Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4S/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100372
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100372.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej

a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Vul. Volonteriv 10, Kv. XX, XXXXX C. D., E., F., prechodne bytom: G. H.
X, XXX XX I., pravne zastúpený: JUDr. Ing. Viera Kolačanská, advokát, so sídlom: Nám. Sv. Anny
7269/20A, 911 01 Trenčín, IČO: 42 274 338 proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej
polície Banská Bystrica, so sídlom Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-63-003/2024-SK zo dňa 23.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica č.

PPZ-HCP-BB2-63-003/2024-SK zo dňa 23.03.2024, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého
stupňa Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru
Trenčín č. PPZ-HCP-BB8-766-001/2024-PC zo dňa 29.01.2024 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej
správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude

vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“
alebo ,,orgán verejnej správy prvého stupňa“) rozhodnutím číslo č. p.:PPZ-HCP-BB8-766-001/2024-PC
zo dňa 29.01.2024 ako orgán príslušný podľa § 125 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte
cudzincov“) v zmysle § 52 ods. 1 písm. a), zmysle § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov

zamietol žiadosť účastníka konania o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky. Podľa
§ 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bola zamietnutá
žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu je povinný vycestovať do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia,
ak nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky z iného dôvodu.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že tento dospel k záveru, že
na základe skutočností zistených v administratívnom konaní, vychádzajúc tiež prioritne zo stanoviska
SIS k záveru, že bol naplnení zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti žalobcu – účastníka konania vo

veci udelenia dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky.
3. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie.
4.RiaditeľstvohraničnejacudzineckejpolícieBanskáBystrica,akoodvolacíorgánvzmysleustanovenia
§ 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon osprávnom konaní”), rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB2-63-003/2024-SK zo dňa 23.03.2024 preskúmalo v
zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 citovaného zákona odvolanie žalobcu - štátneho príslušníka Ukrajinskej
republiky, pána B. A., nar. XX.XX.XXXX, spísaného dňa 16.02.2024 proti rozhodnutiu Oddelenia

cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín, vydanému pod č. PPZHCP-BB8-766-001/2024-PC zo
dňa 29.012024, ktorým sa účastníkovi konania zamietla v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 písm.
b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov”), žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na
území Slovenskej republiky, podaná podľa ustanovenia § 52 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov.

Podľa § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bola
zamietnutá žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu je povinný vycestovať do 30 dní od vykonateľnosti
rozhodnutia, ak nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky z iného dôvodu.
5. Žalovaný ako odvolací orgán sa v napádanom rozhodnutí stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
správnehoorgánuprvéhostupňa,pričomuviedol,žedôvodomnatentozákonnýpostupbolo,ževkonaní
o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky účastníkovi konania nastala taká závažná

skutočnosť, ktorú prvostupňový správny orgán nemohol prehliadnuť a ignorovať. Uvedenou závažnou
skutočnosťou bola písomnosť Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č.
PPZ-HCP-OCP-2023/058036-005 zo dňa 18.08.2023, doručená dňa 18.08.2023 prvostupňovému
správnemu orgánu. Z tejto písomnosti vyplynulo, že dňa 18.08.2023 obdržal v rámci utajovaného režimu
stanovisko, v ktorom Slovenská informačná služba (ďalej aj ,,SIS“) na základe vyhodnotenia informácií,

ktoré má k dispozícii vyjadrila nesúhlas s udelením dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky
pre účastníka konania. Na základe doručenej informácie, v súlade s povinnosťou ustanovenou v §
32 ods. 1 zákona o správnom konaní sa riaditeľ prvostupňového správneho orgánu, ako oprávnená
osoba na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami dňa 22.08.2023 sa oboznámil s obsahom
utajovanejpísomnostizodňa08.08.2023apooboznámenísasobsahompísomnostidospelkzáveru,že

SIS má k dispozícii informácie, na základe ktorých nesúhlasí s udelením dlhodobého pobytu na základe
dôvodného podozrenia ohrozenia bezpečnosti štátu. Z predmetnej utajovanej písomnosti teda pre
prvostupňový správny orgán vyplýval jediný zákonný možný postup, a to postup v zmysle ustanovenia
§ 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého policajný útvar zamietne žiadosť
o udelenie dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí

bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Dňa 21.03.2024 sa oprávnená osoba odvolacieho orgánu,
poverená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, oboznámila s obsahom vyššie uvedenej
písomnosti, evidovanej na Úrade hraničnej a cudzineckej polície, Prezídia policajného zboru Bratislava.
Po oboznámení sa s predmetnou písomnosťou oprávnená osoba skonštatovala v písomnosti zo dňa
19.02.2024, že bol naplnený zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na

území Slovenskej republiky účastníkovi konania, nakoľko z informácií, ktoré sú obsahom utajovanej
písomnosti je možné vysloviť záver, že osoba žiadateľa ohrozí bezpečnosť štátu.
6. Žalovaný v odôvodnení napádaného rozhodnutia uviedol, že SIS je v zmysle ustanovenia § 1 ods.
2 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe (ďalej len „zákon o Slovenskej informačnej
službe”) štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktorý plní úlohy vo veciach ochrany ústavného

zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych
záujmovštátuvrozsahuvymedzenomtýmtozákonom.Vosvojejčinnostisaspravujeústavou,ústavnými
zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. SIS v stanoviskách, ktoré
vydáva prihliada okrem iného aj na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti, t. j. vo veciach
ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a

hospodárskychzáujmovštátu.Vzmysleustanovenia§2ods.1zákonaoSlovenskejinformačnejslužbe,
SIS v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o činnosti smerujúcej
proti bezpečnosti Slovenskej republiky.Tiež zastáva jednoznačný názor, že predmetné nesúhlasné
stanovisko SIS teda postačovalo ako rozhodujúci podklad na to, že bol naplnený zákonný dôvod na
zamietnutie žiadosti účastníka konania o udelenie dlhodobého pobytu s dôrazom na to, že stanoviská

