Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 101C/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124206316
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124206316.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2. D. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F., G. XX, obaja zastúpení splnomocnencom: JUDr. Ing. Gréta Noé, LL.M. D.,
bytom F., G. XXXXX/XXX, proti žalovanej: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, právne zastúpenej:
alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vlčkova 8/A, IČO: 36 679 771, o neúčinnosti právneho
úkonu, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Súd z a k a z u j e žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami:
- pozemok parcely registra „C“ KN parcelné číslo XX/X, vo výmere 640 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, evidovaný Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre okres Trnava, obec
D., kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXX,

- stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku parcely registra „C“ KN s
parcelným číslom XX/X, evidovaná Okresným úradom Trnava, katastrálnym
odborom, pre okres Trnava, obec D., kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXX,
- pozemok parcely registra „C“ KN: parcelné číslo XX/X, vo výmere 219 m2 druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, evidovaný Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre okres Trnava, obec

D., kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXX,
- stavba - bazén a pivnica bez súpisného čísla postavené na pozemku parcely registra „C“ KN s
parcelným číslom XX/X, evidovaná Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre okres Trnava,
obec D., kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXX,
a to v rozsahu zákazu prevodu vlastníctva nehnuteľností kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou,
zámennou zmluvou, zákazom prenájmu nehnuteľností, založenia nehnuteľností, poskytnutia

nehnuteľností ako zábezpeky, zriadenia ťarchy na nehnuteľnostiach, zákazom vkladu nehnuteľností
do obchodnej spoločnosti alebo do združenia, zákazom zmluvného zabezpečovacieho prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zriadenia záväzku k nehnuteľnostiam dohodou o urovnaní, a to
do času, kým súd nerozhodne s konečnou právoplatnosťou vo veci vedenej pod sp. zn. 101C/79/2024
na Okresnom súde Trnava.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 12.08.2024 domáhali, aby súd určil,

že 1) právny úkon – Odstúpenie od kúpnej zmluvy (V 3842/2019 Kúpna zmluva, vklad povolený dňa
28.06.2019), na základe ktorého vzniklo žalovanej právo k nehnuteľnosti podľa Z-705/2024 zo dňa
12.02.2024, a ktorého predmetom je na liste vlastníctva č. XXX pre okres Trnava, obec D., kat. úz.
D. evidovaný pozemok, a to parcela registra „C“ KN, parc. č. XX/X, o výmere 640 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku
- parcele registra „C“ KN s parc. č. XX/X, a to vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku, je

voči žalobcovi v 1. rade a voči žalobcovi v 2. rade, právne neúčinný a 2) právny úkon – Odstúpenie
od kúpnej zmluvy (V 7070/2018 - Kúpna zmluva, vklad povolený dňa 06.11.2018), na základe ktoréhovzniklo žalovanej právo k nehnuteľnosti podľa Z-705/2024 zo dňa 12.02.2024, a ktorého predmetom
je na liste vlastníctva č. XXX pre okres Trnava, obec D., kat. úz. D. evidovaný pozemok, a to parcela
registra „C“ KN, parc. č. XX/X, o výmere 219 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a stavba

– bazén a pivnica bez súpisného čísla postavená na pozemku - parcele registra „C“ KN s parc. č. XX/X
a to vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku, je voči žalobcovi v 1. rade a voči žalobcovi v 2.
rade, právne neúčinný. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania.

2. Podaním doručeným súdu dňa 10.01.2025 žalobcovia podali návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia, aby súd zakázal nakladať žalovanej s vyššie špecifikovanými nehnuteľnosťami, a to v rozsahu
zákazu prevodu vlastníctva nehnuteľností kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou,
zákazom prenájmu nehnuteľností, založenia nehnuteľností, poskytnutia nehnuteľností ako zábezpeky,
zriadenia ťarchy na nehnuteľnostiach, zákazom vkladu nehnuteľností do obchodnej spoločnosti alebo
do združenia, zákazom zmluvného zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
zriadenia záväzku k nehnuteľnostiam dohodou o urovnaní, a to do času, kým súd nerozhodne

s konečnou právoplatnosťou vo veci vedenej pod sp. zn. 101C/79/2024 na Okresnom súde Trnava.

