Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124201158
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124201158.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom

C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Milan Szöllössy, advokát, Mlynská 28, 040 01 Košice, IČO:
35570661, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17,
811 05 Bratislava, IČO: 31595545, zastúpený: Mgr. Dalibor Tverďák, advokát, so sídlom Krmanova 1,
040 01 Košice, IČO: 31819796, o náhradu škody z ublíženia na zdraví a prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd zastavuje konanie o náhradu za stratu na zárobku pri invalidite o sumu 1.949,48 Eur a za obdobie
od 08.05.2024 do budúcna a v časti úrokov z omeškania za obdobie od 05.01.2023 do 15.05.2024.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.038,40 Eur titulom zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia a 1.347,53 Eur titulom náhrady za stratu na zárobku pri invalidite s úrokmi
z omeškania zo sumy 1.347,53 Eur vo výške 9,50% ročne od 16.5.2024 do zaplatenia, to všetko v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

IV. Žalobca v konaní o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia má voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a to z prisúdenej istiny.

V. V konaní o náhradu za stratu na zárobku žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému
súd tento nárok nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 6.2.2024 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia zvýšenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 15.192 Eur a náhrady za stratu na zárobku pri invalidite
za obdobie od 5.1.2023 do 29.2.2024 vo výške 6.794,36 Eur s úrokmi z omeškania 9,5% ročne od

13.1.2024 do zaplatenia a za ďalšie obdobie od 1.3.2024 do budúcna mesačne po 840,52 Eur do
15. dňa v mesiaci s príslušným úrokom z omeškania od 16. dňa v mesiaci až do zmeny pomerov.
Žalobu odôvodnil tým, že pri dopravnej nehode dňa 5.1.2022 utrpel zranenie, ktoré mu spôsobil vodič
iného motorového vozidla E. F., za čo bol menovaný aj uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví.
Vozidlo škodcu bolo poistené v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. u žalovaného. Náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia mu žalovaný uhradil v plnej výške podľa lekárskeho posudku a to sumou
30.384 Eur. V žalobe poukázal na to, že tento úraz zásadne zmenil jeho život. Predtým sa staral o dom

a záhradu, venoval sa turistike, cyklistike a rybárčeniu. Pracoval ako stolár, v dôsledku úrazu sa stal
invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% a to vo veku 37 rokov.
Uviedol, že trpí bolesťami chrbtice, panvy, kostrče, ktoré vyžarujú až do kolien. V ľavej ruje neudrží
ani ľahké predmety. Jeho obmedzenia v rodinnom, spoločenskom a intímnom živote pôsobia negatívneaj na jeho psychiku, trpí nespavosťou a trápia ho nočné mory a inkontinencia. Preto požadoval 50%
navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.
Nárok na náhradu za stratu na zárobku odôvodnil § 445 a § 447 Občianskeho zákonníka. Pri výpočte

priemerného zárobku pred úrazom aplikoval § 134 ods. 1, 2, 4 Zákonníka práce a vypočítal priemerný
zárobok za rozhodujúce obdobie – štvrtý štvrťrok 2021 vo výške 774,40 Eur brutto mesačne. Žalobca
však v žalobe tento zárobok valorizoval a to od 1.1.2023 na 858,81 Eur (774,40 Eur + 10,9%). Invalidný
dôchodok mu bol priznaný vo výške 208,10 Eur, stratu na zárobku vyčíslil za mesiac na 650,71 Eur a za
obdobie od 5.1.2023 do 30.6.2023 na sumu 3.793,45 Eur. Od 1.7.2023 valorizoval priemerný zárobok na

949,84 Eur (858,81 Eur + 10,6%). Od 1.7.2023 bol žalobcovi zvýšený invalidný dôchodok na 230,20 Eur
mesačne, stratu na zárobku tak vyčíslil na 719,64 Eur mesačne a za obdobie od 1.7.2023 do 31.12.2023
na 4.317,84 Eur. Od 1.1.2024 valorizoval zárobok na 1.079,02 Eur (949,84 Eur + 13,6%). Keďže od
1.1.2024 bol žalobcovi zvýšený invalidný dôchodok na 238,50 Eur, stratu na zárobku vyčíslil na 840,52
Eur mesačne a za obdobie január a február 2024 na 1.681,04 Eur. Celkovo tento nárok mu vznikol vo
výške 9.792,33 Eur za obdobie od 5.1.2023 do 29.2.2024, žalovaný mu zaplatil 2.997,97 Eur a z toho

dôvodu predmetom žaloby je kapitalizovaná suma straty na zárobku 6.794,36 Eur a do budúcna tak
požadoval peňažný dôchodok vo výške 840,52 Eur mesačne.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. K požadovanému maximálnemu zvýšeniu náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia uviedol, že takýto nárok sa priznáva len pri najťažších prípadoch poškodenia

zdravia, ak takáto osoba je v celom rozsahu je odkázaná na starostlivosť zo strany iných osôb.
Poukázal na to, že žalobcovi bola priznaná invalidita pri spodnej hranici miery poklesu vykonávať
zárobkovú činnosť a podľa odborného posudku o invalidite môže žalobca vykonávať navrhované
pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku. Citoval závery z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 8Cdo
142/2018, podľa ktorého zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods.

