Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. apríl 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 62Cb/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123273767
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Krajči

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:6123273767.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: VIP TRANS 19 s.r.o., so

sídlom dona Sandtnera 5656/21, 902 01 Pezinok, IČO: 35 923 431, zastúpeného advokátkou JUDr.
Zuzanou Flakovou, so sídlom Mesačná 9, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: A. B., bytom B. XX, XXX
XX C., o zaplatenie 300,-- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou z 28. marca 2023 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu
sumu 300,-- eur s príslušenstvom.

2. Žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že na základe zmluvy o sprostredkovaní ako prevádzkovateľ
dispečingu taxislužby sprostredkovával žalovanému ako prevádzkovateľovi taxislužby prepravné služby
pre cestujúcich a malé spoločenské zvieratá prostredníctvom riadiaceho nonstop dispečingu. Žalovaný
sa v zmluve zaviazal uhrádzať žalobcovi odmenu vo výške 100,-- eur mesačne, ako aj dodržiavať
„stanovy“ žalobcu. Žalovaný žalobcovi neuhradil odmenu za mesiac november 2022 a neuhradil mu ani
pokutu uplatnenú za porušenie článku VI. „stanov“ žalobcu.

2.1. K žalobe žalobca pripojil zmluvu o sprostredkovaní, upomienku žalobcu z 24. novembra 2022,
faktúru č. 220100045, faktúru č. 220100055 a „stanovy“ žalobcu.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 26. apríla 2023, sp.
zn. 15Up/528/2023 navrhol žalobu zamietnuť.

4. Žalovaný uviedol, že spoluprácu so žalobcom ukončil z osobných dôvodov k 17. októbru 2022, čo

oznámil ústne konateľke žalobcu, ktorá túto skutočnosť mala zobrať na vedomie, a ktorá následne v ten
deň oznámila všetkým kolegom, že spolu so synom C. vo firme skončili. Od 17. októbra 2022 nedostal
žalovaný od žalobcu žiadne plánované práce, preto nevie, prečo si žalobca uplatňuje voči nemu platbu
za mesiac november 2022. Dňa 16. novembra 2022 žalovaný chcel písomne ukončiť spoluprácu so
žalobcom, avšak poštová zásielka sa mu vrátila ako neprevzatá. Ku konkurenčnej činnosti žalovaný
uviedol, že od roku 2010 má oprávnenie na výkon taxislužby, a žalobca mu nemôže zakazovať túto
činnosť a udeľovať mu pokuty.

5. Žalobca v replike uviedol, že je pravdivé tvrdenie žalovaného, že dňa 17. októbra 2022 ústne oznámil
konateľke žalobcu svoj úmysel ukončiť spoluprácu, avšak podľa článku V. bod 2. zmluvy bol žalovaný
povinný oznámiť svoj úmysel ukončiť zmluvu písomným oznámením doručeným druhej strane, k čomudoposiaľ nedošlo. Následne žalobca uviedol, že sa dozvedel, že žalovaný začal dňa 30. októbra 2022
podnikať ako prevádzkovateľ taxislužby spolu so svojim synom C. B., čím sa dopustil konkurenčnej
činnosti, preto mu žalobca vyfakturoval v zmysle článku VII. bod 7. „stanov“ pokutu vo výške 200,-- eur.

Žalovaný konkurenčnú činnosť v odpore nepoprel, práve naopak uviedol, že je na to oprávnený, keďže
je to jeho ľudské právo na podnikanie.
5.2. K replike žalobca pripojil zaslanie faktúr zo 7. novembra 2022, predžalobnú výzvu z 24. novembra
2022, vyjadrenie žalovaného k predžalobnej výzve z 29. novembra 2022, list žalobcu zo 14. decembra
2022,listžalovanéhoz3.januára2023,listžalobcuz8.februára2023azáznamrokovaniasožalovaným

spísaný dňa 10. marca 2023.

6. Žalovaný v duplike zopakoval svoju argumentáciu z odporu a doplnil, že dňa 17. októbra 20202
oznámil konateľke žalobcu, že končí a odovzdal jej kľúče od firmy. Konateľka žalobcu mu na to mala
povedať, že dobre a následne túto skutočnosť oznámila všetkým zamestnancom spoločnosti vo forme
správy v aplikácii Whatsapp, v ktorej mala písať, že chápe rozhodnutie žalovaného a nebráni mu

v odchode.

7. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 19. marca 2024 o 12:30 hod., ktorého
sa zúčastnili strany sporu a právna zástupkyňa žalobcu.
7.1. Predmetné pojednávanie bolo odročené za účelom verejného vyhlásenia rozsudku na termín dňa

18. apríla 2024 o 9:20 hod.