3. Žalobcovia svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že ako veritelia poskytli
dlžníkovi J. A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, F. (ďalej len „dlžník“), ktorý je synom (blízkou
osobou) žalovanej, peňažné pôžičky postupom podľa § 657 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OZ“), a to nasledovne: Žalobca v 1. rade uzavrel
s dlžníkom Zmluvu o pôžičke dňa 26.09.2023 (ďalej len „Zmluva o pôžičke I.), na základe ktorej
poskytol dlžníkovi reálne plnenie - peňažnú pôžičku vo výške 50 000 eur; žalobca v 1. rade uzavrel
s dlžníkom Zmluvu o pôžičke dňa 30.10.2023 (ďalej len „Zmluva o pôžičke II.), na základe ktorej
poskytol dlžníkovi reálne plnenie - peňažnú pôžičku vo výške 7 000 eur; žalobca v 2. rade uzavrel s

dlžníkom Zmluvu o pôžičke dňa 08.06.2023 (ďalej len „Zmluva o pôžičke III.), na základe ktorej poskytol
dlžníkovi reálne plnenie - peňažnú pôžičku vo výške 50 000 eur, ktorú peňažnú pôžičku dlžník čiastočne
splnil vo výške 44 000 eur. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že dlžník nadobudol do svojho výlučného
vlastníctva v spoluvlastníkom podiele 1/1 nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXX vedené
Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom pre okres K., obec D., kat. úz. D., a to pozemok

parcely registra „C“ KN: parcelné číslo XX/X, vo výmere 640 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, stavba: rodinný dom so súpisným číslom 164 postavený na pozemku parcely registra „C“
KN s parcelným číslom XX/X (ďalej pozemok a stavba spolu len ako „nehnuteľnosť 1“, a to na základe
kúpnej zmluvy G. XXXX/XXXX zo dňa 28.06.2019 a zároveň dlžník nadobudol do svojho výlučného
vlastníctva v spoluvlastníkom podiele 1/1 nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXX vedené

Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre okres K., obec D., kat. úz. D., a to pozemok
parcely registra „C“ KN: parcelné číslo XX/X, vo výmere 219 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, stavba: bazén a pivnica bez súpisného čísla postavené na pozemku parcely registra „C“
KN s parcelným číslom XX/X (ďalej bazén a pivnica spolu len ako „nehnuteľnosť 2“), a to na základe
kúpnej zmluvy V 7070 / 2018 zo dňa 06.11.2018. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia poukazujú na to, že od kúpnej zmluvy- evidovanej Okresným úradom Trnava, katastrálnym
odborom, pre okres Trnava, obec D., kat. úz. D. pod V 3842/2019 zo dňa 28.06.2019, na základe
ktorého právneho úkonu dlžník nadobudol nehnuteľnosť 1 od žalovanej do svojho výlučného vlastníctva,
odstúpila žalovaná jednostranným právnym úkonom. O odstúpení od kúpnej zmluvy žalovanou Okresný
úrad Trnava, katastrálny odbor vykonal záznam na liste vlastníctva č. XXX pod Z-705/2024 podľa

§ 34 ods. l zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov Od kúpnej zmluvy - evidovanej
Okresným úradom Trnava, katastrálny odborom, pre okres K., obec D., kat. úz. D. pod V 7070/2018
zo dňa 06.11.2018, na základe ktorého právneho úkonu dlžník nadobudol nehnuteľnosť 2 od žalovanej
do svojho výlučného vlastníctva, odstúpila žalovaná jednostranným právnym úkonom. O odstúpení od

kúpnej zmluvy žalovanou Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor vykonal záznam na liste vlastníctva
č. XXX pod Z-705 / 2024 podľa § 34 ods . 1 katastrálneho zákona. Z právnych úkonov žalovanej -
odstúpenie od kúpnych zmlúv – podľa žalobcov nesporne vyplýva, že dlžník bol výlučným vlastníkom
vyššie špecifikovaných nehnuteľností, kedy k jednostranným právnym úkonom spojeným s navrátením
vlastníctva žalovanej, ktorej neúčinnosti sa žalobcovia pred tunajším súdom domáhajú, dochádzalo z

hľadiska časovej postupnosti tak, že: - nehnuteľnosti boli najskôr vo výlučnom vlastníctve dlžníka v jeho
spoluvlastníkom podiele 1/1 k celku, kedy dlžník na základe V 3842/2019 zo dňa 28.06.2019 nadobudol
nehnuteľnosť 1 evidovanú na liste vlastníctva č. XXX pre okres Trnava, obec D., kat. úz. D., a to na
základe kúpnej zmluvy, a nehnuteľnosť 2 dlžník nadobudol na základe V 7070/2018 zo dňa 06.11.2018evidovanú na liste vlastníctva č. XXX pre okres Trnava, obec D., kat. úz. D. nadobudol na základe kúpnej
zmluvy. Následne žalovaná odstúpila od kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť 2 (pôvodne pod V 7070/2018
zo dňa 06.11.2018), a tak sa na základe potvrdenia platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa

12.02.2024 zo dňa 14.02.2024 na základe Z-705/2024 opäť stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti 2
matka dlžníka – žalovaná. Následne žalovaná odstúpila od kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť 1 (pôvodne
pod V 3842/2019 zo dňa 28.06.2019), a tak sa na základe potvrdenia platnosti odstúpenia od kúpnej
zmluvy zo dňa 12.02.2024 zo dňa 15.02.2024 na základe Z-705/2024 opäť stala výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti 1 matka dlžníka- žalovaná.

4. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej poukazujú na skutočnosť, že
podali návrh na vydanie platobných rozkazov upomínaciemu súdu v Banskej Bystrici, ktorý súd vo
veci návrhu žalobcu v 1. rade rozhodol platobným rozkazom tak, že vydal platobný rozkaz so sp. zn.
4Up/1421/2024 dňa 31.10.2024 a uložil dlžníkovi povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 57 000
eur s príslušenstvom (ďalej aj „platobný rozkaz I.“), teda vyhovel nároku žalobcu v 1. rade zo Zmluvy

o pôžičke I. a zo Zmluvy o pôžičke II.. Vo veci návrhu žalobcu v 2. rade rozhodol upomínací súd
tak, že vydal platobný rozkaz so sp. zn. 3Up/757/2024 dňa 18.11.2024 a uložil dlžníkovi povinnosť
zaplatiť žalobcovi v 2 . rade 6 000 eur s príslušenstvom ( ďalej aj „platobný rozkaz II.“), teda vyhovel
nároku žalobcu v 2. rade zo Zmluvy o pôžičke III. Dlžník proti predmetným platobným rozkazom
podal odpory, v dôsledku čoho platobné rozkazy boli zo zákona zrušené, a teda žalobcovia tohto

času nedisponujú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu vo veci ich nároku zo zmlúv
o pôžičkách, avšak upomínací súd vec postúpil príslušnému súdu na prejednanie veci (Mestskému
súdu Bratislava IV). Žalobcovia však zistili z verejne dostupného zdroja, že žalovaná nehnuteľnosti
v čase podania tohto návrhu ponúka na predaj tretím osobám prostredníctvom realitnej kancelárie s
obchodným menom RealBand s. r. o., IČO 54 227 551, so sídlom Karpatské námestie 7770/10A, 831

06 Bratislava. Dlžník nie je, podľa súčasných vedomostí žalobcov, vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti,
a z toho dôvodu je podľa názoru žalobcov nutné bezodkladne upraviť pomery medzi žalovanou
a žalobcami. Odstúpením od kúpnej zmluvy sa žalovaná opätovne stala vlastníčkou nehnuteľností.
Navyše, v prípade predaja nehnuteľností žalovanou bude ohrozený prípadný výkon exekúcie po tom,
ako súd príslušný na prejednanie veci (Mestský súd Bratislava IV) pozitívne rozhodne o nároku žalobcov

voči dlžníkovi. V prípade, ak by žalovaná previedla nehnuteľnosti na ďalšiu, tretiu osobu, došlo by
nespornekukomplikáciámvprávnompostavenížalobcov.Žalobcoviamajúdôvodnúobavu,ževprípade
prevodu nehnuteľností na tretiu osobu nebude možné neskoršie rozhodnutie súdu vykonať, resp. bude
vykonateľné iba s neprimeranými ťažkosťami. Z tohto dôvodu majú žalobcovia za to, že sú dané dôvody
na to, aby sa upravili pomery medzi žalobcami a žalovanou.

