Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/59/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123011586

Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123011586.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
07.11.2024 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C. D., trvale bytom X. XXXX XXXX/XX, C. D.

je vinný, že

v dňoch od 24. augusta 2020 do 27. augusta 2020 vystupujúc pod priezviskom „Kováč" v Prešove po
predošlom dohovore s poškodenou A. E. od tejto pod zámienkou sprostredkovania kúpy nehnuteľnosti -
pozemku.ktorýmalpredávaťúdajnýexekútorvkatastrálnomúzemíC.F.-Kanaš.FinticealeboĽubotice,

v nestotožnenom osobnom motorovom vozidle striebornej farby mu A. E. na parkovisku pri ZOC MAX
Prešov, Vihorlatská 2A, Prešov ako zálohu na kúpu osobne v hotovosti odovzdala dňa 24.08.2020
sumu 5.000,-Eur. dňa 25.08.2020 sumu 5.000,-Eur a dňa 27.08.2020 sumu 3.300,- Eur, kde po prevzatí
poslednej sumy A. E. na jej žiadosť vypísal príjmový pokladničný doklad na sumu 13.300,-Eur, hoci už
v čase prevzatia uvedených súm vedel. že sľúbený pozemok nezabezpečí a peniaze jej nevráti. O jeho
zabezpečenie sa ani nepokúsil, čím A. E.. nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, H. spôsobil škodu vo výške
13.300,-€

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu
file_0.jpg

file_1.wmf

file_2.jpg

file_3.wmf

file_4.jpgfile_5.wmf

file_6.jpg

file_7.wmf

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne

odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému stanovuje skúšobnú doba na 1 (jeden) rok.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá, aby v skúšobnej dobe podľa svojich

schopnosti nahradil škodu spôsobenú trestným činom poškodenej A. E. vo výške 13.300,- eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej A. E.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, I. D. J. škodu vo výške 13.300,- eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal na Okresný súd Prešov dňa 25.09.2023 obžalobu na
obžalovaného A. B. pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej
vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý prokurátor v podanej obžalobe právne kvalifikoval prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 06.08.2024.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.11.2023 po poučení o možnosti urobiť niektoré
z vyhlásení uvedených v ustanovení § 257 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný zo spáchania
skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátora kládol za vinu /vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a)
Trestnéhoporiadku/.Pretosúdnahlavnompojednávanívykonaldokazovanievýsluchomobžalovaného,
svedkyne – poškodenej, svedkov, prečítaním výpovede svedkov z prípravného konania, prečítaním

obsahu listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.11.2023, na obsahu ktorej
zotrval aj na ďalších termínoch hlavného pojednávania uviedol, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu
spáchať nemohol, pretože sa v tom čase, kedy malo k nemu dôjsť, nachádzal mimo územia SR, pretože

bol v Nemecku za svojou mamou, ktorá tam v tom čase pracovala ako opatrovateľka. To mu vie potvrdiť
svedok G. aj svedok G. E.. Jeho mama roky dochádzala cez opatrovateľskú agentúru do Nemecka
na turnusy a keď chodila na turnus dlhšie, tak jej tam nosil lieky a vtedy ju aj išiel navštíviť. Návšteva
jeho mamy v roku 2020 bola posledná alebo predposledná, lebo neskôr už jeho mama v Nemecku
nepracovala a on ju už nenavštevoval. Aj v roku 2019 ju bol pozrieť raz a to od 20. augusta do 27.

augusta a presne v tom istom čase ju bol pozrieť aj v roku 2020. Lieky pre mamu vyzdvihol v lekárni
na základe fotokópie preukazu poistenca jej mamy, kedy obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol mená
lekárov jej matky a tiež názvy liekov, ktoré jeho mama v tom čase užívala. Po ceste do Nemecka ako aj
po ceste späť sa zastavil u svojho kamaráta K. G. v Prahe a to asi tri dni pri ceste do Nemecka a tri dni
po ceste naspäť. Okrem toho poukázal na to, že ho poškodená pri konfrontácii označila za Róma, hoci

on ako Róm nevyzerá a vôbec ho nevedela popísať a to ani na otázku vyšetrovateľa. On poškodenúnikdy predtým nestretol a ani ju nepozná. Nevie, prečo je s ňou spájaný. Vie, že sa voči nemu vedie aj
doposiaľ neskončené trestné konania na Okresnom súde Vranov nad Topľou ale nevie, prečo je s týmto
konaním spojený. Nikdy sa nepohyboval v realitnej činnosti. Do Prešova chodí iba raz alebo dva krát

ročne a mesto, ako aj jeho časti nepozná. Bradu má zapustenú asi tri roky. On mobilný telefón veľmi
nepoužíva, ale jeho číslo je XXXX XXX XXX, ktoré je aktívne asi tri roky ale má ho vypnuté. Používa
skôr to isté telefónne číslo ale s koncovkou 506, aj to len zriedka na komunikáciu s obhajcom. Mobilným
operátorom je spoločnosť Orange.