8. Zo stranami sporu predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam:
8.1. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 1. novembra 2021 uzatvorená zmluva o sprostredkovaní,
na základe ktorej sa strany dohodli o používaní dispečerského čísla spoločnosti žalobcu, za čo patrí

žalobcovi provízia vo výške 100,-- eur za každý mesiac. Žalovaný sa v článku IV. bod 5. zmluvy zaviazal
dodržiavať „stanovy“ žalobcu a v prípade ich porušenia majú pre žalovaného vyplývať sankcie z neho
vyplývajúce. V článku V. zmluvy sa strany dohodli na spôsobe zániku zmluvy písomným oznámením
adresovaným druhej zmluvnej strane s tým, že zmluva zaniká okamihom doručenia o ukončení zmluvnej
strane. V článku VI. bod. 9 zmluvy je uvedené, že žalobca si vyhradzuje právo na zákaz konkurencie

s tým, že žalovaný môže vykonávať podobnú zárobkovú činnosť iba na základe súhlasu žalobcu.
V článku VII. „stanov“ žalobcu bolo upravené, že súkromné jazdy sú sankcionované zákazom užívania
dispečingu po dobu 14 dní a pokutou vo výške 200,-- eur.
8.2. Faktúrou č. 220100045 žalobca fakturoval žalovanému províziu za službu dispečingu v celkovej
sume 300,-- eur, z ktorej suma 100,-- eur za mesiac október 2022 je splatná 20. októbra 2022, suma

100,-- eur za mesiac november 2022 je splatná 20. novembra 2022 a suma 100,-- eur za mesiac
december 2022 je splatná 20. decembra 2022. Faktúrou č. 220100055 fakturoval žalobca žalovanému
pokutu vo výške 200,-- eur za porušenie zákazu vykonávať konkurenčnú činnosť.
8.3. Predžalobnou výzvou z 24. novembra 2022 vyzval žalobca žalovaného na úhradu sumy 300,-- eur.
Žalovaný v reakcii z 29. novembra 2022 na predžalobnú výzvu uviedol, že spoluprácu so žalobcom

ukončil k 17. októbru 2022, a preto si nie je vedomý žiadneho ekonomického a právneho odôvodnenia
pre vystavenie faktúr, ktorých úhradu požaduje od neho žalobca. Žalobca v odpovedi zo 14. decembra
2022 uviedol, že zmluvný vzťah založený zmluvou z 1. novembra 2021 stále trvá, keďže zo strany
žalovaného nedošlo k písomnému oznámeniu o ukončení zmluvy. Zároveň žalobca poukázal na to,
že žalovaný porušil „stanovy“ spoločnosti, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi

zmluvnú pokutu. Žalovaný v liste z 3. januára 2023 poukázal na to, že sa snažil o doručenie písomného
oznámenia o ukončení zmluvy, avšak žalobca si poštovú zásielku neprevzal. Ku konkurenčnej činnosti
žalovaný uviedol, že do inej taxislužby nastúpil až v decembri 2022, čo vie preukázať aj svojou
sprostredkovateľskou zmluvou s novou spoločnosťou.
8.4. Dňa 7. marca 2023 sa uskutočnilo rokovanie medzi právnou zástupkyňou žalobcu a žalovaným,

v ktorom mala právna zástupkyňa žalovanému uviesť, že nedošlo k riadnemu ukončeniu zmluvného
vzťahu, a že žalovaný sa dopustil zakázaného konkurenčného konania.
8.5. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 19. marca 2024 žalovaný doložil do súdneho spisu jeho list
z 11. novembra 2022, ktorým oznámil žalobcovi, že nemá nárok na odmenu za mesiac november 2022
a ani na zmluvnú pokutu, a aj list datovaný k 17. októbru 2022, v ktorom oznámil žalobcovi ukončenie

sprostredkovateľskej zmluvy. Predmetné písomnosti odoslal žalovaný žalobcovi vo forme poštovej
zásielky podanej na pošte Svätý Jur dňa 16. novembra 2022 na adresu žalobcu VIP TRANS 19 s.r.o.,
Surovova 2/A, 901 01 Pezinok, ktorá bola v tom čase sídlom žalobcu zapísaným v Obchodnom registri.
Predmetná poštová zásielka mala podacie číslo D., pričom súd na pojednávaní uskutočnenom dňa 19.marca 2024 oznámil, že z údajov o sledovaní predmetnej zásielky vyplýva, že poštová zásielka bola dňa
18. novembra 2022 prevzatá na doručenie a následne bola uložená na pošte Pezinok 4 s poznámkou
adresát nezastihnutý a dňa 8. decembra 2022 bola vrátená žalovanému ako odosielateľovi.

9. Podľa ustanovenia § 642 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa
sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť
uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu
(províziu).