5 zákona č. 437/2004 Z.z. je vyhradené prípadom straty životných príležitostí po celý zvyšok života,
v ktorom je poškodený takmer vyradený zo života a jeho predpoklady pre plnenie životných funkcií sú
bezmála alebo celkom zmarené. Žalovaný nesúhlasil ani s nárokom na náhradu za stratu na zárobku pri
invalidite, keďže žalobca nesprávne počítal priemerný zárobok podľa Zákonníka práce, nakoľko takýto
výpočet slúži len na pracovnoprávne účely, kedy zamestnávateľ z hrubej mzdy pri náhrade straty na

zárobku musí odviesť daň z príjmu a príslušné odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Tento nárok
je však uplatnený podľa Občianskeho zákonníka a ten neodkazuje na úpravu v Zákonníku práce. Preto
je potrebné vychádzať z priemernej čistej mzdy žalobcu za rok 2021, ktorá bola 671,35 Eur mesačne. Ak
by súd bol toho názoru, že pri výpočte priemerného zárobku je potrebné použiť § 134 Zákonníka práce,
namietal správnosť jeho výpočtu žalobcom, podľa neho priemerný hrubý mesačný zárobok žalobcu

v rozhodnom období bol 735,02 Eur. Rozhodne nesúhlasil s valorizáciou priemernej mzdy, ktorá nemá
oporu v platnej právnej úprave. Žalovaný nesúhlasil ani s priznaním peňažného dôchodku žalobcovi do
budúcna od 1.3.2024, keďže žalobca nepreukázal, že by jeho pracovný pomer bol ukončený. Nie je
zrejmé, či je stále alebo dokedy práceneschopný. Po ukončení práceneschopnosti by mal poberať aj
mzdu, čo má význam pre posúdenie výšky náhrady za stratu na zárobku, navyše minimálne raz za rok

dochádza k valorizácii invalidného dôchodku s poukazom na § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. Žalovaný
napokon nesúhlasil ani s priznaním úrokov z omeškania, keďže žalobca stratu na zárobku za obdobie
po 1.7.2023 si vôbec u neho pred žalobou neuplatnil a vo vzťahu k peňažnému dôchodku, ktorý sa stane
splatným až v budúcnosti nemôžu byť úroky z omeškania priznané.

3. Žalobca v replike zopakoval svoju argumentáciu v žalobe, ktorú doplnil o to, že psychiatrickým
vyšetrením bola u neho zistená posttraumatická porucha a zmiešaná úzkostná depresívna porucha.
Poukázal aj na satisfakčnú funkciu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorým sa majú
jednorazovo kompenzovať všetky budúce strádania žalobcu. K valorizácii priemerného zárobku uviedol,
že pred 1. decembrom 2019 bola priznávaná úrazová renta podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a keďže

od 1.12.2019 sa zmenila právna úprava v § 447 Občianskeho zákonníka a nebol prijatý žiadny právny
predpis, ktorý by pripúšťal valorizáciu priemerného zárobku v dôsledku zvyšovania miezd alebo rastu
spotrebiteľskýchcien,žalobcacezanalógiulegiszvyšovalpriemernýzárobokpodľazvyšovaniaúrazovej
renty v zmysle § 89 ods. 8, 9, 10 zákona č. 461/2003 Z.z. Na zdôvodnenie tohto postupu poukázal na
naplnenie základnej zásady inštitútu náhrady škody, ktorou je zásada plnej náhrady škody a tiež to,

že do 1.8.2004 (kedy platila v podstate totožná právna úprava v § 447 Občianskeho zákonníka ako
v súčasnosti) boli vydávané nariadenia o valorizácii priemerného zárobku. Dôvodnosť uplatnenia úrokov
z omeškania vysvetlil § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.4. Žalovaný v duplike zdôraznil, že aplikácia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. prichádza do úvahy len
výnimočne a možno ju použiť len ojedinele, ak by výška náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia
bola vzhľadom na špecifickosť prípadu nedostatočná. Žalovaný odmietol využitie princípu analógie legis

a v dôsledku neho právnu úpravu ohľadom valorizácie úrazovej renty v zákone o sociálnom poistení,
čo je norma verejného práva, pričom uplatnený nárok je podľa Občianskeho zákonníka, teda normy
súkromného práva a preto analógia legis medzi týmito normami je neprijateľná.

5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, výsluchom žalobcu, svedkov A. B., G.

B., C. H., trestným rozkazom Okresného súdu Prešov 3T/37/2022-295, lekárskymi správami žalobcu,
lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia, uplatnením nároku na náhradu škody zo
dňa 19.7.2023, oznámením žalovaného o poistnom plnení zo dňa 10.8.2023 a 12.1.2024, rozhodnutím
sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku a oznámením o jeho zvýšení, odborným posudkom
o invalidite, opismi mzdového listu žalobcu za rok 2021 a 2023, správou MITRU s.r.o., informáciou
Finančného riaditeľstva SR, správami Sociálnej poisťovne, pracovnou zmluvou žalobcu, oznámením

o výške platu, mzdovými listami žalobcu za máj – august 2024, ako aj ďalším spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 5.1.2022 došlo k dopravnej nehode v tuneli Branisko, keď vodič motorového vozidla zn. Mercedes
- Benz Sprinter EČ H. XXX I. prešiel s vodidlom do protismerného jazdného pruhu, kde narazil do

proti idúceho vozidla zn. Seat Altea J. K. XXX G.. Pri tejto nehode utrpeli zranenia aj spolujazdci
oboch vozidiel, medzi nimi aj žalobca, ktorý utrpel otvorenú podhlavičkovú zlomeninu II. záprstnej kosti
ľavej ruky, kompresívnu zlomeninu piateho driekového stavca, pomliaždenie prednej plochy hrudníka
a pomliaždenie pravého bedrového kĺbu. Vodič, ktorý nehodu zavinil E. F. bol trestným rozkazom
Okresného súdu Prešov 3T/37/2022-295 zo dňa 19.10.2022 uznaný vinným z prečinu ublíženia na

zdraví.