5. Navyše, žalobcovia napadli na tunajšom súde žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu aj
ďalší právny úkon dlžníka, ktorý má podľa názoru žalobcov snahu zmenšiť svoj majetok, a tým zmariť
uspokojenie nároku žalobcov (veriteľov). Konanie o určenie neúčinnosti právneho úkonu – Zmluvy
o kúpe nehnuteľnosti uzavretej medzi dlžníkom a jeho dcérou (blízkou osobou) je vedené na Okresnom

súde Trnava pod sp. zn. 101C/78/2024. Aj táto okolnosť podľa názoru žalobcov osvedčuje dôvodnosť
úpravy pomerov medzi žalobcami a žalovanou nariadením neodkladného opatrenia. Zároveň žalobcovia
poukázali na ďalšie postupy (úkony) dlžníka v spojitosti so zmenšovaním majetku, a to uzavretie
Zmluvy o kúpe nehnuteľnosti na základe ktorej previedol na svoju dcéru (blízku osobu) – A. I., A.
I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. L. XXX, XXX XX F. svoj spoluvlastnícky podiel 1/2 k celku na

v ďalšom texte špecifikovanej nehnuteľnosti. Ide o nehnuteľnosti evidované príslušným Okresným
úradom, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX pre okres Trnava, obec G., kat. úz. G.. Titul
prevodu - právny úkon je evidovaný pod V 6777/2024 a vklad bol príslušným katastrálnym odborom
povolený dňa 22.12.2023. Uvedená skutočnosť vyplýva z listu vlastníctva č. XXX vedenej príslušným
Okresným úradom, katastrálnym odborom pre okres Trnava, obec G., kat. úz. G., a ide o nehnuteľnosti:

pozemokparcelyregistra„C“KN,pare.č.XXX/XX,ovýmere747m2,druhpozemku:zastavanáplochaa
nádvorie, parc. č. XXX/XX,0 výmere 333 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a tiež stavby,
a to rodinný dom so súpisným číslom 256 postavený na pozemku parcely registra „C“ KN s pare. č. XXX/
XX a sklad stavebného materiálu bez súpisného čísla postavený na pozemku parcely registra „C“ KN s
parc. č. XXX/XX. Dlžník uzavrel s dcérou kúpnu zmluvu tu špecifikovaných nehnuteľností s účinnosťou

od 22.12.2023, teda v čase, kedy boli už splatné jeho dlhy voči žalobcom. Dlžník ďalej previedol na
základe kúpnej zmluvy, ku ktorej bol vklad povolený pod V 68/2024 zo dňa 01.02.2024 na svoju dcéru -
žalovanú v spoluvlastníckom podiele 1/5 k celku. Uvedená skutočnosť vyplýva z listu vlastníctva č. XXX
vedenej príslušným Okresným úradom - katastrálnym odborom pre okres Hlohovec, obec Dolné E., kat.úz. M. E., a ide o nehnuteľnosti: pozemok parcely registra „E“ KN, pare. č. XXX/X, o výmere 20124 m2,
druh pozemku: orná pôda. Žalobcovia zároveň poukazujú na to, že k uvedeným skutočnostiam došlo
v čase, keď už boli splatné dlhy dlžníka voči žalobcom v 1. a 2. rade.

6. Žalobcovia zastávajú názor, že je splnená požiadavka primeranosti medzi hodnotou nehnuteľností,
ktoré sa majú postihnúť neodkladným opatrením a pohľadávkou žalobcov vo výške 63 000 eur bez
príslušenstva s prihliadnutím na druh a lokalitu umiestnenia nehnuteľností. Žalobcovia týmto návrhom
navrhujú, aby súd uložil žalovanej nenakladať s nehnuteľnosťami, ku ktorým na základe odstúpenia

od kúpnych zmlúv uzavretých s dlžníkom nadobudla opätovne vlastnícke právo, a to v rozsahu
vymedzenom v petite návrhu a do času, kým súd nerozhodne s konečnou právoplatnosťou vo veci
vedenej pod sp. zn. 101C/79/2024.

7.NaosvedčeniesvojichtvrdenížalobcoviasúdupredložiliZmluvuopôžičkeI.uzavretúmedzižalobcom
v 1. rade a dlžníkom dňa 26.09.2023, potvrdenia o prevode sumy 50 000 eur (5 x 10 000 eur) na účet

dlžníka v dňoch 28.09.2023, 28.09.2023, 29.08.2023, 30.09.2023, 02.10.2023, zmluvu o pôžičke II.
uzavretej medzi žalobcom v 1. rade a dlžníkom dňa 30.10.2023, potvrdenie o vklade sumy 7 000 eur
žalobcom v 1. rade na účet dlžníka zo dňa 30.10.2023, zmluva o pôžičke III. uzavretá medzi žalobcom
v 2. rade a dlžníkom dňa 08.06.2023, potvrdenia o prevode sumy 50 000 eur z účtu žalobcu v 2. rade
na účet dlžníka v dňoch 08.06.2023, 09.06.2023, 11.06.2023, 12.06.2023, 13.06.2023 a 14.06.2023,

