na žiadosť

žalovaného 4/ (čl. 178), ktorý na toto rodičov presvedčil. Trvala na tom, že jej rodičia nemali skutočnú
vôľu záložnú zmluvu uzatvoriť, a že podpis neb. I. J. st. bol sfalšovaný a urobil tak žalovaný 4/.

58. Vôľa smerujúca k vykonaniu platného právneho úkonu musí byť slobodná a vážna a navonok musí
byť prejavená určito a zrozumiteľne. Pokiaľ právny úkon nespĺňa niektorú z vád vôle alebo jej prejavu, je

absolútne neplatný. Absolútna neplatnosť pôsobí priamo zo zákona, a to od počiatku a bez ohľadu, či sa
tejto neplatnosti niekto dovolá. Z tohto dôvodu právne účinky takéhoto právneho úkonu ani nevzniknú
– teda nedôjde k vzniku, zmene ani zániku práv a povinností, ktoré s nimi zákon spája. Platnosť či
neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase
jeho urobenia, dodatočné okolnosti nemajú vplyv na jeho platnosť. Znamená to, že skutočnosti, ktoré

nastali po vzniku právneho úkonu, nemôžu mať za následok dodatočnú neplatnosť právneho úkonu
(a naopak). Na vyvolanie účinkov absolútnej neplatnosti právneho úkonu nie je potrebné rozhodnutie
súdu. Keďže absolútna neplatnosť vzniká zo zákona, nie správaním účastníka, nemôže byť odvrátená
ani s poukazom na dobré mravy (§ 3 ods. 1). Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže úspešne
dovolať každá osoba, ktorá má na tom právny záujem, pričom môže ísť aj o tretiu osobu, ktorej

hmotnoprávne postavenie (majetkové právo) je týmto právnym úkonom dotknuté. Súd prihliada na
absolútnu neplatnosť z úradnej povinnosti v prípade, ak skutočnosti, ktoré sú spojené s absolútnou
neplatnosťou právneho úkonu, vyjdú v konaní najavo (Občiansky zákonník I, 2. vydanie, 2019, s. 257
- 270: I. E., Nakladateľstvo C.H. Beck).

59. Subjekt pri vykonaní právneho úkonu, ktorý má byť platný, musí navonok prejaviť tú vôľu, ktorú
má a ktorá je výsledkom jeho vlastného slobodného vytvorenia. Nedostatkom slobody vôle môže
byť postihnutá ako vôľa smerujúca ku konaniu (vôľa prejavovacia), tak aj vôľa, ktorá je prejavená
navonok (vôľa prejavená). Právny úkon trpí nedostatkom slobody vôle, ak účastník koná pod nedovolený
nátlakom zo strany druhého účastníka (prípadne tretej osoby), ak o tom druhý účastník vedel a aj

to využil. O slobodný úkon nepôjde v prvom rade tam, kde je úkon výsledkom priameho fyzického
donútenia, ide o vadu vôle prejavovacej, keďže v tomto prípade je vôľa konajúceho nahradená
vôľou osoby, ktorá konajúceho k úkonu donútila – vôľa konajúceho nie je ani slobodná, ani daná.
Vôľa konajúceho nie je daná ani v prípade, ak niekým podpísaná predtlač, ktorá nie je vyplnenápodpísaným, nie je vyplnená v súlade s jeho pokynmi alebo bez jeho vedomia. V praxi sa však častejšie
vyskytujú právne úkony, ktoré sú následkom psychického donútenia, a to predovšetkým prostredníctvom
bezprávnej vyhrážky. Bezprávnou vyhrážkou je pôsobenie na psychiku konajúceho, v dôsledku ktorého

je konajúci prinútený vykonať svoj prejav vôle vzbudením dôvodného strachu s prihliadnutím na jej druh
aintenzitu.Akosobapodľahnebezprávnejvyhrážkelenzdôvodovnasvojejstrane(úzkostlivosti),ajkeď
s prihliadnutím na okolnosti bola vyhrážka nepatrnej intenzity, ide o platný právny úkon. Vyhrážka musí
donútiť podrobiť sa vôli donútiteľa aj rozvážneho človeka. V opačnom prípade je však možné uvažovať,
pokiaľ donutiteľ o extrémnej úzkostlivosti druhej osoby vie a takúto situáciu využije. Od psychického