Svedkyňa – poškodená A. E. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že sa stretla s jej kamarátom G. C.,
ktorému sa zverila, že hľadá v okolí Prešova nejaký pozemok. G. C. jej dal číslo na realitného agenda,
ktorý jej potom volal hneď v ten deň a predstavil sa ako L., s ktorým sa potom stretla a ktorý jej sám
povedal, že Prešov veľmi nepozná. Stretli sa v časti Prešova Pod Šalgovíkom, kde si ona prisadla
k nemu do auta a on potom volal ohľadom pozemkov jednému pánovi, ktorého mal v telefóne uloženého
ako exekútora. Potom spolu išli do banky v OC MAX, kde vybrala peniaze v hodnote 5.000,- Eur, kedy

ju on čakal vonku v aute a kde mu potom peniaze dala, ale keď od neho pýtala potvrdenie o prijatí
peňazí, tak jej povedal, že ho nemá pri sebe a dá jej ho neskôr. Ešte z auta volala do banky, že chce
vybrať vyššiu sumu, lebo vedela, že sa to musí hlásiť vopred. Potom mu peniaze dala ešte dvakrát
a to celkovom sumu 13.300,- Eur, kde až pri poslednom odovzdaní peňazí jej on vystavil doklad, ktorý
odovzdala polícii. Keď mu neskôr volala ohľadom pozemku, mal telefón vypnutý a nereagoval ani na

správy. Preto kontaktovala G. C., ktorý jej povedal, že sa s tým L. spojí a neskôr jej oznámil, že L.
má M. a leží v nemocnici. Poškodená pri výpovedi uviedla, že osoba, ktorá sa jej predstavil ako L.
a ktorej odovzdala peniaze ako zálohu na kúpu pozemku je totožná s osobou obžalovaného sediaceho
v pojednávacej miestnosti. Všetky peniaze mu odovzdala v hotovosti do ruky. Stretli sa celkovo tri krát
a to vždy na bočnom parkovisku pri OC MAX, kedy tam bol obžalovaný vo všetkých prípadoch na

striebornom motorovom vozidle Škoda Octávia combi. Na kamere sa však toto auto nepodarilo polícii
zistiť. S touto osobou aj volala na telefónnom čísle +XXX XXX XXX XXX, pričom to bola Tesco karta
ale kúpená na úplne inú osobu. Vo všetkých troch prípadoch mu peniaze odovzdala v popoludňajších
hodinách. Dvakrát vybrala z pokladne v banke sumu po 5.000,- Eur a jeden krát sumu 3.300,- Eur
z bankomatu. Vo všetkých troch prípadoch mu peniaze odovzdala v aute a mali slúžiť na kúpu pozemku

pre ňu. Peniaze mala vyplatené od bývalého manžela a teraz z dôvodu tohto konania musí stále bývať
s bývalým manželom, lebo nemá kam ísť. Pozemok jej zabezpečený nebol a ani jej neboli vrátené
peniaze. Obžalovaný bol v tom čase rovnako silnej postavy ako na pojednávaní, hoci pripustila, že po
troch rokoch sa človek môže zmeniť. Obžalovaný mal vtedy slnečné okuliare a snažil sa jej pozerať do
očí. Sedel v aute vedľa nej ale keď natočil hlavu, videla, že má hnedé oči. Mal menšiu bradu a tmavšiu

pleť,akománahlavnompojednávaní,aletopodľasvedkynemohlovzniknúťopálením.Ajprikonfrontácii
s ním ho tiež spoznala po hlase. Vo vzťahu k rekognícii uviedla, že policajt jej dal papier so šiestimi
alebo ôsmimi fotografiami, na ktorom mala ukázať osobu, ktorej mala odovzdať peniaze, pričom ju nikto
nenavádzal. Prvýkrát ukázala na nejakú osobu, lebo si myslela, že musí na niekoho ukázať ale na týchto
dvoch fotoalbumoch jej nesedel ani jeden človek. Polícia sa potom spojila s kolegami vo Vranove nad

Topľou, lebo im povedala, že je tam podaná obžaloba a kde mal byť podvedený jej kamarát D., a po
pár dňoch ju zavolali na políciu na druhú rekogníciu, kde obžalovaného spoznala ako muža, ktorému
odovzdala peniaze. Má papier, ktorý obžalovaný podpísal a podľa nej by sa to dalo zistiť grafologicky.
Pozemky, ktoré jej boli ponúkané, sa mali nachádzať niekde v Ľuboticiach alebo Finticiach a nikdy sa na
ne nebola pozrieť, hoci jej ohliadka pozemkov bola sľúbená. Finálnu cenu pozemkov uviesť nevedela

a peniaze, ktoré dala, brala ako zálohu a zvyšnú sumu by doplatila. Dôverovala G. C., s ktorým sa
poznala asi 10 rokov a podľa nej je on tiež spoluvinník, keďže jej dohodil niekoho, kto ju obral o peniaze
a podľa nej o tom G. musel vedieť. C. však nikdy nebol prítomný spolu s obžalovaným ale musel ho
poznať, lebo on jej dal číslo na obžalovaného. Osobu menom L. spoznala hneď pri prvej rekognícii.