štátnychorgánovsúvsprávnomkonanípresprávnyorgándôkaznýmiprostriedkami,ktorémajúzáväzný
charakter.Má teda zato, že vykonávanie dôkazov pochádzajúcich od SIS vylučuje samotný zákon o
SIS v zmysle ustanovenia § 2 ods. 7 zákona o Slovenskej informačnej službe, podľa ktorého SIS
poskytne informácie o trestnej činnosti útvarom Policajného zboru len za podmienky, že ich poskytnutím
nedôjde k ohrozeniu plnenia konkrétnej úlohy informačnej služby podľa tohto zákona alebo k odhaleniu

zdrojov a prostriedkov informačnej služby alebo k odhaleniu totožnosti jej príslušníkov alebo osôb
konajúcich v prospech informačnej služby. Z uvedeného dôvodu je preto podľa názoru žalovaného
- odvolacieho orgánu vylúčená aj možnosť vyjadrenia sa k nim. Takúto písomnosť, ktorej tvorcom
je SIS možno dokonca vnímať ako zákonnú podmienku, ktorá nepodlieha dokazovaniu, a teda jemimo režim čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zákon o pobyte cudzincov zároveň explicitne
neustanovuje povinnosť SIS vzťahujúcu sa k obsahovým náležitostiam jej stanoviska poskytovaného
podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, aby súčasťou jej nesúhlasného stanoviska bolo

odôvodnenie. V odôvodnení zdôraznil, že je zrejmé, že odôvodnenie rozhodnutia v rozsahu v akom bolo
spracované bolo dostačujúce, pretože zákon o pobyte cudzincov neprezumuje uvádzanie konkrétnych
dôvodov v súvislosti s nesúhlasným stanoviskom SIS. Vzhľadom na charakter utajenia predmetných
informácií podaných oprávneným štátnym orgánom, t. j. SIS, podľa druhej vety ustanovenia § 2 ods.
6 zákona o Slovenskej informačnej službe nie je možné, aby ich obsah bol bližšie špecifikovaný a

prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodnutí nedisponoval ani oprávnením, ktoré by mu umožnilo
v rozhodnutí uviesť, akého konkrétneho konania sa účastník konania dopustil, resp. dopúšťa. Jedná sa
o informácie podliehajúce režimu utajovaných skutočností, upravených zákonom o ochrane utajovaných
skutočností a zároveň podliehajúce tiež špeciálnemu režimu, ustanovenému v zákone o SIS, konkrétne
v ustanovení § 2 ods. 7 citovaného zákona. Pokiaľ dôjde k stretu dvoch základných práv a slobôd,
na jednej strane práva účastníka konania a na strane druhej práva štátu na zásah do tohto práva,

teda k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, je potrebné, aby v administratívnom konaní
bolo preukázané, že v prípade účastníka konania neboli splnené zákonom stanovené podmienky na
udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky. Z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplýva, že bolo dôvodné v danom prípade uprednostniť záujem verejný pred záujmom účastníka
konania. Žalovaný zastáva jednoznačný názor, že v prípade žalobcu bola naplnená požiadavka k

tomu, aby prvostupňový správny orgán zasiahol do jeho práv vymedzených v článku 8 Dohovoru. Pri
rozhodovaní vo všetkých ohľadoch zvažoval vyváženosť záujmu verejnosti a ochrany práv väčšiny
obyvateľov Slovenskej republiky v protiklade s ochranou práv na rodinný a súkromný život účastníka
konania. V danom prípade bolo nevyhnutné uprednostniť verejný záujem, a to v záujme naliehavosti
legitímneho cieľa, nakoľko po oboznámení sa s predmetnou písomnosťou konštatujem, že bol naplnený

zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky
účastníkovi konania, nakoľko z informácií, ktoré sú obsahom utajovanej písomnosti je možné vysloviť
záver, že osoba žiadateľa ohrozí bezpečnosť štátu.

Správna žaloba

7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktoré
žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca
má za to, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového
stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie

nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
8. V odôvodnení žaloby žalobca poukázal na chronológiu správneho konania a na skutočnosť, že
v prípade ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov je však rozhodujúcim
kritériom ,,dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný
poriadok“, nie teda samotná existencia nesúhlasného stanoviska SIS. Pričom uviedol, že uvedené v

spojitosti s § 54 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov znamená, že správny orgán posudzuje bezpečnostné
riziko samostatne, pričom nesúhlasné stanovisko SIS je len indíciou potreby vykonania ďalšieho /
obšírnejšieho dokazovania v tomto smere. Úvaha správneho orgánu v tomto smere musí byť potom
riadne odôvodnená, preskúmateľná a podporená konkrétnymi dôkazmi tak, ako to vyžaduje všeobecný
predpis o správnom konaní. Nestačí, že sa nejaký pracovník správneho orgánu prípadne oboznámil s

obsahom nesúhlasného stanoviska, resp. jeho dôvodmi a toto (bez ďalšieho) považuje za dostatočne
dôvodné. V odôvodnení správnej žaloby poukázal na nezákonnosť úvah žalovaného prezentovaných
na strane 18 napádaného rozhodnutia o tom, že vykonávanie dôkazov od SIS je vylúčené, je vylúčená
možnosť vyjadriť sa k nim a nepodliehajú režimu čl. 48 ods. 2 Ústavy. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne pod sp. zn. 11S/22/2021 zo dňa 23.11.2021.