9.1. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
9.2. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia (ods. 2).
9.3. Podľa ustanovenia § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374)

nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
9.4. Podľa ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd
znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá
vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná
pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty

podľa § 373 a nasl.
9.5. Podľa ustanovenia § 302 Obchodného zákonníka, odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na
zaplatenie zmluvnej pokuty.
9.6. Podľa ustanovenia § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmluve možno písomne dohodnúť,
že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči

určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola
predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu
zastúpeného.
9.7. V prípade pochybností môže súd konkurenčnú doložku, ktorá by obmedzovala obchodného
zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného, obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú

(ods. 2).

10. Pokiaľ ide o rozhodnutie v spore, súd vyhodnotil zmluvný vzťah založený zmluvou o sprostredkovaní
z 1. novembra 2021 ako obchodný záväzkový vzťah, na ktorý sa vzťahuje Obchodný zákonník (§ 642
a nasl. Obchodného zákonníka), keďže zmluvný vzťah uzatvárali strany sporu v rámci podnikateľskej

činnosti (podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka), pričom prihliadol na to, že aj žalovaný
je v zmluve označený ako podnikateľský subjekt, a že samotný žalovaný sa v spore označoval za
podnikateľa s oprávnením na výkon taxislužby. Z tohto dôvodu neprichádzala do úvahy aplikácia § 774
a nasl. Občianskeho zákonníka na daný spor, bez ohľadu na to, že predmetné zákonné ustanovenie
je uvedené v zmluve. V predmetnej zmluve bola dohodnutá provízia v sume 100,-- eur mesačne, ktorú

mal žalovaný uhrádzať žalobcovi v určených lehotách.
10.1. Úlohou súdu bolo posúdiť, či má žalobca nárok na províziu v sume 100,-- eur za mesiac november
2022, kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami, a či má žalobca nárok na zmluvnú
pokutu za porušenie zákazu konkurencie v sume 200,-- eur.

11. V súvislosti s nárokom na províziu v sume 100,-- eur za mesiac november 2022 súd poukazuje na
to, že žalovaný sa v konaní bránil tým, že zmluvný vzťah medzi stranami zanikol už v mesiaci október
2022, k 17. októbru 2022.
11.1. Z tvrdení žalovaného v spore vyplýva, že mal konateľke žalobcu E. F. dňa 17. októbra 2022 ústne
oznámiť, že spoluprácu so žalobcom končí z osobných dôvodov, ktorá mala toto ústne oznámenie

akceptovať a oznámiť to všetkým ostatným osobám spolupracujúcim so žalobcom. Naproti tomu
argumentácia žalobcu v konaní je postavená na tom, že v zmluve o sprostredkovaní bolo dohodnuté
ukončenie zmluvného vzťahu výlučne v písomnej forme, ktorá zo strany žalovaného nebola dodržaná,
a preto vychádzal z toho, že zmluvný vzťah medzi stranami trval aj po 17. októbri 2022, hoci žalobca
potvrdil, že žalovaný oznámil ústne dňa 17. októbra 2022 konateľke žalobcu úmysel ukončiť vzájomnú

spoluprácu.
11.2. Žalobca tak vo svojej podstate v konaní namietal relatívnu neplatnosť ukončenia zmluvného vzťahu
žalovaným v ústnej forme pre jeho nedostatok písomnej formy.12. V nadväznosti na vyššie uvedené považuje súd za nevyhnutné uviesť, že bolo povinnosťou
žalovanéhovkonanípreukázaťsvojetvrdenieoukončenízmluvnéhovzťahuk17.októbru2022(vrátane
jeho akceptovania konateľkou žalobcu E. F.), keďže táto skutočnosť bola v spore výlučne v prospech

žalovaného, a z ktorej žalovaný vyvodzoval v spore pre seba priaznivé dôsledky.
12.1. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v civilnom sporovom konaní znáša dôkazné bremeno tá strana
sporu, v ktorej záujme je, aby súd určitú skutočnosť uznal za pravdivú. Preto dokazovať skutočnosti
právo zakladajúce musí tá strana, ktorá právo uplatňuje, dokazovať skutočnosti právo zrušujúce musí
tá, ktorá mu odporuje.

12.2. Vyslovené právne závery vyplývajú aj z konštantnej rozhodovacej praxe súdov, z ktorej vyplýva, že
- Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať

záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí [k tomu viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010].