donútenia je potrebné odlišovať tieseň. Tieseň je objektívny stav, ktorý dolieha na konajúceho takou
intenzitou, že uzavrie zmluvu, ktorú by za iných okolností neuzavrel, a to za nápadne nevýhodných
podmienok. Tieseň musí tiež pôsobiť v čase uzatvárania zmluvy. Ani v prípade tiesne konajúci nekoná
slobodne, avšak jeho konanie nie je ovplyvnené ani fyzickým donútením, ani bezprávnou vyhrážkou.
Preto takýto úkon nie je absolútne neplatný, vzniká len právo na odstúpenie od zmluvy (Občiansky
zákonník I, 2. vydanie, 2019, s. 257 - 270: I. E., Nakladateľstvo C.H. Beck).

60. Ako súd uviedol vyššie, tvrdenie žalobkyne o tom, že podpis jej otca na záložnej zmluve bol
sfalšovaný žalovaným 4/, bolo vyvrátené znaleckým dokazovaním, kde ustanovená súdna znalkyňa
uzavrela, že záložnú zmluvu žalovaný 4/ nepodpísal. Nebolo tvrdené, že by do úvahy pripadala iná
osoba, ktorá by podpis neb. I. J. st. mohla sfalšovať. Nakoľko neb. I. J. st. už nežije a objektívne sa

nepodarilo zabezpečiť ani listiny z rozhodného obdobia, ktoré by obsahovali jeho vlastnoručný podpis,
nebolo možné vykonať znalecké dokazovanie ohľadom pravosti podpisu neb. I. J. O.. V tejto súvislosti
potom súd k námietke nedostatku vôle na strane rodičov žalobkyne uvádza, že tieto tvrdenia pred súdom
preukázané neboli. Na prvom mieste, tak matka žalobkyne, ako i žalobkyňa samotná potvrdili, že na
uzavretie záložnej zmluvy rodičov žalobkyne presvedčil žalovaný 4/, pretože potreboval „záruku“ pre

svoje podnikanie. Rodičia žalobkyne boli údajne presvedčení, že ide o vyslovenie súhlasu s podnikaním
žalovaného 4/ a nikdy by do zálohu svoje obydlie nedali. Tieto skutočnosti zostali ale v rovine tvrdení
a preukázané neboli. Tiež nebolo preukázané, že by rodičia žalobkyne konali v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok (čo by však aj v prípade preukázania zakladalo len právo na odstúpenie od
zmluvy, ktoré právo je premlčateľné). Takisto nebolo preukázané, že konali v omyle (že udeľujú súhlas

na podnikanie a nezakladajú svoje obydlie), pričom zároveň i v prípade preukázania tejto skutočnosti,
dovolať sa tohto práva podlieha premlčaniu, pretože omyl zakladá len relatívnu neplatnosť právneho
úkonu. Tu treba tiež dodať, že omyl vyvolať alebo o ňom vedieť, musela osoba, ktorej je právny úkon
určený,vtomtoprípadebytobolaO.O.,sktorourodičiažalobkynezáložnúzmluvuuzavreli,niežalovaný
4/. Preto ani ustanovenia o omyle na danú vec nemožno aplikovať.

61. Nakoniec i právo druhého manžela, ktorý na právny úkon, ktorý nie je bežnou vecou týkajúcou sa
spoločnej veci, nedal súhlas, zakladá len relatívnu, nie absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pričom
toto právo tiež podlieha premlčaniu, tohto sa zároveň žalovaný 1/ i dovolal pre prípad, že by súd po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že druhý manžel nedal súhlas na uzavretie záložnej zmluvy

alebo že tento chýbal. V predmetnej veci ale nebolo sporné, že súhlas so založením nehnuteľnosti,
ako druhý manžel dávala matka žalobkyne, ktorá ani netvrdila, že sa tak nestalo. Len namietala, že
nevedela o tom, že predmetom zmluvy je založenie obydlia. Záložnú zmluvu podpísal neb. I. J. st.,
kde ak by sa preukázalo, že v čase podpisu záložnej zmluvy bol nevidomý a nemohol sa oboznámiť
s obsahom podpisovanej listiny, potom toto by zakladalo absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Potom

je bez významu udelenie súhlasu druhého manžela s takýmto právnym úkonom, nakoľko absolútne
neplatný právny úkon nevyvoláva vo svetle práva žiadne právne následky, a preto ani vyslovenie súhlasu
s ním ho neurobí platným.