SvedokG.C.nahlavnompojednávanívypovedal,žejekamarátpoškodenej.Vtomčase,keďhooslovila
poškodená, že zháňa pozemok, aj on zháňal byt a tak jej poskytol pár svojich kontaktov. Medzi nimi
aj kontakt na pána B. a pána L., s ktorými sa poškodená stretla. Potom mu poškodená volala, že jej
dotyčný nedvíhal telefón a ani jemu. Tie, čísla, ktoré poškodenej dal, už nemá, lebo vymenil telefón.
Poškodenej poskytol kontakt iba na pána L.. Vie, že medzi L. a poškodenou bola dohoda iba ústna

a ona mu dala asi 9.000,- Eur. On sám poznal L. iba z taxíka a stretol sa s ním raz. Svedok v ďalej časti
výpovede priznal, že mal číslo aj na pána L. ale on poškodenú s L. neskontaktoval. Obžalovaného pozná
len z videnia cez kamaráta a spoznal ho na káve na benzínovom čerpadle. Okrem toho sa stretli pár
krát vo Vranove. Nepamätá si, či je voči nemu vznesené obvinenie a nevie nič o podanej obžalobe a anio trestnom konaní na súde voči jeho osobe. Nevie, ako sa poškodená mohla stretnúť s obžalovaným,
ale pri stretnutiach s obžalovaným, mu tento spomínal nejaké nehnuteľnosti. Pripustil, že má telefonický
kontakt na obžalovaného, ktorý mu dal kamarát ale v tom čase mal veľa kontaktov. S poškodenou sa

prestal kontaktovať, lebo sa na neho nahnevala, lebo si myslí, že jej dohodil človeka, ktorý je za to
zodpovedný.Poškodenejdaltrikontaktysaosoby,ktorébyjejsprostredkovalikúpunehnuteľnosti.Prečo
neuviedol, že dal kontakt okrem B. a L. aj na L. svedok odôvodnil tým, že on rýchlo zabúda. Svedok
potvrdil, že vo vyšetrovacom spise sa na čl. 135 až 140 nachádza jeho komunikácia s poškodenou.
Následne aj pripustil, že sa voči nemu vedie konanie na Okresnom súde Vranov nad Topľou, na ktoré

si počas výsluchu už spomenul ale táto vec nie je skončená. Pripustil, že sa na požiadanie poškodenej
skúšal kontaktovať s L. ale sa mu to nepodarilo. Poprel výpoveď poškodenej, že to L. mal volať jej,
lebo on dal tri kontakty poškodenej. Svedok na fotografii č. 4 pri rekognícii zo dňa 07.07.2021, keď
mu fotoalbum bol daný na hlavnom pojednávaní na nahliadnutie, spoznal N. L.. Svedok potvrdil svoju
výpoveď z prípravného konania, ktorej časť mu bola za účelom odstránenia rozporov na hlavnom
pojednávaní prečítaná, že poškodená mu volala, že sa s L. stretla a dohodla sa s ním na nejakom

stretnutí a že mu dala zálohu ale nepovedala mu v akej výške, ale potom je nebral telefón a prosila
ho, aby mu skúsil zavolať, čo sa mu nepodarilo s tým, že mu poškodená vtedy mala povedať, že mu
dala 9.000,- Eur.

Svedok K. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným sa pozná od detstva a obžalovaný

sa u neho v Prahe, kde svedok býva, zastavuje a vtedy u neho aj prespáva. Už nevie povedať presný
dátum, kedy u neho obžalovaný bol, ale vie, že ten chodí k nemu vždy koncom augusta každý rok a myslí
si, že tomu tak bolo aj v roku 2020, lebo v tom roku ešte matka obžalovaného pracovala v Nemecku.
Vtedy u neho prespáva a ide za mamou do Nemecka. Za mamou chodil obžalovaný preto, aby jej
doniesolliekyanejakéveci.Nevie,čímsavroku2020obžalovanýživil,leboonisabaviaoinýchveciach.

V tom čase mal obžalovaný F. B. ale nie si tým istý. Nevie, či vtedy prišiel autom alebo vlakom, lebo to
obžalovaný striedal. Zastavil sa u neho aj cestou späť z Nemecka, kde sa zdržal iba jednu noc. U neho
sa obžalovaný väčšinou zdrží 2 alebo 3 dni. Obžalovaný k nemu chodí koncom augusta preto, lebo to
svedkovi takto vyhovuje pracovne.

Súd na návrh prokurátora a so súhlasom obžalovaného prečítal výpoveď svedkyne O. B. z prípravného
konania, kedy dňa 17.01.2023 vypovedala, že obžalovaný je jej syn. V rokoch 2017 až 2021 pracovala
v Nemecku ako opatrovateľka a ubytovaná bola u pacienta, o ktorého sa starala. Počas toho, ako
pracovala v Nemecku, obžalovaný asi ju 2 až 3 krát do roka chodil navštevovať, pričom bol ubytovaný
tam, kde ona. V období od 22.08.2020 do 27.08.2020 bol u nej, lebo 20.08.2020 mu volala, aby jej

doniesol lieky na vysoký krvný tlak, cholesterol a štítnu žľazu. Lieky jej poslal poštou ale tie sa niekde
stratili. Myslí si, že k nej prišiel vlakom. Nespomína si na meno a adresu pacienta, pre ktorého vtedy
pracovala. Pán, pre ktorého pracovala medzičasom išiel do ústavu a tak nevie, či by túto návštevu
obžalovaného u nej vedel niekto potvrdiť.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania prečítal
výpoveď svedka G. I. z prípravného konania zo dňa 10.07.2021, ktorý uviedol, že telefónne číslo
XXXX XXX XXX nepozná ale potvrdil, že mal viaceré telefónne čísla na karty, ktoré kúpil v OC Tesco
v Trebišove. Mobilný telefón HONOR so SIM kartou dal do záložne za 56,- Eur a ten už zo záložne
nevyzdvihol. Z tohto telefónu dal zavolať nejakému kamarátovi ale bol vždy pri hovore a žiadne kúpy

alebo predaje sa z jeho mobilu nevybavovali. Poškodenú nepozná.