7. Je nesporné, že motorové vozidlo s EČ H. XXX I. bolo predmetom poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. u žalovaného.

8. V júni 2023 bol vypracovaný lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia žalobcu
v dôsledku tejto dopravnej nehody. Lekár žalobcovi stanovil tieto trvalé následky: keloidná jazva na
chrbte, plošné jazvy na ľavej ruke, stredné ťažké obmedzenie hybnosti driekovobedrovej chrbtice – 390
bodov + navýšenie o 50%, teda o 195 bodov; nedovretie ukazováka ľavej ruky na 2,5 cm – 100 bodov
+ navýšenie o 50 bodov a inkontinencia moču – 200 bodov + navýšenie o 100 bodov, takže celkovo

ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu na 1.165 bodov.

9. Žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa 19.7.2023 nárok na náhradu škody z titulu bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia, zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a straty na zárobku
počas pracovnej neschopnosti ako aj po skončení pracovnej neschopnosti a napokon liečebných

acestovnýchnákladov.Pokiaľideonároknanáhradustratynazárobkuposkončenípráceneschopnosti,
ten uplatnil za obdobie od 5.1.2023 do 30.6.2023 vo výške 3.793,45 Eur a do budúcna mesačne 650,75
Eur. Tento list bol žalovanému doručený 25.7.2023. Žalovaný odpovedal listom z 12.1.2024 o ukončení
šetrenia a výplate náhrady za stratu na zárobku počas PN podľa § 446 Občianskeho zákonníka vo
výške 2.997,97 Eur. Je pritom nepochybné, že išlo o náhradu za stratu na zárobku síce ešte počas PN

žalobcu, ale po priznaní invalidity a tomu nasvedčuje aj ďalšie oznámenie žalovaného o poistnom plnení
zo 7.8.2023 o poskytnutí náhrady za stratu na zárobku žalobcu počas jeho PN za obdobie od 5.1.2022
do 4.1.2023 vo výške 4.036,30 Eur (č.l. 74).

10. Žalovaný listom z 10.8.2023 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti a poukázal mu

plnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia za 1.165 bodov vo výške 30.384 Eur.

11. S účinnosťou od 5.1.2023 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok vo výške 208,10 Eur
mesačne rozhodnutím sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.4.2023. Tomuto
rozhodnutiu predchádzal odborný posudok o invalidite z 28.2.2023, ktorým bola stanovená u žalobcu

miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45%. V posudku sa uvádzajú
poruchy statodynamiky driekovej chrbtice, chôdza so šetrením driekovej chrbtice, bez prejavov
nervového a svalového dráždenia, bez poruchy hybnosti končatín, atrofie svalov. Diagnostikovaná bola
inkontinencia moču ľahkého stupňa. Od júna 2022 je žalobca sledovaný psychiatrom pre adaptačnúporuchu, posttraumatickú stresovú poruchu, zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu. V závere sa
konštatuje, že žalobca môže pracovať na pôvodnom pracovisku a na trhu práce. Prácu môže vykonávať
bez zvýšenej fyzickej námahy spojenej s dvíhaním a prenášaním bremien a vo vynútených polohách.

12. Neskôr došlo k zvýšeniu invalidného dôchodku žalobcu a to od 1.7.2023 na sumu 230,20 Eur a od
1.1.2024 na 238,50 Eur mesačne.

13. Podľa mzdového listu žalobcu, keďže je nesporné, že relevantné obdobie pre výpočet priemerného

zárobku žalobcu je štvrtý štvrťrok 2021, dosiahol žalobca hrubú mzdu 1.994,78 Eur (čo je medzi stranami
nesporné) a odpracoval 448 hodín, ale zároveň súd zdôrazňuje, že bolo mu zaplatené aj za sviatky
ďalších 24 hodín.

14. Podľa správy sociálnej poisťovne žalobcovi bola uhrádzaná dávka v nezamestnanosti a to za
december 2023, január a marec 2024 po 364,40 Eur mesačne, za február 2024 išlo o sumu 340,90 Eur,

za apríl 2024 bola zaplatená suma 352,60 Eur a za obdobie od 1.5. do 7.5.2024 suma 82,30 Eur.

15. Žalobca od 8.5.2024 je zamestnaný v Cirkevnej spojenej škole v D. ako upratovač na dobu určitú a to
na zastupovanie počas PN inej upratovačky od 1.7.2024 mu bol zmenený pracovný pomer na neurčito.
Podľa jeho mzdového listu v máji 2024 jeho hrubá mzda činila 692,83 Eur a čistá 586,65 Eur, v júni 2024

mal hrubú mzdu 757,50 Eur (čistý 633,04 Eur), v júli 2024 dosiahol hrubý príjem 2.357,50 Eur (čistý
1.781,30 Eur) a v auguste 2024 mal hrubú mzdu 857,50 Eur (čistú 704,81 Eur). Podľa oznámenia jeho
zamestnávateľa bol žalobcovi určený jeho funkčný plat vo výške 757,50 Eur s účinnosťou od 8.5.2024.

