Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-32S/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200014
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.Ing.MatúšaŠkarbalu(sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej
veci žalobcu: KOVÁČ SK, s.r.o., so sídlom Babkov 5, 013 11 Lietavská Svinná-Babkov, IČO: 46 935 584,
právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Puškinova
58, 900 01 Modra, IČO: 52 990 516, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 102941369/2022 zo dňa 02.11.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina (ďalej ako „správca dane“) vykonal u žalobcu v zmysle ustanovenia § 46 ods. 1
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) daňovú kontrolu na zistenie a preverenie
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) vrátane

oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2020. Daňová
kontrola bola začatá dňa 19.11.2020 na základe Oznámenie o daňovej kontrole č. 101551035/2020 zo
dňa 08.10.2020. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 101893863/2021 zo
dňa 07.10.2021 (ďalej ako „Protokol“), ktorý bol spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v Protokole doručený žalobcovi osobne dňa 08.10.2021, kedy bola daňová kontrola ukončená. Žalobca
dňa 23.11.2021 správcovi dane doručil podanie „Vyjadrenie k protokolu z výkonu daňovej kontroly
č. 101893863/2021 zo dňa 07.10.2021“. Na základe pripomienok k Protokolu správca dane na

návrh žalobcu pristúpil k vykonaniu ďalších procesných úkonov. Správca dane požiadal žalovaného
opredĺženielehotynavydanierozhodnutiavovyrubovacomkonaní,pričomžalovanýakodruhostupňový
orgán lehotu správcovi dane predĺžil o 90 dní, o čom bol žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne
upovedomený dňa 02.03.2022. Termín ústneho pojednávania vo veci prerokovania pripomienok
k Protokolu bol na základe žiadosti splnomocnenej zástupkyne žalobcu zmenený na deň 11.04.2022,
pričom z ústneho pojednávania bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100823317/2022
zo dňa 11.04.2022. Vo vyrubovacom konaní správca dane Rozhodnutím č. 101154029/2022 zo dňa

02.05.2022 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3 987,11 eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2020
(ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“).2. Žalobca si v uvedenom zdaňovacom období uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
z nasledujúcich faktúr od dodávateľa Medik Press, s.r.o., so sídlom Hraničná 2, 040 17 Košice – mestská
časť Juh, IČO: 52 648 281, DIČ: 2121093810, IČ DPH: SK2121093810 (ďalej ako „Medik Press, s.r.o.“):

a) faktúra č. 200100048 zo dňa 10.07.2020, dátum dodania dňa 10.07.2020, za tovar – turbodúchadlo,
EGTR ventil, chladič vzduchu INTERCOOLER, spojkový válec, štartér, svetlo predné ľavé Cargo,
svetlo predné pravé Cargo, ložisko kardanu, vstrekovač, D-5088840, ložisko, vstrekovač A-76658860,
čerpadlo palivové, EGR ventil v celkovej sume 5 902,15 eur, z toho základ dane vo výške 4 918,46 eur
a 20% DPH vo výške 983,69 eur,

b) faktúra č. 200100070 zo dňa 07.08.2020, dátum dodania dňa 31.07.2020, v celkovej sume 18 124,09
eur,ztohozákladdanevovýške15103,41eura20%DPHvovýške3020,68eurzavyčerpanúmotorovú
naftu za 07/2020 v množstve 17 700 l – uplatnené odpočítanie dane bolo v pomernej výške 3 003,42 eur.

3. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že daňový subjekt predložením
dodávateľských faktúr a dodacích listov, evidencie DPH síce formálne naplnil zákonné predpoklady pre

uplatnenie nároku na odpočítanie dane, ale na základe skutočností zistených správcom dane v priebehu
daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania, ktoré preukázateľne spochybnili vierohodnosť a
pravdivosť predložených dokladov, nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by tieto oprávnené pochybnosti
správcu dane vyvrátil a preukázal tak reálne dodanie deklarovaných tovarov dodávateľom. Daňový
subjekt podľa správcu dane neuniesol ťarchu dôkazného bremena k tomu, aby pochybnosti správcu

dane vyvrátil.

4. Správca dane mal za to, že daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly nepreukázal, že skutočne
došlo k dodaniu tovaru od spoločnosti Medik Press, s.r.o.. V priebehu daňovej kontroly nebolo zo strany
daňového subjektu preukázané, kto dodanie tovaru zabezpečil, kedy a v akom rozsahu mal byť tovar

dodaný. Žiadne relevantné dôkazy predložené neboli. Dodanie tovaru – motorovej nafty a náhradných
dielov, ktoré sú predmetom faktúr od dodávateľa Medik Press, s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa sa
neuskutočnilo tak, ako ich deklaruje v predložených faktúrach daňový subjekt. Sám daňový subjekt
vo svojich vyjadreniach uviedol, že k dodaniam tovaru dochádzalo opakovane v priebehu mesiaca júl
2020 a následne bola vyhotovená súhrnná faktúra. Predložené faktúry však žiadne údaje o čiastočných

dodaniach neobsahujú. O opakovaných, čiastočných dodaniach nesvedčia ani k faktúram prislúchajúce
dodacie listy, tieto iba kopírujú faktúry, nie je z nich zrejmé, kedy k dodaniam došlo, v akom množstve
a kto tovar odovzdal. Daňový subjekt sa taktiež vyjadroval, že fakturácia bola vykonaná ako súhrnná
za celý mesiac až po vzájomnom odsúhlasení, ale žiadny dôkaz, na základe čoho bolo odkontrolované
množstvo dodaného tovaru, do akých vozidiel bola nafta prečerpaná k daňovej kontrole nepredložil. Pri

dodaní v zmysle dodávateľských faktúr č. 200100048 a č. 200100070 správca dane prijal záver, že toto
dodanie je fakturačný obchod bez reálneho plnenia.

5. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúry
č. 200100048 zo dňa 10.07.2020 a z faktúry č. 200100070 zo dňa 07.08.2020 od deklarovaného

dodávateľa Medik Press, s.r.o., čím žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19
ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „zákon o DPH“), nakoľko faktúry za dodanie tovaru, na základe ktorých si žalobca
uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 3 987,11 eur nepreukazujú existenciu a dodanie predmetného
tovaru. Predloženie samotnej faktúry nie je podľa správcu dane dôkazom toho, že sa dodanie tovaru

uskutočnilo, tak ako je faktúrami deklarované.

6. Správcom dane bolo v procese dokazovania preukázané, že daňová povinnosť z deklarovaných
dodaných tovarov dodávateľovi Medik Press, s.r.o., uvedenom na faktúrach nevznikla, z dôvodu, že
dodanie tovaru – náhradných dielov a motorovej nafty tak, ako to deklaroval žalobca predloženými

faktúrami sa reálne neuskutočnilo; dodanie nebolo preukázané dodávateľom ani žalobcom. Preto
správca dane na základe výsledkov dokazovania počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 3 987,11 eur.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného

7.Protiprvostupňovémurozhodnutiusprávcudanepodalžalobcaodvolanie,oktoromrozhodolžalovaný
rozhodnutím č. 102941396/2022 zo dňa 02.11.2022 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“) tak, že
prvostupňové rozhodnutie potvrdil.8. Žalovaný v odôvodnení opísal dôvody podaného odvolania a zosumarizoval skutkový stav
zistený správcom dane. Konštatoval, že správca dane opodstatnene spochybnil reálne uskutočnenie

zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúre č. 200100048 zo dňa 10.07.2020 a č. 200100070 zo
dňa 07.08.2020 spoločnosťou Medik Press, s.r.o., na základe ktorých si uplatnil žalobca odpočítanie
dane. Svedok A. B. – konateľ deklarovaného dodávateľa Medik Press, s.r.o. svojou svedeckou
výpoveďou síce verbálne potvrdil dodanie tovaru spoločnosti Medik Press, s.r.o., avšak svoje tvrdenia
nepodložil žiadnymi dôkazmi a jeho tvrdenia neboli preukázané ani v rámci vykonaného dokazovania.

Deklarovaným dodávateľom Medik Press, s.r.o. a ani žalobcom nebol označený žiaden subdodávateľ,
od ktorého mal byť preverovaný tovar nakúpený. Prípadní subdodávatelia neboli zistení ani v rámci
vykonaného dokazovania. Svedecká výpoveď bola zo strany p. A. B. účelová a žiadnym spôsobom
nepreukázala reálne dodanie tovaru pre žalobcu práve spoločnosťou Medik Press, s.r.o.

9. Žalobca nepreukázal, že skutočne došlo k dodaniu tovaru od spoločnosti Medik Press, s.r.o.,

nepreukázal, kto dodanie tovaru zabezpečil, kedy a v akom rozsahu mal byť tovar dodaný. Žiadne
relevantné dôkazy predložené neboli. Dodanie tovaru – motorovej nafty a náhradných dielov, ktoré sú
predmetom faktúr od dodávateľa Medik Press, s.r.o. pre odberateľa KOVÁČ SK, s. r. o. sa neuskutočnilo
tak, ako ich deklaruje v predložených faktúrach žalobca, ktorý uviedol, že k dodaniam tovaru dochádzalo
opakovane v priebehu mesiaca júl 2020 a následne bola vyhotovená súhrnná faktúra. Predložené

faktúry však žiadne údaje o čiastočných dodaniach neobsahujú. O opakovaných, čiastočných dodaniach
nesvedčia ani k faktúram prislúchajúce dodacie listy, tieto iba kopírujú faktúry, nie je z nich zrejme,
kedy k dodaniam došlo, v akom množstve a kto tovar odovzdal. Žalobca uviedol, že fakturácia bola
vykonaná ako súhrnná za celý mesiac až po vzájomnom odsúhlasení, ale žiadny dôkaz, na základe čoho
bolo odkontrolované množstvo dodaného tovaru, do akých vozidiel bola nafta prečerpaná k daňovej

kontrole nepredložil. Pri dodaní v zmysle dodávateľských faktúr č. 200100048 a č. 200100070 správca
dane, na základe objektívnych skutočností, ktoré zistil a vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných
súvislostiach, prijal záver, že došlo len k vystaveniu faktúr bez reálneho plnenia. Na základe uvedeného
bolo porušené ustanovenie § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o
DPH. Predloženie samotnej faktúry nie je dôkazom toho, že sa dodanie tovaru uskutočnilo, tak ako je

faktúrami deklarované. Na základe doručenej výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole
mal žalobca právo v lehote 30 pracovných dní písomne sa vyjadriť a označiť dôkazy, preukazujúce
jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Dňa 23.11.2021 bolo správcovi
dane doručené podanie „Vyjadrenie k protokolu z výkonu daňovej kontroly č. 101893863/2021 zo dňa
07.10.2021“, ktoré však neobsahovalo žiadne nové doklady ani dôkazy. V nadväznosti na pripomienky

v zaslanom vyjadrení k protokolu, správca dane vykonal doplňujúce dokazovanie. Za účelom doplnenia
vyjadrení, ktoré neboli správcovi dane poskytnuté spoločnosťou RIRO CONSTRUCTING, s.r.o. v
priebehu daňovej kontroly a to ani napriek opakovanej žiadosti správca dane zaslal na sídlo spoločnosti
RIRO CONSTRUCTING, s.r.o. výzvu, ktorou opakovane žiadal o doplnenie vyjadrení, avšak spoločnosť
RIRO CONSTRUCTING, s.r.o. v stavenej lehote na výzvu správcu dane nereagovala. K zaslaniu

požadovaných informácii došlo až následne dňa 03.03.2022, pričom v odpovedi na výzvu sa uvádza, že
„spoločnosť RIRO CONSTRUCTING, s.r.o. ako nájomca nemá vedomosť o tom, ako ich podnájomcovia
prepravujú tovar ku svojej podnikateľskej činnosti. Či dochádzalo v prenajatých priestoroch ku prekládke
motorovej nafty sa vyjadriť nevie, nakoľko ich areál nedisponuje kamerový systémom, ani strážnou
službou. Prenajaté priestory boli na to vhodné, je ku nim dostatočný prístup s nákladným vozidlom.

O prekládke nafty v prenajatých priestoroch podnájomcom informovaná nebola, nakoľko v uzatvorenej
podnájomnej zmluve prenajímali skladové priestory.“

10. Správca dane za účelom bližšej identifikácie osoby, ktorú žalobca navrhol vypočuť, opakovane
kontaktoval jeho splnomocnenú zástupkyňu, pričom ju informoval, že identifikácia osoby iba

prostredníctvom mena, priezviska a obce je nedostatočná a vyzval ju na jej doplnenie. Žalobca bol
prostredníctvom zaslanej výzvy upozornený, že v prípade, že identifikácia osoby nebude doplnená,
nebude možné uvedenú osobu predvolať a vykonať jej vypočutie. Napriek tomu, že Výzva č.
100061386/2022 zo dňa 13.01.2022 bola dňa 07.02.2022 splnomocnenou zástupkyňou prevzatá,
označená osoba nebola bližšie identifikovaná, na výzvu správcu dane nikto za daňový subjekt

nereagoval. O získanie bližšej identifikácie osoby C. D., bytom E. sa správca dane snažil aj z
vlastnej iniciatívy, z dostupných informačných systémov, avšak zistil, že uvedená osoba nemá žiadane
živnostenské oprávnenie, nie je štatutárnym zástupcom žiadnej obchodnej spoločnosti a taktiež nie jeevidovaná v žiadnych záznamoch správcu dane a uvedenú osobu tak nebolo možné identifikovať a
zabezpečiť jej výsluch.

11. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal reálnosť deklarovaných sporných zdaniteľných obchodov od
dodávateľauvedenéhonanímpredloženýchfaktúrach,žiadneďalšievierohodnédôkazynapreukázanie
svojichtvrdení,žepredmetnédodaniespornýchzdaniteľnýchobchodovdodalaspoločnosťMedikPress,
s.r.o. správcovi dane nepredložil. Žalobca pochybnosti vzniknuté s dodaním sporných zdaniteľných
obchodov od dodávateľa Medik Press, s.r.o. neodstránil. Skutočnosť, že žalobca využíva pre svoj

vozový park v rámci svojej podnikateľskej činnosti motorovú naftu a dodaný tovar je rozhodnou
komoditou zabezpečujúcou pohon vozidiel, ktoré sú prostriedkom pre účely zabezpečovania príjmu
z hlavnej ekonomickej činnosti žalobcu, správca dane nespochybnil, uvedené bolo výkonom daňovej
kontroly aj preverené, čo však neznamená, že v prípade spotrebovanej nafty sa jednalo o naftu
dodanú dodávateľom Medik Press, s.r.o. Správca dane skutočnosti týkajúce sa skladových priestorov
nevyhodnotil samé o sebe ako dôvod pre neuznanie odpočítania dane.

12. K odvolacej námietke žalobcu, že informácia, že spoločnosť Medik Press, s.r.o. nemala v roku
2020 evidované žiadne autá a za daný rok nepodala daňové priznanie k dani z motorových vozidiel,
je irelevantná, nakoľko spoločnosť mohla vykonávať činnosť aj motorovým vozidlom, ktoré patrilo tretej
osobe, žalovaný uviedol, že svedok p. A. B. sa vyjadril, že dodávku bezodplatne zabezpečila p. D.,

ale bližšiu identifikáciu p. D. neuviedol. Bližšiu identifikáciu vozidla, ktoré malo vykonávať prepravu
preverovaného tovaru neuviedol ani sám žalobca a to aj napriek tomu, že k dodaniam motorovej
nafty malo dochádzať opakovane, niekoľko krát za mesiac, v priebehu niekoľkých mesiacov. Od osoby
podnikajúcej v oblasti dopravy, vrátane servisu vozidiel sa takáto vedomosť očakáva, preto označenie
vozidla „nejaká biela dodávka“ bez označenia minimálne značky vozidla je nedostatočné.

13. Žalobca nepreukázal konkrétne okolnosti dodávky – akým spôsobom, kedy a v akom množstve
bola preverovaná motorová nafta dodaná, akým spôsobom bola prepravená, akým spôsobom bolo
uskutočnené jej prečerpanie a do ktorých motorových vozidiel. Napriek opakovým stretnutiam, konateľ
žalobcu taktiež nevedel bližšie identifikovať ani pani, ktorá sa mala na dodaní tovaru zúčastňovať. O

množstve a dátume dodania nevypovedá ani samotná faktúra vzťahujúcej sa k nákupu motorovej nafty,
nakoľko predmetná faktúra deklaruje, že dňa 31.07.2020 malo dôjsť k dodaniu 17 700 litrov motorovej
nafty. Vyjadrenie svedka p. A. B. a tiež konateľa žalobcu p. D. však nasvedčuje tomu, že k dodaniu
nafty malo dôjsť v priebehu mesiaca júl 2020 opakovane (podľa vyjadrenia konateľa žalobcu dvakrát za
týždeň) a následne bola za celkové dodané množstvo vystavená súhrnná faktúra. Taktiež ani k faktúre

prislúchajúcidodacílistneodrážarealitu,nakoľkopredmetnýdodacílistibakopírujefaktúru,niejezneho
zrejmé, kedy k dodaniam došlo, kto tovar odovzdal. K fakturovanému množstvu nebol zo strany žalobcu
predložený žiaden dôkaz a to aj napriek tomu, že podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti si množstvo
nafty dodané v jednotlivých dňoch zapisovali a na konci mesiaca si to odkontrolovali. Na základe
odsúhlaseného množstva mala byť následne vystavená súhrnná faktúra. Evidencia odsúhlaseného

množstva správcovi dane predložená nebola. K samotnému prečerpávaniu motorovej nafty malo
dochádzať prečerpávacím meracím zariadením, ktorým žalobca taktiež nedisponuje. Fakturovanému
množstvu taktiež odporuje vyjadrenie p. D., že fakturovaná nafta bola prepravovaná v bareloch (plastový
vak v kovovej klietke), ktoré sú väčšinou 1000 litrov, pričom väčšinou to bol jeden barel dovážaný
dva krát do týždňa. Pri vyfakturovanom objeme 17 700 litrov nafty by k jej dodaniu muselo dôjsť v

priebehu mesiaca 18 krát, čo je v priemere 4 až 5 krát za týždeň. Taktiež ani v prípade náhradných
dielov žalobca nepreukázal, akým spôsobom, kedy a v akom množstve mu boli preverované náhradné
diely dodané, akým spôsobom boli prepravené, do ktorých motorových vozidiel mali byť náhradné
diely namontované. Neboli doložené VIN čísla náhradných dielov, na základe čoho by bolo možné
preveriť tieto náhradné diely u platiteľa. Sám konateľ spoločnosti sa nevedel vyjadriť, či boli náhradné

diely dovezené naraz alebo viac krát v priebehu mesiaca. Nepamätal si, do ktorého vozidla boli
náhradné diely namontované. Prepravu náhradných dielov mal vykonať p. A. B. spolu s konkrétne
neidentifikovanou pani a to vozidlom BMW, ktorého ŠPZ žalobca uviesť nevedel. Napriek viacerým
vyjadreniam, že medzi žalobcom a spoločnosťou Medik Press, s.r.o. prebiehala mailová komunikácia,
či už v prípade komunikácie pri objednávaní tovaru alebo zaslanie faktúr, žiadne dôkazy o mailovej

komunikácii správcovi dane predložené neboli.

14. Žalobca okrem faktúr a dodacích listov (na faktúrach č. 200100048 a 200100070 tak ako i na
dodacích listoch k týmto faktúram nie je písomne potvrdené prevzatie tohto tovaru, chýba podpis apečiatka) nepredložil žiadne iné dôkazy, na ktoré bol správcom dane vyzvaný. Predmetnou výzvou
správca dane okrem iného poukázal na dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť a to konkrétne, akým
spôsobom bola uskutočnená preprava tovaru, jeho nakládka a vykládka, kde bol tovar skladovaný, kedy

a v akom množstve bol fakturovaný tovar dodaný, či boli kontrolované a overené parametre pohonných
hmôt (druh, kvalita atď.). To znamená, že správca dane identifikoval skutočnosti, na základe ktorých
mu vznikli pochybnosti, pokiaľ ide o existenciu zdaniteľného plnenia. Odvolávajúci sa žiadne iné dôkazy
nepredložil, t.j. neodstránil pochybnosti správcu dane, čím neuniesol svoje dôkazné bremeno. Podľa
odvolacieho orgánu správca dane identifikoval konkrétne rozporné skutočnosti, pričom odvolávajúci sa

neodstránil pochybnosti a preto je možné vyvodiť záver neunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k
hmotnoprávnemu ustanoveniu § 49 ods. 1 zákona o DPH.

15. Preverovaním vykonaným u spoločnosti Gellep, s.r.o. v rámci procesu určovania dane podľa
pomôcok za zdaňovaniu obdobie júl 2020, na ktoré žalobca poukázal, bolo jednoznačne preukázané,
že predmetom odberateľských faktúr č. FV200278, FV200280 a FV200282 vystavených spoločnosťou

Gellep, s.r.o. v zdaňovacom období júl 2020 pre odberateľa Medik Press, s.r.o. bolo dodanie liekov,
nie dodanie náhradných dielov ani motorovej nafty. Taktiež ani preverenie montáže náhradných dielov
vo vozidlách žalobcu nepreukazuje, že sa jedná o náhradné diely dodané dodávateľom Medik Press,
s.r.o. a to aj z dôvodu, že neboli predložené žiadne záručné listy, výrobné čísla, certifikáty. Bez bližšej
špecifikácie ich nie je možné odlíšiť od iných náhradných dielov, a taktiež, ani sám konateľ žalobcu

nevedel uviesť, do ktorých vozidiel mali byť náhradné diely namontované. Bolo zistené, že žalobca v
zdaňovacom období júl 2020 nakupoval režijný materiál do automobilov a motorovú naftu aj od iných
dodávateľov a niektoré vozidlá boli servisované a opravované u iných servisných organizácii.

16. Pôvod tovaru, druh minerálneho oleja a príslušný kód kombinovanej nomenklatúry neboli zo strany

žalobcu ani zo strany jeho dodávateľa Medik Press, s.r.o. preukázané a to ani napriek tomu, že v
priebehu daňovej kontroly boli na predmetné skutočnosti opakovane vyzývaní. Žalobca nevyužil svoje
právo podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku klásť svedkovi A. B. - konateľovi spoločnosti
Medik Press, s.r.o. otázky pri ústnom pojednávaní dňa 25.05.2021. Správca dane počas výkonu daňovej
kontroly dodržal zásadu aktívnej súčinnosti a vytvoril žalobcovi priestor na to, aby preukázal skutočnosti,

ktorémalivplyvnasprávneurčeniedaneaskutočnosti,ktoréuviedolvpodanomdaňovompriznanídane.
Správca dane vyzýval žalobcu na odstránenie pochybností správcu dane, na predkladanie dokladov a
dôkazov. Žalobca však žiadne nové dôkazy nepredložil a to aj napriek upozorneniu, že ak nepreukáže
skutočnosti v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr
vyhodnotí ako nepreukázaný.

17. Z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že spochybnil materiálnu existenciu tovaru v obchodnom
vzťahu na kontrolovanom stupni obchodu a s týmito pochybnosťami bol žalobca oboznámený. Dôkazné
bremeno vyplývajúce z § 24 ods. 1 Daňového poriadku bolo teda správcom dane prenesené na
žalobcu, ktorý však pochybnosti správcu dane neodstránil, tým sa dostal do dôkaznej núdze. Vznik

daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň nie je možné deklarovať len po formálnej stránke
- predložením faktúry, ale musí dôjsť k reálnemu preukázaniu dodania predmetu fakturácie. Až
splnenie oboch podmienok, zakladá právo na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Dodávateľská
spoločnosť v skutočnosti deklarovaný tovar nedodala, nevznikla jej daňová povinnosť podľa § 19 ods.
1 zákona o DPH, a odvolávajúcemu sa nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona

o DPH.