- V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho
tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak povedané, strana sporu musí preukázať
to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Dôkazné bremeno
týkajúce sa skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé dôsledky, ide teda o tú stranu sporu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí [k tomu viď

aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“ v príslušnom gramatickom
tvare) z 21. januára 2015, sp. zn. II. ÚS 38/2015].
- Odvolací súd poukazuje na to, že v súdnom konaní je žalobca nositeľom dôkazného bremena a pre
úspech v spore je jeho povinnosťou svoj nárok preukázať (k tomu viď aj uznesenie Krajského súdu
v Bratislave z 24. augusta 2023, č. k. 4Cob/57/2022-79).

12.3. Osobitne súd zvýrazňuje, že podľa novej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy,
ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne
na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má
obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Súd však
vykonáva dokazovanie len v prípade, ak došlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení podľa § 151 ods.

2 C. s. p. Ak sa považujú skutkové tvrdenia strany v zmysle uvedeného ustanovenia za nesporné, súd o
nich nevykonáva dokazovanie. Výnimočne môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli, ak je
to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to umožňuje explicitne
zákon. Bez návrhu vykoná iba dôkazy uvedené v ods. 2 a 3 predmetného ustanovenia § 185 C. s. p.
(dôkazy vyplývajúce z verejných registrov a zoznamov za situácie, keď skutkové tvrdenia sú v rozpore

so skutočnosťou, dôkazy potrebné na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či rozhodnutie bude
vykonateľné a na zistenie cudzieho práva) [k tomu viď aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27.
februára 2024, sp. zn. 5Cob/7/2023].
12.4. Predmetné závery sú v plnej miere aplikovateľné aj na rozhodovaný spor a na rozhodnutie o žalobe
žalobcu.

13. Žalovaný síce v konaní tvrdil, že konateľka žalobcu E. F. mala ukončenie zmluvy akceptovať,
a že zároveň mala oznámiť ostatným osobám spolupracujúcim so žalobcom ukončenie spolupráce so
žalovaným, avšak toto svoje tvrdenie žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal a na jeho
preukázanie neoznačil žiadne dôkazy.

13.1. V tejto situácii – osobitne pri námietkach žalobcu o nedodržaní písomnej formy pri ukončení zmluvy
zo strany žalovaného – nemohol súd vychádzať len z tohto ničím nepodloženého skutkového tvrdenia
žalovaného. Tu súd zvýrazňuje, že žalovaný objektívne mohol na preukázanie svojho skutkového
tvrdenia navrhnúť dôkazy, napríklad výsluch konateľky žalobcu E. F., prípadne mohol predložiť
komunikáciu zo skupiny v rámci aplikácie Whatsapp, o ktorej mal žalovaný vedomosť, čo však žalovaný

v konaní neuskutočnil, a preto mohol súd vychádzať len z obsahu súdneho spisu.

14. Vzhľadom k tomu, že pre zmluva o sprostredkovaní nemá zákonom predpísanú písomnú formu,
môžu jej vznik, zmenu a zánik dohodnúť strany aj ústne [k tomu porovnaj rozsudok najvyššieho súdu z16. mája 2006 sp. zn. 1Obdo/26/2004 a obdobne aj uznesenie najvyššieho súdu z 29. júna 2023, sp.
zn. 3Obdo/44/2022 (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 4/2023 ako judikát pod R 52/2023)], z tohto dôvodu, ak by bola preukázaná dohoda

žalovaného so žalobcom o ukončení zmluvného vzťahu v ústnej forme (t. j. ak by bolo preukázané ústne
ukončenie zmluvy žalovaným a jeho súčasná akceptácia konateľkou žalobcu ako zhodné prejavy vôle
zmluvných strán), tak by súd mohol skonštatovať, že k zániku zmluvy došlo k 17. októbru 2022, a to bez
ohľadu na znenie článku V. zmluvy o sprostredkovaní z 1. novembra 2021.
14.1. Takáto okolnosť však preukázaná nebola, a preto musel zohľadniť argumentáciu žalobcu, ktorý

namietol nedodržanie písomnej formy ukončenia zmluvy, a teda dôvodne namietol relatívnu neplatnosť
ústneho ukončenia zmluvy zo 17. októbra 2022 v súlade s ustanovením § 40a Občianskeho zákonníka
v spojení s ustanovením § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka.
14.2. K zániku zmluvného vzťahu medzi stranami tak podľa názoru súdu došlo až na základe písomného
oznámenia žalovaného, ktoré odoslal žalovaný ako poštovú zásielku dňa 16. novembra 2022. Za
deň doručenia predmetného písomného oznámenia žalobcovi je potrebné považovať deň, kedy sa

toto oznámenie dostalo do dispozičnej sféry žalobcu. Podľa názoru súdu je potrebné vychádzať
z ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého prejav vôle voči neprítomnej
osobe pôsobí od okamihu, keď jej dôjde. Týmto dňom je podľa názoru súdu dátum 18. november
2022, kedy bola písomná zásielka obsahujúca oznámenie žalovaného o ukončení zmluvy prevzatá na
doručenie a následne bola uložená na pošte Pezinok 4 s poznámkou adresát nezastihnutý. V tento deň

sazásielkaodoslanážalovanýmdostaladodispozičnejsféryžalobcu.Jepritomnepodstatné,žežalobca
sa v skutočnosti s obsahom tejto zásielky neoboznámil, a pre rozhodnutie súdu je taktiež irelevantné, či
mal žalobca problémy s poštovou doručovateľkou, to je vecou vo vzťahu žalobcu a poštového podniku
a nemôže to byť na ťarchu žalovaného.

