Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5C/58/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123397915
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hýseková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123397915.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci
žalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., D. XX/X zast. JUDr. Jánom Čupkom, advokátom,
Banská Bystrica, Družby 3423/17 proti žalovaným 1) E. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. G. XXX a
2) H. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B., I. XXX/XX, obaja zast. JUDr. Petrom Šramkom, advokátom,
Mýto pod Ďumbierom 261 o určenie, že dôvody jeho vydedenia nie sú dané takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému v rade 1) a žalovanej v rade 2) sa p r i z n á v a spoločne a nerozdielne nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, osobne podanou na súde dňa 22. 09. 2023 sa žalobca domáhal určenia, že dôvody jeho
vydedenia, pre ktoré ho vydedil jeho otec nie sú dané. Žalobu odôvodnil tým, že jeho otec E. A. B., ktorý
zomrel dňa XX. XX. XXXX jeho aj jeho sestru vydedil listinou o vydedení spísanou vo forme notárskej

zápisnice N 38/2019, Nz 4283/2019 zo dňa 12. 02. 2019. Z listiny vyplýva, že dôvody jeho vydedenia nie
sú dané. Uznesením č.k. BR-1D/167/2022-113 mu bola uložená povinnosť podať žalobu. Poručiteľ
môže vydediť potomka iba z dôvodu uvedeného v § 469a Občianskeho zákonníka. Dôvody uvádzané
poručiteľom sa nezakladajú na pravde, bol vážne chorý, o čom svedčí znalecký posudok E. I. č. XX/
XXXX, ktorý je súčasťou súdneho spisu vedeného tunajším súdom vo veci neplatenia výživného
na malol. sestru žalobcu. Súd na základe posudku konštatoval, že otec žalobcu si viac rokov nemohol

uvedomovať svoje konanie a nemohol si byť vedomý povinnosti platiť výživné. Poručiteľ v roku 2020
darovalnehnuteľnosťuvádzanúvzávetevsúpisehnuteľnýchanehnuteľnýchvecísozriadenímvecného
bremena - práva doživotného bývania a užívania. Toto darovanie poručiteľ neskôr oľutoval a dňa 20. 10.
2021 poveril žalobcu, aby ho zastupoval vo veci vrátenia daru. J. K. mu vysvetlil, že odvolať darovanie na
notárskom úrade sa už nedá. Poručiteľ potom žiadal žalobcu o spísanie trestného oznámenia a žalobca
sa obrátil na generálnu prokuratúru. Poručiteľa pre jeho údajne zhoršený zdravotný stav umiestnili do
zariadenia Tereza. Bol covid, tak s ním mohol komunikovať iba telefonicky, tento ho prosil, aby si pre

seba a sestru darované nehnuteľnosti dal do poriadku, so žalovanými odmietal komunikovať. Bol s ním v
spojení do jeho smrti a bol jediný, s kým si želal hovoriť po telefóne, čo môže potvrdiť E. E.. Z uvedených
dôvodov namietal v dedičskom konaní, že dôvod vydedenia nezodpovedá skutočnosti a nie je daný. Z
týchto dôvodov žiadal, aby súd určil, že dôvody vydedenia žalobcu jeho otcom E. A. B., zomrelým
XX. XX. XXXX, uvedené v listine o vydedení zo dňa 12. 02. 2019 nie sú dané.

2. Ako dôkazy označil výpis z LV č. XXXXX, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
BR-1D/167/2022-113, plnú moc zo dňa 20. 10. 2021, podanie na GP SR zo dňa 12. 12.2021, výsluch J. K., výsluch strán sporu, výsluch E. E., spis Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.
BR-1D/167/2022.

3. Žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe uviedli, že popierajú skutkové tvrdenia žalobcu, sú
zavádzajúce, nepravdivé a účelové. E. A. B. vyjadril svoju vôľu v listine o vydedení a zároveň uviedol
dôvody vydedenia. Žalobca sa voči svojmu otcovi nesprával v súlade s dobrými mravmi, neprejavil o
neho žiadny záujem, neposkytoval mu potrebnú pomoc pri nepriaznivom zdravotnom stave, ktorý bol v
značnej miere zapríčinený konaním samotného žalobcu a jeho matky, o čom majú žalovaní vedomosť

priamo od poručiteľa, ktorý sa im niekoľkokrát zdôveril, že sa bál, že mu žalobca fyzicky ublíži, osočoval
ho, šikanoval, musel trpieť a znášať urážky, vyhrážanie sa fyzickými útokmi a z obavy o svoje zdravie a
vzhľadom na nekonfliktnú povahu a charakter to poručiteľ trpel a znášal ponižovanie. Preto sa rozhodol
pristúpiť k napadnutému úkonu - listine o vydedení. Žalobca odkazuje iba na znenie právnych
predpisovanainéskutočnosti,ktoréskutkovoaniprávnenesúvisiasprípadomvydedenia,aleneuvádza
žiadne skutočnosti ani dôvody, pre ktoré by nemali byť dôvody vydedenia dané. Žiadali, aby súd skúmal,

či bola žaloba podaná včas. Žalobu žiadali zamietnuť a priznať im nárok na náhradu trov konania.

4. Ako dôkazy označili výsluch svedka - notára J. D. K..

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedol, že v listine o vydedení nie sú

uvedené dôvody, že sa voči poručiteľovi správal v rozpore s dobrými mravmi, neprejavil o neho
žiadny záujem a neposkytoval mu potrebnú pomoc. Závažné ochorenie poručiteľa spôsobilo, že bol
súdom oslobodený spod obvinenia, že si neplnil vyživovaciu povinnosť voči sestre žalobcu. Znalec
v znaleckom posudku uviedol, že poručiteľ trpel prejavmi duševnej poruchy v pravom slova zmysle,
a to demencie pri Alzheimerovej chorobe so stredne ťažkým kognitívnym a mnestickým deficitom,

chýbala mu rozpoznávacia schopnosť. Poručiteľ si tak nemohol uvedomovať svoje konanie ani v čase
spísania listiny o vydedení, keď posudok konštatuje, že trpel na túto duševnú poruchu už v roku 2019.
O skutočnosti, že má brata sa dozvedel až po úkone darovania. Tento úkon poručiteľ oľutoval, pretože
žalobcu a jeho sestru mal rád. Poručiteľ chcel naďalej žiť v darovanej nehnuteľnosti, ale žalovaný v rade
1) nebol schopný sa o neho postarať, preto aj so žalovanou v rade 2) umiestnili poručiteľa

do domova dôchodcov. Poručiteľ s tým nesúhlasil, odmietal so žalovanými komunikovať, komunikoval
iba so žalobcom, v ktorého silách nebolo prekonať stav prísnych opatrení v súvislosti s covidom, aby
otca dostal do domovského prostredia.

6. Ako dôkaz označil znalecký posudok č. XX/XXXX, výsluch E. J. I. a chcel, aby súd vyžiadal rodný

list žalovaného v rade 1).

7. Žalovaní vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvali na svojich tvrdeniach. Skutočnosti uvedené
poručiteľom v listine o vydedení existovali tak, ako sú zaznamenané v notárskej zápisnici. Žalobca
podporovaný svojou matkou a príbuznými neustále poručiteľa osočoval, psychicky napádal, vyhrážal sa

mu a následné zdravotné problémy poručiteľa mali svoj pôvod v poľutovaniahodnom agresívnom konaní
žalobcu s rodinou. Na jednej strane žalobca tvrdí, že poručiteľ trpel duševnou poruchou až do smrti a
svoje konanie si neuvedomoval a na druhej strane vo svojom vzťahu s poručiteľom už jeho konanie
vníma pozitívne a dokonca tvrdí, že "otec veril iba mne" a zásadne mal komunikovať iba s ním, čo nie je
pravda, keď poručiteľ našiel oporu v žalovaných a žalovaný v rade 1) sa o neho staral, zabezpečoval mu

osobnú, zdravotnú a inú potrebnú starostlivosť. V minulosti žalobca so svojou matkou podávali na
poručiteľa vykonštruované trestné oznámenia s úmyslom privodiť mu trestné stíhanie a sám poručiteľ sa
vyjadril, že sa proti nemu spojili Rómovia (vrátane samotného žalobcu a jeho matky) s jediným úmyslom
získať jeho majetok a vyštvať ho z jeho domu, je ich veľa a on sa nedokáže voči nim brániť.