16. Žalobca pri svojom vypočutí na pojednávaní uviedol, že pred úrazom pracoval ako stolár a vykonával

všetky práce okolo domu vrátane murárskych, čo však teraz už nedokáže. Stačí totiž ak trochu prejde
a už je unavený. Nemôže dlhšie stáť ani sedieť a dvíhať žiadne ťažšie veci. V minulosti vykonával aj
práce v domácnosti ako je vysávanie, či umývanie okien, ktoré však už po úraze nezvláda. Bol tiež
vášnivý rybár, v súčasnosti však vydrží byť vonku najviac hodinu, potom si musí ľahnúť. Nemôže chodiť
na výlety do prírody, ani sa bicyklovať, čomu sa predtým venoval, pretože otrasy mu nerobia dobre

na chrbticu, prejsť môže len po rovnom teréne. Má deti vo veku 11 a 6 rokov, ktoré majú aj rybárske
lístky, ale kvôli jeho zdravotným problémom sa im nemôže venovať tak ako by chcel. Predtým chodieval
s nimi do kina, teraz to nedokáže, lebo má bolesti pri dlhšom sedení a potrebuje špeciálnu stoličku
s opierkou na chrbticu. Pred úrazom chodieval s manželkou aj na plesy, po úraze to už nepraktizuje.
V súvislosti s inkontinenciou musí sa častejšie umývať, niekedy aj 3-4 krát denne a horšie je to pri

horúčavách. Doživotne musí nosiť špeciálne vložky, čo mu je veľmi nepríjemné. Šoférovať dokáže len
na krátku vzdialenosť z miesta svojho bydliska do F. a to nie len kvôli fyzickým problémom po úraze, ale
aj psychickým, pre ktoré navštevuje psychológa, lieči sa u psychiatra. Potvrdil, že pri bežných životných
úkonoch je sebestačný a problémy nemá ani v intímnom živote.

17. Svedok A. B. je strýkom žalobcu a bol spoločníkom firmy MITRU s.r.o, kde žalobca pracoval. Uviedol,
že ide o fyzicky náročnú prácu pri výrobe lôžkového a sedacieho nábytku, ktorú žalobca po úraze už
nebol schopný vykonávať. Potvrdil aj to, že pred úrazom spoločne s rodinou žalobcu chodievali na
kúpalisko, do hôr, na bicykle, to všetko po jeho úraze skončilo. Uviedol, že žalobca má vášnivý vzťah
k rybárčeniu, ktorému po nehode sa už nemôže tak venovať, nakoľko vlhké prostredie mu nerobí dobre.

Dodal, že žalobca bol veľmi šikovaný a pracovitý, doma mal aj stolársku dielňu a robil rôzne kusy nábytku
pre seba i známych. Ani tomu po úraze sa už nevenuje, keďže nedokáže to fyzicky, nakoľko jedna doska
váži 50 až 60 kg. Svedok potvrdil aj to, že žalobca prestal viesť aj spoločenský a kultúrny život po úraze
ako sú plesy, výlety a rôzne kultúrne akcie aj s deťmi. Dodal tiež, že predtým vykonával žalobca všetky
práce okolo domu, teraz nemôže vyjsť ani na rebrík. Predtým to bol vitálny človek, ktorý sa po úraze

veľmi zmenil. Ak sa postaví, potrebuje sa rozhýbať a je zjavné, že má bolesti, na ktoré sa sám aj sťažuje
pre bolesť v oblasti panvy a kostrče.

18. Svedkyne G. B. – manželka žalobcu a C. H. – sestra žalobcu v podstate zhodne uviedli, že žalobca
bol veľmi šikovný stolár. Vyrábal nábytok aj do svojej domácnosti a zrekonštruoval celý dom, to všetko

pred úrazom. Po ňom sa mu zmenil celý jeho život, prišiel o zamestnanie, ktoré vykonával viac ako 20
rokov a teraz je upratovačom. Má veľké bolesti chrbta a panvy, vystreľujúce do nôh a preto musí brať
analgetiká. Bol vášnivým rybárom. V súčasnosti sa však kvôli problémom, ktoré má pri sedení nemôže
vôbec tejto záľube venovať. Kvôli bolestiam upustil aj od návštevy koncertov a kina. Po úraze sa nemôževenovať ani turistike, cyklistike a chodeniu do lesa v takom rozsahu ako predtým. V minulosti sám
s obľubou vykonával všetky práce na záhrade, teraz potrebuje pri nich pomoc inej osoby. Sám vykonával
aj niektoré práce v domácnosti, najmä vysávanie, po úraze toho však už nie je schopný. Naďalej síce

riadi motorové vozidlo, ak však je spolujazdcom, v súvislosti s utrpenou traumou pri dopravnej nehode,
má psychické problémy. Kvôli inkontinencii musí používať zdravotnícke pomôcky a tiež bedrový pás
kvôli bolesti a svedkyne potvrdil aj to, že po jeho úraze nebolo potrebné nejakým spôsobom technicky
či stavebne upravovať jeho domáce prostredie.

19.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

20. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

21. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

22. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

23. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

24. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady

spojené s liečením.

25. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

26. Podľa § 4 ods. 2 písm. a / citovaného zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví
a nákladov pri usmrtení.

27. Podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené

dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

28. Podľa § 11 ods. 7 citovaného zákona poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

29. Podľa § 11 ods. 8 citovaného zákona ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.31.Podľa§2ods.2zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhradezasťaženiespoločenského
uplatnenia sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných

a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

32. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorázovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu,
v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

33. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

34. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách

podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia
spoločenského uplatnenia najlepšie porovnať.

35. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona pri určení výšky náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie

spoločenského uplatnenia ohodnotila v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

36. Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok

predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

37. Podľa § 5 ods. 4 citovaného zákona Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku
náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2

opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní
najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

38. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva
zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim

lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár
príslušnéhooddeleniaaleboprednostapríslušnejklinikyzdravotníckehozariadeniaalebojehozástupca,
ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

39. Podľa § 7 ods. 3 citovaného zákona o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať

poškodený.