Správna žaloba – žalobné body

18. Žalobca sa správnou žalobou podanou pôvodne na Krajský súd v Žiline v zákonnej lehote domáhal

zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia s odôvodnením, že ak správca dane
tvrdil, že došlo k porušeniu § 49 ods. 1 zákona o DPH, je jeho zákonnou povinnosťou zadefinovať akým
spôsobom k porušeniu tohto ustanovenia došlo, t. j. v čom žalobca nepreukázal formálne a materiálne
podmienky pre účely odpočtu dane. Podľa žalobcu z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca mal
porušiť zákonné ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o DPH, a to z dôvodu, neexistencie vzniku daňovej

povinnosti u dodávateľa, ale z obsahu rozhodnutia správcu dane nevyplýva žiadne spochybnenie o
reálnosti zdaniteľného plnenia, ktoré by bolo podporené akýmkoľvek dôkazom zo strany správcu dane,
pre vyslovenie záveru, nakoľko dané tvrdenie je výlučne spochybnením deklarovaného dodávateľa, čo
predstavuje formálnu podmienku odpočtu dane. K rozhodnutiu správcu dane žalobca ďalej uviedol, žeokrem opisu vykonaných úkonov, ktoré sú bez právnej relevancie vo vzťahu k skutkovej otázke, prepisu
svedeckej výpovede svedka A. B., ktorá nie je hodnotená, je výlučne konštatované porušenie § 49
ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH, avšak samotné zdôvodnenie porušenia citovaných

ustanovení nemá oporu v citovanom ustanovení. Tvrdenie, že dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť
je v rozpore s dokladmi, ktorými správca dane disponoval, pričom predmetom výkonu daňovej kontroly u
žalobcu nie je a ani nemôže byť preukazovanie neexistencie daňovej povinnosti u dodávateľa, nakoľko
táto vzniká vždy pri dodaní tovaru alebo služby za odplatu, pokiaľ je dodávateľ zdaniteľnou osobou.
Žalovaný síce v celom rozhodnutí neuznanie odpočtu zdôvodňuje porušením § 49 ods. 1 zákona o

DPH, avšak v samotnom závere uvádza, že došlo k spochybneniu materiálnej stránky zdaniteľného
plnenia, t. j. samotnej existencie tovaru. Takéto tvrdenie nespadá pod zákonnú podmienku ustanovenia
§ 49 ods. 1 zákona o DPH, nakoľko neexistencia tovaru, znamená fikciu, ktorá predpokladá, že v
danomobchodnoprávnomvzťahudošlokdaňovémupodvodualebozneužitiupráva,ktorémusiabyťbez
akýkoľvek pochýb správcom dane preukázané na podklade objektívnych skutočností. Žaloba uviedol,
že tvrdenia žalovaného, ktoré uvádza ako dôvody neuznania odpočtu dane, sú zmätočné, nemajúce

oporu v dôkazoch, nakoľko tieto hodnotené neboli. Opis úkonov a prepis dôkazov nepredstavuje proces
hodnotenia. Závery žalovaného sú v rozpore s judikatúrou NS SR, ÚS SR a judikatúrou ESD, ktorá jasne
stanovuje rozlišovanie formálnych a materiálnych
podmienok upravených zákonom, pre účely zachovania zásady daňovej neutrality a následne z pravidiel
stanovených judikatúrou ESD ako výnimky zo zásady neutrality, t. j. existencie objektívnych skutočností

pre účely odopretia nároku na odpočet dane

19. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca nepreukázal reálnosť deklarovaných zdaniteľných obchodov
žalobca namietal, že dôkaznú povinnosť splnil, nakoľko pre účely naplnenia danej povinnosti boli
správcovi dane predložené dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia v podanom daňovom priznaní, ktorých

povinnosť predkladania má žalobca. Následne boli vykonané aj ďalšie dôkazy potvrdzujúce rozhodné
skutočnosti, a to svedecká výpoveď A. B. a stanoviska spoločnosti RIRO CONSTRUCTING, s. r. o.,
ktorá ako prenajímateľ potvrdila užívanie skladových priestorov spoločnosťou Medik Press, s. r. o.,
titulom písomnej zmluvy. Tieto dôkazy správca dane nehodnotil a iba vo všeobecnosti konštatoval, že
výpoveďsvedkabolaúčelová,pričomriadnymspôsobomnepreukázalreálnedodanietovaru,stanovisko

spoločnosti RIRO CONSTRUCTING, s. r. o. neobsahuje odpovede na otázky správcu dane, ktoré otázky
sú pre vec nedôvodné, nakoľko nie je povinnosťou prenajímateľa monitorovať svojich nájomcov.

20. Podľa žalobcu potvrdením materiálnej stránky plnenia, t.j. existencie tovaru a toho, že nedošlo
správcom dane, a ani žalovaným, k spochybneniu nesplnenia hmotnoprávnej podmienky § 49 ods. 2

zákona o DPH, t. j. využitie v rámci výkonu ekonomickej činnosti žalobcu, bolo tvrdenie žalovaného
(na strane 19 napadnutého rozhodnutia), podľa ktorého „Skutočnosť, že odvolávajúci sa využíva pre
svoj vozový park v rámci svojej podnikateľskej činnosti motorovú naftu a že dodaný tovar je rozhodnou
komoditou zabezpečujúcou pohon vozidiel, ktoré sú prostriedkom pre účely zabezpečovania príjmu z
hlavnej ekonomickej činnosti odvolávajúceho sa, správca dane nespochybnil, uvedené bolo výkonom

daňovej kontroly aj preverené, čo však nezmámená, že v prípade spotrebovanej nafty sa jednalo o naftu
dodanú dodávateľom Medik Press, s.r.o. Správca dane skutočnosti týkajúce sa skladových priestorov
nevyhodnotil samé o sebe ako dôvod pre neuznanie odpočítania dane.“

21. K záveru žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k hmotnoprávnemu

ustanoveniu § 49 ods. 1 zákona o DPH, žalobca namietal, že nie je zrejmé
aká dôkazná povinnosť žalobcovi vyplýva vo vzťahu k preukazovaniu vzniku daňovej povinnosti u
dodávateľa, ktorá automatický vzniká dodávateľovi z prijatej hodnoty za dodaný tovar, nakoľko táto
protihodnota tvorí základ dane pre jej vznik u dodávateľa.

22. Žalobca ďalej v správnej žalobe (III. správnej žaloby) namietal, že žalovaný aj správca dane
odôvodnili nepriznanie práva na odpočet DPH tvrdeniami, ktoré sú vzájomne rozporné a nemôžu popri
sebe obstáť. Pokiaľ uviedli, že nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH
u dodávateľa, potom by podľa žalobcu muselo platiť, že dodávateľ nie je zdaniteľnou osobou, resp.
predmetom dodania bol tovar oslobodený od dane. Ak nebolo preukázané ani reálne dodanie tovaru

deklarovaným dodávateľom Medik Press, s.r.o., tak podľa žalobcu deklarovanie dodávateľa predstavuje
formálnu podmienku, teda podstatnú náležitosť faktúry. Proti tvrdeniu, že na každom stupni reťazca
nebola preukázaná existencia tovaru a z tohto dôvodu nemohlo dôjsť ani len k dispozičnému prevodu
práva k tovaru, podľa žalobcu stojí tvrdenie žalovaného, že existenciu tovaru u žalobcu a jeho použitienespochybnil. Tvrdenie, že tovar nebol reálne dodaný predpokladá jeho fikciu a neuznanie odpočítania
dane nie je kvalifikované ako daňový podvod či zneužitie práva. Poukaz žalovaného na obozretnosť
daňového subjektu pri vstupe do obchodných vzťahov je podľa žalobcu podmienkou, ktorá sa viaže

výlučne na preukazovanie subjektívnej stránky žalobcu, a to či vedel alebo mohol vedieť o podvodnom
konaní.

23. Žalobca tvrdil, že nesporne preukázal, že tovar bol dodaný tak ako deklaroval v podanom
daňovom priznaní, a to predloženými dokladmi k výkonu daňovej kontroly, potvrdené dôkazmi, a to

svedeckou výpoveďou, kedy svedok rozhodné skutočnosti, t. j. dodanie, spôsob dodania potvrdil, ako
aj preukázaním existencie skladových priestorov, ktoré mal dodávateľ tovaru v prenájme. Žalobca
disponoval faktúrou s označením dodávateľa, ktorý mal súčasne status zdaniteľnej osoby, pričom
tovar použil pre účely svojej ekonomickej činnosti, čo je nesporne preukázaním splnenia formálnych
a materiálnych podmienok pre účely odpočtu dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. V
tejto súvislosti žalobca uviedol, že dňom dodania tovaru vznikla dodávateľom daňová povinnosť podľa

§ 19 zákona o DPH, a to práve z protihodnoty za dodaný tovar, ktorá vstupuje do základu dane u
dodávateľov, pričom správca dane potvrdil, že preverovaním kontrolných výkazov u dodávateľa bolo
zistené zaúčtovanie faktúr vystavených pre žalobcu, ako aj úhrada fakturovaných súm. Nesplnenie
daňovej povinnosti nebolo spochybnené. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil, že tovar nedodala spoločnosť
Medik Press, s. r. o. musí definovať jednoznačne porušenie zákonného ustanovenia ním uvádzaného,

čo potom by malo predpokladať, že táto spoločnosť nemala status zdaniteľnej osoby, a to z dôvodu, že
podmienka, ktorá je uvádzaná ako dôvod neuznania odpočtu nie je citovaným ustanovením upravená.
Ak žalovaný ďalej tvrdil, že materiálna stránka zdaniteľného plnenia nebola reálna, tzn. mala byť fiktívna,
tak takáto podmienka, pre účely odpočtu dane z ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH taktiež nevplýva,
nakoľko takéto tvrdenie predstavuje už pravidlo upravené judikatúrou ESD, ako výnimky zo zásady

neutrality v prípade odopretia práva na odpočet.

24. Kritérium, na ktoré poukazoval žalovaný a aj správca dane, že tovar nedodal konkrétny dodávateľ,
čo by malo znamenať, že tento nemohol vystaviť faktúru s DPH (od čoho odvíja neexistenciu
daňovej povinnosti dodávateľa) nemôže ísť podľa žalobcu proti samotným požiadavkám vyplývajúcich

z pojmu zdaniteľnej osoby na strane dodávateľa, ktorý vykonáva nezávisle akúkoľvek hospodársku
činnosť, a to bez ohľadu na účel, výsledky alebo čas tejto činnosti. Pokiaľ ide o dodávateľa tovaru
v rozhodných časových obdobiach, takáto jeho hospodárska činnosť nebola vylúčená, pričom napr.
aj samotné nepodanie daňového priznania alebo kontrolných výkazov ide na ťarchu správcu dane,
čo však v tomto prípade neplatí, nakoľko bolo potvrdené že daňové priznania a kontrolné výkazy

boli podané. Povinnosťou správcu dane v rámci výkonu daňovej kontroly, ktorou je preverovaná
existencie zdaniteľného plnenia, je povinnosť skúmania prečo dodávateľ uvedený na faktúre nemohol
byť dodávateľom, a to pri zohľadnení objektívnych kritérií, ktoré ako jediné môžu byť dôvodom pre
prijatie záveru neuznania odpočtu dane, nakoľko iba pri vyslovení a preukázaní skutkových okolností
zakladajúcich znaky podvodu, alebo znaky zneužitia práva, môže byť nárok odopretý. Pre vyvodenie

daných záverov potom správca dane je nesporne povinný pristúpiť v rámci výkonu daňovej kontroly k
aplikácii testu Axel Kittel, a vysloviť jednoznačný záver, že tieto znaky sú naplnené a súčasne skúmať
a vyhodnotiť vedomostnú stránku daňového subjektu vo vzťahu k daným okolnostiam, a to tak, ako
sa to uvádza napr. v Rozsudku NS SR sp. zn. 8Sžfk 53/2014. Zásady zákazu podvodu na DPH a
zákazu zneužitia práva v oblasti DPH sú však považované za všeobecné zásady práva Európskej únie,

pričom sú upravené rozhodovacou činnosťou ESD, ktoré musia byť rešpektované a preto je povinnosťou
aj správcu dane v súlade s týmito zásadami postupovať. V nadväznosti na uvedené závery žalobca
poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, konkrétne Rozsudok vo veci C-154/20 Kemwater Prochemie
a Rozsudok NSS ČR sp. zn. 1Afs 334/2014 zo dňa 23.03.2022, kde vyslovil, že samotné uvedenie osoby
dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou, naopak postavenie dodávateľa

(status, t. j. či má táto osoba postavenie zdaniteľnej osoby je podmienkou hmotnoprávnou. Preto podľa
názoru ES, v intenciách ktorých konal aj NSS ČR, sú uvedené podmienky kľúčové pre udržanie zásady
neutrality dane z pridanej hodnoty, nakoľko pri existencii týchto podmienok príjemcovi plnenia vznikne
nárok na odpočet dane, tzn. vždy, ak toto plnenie poskytla osoba povinná k dani, a to práve z dôvodu,
že toto dodanie bolo uskutočnené za protihodnotu, ktorá u dodávateľa tvorí základ dane pre plnenie

jeho daňových povinností, tzn. ak je predmetom dodávky protihodnota, táto vždy tvorí zákonný základ
vzniku daňovej povinnosti.25. Žalobca tiež poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ v prípade C-310/11 Grattan plc, a C-412/03
Hotel Scandic Gäsabäck AB, v ktorých sa zaoberal pojmom „protihodnota“, ktorá je subjektívnou
hodnotou, keďže základ dane za poskytnutie zdaniteľného plnenia tvorí skutočne prijaté protiplnenie,

a nie hodnota stanovená na základe objektívnych kritérií. Zdaniteľnej osobe vzniká daňová povinnosť
vo výške vyplývajúcej zo základu dane, ktorý existuje v okamihu dodávky, t. j. vznik daňovej povinnosti
je viazaný na odplatu, ktorú dodávateľ prijme, resp. ktorá mu má byť zaplatená. Tvrdenie žalovaného,
že u dodávateľa nevznikla daňová povinnosť je potom v rozpore s princípom neutrality dane, pričom
bez ohľadu na to či dodávateľ daňovú povinnosť splnil, resp. nesplnil, je otázkou, ktorú musí preverovať

správca dane. Pritom platí, že aj prípadné nesplnenie daňovej povinnosti zo strany dodávateľa, nemôže
ovplyvniť samotný nárok na odpočet dane vo vzťahu k existencii formálnych a materiálnych podmienok,
ktoré sú primárnymi podmienkami vzniku na odpočet dane. Je potom na správcovi dane, ak tieto
podmienky sú naplnené, skúmať sekundárne podmienky, ktorých porušenie indikuje zneužitie práva a
ktorých predpokladom je existencia objektívnych skutočností preukázaných správcom dane. Preto ak sú
formálne a hmotnoprávne podmienky splnené, je možné odoprieť nárok na odpočet výlučne na podklade

objektívnych skutočností preukazovaných správcom dane, a to ako sekundárnych podmienok zneužitia
práva (vecné podmienky) podľa testu Axel Kittel.