Vyjadrenie žalovaného
9. V odôvodnení vyjadrenia žalovaný popísal genézu administratívneho konania, pričom k námietkam
žalobcu najmä ohľadom jeho postupu o utajovanej písomnosti SIS uviedol, že sa v rámci odvolacieho
konania zameral na skutočnosť, či prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom o

pobyte cudzincov, tak so zákonom o správnom konaní, ako aj so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Žalovaný skúmal, či bol spoľahlivo zistený skutkový stav veci, či napadnuté rozhodnutie
obsahovalo predpísané náležitosti a najmä, či vydané rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udeleniedlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky žalobcovi bolo vydané na základe zákonnosti a
vecnej správnosti.
10. Žalovaný vzal do úvahy námietky žalobcu, upriamuje však jeho pozornosť na to, že prvostupňový

správny orgán pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie postupoval v súlade so zákonom o pobyte
cudzincov, ako aj v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní, t.j. zistil presne a
úplne skutočný stav veci, a za tým účelom si obstaral podklady a dôsledne preskúmal všetky konkrétne
dôkazy, z ktorých vychádzal pri svojom rozhodovaní. Prvostupňový správny orgán bol teda povinný
postupovať striktne v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, ktoré mu presne ukladajú povinnosť ako

postupovať v preukázaných prípadoch, nemal inú možnosť, ako vydať napadnuté rozhodnutie a zvoliť
zákonný postup s použitím správnej úvahy a aplikáciou zákonného ustanovenia, pojednávajúceho o
zamietnutí žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu.
11. Dôvodom na tento zákonný postup bolo, že v konaní o udelenie dlhodobého pobytu na území
Slovenskej republiky žalobcovi nastala taká závažná skutočnosť, ktorú prvostupňový správny orgán
nemohol prehliadnuť a ignorovať.

12. Uvedenou závažnou skutočnosťou bola písomnosť Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia
Policajného zboru č. PPZ-HCP-OCP-2023/058036-005 zo dňa 18.08.2023, doručená dňa 18.08.2023
prvostupňovému správnemu orgánu. Z tejto písomnosti vyplynulo, v rámci utajovaného režimu
stanovisko, v ktorom SIS na základe vyhodnotenia informácií, ktoré má k dispozícii vyjadrila nesúhlas s
udelením dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky pre účastníka konania.

13. Stanovisko SIS je evidované pod č. SIS-69/76-V-56-1/2023-S zo dňa 08.08.2023.
14. Na základe doručenej informácie, v súlade s povinnosťou ustanovenou v § 32 ods. 1 zákona
o správnom konaní sa riaditeľ prvostupňového správneho orgánu, ako oprávnená osoba na
oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami dňa 22.08.2023 oboznámil s obsahom utajovanej
písomnosti SIS-69/76-V-56-1/2023-S zo dňa 08.08.2023, po oboznámení sa s obsahom písomnosti

dospel k záveru, že SIS má k dispozícii informácie, na základe ktorých nesúhlasí s udelením dlhodobého
pobytu na základe dôvodného podozrenia ohrozenia bezpečnosti štátu. Žalovaný zároveň uvádza, že
sa s utajovanou písomnosťou oboznámila taktiež oprávnená osoba Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej
polície Banská Bystrica, ktorá po oboznámení sa s písomnosťou dospela k tým istým záverom ako
oprávnená osoba prvostupňového správneho orgánu.

15. Z predmetnej utajovanej písomnosti teda pre prvostupňový správny orgán vyplýval jediný zákonný
možný postup, a to postup v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, podľa
ktorého policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že
štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.
16. Žalovaný upriamuje pozornosť žalobcu na to, že SIS je v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona

č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe (ďalej len „zákon o Slovenskej informačnej službe“)
štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktorý plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia,
vnútornéhoporiadku,bezpečnostištátuaochranyzahraničnopolitickýchahospodárskychzáujmovštátu
v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Vo svojej činnosti sa spravuje ústavou, ústavnými zákonmi,
zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. SIS v stanoviskách, ktoré vydáva

prihliada okrem iného aj na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti, t.j. vo veciach ochrany ústavného
zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych
záujmov štátu. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o Slovenskej informačnej službe, SIS v rozsahu
svojej pôsobnosti získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o činnosti smerujúcej proti bezpečnosti
Slovenskej republiky.

17. Žalovaný na základe vyššie uvedeného trvá vo všetkých ohľadoch na svojich záveroch uvádzaných
v napadnutom rozhodnutí a to, že prvostupňový správny orgán nemal inú možnosť, ako postupovať v
súlade s ustanovením § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a vydať napadnuté rozhodnutie,
ktorým žalobcovi zamietol žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky. V
spojení s vyššie uvedeným žalovaný dodáva, že v konaní prvostupňového správneho orgánu nezistil

nesúlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, alebo zákonom o pobyte cudzincov, zákonom o
správnom konaní a z neho vyplývajúcich zásad správneho konania.
18. Žalovaný v súvislosti s vyššie uvedeným zdôrazňuje, že ustanovenie § 54 ods. 2 písm. b)
zákona o pobyte cudzincov, ktoré v napadnutom rozhodnutí prvostupňový správny orgán aplikoval, je
ustanovením kogentným a nepripúšťa odchýlenie od jeho vymedzenia v zákone. Zároveň vyjadruje

zákonnú povinnosť príslušnému orgánu konať v jeho intenciách, pokiaľ je naplnený taxatívne uvedený
zákonný dôvod, ktorý v danom prípade naplnený preukázateľne bol. Citované ustanovenie striktne
prikazuje policajnému útvar zamietnuť žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak nastanú zákonnédôvody tak, ako to bolo aj v prípade účastníčky konania, pričom „postačuje“ existencia dôvodného
podozrenia z ohrozenia bezpečnosti štátu, alebo verejného poriadku.
19. Na základe úloh a postavenia SIS, ktoré už žalovaný ako odvolací orgán popísal v predchádzajúcej