potvrdenia o prijatých platbách od dlžníka na účet žalobcu v 2. rade v dňoch 16.10.2023 a 17.10.2023,
výzva žalobcu v 2. rade adresovaná dlžníkovi na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 19.03.2024, výpis
z LV č. XXX pre kat. úz. D. zo dňa 12.08.2024, výpis z LV č. XXX pre kat. úz. D. zo dňa 12.08.2024,
výpis z LV č. XXX pre kat. úz. D. (kópia zo znaleckého posudku č. 56/2023), výpis z LV č. XXX
pre kat. úz. D. (kópia zo znaleckého posudku č. 56/2023), platobný rozkaz Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. 4Up/1421/2024 zo dňa 31.10.2024, platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 3Up/757/2024 zo dňa 18.11.2024, odpor dlžníka proti platobnému rozkazu I., odpor dlžníka proti
platobnému rozkazu II., vyjadrenia a návrhy žalobcov v 1. a 2. rade na pokračovanie v konaní zo dňa
09.01.2025, inzerát na predaj nehnuteľnosti na webovej stránke N.. prostredníctvom realitnej kancelárie
RealBand s.r.o.

8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň
časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov
nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami
alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne
do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f)

nevstupovala, alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa, alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu, alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami úplne, alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala, alebo iba

obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

17. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) veriteľ sa môže
domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok

proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

18. Podľa § 42a ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom

a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

19. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka

ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116
a 117).

20. Podľa § 42b ods. 1 až 4 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo
odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právnemu úkonu dlžníka

prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom
dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím
osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti
ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z

dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

21. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v
pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

22. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov strán sporu,
prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného
rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku)
bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán

sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné
a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, ak tieto právne
vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych
vzťahoch medzi stranami nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do
právnych vzťahov medzi stranami sporu (strana nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe

veci). Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej
ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán konania, predovšetkým
však k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za
následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Neodkladnéopatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne
nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany konania nemusia byť pred
jeho nariadením vypočutý a napokon uznesenie o nariadení predbežného opatrenia je vykonateľné bez

ohľadu na jeho právoplatnosť.

23. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne
upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja
zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o

nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu
a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený
v návrhu. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy

právneho vzťahu medzi nimi. Žalobcovia teda musia osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej,
úpravy právnych pomerov by bolo ich právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie
len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav, avšak podľa § 330
ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah
by bol totožný s výrokom vo veci samej. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp

proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah.
Neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je
jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

24. V danom prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko zriadenie

záložného práva by sa týkalo vecí vo vlastníctve dlžníka. V návrhu označené nehnuteľnosti sú vo
výlučnom vlastníctve žalovanej, ktorá nie je vo vzťahu k žalobcom v pozícii dlžníka.

25. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku,
bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu

nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou
je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo
vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým

pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza
nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku,
teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú
preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie

náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

26. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),

navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. F., J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092 s.).

27. V predmetnej veci vo vzťahu k požadovanému nariadeniu neodkladného opatrenia je potrebné
pre úplnosť uviesť, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy ohrozenia
exekúcie v obdobných situáciách je potvrdená ustálenou rozhodovacou praxou slovenských súdov,napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/31/2019, v zmysle ktorého: „Prípadná
exekúcia, by však mohla byť ohrozená, ak by žalovaný ešte pred právoplatným skončením konania
o neúčinnosť právneho úkonu previedol sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v ktorom prípade, by

uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku
vydaného v tomto konaní nebolo možné. Exekúciu by v tom prípade bolo možné viesť na iný majetok
žalovaného (adresáta odporu), a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne
odporovaného právneho úkonu, čo však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho
rozhodnutia, ukladajúceho adresátovi odporu povinnosť na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho

zákonníka v časti vety za bodkočiarkou. Takýto postup by však bol značne neefektívny a viedol by
len k množeniu súdnych sporov. Vzhľadom na uvedené je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k
predmetným nehnuteľnostiam nevznikali zmeny, pretože autoritatívne súdne rozhodnutie by sa mohlo
stať problematické zrealizovať, pokiaľ by medzičasom nehnuteľnosť bola prevedená a jej vlastníctvo
by svedčalo v prospech iného. Preto je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov nariadeným
neodkladným opatrením, čím pominie hrozba zmarenia prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej stabilizácii

pomerov a umožní sa ničím nerušené judikovanie súdu vo veci samej. Zároveň tým nedôjde ani k
obmedzeniu, či ohrozeniu práv žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu,
nakoľko žalovaný nebude žiadnym spôsobom obmedzovaný v ich bežnom užívaní.“

28. Zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne

vymáhať pred súdom v základnom konaní. Citovaný text zákona a v ňom uvedené prídavné meno
„vymáhateľný“ nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len
s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú
pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní.