40. Podľa § 7 ods. 6 citovaného zákona ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení
bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku,
môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného

predpisu.

41. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia
spoločenskéhouplatneniasahodnotízávažnosťpoškodenianazdravíapredpokladanývývojnásledkov.

42. Podľa § 10 ods. 4 citovaného zákona bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel
poškodenienazdraví.Vprípadochustanovenýchvodseku3posudzujúcilekárprihliadaajnastanovisko

poškodeného k odporúčanému zákroku.43. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

44. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa chápe ako strata alebo obmedzenie doterajších schopností
poškodeného na uplatnenie sa v živote a v spoločnosti. Odškodnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia má napraviť následky škody na zdraví, ktoré majú trvalý charakter a preukázateľne
nepriaznivý vplyv na poškodeného, na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb vrátane

výkonu doterajšieho povolania a to vzhľadom na vek poškodeného. Toto odškodnenie musí byť
primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju. Náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia je náhradou tzv. nemajetkovej ujmy a má slúžiť tomu, aby si poškodený mohol obstarať
náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných
obmedzení vyvolaných úrazom.

45. Žalobca v tomto spore si uplatnil nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Podľa tohto ustanovenia v prípadoch osobitného zreteľa, akým
je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

46. Citované ustanovenie patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, teda sám súd má

podľa konkrétnych okolností prípadu uvážiť, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa a v kladnom
prípade následne ustáliť aké zvýšenie náhrady je primerané.

47. Súd zdôrazňuje, že samotné priznanie základného ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia
predpokladá, že poškodený je vplyvom následkov jeho zranenia obmedzený vo svojich možnostiach,

spôsoboch uplatnenia v rodinnom živote, voľnom čase, pri voľbe povolania, možnostiach zúčastniť sa
kultúrnej, športovej činnosti a pod. Nárok podľa § 5 ods. 5 citovaného zákona je ďalším nárokom, ktorý
predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich prijať záver, že obmedzenie poškodeného
nemožno vyjadriť len základným ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia. Zvýšenie náhrady
podľa tohto ustanovenia predpokladá, že základné ohodnotenie plne nevyjadruje dôsledky zhoršeného

zdravotného stavu na životné úkony poškodeného, lebo škoda na zdraví viedla k ťažkým následkom,
ktoré podstatne obmedzujú alebo znemožňujú jeho ďalšie uplatnenie v živote.

48. Uvedený nárok možno priznať len výnimočne pri tak závažných následkoch poškodenia na zdraví,
pri ktorých základné ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia nie je dostatočným odškodnením.

49. Pri tomto nároku súd súhlasí s názorom, ktorý vyplynul z rozsudku Najvyššieho súdu SR
3Cdo/192/2015, podľa ktorého odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej
podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony
poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho

spoločenských úloh, nevyhnutné je najskôr zistiť aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie
v živote a v spoločnosti pred vznikom škody a aké má po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania
týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo
stratené možnosti jeho uplatnenia v živote a v spoločnosti. Pri posudzovaní otázky, či ide o prípad
hodný osobitného zreteľa a určovanie rozsahu odškodnenia, musí súd dbať na to, aby jeho rozhodnutie

rešpektovalo princíp proporcionality, ktorý vyžaduje existenciu vzťahu primeranosti medzi priznanou
výškou náhrady a spôsobenou ujmou.

50. Podľa názoru súdu už samotná skutočnosť, že žalobca sa stal v dôsledku tohto úrazu invalidným
a navyše v mladom veku (37 rokov) je dôvodom pre priznanie nároku v zmysle § 5 ods. 5 zákona č.

437/2004 Z.z. Priznanie invalidity sa totiž v bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia
lekárskym posudkom nezohľadňuje, hoci táto skutočnosť nepochybne má negatívny dopad na život
poškodeného. Zo samotného odborného posudku, na základe ktorého bol žalobcovi priznaný invalidný
dôchodok vyplýva, že žalobca nemôže prenášať a dvíhať bremená, nemôže vykonávať činnosť spojenú
so zvýšenou fyzickou námahou a hoci odborný posudok s tými závermi sa týka jeho pracovného

uplatnenia, uvedené závery sa premietajú nielen do pracovného pôsobenia žalobcu, ale aj do jeho
osobného, rodinného a spoločenského života. To, akým spôsobom daný úraz zmenil život žalobcu,
konkretizoval sám žalobca vo svojej výpovedi ako aj vypočutí svedkovia.51. Súd preto dospel k záveru, že u žalobcu boli naplnené podmienky pre priznanie zvýšenia náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia. Priznanie konkrétnej výšky nároku je na úvahe súdu, zákon
stanovuje len limit v rozsahu 50% náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri rozhodovaní súd

vychádza z konkrétnych okolnosti každého prípadu. Zohľadňuje jednak tie stránky, ktoré sú spoločné
pre život každého človeka – možnosť vykonávať bežné životné úkony ako je starostlivosť o hygienu,
stravovanie, obliekanie, realizácia v partnerskom vzťahu a podobne a tiež stránky, ktoré sú osobitné
u každého jednotlivca vzhľadom na jeho doterajšie spoločenské pôsobenie napr. v oblasti kultúry, športu,
umenia, politiky, vedy.