Súd v rámci listinných dôkazov prečítal zápisnicu o podaní trestného oznámenia, ktoré podala svedkyňa
– poškodená do zápisnice spísanej dňa 14.10.2020 na OR PZ Prešov, v ktorom poškodená uviedla
rovnaké skutočnosti ako vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, kedy osobu menom L. opísala

ako človeka asi vo veku 50 rokov, ktorý mal celý čas slnečné okuliare, silnejšej postavy a tmavé oči,
ktoré videla zboku cez okuliare.

Súd tiež prečítal komunikáciu poškodenej s osobou, ktorú mala poškodená uloženú v mobilnom telefóne
ako L., kedy z obsahu komunikácie vyplýva, že si obaja dohadovali čas stretnutia. Komunikácia prebehla

podľamobilnéhotelefónuod27.08.2020do10.09.2020,kedyosobamenomL.komunikovalanaposledy.
Neskôr už na výzvy poškodenej nereagoval. Súd tiež prečítal sms komunikácia medzi poškodenou
a svedkom C., z ktorej vyplýva, že ani svedok C. sa nevie osobe menom L. dovolať.Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 27.08.2020 vyplýva, že od A. E. bola prijatá suma 13.300,-
Eur za účelom zaplatenia zálohy, pričom podpis príjemcu je nečitateľný. Obžalovaný na hlavnom
pojednávaní poprel, že by to bol jeho podpis.

Súd na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania prečítal aj zápisnicu z rekognície osoby, ktorá
bola vykonaná dňa 07.07.2021 za prítomnosti vyšetrovateľov PZ a poškodenej A. E., z obsahu ktorej
vyplynulo, že poškodená ani na jednom z albumov obsahujúcich fotografie nepoznala osobu, ktorej mala
odovzdať peniaze. Na oboch albumoch sa nachádzala aj fotografia N. L..

Súd tiež prečítal obsah zápisnice o rekognícii vykonanej dňa 23.03.2022, opäť za účasti vyšetrovateľov
a poškodenej A. E., kedy jej boli za sebou predložené dva albumy fotografií obsahujúcich päť farebných
a jednu čiernobielu fotografiou mužov, kedy poškodená postupne na oboch albumoch spoznala osobu
obžalovaného, ktorého označila ako muža, ktorému odovzdala 13.300,- Eur. Obhajca k tomuto dôkazu
namietal, že sa tam nachádza aj jedna čiernobiela fotografia, jedna osoba s plešinou, hoci poškodená

uvádzala, že ten muž plešinu nemal a ešte jedna osoba s náušnicou, čím sú podľa neho tri zo šiestich
osôb vylúčené.

Zo správy mobilných operátorov podaných na základe príkazu sudcu podľa § 116 Trestného poriadku
vyplýva, že telefónne číslo XXXX XXX XXX je registrované v spoločnosti SWAN Mobile, a.s. a pridelené

osobe menom G. I..

Z úmrtného listu Matričného úradu Levice vo zväzku 45, ročník 2021, strana 183, poradové číslo 392 je
zapísané úmrtie N. L., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.

Uznesením OR PZ vo Vranove nad Topľou pod ČVS: ORP 365/2/-VYS-VT-2022 zo dňa 28.02.2022
bolo vznesené obvinenie A. B. a G. C. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa §
221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona spáchaného formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona. Z obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov pod číslom PV 1/22/77103-11 vyplýva,
že prokurátor vypracoval dňa 27.05.2022 obžalobu na oba vyššie uvedené osoby pre skutok, ktorého

sa mali dopustiť tak, že obvinený G. C. poskytol poškodenému P. D., trv. bytom C. Q. XX, okr. Vranov
nad Topľou, prechodne bytom L. XX, I. D. J. kontakt na obvineného A. B., a predstavil ho P. D. ako
realitného makléra, ktorý mu zabezpečí a sprostredkuje kúpu pozemku po exekúcii, o čom ho uisťoval
prostredníctvomkomunikácievaplikáciiMessenger,pričomprvýkrátsavšetcitrajastretlidňa18.04.2021
na čerpacej stanici v Hencovciach, okr. Vranov nad Topľou, kde na stretnutie P. D. priviezol G. C. a A.

B. prišiel sám na inom motorovom vozidle a na predmetom stretnutí A. B. uviedol P. D., že pozemok na
predaj o rozlohe 6500 m2 sa nachádza pri pohostinstve A. v obci Bystré, okr. Vranov nad Topľou, na
sprostredkovaní jeho predaja sa dohodli a následne sa opäť všetci traja stretli 19.04.2021 na parkovisku
pri bývalom Plastimexe v Nižnom Hrabovci, okr. Vranov nad Topľou, kde na toto stretnutie P. D. opäť
priviezol G. C. a A. B. prišiel sám na inom motorovom vozidle, pričom A. B. ukázal P. D. v mobilnom

telefóne fotku pozemku, ktorý mu ponúkal a P. D. odovzdal A. B. za prítomnosti G. C. sumu 5.980,- Eur
za predmetný pozemok, bez vystavenia potvrdenia alebo podpisu zmluvy, pričom v tom čase už A. B.
vedel, že P. D. žiaden pozemok po exekúcii nezabezpečí, pričom aj po následných urgenciách zo strany
P. D. nedošlo k žiadnemu prevodu pozemku, v dôsledku čoho bola poškodenému P. D. spôsobená škoda
v sume 5.980,- Eur, pričom prokurátor tento skutok právne kvalifikoval vo vzťahu k obžalovanému A. B.

ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a vo vzťahu k obvinenému G. C. ako
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona spáchaný formou pomoci podľa § 21 ods.
1 písm. d) Trestného zákona. Uvedená trestná vec sa vedie na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod
spisovou značkou 2T 35/2022 a doposiaľ nie je právoplatne skončená.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou vyplýva, že obžalovaný je
od 08.01.2018 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a táto jeho evidencia ku dňu podania
potvrdenia (24.01.2023) trvá, pričom od 19.10.2022 je práceneschopný, čo vyplynulo aj z potvrdenia
o PN. Zdravotné problémy obžalovaného vyplynuli aj z lekárskych správ, ktoré sa viažu na PN.
Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 20.01.2023 vyplýva, že obžalovaný nie je poberateľom

žiadneho druhu dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou.

Z odpisu Registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného aktuálneho ku dňu vydania tohto rozsudku
vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Z Ústrednej evidencie priestupkov MV SRvyplýva spáchanie iba jedného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky ale až po
spáchaní žalovaného skutku. Predtým iné priestupky obžalovaný evidované nemá.

Súd vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktoré sám považoval
za potrebné vykonať na to, aby mohol spoľahlivo ustáliť, aký skutok sa stal, či tento skutok napĺňa
znaky niektorého z trestných činov v zmysle Trestného zákona, a ak áno, akého a či tento skutok
majúci povahu trestného činu spáchal obžalovaný. Súd tiež vykonal všetky dôkazy potrebné na to,
aby v prípade vyslovenia viny obžalovaného za spáchaný trestný čin mohol rozhodnúť o uložení

primeraného a spravodlivého trestu a to tak z hľadiska jeho druhu ako aj výšky. Súd pritom vyhodnocoval
všetky dôkazy a informácie z nich vyplývajúce samostatne, avšak zároveň v spoločnom kontexte, ktorý
vytvárajú.

Výrok súdu o vine obžalovaného sa musí zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané na hlavnom
pojednávaní /§ 2 ods. 19 a § 278 ods. 2 Trestného poriadku/ a tieto dôkazy musia tvoriť súhrnne logickú,

ničím nenarušenú a uzavretú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré
sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že o nich možno vyvodiť jediný záver a súčasne
vylúčiť možnosť iného záveru o tom, že sa skutok stal a že tento skutok spáchal obžalovaný.

Obžalovaný v priebehu celého trestného konania svoju vinu popieral a svoju obranu založil na tvrdení, že

v tom čase, kedy malo podľa obžaloby ku skutku dôjsť, sa nachádzal mimo územia Slovenskej republiky,
pretožebolnavštíviťsvojumamuO.B.,ktorávtomčasepracovalavNemeckuakoopatrovateľka,pričom
po ceste tam a aj po ceste naspäť navštívil svojho kamaráta z detstva K. G., ktorý žije v Prahe a kde pri
ceste tam aj späť u neho prespal dve alebo tri noci. Druhou rovinou obrany obžalovaného, ktorá podľa
neho vylučovala spáchanie skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, bola nezákonnosť rekognície, na ktorej

ho poškodená A. E. označila ako páchateľa a ktorá mala spočívať jednak v jej nezákonnom priebehu
ale aj v predložení fotografií, ktorých charakter neumožňoval výber spomedzi podozrivých ale priamo
ukazoval na jeho osobu. Obžalovaný opakovane v priebehu súdneho konania zdôrazni, že poškodenú
nepozná a prvýkrát ju videl až v prípravnom konaní v súvislosti s vyšetrovaním tejto trestnej veci.

V zmysle § 169 Trestného poriadku súd pri rozhodovaní vo veci samej rozsudkom vo vzťahu k vine
v prvom rade skúma, či sa skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný stal. Následne rozhoduje o tom, či
tento skutok má znaky niektorého z trestných činov a aká je jeho právna kvalifikácia a až následne
posudzuje, či tento skutok spáchal obžalovaný a či je za tento trestný čin trestne zodpovedný.

Vo vzťahu k prvej otázke súd jednoznačne konštatuje, že na základe vykonaného dokazovania, najmä
z výpovede svedkyne – poškodenej A. E. jednoznačne vyplynulo, že skutok tak, ako ako je uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku (a napokon tak, ako bol uvedený v podanej obžalobe) sa skutočne stal.
Svedkyňa poškodená tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní konzistentne a logicky
popísala to, ako došlo k jej trom stretnutiam s mužom, ktorý sa jej predstavil ako L. a ktorý mal pracovať

ako realitný maklér, ako mu na požiadanie na troch stretnutiach dala spolu 13.300,- Eur, o čom jej ten
muž vypísal príjmový pokladničný doklad obsahujúci nečitateľný podpis príjemcu. Je tiež z jej výpovede
zrejmé, že k žiadnemu sprostredkovaniu kúpy nehnuteľnosti nedošlo a tento muž si tieto peniaze
ponechal. Stretnutia s touto osobou vyplývajú aj z ich vzájomnej sms komunikácie ako aj z komunikácie
medzi svedkyňou – poškodenou a svedkom C., v ktorej sa poškodená domáha, aby svedok C. zavolal

tomu mužovi, lebo mu dala peniaze, ktoré jej nevrátil. Aj svedok C. vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní potvrdil pravosť tejto komunikácie s poškodenou.