časti rozhodnutia, správny orgán dospel k záveru, že žalobca na základe informácií uvedených v
stanovisku SIS môže ohroziť bezpečnosť štátu.
20. Žalobca aj v správnej žalobe poukázal na to, že požiadal správny orgán, aby od SIS zabezpečil
potrebný rozsah informácií, ktoré tvoria podstatu dôvodov na jeho vyjadrenie, alebo aby do spisu
zabezpečil iné podklady /dôkazy/, ako je výpis z registra trestov a priestupkového registra, týkajúce sa

osoby žalobcu.
21. Žalovaný k tomuto návrhu upriamuje pozornosť žalobcu na to, že pokiaľ považoval za potrebné a
dôležité do konania zabezpečiť tieto výpisy ako dôkazy, mohol on sám na vlastnú ťarchu a náklady
tieto dôkazy zabezpečiť, prípadne aj k samotnému odvolaniu doložiť. Prvostupňový správny orgán si
vzhľadom na právomoci policajných orgánov vie z informačných systémov SR zistiť všetky podstatné
skutočnosti o osobe žalobcu a disponuje aj prípadnými informáciami o spáchaní trestného činu resp.

priestupku zo strany žalobcu. Pokiaľ by mal teda vedomosť o tom, že sa žalobca dopustil nejakého
protiprávneho skutku mal by túto vedomosť, ktorú by aj v rozhodnutí uviedol, avšak teda na základe
uvedenéhojenepochybné,žežalobcasatrestnéhočinuanipriestupkunedopustil,čojevšakirelevantné
vzhľadom na poznatky, ktorými disponuje SIS, na základe ktorých vyjadrila svoj nesúhlas s udelením
dlhodobého pobytu žalobcovi.

22. Žalovaný naďalej trvá na tom, že aj napriek tomu, že splnomocnenému zástupcovi žalobcu nebolo
umožnené do utajovanej písomnosti nahliadnuť, jeho práva ani možnosť účinne sa hájiť mu neboli
a nie sú upreté ani dotknuté, pretože prvostupňový správny orgán mu neodňal možnosť vyjadriť sa
k veci, aj napriek tomu, že neuviedol detailný podrobnejší obsah utajovanej písomnosti. Tak isto mu
nebolo odňaté právo doložiť vlastné dôkazy a využiť ďalšie dostupné prostriedky na účinnú obranu, ako

napríklad možnosť odvolať sa, čo aj využil, ako aj využiť možnosť súdneho prieskumu, čo v danom
prípade tak isto využil.
23. Žalovaný považuje za potrebné ozrejmiť žalobcovi aj ďalší podstatný fakt a to, že zákon o pobyte
cudzincov regulujúci podmienky pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky zveril SIS právomoc
zaujaťvrozsahujejpôsobnosti,prihliadnucnajmänabezpečnostnézáujmyštátu,stanoviskokžiadostio

udelenie prechodného resp. trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, staršieho ako 14 rokov, o
posúdeniektorejjupolicajnýútvarpožiadal. Zuvedenejzákonnejformulácievyplýva,žeSISsavyjadruje
ku všetkým druhom prechodného pobytu a trvalého pobytu, teda aj dlhodobého, ktorý predstavuje určitú
formu trvalého pobytu.
24. Zákon o pobyte cudzincov zároveň explicitne neustanovuje povinnosť SIS vzťahujúcu sa k

obsahovým náležitostiam jej stanoviska poskytovaného podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov,
aby súčasťou jej nesúhlasného stanoviska bolo odôvodnenie.
25. Žalovaný zdôrazňuje, že aj na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že odôvodnenie rozhodnutia
v rozsahu v akom bolo spracované bolo dostačujúce, pretože zákon o pobyte cudzincov neprezumuje
uvádzanie konkrétnych dôvodov v súvislosti s nesúhlasným stanoviskom SIS.

26. Žalovaný k vyššie uvedenému ďalej uvádza, že vzhľadom na charakter utajenia predmetných
informácií podaných oprávneným štátnym orgánom, t.j. SIS, podľa druhej vety ustanovenia § 2 ods.
6 zákona o Slovenskej informačnej službe nie je možné, aby ich obsah bol bližšie špecifikovaný a
prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodnutí nedisponoval ani oprávnením, ktoré by mu umožnilo
v rozhodnutí uviesť, akého konkrétneho konania sa účastník konania dopustil, resp. dopúšťa. Jedná sa

o informácie podliehajúce režimu utajovaných skutočností, upravených zákonom o ochrane utajovaných
skutočností a zároveň podliehajúce tiež špeciálnemu režimu, ustanovenému v zákone o SIS, konkrétne
v ustanovení § 2 ods. 7 citovaného zákona.
27. Informácie, na základe ktorých SIS vykonáva bezpečnostnú úvahu o existencii bezpečnostných rizík,
a ktoré zakladajú bezpečnostnú nespoľahlivosť dotknutej osoby, sú získané vlastnou spravodajskou