8. Po predbežnom prejednaní sporu, ktoré sa konalo dňa 19. 03. 2024 žalobca doplnil svoje tvrdenia.
Žalobca mal v čase spísania listiny o vydedení 18 a pol roka a jeho sestra bola maloletá. Bol tesne po
skončení strednej školy, začal pracovať až v roku 2019 a až od tohto momentu sa dá považovať, že bol
schopný sám sa o seba postarať. Do tohto momentu sa o neho boli povinní starať rodičia, ale poručiteľ
sa o neho nestaral. Pôvodne nevedel v akom stave sa nachádza poručiteľ, keď sa to dozvedel, potrebnú

pomoc mu v rámci svojich možností poskytol. Existenciu dôvodu vydedenia je potrebné posudzovať v
určitom časovom okamihu pred smrťou poručiteľa a nie iba v okamihu spisovania listiny o vydedení.
Tiež je potrebné prihliadnuť na možnosti žalobcu poskytovať poručiteľovi pomoc. Pokiaľ išlo o to, že
neprejavoval o poručiteľa ako potomok primeraný záujem uviedol, že charakteristickým znakom tohtodôvodu je pasivita potomka, nie nezáujem prejavený ojedinele. Pri dobe neprejavenia záujmu sa môže
analogicky použiť zákon o rodine a obdobie 6 mesiacov (§ 102 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005
Z.z.). Neprejavenie opravdivého záujmu sa môže prejaviť aj nevhodnými prejavmi, aktívnym správaním

vo vzťahu k poručiteľovi, ktoré má trvalý charakter a prekračuje zásady spoločenskej slušnosti. Z
dlhodobého hľadiska žalobca o poručiteľa prejavoval záujem. V rodine poručiteľa existovali nezhody, ale
hlavne medzi poručiteľom a jeho manželkou a je pochopiteľné, že konflikt sa preniesol aj na deti. V čase
spísania listiny o vydedení poručiteľ o záujem žalobcu nestál. V spoločnej domácnosti žili žalobca, jeho
mama, sestra a poručiteľ do jari 2020, kde poručiteľ žil na poschodí rodinného domu a zvyšné osoby na

prízemí. Zo spoločnej domácnosti odišli kvôli vzájomným nezhodám a množstvu mačiek, v dome nebolo
možné z hygienického hľadiska naďalej bývať bez ujmy na zdraví. Zavinenie za nezhody nemožno
pričítať výlučne žalobcovi, primárne išlo o konflikt medzi poručiteľom a jeho manželkou, do ktorého boli
následne vtiahnutí všetci rodinní príslušníci. Je potrebné prihliadať aj na vek a rozumovú vyspelosť
žalobcu v čase spísania listiny o vydedení. Na záver života poskytol poručiteľovi potrebnú pomoc v
chorobe, starobe aj v iných závažných prípadoch, prejavoval o neho opravdivý záujem. Poručiteľ v

poslednom období života prehodnotil postoj k jednotlivým členom rodiny, obracal sa výlučne na žalobcu,
opakovane sa mu sťažoval, že sa mu nepáči umiestnenie v zdravotníckom zariadení. Žalobca sa snažil
vyvíjať v tomto smere rôzne aktivity, ale vzhľadom na rýchle zhoršenie zdravotného stavu poručiteľa to
nestihol. O zmene postoja poručiteľa svedčí aj to, že žalobcovi udelil plnomocenstvo na domáhanie sa
vrátenia daru. Ako dôkaz označil výsluch E. J. I. - o postoji poručiteľa k žalobcovi a k jeho umiestneniu

v zdravotníckom zariadení.

9. Právny zástupca žalovaných po predbežnom prejednaní sporu navrhol pripojiť spis Okresného súdu
Brezno sp.zn. 9C/18/2020, ktorý sa mal týkať vypratania nehnuteľnosti, kde stranou sporu bol ako
žalobca poručiteľ a jedným zo žalovaných pravdepodobne aj syn poručiteľa (žalobca v tomto konaní)

a spis Okresného súdu Brezno týkajúci sa trestného konania voči poručiteľovi, v ktorom rozhodovala
sudkyňa JUDr. Alica Gálová.

10. Súd nariadil pojednávanie na deň 30. 04. 2024. Pri rozhodovaní súd vychádzal z prednesu právneho
zástupcu žalobcu, prednesu právneho zástupcu žalovaných, výsluchu žalobcu, výsluchu žalovaného v

rade 1), výsluchu žalovanej v rade 2), výsluchu svedka J. K. a listinných dokladov nachádzajúcich sa v
súdnom spise, najmä z listu vlastníctva č. XXXXX, uznesenia č.k. BR-1D/167/2022-113, plnej moci zo
dňa 20. 10. 2021, listu zo dňa 12. 12. 2021, znaleckého posudku č. XX/XXXX a listín nachádzajúcich
sa v pripojených spisoch Okresného súdu Brezno resp. Okresného súdu Banská Bystrica
sp.zn. BR-1D/167/2022, sp.zn. 3T/44/2007 a sp.zn. 9C/18/2020.

11. Deň pred pojednávaním v čase o 15.40 hod. bol súdu zo strany právneho zástupcu žalobcu doručený
podnet na vstup intervenienta do konania na strane žalobcu, a to H. B. a toho istého dňa v čase o
19.57 hod. podanie označené ako doplnenie žalobného návrhu, ktoré súd posúdil ako zmenu žaloby.
Na pojednávaní súd rozhodol tak, že zmenu žaloby nepripustil a tiež, že vstup intervenienta H. B. nie

je prípustný.

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe, dôvody vydedenia
nie sú dané ani v súlade s realitou. Poručiteľ nebol v takom stave, aby vedel posúdiť dôsledky svojho
konania, poukázal na znalecký posudok E. I.. Právny úkon nebol urobený v súlade so zákonom.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že neskôr to oľutoval a chcel zvrátiť. V listine o vydedení
sa dôvody sťahovali aj na dcéru, ale pri nej neboli takéto skutočnosti zistené, preto celý úkon vyznieva
nedôveryhodne. Skutočnosti tam tvrdené sa nezakladajú na pravde, sú formulované iba všeobecne,
preto dôvody nie sú dané.

13. Žalobca na pojednávaní uviedol, že poručiteľ v čase, keď daroval dom už nebol duševne zdravý.
Uvedomoval si neskôr, že ublížil svojim najbližším, teda žalobcovi a jeho sestre, chcel to zvrátiť a boli
aj u J. K., ten však povedal, že sa to darovanie už nedá u neho vrátiť späť. Poručiteľ ho splnomocnil na
riešenie darovacej zmluvy. Vzťah s poručiteľom v posledných rokoch života bol dobrý, chodil ho pozerať.
Keďsaodsťahovali,vynahrádzalisito,čobolopredtýmaporučiteľverilibajemu,ajkeďtoneviedokázať.

Navštevoval ho raz týždenne, iniciátorom bol poručiteľ, ktorý mu volal, písal, prípadne sa počas návštevy
dohodli na ďalšom stretnutí, v čase korony to bolo ťažšie. Poručiteľ chcel ísť zo zariadenia domov, ale on
to nemohol zariadiť. Žalobca vedel o podaní žaloby o vypratanie, pretože prišli policajti, ktorí im povedali,že tam nemajú čo robiť, ale poručiteľ už v tom čase viac-menej nevedel čo robí. Oni sa odsťahovali asi
v jarných mesiacoch roka 2020.

14. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že samotná listina o vydedení má charakter
verejnej listiny a dôkazné bremeno v tomto konaní bolo na strane žalobcu, ktorý ho neuniesol. Ani z
dôkazov, ktoré boli vykonané na pojednávaní nevyplýva, že by neboli dôvody na vydedenie dané. Žiadal
žalobu zamietnuť.

15. Žalovaný v rade 1) na pojednávaní uviedol, že poručiteľ vedel o čom rozpráva. Hovoril, že ľudia,
ktorí tam bývali sa mu vyhrážajú, zamkýnali ho a zle sa mu tam v tom čase bývalo. On si veľa vecí písal
na papier, nejaké žaloby čo chcel podávať, písal, že ho zničila jeho exmanželka, p. L., B. D. aj syn A..
Žalovaný v rade 1) sa s poručiteľom stretával možno dvakrát ročne, keď chodil na strednú, neskôr aj
jeden až dvakrát do mesiaca. Stretávali sa aj v Banskej Bystrici, kde poručiteľ chodieval kupovať hlavne
veci na záhradu a povedal, že mu nikto nepomôže. Cez pandémiu bol kontakt telefonický, niekedy aj

osobne podľa možností, ako sa to dalo raz za čas. O žalobcovi hovoril, že mu v ničom nepomôže, len
na neho kričí, naklamal na neho a kvôli tomu bol poručiteľ aj vo väzení.

16. Žalovaná v rade 2) na pojednávaní uviedla, že poručiteľ bol jej syn. Vie o tom, že trpel, plakal, bol
veľmi nešťastný, celý zruinovaný, on chcel len dorobiť ten dom. Dcéru mal veľmi rád, už v októbri si lámal

hlavu nad tým čo jej má kúpiť. Pokiaľ ide žalobcu, tak o ňom hovoril, že sa ho bojí aj jeho kamaráta,
ktorý tam vtedy s nimi býval a aj matky žalobcu. Bol u nich stále krik, ale ona sa snažila nepočúvať,
nechcela to počúvať, keď prišla na návštevu. Jej kontakt s poručiteľom v poslednom období života bol
dobrý. Aj keď s ním bolo zle, v tom čase napr. u nej býval 3 mesiace, ale aj inokedy prišiel, keď už mu
napr. nevychádzali finančné prostriedky. Ona sa starala o všetky jeho veci, prala, to mu doma nerobili.

Ku koncu už vôbec nemenoval žalobcu ani jeho sestru, spoliehal sa iba na druhého syna. Oni sa skôr
rozprávali ako matka so synom, keď ho navštívila v zariadení.

17. Svedok J. D. K. na pojednávaní uviedol, že ako notár pôsobí od roku 1997 a ročne spisuje okolo
10 závetov a listín a vydedení. Nikdy sa nevolajú tí, ktorí majú byť vydedení, aby sa zisťovalo, či sú

skutočnosti dané. Poručiteľ k nemu prvýkrát prišiel okolo roku 2015 - 2016 s tým, že má problémy s
domom, v ktorom býva. Manželka resp. exmanželka si tam nasťahovala asi 10 alebo 15 iných osôb, on
mohol užívať iba jednu izbu a čo s tým má robiť. Chodil potom pravidelne možno aj štyrikrát ročne a vždy
to bolo v súvislosti s týmito skutočnosťami. Prišiel aj s tým, že bol v práci v zahraničí, zmizli mu nejaké
peniazeztejuzamknutejmiestnosti,takmusvedokpovedal,abyišielnapolíciu,alenapolíciiporučiteľovi

povedali, že pokiaľ nie je vlastníkom nedá sa nič robiť. Poručiteľ hovoril o tom, že boli na neho opakovane
podávané trestné oznámenia, v dôsledku jedného skončil vo väzbe, kde bol asi 3 - 4 mesiace a okrem
toho, keď boli dve ďalšie trestné oznámenia, tak policajti už samotní hovorili prokurátorom, že nie oni
(exmanželka príp. deti alebo tie osoby, ktoré tam bývali), ale sám poručiteľ je obeťou. Poručiteľ si podal
žalobu za nezákonnú väzbu, malo to asi riešiť Centrum právnej pomoci, žiadal nejakú sumu okolo

4 000,-Eur, keďže nemal žiadny príjem asi v dôsledku toho, že skončil vo väzbe, keď predtým chodil
pracovať do zahraničia. Pokiaľ ide o závet a listinu o vydedení, poručiteľ svedkovi zavolal, či sa môžu
stretnúť, robieval to bežne a keď prišiel ako sa dohodli, tak sa svedka spýtal, čo sa dá robiť s domom,
ako má dosiahnuť, aby deti, ktoré sa ho nikdy nezastali dom nezískali. Vysvetlil mu, že dedia deti, z toho
vyplynulo, že deti sú tri, lebo s manželkou boli v tom čase rozvedení asi druhýkrát. Počas celého toho

obdobia, čo poručiteľa poznal, nezistil žiadne okolnosti, že by sa ho deti nejakým spôsobom niekedy
zastali, pričom to je jedno, či boli mladistvé alebo plnoleté. Vysvetlil poručiteľovi situáciu aj navrhol, že
je možné odkázať závetom majetok tomu pri kom by to uznal za vhodné resp. ak sú na to splnené
podmienky, je možné deti vydediť a poručiteľ sám sa potom rozhodol, že sa spíše notárska zápisnica.
Čo ho poznal, považoval to celé voči nemu za trýznenie a navrhol mu, že je možné spísať závet aj listinu

o vydedení. Vedel o všetkých skutočnostiach, že aj susedia sa sťažovali, o jeho sociálnej situácii, keď
si chcel vybavovať dávky a sociálnu odkázanosť, kde sa mu nakoniec vybavil stupeň odkázanosti až 5,
ale najprv sa mu musel vybaviť trvalý pobyt v Brezne. O situácii poručiteľa vedeli určite susedia, sociálni
pracovníci na meste, ale myslí si, že aj zamestnanci resp. sudcovia na súde. Svedok nemal žiadne
informácie o tom, že by sa deti poručiteľa v priebehu celého toho času nejakým spôsobom zastali, napr.

aj pri tom trestnom oznámení. Ak by mal informácie, že by to bolo inak, tak by sa mu to pokúsil nejakým
spôsobom vyhovoriť. Mal dojem, že rodina a známi ho chceli dostať z toho domu. Pokúšali sa riešiť
situáciu, či by nemohol ísť poručiteľ bývať niekde inde, žalovaná v rade 2) by si ho zobrala do domu
v Predajnej, ale v tom čase s ňou žil jej priateľ a on nechcel, aby bývali v spoločnej domácnosti a vzásade vtedy poručiteľ nemal kam odísť. V roku 2015 až 2016 bol poručiteľ úplne v poriadku, ale keď
sa vybavoval stupeň odkázanosti v čase, keď sa mal už umiestniť do zariadenia, čo bolo cca o 6 rokov
neskôr, jeho stav sa naozaj zhoršil. V čase spísania predmetnej listiny jednoznačne vedel čo robil, určite

pochopil čo sa spisuje. Nejavil žiadne známky toho, že by nebol schopný pochopiť alebo nevedel čo v
danom okamihu robí.

18. Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe

alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

19. Podľa § 469a ods. 2 OZ, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky

vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

20. Podľa§469aods.3OZ,onáležitostiachlistinyovydedeníaojejzrušeníplatiaobdobneustanovenia
§ 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

21. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

22. Podľa § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP"), ak rozhodnutie o
dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse

o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej
skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

23. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že poručiteľ A. B., otec žalobcu zomrel
dňa XX. XX. XXXX. Ako žiadateľ o pohrebné bol v oznámení o úmrtí uvedený žalovaný v rade 1), ktorý

sa zúčastnil aj predbežného vyšetrenia v dedičskom konaní dňa 07. 06. 2022. Dňa 12. 02. 2019 bol
v notárskej kancelárii J. D. K. spísaný závet a listina a listina o vydedení formou notárskej zápisnice
N 38/2019, Nz 4283/2019, v ktorej poručiteľ vyhlásil, že je spôsobilý na právne úkony a
pri plnom vedomí a dôkladnom zvážení zriaďuje závet, kde všetok majetok, hnuteľný aj nehnuteľný,
majetkové práva a iné majetkové hodnoty, ktoré bude vlastniť v čase smrti, najmä rodinný dom v Brezne

na pozemku parc. KNC č. XXXX/XX, ktorý nebol k danému dňu skolaudovaný, ale obývaný vrátane
priľahlých pozemkov, príslušenstva, zariadenia a vybavenia odkázal synovi E. F. a matke H. B., každému
rovnakým dielom po ?. Ak by jeho matka z nejakých dôvodov nededila, odkázal jej podiel synovi E..
Zároveň pristúpil k vydedeniu syna A. a dcéry H. z dôvodu, že spolu so svojou matkou nasťahovali
do jeho ešte neskolaudovaného domu rodinu, známych a kamarátov, v dôsledku čoho nemá možnosť

riadne užívať dom, ktorý je iba v jeho vlastníctve, keď na kúpu pozemkov a výstavbu použil len peniaze,
ktoré mu darovala matka. V dome užíval iba jednu izbu, ktorú si zamykal, keď bol pracovne v zahraničí.
Ale stalo, že mu z izby zmizli peniaze, ale všetci sa tvárili, že s tým nemajú nič spoločné. Dali na neho
trestné oznámenie za údajné nebezpečné vyhrážanie, v dôsledku čoho skončil vo vyšetrovacej väzbe
na tri a pol mesiaca, pričom podozrenie sa nepreukázalo. Svojím prístupom, šikanovaním a udávaním

na polícii ho doviedli do stavu, že je práceneschopný, jeho stav sa citeľne zhoršuje a neželá si, abypo
ňom dedili, nezaslúžia si to, správajú sa voči nemu tak, ako by sa vlastné deti voči svojmu otcovi správať
nemali a spolu s bývalou manželkou mu robili život neznesiteľným. Uviedol, že si želá, aby sa dôsledky
vydedenia vzťahovali aj na všetkých ich potomkov.

24. Dňa 17. 08. 2023 boli žalobca, H. B., žalovaný v rade 1) a žalovaná v rade 2) oboznámení so
závetom a listinou o vydedení. Okrem iného boli poučení, že ak nebudú akceptovať listinu o vydedení
napr. preto, že dôvody vydedenia nie sú dané, budú tí, ktorým svedčí menej dedičské právo uznesením
súdu odkázaní na podanie žaloby o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané a zároveň boli poučení,
že neopomenuteľní dedičia sa môžu domáhať aj absolútnej neplatnosti závetu. Žalobca aj H. B. uviedli,

že poučeniu porozumeli, listinu o vydedení neakceptujú, dôvody vydedenia nie sú dané. Uznesením č.k.
BR-1D/167/2022-110 zo dňa 21. 08. 2023 bola H. B. uložená povinnosť podať v lehote 30 dní odo dňa
doručenia uznesenia žalobu, že dôvody jej vydedenia nie sú dané. Uznesenie jej bolo doručené dňa 24.
08. 2023 a žalobu v stanovenej lehote nepodala. Uznesením č.k. BR-1D/167/2022-113 zo dňa 21. 08.2023 bola žalobcovi uložená povinnosť podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia žalobu, že
dôvody jeho vydedenia nie sú dané. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 23. 08. 2023. Vzhľadom
na to, že uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 23. 08. 2023 a žaloba bola na súde osobne podaná

dňa 22. 09. 2023, bola podaná včas.

25. Plnou mocou zo dňa 20. 10. 2021 mal poručiteľ splnomocniť žalobcu na konanie vo veci
vrátenia daru - rodinného domu na LV č. XXXXX, ktorý v roku 2020 daroval žalovanému v rade 1), keď
touto darovacou zmluvou opomenul vlastné deti z dôvodu zlého zdravotného stavu.

26. Dňa 25. 06. 2020 bolo Okresnému súdu Brezno doručené podanie, ktoré bolo zapísané pod sp.zn.
9C/18/2020. Poručiteľ v ňom uviedol, že žiada, aby sa L. B., L. L. a ostatní Rómovia, všetci bytom E. X/
X, M. vypratali jeho rodinný dom. Tieto osoby denne chodia do jeho domu, je ich tam neúrekom, robia
hluk, chodia do jeho domu ako do ubytovne pre Rómov. Veľakrát túto situáciu riešil na polícii, ani oni
ich nedokázali z domu vyhodiť. Jeho bývalá manželka (matka žalobcu) je Rómka, vodí do domu

veľa ostatných Rómov, robia si tam diskotéky, z reproduktorov púšťajú hudbu, opekajú si pri dome. Jeho
z vlastného domu vyhadzujú, posmievajú sa mu aj na pokyn jeho bývalej manželky. Z tejto situácie
psychicky ochorel. Poberal invalidný a starobný dôchodok, starobu chcel v pokoji dožiť bez Rómov
nasťahovaných v jeho dome alebo tam chodiacich. Z domu i z garáže mu pobrali veľa vecí. Preto žiadal
súd, aby všetkých Rómov z jeho domu vypratal a aby potrestal Rómov, ktorí sa mu vysmievajú, pretože

z nich ochorel. Uznesením č.k. 9C/18/2020-6 zo dňa 20. 07. 2020 bol vyzvaný na opravu a doplnenie
podania. K doplneniu podania nedošlo a súd ho uznesením č.k. 9C/18/2020-30 zo dňa 15. 12. 2020
odmietol. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 15Co/53/2021-76 zo dňa 07. 07. 2021
odmietol odvolanie pre nedostatok chýbajúcich náležitostí odvolania.

27. Na Okresnom súde Brezno sa pod sp.zn. 3T/44/2017 viedlo konanie vo veci pokračujúceho prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., kde bol obžalovaným poručiteľ E.
A. B. a ako poškodení vystupovali jeho manželka a syn A. (žalobca). Skutku sa mal poručiteľ dopustiť
tak, že od presne nezisteného času a presne nezistenej doby v mesiaci august 2016 sa v mieste svojho
prechodného bydliska v M., E. X/X opakovane vyhrážal zabitím svojej manželke L. B. a svojmu synovi A.