62. V tejto súvislosti žalobkyňa namietala, že otec po operácii v roku XXXX už videl len obrysy

a hmatal. Listiny za neho podpisovala jeho manželka - matka žalobkyne. Záložnú zmluvu ale neb. I. J.
st. nepodpísal v zastúpení manželky, ale vlastným menom. Ako správne žalovaný 1/ postrehol, obdobne
postupoval neb. I. J. st. aj v krátkom čase predtým, keď v roku 1992, dňa XX.XX.XXXX podpísal vo
svojom mene Prihlásenie oprávnenej osoby v prospech Poľnohospodárskeho družstva Rovina D.. Je tak
zrejmé, že nebohý bol schopný sa podpísať. Nezodpovedaným zostalo, či bol schopný si aj podpisovaný

text prečítať, a to vzhľadom na tvrdenú nevidomosť. Absolútne neplatným by bol právny úkon nevidomej
osoby, ak by táto zároveň nevedela nielen čítať ale aj písať. V tomto prípade sa vyžaduje, aby právny
úkon bol zachytený v úradnej zápisnici. Ak osoba je nevidomá, ale písať dokáže je právny úkon platný,ak mala možnosť sa s obsahom právneho úkonu oboznámiť pomocou prístrojov alebo špeciálnych
pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopná vlastnoručne listinu podpísať.

63. Súdu preto zo zisteného vyplynulo, že neb. I. J. st. napriek tvrdenému zrakovému postihnutiu
v rozhodnom období bol schopný sa vlastnoručne podpísať. Nebolo tvrdené, že sa prostredníctvom
inej osoby s obsahom právneho úkonu neoboznámil (teda, že nevedel, čo podpisuje). Pri podpise
záložnej zmluvy bola i jeho manželka, o ktorej je nesporné, že ho pri právnych úkonoch zastupovala.
Obaja záložcovia – rodičia žalobkyne – už nežijú, preto objektívne by ani nebolo možné dokázať, že

k podpisu záložnej zmluvy nebohým došlo inak ako za asistencie manželky. V tomto smere preto súd
nevykonal ďalšie dokazovanie ohľadom tvrdenej nevidomosti nebohého, pretože i v prípade nesporného
preukázania tejto skutočnosti by nebolo možné následne dokázať, že záložnú zmluvu podpísal bez
vedomosti o jej obsahu. Záverom preto súd dodáva, že nie je právne významné, či matka žalobkyne,
ktorá vystupovala v pozícii splnomocnenca nebohého, a zároveň ako manželka udelila súhlas so
zriadením záložného práva, si listinu skutočne dostatočne prečítala, s obsahom právneho úkonu sa

oboznámila a porozumela mu, pretože svojim podpisom obaja rodičia žalobkyne potvrdili, že sa tak stalo
a opak preukázaný nebol.

64. Súd preto uzatvára, že neboli preukázané tvrdenia o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na ktoré
dôvody súd prihliada z úradnej moci. Rovnako neboli žalobkyňou tvrdené dôvody relatívnej neplatnosti

právneho úkonu preukázané, preto súd musel žalobu zamietnuť (voči žalovanému 3/ v dôsledku
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore).

65. Podľa § 335 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd
prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým

konanie vo veci samej zastavuje.

66. V tejto súvislosti súd potom nariadenie predbežné opatrenie zrušil (výrok II.).

67. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci.

68. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

69. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

70. Nakoľko žalovaní dosiahli zamietnutím žaloby v spore plný úspech, majú tak právo na náhradu
trov konania, ktoré im v spore vznikli. Súd však vzhľadom na okolnosti veci pristúpil k aplikácii §

257 C.s.p. a má za to, že je tu dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý žalovaným náhradu trov konania
nemožno priznať. Ustanovenie § 257 C.s.p. je výnimočné a má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní
o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť
k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je
potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán

konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je
nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva)
na súde, postoj strán v priebehu konania a podobne. Výnimočná okolnosť veci, pre ktorú súd aplikoval
§ 257 C.s.p. bola na prvom mieste skutočnosť, že žalobkyňa je starobná dôchodkyňa, v ktorej osobnej

starostlivosti sú 2 maloleté vnúčatá. Žalobkyňa má zdravotné problémy, pre ktoré absolvovala operácie
a ďalšie ju čakajú. Okrem nej nie je nikto, kto by sa o maloletých mohol postarať. Jej jediným príjmom
je starobný dôchodok 312 Eur, výživné mesačne v sume 55 Eur a náhradné výživné mesačne v sume
479,62 Eur. Opravu strechy jej pomáhal financovať syn, ktorému dlh spláca sumou 200 Eur mesačne.
Maloletí vnuci v lete „brigádovali“, aby sa mohlo zakúpiť drevo kúrenie v zime. Žalobkyňa podala žalobu

len preto, pretože dom, ktorý je založený v prospech pohľadávky žalovaného 1/ zdedila (časť jej bola
darovaná bratom – žalovaným 3/). Je to jej rodný dom, ktorý si rokmi zrekonštruovala za pomoci
žalovaného 3/ a iný majetok nemá. V dome vychováva maloletých vnukov. Podaním žaloby chcela
zabrániť dražbe, pričom vychádzala z okolností, ktoré jej boli známe. Netajila pred súdom, že jej brat -žalovaný 4/ má veľa dlhov a pred veriteľmi sa skrýva. Aj žalovaný 3/ potvrdil, že dodnes sám za neho
spláca dlh, za ktorý sa mu zaručil. Pri podaní žaloby vychádzala z tvrdení matky o tom, že s otcom
nevedeli, že podpisujú záložnú zmluvu. V spore tvrdila len to, o čom sa dozvedela sprostredkovane

od svojich rodičov, resp. matky. Tvrdené sa jej ale z dôvodu dôkaznej núdze nepodarilo preukázať.
Žalobkyňaopakovaneprosilažalovaného4/,abyvecohľadomdlhuvyriešil,atotoabysaneriešilocestou
dražby rodinného domu, ale bez výsledku. Rodný dom zdedila zaťažený záložným právom, o tomto
ale nemala vzhľadom na svoje pomery vedomosť. Súd zohľadniac ťaživú osobnú a majetkovú situáciu
žalobkyne, ako i výnimočné okolnosti veci, ktoré spočívajú v tom, že žalobou len bránila strechu nad

hlavou, z ktorej predaja sa mala uspokojiť pohľadávka jej brata, teda dlh nezapríčinený jej správaním,
má súd za to, že nie je v jej silách a ani spravodlivé, žalovaným nahradiť trovy konania. Žalovaní 3/ a 4/
ani náhradu trov konania nežiadali, žalovanému 4/ navyše ani žiadne nevznikli. Žalovaný 1/ je podnikateľ
a súd má za to, že i keď ho v spore zastupoval advokát, trovy konania, ktoré mu vznikli, a ktoré mu
žalobkyňa nenahradí, nie sú takou položkou, ktorá by bola pre žalovaného 1/ likvidačná tak, ako by to
bolo pre žalobkyňu.

71. V intenciách vyššie uvedeného súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani štátu, nakoľko tento
trovy znaleckého dokazovania uhradil za žalobkyňu z dôvodu, že bola v spore oslobodená nielen ako
spotrebiteľka, ale aj z dôvodu priznania oslobodenia od súdneho poplatku uznesením z 15.10.2014, č.k.:
2C/85/2014 – 45, ktoré dôvody pre oslobodenie trvajú doposiaľ a nie je dôvod oslobodenie odňať.

Poučenie:

2
2C/85/2014
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do
desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania

na trovy toho, kto odvolanie podal.