26. Žalobca zotrval na tom, že preukázal splnenie formálnych aj materiálnych podmienok zdaniteľného
plnenia, a preto je v rozpore so platnou Smernicou o DPH, aby žalobca bol postihnutý zamietnutím

práva na odpočet dane z dôvodu ich nepreukázania, t. j. uvedenie osoby na faktúre, ktorá má súčasne
postavenie zdaniteľnej osoby. Nie je možné na základe subjektívnych pocitov, bez akéhokoľvek tvrdenia
a preukázania objektívnych skutočností, ustáliť záver, že žalobca nemá nárok na odpočet. V nadväznosti
na uvedené žalobca poukázal aj na Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-285/11 Bonik, ďalej C-80/11
Mahagében, C-142/11 Dávid, C-25/07 Sosnowska, C-610/19 Vikingo.

27. Žalobca sa v ďalšej časti správnej žaloby venoval konceptu zneužitia práva, ako napr. neexistencia
materiálneho plnenia, t. j. fikcia, resp. zákazu, ktorý je podľa žalobcu založený na kumulatívnom
splnení dvoch podmienok, a to že výsledkom dotknutých plnení, a to i pri splnení formálnych a
materiálnych podmienok upravených Smernicou o DPH, bolo získanie daňového zvýhodnenia v rozpore

s jej cieľom. Súčasne zo všetkých objektívnych skutočností musí vyplývať, že hlavným cieľom bolo
získanie daňového zvýhodnenia. Zákaz zneužitia práva nie je relevantný, pokiaľ dotknuté plnenia môžu
mať iné odôvodnenie ako dosiahnutie daňového zvýhodnenia, pričom pre posúdenie nie je rozhodujúci
úmysel ale záver, či označená činnosť objektívne nemá žiadne iné vysvetlenie. V prípade zneužitia
práva správca dane kumulatívne preukazuje tak objektívny test (popretie predmetu a cieľa aplikovaného

ustanovenia) ako aj subjektívny test (t.j. daňová výhoda bola hlavným cieľom uskutočnených dodaní).
Daňovníkova pozícia potom spočíva v práve poukázať na iný podstatný cieľ sledovaný uskutočnenými
dodaniami, t.j. že predmetné plnenia môžu mať nejaké iné vysvetlenie ako samotné dosiahnutie
daňových výhod. Koncept daňového podvodu využíva tzv. test Axel Kittel, výsledkom ktorého musí byť
situácia kedy jeden z účastníkov neodvedie vybranú daň (prijatú protihodnotu za dodanú službu) do

štátneho rozpočtu a druhý účastník si ju odpočíta, nakoľko obchodná transakcia nezodpovedá bežným
obchodným podmienkam. V prípade podvodu na DPH je to správca dane, ktorý musí preukázať, že
dodanie podrobené kontrole bolo poznačené podvodom a následne daňovník preukazuje (a musí mu
byť umožnené preukázať), že „prijal všetky opatrenia, ktoré od neho môžu byť dôvodne požadované“.
Zásady zákazu podvodu na DPH a zákazu zneužitia práva v oblasti DPH sú považované za všeobecné

zásady práva Európskej únie, pričom sú upravené rozhodovacou činnosťou ESD, ktoré musia byť
rešpektované a preto je povinnosťou aj správcu dane v súlade s týmito zásadami postupovať práve
aplikáciou testu Axel Kittel. Žalobca namietal, že v danej veci nevznikol daňový únik, tzv. absencia
stratenej dane medzi žalobcom a spoločnosťou Medik Press, s.r.o., nakoľko u dodávateľa základom
dane bola prijatá protihodnota za dodané tovary, a to v čase ich dodania, pričom žalobca daň na vstupe

odviedol do štátneho rozpočtu, a to práve jej úhradou dodávateľovi. Ďalej sa žalobca zaoberal ďalšími
otázkami vyplývajúci z tzv. Axel Kittel testu a vo vzťahu k nim povinnosťami správcu dane.

28. Žalobca sa osobitne venoval v správnej žalobe (IV. správnej žaloby) otázke rozloženia dôkazného
bremena, v súvislosti s ktorým považoval tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca neuniesol svoje

dôkazné bremeno, za nesprávne, nakoľko sa míňa samotnému účelu posudzovania rozloženia
dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane. Žalobca pripomenul, že vo vzťahu
k preukazovaniu skutkových okolností podvodu, resp. zneužitiu práva, z rozsudkov ESD vyplýva aj
rozloženie bremena dôkazu medzi správcom dane a daňovníkom, pričom ako všeobecnú zásadu jemožné konštatovať, že iniciatíva v prípade podvodu na DPH aj zneužitia práva leží na pleciach správcu
dane. Poukázal na povinnosť správcu dane oboznámiť kontrolovaný daňový subjekt s pochybnosťami,
ktorými dochádza k spochybneniu správnosti, pravdivosti a úplnosti tvrdení daňového subjektu, a to

na základe dôkazov ktoré v rámci výkonu boli vykonané. V tejto súvislosti žalobca poukázal na závery
NálezuÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS259/2022-37,akoajnaRozsudokNSSSRsp.zn.3Sžfk/15/2020
zo dňa 30.06.2022, Rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/57/2016 zo dňa 28.03.2018, Rozsudok NS SR sp. zn.
10Šzfk/44/2019 zo dňa 24.11.2020, z ktorých podľa žalobcu vyplývajú zákonné podmienky prechodu
dôkazného bremena, kde rozhodnou skutočnosťou je zákonné a jasné vyjadrenie o pochybnostiach

tvrdení daňového subjektu, ktoré musí byť taktiež doložené dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu
(žalobcu) jednoznačne vyvracajú, tzn. musia mať rovnakú výpovednú schopnosť. Uvedená podmienka
pre danú vec absentuje. Žalobca poukázal aj na Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR –
Rozsudok č. j. 8Afs23/2018-37. Z neho vyvodil, že pre účely dokazovania vo vzťahu k nároku na odpočet
dane je postačujúce preukázanie určitej pravdepodobnosti už tvrdených skutočností, t. j. potvrdenie
skutočností napr. svedeckou výpoveďou. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že faktúry vystavené

dodávateľom tovaru majú reálny podklad v existencii samotnej dodávky tovaru. Pokiaľ správca dane
spochybnil vzťah medzi dodávateľom tovaru a jeho dodávateľom, ktorých uvádza v rozhodnutí, týmto
nedošlo k preukázaniu že spoločnosť Medik Press, s. r. o. reálne nedisponovala týmto tovarom, ktorý
následne bol predmetom dodávky. Všetky tieto okolnosti boli nielen tvrdené, ale aj preukázané listinnými
dôkazmi a následne dôkazmi vykonanými správcom dane, ktoré ako sme už vyššie uviedli sú len

ich prepisom bez procesu hodnotenia, sú dôkazmi pri hodnotení ktorých je potrebné vyvodiť záver
splnenia podmienok pre odpočet dane. Žalobca tvrdil a dôkazmi je preukázané, že žalobca v rámci
výkonu daňovej kontroly splnenie podmienok pre odpočet dane preukázal, a to: formálne – existencia
faktúry s označením dodávateľa, materiálne – existencia faktúry vystavená dodávateľom, ktorý má
status zdaniteľnej osoby, dodanie tovaru bolo uskutočnené za protihodnotu, ktorá tvorí základ dane

u dodávateľa tovary použil pre výkon svojej ekonomickej činnosti. Tvrdenie žalovaného vo vzťahu k
nepreukázaniu pôvodu tovaru, druhu minerálneho oleja a príslušný kód KN, je bez akejkoľvek právnej
relevancie pre účely odpočtu dane, pričom žalobca poukázal na judikatúru ESD, ktorý jednoznačne rieši
otázku, ktorá nespadá do kompetencie správcu dane. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na závery
Rozsudku Súdneho dvora EÚ C-329/18 vo veci Altic SIA.

29. Žalobca namietal v správnej žalobe (V. správnej žaloby) proces dokazovania a hodnotenie dôkazov.
Konkrétne namietal, že záver správcu dane vo vzťahu k vyhodnoteniu skladových priestorov dodávateľa
MedikPress,s.r.o.odspoločnostiRIROCONSTRUCTING,s.r.o.akoprenajímateľastým,ževyjadrenie
prenajímateľa, ktoré správca dane vyhodnotil ako nekompletné (absentovalo vyjadrenie prenajímateľa

týkajúce sa časového intervalu dovozu tovaru, informácia či dochádzalo k prekládke motorovej nafty,
či priestory boli vhodne vybavené k danej činnosti, či bol prenajímateľ informovaný o danej činnosti)
preukazujeprenájomskladovýchpriestorov,tzn.potvrdzujetvrdeniekonateľadodávateľskejspoločnosti,
pričom žalobca má za to, že zo zmluvy nevyplýva obmedzenie na skladovanie konkrétneho tovaru.
Uvedené v rámci tohto zisťovania absentuje, pričom je zrejmé, že prenajímateľ nemal v uvedenom

priestore sídlo, resp. priestory v ktorých by vykonával akúkoľvek činnosť. Nehnuteľnosti mu slúžili
výlučne na prenájom, pričom nemal povinnosť monitorovania. Tento dôkaz však hodnotený nebol. Vo
vzťahu k zisteniu, že spoločnosť Medik Press, s. r. o. v roku 2020 nemala evidované žiadne autá a za
daný rok ani nepodala daňové priznania na dani z motorových vozidiel, žalobca namietal, že uvedená
informácia je irelevantná, nakoľko spoločnosť mohla vykonávať činnosť aj motorovým vozidlom, ktoré

patrilo tretej osobe, pričom túto skutočnosť potvrdil priamo konateľ dodávateľskej spoločnosti, ktorý bol
k veci vypočutý o čom svedčí Zápisnica č. 100904606/2021 zo dňa 25.05.2021 a súčasne prenajímateľ
skladových priestorov v písomnej odpovedi správcovi dane. Výsledkom výzvy adresovanej dodávateľovi
Medik Press, s.r.o. bolo zaslanie požadovaných dokladov elektronickou poštou a súčasne aj písomné
vyjadrenie konateľa spoločnosti (v čase zdaniteľného plnenia) p. A. B. a následne jeho vypočutie.

Žalobca zároveň poukázal na to, že boli potvrdené skutočnosti o existencii účtov na spoločnosť Medik
Press, s. r. o., úhrada faktúr, uvedenie dispozičného práva v čase zdaniteľného plnenia na p. A. B., po
zmene konateľa potvrdené dispozičné právo na nového konateľa. Žalobca tiež pripomenul, že svedok
– konateľ spoločnosti Medik Press, s. r. o. – p. A. B. potvrdil skutočnosti týkajúce sa dodania tovaru
žalobcovi, a to tak ako to bolo deklarované vo faktúrach (spôsob prepravy nafty žalobcovi a účel jeho

dodania;naftabolavozenávgalónochapodľapotrebyžalobcuabolaprečerpanápriamodomotorových
vozidiel s uvedením miesta prečerpávania; nafta bola dovážaná na viackrát, kde sa potom následne
urobilo zúčtovanie; spôsob nadobudnutia nafty, ktorá mu podľa jeho tvrdenia mala byť dodaná do skladu,
ku ktorému mal právo podnájmu, - označenie motorového vozidla – dodávka, ktorú zabezpečovala p. D.,ktorá súčasne bola účastná pri jej prečerpávaní motorovej nafty dodávanej daňovému subjektu, súčasne
sa vyjadril aj k dodávke autodielov, ktoré mali byť dodávané motorovým vozidlom BMW, BL 444, na
otázky kto bol dodávateľom nafty, či spoločnosť disponovala oprávnením na predaj pohonných hmôt

uviedol, že o tomto vedomosť nemá).