52. Súd však nesúhlasí s tým, aby žalobcovi bolo priznané maximálne zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia. To podľa súdnej praxe prichádza do úvahy len pri najťažších následkoch, ak
poškodený zostane pripútaný na lôžko, je plne odkázaný na pomoc iných, keďže nedokáže vykonávať
ani základné životné úkony a poškodený je úplne izolovaný nielen od akéhokoľvek spoločenského,
športového alebo kultúrneho života, ale aj od sexuálneho a citového života (napr. rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR 3Cdo/364/2015, 4Cdo/126/2014, 8Cdo/142/2018 zo dňa 19.6.2019).

53. Pri stanovení výšky tejto zvýšenej náhrady bolo potrebné zohľadňovať princíp proporcionality, keďže
náhrada musí byť primeraná vzniknutej škode. Za tým účelom súd poukazuje na rozsudok Okresného
súdu Rožňava vo veci 10C/106/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice 5Co/140/2016,

ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/209/2017 zo dňa 21.6.2018. Týmito rozhodnutiami bol
priznaný poškodenému nárok na 25% zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom
išlo o mladého 22 ročného muža, ktorý sa stal nesebestačný, odkázaný na pomoc iných osôb, keďže
má výrazne ochrnuté všetky 4 končatiny, používa invalidný vozík, nedokáže vykonávať základné
hygienické potreby bez cudzej pomoci, má narušenú psychiku, trpí permanentnou únavou, nespavosťou

a depresiami. Na porovnanie možno použiť aj rozsudok Okresného súdu Bratislava I. 16C/133/2011 zo
dňa 20.2.2014, ktorým bolo priznané poškodenej len 10% zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Išlo o 57 ročnú RTG laborantku, ktorá nemala svoju rodinu a žila len prácou, o ktorú po úraze
prišla. Trpí na posttraumatickú centrálnu ľavostrannú hemiparézu, vážnu mozgovú a duševnú poruchu
po ťažkom poranení hlavy a kostný defekt v lebečnej klenbe (miesto kostí má umelú hmotu). Po nehode

už nemôže chodiť na prechádzky, cestovať lietadlom, stála sa utiahnutou, vyhýba sa ľuďom, pri väčších
nákupoch je odkázaná na pomoc iných. Napokon na porovnanie súd dáva do pozornosti aj rozsudok
vo veci Okresného súdu Rožňava 12C/17/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
3Co/560/2013 zo dňa 28.8.2014, ktorým bolo priznané policajtovi, ktorý vo veku 28rokov utrpel zranenie
kolena s trvalým následkom obmedzenia jeho hybnosti zvýšenie o 20%, pričom súd zohľadnil jeho mladý

vek a skutočnosť, že síce naďalej vykonával prácu policajta, ale so zaradením do zdravotnej kvalifikácie
C, čo je výkon štátnej služby určenej s obmedzením a vykonáva prevažne administratívne práce
a nemôže svoje vysokoškolské vzdelanie uplatniť adekvátnym spôsobom. Najvyšší súd SR dovolanie
voči rozsudku zamietol, keďže 20% zvýšenie považoval za primerané (rozsudok 3Cdo/192/2015 zo dňa
23.2.2017).

54.Vtomtoprípadepoškodeniezdraviažalobcumusícespôsobujeurčitéobmedzeniavjehodoterajšom
živote a to najmä čo sa týka jeho záľub, športových aktivít, starostlivosti o domácnosť a záhradu,
vykonávanie stolárskych prác, ale na druhej strane žalobca je plne mobilný, nepotrebuje k bežným
životným úkonom pomoc iných osôb, vedie plnohodnotný rodinný život. Pri úvahe o primeranosti

zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia musí sa rešpektovať princíp proporcionality,
teda vzťah primeranosti medzi priznanou výškou náhrady a spôsobenou ujmou. V tomto konkrétnom
prípade nebolo možné zohľadniť psychické následky po úraze žalobcu, ktoré neboli predmetom
lekárskeho posudku o bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže posúdenie
nároku na zvýšenie náhrady sa odvíja od lekárskeho posudku, ktorým bolo stanovené základné bodové

ohodnotenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vzhľadom na všetky zistené okolnosti
súd považoval za primerané k trvalým následkom žalobcu priznať mu 10% zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré zo sumy 30.384 Eur predstavujúcej náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobcu v zmysle spomínaného lekárskeho posudku predstavuje 3.038,4 Eur
a súd preto žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

55. Žalobca uplatnil aj nárok na náhradu za stranu na zárobku odo dňa priznania invalidného dôchodku,
teda od 5.1.2023 s poukazom na § 445 a § 447 Občianskeho zákonníka.56. Podľa § 445 Občianskeho zákonníka strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví,
uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý
pred poškodením dosahoval.

57. Podľa § 447 Občianskeho zákonníka náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom,
ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po
skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa

osobitných predpisov.

58. Žalobca pri vyčíslení nároku použil valorizáciu priemerného zárobku podľa zákona o sociálnom
poistení, ktorý ju upravuje pri úrazovej rente v § 89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Súd však tento postup nepovažuje za správny. Úrazová renta je sociálnou dávkou priznávanou za
splnenia iných zákonných predpokladov (podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.) a stanovenia

iného spôsobu jej výpočtu (§ 89 ods. 1 citovaného zákona) ako náhrada za stratu na zárobku
v zmysle Občianskeho zákonníka. Nie je možné, ak zákonodarca pri úprave náhrady za stratu na
zárobku neprijal aj úpravu o valorizácii priemerného zárobku ako tomu bolo v minulosti, aby súd
z celkom iného právneho predpisu, ktorý valorizuje už priznanú sociálnu dávku stanovenú za celkom
iných podmienok valorizoval priemerný zárobok žalobcu pred vznikom škody, od ktorého sa počíta

strata na zárobku. Keďže neexistuje právna úprava, ktorá by umožňovala spomínanú valorizáciu
priemerného zárobku poškodeného pre účely náhrady straty na zárobku, súd vychádzal len z výšky
priemerného zárobku žalobcu, ktorý dosiahol v rozhodujúcom období pred vznikom škody. K totožnému
záveru o neprijateľnosti valorizácie priemerného zárobku poškodeného pre účely náhrady za stratu na
zárobku po skončení PN podľa aktuálnej právnej úpravy dospel aj Krajský súd v Trenčíne v uznesení

17Co/6/2023 zo dňa 31.1.2024.