činnosťou SIS alebo v rámci medzinárodnej spravodajskej spolupráce, a ako také požívajú ochranu
poskytovanú zákonom o ochrane utajovaných skutočností. V mnohých prípadoch sa tieto informácie
získavajú aj utajovanými spôsobmi a prostriedkami, v dôsledku čoho predstavujú získané informácie,
ako aj samotný spôsob ich získania, utajovanú skutočnosť, na manipuláciu, s ktorou sa vzťahujú
osobitné právne režimy ustanovené vnútroštátnym právom. Vzhľadom na uvedené sú vyjadrenia SIS k

bezpečnostnej spoľahlivosti dotknutej osoby utajovanou skutočnosťou označenou príslušným stupňom
utajenia. Sprístupnením utajovaných skutočností nepovolanej osobe by mohlo dôjsť k zmareniu aktivít
vykonávaných v súvislosti s dotknutou osobou a zároveň aj k odhaleniu používaných foriem, metód a
prostriedkov vyšetrovania, preto nebolo možné žalobcovi sprístupniť žiadny takýto dôkaz.28. Žalovaný zároveň zdôrazňuje, že ak z utajovanej písomnosti, ktorá podlieha zákonu o ochrane
utajovaných skutočnosti vyplynuli akékoľvek informácie týkajúce sa osoby žalobcu, ktoré mali zásadný
vplyv na zamietnutie jeho žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky, bolo

zákonnou povinnosťou prvostupňového správneho orgánu postupovať týmto zákonným spôsobom.
Žalovaný upriamuje pozornosť aj na to, že písomnosť s určitým stupňom utajenia môže odtajniť resp.
sprístupniť len ten, kto takúto písomnosť vytvoril (momentálne SIS), resp. súd, a aj to až po splnení
zákonných podmienok. Ak by správny orgán utajovanú skutočnosť uvádzal, resp. by ju sprístupnil
žalobcovi k nazretiu, došlo by zo strany správneho orgánu k porušeniu predpisov na úseku ochrany

utajovaných skutočností. V podstate ak sa takéto informácie neposkytujú, jedná sa o snahu zabrániť
zverejňovaniu alebo odtajneniu prameňov, z ktorých sa dospelo k poznatkom, podľa ktorých konkrétna
osoba predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky.
29. V prípade uvedenia obsahu utajovanej písomnosti by mohlo dôjsť aj k odkrytiu zdroja poznatkov,
samotnej masy poznatkov a spôsobu ich získania, čím by sa mohlo zmariť konanie príslušných štátnych
orgánov a vo všeobecnosti by mohlo dôjsť aj k zverejneniu postupov používaných na odhaľovanie

konaní, ktoré môžu ohrozovať ústavné zriadenie, územnú celistvosť, zvrchovanosť a bezpečnosť
Slovenskej republiky. Utajované informácie podliehajú špeciálnemu režimu utajenia podľa zákona o
ochraneutajovanýchskutočností.Tentozákonvymedzujejednakutajovanéskutočnostiatiežoprávnené
osoby, ktoré sú určené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami alebo ktorých oprávnenie
na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vzniklo zo zákona.

30. Žalovaný však považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že už vyššie uviedol, že nesúhlasné
stanovisko SIS je tak závažnou skutočnosťou a dôkazom v konaní o udelenie pobytu, že prvostupňový
správny orgán a ani žalovaný ju nemohli ignorovať. Jediným možným postupom v takomto prípade, ktorý
umožňuje zákon o pobyte cudzincov je postup ustanovený v § 54 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, a
to žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu žalobcovi zamietnuť.

31. Žalovaný už taktiež žalobcovi vysvetlil ( vyššie na strane 11), že stanovisko SIS, ktoré podlieha
utajovanému režime nie je zo strany SIS odôvodňovaný, pretože ani zákon o pobyte cudzincov explicitne
neustanovuje povinnosť SIS vzťahujúcu sa k obsahovým náležitostiam jej stanoviska poskytovaného
podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, aby súčasťou jej nesúhlasného stanoviska bolo
odôvodnenie, takže odôvodnenie rozhodnutia v rozsahu v akom bolo spracované bolo dostačujúce,

pretože zákon o pobyte cudzincov neprezumuje uvádzanie konkrétnych dôvodov v súvislosti s
nesúhlasným stanoviskom SIS.
32. Žalovaný žalobcovi taktiež vysvetlil aj skutočnosť, že Ústavný súd SR sa vo svojom rozhodnutí PL
ÚS 17/2022 zo dňa 13.12.2023 naozaj nezaoberal ustanovením § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte
cudzincov, toto ustanovenie v zákone o pobyte naďalej platí, takže postup v zmysle tohto ustanovenia

je zákonný a možný.
33. Žalovaný s vyššie uvedenými argumentmi žalobcu v súvislosti s nezákonnosťou napadnutého
rozhodnutia nesúhlasí, žalovaný zastáva názor, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj v súlade s ustanoveniami zákona o správnom konaní,
rozhodnutie bolo odôvodnené v dostatočnom rozsahu so správnou aplikáciou a vysvetlením jednotlivých

ustanovení zákona o pobyte cudzincov, ako aj zákona o správnom poriadku. Žalovaný poskytol v
preskúmavanom rozhodnutí odpovede na všetky otázky, ktoré boli pre rozhodnutie relevantné, medzi
výrokom a odôvodnením je logická zhoda. Žalovaný zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané
v súlade so zásadou zákonnosti, s dôrazom na to, že vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu veci, pričom pri rozhodovaní boli zohľadnené všetky okolnosti konkrétneho prípadu žalobcu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
34. Účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. Správny súd nezistil dôvody
prenariadeniepojednávaniapodľa§107ods.1písm.b)aže)SSP,pretorozhodnutievovecivyhlásilbez
nariadenia pojednávania podľa § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol vyhlásený dňa 17.04.2025, oznámenie

o verejnom vyhlásení rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 21.03.2025 do
18.04.2025.
35. Správny súd preskúmal všeobecnou správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP)
a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g)

SSP rozhodnutie žalovaného zrušil, podľa § 191 ods. 3 SSP zrušil aj rozhodnutie orgánu verejnej správy
prvého stupňa, a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie
konanie.36. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým tento zamietol žiadosť žalobcu o udelenie
dlhodobého pobytu.