15. V nadväznosti na uvedené sa súd zameral na posúdenie, či má žalobca nárok na zaplatenie provízie
za pomernú časť mesiaca november 2022 (za obdobie od 1. novembra 2022 do 18. novembra 2022),
alebo nie.
15.1. Síce súd pôvodne v konaní zvažoval, že žalobcovi nárok na províziu za časť mesiaca november
2022, patrí, ale napokon dospel k opačnému záveru, a to že mu ani čiastočne nárok na uplatnenú

províziu nevznikol, k čomu uvádza nasledovné:

16. Zmluva o sprostredkovaní predstavuje synalagmatický záväzok, kedy právu sprostredkovateľa
(žalobcu)naprovíziuzodpovedájehopovinnosťposkytnúťzáujemcovi(žalovanému)plnenieobsiahnuté
v zmluve.

16.1. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu na províziu vzniká až poskytnutím „sprostredkovateľskej
činnosti“ žalobcom ako sprostredkovateľom žalovanému ako záujemcovi. Naopak samotné trvanie
zmluvného vzťahu bez poskytnutia akejkoľvek služby nezakladá právo sprostredkovateľa na províziu.
16.2. Pre priznanie nároku na províziu za pomernú časť mesiaca november 2022 žalobcovi
súdnym rozhodnutím tak bolo nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že žalovanému poskytoval služby

predpokladané zmluvou o sprostredkovaní z 1. novembra 2021 v rámci mesiac november 2022. Súd
sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu prezentovanou v jeho replike, že nárok na odmenu podľa
zmluvyniejeviazanýnapoužívaniedispečingu,alenadobutrvaniazmluvy,naopakzobsahuzmluvných
dojednaní je nepochybné, že pre vznik nároku na províziu (odmenu) je nevyhnutné poskytovanie služby
(služby dispečingu) žalobcom žalovanému. Z článku I. bod 2. zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ sa

týmto zaväzuje sprostredkovať predmet tejto zmluvy v dobe ustanovenej v článku II. ods. 1 tejto zmluvy,
za ktorú mu patrí v prípade uzatvorenia sprostredkúvanej zmluvy odmena ustanovená v článku III. tejto
zmluvy. Z predmetného zmluvného dojednania nepochybne vyplýva, že žalobca bol povinný poskytovať
žalovanému činnosť uvedenú v článku I. bod 1. zmluvy (službu súvisiacu s dispečingom taxislužby)
a nárok na províziu má až po poskytnutí služby žalobcom a po uzatvorení sprostredkúvanej zmluvy

(t. j. zmluvy o preprave s jednotlivými cestujúcimi). Nesprávnosť argumentácie žalobcu potvrdzuje aj
obsah faktúry č. 220100045, ktorou žalobca žalovanému fakturoval službu dispečingu, t. j. službu, ktorú
mal logicky žalobca poskytnúť žalovanému, a nie dobu zmluvného záväzku, ako to účelovo prezentoval
žalobca v spore.
16.3. Procesnú povinnosť preukázať poskytovanie zmluvne dohodnutej služby žalovanému v mesiaci

november 2022 mal žalobca v konaní osobitne s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný už v odpore
proti platobnému rozkazu namietol, že po 17. októbri 2022 mu žalobca neposkytol zmluvne dohodnutú
službu (že nedostal žiadne plánované práce a že nebol vedený v týždenných plánoch práce), a túto
svoju námietku žalovaný zopakoval aj v duplike (k tomu viď aj body 12.1. až 12.4. odôvodneniarozsudku vyššie). Napriek tomu a napriek nepochybnému záväzku žalobcu z článku I. bod 2. zmluvy
o sprostredkovaní z 1. novembra 2021 – ktorý si zjavne žalobca nesprávne interpretoval – žalobca
nepredložil v konaní žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že by v mesiaci november 2022 poskytoval

žalovanému zmluvne dohodnutú službu (službu dispečingu), za ktorú požaduje odplatu. Osobitne súd
dáva do pozornosti, že žalobca k replike pripojil ako dôkaz list žalovaného z 3. januára 2023, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že žalobca žalovanému žiadne služby po 17. októbri 2022 neposkytol (resp.
slovami žalovaného „nepridelil“), a teda dôkaz, ktorý vylučuje priznanie nároku žalobcovi a naopak
potvrdzuje procesnú obranu žalovaného v spore.