29. Súd po oboznámení sa s návrhom žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu
pripojených listín dospel k záveru, že žalobcovia dostatočne osvedčili nimi uvedené rozhodujúce
skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladne úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia, a to
prostredníctvom pripojených listinných dôkazov, ktorými hodnoverne osvedčili dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorej sa má poskytnúť ochrana, pričom je splnený aj predpoklad pre nariadenie neodkladného

opatrenia tým, že sledovaný účel v tomto prípade nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

30. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zatiaľ v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho
dokazovania vo veci samej by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatňovaný žalobcami vo veci samej o
určenie neúčinnosti právneho úkonu, je očividne vylúčený. Vo veci samej sa totiž žalobcovia domáhajú

určenia neúčinnosti voči ním, odstúpení od kúpnych zmlúv uzavretých medzi A. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytomK.XXXX/XX,F.ajehomatkou(žalovanou),ktorénárokyodôvodňujútým,žemajúvočidlžníkoviA.
I. vymáhateľné pohľadávky, ktoré doposiaľ neboli uhradené. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti,
či je žaloba dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť.
Súd je tiež toho názoru, že v danom prípade je splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie

neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že existuje obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Vo
veci samej sa žalobcovia domáhajú určenia neúčinnosti právneho úkonu, čo znamená, že v prípade
úspechu ich žaloby, by bol odporovateľný právny úkon (kúpna zmluva) voči veriteľom (žalobcovia)
relatívne neúčinný, čo znamená, že žalobcovia ako veritelia, by sa mohli na základe právoplatného
rozsudku domáhať uspokojenia svojich pohľadávok z predmetu sporného právneho úkonu. Právoplatný

rozsudok v odporovom konaní sa totiž vzťahuje na konkrétny exekvovateľný majetok, a nie na osobu
žalovanej (§ 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorá sa nestáva povinnou v exekúcii, ale právne
účinky úspešného odporu sa prejavia voči žalovanej v tom zmysle, že v rámci exekučného konania
proti dlžníkovi, je povinná strpieť vedenie exekúcie (speňaženie) na predmet plnenia z odporovaného
právneho úkonu, ktorého bola účastníkom. Veriteľ teda môže viesť proti povinnému dlžníkovi exekúciu

za rovnakých podmienok, ako keby k spornému prevodu nedošlo iba s tým rozdielom, že exekúciou
postihnutý majetok patrí osobe, ktorá mala z odporovaného úkonu prospech, a ktorá je povinná takúto
exekúciu strpieť (žalovaná).

31. Prípadná exekúcia, by však mohla byť ohrozená, ak by žalovaná ešte pred právoplatným skončením

konania o neúčinnosti právnemu úkonu previedla sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v ktorom
prípade by uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného
rozsudku vydaného v tomto konaní nebolo možné. Exekúciu by v tom prípade bolo možné viesť na
iný majetok žalovanej (adresáta odporu), a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospechz pôvodne odporovaného právneho úkonu, čo však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného
súdneho rozhodnutia, ukladajúceho adresátovi odporu povinnosť na náhradu v zmysle § 42b ods. 4
Občianskeho zákonníka, v časti vety za bodkočiarkou. Takýto postup by však bol značne neefektívny

a viedol by len k množeniu súdnych sporov.

32. Vzhľadom na uvedené je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam
nevznikali zmeny, pretože autoritatívne súdne rozhodnutie by sa mohlo stať problematické zrealizovať,
pokiaľ by medzičasom nehnuteľnosti boli prevedené a jej vlastníctvo by svedčalo v prospech iného.

Preto je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov nariadeným neodkladným opatrením, čím pominie
hrozba zmarenia prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a umožní sa ničím nerušené
judikovanie súdu vo veci samej. Zároveň tým nedôjde ani k obmedzeniu, či ohrozeniu práv žalovanej k
predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu, nakoľko žalovaná nebude žiadnym spôsobom
obmedzovaná v ich bežnom užívaní.

33. Súd o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v súlade s § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu
v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.