59. Súd sa následne zaoberal tým, čo sa považuje za priemerný zárobok poškodeného, z ktorého sa
počíta náhrada za stratu na zárobku podľa § 447 Občianskeho zákonníka, keďže pri tomto nároku
(ako aj pri strate na zárobku počas PN) nie je odkaz na § 134 Zákonníka práce, ktorý sa aplikuje na

pracovnoprávne účely, ako je to výslovne v ňom uvedené. Pri odpovedi na otázku, či sa vychádza
z hrubého zárobku poškodeného výpočtom podľa § 134 Zákonníka práce, alebo z jeho čistého príjmu
pred poškodením je dôležité to, že podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov sa nezdaňuje len
časť priznanej náhrady. Súd ďalej vychádzal zo súdnej praxe za účinnosti predchádzajúcej právnej
úpravy platnej do 31.7.2004, pri ktorej § 447 ods. 1 Občianskeho zákonníka bol obsahovo totožný

s aktuálnou právnou úpravou v § 447 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník ani vtedy a ani
jeho vykonávací predpis – nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. neobsahovali úpravu na zistenie výšky
zárobku. Podobne ako pri § 446 Občianskeho zákonníka sa vychádzalo z priemerného zárobku a to
z hrubej mzdy zúčtovanej na výplatu v rozhodnom období a z doby odpracovanej v rozhodnom období
podľa vtedy platného zákona č. 1/1992 Zb. o mzde a to konkrétne § 17 ods. 1 napriek tomu, že podľa

§ 1 citovaného zákona jeho pôsobnosť sa stanovila na pracovnoprávne účely (Občiansky zákonník
komentár, 1. diel autorov Svoboda a spol., vydavateľstvo EUROUNION s.r.o., 2020, str. 338 a 340) a to
aj s poukazom na rozhodnutie R31/1979. Pri tejto úvahe možno poukázať aj na dôslednejšiu právnu
úpravu v Českej republike v čase totožného Občianskeho zákonníka platného aj v ČR, ktorá však
k Občianskemu zákonníku prijala vykonávacie nariadenie č. 258/95 Sb., ktoré v § 2 upravilo priemerný

zárobok a to výslovne pre účely § 445, 446 a 447 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konkrétne v § 2 ods.
1 bolo uvedené, že priemerným zárobkom sa rozumie priemerný zárobok zisťovaný podľa osobitného
predpisu pre pracovnoprávne účely s odkazom na § 17 ods. 1 zákona č. 1/1992 Sb.

60. Súd preto dospel k záveru, že aj v tomto prípade je potrebné výšku priemerného zárobku určiť podľa

právnej úpravy stanovenej na pracovnoprávne účely, teda § 134 Zákonníka práce.

61. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce

nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej
vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola
dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzdaza neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného
zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

62. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

63. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych
predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

64. Rozhodujúcim obdobím je v tomto spore štvrtý štvrťrok 2021. Podľa mzdového listu žalobcu
v ňom dosiahol hrubý príjem 1.994,78 Eur, čo je medzi stranami sporu nesporné, sporný je počet
odpracovaných hodín. Žalobca vychádzal z počtu 448 hodín (168 + 160 +120), súd sa však stotožnil
s názorom žalovaného, že za odpracované hodiny je potrebné považovať aj platené sviatky, teda 16
hodínvnovembri2021a8hodínvdecembri2021,zanesatotižneposkytujenáhradamzdy(čojezrejmé

aj z opisu mzdového listu žalobcu), ale mzda, čo napokon vyplýva aj z § 122 ods. 3 zákonníka práce.
Potrebné je teda vychádzať z počtu odpracovaných hodín 472 (448+24) a nie 448. Priemerná hrubá
mzda žalobcu na jednu hodinu tak činila 4,2262 Eur (1.9994,78 : 472). Pri priemernom počte pracovných
hodín na jeden mesiac pri 8 hodinovom pracovnom čase, čo je 173,92 hodín, tak predstavuje priemerný
zárobok žalobcu 735,02 Eur mesačne (4,2262 x 173,92).

65. Strata na zárobku je rozdiel medzi spomínaným priemerným zárobkom žalobcu a výškou jeho
invalidného dôchodku, neskôr ale aj vyplácanej dávky podpory v nezamestnanosti a mzdy z ďalšieho
pracovného pomeru.