37. Podľa § 52 zákona o pobyte cudzincov; (1) Policajný útvar udelí dlhodobý pobyt, ak nie sú dôvody
na zamietnutie žiadosti podľa § 54 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny,
a) ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov
bezprostredne pred podaním žiadosti,
b) ktorému zanikol dlhodobý pobyt podľa § 55 písm. e) alebo § 56 písm. b), c) alebo písm. d), alebo

c) ktorý má päť rokov oprávnený, nepretržitý pobyt na území členských štátov ako držiteľ modrej karty
a zdržiava sa na území Slovenskej republiky ako držiteľ modrej karty najmenej dva roky bezprostredne
pred podaním žiadosti.
(2) Odsek 1 sa nevzťahuje na štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý
a) je žiadateľom o udelenie azylu,
b) má tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 3,

c) požiadal o poskytnutie dočasného útočiska,
d) je odídencom,
e) má udelený prechodný pobyt na účel štúdia,
f) má udelený prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti podľa § 25 ods. 1 písm. d) až f),
g) má udelený prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania,

h) sa zdržiava na území Slovenskej republiky podľa § 23 ods. 6 písm. b), c) alebo písm. d), alebo
i) požíva diplomatické výsady a imunity na území Slovenskej republiky podľa medzinárodného práva.
(3) Do doby nepretržitého pobytu podľa odseku 1 písm. a) sa nezapočítava doba pobytu štátneho
príslušníka tretej krajiny podľa odseku 2 písm. g), h) alebo písm. i).
(4) Do doby nepretržitého pobytu podľa odseku 1 písm. a) sa započítava

a) doba prechodného pobytu na účel štúdia alebo doba prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm.
d) až f) na území Slovenskej republiky v polovičnej dĺžke,
b) doba najviac šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov a najviac desiatich mesiacov, počas ktorých
sa štátny príslušník tretej krajiny po oznámení policajnému útvaru zdržiaval mimo územia Slovenskej
republiky,

c)dobaodpodaniažiadostioudelenieazyludorozhodnutiaoudeleníazylualeboposkytnutiadoplnkovej
ochrany.
(5) Do doby nepretržitého pobytu podľa odseku 1 písm. c) sa započítava doba najviac 12 po sebe
nasledujúcich mesiacov a najviac 18 mesiacov, počas ktorých sa štátny príslušník tretej krajiny zdržiaval
mimo územia členských štátov.

38. Podľa § 53 zákona o pobyte cudzincov; (1) Žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podáva štátny
príslušník tretej krajiny osobne na úradnom tlačive na policajnom útvare; za štátneho príslušníka
tretej krajiny, ktorý pre bezvládnosť nemôže osobne podať žiadosť, môže podať žiadosť jeho rodinný
príslušník. Policajný útvar vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.

(2) K žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný
cestovný doklad. Ak štátny príslušník tretej krajiny nepredloží platný cestovný doklad, policajný útvar
žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu neprijme.
(3) Štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu dve fotografie s
rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu a doklady nie staršie ako 90 dní potvrdzujúce

a) stabilné a pravidelné zdroje pre neho a pre jeho rodinných príslušníkov, aby sa nestal záťažou pre
systém pomoci v hmotnej núdzi Slovenskej republiky,
b) zabezpečenie ubytovania, ak ide o žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 52 ods. 1 písm. b),
c) zdravotné poistenie.
(4) Stabilné a pravidelné zdroje štátny príslušník tretej krajiny môže preukázať najmä pracovnou

zmluvou, potvrdením zamestnávateľa o výške vyplácanej mzdy, potvrdením o zostatku na účte vedenom
v banke na meno štátneho príslušníka tretej krajiny, dokladom o poberaní dôchodku.
(5)Štátnypríslušníktretejkrajiny,ktorýmalpredpodanímžiadostioudeleniedlhodobéhopobytuudelený
prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, alebo rodinný príslušník podľa § 27 ods. 2 azylanta alebo
cudzinca,ktorémusaposkytladoplnkováochrana,môžepreukázaťstabilnéapravidelnézdroječestným

vyhlásením manžela, rodiča alebo osoby, ktorej je zverený do starostlivosti, o tom, že poskytne štátnemu
príslušníkovi tretej krajiny finančné a hmotné zabezpečenie počas jeho pobytu na území Slovenskej
republiky, spolu s dokladom podľa odseku 4.(6) Policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu do 90 dní od doručenia žiadosti
policajnému útvaru.
(7) Pobyt udelený podľa tohto zákona sa po skončení jeho platnosti považuje za platný na území

Slovenskej republiky až do doručenia rozhodnutia o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu.
39. Podľa § 54 zákona o pobyte cudzincov; (1) Ak policajný útvar udelí dlhodobý pobyt štátnemu
príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte, udelenie
oznámi tomuto členskému štátu.
(2) Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak

a) štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie dlhodobého pobytu,
b) je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný
poriadok,
c) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bol odňatý azyl z dôvodov podľa osobitného predpisu, alebo
d) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nebola predĺžená doplnková ochrana alebo mu bola doplnková
ochrana zrušená z dôvodov podľa osobitného predpisu.

(3) Policajný útvar, ktorý postupuje podľa odseku 2 písm. b), posúdi mieru ohrozenia bezpečnosti štátu
alebo verejného poriadku vyplývajúcu z trestného činu spáchaného štátnym príslušníkom tretej krajiny a
z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho od štátneho príslušníka tretej krajiny
a zohľadní dĺžku pobytu a rozsah väzieb s krajinou pôvodu.
(4) Proti rozhodnutiu, ktorým bol udelený dlhodobý pobyt, sa nemožno odvolať.

40. Podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov; Policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie
prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho
ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktorí svoje
stanovisko obsahujúce súhlas alebo nesúhlas s udelením pobytu zašlú policajnému útvaru do pätnástich
dní od doručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v

stanovisku podľa predchádzajúcej vety prihliadajú na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti.
41. Úvodom správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že otázky týkajúce sa oboznamovania
žiadateľa o pobyt s podkladmi rozhodnutia a náležitosti odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy
vo veciach pobytu v prípadoch, kedy je podkladom rozhodnutia informácia v utajovanom režime, bola
opakovane riešená aj Ústavným súdom SR v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl.125 ods. 1

Ústavy SR.
42. Správny súd poukazuje na závery nálezu Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. PL.ÚS 8/2016
zo dňa 12.12.2018, v ktorom Ústavný súd SR vyslovil nesúlad právnej úpravy ustanovenia § 120
ods. 2 zákona o pobyte cudzincov v príslušnom znení (v zmysle ktorého policajný útvar uviedol v
odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky bez

bližšieho odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí, prípadne zrušení určeného druhu pobytu) s čl. 46 ods.
1 a 2, č. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl.13 ods. 4 Ústavy SR a
s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.
43. Ďalej správny súd poukazuje na závery nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa
13.12.2023, v ktorom Ústavný súd SR vyslovil protiústavnosť ustanovenia § 33 ods. 6 písm. o) a § 48

ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov v príslušnom znení, a to jej rozpor s článkom 46 ods. 1 a 2 v
spojení s článkom 13 ods. 4 Ústavy SR. V zmysle § 33 ods. 6 písm. o) zákona o pobyte cudzincov v znení
do 13.02.2024 mal policajný útvar zamietnuť žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak stanovisko
podľa § 125 ods. 6 (teda napríklad aj stanovisko Slovenskej informačnej služby) obsahovalo nesúhlas
s udelením prechodného pobytu. Obdobne ustanovenie § 48 ods. 2 písm. h) v znení do 13.02.2024

ustanovovalo, že policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak stanovisko podľa §
125 ods. 6 obsahovalo nesúhlas s udelením trvalého pobytu.
44. Z argumentácie Ústavného súdu SR vo vyššie uvedených nálezoch správny súd vychádzal aj pri
vyhodnocovaní dôvodnosti správnej žaloby v tejto veci, teda z náhľadov a argumentácie prednesenej v
uvedených nálezoch Ústavného súdu SR, ktoré sú pre vec smerodajné. Ústavný súd SR aj s poukazom

na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva zdôraznil, že účastníkovi konania je v takýchto
prípadoch potrebné oboznámiť aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria
základ rozhodnutia, ak už z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti nemožno dotknutému účastníkovi
konania oznámiť presné a úplné dôvody tvoriace základ rozhodnutí týkajúcich sa pobytu. Ústavný súd
opakovane uviedol, že oboznámenie aspoň s podstatou dôvodov stanoviska spravodajských služieb,

pre ktoré bol vyslovený nesúhlas s udelením žiadaného pobytu, by žiadateľovi umožnilo posúdiť, či je
pre neho vôbec užitočné obrátiť sa na správny súd. Ústavný súd uznal, že v určitých prípadoch nie je
možné právo na kontradiktórne konanie realizovať v absolútnom rozsahu a že rozsah realizácie tohto
práva sa môže meniť v závislosti od osobitosti konkrétneho prípadu.45. Ústavný súd SR v už spomínanom náleze sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa 13.12.2023 skonštatoval
protiústavnosť takej právnej úpravy, v zmysle ktorej bola zamietnutá žiadosť o prechodný alebo
trvalý pobyt, ak bolo v administratívnom konaní predložené orgánom cudzineckej a hraničnej polície

nesúhlasné stanovisko Slovenskej informačnej služby v utajovanom režime. V prejednávanej veci
rozhodli orgány verejnej správy o žiadosti žalobcu o dlhodobý pobyt podľa § 54 ods. 2 písm. b)
zákona o pobyte cudzincov, teda podľa inej právnej úpravy ako tej, ktorej ústavná udržateľnosť bola
riešená v zmieňovanom náleze Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa 13.12.2023.
Za podstatné ale správny súd považuje to, že aj v tomto administratívnom konaní rovnako orgán

verejnej správy žiadal o stanovisko Slovenskú informačnú službu postupom podľa § 125 ods. 6
zákona o pobyte cudzincov (ktorého protiústavnosť nebola v tomto náleze Ústavného súdu SR
konštatovaná s tým, že regulačná podstata tohto ustanovenia spočíva výlučne v povinnosti správneho
orgánu vyžiadať si stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, pričom oba
orgány sú v prípade nesúhlasného stanoviska povinné zaslať policajnému útvaru v lehote 15 dní od
doručeniažiadostistanovisko, tedazákonopobytecudzincovnepredpokladápovinnosťspravodajských

služieb formulovať rezultát stanoviska alternatívne (súhlas – nesúhlas), ale nevylučuje ani inú podobu
stanoviska) a v odôvodnení rozhodnutí uviedli len tú skutočnosť, že Slovenská informačná služba ako
štátnyorgán,ktorýplníúlohyvoveciachochranyústavnéhozriadenia,vnútornéhoporiadku,bezpečnosti
štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu v rozsahu vymedzenom zákonom
o Slovenskej informačnej službe, vydal nesúhlasné stanovisko s dlhodobým pobytom žalobcu po

vyhodnotení informácií, ktorými disponuje (so záverom, že žalobca môže ohroziť bezpečnosť Slovenskej
republiky). Procesný postup a posúdenie veci je teda vo svojich dôsledkoch obdobné ako pri aplikácii
ustanovení § 33 ods. 6 písm. o) a § 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov, ktorých protiústavnosť
ústavný súd vyslovil v zmieňovanom náleze sp. zn. PL.ÚS 17/2022 zo dňa 13.12.2023.
46. V prejednávanej veci je zrejmé, že orgány verejnej správy zamietli žiadosť žalobcu o udelenie