B., ktorému sa pravidelne vyhráža aj tým, že ho vyhodí z domu, nadáva mu, že je debil, so zdvihnutou
rukou sa na neho zaháňa, že ho ide udrieť, a v auguste 2016 ho strčil zo schodov I. poschodia, ale tomu
sa podarilo zachytiť zábradlia, čo mu zabránilo, aby spadol, pričom naposledy sa obom vyhrážal dňa 28.
11. 2016 v popoludňajších hodinách na už uvedenom mieste tak, že im po predchádzajúcej hádke obom
povedal, že si kúpi v Rakúsku pištoľ, ktorou ich zastrelí a manželke L. B. povedal, že prídu I., ktorí ju aj s

deťmi dostanú z domu na ulicu, že ju zničí a chce ju vidieť pod zemou. L. B. podala na poručiteľa trestné
oznámenie dňa 01. 12. 2016 a v ten istý deň podal samostatné trestné oznámenie na poručiteľa
aj samotný žalobca. Poručiteľ uviedol, že si to vymysleli, aby ho dostali z domu a nasťahovali tam rodinu
poškodenej. Poprel vyhrážanie sa poškodenej a svojmu synovi A. E., tiež, že by zhodil syna zo schodov
alebo sa na neho zaháňal rukou. Mal s ním bežné výchovné problémy, syn mal zlé študijné výsledky

v škole, nechodil na prax, nepomáhal okolo domu. Nikdy sa nevyhrážal manželke a synovi, že si kúpi
zbraň v Rakúsku, kde pracuje na turnusy a že ich zastrelí, nemá takéto chovanie v povahe. V minulosti
sa stalo, že keď sa pohádal s manželkou, prišiel jej brat a zbil ho. Bez jeho súhlasu žije v rodinnom dome,
ktorý postavil za finančné prostriedky len jeho rodiny synovec poškodenej L. L., jeho nesúhlas s tým
nemal vplyv. Žalobca vo svojej výpovedi v trestnom konaní uviedol, že otec - poručiteľ sa k nemu správa

agresívne, nadáva jemu aj jeho matke, vyhrážal sa im, že si kúpi zbraň v Rakúsku a že ich zastrelí,
nadával mu do debilov, zaháňal sa na neho rukou, pričom keď ho chcel udrieť, tak sa radšej zamkol do
izby,vyhrážaljemuajehomatke,žezavoláKotlebovcov,ktorínapadlijehokamarátov,alenevedeluviesť
ktorých,potomdodal,ženapadlijehoaL.L.ažepodalinapolíciitrestnéoznámenie.Zotrvalnavýpovedi,
že ho otec zhodil zo schodov, avšak nevedel uviesť, prečo to urobil, nebol pri tom žiadny svedok.

V trestnom konaní boli vyhotovené znalecké posudky na poručiteľa znalcami z odboru psychiatrie aj
psychológie, ktorí skonštatovali, že u poručiteľa boli zistené prejavy duševnej poruchy - organického
psychosyndrómu ľahkého stupňa, ale jeho vnímanie bolo kvantitatívne i kvalitatívne zachovalé, nezistili
u neho halucinácie, pseudohalucinácie, ilúzie alebo pseudoilúzie, bludy, jeho správanie bolo plne pod
vôľovou kontrolou, zdvorilé, pasívne podrobivé, spoločenské konvecie dodržiaval a autority rešpektoval,

psychomotorické tempo i psychomotylitu mal ľahko spomalené, ale právne povedomie dostatočné,
nezistili patologickú podmienenú agresivitu, nelegálne užívanie drog či zneužívanie psychotropných
liečiv ani žiadnu chorobnú pohnútku pre spáchanie predmetného skutku, nebol pre okolie nebezpečný.
Jeho intelektová úroveň bola v rámci normy, dominoval u neho kľud, spokojnosť, vyrovnanosť, dobrýemocionálny vzťah k ostatným, otvorenosť, sebakritika, odmietal agresívno-silácky spôsob jednania,
bol ohľaduplný, mierny. Žil v rodinnom prostredí, kde ho ostatní členovia rodiny nerešpektovali.
Vzhľadom na jeho dôverčivosť, ohľaduplnosť, tolerantnosť a zmierlivosť, čo patrilo k dominantným

črtám jeho osobnosti bolo vysoko nepravdepodobné sústavné negatívne reagovanie na manželku a
syna (hádky, krik, vyhrážanie) a agresívne prejavy (bitie, sotenie zo schodov, zaháňanie sa rukou),
ktoré sú mu pripisované zo strany poškodených. Neboli zistené sklony k fantazijnému spracovaniu
skutočností, patologickému klamstvu, sugescibilite, domýšľavosti, alibistickému spracovaniu situácie
alebo účelovému spracovaniu jednotlivých údajov. V prípade žalobcu znalkyňa z odboru psychológie

zistila, že pripisoval vzťahu so širšou rodinou matky a partii rovesníkov oveľa väčší význam ako
vzťahu k poručiteľovi. Mal tendenciu disimulovať menšie slabôstky a chyby, chcel robiť dobrý dojem,
bol prítomný u neho nedostatok kritiky a sklon k samoľúbosti. Poručiteľovi pripisoval rétoriku, ktorá
bola typická skôr pre jeho rovesnícku skupinu - debil, manták, nevážil si ho, inklinoval k rodine
svojej matky, poručiteľovi nepripisoval dôležitosť, bagatelizoval jeho vklad do vlastníctva, do stavby
domu, osoboval si právo rozhodovať o záležitostiach rodiny rovnako alebo aj vo väčšej miere ako

poručiteľ pravdepodobne kvôli tomu, aby sa vyhol jeho nespokojnosti so svojím fungovaním v škole a
v domácnosti, uvádzal vykonštruované, zveličené a prekrútené údaje resp. prežité skutočnosti alebo
udalosti alibisticky a účelovo podával tak za účelom, aby vyčlenil poručiteľa z domácnosti, keď medzi
členmi rodiny jeho matky môže pripadať ako rušivý element. Znalkyňa u žalobcu nezistila sklony k
fantazijnému spracovaniu skutočností alebo k patologickému klamstvu, ale vzhľadom na vyššie uvedené

uvádzal vykonštruované, zveličené a prekrútené údaje, preto vierohodnosť jeho výpovede bola znížená.
Rozsudkom č.k. 3T/44/2017-368 zo dňa 24. 08. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09. 09. 2017
bol poručiteľ spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol
stíhaný, keď nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa dopustil skutku, ktorý mu kládla
za vinu obžaloba a toto jeho konanie by vzbudilo dôvodnú obavu o život poškodených. Súd zhodnotil

na jednej strane výpoveď poručiteľa, ktorý v celom rozsahu poprel spáchanie predmetného skutku a na
druhej strane výpoveď poškodených L. B. a A. B. ml. aj ďalších rodinných príslušníkov N. M. - sestry
poškodenej a L. L. - syna sesternice poškodenej. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, a to hlavne na
znalecké posudky znalcov z odvetvia psychiatrie a psychológie, ako aj na výpovede svedkov, a to H. B.
- matky obžalovaného, I. J. a B. I., mal súd vážne pochybnosti o tom, že výpovede poškodených boli

pravdivé. Súd poukázal na to, že poručiteľ síce trpel ľahším organickým psychosyndrómom, ale jeho
ochorenie nemalo za následok agresívne správanie voči okoliu. Naopak poškodená bola agresívnej a
impulzívnej povahy a znalkyňa uviedla názor, že je nepravdepodobné, že by bola dlhodobo vystavovaná
agresívnemu správaniu zo strany poručiteľa a zároveň poukázala na to, že výpoveď poškodenej a A.
ml. (žalobcu), ako aj N. M. a L. L. vyznievali naučeno, preto vierohodnosť výpovedí poškodených bola

podľa nej znížená, výpoveď poručiteľa považovala za vierohodnú. Súd poukázal aj na skutočnosti, že
nijakým spôsobom v konaní nebolo preukázané, že by sa poručiteľ snažil v Rakúsku zaobstarať zbraň,
alebo že by mal takéto možnosti na jej zaobstaranie. V konaní neboli preukázané jeho kontakty so
stranou Mariana Kotlebu. Podľa výpovede poškodenej sa jej mal dňa 28. 11. 2016 vyhrážať, že ju zabije,
pričompoškodenápodalatrestnéoznámenieaž01.12.2016,tedanemohlabyťbezprostredneohrozená