30. Žalobca poukazujúc na preverovanie zdaniteľných plnení medzi spoločnosťou Medik Press, s. r.
o. a jeho dodávateľmi (DEURA ENTERPRI VEET, s. r. o., GEELEP, s. r. o. a Kováč – CB – Mont,
s. r. o.) namietal zdôvodnenie správcu dane, podľa ktorého „dodanie tovaru – motorovej nafty a

náhradných dielov tak, ako to deklaroval kontrolovaný daňový subjekt predloženými faktúrami sa reálne
neuskutočnilo“ s tým, že takéto zdôvodnenie neuznania odpočtu dane na základe rôznych skutkových
tvrdení je iracionálne. V prípade preukázania formálnych a hmotnoprávnych podmienok, ktoré sú
explicitne dané zákonom o DPH, nie je tieto možné rozširovať nad jeho rámec. Podľa žalobcu samotné
skutkové závery vo veci nemôžu obstáť najmä z pohľadu hodnotenia dôkazov, nakoľko nezohľadňujú
závery, čo všetko vyšlo v konaní najavo: nehodnotenie predložených dokladov pre účely skúmania

oprávnenosti uplatneného odpočtu dane v rámci výkonu daňovej kontroly, nakoľko tieto doklady sú
prvotnými dôkazmi preukazujúcimi tvrdenie žalobcu v podanom daňovom priznaní, jediná zmienka o
týchto dokladoch je ich súpis v úvode protokolu, pričom zo samotného súpisu vyplýva, že správca dane
disponoval dôkazmi, - i napriek tomu, že správca dane disponoval týmito dokladmi, vyzýval žalobcu na
odstránenie „pochybností“, ktoré však vo vzťahu k predloženým dokladom neboli žiadnym spôsobom

konkretizované, tzn. v čom spočíva ich nesprávnosť, ktorá vyvoláva u správcu dane pochybnosti,
nehodnotenie svedeckej výpovede a stanoviska spoločnosti RIRO CONSTRUCTING, s. r. o., ktorá
na výzvu správcu dane podala relevantné odpovede a dôkazy týkajúcej sa podstatnej skutočnosti –
prenájom skladových priestorov. Skutkové závery sú jednak vyvodené bez hodnotiaceho procesu a
bez tohto, aby došlo k riadnemu ujasneniu skutkových alternatív ktoré z vykonaných dôkazov vyplývajú

a ktorá alternatíva z nich obstojí. V rámci kontroly žalobca opísal spôsob fungovania obchodného
vzťahu a dôvody, pre ktoré bol uzatvorený, súčasne aj svedok popísal okolností obchodovania, ktoré
sa nevymykajú z bežných obchodných vzťahov, ktoré obchodné vzťahy a bežné obchodné zvyklosti
je nevyhnutné rešpektovať, pričom jeho výpoveď zapadá do vyjadrení žalobcu, tzn. nie je v ničom
rozporná. Samotná existencia dodávky (zdaniteľné plnenie) nebola v konaní de facto popretá, a to

jednak tvrdením, že žalobca nepreukázal, že tovar mu dodala osoba uvedená na faktúre a súčasne
samotnú existenciu materiálnej stránky potvrdil v rozhodnutí aj žalovaný. Z rozhodnutia, ani z protokolu,
nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by preukazovali porušenie jednak formálnych, ako aj materiálnych
podmienok zdaniteľného plnenia. Taktiež z rozhodnutia nevyplývajú žiadne objektívne skutočnosti, ktoré
by vytvorili právny základ pre vyvodenie záveru o zneužití práva. Žalobca uviedol, že z rozhodnutí

nevyplýva žiadny hodnotiaci proces dôkazov, nakoľko obsahom rozhodnutí je výlučne opis úkonov bez
hodnotiaceho procesu, prepis svedeckej výpovede, a preto nie je možné prijať záver, že k hodnoteniu
jednotlivých dôkazov došlo, a to jednak jednotlivo a následne vo vzájomnej súvislosti. Za hodnotenie
svedeckej výpovede nie je možné považovať konštatovanie „svedecká výpoveď je účelová“, resp.
vyjadrenie k dôkazu, ktorým bola odpoveď spoločnosti RIRO CONSTRUCTING, s. r. o., k podstatnej

otázke, a to existencie prenájmu skladových priestorov, že tento nehodnotí. Zákonnosť hodnotiaceho
procesu musí predstavovať jednoznačný záver o pravdivosti, resp. nepravdivosti tvrdení daňového
subjektu,niesamotnéhosvedka,tzn.doakejmieryjedôkazvýpoveďousvedkasúladnýsinýmidôkazmi,
či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú. Iba celkové posúdenie uvedených hľadísk potom
môže poskytnúť záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností.

31. Žalobca v záverečnej časti správnej žaloby (VI. správnej žaloby) namietal porušenie práva na
spravodlivý proces, nakoľko z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je
možné dospieť k jednoznačnému dôvodu, ktorý by mal zakladať odopretie nároku na odpočet dane.
Odôvodnenia rozhodnutí neobsahujú žiadne logické úvahy, ktoré by podporili dôvodnosť záveru pre

odopretie práva na odpočet dane, pričom v sumáre zakladajú zmätočnosť rozhodnutia žalovaného, ako
aj správcu dane. Žalobca poukázal na požiadavku riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia,
pričom argumentoval ustanovením čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a súvisiacou judikatúrou Ústavného súdu SR.

32. Napokon žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/14/2020 zo

dňa 30.11.2022, ktorým bola riešená otázka nepriznania odpočtu dane, a to z dôvodov na ktoré žalobca
poukázal v správnej žalobe. V predmetnom rozsudku NSS SR poukázal na existenciu zákonných
podmienok, ktoré sú premietnutím zásady neutrality a výnimku z tejto zásady, ktorá je viazaná
na daňového podvodu, kedy vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľskéhosubjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na
daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie danej skutkovej okolnosti.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

33. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol túto zamietnuť ako neopodstatnenú. Konštatoval,
že správca dane na základe svojich zistení opodstatnene spochybnil reálne uskutočnenie zdaniteľných
plnení deklarovaných na faktúre č. 200100048 zo dňa 10.07.2020 a č. 200100070 zo dňa 07.08.2020

spoločnosťou Medik Press, s.r.o., na základe ktorých si uplatnil žalobca odpočítanie dane. Žalobca
nepreukázal, že skutočne došlo k dodaniu tovaru od spoločnosti Medik Press, s.r.o., nepreukázal kto
dodanie tovaru zabezpečil, kedy a v akom rozsahu mal byť tovar dodaný. Žiadne relevantné dôkazy
predložené neboli. Dodanie tovaru – motorovej nafty a náhradných dielov, ktoré sú predmetom faktúr
od dodávateľa Medik Press, s.r.o. pre žalobcu sa neuskutočnilo tak, ako ich deklaruje v predložených
faktúrach žalobca. Na základe uvedeného bolo porušené ustanovenie § 49 ods. 1 v nadväznosti na

§ 19 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalovaný v zásade zopakoval svoju argumentáciu
obsiahnutú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

34. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe bolo doručené na vyjadrenie žalobcovi prostredníctvom
jeho právnej zástupkyne dňa 09.05.2023 (elektronická doručenka na č. l. 139 p. v.), avšak žalobca svoje

právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného nevyužil.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby, podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym
súdom

35. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu

v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto
konania pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 32S/2/2023 vedie na Správnom súde
v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-32S/2/2023.

36. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) vecne príslušný podľa § 10 zákona

č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 podľa § 493e (ďalej ako
„SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (na
základevýslovnejžiadostižalobcu)nanariadenompojednávanídňa26.02.2025vneprítomnostižalobcu
a žalovaného (§114 SSP), ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s prejednaním
veci v ich neprítomnosti. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím

správcu dane a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe (§
134 ods. 1 SSP) správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190
SSP zamietol.

37. Správny súd považuje za potrebné najskôr poukázať na všeobecné východiská súdneho prieskumu

pred správnym súdom. Správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí (príp. opatrení) orgánov
verejnej správy a postup, ktorý vydaniu rozhodnutí (resp. opatrení) predchádzal a to, či rozhodnutia
(príp. opatrenia) orgánov verejnej správy a ich postup sú v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a
procesnoprávnymi predpismi. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho
konania, správny súd nenahrádza a nedopĺňa konanie orgánu verejnej správy a nie je v jeho právomoci

vykonávať prieskum správnou žalobou napadnutých aktov orgánov verejnej správy a ich postupu nad
rozsah a dôvody správnej žaloby, okrem prípadov, v ktorých Správny súdny poriadok výslovne na
takýto postup správny súd zmocňuje. Správne žaloby žalobcu sú ale všeobecnými správnymi žalobami,
pri ktorých nie je v právomoci správneho súdu vyhľadávať za žalobcu nezákonnosti v postupe a
v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, prípadne konkretizovať všeobecné a nekonkrétne žalobné

námietky. Iniciátorom súdneho konania pred správnym súdom je žalobca – účastník administratívneho
konania a je na ňom, ako svoje právo na prieskum zákonnosti rozhodnutí (príp. opatrení) orgánov
verejnej správy využije, teda aké žalobné dôvody v správnej žalobe prednesie a vymedzí. Podľa §
134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, ak nie je ustanovenéinak. V ustanovení § 134 ods. 2 SSP sú vymedzené nedostatky resp. sú druhovo vymedzené veci, pri
ktorých správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Správny súd v postupe a v
rozhodnutiach daňových orgánov nezistil nedostatky vymedzené v tomto zákonnom ustanovení a nejde

ani o žiadnu z druhovo vymedzených vecí v tomto zákonnom ustanovení, preto nebol dôvod vykonať
prieskum správnou žalobou napadnutých rozhodnutí nad rozsah a dôvody správnych žalôb.

38. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje

v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

39. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.
(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,

c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

41. Podľa § 190 SSP; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

42. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH v znení platnom a účinnom v zdaňovacom období roku 2020; (1)
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne

právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania
deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostidokatastranehnuteľností.Pridodanístavbynazákladezmluvyodieloaleboinejobdobnej
zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom
dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

43. Podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH; (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,

ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

44. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH; Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,

c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.45. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd uvádza, že právo na odpočítanie
dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže

byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo
zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu
spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery vyplývajúce
napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania dane je
úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych

činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia
všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy
predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí C-285/11 Bonik). Toto
právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na
vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom vyhodnotenia,
nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane judikované

závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa 22.06.2016
Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

46. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä
v prípadoch, ak :

(1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane,
(2) došlo k daňovému podvodu
(3) došlo k prípadu zneužitia práva.

47. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je aj pri určitom judikatórnom posune naďalej

základnýmpredpokladompreodpočetDPH.Splneniepodmienokpre odpočítaniedanevovšeobecnosti
preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že by boli hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane,
a to v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie
dane a zamedzenie „zmiešavania“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená

v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022). Potreba rozlišovania uvedených dôvodov
nachádza svoj materiálny odraz aj v teórii dôkazného bremena, pretože ide o odlišné prípady pre
neuznanieodpočítaniadaneajeprinichodlišnýobsaharozsahdôkaznéhobremenadaňovéhosubjektu
a správcu dane.

48. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú :
(1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status
osoby deklarovaného dodávateľa),
(2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia),

(3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

49. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na
odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre
odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.

50. Platiteľ dane si v zmysle zákona o DPH môže odpočítať daň:
• dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
• daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) alebo služby (§ 19 ods.
2 zákona o DPH),

• daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), a
• zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

51. Pri daňovom podvode je na rozdiel od preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok na
odpočítanie dane dôkazné bremeno primárne na správcovi dane. Predpoklady pre posúdenie veci ako
daňového podvodu boli zadefinované v judikatúre Súdneho dvora EÚ, na základe ktorej bol vytvorenýtzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu (C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling).
Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena:
(1) preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek

predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca),
(2) preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode
na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbalosť a
nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu)
(3) musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia ktoré po ňom je možné rozumne

vyžadovať aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence
vedomostný test konkrétneho subjektu).

51. Z uvedenej úvodnej argumentácie je zrejmé, že zákon o DPH, ktorý prevzal právnu úpravu smernice
o DPH, stanovuje podmienky, za ktorých si daňový subjekt môže uplatniť právo na odpočítanie dane,
pričom tieto sú vymedzené kumulatívne a nesplnenie čo len jednej z týchto podmienok je dôvodom

pre neuznanie odpočtu DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok. Splnenie týchto kumulatívne
vymedzených podmienok nemožno odpustiť. Na preukázanie nároku na odpočítanie dane nestačí len
predloženie faktúry a ostatných účtovných dokladov preukazujúcich formálnu stránku deklarovaného
plnenia - v tomto prípade poskytnutia služby. Zákonodarca pri uplatnení nároku na odpočet DPH
požaduje aj preukázanie materiálnej stránky - preukázanie reálneho uskutočnenia deklarovaného

zdaniteľného plnenia. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné preukázať skutočné/reálne dodanie tovaru
resp. poskytnutie služby deklarovaným dodávateľom.

52. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
správcu dane, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi DPH určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie júl 2020. Žalobcovi nebolo uznané odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od
dodávateľa Medik Press, s.r.o., pretože žalobca podľa záverov správcu dane nepreukázal splnenie
zákonných podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na
§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

53. Žalobca v správnej žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného a žiadal,
aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie správcu dane a vec vrátil na ďalšie
konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa (správcovi dane). V prvom rade namietal, že záver
žalovaného a správcu dane, v zmysle ktorého žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na uplatnenie
nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa § 49 a § 51 zákona o DPH, je výsledkom nesprávneho

právneho posúdenia veci. Tvrdil, že správcovi dane za účelom preukázania splnenia podmienok pre
uplatnenie odpočtu predložil zákonom požadované doklady, čím uniesol svoje dôkazné bremeno.

54. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty môže byť obmedzené
vprípadoch,ak(1)zdaniteľnáosobanesplníhmotnoprávnepodmienkynaodpočítaniedane,ak(2)došlo

k daňovému podvodu alebo (3) k prípadu zneužitia práva. Hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane sú tri: a) poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň,
b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia)
a c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ tieto hmotnoprávne
podmienky nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane

uplatňuje,právonaodpočítaniedanemôžebyťodopreté.Uneseniedôkaznéhobremenanespočívaibav
jeho formálnej deklarácii predložením formálnych dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady musia
mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a musia byť ako právna skutočnosť
aj preukázané. Faktúra je formálnou, nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

55. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku je to daňový subjekt, ktorý je povinný preukázať správcovi
dane, že ním uplatňovaný nárok (v tomto prípade odpočet DPH) vznikol a predložiť za tým účelom
správcovi dane potrebné dôkazy. Ak správca dane nadobudne pri preverovaní predložených podkladov
od daňového subjektu dôvodnú pochybnosť o oprávnenosti uplatňovaného nároku – preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov daňového subjektu, v takom prípade je opäť

na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane (dochádza k presunu dôkazného bremena späť na daňový subjekt).56. Ak daňový subjekt uplatňuje odpočet DPH, musí mať k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné
podmienkybolisplnenéaprávonaodpočetvzniklo.Preunesenievlastnejdôkaznejpovinnostijepovinný
disponovaťtakýmidôkazmi,ktoréjemožnéverifikovať.Aktakédôkazynemá,nemožnotvrdiť,žeuniesol

svoje dôkazné bremeno vyplývajúce z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku.

57. Z rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane vyplýva, že rozhodnutia sú založené na
závere o nesplnení hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie odpočtu DPH - nepreukázaní reálneho
dodania fakturovaného tovaru žalobcovi. Žalovaný aj správca dane konštatovali, že žalobca ako daňový

subjekt nepreukázal, že tovar mu bol dodaný dodávateľom Medik Press, s.r.o., z čoho si žalobca
vybral len tú časť, že tovar nedodal deklarovaný dodávateľ, čo nie je hmotnoprávnou podmienkou
pre priznanie odpočtu DPH. V zmysle konštatnej judikatúry (počnúc rozhodnutím Súdneho dvora
EÚ vo veci C-610/19 Vikingo) skutočne nie je možné odmietnuť daňovému subjektu odpočet DPH
len z dôvodu, že nevie preukázať, že tovar alebo služby dodal ním uvedený dodávateľ. V prípade
spochybnených dodávateľov a nespochybnení existencie plnenia je možné nepriznať odpočet DPH

len v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom
konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. V tomto prípade však záver
správcu dane a žalovaného vychádzal z nesplnenia druhej hmotnoprávnej podmienky, a to materiálnej
existencie plnenia – správca dane na strane 38 prvostupňového rozhodnutia jednoznačne konštatoval,
že „Samotná existencia dodania tovaru tak bola zo strany správcu dane spochybnená. Vykonaným

dokazovaním tak bola spochybnená existencia dodania tovaru, nie ako uvádza daňový subjekt vo
svojom vyjadrení, že správca dane spochybňuje pri dodávke výlučne vzťah medzi daňovým subjektom
a dodávateľom uvedeným na faktúre, t. j. spoločnosťou Medik Press, s. r. o.“ a následne na strane
43 uviedol, že „Správca dane zastáva názor, že vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenia
daňového subjektu o rozhodujúcich skutočnostiach súvisiacich s uvedenými zdaniteľnými plneniami a

daňový subjekt tieto dôkazy dostatočne nevyvrátil, nakoľko tak ako už bolo vyššie uvedené, iba formálna
existencia faktúry, prípadne iných listinných dokladov nie je predpokladom pre odpočítanie dane v
zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.“ Rovnako
vyhodnotil záver správcu dane aj žalovaný, keď na strane 21 napadnutého rozhodnutia uviedol, že „To
znamená, že správca dane identifikoval skutočnosti, na základe ktorých mu vznikli pochybnosti, pokiaľ

ide o existenciu zdaniteľného plnenia“ a na strane 22 uzavrel, že „z rozhodnutia správcu dane vyplýva,
že spochybnil materiálnu existenciu tovaru v obchodnom vzťahu na kontrolovanom stupni obchodu a s
týmito pochybnosťami bol odvolávajúci sa oboznámený“. Potvrdenie uvedeného záveru správcu dane
zo strany žalovaného možno jednoznačne identifikovať – na strane 18 napadnutého rozhodnutia, kde
uviedol, že „odvolávajúci sa nepreukázal, že skutočne došlo k dodaniu tovaru od spoločnosti Medik

Press, s.r.o., nepreukázal, kto dodanie tovaru zabezpečil, kedy a v akom rozsahu mal byť tovar dodaný.
Žiadne relevantné dôkazy predložené neboli.“ a následne na strane 19 napadnutého rozhodnutia tiež
uviedol, že „odvolávajúci sa nepreukázal reálnosť deklarovaných sporných zdaniteľných obchodov od
dodávateľauvedenéhonanímpredloženýchfaktúrach,žiadneďalšievierohodnédôkazynapreukázanie
svojichtvrdení,žepredmetnédodaniespornýchzdaniteľnýchobchodovdodalaspoločnosťMedikPress,

s.r.o. správcovi dane nepredložil. Zo záverov žalovaného nesporne vyplýva, že neuznanie odpočtu dane
bolo dôsledkom nesplnenia druhej hmotnoprávnej podmienky – podmienky existencie materiálneho
plnenia.Správcadaneažalovanýuvádzali,ženebolopreukázané,žedošlokuskutočneniuzdaniteľných
plnení – dodaniu tovaru dodávateľom Medik Press, s.r.o.. Žalobca sa teda mýli, ak tvrdí, že správca dane
a žalovaný nepriznali odpočet DPH s tým, že plnenie dodané bolo, ale nie dodávateľom uvedeným na

faktúre. Záver o dodaní plnenia (existencii materiálneho plnenia) sa nikde v prvostupňovom rozhodnutí,
ani v napadnutom rozhodnutí nenachádza, preto tieto rozhodnutia žalobca nesprávne interpretuje, keď
v správnej žalobe uviedol, že žalovaný nespochybnil dodanie tovaru (že naopak potvrdil dodanie tovaru).
Ani z citácie o využívaní motorovej nafty žalobcom pre jeho vozový park obsiahnutej v napadnutom
rozhodnutí žalovaného, na ktorú poukazoval žalobca v správnej žalobe, nemožno vyvodiť záver, že

by žalovaný potvrdil existenciu dodania motorovej nafty. Správny súd má za to, že konštatovanie
žalovaného je potrebné interpretovať tak, že žalovaný síce nespochybnil podnikateľskú činnosť žalobcu
v oblasti nákladnej cestnej prepravy, s ktorou je logicky spojená nevyhnutnosť využívania motorovej
nafty ako pohonnej látky, avšak z hľadiska preverenia konkrétneho zdaniteľného plnenia, nedospel
žalovaný k záveru, že v prípade spotrebovanej nafty v rámci výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu

išlo o motorovú naftu, ktorá mala byť predmetom deklarovaného dodania od dodávateľa Medik Press,
s.r.o. Takouto nesprávnou interpretáciou sa žalobca snažil navodiť dojem, že materiálna existencia
plnenia nebola sporná a žalobca iba nepreukázal dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, čo nie
je podmienkou pre uznanie odpočtu DPH. Pretože však toto nemá oporu v rozhodnutí správcu daneani žalovaného, nie je dôvodná žalobná námietka, že vo veci boli splnené hmotnoprávne podmienky,
keď dodávateľ označený na faktúre mal postavenie zdaniteľnej osoby. V konaní nebolo sporným, že
dodávateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, ale nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení.

Takýto záver nerobí rozhodnutie nezrozumiteľným, naopak, je z neho zrejmé, že dôvodom neuznania
odpočtu dane bola neexistencia materiálneho plnenia, nie okolnosti na strane dodávateľa. Dôvodná nie
je ani námietka, že z rozhodnutia nemožno ustáliť, ktoré skutkové okolnosti sú relevantné pre záver
o neuznaní odpočtu dane. Správca dane a žalovaný podrobne rozpísali, aké dôkazy na preukázanie
podmienok pre odpočet predložil žalobca (že predložil faktúru a všeobecné dodacie listy, teda

formálnedoklady,ktorénebolipodloženéfaktami),načosprávcadanevykonaldokazovanie(zisťovaním
u dodávateľov žalobcu), so zisteniami oboznámil žalobcu (preniesol na neho dôkazné bremeno), ktoré
žalobca neuniesol, pretože nepreukázal, že došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení. Možno súhlasiť
s konštatovaním žalobcu, že dodanie tovaru práve spoločnosťou uvedenou na faktúre nie je uvedené
medzi hmotnoprávnymi podmienkami práva na odpočet dane (z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo
veci C-154/20 Kemwater Prochemie nepochybne vyplýva, že samotné uvedenie osoby dodávateľa na

daňovom doklade nie hmotnoprávnou podmienkou priznania odpočtu dane) a že prípadné nesplnenie
daňovejpovinnostizostranydodávateľanemôžeovplyvniťsamotnýnároknaodpočetdaneuodberateľa
(daňového subjektu). Napadnuté rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie však nie je postavené na
takýchto východiskách.

58. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, podľa ktorej žalobca naznačoval potreby vykonania tzv. Axel Kittel
testu s tým, že ak žalovaný vyslovil, že k dodaniu tovaru nedošlo, takýto záver mal byť postavený na
preukázaní podmienok existencie podvodu, resp. zneužitia práva. V tomto prípade vyslovenie záveru,
že plnenie nebolo dodané (materiálna neexistencia plnenia) nepredstavuje skutkovú okolnosť pre
podvodné konanie alebo zneužitie práva, ktoré má preukazovať správca dane, ale implikuje nesplnenie

druhej hmotnoprávnej podmienky, pričom splnenie hmotnoprávnych podmienok preukazuje daňový
subjekt. Pokiaľ žalovaný konštatoval, že ak sa dodanie tovaru neuskutoční, právo na odpočítanie dane
nevznikne, tento záver sa vzťahoval výlučne na hmotnoprávne podmienky odpočítania dane. Správca
dane nespochybňoval splnenie formálnych podmienok (predloženie faktúry, dodacieho listu), ako to
namietal žalobca v správnej žalobe, ale materiálny podklad fakturovaných plnení. Pretože dodávateľ

vystavil faktúry a uviedol v nej daň, v zmysle zákona - ustanovenia § 69 ods. 5 Zákona o DPH, mu
vznikla povinnosť túto daň zaplatiť. Táto skutočnosť však nemá vplyv na žalobcu ako odberateľa plnenia
a platiteľa dane, ktorý samostatne preukazuje splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie odpočtu
DPH. Potom všeobecné konštatovanie žalovaného o vzniku daňovej povinnosti u tej osoby, ktorý uvedie
vo faktúre daň, nijako nedopadá na podmienky uplatnenia odpočítania dane u iného daňového subjektu

– v tomto prípade žalobcu. Žalobca z tohto vyvodzoval nespochybnenie dodania tovaru, čo však nebolo
správne a možno to považovať za účelové.

59. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane počas daňovej kontroly vykonal dokazovanie, výsledkom
ktorého boli neprijateľné závery, toto tvrdenie je taktiež účelové, keď žalobca pri ňom opomenul,

že dokazovanie zahŕňalo aj výzvy správcu dane vo vzťahu k samotnému žalobcovi ako subjektu
uplatňujúcemu si nárok na odpočet DPH, pričom je potrebné zdôrazniť, že žalobca vo vzťahu k
dodaným plneniam od spoločnosti Medik Press, s.r.o. predložil len formálne doklady, nepodložil ich
žiadnymi ďalšími dôkazmi, a to ani na opakované výzvy správcu dane. Pokiaľ ide o vyjadrenie RIRO
CONSTRUCTING, s.r.o., ktoré podľa žalobcu preukázalo prenájom skladových priestorov dodávateľom

(ako to tvrdil aj jeho konateľ A. B.) a zo Zmluvy nevyplýva obmedzenie na skladovanie konkrétneho
tovaru, z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane skutočnosti týkajúce sa skladových
priestorov nevyhodnotil samé o sebe ako dôvod pre neuznanie odpočítania dane, ale správca dane
vyzval žalobcu, aby preukázal akým spôsobom bola uskutočnená preprava tovaru, jeho nakládka a
vykládka, kde bol tovar skladovaný, kedy a v akom množstve bol fakturovaný tovar dodaný, či boli

kontrolované a overené parametre pohonných hmôt (druh, kvalita atď.), pričom žalobca žiadne iné
dôkazy nepredložil, t.j. neodstránil pochybnosti správcu dane, čím neuniesol svoje dôkazné bremeno.