Podľa právneho záveru súdu tento skutok, ktorý je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto
rozsudku napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona

účinného od 06.08.2024, pretože páchateľ na škodu majetku poškodenej predstavujúcej sumu 13.300,-
Eur seba obohatil tým, že si tieto peniaze ponechal bez toho, aby sprostredkoval kúpu nehnuteľnosti,
za účelom ktorej mu boli tieto peniaze poškodenou zverené ako záloha, čím poškodenú A. E. uviedol
do omylu, pretože jej tvrdil, že kúpu nehnuteľnosti sprostredkuje, hoci tak neurobil a ani nikdy nemienil
urobiť, pričom týmto svojim konaním spôsobil na majetku poškodenej malú škodu, kedy rozsah škody

vyplýva z ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Páchateľ pritom
konal v priamom úmysle /§ 15 písm. a) Trestného zákona/, pretože z jeho konania je zrejmé, že
tento skutok chcel spáchať. Predovšetkým neuzavrel s poškodenou žiadnu zmluvu, nevykonal žiadnu
ohliadku nehnuteľnosti na mieste samom a ani nevydal riadne potvrdenie o prevzatí všetkých trochpreddavkov v okamihu ich prevzatia tak, aby z nich bolo zrejmé, kto tieto peniaze prevzal a na aký
účel. Aj miesto stretnutia (parkovisko pri obchodnom centre a priestory motorového vozidla, ktoré
vylučujú iných svedkov) jednoznačne svedčia o zámere páchateľa tento trestný čin spáchať. Napokon

ani do dnešného dňa neboli poškodenej peniaze vrátené alebo kúpa nehnuteľnosti sprostredkovaná.
K námietkam obhajoby o primeranej opatrnosti poškodenej súd uvádza, že z hľadiska trestno právnej
zodpovednosti sú úplne irelevantné. Poškodená konala v dobrej viere a v jej konaní nebol zistený
na rozdiel od páchateľa žiaden postranný úmysel. V žiadnom prípade nemôže otázka zachovania
primeranej opatrnosti poškodeného znižovať alebo dokonca úplne vyvracať vinu páchateľa.

Obžalovaného z konania, ktoré sa mu kladie za vinu usvedčuje svedkyňa – poškodená A. E., ktorá
jednoznačne uviedla, že osoba, ktorej dala peniaze a ktorá sa jej predstavila pod priezviskom „L.“ je
totožná s osobou obžalovaného. Súd si uvedomuje, že jej výpoveď (medzi ktorú fakticky zahŕňa aj
rekogníciu ako zvláštnu formu výsluchu) je jediným priamym usvedčujúcim dôkazom, ale vzhľadom
na konzistentnosť výpovede poškodenej v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní súd

v jej tvrdeniach nezistil žiadne podstatné rozpory, ktoré by mohli súd viesť k pochybnosti o pravdivosti
jej výpovede. Je potrebné zdôrazniť, že poškodená nemá žiaden vzťah k obžalovanému, ktorého
predtým nepoznala a ktorý by nejakým spôsobom mohol ovplyvniť jej výpoveď v jeho neprospech.
Tiež nebola zistená žiadna okolnosť, pre ktorú by mohla poškodená úmyselne obviniť obžalovaného zo
žalovaného trestného činu, čím by si nutne privodila trestné stíhanie za trestný čin podľa § 346 Trestného

zákona. Poškodená obžalovaného ako páchateľa žalovaného skutku identifikovala aj pri konfrontácii,
a hoci tú nemožno stotožňovať s rekogníciou, ale aj tento dôkaz svedčí o dôveryhodnosti poškodenej.
Rovnako to platí aj pre agnoskáciu, kde aj tu poškodená na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedla,
že obžalovaný je páchateľom skutku a túto jej výpoveď sa nepodarilo obhajobe účinným spôsobom
spochybniť. Vo vzťahu k samotnej rekognícii súd uvádza, že táto bola vykonaná v súlade s tým, ako

jej postup stanovuje § 126 Trestného poriadku, kedy bola poškodená poučená o svojich právach. Pri
rekognícii osoby je potrebné, aby vylúchaný najskôr osobu opísal (výzor tváre, vlasy, výška a pod.) a až
potom sa osoba, ktorá má byť opoznaná zaradí medzi viaceré osoby podobného vzhľadu, čo v danom
prípade naplnené bolo, pretože poškodená už v trestnom oznámení presne popísala osobu páchateľa.
Dňa 07.07.2021, kedy bola rekognícia vykonaná prvý krát, jej boli predložené dva fotoalbumy osôb,

ktoré sa vekom zhodujú s osobou, ktorú opísala poškodená. Nakoľko totožnosť páchateľa v tom čase
nebola známa, bolo len prirodzené, že táto rekognícia sa vykonávala pred vznesením obvinenia. Na
tejto rekognícii, ktorá neobsahovala fotografiu obžalovaného, poškodená neoznačila žiadnu osobu ako
páchateľa, čo je významné aj z toho hľadiska, že na oboch fotoalbumoch bola fotografia N. L., ktorého
ale poškodená vôbec neopoznala ako páchateľa, čím vylúčila tvrdenie svedka C., že osobou, ktorej