na svojom živote, keď s trestným oznámením počkala niekoľko dní, nikomu sa nezdôverovala o tom, že
by sa bála o svoj život a ani v tomto smere nenavštívila políciu alebo iné orgány. To potvrdil aj žalobca,
ktorý uviedol, že okrem L. L. sa nikomu nezdôveroval s tým, že by sa bál, že by mohol obžalovaný
vyhrážky voči nemu alebo matke uskutočniť. V zmysle všetkých týchto uvedených skutočností mal súd
vážne pochybnosti o tom, že sa poručiteľ naozaj dopustil predmetného skutku, a preto ho oslobodil

spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku. Keby aj bolo preukázané predmetné konanie
poručiteľa, nemohlo vzbudiť u poškodenej L. B. a žalobcu dôvodnú obavu o ich život, čo dokazuje
ich chovanie pred podaním trestného oznámenia, keď sa poškodená mala síce báť o život a zdravie
svojho syna, ale nechávala ho v spoločnej domácnosti len s poručiteľom, kým ona pracovala v Rakúsku.
Napriek nesúhlasu poručiteľa naďalej žil v spoločnej domácnosti s nimi L. L.. Podľa názoru súdu hlavným

motívom trestného oznámenia poškodených neboli obavy o ich život, ale skutočnosť, že im prekážala
prítomnosť poručiteľa v spoločnej domácnosti, keď poškodená ako aj jej syn mali iné predstavy o živote
ako mal poručiteľ, v dôsledku čoho dochádzalo medzi nimi k rodinným konfliktom.

28. Lustráciou v registri T tunajšieho súdu bolo zistené, že by sa voči poručiteľovi neviedlo žiadne

konanie vo veci zanedbania povinnej výživy, na ktoré v žalobe poukazoval žalobca. Zo správy
prokurátora Okresnej prokuratúry Brezno zo dňa 26. 04. 2024 vyplýva, že pod Pv/220/20/6603
sa viedlo trestné konanie proti E. A. B. pre prečin zanedbanie povinnej výživy, ktoré bolo uznesením
1Pv/220/20/6603-21 zo dňa 08. 04. 2021 právoplatne zastavené, lebo obvinený nebol v čase činu prenepríčetnosť trestne zodpovedný. Zároveň súdu zaslal znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný E.
J. I. dňa XX. XX. XXXX.

29. V znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX vyhotovenom pre účely trestného konania
E. I. okrem iného vychádzal aj z dostupnej zdravotnej dokumentácie poručiteľa. Vyplynulo z nej, že
dňa 16. 01. 2019 bol poručiteľ hospitalizovaný na neurologickom oddelení, lebo sa
sťažoval, že mu je zle, žije v jednom dome s bývalou manželkou, za ktorou chodia príbuzní a nedajú mu
pokoj. Konzultovaný psychiater stav hodnotil ako organickú afektívnu poruchu s možným incipientným

syndrómomdemencie.Vstabilizovanomstavebolprepustenýdoambulantnejstarostlivostistým,žedňa
22. 01. 2019 mu bolo urobené vyšetrenie testu kognitívnych funkcií (SMMES) s výsledkom 29 bodov
a poznámkou znalca, že 24 - 30 bodov predstavuje pásmo normálu. Následne absolvoval kontroly v
psychiatrickejambulancii(dňa23.01.2019,dňa06.02.2019,dňa 13.02.2019,dňa18.02.2019adňa
25. 03. 2019 a ďalšie), kde uvádzal, že sa cíti lepšie a stav bol mierne zlepšený, pričom dňa 25. 03. 2019
bol robený ďalší test MMSE, kde bola zistená hodnota 23 bodov s poznámkou znalca, že 21 - 23 bodov je

ľahká kognitívna porucha. Podľa posudku bol dňa 22. 01. 2020 na poručiteľa ako svedka - poškodeného
v trestnom konaní vypracovaný znalecký posudok, kde bola jeho organická patológia hodnotená ako
stredne ťažká s kognitívnym deficitom na hranici dementného syndrómu. Znalec poručiteľa osobne
vyšetril dňa 19. 02. 2021 (teda dva roky po spísaní závetu a listiny o vydedení) a uviedol, že u neho zistil
prejavy duševnej poruchy v pravom slova zmysle, a to demencie pri Alzheimerovej chorobe so stredne

ťažkým kognitívnym a mnestickým deficitom, pričom táto duševná porucha je liečbou ovplyvniteľná len
čiastočne, v zmysle spomalenia degeneratívneho procesu v mozgu a nie je liečiteľná a do budúcnosti
je predpoklad zhoršovania poznávacích a pamäťových schopností.

30. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorého prejav vôle smeruje k vylúčeniu

svojho potomka ako neopomenuteľného dediča z dedenia na základe niektorého z dôvodov taxatívne
uvedených v ustanovení § 469a ods. 1 OZ. Na platnosť právneho úkonu o vydedení, rovnako ako pri
závete, sa vyžaduje písomná forma. Poručiteľ môže prejav o vydedení urobiť aj vlastnoručne,
(musí dodržať podmienky uvedené v § 476 OZ) alebo ho môže zriadiť vo forme notárskej zápisnice.
Okrem formálnych náležitostí musí vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa spĺňať aj

materiálne náležitosti, medzi ktoré okrem iného patrí uvedenie dôvodu vydedenia v súlade s taxatívnym
vymedzením v zmysle § 469a ods. 1 OZ. Pre vylúčenie potomka z okruhu dedičov v dôsledku vydedenia
prichádza do úvahy len taký zákonný dôvod, ktorý tu existoval už v čase prejavu poručiteľovej vôle o
vydedení. To znamená, že prejav o vylúčení dediča možno urobiť len vtedy, keď už dedič spĺňal niektorú
zákonnú podmienku na vydedenie. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je jednotná v tom, že dôvod

vydedeniauvedenýporučiteľomvlistineovydedenímusíbyťdanýužvčasepredprejavomporučiteľovej
vôle v listine o vydedení, teda spísania takejto listiny (napr. 2Cdo 109/2010). Dôvody vydedenia
je potrebné posudzovať a zisťovať ich objektivitu individuálne, podľa okolností konkrétneho prípadu.
Predmetné zákonom stanovené dôvody sú subjektívnymi a pri každom jednotlivcovi sa posudzujú a
zdôvodňujú inak. Možno nimi postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahu

poručiteľa a potomka, či potomkov (napr. 5 Cdo 239/2009). Pre všetky zákonom stanovené
dôvody vydedenia je totiž charakteristické určité negatívne správanie sa potomka. Aby poručiteľ mohol
niektoré z nich uviesť ako dôvod vydedenia v listine o vydedení, musí dôjsť k takémuto správaniu
potomka ešte pred spísaním listiny o vydedení. Poručiteľ nemôže ako dôvod vydedenia uviesť konanie
potomka, ktorého by sa mal dopustiť v budúcnosti. Poručiteľ musí dôvod vydedenia poznať ešte pred

spísaním listiny o vydedení. Z uvedeného následne možno vyvodiť, že pre záver o tom, či sú alebo
nie sú dané dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení sú rozhodujúce len skutočnosti vrátane
správania sa potomka poručiteľa, ku ktorým došlo v čase, kedy bol tento právny úkon urobený resp. v
čase, ktorý predchádzal spísaniu listiny o vydedení.

31. Dôkazná povinnosť a povinnosť preukázania základných tvrdení uvedených v žalobe vyplýva
stranám sporu priamo zo zákona (§ 132 ods. 1 CSP). V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia
zásada. Strany sporu majú jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s
ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá túto povinnosť
nesplnila. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní

neboli preukázané jej tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť vo veci samej rozhodnuté v jej
neprospech. Podľa § 132 CSP, v sporovom konaní je to žalobca, kto je povinný uviesť skutočnosti,
o ktoré opiera svoju žalobu a uplatňuje svoj nárok. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo
tvrdí, teda spravidla žalobcu. Žalovaný, ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti,ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok žalobcu nevzniklo, prípadne zaniklo alebo sa
zmenilo. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obidve
strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom v konaní za následok procesný neúspech tej

strany sporu, ktorá nedokázala preukázať ním tvrdené skutočnosti. Dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno
a dostala sa do dôkaznej núdze, pretože neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné
prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.