60. Pokiaľ žalobca namietal nevyhodnotenie vykonaného výsluchu svedka A. B., konateľa
deklarovaného dodávateľa Medik Press, s.r.o., správny súd uvádza, že správca dane vykonal výsluch

svedka v súlade so zásadami vzťahujúcimi sa na dokazovanie, v rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré
vyplynuli z poskytnutej výpovede a tieto skutočnosti vyhodnotil s konkrétnym záverom - v tomto prípade
so záverom, že ani svedecká výpoveď neosvedčila reálnosť plnení, pretože nepreukazovala skutočné
dodanie fakturovaného tovaru. A. B. v Zápisnici č. 100904606/2021 zo dňa 25.5.2021 síce potvrdilskutočnosti týkajúce sa dodania tovaru tak ako to bolo deklarované vo faktúrach – „náhradné diely boli
prepravené z Košíc zo skladu do Babkova, pri rodinnom dome asi garáž, neboli to veľké náhradné diely,
viezol to osobne na motorovom vozidle (jeho z inej obchodnej spoločnosti BMW, BL 444..) s pani C.

D., Hlinné. Nakládka tovaru bola v skladoch v Košiciach, prítomný bol on a jeho známa a pri vykládke
v Babkove bol pán D. a oni dvaja. Nevie, či bol aj dodací list ... prisľúbil, že to ešte dohľadá cez pána
E.; motorová nafta bola prepravená z Košíc do Žiliny, prepravoval to v 2, 3 galónoch v dodávke s pani
D., nafta bola prečerpávaná priamo do kamiónov spoločnosti KOVÁČ SK, s.r.o.. Množstvo kamiónov
si už nepamätal. Všetko čo doviezli bolo vyčerpané. Na začiatku bolo množstvo uvedené emailom,

pán D. vždy napísal, keď potreboval naftu. Dodávku bezodplatne zabezpečila pani D.. Kontaktne údaje
na pani D. mal doplniť. Ich dodávateľ im naftu privážal do skladov v galónoch na kamióne.“ Bližšie
skutočnosti týkajúce sa fakturovania tovaru a dodania tovaru žalobcovi však nevedel uviesť, napr.
nevedel si spomenúť od koho spoločnosť Medik Press, s.r.o. náhradné autodiely a motorovú naftu
nakúpila, nevedel uviesť pôvod tovaru, nevedel uviesť, ako sa nakontaktoval na dodávateľa a či už
bol predtým jeho dodávateľom, nemal vedomosť, či mala spoločnosť Medik Press, s.r.o. oprávnenie na

predaj pohonných látok, dokladmi spoločnosti Medik Press, s.r.o. nedisponoval. Svedok A. B. doklady a
dôkazy preukazujúce uskutočnenia zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťami Medik Press, s.r.o. a
žalobcom nedoložil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti svedecká výpoveď nepostačovala ako dôkaz o
reálnom dodaní tovaru. Ak by dodanie tovaru prebehlo tak, ako ho opísal A. B., žalobca mohol minimálne
označiť ďalších svedkov – napr. zamestnancov žalobcu, ktorí mali byť prítomní pri prečerpávaní nafty.

Žalobca sa ústneho pojednávania (výsluchu svedka A. B. dňa 25.05.2021) napriek upovedomeniu o ňom
nezúčastnil a nevyužil tým právo klásť svedkovi otázky. Správca dane svedeckú výpoveď vyhodnotil
v súlade s jej obsahom a zásadami logického uvažovania, žalobca vyhodnotenie výpovede namietal,
neuviedol však, v čom správca dane pochybil – v čom sa napr. vyhodnotenie dôkazov odchýlilo od
obsahu výpovede a pod.

61. Správca dane oboznámil žalobcu (Výzvou zo 25.06.2021 doručenou žalobcovi dňa 29.06.2021,
ako aj na ústnom pojednávaní zo dňa 04.10.2021 v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku) so
zisteniami z výkonu daňovej kontroly – oboznámil ho, že mu vznikli pochybnosti o správnosti, pravdivosti
alebo úplnosti predložených dokladov, konkrétne, že nebolo preukázané, či boli zdaniteľné obchody

uskutočnené tak, ako je uvedené na predložených faktúrach (pochybnosti o reálnom uskutočnení
zdaniteľného plnenia). V konaní nebolo sporné, že deklarovaným dodávateľom plnenia mala byť iná
osoba registrovaná pre daň (spoločnosť Medik Press, s.r.o.). Orgány finančnej správy spochybnili reálne
dodanie tovarov, na preukázanie čoho žalobca síce navrhol doplnenie dokazovania, ale správcom
dane doplnené dokazovanie neviedlo k odstráneniu pochybností správcu dane. Odpoveď spoločnosti

RIRO CONSTRUCTING, s.r.o. zo dňa 03.03.2022 nepreukázala, že v prenajatých priestoroch mal byť
uskladnený tovar, ktorý mal byť následne predaný spoločnosťou Medik Press, s.r.o. žalobcovi a taktiež
že by v nich dochádzalo k prekládke motorovej nafty. Výsluch p. C. D., bytom Hlinné (bez bližšej
identifikácie), ktorú žalobca navrhol vypočuť sa správcovi dane nepodarilo uskutočniť, nakoľko správcovi
dane sa ani v súčinnosti so žalobcom nepodarilo dotknutú osobu stotožniť a predvolať. Správca dane

pritom vykonal aj vlastné šetrenie v dostupných informačných systémoch za účelom zistenia totožnosti
tejto osoby, avšak neúspešne. Napokon k návrhu na vykonanie ohliadky dodaných autodielov správca
dane uviedol dôvod, pre ktorý ohliadku nevykonal. Správca dane svoj postup presvedčivo zdôvodnil
tým, že „preverenie montáže náhradných dielov vo vozidlách daňového subjektu nepreukáže, že sa
jedná o náhradné diely dodané dodávateľom Medik Press, s.r.o. a to aj z dôvodu, že k náhradným

dielom od dodávateľa Medik Press, s.r.o. neboli podľa vyjadrenia konateľa daňového subjektu KOVÁČ
SK, s. r. o. predložené žiadne záručné listy a preto bez bližšej špecifikácie ich nie je možné odlíšiť
od iných náhradných dielov, a taktiež, ani sám konateľ daňového subjektu nevie uviesť, do ktorých
vozidiel mali byť namontované.“ Je nepochybné, že dokazovanie je procesný postup, na základe
ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a

objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je
však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z
uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom
a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa
uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy (ustálené závery judikatúry

vyšších súdnych autorít, napr. aj v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/47/2020
zo dňa 21.09.2020). Správca dane a aj žalovaný nie sú teda pri vykonávaní dôkazov viazaný len
návrhmi daňového subjektu a sú oprávnení vykonať aj také dôkazy, ktoré daňový subjekt nenavrhuje.
Taktiež nie sú povinní vykonať všetky daňovým subjektom navrhované dôkazy, avšak je potrebné trvaťna požiadavke, aby daňový subjekt dostal odpoveď, prečo jeho návrhu na vykonanie dôkazu nebolo
vyhovené.Vtejtosúvislostisprávnysúduvádza,žeodôvodnenienevykonanianavrhovanýchdôkazov(s
výnimkou výzvy spoločnosti RIRO CONSTRUCTING, s.r.o., ktorú správca dane zvolil namiesto výsluchu

konateľky uvedenej spoločnosti) správca dane zdôvodnil a žalobca v tomto smere neuvádzal v správnej
žalobe žiadne žalobné námietky.

62.Žalobcavsprávnejžalobenamietal,žesvojedôkaznébremenouniesol,resp.tvrdilurčitéskutočnosti
a svoje tvrdenia preukázal, avšak správny súd súhlasí s posúdením správcu dane, že išlo o formálne

doklady (faktúry, dodacie listy) bez preukázania faktického (reálneho) dodania. V súvislosti s uvedenou
žalobnou námietkou správny súd poukazuje na ustálené závery judikatúry vyšších súdnych autorít (napr.
rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sfk/6/2023 zo dňa 26.09.2023): Ľahká zneužiteľnosť
práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným
bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový
subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3.02.2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27.09.2018,
sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30.04.2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len
po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho
plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom
leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane

uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020,
bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod
R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020). Vyššie uvedené však
neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019, bod 54). Dokazovanie
v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má
svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a
povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt
podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane

písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový
subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri
preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo
úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil
svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo

navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto
spôsobomdochádzavprocesedokazovaniavdaňovomkonaníkpresúvaniudôkaznéhobremenamedzi
správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania
zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra

2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne
na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného
plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a
týmto naňho prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu
dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15.11.2017,

publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017). Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový
subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených
listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v
správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá
objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis

mutandisrozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6Sžfk/40/2018zodňa3.septembra
2019). Správca dane žalobcom predložené dôkazy dostatočným spôsobom spochybnil na to, aby
dôkazné bremeno prešlo opäť na žalobcu, ktorý už následne žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení neprodukoval. Žalobcom citované rozsudky Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5Sžf/57/2016
z 28.03.2018, sp. zn. 10Sžfk/44/2019 z 24.11.2020) uvádzajú závery, ktoré boli v administratívnom

konaní rešpektované (došlo k jasnému vyjadreniu pochybností s poukazom na konkrétne skutočnosti –
zistenia týkajúce sa dodávateľov žalobcu). Pokiaľ žalobca v správnej žalobe odkazoval na rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky čj. 8 Afs 23/2018-37, správny súd uvádza, že nie
je viazaný rozhodnutiami súdov iných štátov, možno však uviesť, že aj obsah citovanej časti tohtorozhodnutia hovorí o potrebe preukázania tvrdených skutočností daňovým subjektom. Vzhľadom na
uvedené je správny záver žalovaného, že v daňovom konaní nebolo preukázané dodanie zdaniteľných
plnení, teda žalobcovi nevzniklo právo z predmetných plnení uplatniť si odpočet DPH.

63. Žalobca ako daňový subjekt bol priamo účastný na dvojstranných obchodných vzťahoch so
svojím dodávateľom, ktorých dostatočné preukázanie bol teda spôsobilý zaistiť a uchovať, pretože ako
podnikateľský subjekt, ktorý bol platiteľom DPH, vedel, resp. mal vedieť, v akom rozsahu je potrebné
vznik nároku na odpočet DPH preukázať. Je súčasťou bežnej podnikateľskej obozretnosti, aby si daňový

subjekt, ktorý si v budúcnosti mieni uplatniť nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, na základe
zdaniteľného plnenia zabezpečil a uchoval dostatok podkladov (nielen napr. faktúry) slúžiacich na
osvedčenie, že toto plnenie (dodanie tovaru alebo služby) bolo založené na reálnom základe a prebehlo
tak, ako to vyplýva z existujúcich účtovných a iných dokladov, na ktorých podklade si nárok uplatní.
Nie je povinnosťou správcu dane označiť žalobcovi, akými dôkazmi by mal preukázať skutočnosti, ktoré
je povinný preukazovať podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Preto nie je dôvodná námietka, že ak

má daňový subjekt odstrániť pochybnosti správcu dane, má správca dane povinnosť vymedziť rozsah
ďalších dôkazov, ktoré má daňový subjekt predložiť. Dôsledný postup správcu dane a žalovaného, ktorí
overujú zákonné podmienky na odpočet DPH je v súlade so zákonom a nenarušuje princíp neutrality, na
ktorý poukázal žalobca v správnej žalobe. Záver žalovaného o tom, že daňový doklad (faktúra) hoc aj
obsahujúci všetky obligatórne náležitosti a taktiež riadne zaevidovaný v účtovníctve, nie je skutočnosť

preukazujúca reálnosť dodania tovaru, vo vzťahu ku ktorému vzniká daňovému subjektu nárok na
odpočítanie dane, je správny. K tomu správny súd cituje napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 3Sfk/33/2021 z 25.07.2023: „Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po
formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho
plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom

leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane
uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla
2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí
súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).“ Z Rozhodnutia

Ústavného súdu SR zo dňa 15.11.2017 sp. zn. II. ÚS 705/2017 vyplýva, že existenciu predmetu
plnenia nepostačuje preukázať listinnými dôkazmi (faktúrami, zmluvami) či výsluchmi dodávateľa.
Takéto dôkazy nie sú s ohľadom na ich spochybnenie zo strany finančných orgánov dostačujúce na
unesenie dôkazného bremena, teda preukázanie existencie predmetu zdaniteľného plnenia. Žalobca
vychádzal z toho, že predložením faktúr s dodacími listami splnil hmotnoprávnu podmienku preukázania

zdaniteľných plnení, v tomto sa však mýli. Nepostačuje predložiť faktúru či dodací list, ak nie sú
odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade pochybností (ktoré v tomto prípade boli správcom dane
vznesené)preukazujedaňovýsubjekt.Žalobcazaúčelompreukázaniapodmienokprevznikodpočítania
DPH z plnení fakturovaných spoločnosťou Medik Press, s.r.o. predložil len formálne doklady. Ani
zistenia správcu dane u deklarovaného dodávateľa nepreukázali, že k plneniu skutočne došlo. Absencia

konkrétnych informácií o uskutočnení plnení na strane deklarovaného dodávateľa podporila pochybnosti
o uskutočnení zdaniteľných obchodov, v dôsledku čoho bolo dôkazné bremeno presunuté opätovne
na žalobcu (v záujme obnovenia hodnovernosti listinných dôkazov). Žalobca bol oboznámený so
zistenými pochybnosťami, ďalej sa však v konaní bránil tým, že splnil hmotnoprávne podmienky odpočtu
dane, žiadne ďalšie dôkazy už nepredložil. Správny súd konštatuje, že žalobca mal dostatok priestoru

akékoľvek ďalšie dôkazy predložiť, neurobil tak, preto je dôvodný záver žalovaného, že v daňovom
konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno.