66. Nárok bol uplatnený od 5.1.2023, kedy žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok 208,10 Eur. Za
január 2023 konkrétne od 5.1. do 31.1., čo je 27 dní strata na zárobku činí 432,08 Eur (640,18-208,10).
Od 1.2.2023 do 30.6.2023 predstavuje mesačne 526,95 Eur (735,02 – 208,10). Za týchto 5 mesiacov
ide o sumu 2.634,6 Eur. Od 1.7.2023 bol žalobcovi zvýšený invalidný dôchodok na 230,20 Eur. Strata na
jeho zárobku od 1.7.2023 do 30.11.2023 predstavovala 504,82 Eur (735,02 -230,20), za 5 mesiacov ide

o sumu 2.524,1 Eur. Od decembra 2023 však žalobcovi bola už vyplácaná dávka v nezamestnanosti,
ktorá je náhradou príjmu a teda je potrebné ju pripočítať k invalidnému dôchodku, čo úhrne predstavuje
594,6 Eur (230,20 +364,40). Žalobcovi preto prislúcha za december 2023 strata na zárobku vo výške
140,42 Eur (735,02 – 594,6). Od 1.1.2024 sa však zvýšil invalidný dôchodok žalobcu na 238,50 Eur. Za
január 2024 náhrada za stratu na jeho zárobku je 132,12 Eur [735,02-(238,50+364,40)], tá istá suma

prislúcha aj za marec 2024. Za február 2024 jeho náhrada za stratu na zárobku činí 155,62 Eur [735,02–
(238,50+340,90)]. Za apríl 2024 náhrada za stratu na zárobku činí 143,92 Eur [735,02-(238,50+352,60)].
V mesiaci máj 2024 žalobca dostal dávku v nezamestnanosti 82,30 Eur, ale už aj hrubú mzdu 692,83 Eur
a invalidný dôchodok 238,50 Eur, takže od uvedeného mesiaca jeho príjem – hrubá mzda a invalidný
dôchodok výrazne prevyšuje jeho priemerný zárobok, ktorý dosahoval pred úrazom, preto žalobcovi od

uvedeného mesiaca nárok na náhradu za stratu na zárobku neprináleží a preto súd žalobu za obdobie
od mája 2024 do budúcna zamietol. Úhrnne tak žalobcovi vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku
pri invalidite vo výške 6.294,98 Eur (432,08 + 2.634,6 + 2.524,1 + 140,42 + 132,12 + 132,12 + 155,62 +
143,92). Keďže žalovaný z titulu náhrady za stratu na zárobku pri invalidite žalobcovi zaplatil ešte pred
podaním žaloby 2997,97 Eur a 6.8.2024 aj sumu 1.949,48 Eur, jeho dlh predstavuje 1.347,53 Eur.

67. Žalobca z nároku na náhradu za stratu na zárobku uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9,50%
ročne od 13.1.2024 do zaplatenia t.j. od nasledujúceho dňa po oznámení žalovaného o plnení tohto
nároku, avšak písomným podaním zo dňa 6.9.2024 upravil žalobu tak, že žiadal priznať náhradu za
stratu na zárobku pri invalidite vo výške 5.964,52 Eur za obdobie od 5.1.2023 do 7.5.2024 a úroky

zomeškania9,50%ročneod16.5.2024dozaplatenia,čosúdvyhodnotilakočiastočnéspäťvzatiežaloby
v časti úrokov z omeškania a ako zmenu žaloby ohľadom istiny, nakoľko žalobca vychádzal jednak
z inej výšky mesačnej náhrady, z iného obdobia kapitalizovanej náhrady a odpočítal plnenie žalovaného,ktoré nebolo špecifikované obdobím. Týmto podaním zobral žalobca späť žalobu o náhradu za stratu
na zárobku o sumu 1.949,48 Eur, ktorú mu žalovaný zaplatil 6.8.2024.

68. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

69. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

70. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

71. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch

mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré

znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody vrátane inej ujmy, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za
doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako
nedoručené.

72. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej ujmy
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

73. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

74. Pokiaľ ide o priznávanie úrokov z omeškania v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. súdna prax nebola

jednotná. V súčasnosti je však potrebné vychádzať zo záverov nálezu Ústavného súdu SR III.ÚS
215/2020 zo dňa 28.10.2021, podľa ktorého výklad § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení
s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktorý v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia,
ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody sa podľa Ústavného súdu dostáva do ostrého
konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy. Podľa Ústavného súdu ak poškodený žaloval priamo

poisťovňu o náhradu škody na priznanie úroku z omeškania sa vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých
sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy
nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie 3 mesiacov
na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu. Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie poistného
plnenia a na to nadväzujúca 15dňová lehota na plnenie podľa zákona o PZP má svoje opodstatnenie

v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia
príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) vzniknutej
z ublíženia na zdraví. Žalobcovi súd preto priznal aj úroky z omeškania a to odo dňa ich uplatnenia
v súlade s dispozičnou zásadou v konaní.

75. O čiastočnom zastavení konania súd rozhodol podľa § 145 ods. 2 s použitím § 146 ods. 2 CSP.

76. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2 CSP
s použitím § 257 CSP. V konaní o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebnévychádzať zo záveru, že žalobca bol v spore úspešný, keďže výsledok tohto sporu závisel od úvahy
súdu a preto za toto konanie súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ale
vychádzajúc len z prisúdenej istiny. V konaní o určenie náhrady straty na zárobku bol síce úspešnejší

žalovaný, súd však aplikoval § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého pri čiastočnom úspechu strany v spore súd
môže rozhodnúť, že žiadna strana nemá nárok na náhradu trov konania. V tomto prípade bolo možné
aplikovať aj § 257 CSP po zohľadnení okolností prípadu spočívajúcich vo vážnom poškodení zdravia
žalobcu a tiež zohľadnení pomerov strán. Žalobca poberá nie vysoký príjem a žalovaný nepriznanie
čiastočnej náhrady trov konania nepocíti.

77. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.