32. V tomto prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že dôvody jeho
vydedenia poručiteľom E. A. B. neboli dané.

33. Poručiteľ dňa 12. 02. 2019 spísal závet aj listinu o vydedení formou notárskej zápisnice. Táto listina
spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, ktoré má obsahovať. Poručiteľ v nej dostatočne označil
žalobcu ako osobu, ktorá má byť vydedená a zároveň aj skutkovo vymedzil dôvod vydedenia, teda že

žalobca o neho trvalo neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať (§ 469a ods.
1 písm. b OZ), pričom súd z obsahu listiny o vydedení nedospel k záveru, že táto by sa vzťahovala aj na
dôvod vyvedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. a) OZ. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že "tento
(poručiteľ) nevedel, čo spisuje". Už v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp.zn.
3T/44/2017 znalec u poručiteľa skonštatoval prejavy duševnej poruchy - organického psychosyndrómu

ľahkého stupňa, ale jeho vnímanie bolo kvantitatívne i kvalitatívne zachovalé. E. I. vypracoval znalecký
posudok dva roky (február 2021) po tom ako bola spísaná predmetná listina o vydedení (február
2019). Konštatoval, že začiatkom roka 2019 pri hospitalizácii poručiteľa v nemocnici bol konzultovaný
psychiater, ktorý stav hodnotil ako organickú afektívnu poruchu a možný počínajúci syndróm demencie.
Od daného času bol stav poručiteľa pravidelne kontrolovaný v psychiatrickej ambulancii, kde mu bol

opakovane robený test na zistenie postihnutia pamäťových a poznávacích funkcií, koncom januára
2019 s normálnym výsledkom a koncom marca 2019 s výsledkom postihnutia funkcií na hranici ľahkého
kognitívneho deficitu, teda iba ľahkého zníženia týchto funkcií, pričom k spísaniu listiny o vydedení
došlo dňa 12. 02. 2019, teda bližšie k času vykonania prvého testu. Dňa 22. 01. 2020 mal byť na
poručiteľa ako svedka - poškodeného v trestnom konaní vypracovaný znalecký posudok, kde bola

jeho organická patológia hodnotená ako stredne ťažká s kognitívnym deficitom na hranici dementného
syndrómu. Aj tento znalecký posudok však bol vyhotovený až po spísaní listiny o vydedení, a to o jeden
rok neskôr. Zo znaleckého posudku E. I. iba vyplýva, že sa poručiteľov stav v priebehu dvoch rokov
zhoršoval a v čase, keď on vyhotovoval tento posudok (február 2021) už bolo možné u neho konštatovať
duševnú poruchu v pravom slova zmysle, a to demencie pri Alzheimerovej chorobe so stredne ťažkým

kognitívnym a mnestickým deficitom. Za tohto stavu je možné konštatovať, že pamäťové aj poznávanie
funkcie poručiteľa boli v čase spísania listiny o vydedení (vo februári 2019) v norme, a nie je možné
vyhodnotiť, že nebol spôsobilý na spísanie takejto listiny, preto súd považuje uvedenú listinu za platný
právny úkon.

34. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm.
b) OZ uvedený v listine o vydedení je daný, keď žalobca ako syn poručiteľa o neho trvalo neprejavoval
opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok
o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, môže spočívať
v pasivite (nezáujme) potomka vo vzťahu k poručiteľovi, tak aj v správaní, ktorým potomok síce záujem

o poručiteľa prejavuje, ale spôsobom nezodpovedajúcim riadnemu správaniu potomka k rodičovi, napr.
spôsobom prekračujúcim zásady spoločenskej slušnosti. Všetky vzťahy sú vo svojej podstate zložité ani
vzťah medzi rodičmi a ich deťmi nie je výnimkou. Stretávajú sa tu dve generácie majúce odlišný spôsob
myslenia, iný pohľad na život, inú hierarchiu hodnôt. Vzťah rodiča a dieťaťa sa postupom času mení.
Vzájomný rešpekt medzi rodičom a dieťaťom umožňuje vytvoriť skutočný vzťah, v ktorom

deti i rodičia vzájomne vnímajú svoje pocity a konanie. Na takomto vzťahu musia pracovať obe strany.
Vychádzajúc z dôkazov považoval súd za preukázané, že žalobca sa voči poručiteľovi nesprával tak ako
sa má dieťa správať voči svojmu rodičovi a nemal ani záujem sa takto správať. Podal voči poručiteľovi
trestné oznámenie pre nebezpečné vyhrážanie, keď ho obvinil, že sa mu vyhrážal zabitím, bitkou, mal
ho strčiť zo schodov, pričom trestné oznámenie nepodala iba matka žalobcu, ale aj on sám, v dôsledku

čoho bol poručiteľ vzatý do väzby a strávil v nej takmer 4 mesiace. V samotnom trestnom konaní bol
poručiteľ následne oslobodený, keď sa nepreukázalo, že sa konania tvrdeného žalobcom dopustil,
pričom prokurátor voči rozsudku nepodal ani odvolanie, čo je skôr výnimkou ako pravidlom v prípade
oslobodzujúcich rozsudkov. V predmetnom trestnom konaní znalci jednoznačne uviedli, že poručiteľ bynebol schopný správania, aké mu pripisovali žalobca a jeho matka. Pri žalobcovi naopak uviedli, že
si otca (poručiteľa) vôbec nevážil, nerešpektoval ho, nepovažoval ho za žiadnu autoritu, nepripisoval
mu dôležitosť, bagatelizoval jeho vklad do vlastníctva, do stavby domu, osoboval si právo rozhodovať

o záležitostiach rodiny rovnako alebo aj vo väčšej miere ako poručiteľ kvôli tomu, aby sa vyhol jeho
nespokojnosti so svojím fungovaním v škole a v domácnosti. Sám poručiteľ uviedol, že mal so synom
výchovné problémy, nechcel sa učiť, nepomáhal mu. Žalobca mal v čase podania trestného oznámenia
už 16 a pol roka, takže bolo možné ho považovať už za takmer dospelého človeka, dostatočne rozumovo
aj vôľovo vyspelého, aby vedel posúdiť svoje vlastné konanie, preto ani vek žalobcu nie je žiadnym

ospravedlnením jeho správania voči vlastnému otcovi, ktoré jednoznačne presiahlo hranicu slušného
správania a dobrých mravov. Nemôžeme tu hovoriť ani o nejakej mladíckej rebélii, pretože tá sa vzťahuje
na nerešpektovanie autorít ako celku, ale pri žalobcovi bolo zistené, že sa takto správal iba k vlastnému
otcovi a nie napr. aj k matke príp. iným dospelým osobám. Žalobca žil v tom istom dome ako poručiteľ
až do jarných mesiacov v roku 2020, kedy sa odsťahoval aj s ostatnými príbuznými, keď mal už takmer
20 rokov. V žalobe, v písomných vyjadreniach ani na pojednávaní žalobca neuviedol, že s poručiteľom

pred spísaním listiny o vydedení vychádzal dobre, pomáhal mu, komunikoval s ním, ospravedlnil sa
za svoje konanie a preukázateľne nepoprel ani skutočnosti uvedené v listine o vydedení o šikanovaní
poručiteľa a podávaní viacerých trestných oznámení na poručiteľa, pričom o trestných oznámeniach
vedel aj vypočutý svedok, ktorému o nich povedal sám poručiteľ a v dôsledku jedného, ako už súd vyššie
uviedol, skončil poručiteľ aj vo väzbe. Sám žalobca sa na pojednávaní vyjadril, že až po