64. Napadnuté rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie neboli založené na konštatovaní podvodného
konania, ani na zneužití práva. Orgány verejnej správy nepriznali žalobcovi právo na odpočet DPH nie

z dôvodu účasti žalobcu na podvode, ale na nesplnení hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 Zákona
o DPH. Ak nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na odpočet DPH, skúmanie
prípadnej účasti žalobcu na daňovom podvode z hľadiska tzv. vedomostnej zložky je bezpredmetné a
orgány verejnej správy svoje rozhodnutia na tejto skutočnosti ani nezaložili (nebolo potrebné vykonať
tzv. Axel Kittel test). Pokiaľ teda žalobca v správnej žalobe poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ

(napr. vo veci C-80/11 Mahagében Kft), ktoré sú relevantné z hľadiska preukázania účasti daňového
subjektu na daňovom podvode, čo zaťažuje dôkazným bremenom správcu dane, takýto poukaz žalobcu
je bezpredmetný. Správca dane a ani žalovaný neodopreli žalobcovi odpočet DPH pre pochybenia
jeho obchodných partnerov, ale z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že k fakturovanému dodaniuskutočne došlo a nie je len fiktívne. Orgány finančnej správy nezaťažovali žalobcu dôkazným bremenom
týkajúcim sa podvodného konania, požadovali výlučne, aby doložil splnenie formálnych a materiálnych
(hmotnoprávnych) podmienok na odpočítanie dane, ktoré sám deklaroval. Možno súhlasiť s názorom

žalobcu, že za splnenia hmotnoprávnych podmienok bez preukázania toho, že ide o zneužitie práva
alebo o podvod, o ktorom daňovník vedel alebo mal alebo mohol vedieť, nie je možné daňovníkovi
odoprieť právo na odpočet DPH (resp. právo na oslobodenie od platenia dane). To však platí len
pre prípady, ktoré boli založené práve na daňovom podvode alebo zneužití práva. Správca dane a
žalovaný svoje rozhodnutia nezaložili na tom, že dodávateľ (obchodný partner) žalobcu si nesplnil svoje

povinnosti vyplývajúce mu zo zákona, resp. bol nekontaktný alebo bol článkom reťazového podvodu
alebo sa dopustil zneužitia práva. Napadnuté rozhodnutie je založené na tom, že v daňovej kontrole
(a ani počas vyrubovacieho konania) nebolo preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky na
odpočet dane (dodanie služieb), pričom dôkazné bremeno na preukazovanie splnenia týchto podmienok
znášal žalobca. Správca dane jasne formuloval pochybnosti, ktoré mal vo vzťahu k splneniu podmienok
pre priznanie odpočtu DPH, preukázateľne s nimi žalobcu oboznámil. Ako už bolo uvedené, judikatúra

potvrdzuje, že faktúra a dodací list sú formálnymi dokladmi, pričom obchodné transakcie nepostačuje
deklarovať len po formálnej stránke, predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v
prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Podľa správneho súdu správca dane zákonným
spôsobom a jasne vyjadril pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu, preto bremeno dôkazu znášal
daňový subjekt.

65. Ani rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie s. r. o. nie je aplikovateľný
na predmetnú vec, keďže v danom prípade nebola sporná existencia fakturovaného plnenia, ale
identita skutočného dodávateľa, teda reálne existujúce plnenie nedodal subjekt uvedený na faktúre,
ale iný subjekt. Právo na odpočet DPH z takého dodania nemožno nepriznať len z titulu spochybnenia

tzv. deklarovaného dodávateľa. Nepriznanie práva na odpočet DPH žalobcovi v predmetnom prípade
správca dane nezaložil na spochybnení statusu deklarovaného dodávateľa, ako to tvrdí žalobca
v správnej žalobe, ale na nepreukázaní skutočnej (materiálnej) existencie fakturovaného plnenia, čo nie
je v rozpore s judikatúrou vyšších súdnych autorít, vrátane Súdneho dvora EÚ. K argumentácii uvedenej
v odôvodnení rozhodnutia žalovaného správny súd ďalej dodáva, že pokiaľ aj žalovaný v napadnutom

rozhodnutí uviedol viackrát konštatovanie, že bolo spochybnené, že plnenia uvedené na faktúrach boli
skutočne dodané práve dodávateľom uvedeným na faktúrach, čo by samé osebe mohlo nasvedčovať,
že žalovaný založil svoju argumentáciu na spochybnení statusu tzv. deklarovaného dodávateľa, čo
v zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ a súdov Slovenskej republiky nie je dôvodom pre
nepriznanie práva na odpočet DPH, nemožno považovať rozhodnutie žalovaného za nezákonné.

Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so záverom správcu dane, ktorý nepriznanie práva
na odpočet DPH žalobcovi odôvodnil nepreukázaním materiálnej existencie fakturovaného plnenia.
Pokiaľ teda žalovaný popri závere, že žalobca nepreukázal materiálnu existenciu fakturovaného plnenia
(druhá hmotnoprávna podmienka pre priznanie nároku na odpočet DPH) doplnil navyše argumentáciu
o konštatovanie spochybňujúce dodávateľskú spoločnosť Medik Press, s.r.o., uvedené nie je podľa

správneho súdu dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže postačí, ak je rozhodnutie
založené na nepreukázaní materiálnej existencie fakturovaného plnenia.

66. Všeobecné namietanie nezákonnosti rozhodnutí nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť
k záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Nepostačuje, ak žalobca s hodnotením dôkazov, so

skutkovými a právnymi závermi správcu dane a žalovaného nesúhlasil, resp. vykonané dôkazy hodnotil
sám inak bez toho, aby uviedol, v čom je hodnotenie jednotlivého vykonaného dôkazu, resp. hodnotenie
dôkazov v ich súhrne orgánom verenej správy v rozpore so zákonom, resp. logickou úvahou. Bez
vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutých rozhodnutí, t.j.
k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri hodnotení dôkazov a právnom posúdení veci) a z

akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí (rozhodnutiach), vo
svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného
nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutia
založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť.

67. Žalobca v podanej správnej žalobe neuviedol také dôvody, ktoré by preukazovali, že skutkové
a právne posúdenie veci žalovaným bolo v rozpore s obsahom hodnotených listín, výpovedí osôb, resp.
s obsahom na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu alebo v rozpore s logickým myslením. Na
základe skutkových zistení (ktoré neboli žalobcom vyvrátené), bol dôvodný záver o nepreukázaní reálnejexistencie fakturovaných plnení a nepreukázaní podmienok pre odpočet dane, preto orgány finančnej
správy postupovali správne, ak neuznali žalobcovi uplatnené odpočítanie dane.

68. Námietky žalobcu, že si splnil povinnosť preukázať svoje tvrdenia a predložil všetky potrebné
doklady, nie sú dôvodné. Skutočnosť, že došlo k takému poskytnutiu plnenia, s ktorým je spojená daňová
povinnosť a v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH aj právo na odpočítanie DPH jej platiteľom, je povinný
preukázať platiteľ dane, teda žalobca. Nevyhnutným predpokladom pre vznik práva na odpočet DPH
je materiálna, t. j. skutočná existencia plnenia, s ktorým je spojená daňová povinnosť. Pre unesenie

dôkazného bremena platiteľa dane nestačí len formálne predloženie dokladov, ale tieto doklady musia
byť obrazom reálneho plnenia. Keďže uskutočňovanie zdaniteľných plnení je vlastnou ekonomickou
činnosťou daňového subjektu, je to práve platiteľ DPH uplatňujúci si nárok na jej odpočet, kto má
možnosť a aj povinnosť zaobstarať si všetky potrebné dôkazy, ktoré zabezpečia, že zdaniteľné plnenie
bude môcť správcovi dane spoľahlivo preukázať. Žalobca predložil správcovi dane faktúry a dodacie listy
(obsahovovpodstateidentickésfaktúrami),čovšakbezpredloženiaďalšíchdokladov,ktorépreukazujú,

že fakturované tovary boli skutočne dodané, nepostačuje. Správca dane žalobcu vyzval na vysvetlenie
nezrovnalostí a odstránenie pochybností, ktoré vznikli v priebehu výkonu daňovej kontroly. Doručením
oboznámenia s pochybnosťami správcu dane s výzvou podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi
tak došlo opäť k presunu dôkazného bremena na žalobcu a tento ho neuniesol.

69. K žalobcom uvedenej námietke porušenia práva na spravodlivý proces spočívajúceho v tom, že
zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutianiejemožnédospieťkdôvodu,ktorýbymalzakladaťodopretie
nároku na odpočet dane, odôvodnenie je zmätočné a neobsahuje žiadne logické úvahy, správny súd
uvádza, že žalovaný dostatočne odôvodnil napadnuté rozhodnutie, nakoľko obsahuje odpovede na
podstatné odvolacie námietky žalobcu. Vyplýva z neho jednoznačný dôvod neuznania odpočítania

DPH, ako to bolo už konštatované v inej časti tohto odôvodnenia. Z hľadiska posúdenia dostatočnosti
odôvodnenia je podstatné, aby sa správne orgány vo svojich rozhodnutiach vysporiadali so všetkými
kľúčovými námietkami účastníka administratívneho konania. Aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu (v
súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I. ÚS 241/07, I. ÚS 342/2010) a Európskeho súdu pre
ľudské práva (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. 18390/91) sa nemusia

dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre
rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Nevyžaduje sa, aby na každú námietku účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia
tak, ako to v žalobe prezentuje žalobca, ale iba na taký argument či námietku, ktorá je pre rozhodnutie
danejvecirozhodujúcaavyžadujesašpecifickáodpoveď.Podľasprávnehosúduniejedôvodnážalobná

námietka, že v rozhodnutiach nie sú obsiahnuté úvahy o hodnotení dôkazov a úvahy odôvodňujúce
právne posúdenie veci, čo je zrejmé aj z predošlých častí odôvodnenia tohto rozsudku, v ktorých sa
správny súd odvoláva na závery daňových orgánov.

70. Pokiaľ ide o Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/14/2020 zo dňa 30.11.2022, na

ktorý poukázal žalobca v závere správnej žaloby, správny súd uvádza, že jeho závery nie sú použiteľné
v prejednávanej veci vzhľadom na rozdielnosť skutkových okolností. Vo veci žalobcu došlo zo strany
daňových orgánov k spochybneniu materiálneho plnenia medzi žalobcom a jeho priamym deklarovaným
dodávateľom Medik Press, s.r.o., pričom vo veci, na ktorú poukázal žalobca, bolo spochybnené
materiálne dodanie tovaru na subdodávateľskom článku obchodného reťazca a záver žalovaného

o fiktívnosti dodávky a vedomí žalobcu o podvodných konaniach dodávateľov vyhodnotil kasačný súd
ako nepreukázané a predčasné, navyše za situácie, že žalobca prijatie od deklarovaného dodávateľa
doložil hodnovernými dokladmi a použil dodávku na ďalšie zdaniteľné plnenia. V prejednávanej veci však
žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie odpočtu dane, a to materiálnu
existenciu plnenia medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom Medik Press, s.r.o., keď nepredložil

hodnoverné dôkazy o reálnom plnení a neuniesol tak svoje dôkazné bremeno.

71. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov
nezákonnosti uplatnených žalobcom v podanej správnej žalobe, túto správny súd ako nedôvodnú podľa
§ 190 SSP zamietol.

72. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebosčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na
náhradu trov konania nepriznal.

73. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od

doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.