16.4. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal poskytovanie zmluvne dohodnutých služieb
žalovanému v mesiaci november 2022, hoci za ne požaduje zaplatenie odplaty. Zjednodušenie
povedané, žalobca požaduje od žalovaného zaplatenie za niečo, čo sám v prospech žalovaného
neurobil. Z tohto dôvodu považuje súd nárok žalobcu na zaplatenie provízie (odplaty) za mesiac
november 2022 v celom rozsahu ako nedôvodný.

17. K nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200,-- eur za porušenie zákazu konkurencie podľa
článku VII. „stanov“ žalobcu, ktoré v skutočnosti predstavujú všeobecné zmluvné podmienky, tvoriace
súčasť zmluvy o sprostredkovaní z 1. novembra 2021, súd uvádza, že aj tento nárok vyhodnotil ako
nedôvodný.

18. V prvom rade súd poukazuje na závery, pre ktoré vyhodnotil ako nedôvodnú žalobu žalobcu v časti
nároku na províziu za mesiac november 2022.
18.1. Podľa názoru je nesporné, že v mesiaci november 2022 a čiastočne aj v mesiaci október 2022 (od
18. októbra 2022) si žalobca neplnil voči žalovanému svoj zmluvný záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy
o sprostredkovaní, ako to vyplýva z vyjadrení žalovaného, ktoré žalobca v spore relevantným spôsobom

nespochybnil.
18.2. Žalovaný v dôsledku konania žalobcu stratil možnosť vykonávať činnosť taxislužby a možnosť
dosahovať zisk. V takejto situácii, keď žalobca porušoval podstatným spôsobom zmluvné povinnosti
voči žalovanému, je absolútne neprijateľné, aby žalobca vyžadoval súčasne od žalovaného, aby tento
plnil svoje zmluvné povinnosti v celom rozsahu. Podľa názoru súdu je neprípustné, aby žalobca, ktorý si

neplnil voči žalovanému základnú zmluvnú povinnosť a neposkytoval mu službu dispečingu, vyžadoval
od žalovaného, aby rešpektoval zmluvne dojednaný zákaz konkurencie.
18.3. Pre faktické správanie žalobcu, ktorým sám porušoval zmluvný záväzok, a ktorým znemožnil
žalovanému výkon podnikateľskej činnosti, sám vytvoril stav, kedy žalovaný fakticky nebol viazaný
konkurenčnou doložkou dojednanou v zmluve. Z tohto dôvodu v situácii, ak by aj žalovaný vykonával

taxislužbu pre iný subjekt než pre žalobcu (a žalobca by to relevantným spôsobom v konaní preukázal,
čo sa mu tiež nepodarilo – pozn. súdu), nemožno hovoriť o porušení zákazu konkurencie upraveného
v článku VI. bod. 9 zmluvy o sprostredkovaní a o vzniku nároku žalobcu na zmluvnú pokutu podľa článku
VII. „stanov“ žalobcu.
18.4. Pri zohľadnení predmetnej skutočnosti (neposkytovanie služieb žalobcom žalovanému) je súd toho

názoru, že predmetné konanie žalobcu, ktorým si sám neplnil voči žalovanému zmluvné povinnosti, čím
dostával žalovaného do negatívneho ekonomického postavenia, a následne požadoval od žalovaného
zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti, ku ktorej malo dôjsť až po tom,
ako porušoval zmluvu žalobca, je nepochybne konaním, ktoré je v rozpore so zásadou poctivého
obchodného styku, ktorému musí súd odoprieť poskytnutie právnej ochrany (podľa ustanovenia §

265 Obchodného zákonníka). Takéto konanie žalobcu podľa názoru súdu odporuje poctivému výkonu
podnikateľskej činnosti a takémuto nepoctivému podnikaniu žalobcu nemôže súd poskytnúť právnu
ochranu, čo znamená s prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti, že nemôže žalovaného zaviazať na
zaplatenie zmluvnej pokuty.

