Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 1Sas/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100079
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bc. Marián Haladej
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100079.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: Regína Gavalierová GIMY DESIGN, IČO: 44 864
531, miesto podnikania 059 13 Jánovce 175, Slovenská republika, proti žalovanému: Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, IČO: 30 796 482, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, Slovenská
republika, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PV 912/00010/2024 zo dňa
27.06.2024, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

P r i z n á v a odkladný účinok správnej žalobe zo dňa 02.09.2024 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. PV 912/00010/2024 zo dňa 27.06.2024, a to až do právoplatného rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 02.09.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 10.09.2024 (ďalej
aj „správna žaloba“) sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PV 912/00010/2024

zo dňa 27.06.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) a vrátenia
veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zmenil, podľa § 77a ods.6
zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, výkaz nedoplatkov (ďalej aj „VN“) č. 2346522618 zo dňa 18.12.2023,
vo veci predpísania nedoplatku na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2022
v sume 450,26 EUR, ktorý bol vydaný zdravotnou poisťovňou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,

pobočka Poprad, tak, že výsledkom ročného zúčtovania poistného za rok 2022 bol nedoplatok v sume
499,41 EUR. Žalobkyňa sa zároveň proti žalovanému domáhala náhrady trov konania.

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „SSP“), doplnený podaním zo dňa 06.03.2025. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila

hrozbou vzniku ujmy na jej právach, ktorá by mohla mať z hľadiska následkov nenapraviteľné účinky.
Žalobkyňa uviedla, že ako SZČO je toho času na materskej dovolenke a ako subjekt SZČO prakticky
nevykonáva činnosť, maximálne poskytuje školiace služby raz do roka. Jej jediným príjmom je v
súčasnosti rodičovský príspevok poskytovaný sociálnou poisťovňou, z ktorého pokrýva vyživovanie
maloletých detí a výdavky na chod domácnosti. Žalobkyňa taktiež uviedla, že ak dôjde k výkonu
právoplatných a vykonateľných rozhodnutí žalovaného, vyživovanie jej detí bude v značnej miere

obmedzené ak nie zamedzené. Zároveň podľa názoru žalobkyne, priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nebude mať dopad ani nebude v rozpore s verejným záujmom, pretože v prípade, ak by
správny súd potvrdil rozhodnutia žalovaného, bude zaviazaná vymeraný dlh zaplatiť. V doplnení návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedla, že žiada súd o poskytnutie účinnej súdnej
ochrany pred hroziacou exekúciou, pred pretrvávajúcim zásahom do jej práva poistenca na prístup k
zdravotnej starostlivosti a tiež pred diskriminačným výkladom povinností žalobkyne ako poistenca plniť

oznamovaciu povinnosť spôsobom podľa § 23 zákona č. 580/2024 Z.z o zdravotnom poistení a o zmene
a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. K výškesvojho príjmu uviedla, že jej jediným stálym príjmom je štátna sociálna dávka ( rodičovský príspevok),
mesačne poukazovaná na účet spolu s prídavkami na dve maloleté deti v sume 593,30 EUR. V tejto
súvislosti uviedla, že už druhý rok nedisponuje iným príjmom a v prípade, ak bude žalovaný iniciovať

exekúciu, vymoženie pohľadávky v celkovej sume 1 816,44 EUR nebude schopná uspokojiť a už vôbec
nie jednorazovo. Žalobkyňa predpokladala, že začatím exekúcie dôjde k zablokovaniu jej bankových
účtov, čo skomplikuje jej prístup k peňažným prostriedkom, čím sa výrazne zasiahne do jej sociálnych
istôt ako aj do sociálnych istôt jej rodiny. Mala za to, že vymáhanie pohľadávky predstavuje podstatný
zásah do ekonomickej situácie jej rodiny. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa predložila kópiu výzvy

na úhradu nedoplatku pred podaním na exekúciu, kópiu emailovej komunikácie so zamestnankyňou
správneho orgánu prvého stupňa a výpis z bankového účtu.

3.Žalovanývosvojompísomnomvyjadrenízodňa24.03.2025,doručenomSprávnemusúduvKošiciach
(ďalej aj „správny súd“) dňa 25.03.2025, k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe uviedol, že ponecháva rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe na posúdení

správneho súdu.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a. ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy,
alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na
vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo
veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).

8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva
na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, ktoré má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho

prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku
okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej
súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Teda je to
inštitút mimoriadny, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia

orgánu verejnej správy.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh
účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia § 185 SSP. Povinnosťou žalobcu je nie

len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady, resp. dôvody, na
vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. Pre vyhovenie návrhu je teda v tomto
smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom
nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu,osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať
a vyhodnotiť.

11. Správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava
zákonnosťsprávnoužalobounapadnutéhorozhodnutia,aleposudzujevýhradneúčinkyvýkonutakéhoto
rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto
rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého
rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd

môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie
je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré
oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.

12. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení
žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej

správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho konania, mal
za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu
závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom
prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým
výkonomnapadnutéhorozhodnutiaresp.opatreniaorgánuverejnejsprávy.Priznanieodkladnéhoúčinku

je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu
správneho súdu s verejným záujmom.

13. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným
účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva

toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade
účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

14. V prejednávanej veci žalobkyňa navrhla priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185
písm. a) SSP, z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku,

z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie
o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy,
značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne
iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na
kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti

zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

15. Po oboznámení sa so správnou žalobou žalobkyne, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom
kontexte aj s jej návrhom na priznanie odkladného účinku jej správnej žalobe, správny súd ustálil,
že žalobkyňa splnila dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky. V dôsledku toho správny

súd pristúpil ku preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku
správnejžalobe.Prvou,azároveňnajvýznamnejšou,hmotnoprávnoupodmienkoupriznaniaodkladného
účinku je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či
finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani
nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS
364/2017- 96 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú
náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

16. Žalobkyňa navrhla priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu, že okamžitým výkonom
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia jej hrozí ujma na právach, ktorá by mohla mať z
hľadiska následkov nenapraviteľné účinky. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepovažovala
žalobkyňa za rozporné s verejným záujmom. Žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe tvrdila, že výkonom napadnutého rozhodnutia bude obmedzené resp. možno až

zamedzenévyživovaniejedetí,pretožejejjedinýmpríjmomjevsúčasnostirodičovskýpríspevok.Taktiež
vyjadrilaobavuzohrozeniajejprávanaprístupkzdravotnejstarostlivosti.Svojetvrdeniapritompodložila
konkrétnymi dôkazmi. Žalobkyňa osvedčila svoju aktuálnu finančnú a ekonomickú situáciu predložením
výpisu z účtu vedeného v banke, z ktorého vyplývalo, že jej jediným príjmom je rodičovský príspevokspolu s prídavkami na maloleté deti v sume 593,30 EUR. Z predloženého doplnenia návrhu na priznanie
odkladného účinku bolo možné overiť aj osobné pomery žalobkyne ( pozn. matka dvoch maloletých detí,
voči ktorým má vyživovaciu povinnosť ) na ktoré by vymáhanie uloženej povinnosti mohlo mať negatívny

dopad.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že celková suma, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť je čiastka 1
816,44 EUR a jej mesačný príjem predstavuje sumu 593,30 EUR správny súd zastáva názor, že
výkon napadnutého rozhodnutia by skutočne mohol ohroziť uspokojenie základných životných potrieb

žalobkyne a jej rodiny. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že podstatou odkladného účinku je
zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie
orgánu verejnej správy dočasne nevyvolávali právne účinky, ktoré by ich zrealizovaním boli spôsobilé
privodiť následok predpokladaný § 185 SSP.

18. K neexistencie rozporu s verejným záujmom ( ako ďalšej zákonnej podmienke pre možné priznanie

odkladného účinku) správny súd uvádza, že verejný záujem je v právnej teórii tzv. neurčitým pojmom,
teda pojmom, používaným v právnych textoch na vyjadrenie všeobecnejších javov, ktoré však v právnej
norme nemajú definovaný explicitný obsah. Možno ho definovať ako záujem všeobecne prospešný.
Zákonč.357/2004Z.z.oochraneverejnéhozáujmuprivýkonefunkciíverejnýchfunkcionárovvčl.3ods.
2 verejný záujem definuje ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým

občanom alebo mnohým občanom. Je to záujem celospoločenský, ktorý prevyšuje individuálne záujmy
jednotlivcov alebo úzkych skupín.

19. V danom prípade je verejným záujmom bezpochyby fiškálny záujem štátu, teda činnosť spočívajúca
v čo najefektívnejšom kumulovaní dostatku penˇazˇny´ch prostriedkov do štátneho rozpočtu, ktoré sa

následne použijú na zabezpečenie plnenia úloh a funkcií štátu. Správny súd nespochybňuje, že ochrana
fiškálnych záujmov štátu patri´ medzi doležíte´ úlohy. V posudzovanom prípade však správny súd dospel
k záveru, že ochrana žalobkyne a jej rodiny pred ohrozením možnosti uspokojovania základných
potrieb je pri pomere výšky príjmu a sumy, ktorú je povinná zaplatiť nevyhnutná a nie je v rozpore so
spomínaným záujmom. Čiastka 1 816,44 EUR nepredstavuje podľa názoru súdu sumu, ktorá by ohrozila

finančnú stabilitu verejných financií. Fiškálne dôsledky pre štát sú v porovnaní s potenciálnou škodou
pre žalobkyňu zanedbateľné, o to viac, že odkladný účinok znamená, že povinnosť uložená rozhodnutím
je len dočasne nevymáhateľná.

20.Súdzároveňzdôrazňuje,žeochranaprávžalovanéhojezabezpečenátým,ževdôsledkuuvedeného

rozhodnutia správneho súdu bude vo veci rozhodnuté v rámci lehoty podľa § 187 ods. 1 SSP , t.j. do
šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.

21. S poukazom vyššie zistený skutkový stav veci konajúci súd uzavrel, že žalobkyňa osvedčila splnenie
predpokladov pre priznanie odkladného účinku podanej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP a preto

návrhu žalobkyne vyhovel.

22. Záverom správny súd dodáva, že uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez
návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).