odsťahovaní z domu, k čomu malo dôjsť asi na jar 2020 (teda po tom, ako poručiteľ podal žalobu o
vypratanie domu, pričom žalobca sa vyjadril, že prišli policajti, ktorí povedali, že tam nemajú čo robiť),
čo bolo viac ako rok po spísaní listiny o vydedení, si mali začať vynahrádzať to, čo bolo predtým, čím
nepoprel, že zlé vzťahy medzi nimi v čase spísania listiny o vydedení existovali a ani nepoprel, že on
bol príčinou týchto zlých vzťahov. Súd neuveril tvrdeniu žalobcu, že sa s otcom stretával každý týždeň,

pretože v tom prípade by musel vedieť, napr. aj v akom zdravotnom stave bol poručiteľ, sám žalobca
uviedol, že pôvodne nevedel v akom stave sa nachádza poručiteľ a keď sa to dozvedel, potrebnú
pomoc mu v rámci svojich možností poskytol, ale neuviedol akú ani kedy to bolo. Pokiaľ právny zástupca
žalobcu v doplnení zo dňa 02. 04. 2024 uviedol, že poručiteľ o záujem žalobcu v čase spísania listiny o
vydedení nestál, k tomu súd uvádza, že toto správanie poručiteľa vyplývalo zo správania sa žalobcu voči

nemu, ktorý poručiteľa nerešpektoval, nevážil si ho, obvinil ho, že sa mu vyhrážal zabitím, bitkami, mal
ho zhodiť zo schodov, pričom žiadne z týchto tvrdení sa nepotvrdilo a poručiteľ bol v trestnom konaní
oslobodený. Súd potom nepovažuje za zavinenie poručiteľa, ak nemal ďalej záujem rozvíjať a zlepšovať
vzťah so svojím dieťaťom, ktoré bolo schopné klamať o svojom vlastnom otcovi, obviniť ho z násilia,
podať voči nemu trestné oznámenie len za tým účelom, aby sa ho zbavili a dostali ho z domu.

Poručiteľ bol aj znalcami označený za pokojného človeka neschopného násilného správania. Žalovaný
v rade 1) tiež potvrdil, že sa mu poručiteľ na žalobcu sťažoval, že mu v ničom nepomôže napr. okolo
domu, kričí na neho, naklamal na neho a kvôli tomu poručiteľ skončil vo väzení a aj žalovaná v
rade 2) potvrdila, že sa poručiteľ žalobcu bál. Žalobca ani raz v priebehu celého konania neuviedol, že
svoje správanie voči otcovi ľutuje.

35. Na strane poručiteľa súd potom nevzhliadol také konanie, ktoré by sa dalo vyhodnotiť ako konanie
spôsobujúce skutočný nezáujem syna o jeho osobu, a ktoré by napokon viedlo k určeniu neexistencie
dôvodov vydedenia. Naopak, je zrejmé, že ho trápilo, že mu syn nechcel pomáhať ani sa učiť ako aj to,
že ho obvinil zo skutkov, ktoré boli kvalifikované ako nebezpečné vyhrážanie, v dôsledku čoho poručiteľ

skončil aj vo väzbe a viedlo sa voči nemu trestné konanie.

36. Na strane žalobcu neboli zistené také objektívne okolnosti, ktoré by mu boli bránili v prejavovaní
záujmu o osobu poručiteľa, a tiež nebolo zistené, že by bol pred spísaním listiny o vydedení vyvíjal snahu
o kontakt s poručiteľom, čo by malo napokon za následok určenie neexistencie dôvodov vydedenia. V

čase spísania listiny o vydedení bol už žalobca dospelý, takže nemôžeme tvrdiť, že bol malým dieťaťom,
ktoré nie je schopné v plnom rozsahu pochopiť svoje nevhodné správanie a jeho následky. Naopak, sám
žalobca tvrdil, že vzťahy sa mali začať zlepšovať až po odsťahovaní z domu, ku ktorému došlo v jarných
mesiacoch roka 2020, ale ani toto nie je možné brať úplne do úvahy, keď zdravotný stav poručiteľa
sa postupom času zhoršoval, čo preukazuje aj skutočnosť, že mu bol za účelom umiestnenia do

zdravotníckeho zariadenia priznaný podľa svedka priznaný stupeň odkázanosti V., pričom je všeobecne
známe, že to predstavuje vysoký stupeň a takáto osoba potrebuje pomoc už so základnými úkonmi.
Ak mal poručiteľ oľutovať darovanie domu (čo sa však tohto konania netýka) a následne splnomocniť
žalobcu na konanie vo veci vrátenia daru, tak táto plná moc mala byť podpísaná v októbri 2021, pričomsám žalobca poukazoval na znalecký posudok z februára 2021, kde už bola u poručiteľa konštatovaná
demencia pri Alzheimerovej chorobe so stredne ťažkým kognitívnym a mnestickým deficitom. K týmto
skutočnostiam, na ktoré poukazoval žalobca však došlo až po spísaní predmetnej listiny o vydedení, a

preto nemajú súvis s týmto konaním.

37. Súd považuje za potrebné poukázať na to, že existenciu dôvodov pre vydedenie žalobcu bolo nutné
skúmať za obdobie predchádzajúce spísaniu listiny o vydedení. Dôkazy, ktoré žalobca predkladal resp.
navrhoval,akoajskutkovéokolnosti,ktorévkonanípopisoval,satýkaliobdobiapospísaníspornejlistiny

o vydedení. Táto neskoršia zmena správania (ak by bola preukázaná) však nie je spôsobilá existenciu
dôvodov vydedenia v čase spísania listiny o vydedení spochybniť, pretože nebolo preukázané, že
poručiteľ listinu o vydedení zničil, odvolal, prípadne zriadil listinu s iným obsahom odlišným od obsahu
spornej listiny a existenciu dôvodov pre vydedenie je potrebné zisťovať za obdobie pred spísaním listiny
a nie po jej spísaní. Žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil, že pred spísaním tejto listiny o poručiteľa
neprejavoval taký záujem, aký sa očakáva od dieťaťa voči svojmu rodičovi, keď tento rodič ničím takýto

nezáujem nezapríčinil.

38. Pokiaľ ide tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že listina o vydedení je nedôveryhodná, keď v
nej poručiteľ vydedil aj dcéru H. B., ale u nej skutočnosti neboli zistené súd uvádza, že v konaní sa
nezaoberal dôvodmi vydedenia H. B., ale žalobcu. H. B. bola v dedičskom konaní tiež uznesením

odkázaná na podanie žaloby, že dôvody jej vydedenia nie sú dané, ale takúto žalobu si v stanovenej
lehote nepodala, preto platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v jej neprospech a neprihliada
sa na ňu ako na dedičku (§ 194 Civilného sporového poriadku) a súd z tohto dôvodu ani nepripustil jej
vstup ako intervenienta do tohto konania.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

40. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom E. I. ani vyžiadaním zdravotnej dokumentácie poručiteľa,
pretože to nepovažoval za potrebné ani účelné vzhľadom na už existujúce a doložené dôkazy. Tiež
nevypočul E. E. ani E. J. I., ktorí sa mali vyjadriť iba k postoju poručiteľa k jeho umiestneniu v zariadení

sociálnych služieb a jeho postoja k žalobcovi v období po tomto umiestnení, čo nemá súvis s predmetom
konania. Súd nevykonal dokazovanie ani vyžiadaním rodného listu žalovaného v rade 1), pretože takýto
listinný doklad nemá súvis s predmetným súdnym konaním.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaným ako strane v spore v celom

rozsahu úspešnej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi spoločne a nerozdielne v plnom
rozsahu. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch

vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z.

(Exekučný poriadok).