19. Ešte vážnejším nedostatkom, pre ktorý nemôže súd žalobcovi priznať zmluvnú pokutu, je, že
predmetné dojednanie nemožno hodnotil ako platné zmluvné dojednanie.
19.1.Pokiaľideoúpravukonkurenčnýchdoložiek(resp.zákazukonkurencievobchodnýchzáväzkových
vzťahoch), ich všeobecná úprava v rámci všeobecných ustanovení 3. časti Obchodného zákonníka
nie je upravená. Zákaz konkurencie v rámci záväzkových vzťahov je obsiahnutý len v rámci právnej

úpravy zmluvy o obchodnom zastúpení v ustanovení § 672a Obchodného zákonníka, ktoré má kogentný
charakter (k tomu viď znenie ustanovenia 263 ods. 1 Obchodného zákonníka).
19.2. Absencia všeobecnej úpravy zákazu konkurencie v rámci záväzkového práva, resp. osobitnej
úpravy v rámci jednotlivých zmluvných typov (tu myslené okrem zmluvy o obchodnom zastúpení – pozn.súdu) však nevylučuje, aby si strany v rámci zmluvnej voľnosti dojednali zákaz konkurencie aj v rámci
iného zmluvného typu, než je zmluva o obchodnom zastúpení. Aj v takom prípade však musí dojednaná
konkurenčnádoložkaobsahovaťminimálneštandardypredpokladanéustanovením§672aObchodného

zákonníka, čo znamená, že ustanovenie § 672a Obchodného zákonníka sa analogicky aplikuje aj na
úpravu konkurenčných doložiek v rámci iných zmluvných typov.
19.3. Totožný právny záver o aplikácii ustanovenia § 672a Obchodného zákonníka na konkurenčné
doložky obsiahnuté v iných zmluvných typoch v rámci obchodných záväzkových vzťahov zastáva aj
ústavný súd Slovenskej republiky), ktorý v náleze z 12. novembra 2020, sp. zn. III. ÚS 101/2020

uviedol, že v rámci úpravy obchodnoprávnych vzťahov zákonná úprava Obchodného zákonníka
upravuje konkurenciu v ustanoveniach o obchodných spoločnostiach (§ 65 Obchodného zákonníka) a
počíta s možnosťou uzavretia konkurenčnej doložky aj v prípade zmluvy o obchodnom zastúpení (§
672a Obchodného zákonníka). Žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka však zároveň nevylučuje
uzavretie konkurenčnej doložky aj pri iných zmluvných typoch, prípadne pri zmluvách nepomenovaných.

20. Pri posudzovaní platnosti (resp. obsahových náležitostí) konkurenčnej doložky v rámci obchodnej
zmluvy (v rozhodovanom spore v rámci zmluvy o sprostredkovaní) mimo zmluvného typu zmluvy
o obchodnom zastúpení nie je možné akceptovať taký názor, že je neaplikovateľné ustanovenie § 672a
Obchodného zákonníka a že zmluvné strany nie sú pri dojednaní konkurenčnej doložky s odkazom na
zmluvnú voľnosť ničím limitované.

20.1. Súd poukazuje na to, že zásada zmluvnej voľnosti v obchodnoprávnom vzťahu má svoje limity,
musí byť v súlade so zákonom, nesmie ho obchádzať a aj v prípade absencie zákonnej úpravy nesmie
byť v rozpore zo zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka), prípadne s
dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Inštitút konkurenčnej doložky spadá do rámca článku 35
ods. 1 ústavy, ktorý garantuje právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v rámci podmienok

a obmedzení ustanovených zákonom (článku 35 ods. 2 ústavy). Podpisom konkurenčnej doložky sa
povinný subjekt dobrovoľne v zmysle zásady zmluvnej voľnosti vzdáva časti tohto práva, a to pre účely
ochrany hospodárskych záujmov druhej zmluvnej strany ako účastníka hospodárskej súťaže (k tomu
viď v podrobnostiach aj nález ústavného súdu z 12. novembra 2020, sp. zn. III. ÚS 101/2020, body 38.
a 46. jeho odôvodnenia).

20.2. Rovnaký záver vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky, v zmysle ktorej
konkurenčná doložka musí byť dohodnutá tak, aby bola spravodlivo primeraná a vzájomne vyvážená pre
obidve strany v súlade s čl. 26 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého každý má právo na
slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a vykonávať inú hospodársku činnosť.
Na jednej strane nesmie brániť v slobodnom podnikaní, na druhej strane musí chrániť právo podnikateľa

na nerušené podnikania v prevádzkovanom podniku. Konkurenčná doložka musí byť tiež vymedzená
alebo obmedzená čo do predmetu, podmienok a doby, počas ktorej sa uplatňuje. Konkurenčná doložka
nesmie byť neprimeraná, nesmie obmedzovať činnosť osoby viazanej konkurenčnou doložkou viac, ako
zodpovedá pravidlám poctivého obchodného styku. V prípade pochybností o jej primeranosti je dané
právo súdu takú konkurenčnú doložku obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú (k tomu viď aj rozsudok

Najvyššieho súdu Českej republiky z 25. februára 2011, sp. zn. 23Cdo/4192/2008).
20.3. Na to, aby mohla byť konkurenčná doložka posúdená ako platná, musí spĺňať nasledovné
podmienky:
- jednoznačne špecifikovaný okruh činnosti, na ktorý sa zákaz konkurencie vzťahuje (t. j. na
špecifikovanú činnosť, ktorú žalovaný nemal vykonávať),

- s jednoznačne vymedzeným územným rozsahom,
- s primeraným protiplnením zo strany žalobcu za obmedzenie hospodárskej činnosti žalovaného.