mala poškodená odovzdať peniaze bol N. L., na ktorého dal tento svedok poškodenej telefónne číslo
a ktorý už zomrel. Z procesného hľadiska je podľa názoru súd prípustné, že sa rekognícia vykonala opäť,
pretože v priebehu vyšetrovania vyšli najavo ďalšie okolnosti, ktoré svedčili pre iný okruh páchateľov.
Samotná poškodená ako dôvod opätovnej rekognície uviedla (a súd nemá dôvod jej neveriť), že od
kamaráta D. sa dozvedela, že tento bol podvedený rovnakým spôsobom ako ona a na to upozornila

políciu. Pri rekognícii konanej dňa 23.03.2022 je zrejmé, že všetky fotografie pri rekognícii zobrazujú
mužov rovnakého veku, charakteru tváre/čŕt a ani jedna fotografia nie je takého charakteru, ktorá by
ju z rekognície vylučovala. Skutočnosť, že jeden z figurantov má náušnicu nie je diskvalifikačným
kritériom rekognície, nakoľko náušnica nie je nemenným znakom ako napríklad jazva, tetovanie, kožné
výrastky (bradavice) a podobne. Rovnako to platí aj pre jednu čiernobielu fotografiu figuranta, čo možno

považovať len za spôsob zobrazenia osoby, avšak typologicky je figurant na tejto fotografii úplne
podobný obžalovanému a to je práve pri rekognícii podstatné. Poznávajúca osoba totiž má identifikovať
osobu a nie farebnosť fotografie. Ani opakovanie rekognície nespôsobuje, ako už súd vyššie uviedol,
jej nezákonnosť, podstatné ale je, aby fotografie figurantov pri druhej rekognícii boli odlišné od prvej
rekognície, čo bolo v tomto prípade dodržané. Vykonanie fotorekognície bolo prirodzené z dôvodu,

že totožnosť páchateľa bola v tom čase neznáma, hoci legislatívny výklad § 126 Trestného poriadku
navodzuje záver, že rekognícia in natura má prednosť (až v druhom odseku je spomenutá ako druhá
aj fotorekognícia). Ale potom, čo poškodená opoznala osobu na fotorekognícii, už nie je podľa názoru
súdu možné vykonávať rekogníciu in natura (primerane uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 8 Tdo
1594/2014 z 21.1.2015). Je potrebné vychádzať z toho, že rekognícia je v zásade neopakovateľným

úkonom a ako taká má byť vykonaná iba raz a môže byť realizovaná aj pred vznesením obvinenia. Právo
na obhajobu v tomto prípade porušené nie je, pretože obhajca a obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní
aleužajvprípravnomkonanípovzneseníobvineniamohlikrekogníciivyjadriťapredkladaťdôkazynajej
spochybnenie, čo aj využili. Je potrebné zdôrazniť, že neopakovateľnosť rekognície je potrebné chápaťako právno – procesnú nie faktickú, teda skutočnosť, že poškodená na prvej rekognícii neopoznala
žiadnu z jej predložených osôb neznamená, že sa táto rekognícia nemôže znovu zopakovať s inými
fotografiami, ak sa procesná situácia v priebehu vyšetrovania zmení tak, že druhá rekognícia je potrebná

(k čomu došlo aj v tomto prípade). Neprítomnosť obhajcu na tomto úkone teda nemôže mať za následok
nepoužiteľnosť tejto rekognície ako dôkazu alebo jej nezákonnosť. Procesná situácia v prípravnom
konaní, kedy páchateľ trestného činu bol neznámy a jeho totožnosť nebolo možné zistiť inak, nutne
viedla oprávnene vyšetrovateľa k použitiu rekognície pred vznesením obvinenia. Ak totožnosť osoby
nie je zistená, rekognícia in natura ani neprichádza do úvahy. Opakovanie fotorekognície s následnou

rekogníciu in natura je možné iba výnimočne, aj to len v prípade, ak sú pochybnosti o totožnosti
páchateľa pri fotorekognícii, čo ale v danej situácii nenastalo, pretože poškodená osobu obžalovaného
jednoznačne opísala, na fotorekognícii označila a jednoznačne označovala osobu obžalovaného aj pri
konfrontácii a na hlavnom pojednávaní. Žiadne z vyjadrení poškodenej opisujúcej osobu obžalovaného
nie je takého charakteru, ktoré by spochybňovalo pravdivosť tvrdení poškodenej.

Pokiaľ sa jedná o obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že v čase spáchania skutku nebol na
území SR, táto nebola z pohľadu súdu dostatočne dôveryhodným spôsobom potvrdená. Tvrdenie
obžalovaného mala dosvedčiť jeho matka, ktorá napriek svojmu veku 80 rokov v čase jej výpovede
v prípravnom konaní, presne uviedla dátumy, kedy mal byť obžalovaný pred troma rokmi za ňou
v Nemecku, ale už nevedela uviesť meno klienta, o ktorého sa mala starať, hoci v tom čase už mala

sama 77 rokov. To spolu s blízkym príbuzenským pomerom k obžalovanému vedie nutne k pochybnosti
o objektivite jej výpovede a snahe pomôcť synovi. Rovnako to platí aj pre svedka G., ktorý ako sám
uviedol je kamarátom obžalovaného od detstva, ktorý tiež presne po troch rokoch vedel povedať, kedy
bol obžalovaný za ním v Prahe, kde sa mal zastaviť na ceste do Nemecka, ale už nevedel odpovedať
ani na základné otázky o obžalovanom, napríklad to, kde obžalovaný pracuje a z čoho žije, hoci ako