dlhodobého pobytu z dôvodu, že Slovenská informačná služba vyjadrila nesúhlas s jeho dlhodobým
pobytom z dôvodu, že môže predstavovať nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku. Nie je sporné, že
žalobcovi nebola oboznámená ani podstata dôvodov, pre ktoré nebol udelený súhlas s jeho dlhodobým
pobytom a neboli sprístupnené žiadne skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre zamietnutie žiadosti o
dlhodobý pobyt, teda žalobca sa z obsahu preskúmavaných rozhodnutí dozvedel len to, že Slovenská

informačná služba na základe vyhodnotenia informácií, ktoré má k dispozícii, neudelila súhlas s jeho
dlhodobým pobytom. Správny súd pri vyhodnocovaní žalobných námietok žalobcu, vychádzajúc aj z
argumentácie vyšších súdnych autorít uvedených vo vyššie zmieňovaných rozhodnutiach, dospel k
záveru, že orgány verejnej správy vec nesprávne právne posúdili, nedostatočne zistili skutkový stav
a porušili aj procesné ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok

vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

47. Na administratívne konanie vo veciach pobytu cudzincov podľa zákona o pobyte cudzincov sa
vzťahuje Správny poriadok, ktorý zakotvením základných zásad správneho konania a procesných
oprávnení účastníka konania zabezpečuje realizáciu práva zakotveného v čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy

SR, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a
v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Ako to konštatoval aj
Ústavný súd SR a Najvyšší správny súd SR právo na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom
ako súčasť práva na spravodlivý proces je úzko prepojené so zásadou kontradiktórnosti konania,
ktorej aspekty sú súčasťou zásady ústnosti, ale aj princípu rovnosti pred súdom výslovne zaručenom v

podobe individuálneho verejného práva v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Obsahom zásady kontradiktórnosti
je, aby sa stranám sporu umožnilo oboznámiť sa a mať možnosť vyjadriť sa - podať stanovisko ku
všetkým dôkazom, ktoré boli predložené protistranou alebo ktoré boli obstarané a vykonané z iniciatívy
orgánu verejnej správy, pred ktorým sa vedie konanie. Aj súdy vyššej súdnej autority v odôvodnení
vyššie zmieňovaných rozhodnutí pripustili, že právo na kontradiktórne konanie nie je absolútne a jeho

rozsah sa môže meniť v závislosti od osobitosti konkrétneho prípadu. Zároveň však uviedli, že jeho
dôležitosť je umocnená predovšetkým v situáciách, keď je dôkaz, ku ktorému sa účastník konania
nemôže vyjadriť, rozhodujúci pre celé konanie, pričom toto platí aj v prípade, pokiaľ záväzný podklad
rozhodnutia tvoria utajované informácie v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z o ochrane utajovaných
skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o ochrane utajovaných

skutočností“). Aj tu v prejednávanej veci bolo zásadným a jediným podkladom pre rozhodnutie o
zamietnutížiadostioudeleniedlhodobéhopobytunesúhlasnéstanoviskoSlovenskejinformačnejslužby,
ktoré predstavovalo informácie so stupňom utajenia „Vyhradené“ a s obsahom ktorého sa oboznámili lenpríslušní zamestnanci orgánu verejnej správy prvého a druhého stupňa a žalobcovi a ani jeho právnemu
zástupcovi neboli z obsahu týchto informácií sprístupnené žiadne skutočnosti.
48. Niet pochýb o tom, že informácie, ktoré sú obsahom vyjadrenia Slovenskej informačnej služby,

boli utajovanou skutočnosťou s príslušným stupňom utajenia. Nemožno spochybniť, že v prípade
sprístupnenia utajovaných skutočností nepovolanej osobe by mohlo dôjsť aj k zmareniu aktivít
vykonávaných v súvislosti s dotknutou osobou, ktorej sa informácie týkajú, a zároveň by mohlo
dôjsť aj k odhaleniu používaných foriem, metód a prostriedkov získavania informácií. Preto možno
akceptovať, že nie vždy do úvahy prichádza úplné a presné oboznámenie účastníka konania s

podkladom rozhodnutia, ktorý má podobu utajeného režimu, čo možno odôvodniť práve zabezpečením
ochrany záujmov týkajúcich sa národnej bezpečnosti a verejného poriadku. Je preto potrebné, aby
v kontexte konkrétneho prípadu s ohľadom na zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností, boli
zvolené také postupy a realizované také úkony, ktorých preskúmateľnosť je obmedzená tak, aby sa
zachovanýcieľ-zabezpečenieurčitejmierykontradiktórnostikonania,moholdosiahnuťajbezohrozenia
bezpečnostných záujmov štátu, a aby nevznikali s tým spojené ujmy.

49. Pokiaľ orgány verejnej správy rozhodli o žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu výlučne
s odkazom na nesúhlasné stanovisko Slovenskej informačnej služby obsahujúce spravodajské
informácie, na ktoré sa vzťahuje režim utajenia podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností,
a žalobcu, prípadne jeho právneho zástupcu, neupovedomili aspoň o podstatnom obsahu týchto
informácií, prípadne nezdôvodnili prečo nie je možné v určitom rozsahu sprístupniť informácie, ktoré

sú dôvodom pre zamietnutie žiadosti o dlhodobý pobyt, takýto postup je v rozpore s ustanoveniami
Správneho poriadku, ktoré zabezpečujú realizáciu práva na kontradiktórne konanie (§ 3 ods. 2, § 3 ods.
5, § 32 ods. 1, § 43 ods. 2 a § 43 o náležitostiach rozhodnutia).
50. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého stupňa a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V

ďalšom konaní je orgán verejnej správy prvého stupňa povinný postupovať podľa vyššie uvedených
záverov správneho súdu.
51. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne
vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

52. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu

v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa

podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).