21. Súd konštatuje, že pre platnosť dojednania o zákaze konkurencie a pre na to nadväzujúcu platnosť
dojednania o zmluvnej pokute nepostačuje dojednanie o zákaze konkurencie v zmluve a zmluvné

dojednanie o zmluvnej pokute pre prípad porušenia zákazu konkurencie, ako sa mylne domnieva
žalobca, pre platnosť týchto dojednaní musia byť splnené vyššie uvedené podmienky. Tieto podmienky
však zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje.
21.1. Žalobca si pri koncipovaní zmluvných dokumentov zjavne neuvedomil, že dojednanie o zákaze
konkurencienemáchrániťlensamotnéhožalobcuajehopodnikanie,alemusípripredmetnomdojednaní

rešpektovať, že ním nesmie brániť v slobodnom podnikaní jeho zmluvného partnera, v danom prípade
žalovaného, a to tak, aby konkurenčnou doložkou nedošlo k neprimeranému zásahu do ústavou
garantovaného práva žalovaného (resp. iného zmluvného partnera žalobcu) podnikať a uskutočňovať
inú zárobkovú činnosť v zmysle článku 35 ods. 1 ústavy.21.2. Z obsahu článku VI. bod 9. zmluvy o sprostredkovaní z 1. novembra 2021 a ani z obsahu
článku VII. „stanov“ žalobcu nevyplýva, že by v prospech žalovaného bolo dojednané akékoľvek
(nie to ešte primerané) protiplnenie za to, že konkurenčnou doložkou bolo obmedzené vykonávanie

hospodárskej činnosti žalovaným. Naopak celý zákaz konkurencie je v zmluvných dokumentoch
upravený jednostranne v prospech žalobcu ako sprostredkovateľa a spôsobuje zjavnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech záujemcu (v danom prípade žalovaného) a neprimerane
obmedzuje ústavné právo záujemcu na podnikanie, resp. vykonávanie inej zárobkovej činnosti.
21.3. Celé dojednanie o zákaze konkurencie obsiahnuté v článku VII. „stanov“ žalobcu [okrem absencie

akéhokoľvek protiplnenia pre záujemcu (v danom prípade žalovaného) za obmedzenie jeho zárobkovej
činnosti] nesleduje legitímny cieľ, ochranu jeho podnikania, ale je zamerané na ekonomickú „likvidáciu“
jeho zmluvných partnerov, ak tí porušia zákaz konkurencie, keď polovicu mesiaca (14 dní) im nebude zo
strany žalobcu umožnené užívanie služieb dispečingu, t. j. 14 dní nemôžu vykonávať činnosť taxislužby
a dosahovať akýkoľvek zisk v rámci predmetu svojho podnikania, a zároveň im vzniká povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške dvojnásobku zmluvného plnenia záujemcu sprostredkovateľovi.

21.4. Vzhľadom na uvedené súd uzatvára, že zákaz konkurencie obsiahnutý v článku VI. bod 9. zmluvy
osprostredkovaníz1.novembra2021avobsahučlánkuVII.„stanov“žalobcujednakneobsahujevšetky
vyžadované náležitosti (dojednanie primeraného protiplnenia žalobcom žalovanému za obmedzenie
podnikateľskejčinnosti)azároveňcelkomzjavneneprimeraneobmedzuježalovanéhoakozáujemcupre
vytvorenie až nepochopiteľnej ekonomickej nerovnováhy pri aplikácii dojednaní o zákaze konkurencie,

a preto je na mieste, aby súd pri analogickej aplikácii ustanovenia § 672a ods. 2 Obchodného zákonníka
vyhlásil konkurenčnú doložku za neplatnú. Keďže dojednanie o konkurenčnej doložke vyhlásil súd za
neplatné, nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanému, a to aj vtedy, ak
by žalovaný zákaz konkurencie skutočne porušil.

22. Vzhľadom na závery vyslovené vyššie súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol
(výrok I.)

23. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods.
1 C. s. p. tak, že konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu

v konaní žiadne trovy nevznikli (výrok II.) [k tomu viď uznesenie najvyššieho súdu z 28. februára 2018,
sp. zn. 7Cdo/14/2018 publikované ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018].

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Mestskom súde Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).