sám tvrdil, pozná sa s obžalovaným od malička. Za rovnako účelovú je potrebné chápať aj výpoveď
svedka C., kedy vo výpovedi na hlavnom pojednávaní mal zjavne tento svedok snahu zakryť svoj podiel
na tomto skutku. Predovšetkým najprv neuviedol, že dal poškodenej kontakt aj na L. a tvrdil, že takúto
osobu nepozná, ale potom pripustil, že taký kontakt vlastne mal. Tiež najskôr tvrdil, že nepozná ani
obžalovaného a až na ďalšie otázky v priebehu výsluchu potvrdil, že obžalovaného pozná a že má

na neho aj telefonický kontakt. Jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní je nutné vnímať v kontexte
prebiehajúcej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou, kde je svedok C. spolu s A.
B. obžalovaní za druhovo rovnaký a skutkovo podobný trestný čin. Uvedená obžaloba pri zachovaní
prezumpcie neviny síce nemôže slúžiť ako dôkaz o vine obžalovaného v prejednávanej trestnej veci
ale podľa názoru súdu svedčí o tom, že svedok C. sa s obžalovaným pozná a tento svedok má motív

zakryť trestnú činnosť obžalovaného v prejednávanej trestnej veci. Je potrebné tiež poukázať na zištný
motív obžalovaného, ktorý, ako vyplynulo zo stráv Sociálnej poisťovne a príslušného úradu práce, je
bez zamestnania, príjmov, sociálnych alebo iných dávok a je dlhodobo práceneschopný. Teda má motív
získavať finančné prostriedky aj trestnou činnosťou. Svedok I. vo svojej výpovedi uviedol, že mobilný
telefónajsoSIMkartoustýmtotelefónnymčíslom,naktorévolalobžalovanýpoškodenej,daldozáložne.

Tento dôkaz je potrebné vyhodnocovať nie v tom, ako sa obžalovaný k tejto SIM karte dostal, ale že
svedok I. stratil nad SIM –kou kontrolu a teda je možné, aby bola táto využívaná inými ľuďmi, napríklad
obžalovaným. Výpoveď tohto svedka teda nespochybňuje fakt, že obžalovaný mohol z telefónneho čísla
XXXX XXX XXX volať poškodenej, ako to ona tvrdí.

Všetky vykonané dôkazy tak, ako ich súd vyhodnotil, najmä usvedčujúca výpoveď svedkyne –
poškodenej A. E. jednoznačne vedú k jedinému záveru, že skutok uvedený v rozsudku mohol spáchať
iba obžalovaný. Žiaden z dôkazov naopak tento záver nevyvracia. Preto súd uznal obžalovaného za
vinného tak, ako je to uvedené v tomto rozsudku.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Zohľadnil aj primeranosť sankcii podľa § 33a Trestného zákona.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správaniepo spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.

Pri rozhodovaní o uložení trestu súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že
obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona/,
čo vyplýva z odpisu registra trestov a registra priestupkov, kde obžalovaný nemá žiadne záznamy.
Súd tiež v neprospech obžalovaného nezistil ani žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného

zákona. Preto súd uprednostňujúc výchovný účel trestu uložil obžalovanému trest odňatia slobody na
dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov, pričom druh trestu ako aj jeho výšku ukladal
s prihliadnutím na škodu, ako následok trestného činu, ktorý poškodenej spôsobil. Nemožno pritom brať
do úvahy len priamu majetkovú škodu, ale aj ďalšie nepriame následky, ktoré obžalovaný poškodenej
spôsobil tým, že jej vzhľadom na jej finančnú situáciu znemožnil hľadať si adekvátne bývanie. Aj zo
správania poškodenej, ktorá bola na hlavnom pojednávaní rozrušená je zrejmé, že ju táto udalosť

veľmi zasiahla aj po emočnej stránke. Vzhľadom na osobu obžalovaného však z pohľadu súdu nie je
nevyhnutný priamy výkon uloženého trestu a opäť zvýrazňujúc výchovný účel trestu u prvotrestanej
osoby, ktorou je obžalovaný, výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka,
počas ktorej bude mať obžalovaný možnosť svojim správaním preukázať, že toto jeho konanie bolo iba
ojedinelým vybočením z riadneho spôsobu života, ktorý viedol.

Súd zároveň uložil obžalovanému, aby poškodenej nahradil spôsobenú škodu vo výške 13.300,- Eur,
ktorú jej svojim konaním spôsobil a ktorú si poškodená uplatnila do skočenia prípravného konania čo
do dôvodu a jej výšky. Naopak, súd vôbec nerozhodoval o nároku poškodenej na nemajetkovú škodu,
pretože túto si poškodená neuplatnila do skončenia prípravného konania a jej výšku ani nevyčíslila, teda

riadne a včas tak, ako to ukladá § 46 ods. 3 Trestného poriadku. Vzhľadom na výšku spôsobenej škody
a jej význam a dopad pre samotnú poškodenú uložil obžalovanému, aby ju podľa svojich síl a schopností
nahradil v skúšobnej doby, čím pre poškodenú súd zabezpečil jej náhradu v relevantnom čase skúšobnej
doby pod hrozbou priameho výkonu uloženého trestu odňatia slobody.

Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie

rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť
výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa

odvolania výslovne vzdať.