Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 1Sas/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100080
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100080.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: A. B. B. C., D.: XX XXX XXX, miesto podnikania
XXX XX E. F. XXX, G. A., proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, IČO:
30 796 482, so sídlom Žellova č. 2, 829 24 Bratislava, Slovenská republika, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PV 912/00011/2024 zo dňa 27. 06. 2024, o návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Priznávaodkladnýúčinoksprávnejžalobezodňa02.09.2024opreskúmaniezákonnostirozhodnutia
žalovaného č. PV 912/00011/2024 zo dňa 27.06.2024, a to až do právoplatného rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 02. 09. 2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 10. 09.
2024 (ďalej aj „správna žaloba“) sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PV

912/00011/2024 zo dňa 27. 06. 2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané
rozhodnutie“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný
zmenil, podľa § 77a ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad
zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výkaz nedoplatkov (ďalej aj
„VN“) č. 2246435518 zo dňa 18. 12. 2023, vo veci predpísania nedoplatku na poistnom vyplývajúci z
ročného zúčtovania poistného za rok 2021 v sume 664,18 EUR, ktorý bol vydaný zdravotnou poisťovňou

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., pobočka Poprad, tak, že výsledkom ročného zúčtovania
poistného za rok 2021 bol nedoplatok v sume 917,18 EUR. Žalobkyňa sa zároveň proti žalovanému
domáhala náhrady trov konania.

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „SSP“), doplnený podaním zo dňa 06. 03. 2025. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila
hrozbou vzniku ujmy na jej právach, ktorá by mohla mať z hľadiska následkov nenapraviteľné účinky.
Žalobkyňa uviedla, že ako SZČO je toho času na materskej dovolenke a ako subjekt SZČO prakticky
nevykonáva činnosť, maximálne poskytuje školiace služby raz do roka. Jej jediným príjmom je v
súčasnosti rodičovský príspevok poskytovaný Sociálnou poisťovňou, z ktorého pokrýva vyživovanie
maloletých detí a výdavky na chod domácnosti. Žalobkyňa taktiež uviedla, že ak dôjde k výkonu

právoplatných a vykonateľných rozhodnutí žalovaného, vyživovanie jej detí bude v značnej miere
obmedzené,akniezamedzené.Zároveňpodľanázoružalobkyne,priznanieodkladnéhoúčinkusprávnej
žalobe nebude mať dopad ani nebude v rozpore s verejným záujmom, pretože v prípade, ak by
správny súd potvrdil rozhodnutia žalovaného, bude zaviazaná vymeraný dlh zaplatiť. V doplnení návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedla, že žiada súd o poskytnutie účinnej súdnej
ochrany pred hroziacou exekúciou, pred pretrvávajúcim zásahom do jej práva poistenca na prístup

kzdravotnejstarostlivosti,atiežpreddiskriminačnýmvýkladompovinnostížalobkyneakopoistencaplniť
oznamovaciu povinnosť spôsobom podľa § 23 zákona č. 580/2024 Z. z o zdravotnom poistení a o zmenea doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. K výške
svojho príjmu uviedla, že jej jediným stálym príjmom je štátna sociálna dávka (rodičovský príspevok),
mesačne poukazovaná na účet spolu s prídavkami na dve maloleté deti v sume 593,30 EUR. V tejto

súvislosti uviedla, že už druhý rok nedisponuje iným príjmom a v prípade, ak bude žalovaný iniciovať
exekúciu, vymoženie pohľadávky v celkovej sume 1.816,44 EUR nebude schopná uspokojiť a už vôbec
nie jednorazovo. Žalobkyňa predpokladala, že začatím exekúcie dôjde k zablokovaniu jej bankových
účtov, čo skomplikuje jej prístup k peňažným prostriedkom, čím sa výrazne zasiahne do jej sociálnych
istôt, ako aj do sociálnych istôt jej rodiny. Mala za to, že vymáhanie pohľadávky predstavuje podstatný

zásah do ekonomickej situácie jej rodiny. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa predložila kópiu výzvy
na úhradu nedoplatku pred podaním na exekúciu, kópiu emailovej komunikácie so zamestnankyňou
správneho orgánu prvého stupňa a výpis z bankového účtu.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09. 04. 2025, doručenom Správnemu súdu v
Košiciach (ďalej aj „správny súd“) dňa 16. 04. 2025, k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe uviedol, že ponecháva rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe na
posúdení správneho súdu.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a. ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom

Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona, alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy,
alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie, alebo opatrenie nemôže byť podkladom na

vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo
veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).

8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva
na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného

účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, ktoré má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho
prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku
okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej
súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Teda je to

inštitút mimoriadny, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy.

10. V prejednávanej veci žalobkyňa navrhla priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185
písm. a) SSP, z ktorého možno vyvodiť štyri kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku,

z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie
o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy,
značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne
iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom nakumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti
zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

11. Po oboznámení sa so správnou žalobou žalobkyne, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom
kontexte aj s jej návrhom na priznanie odkladného účinku jej správnej žalobe, správny súd ustálil,
že žalobkyňa splnila dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky. V dôsledku toho správny
súd pristúpil ku preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. Prvou a zároveň najvýznamnejšou, hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného

účinku je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom, alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia, alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či
finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani
nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS
364/2017- 96 zo dňa 30. 05. 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú

náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

12. Žalobkyňa navrhla priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu, že okamžitým
výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia jej hrozí ujma na právach, ktorá by mohla
mať z hľadiska následkov nenapraviteľné účinky. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe

nepovažovalažalobkyňazarozpornésverejnýmzáujmom.Žalobkyňavnávrhunapriznanieodkladného
účinku správnej žalobe tvrdila, že výkonom napadnutého rozhodnutia bude obmedzené resp. možno
až zamedzené vyživovanie je detí, pretože jej jediným príjmom je v súčasnosti rodičovský príspevok.
Taktiež vyjadrila obavu z ohrozenia jej práva na prístup k zdravotnej starostlivosti. Svoje tvrdenia pritom
podložila konkrétnymi dôkazmi. Žalobkyňa osvedčila svoju aktuálnu finančnú a ekonomickú situáciu

predložením výpisu z účtu vedeného v banke, z ktorého vyplývalo, že jej jediným príjmom je rodičovský
príspevok spolu s prídavkami na maloleté deti v sume 593,30 EUR. Z predloženého doplnenia návrhu
na priznanie odkladného účinku bolo možné overiť aj osobné pomery žalobkyne (pozn. matka dvoch
maloletých detí, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť), na ktoré by vymáhanie uloženej povinnosti
mohlo mať negatívny dopad.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že celková suma, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť je čiastka
1.816,44 EUR a jej mesačný príjem predstavuje sumu 593,30 EUR správny súd zastáva názor, že
výkon napadnutého rozhodnutia by skutočne mohol ohroziť uspokojenie základných životných potrieb
žalobkyne a jej rodiny. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že podstatou odkladného účinku je

zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie, alebo opatrenie
orgánu verejnej správy dočasne nevyvolávali právne účinky, ktoré by ich zrealizovaním boli spôsobilé
privodiť následok predpokladaný § 185 SSP.

14. K neexistencii rozporu s verejným záujmom (ako ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie

odkladného účinku) správny súd uvádza, že verejný záujem je v právnej teórii tzv. neurčitým pojmom,
teda pojmom, používaným v právnych textoch na vyjadrenie všeobecnejších javov, ktoré však v právnej
norme nemajú definovaný explicitný obsah. Možno ho definovať ako záujem všeobecne prospešný.
Zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v čl.
3 ods. 2 verejný záujem definuje ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech, alebo iný prospech

všetkýmobčanom,alebomnohýmobčanom.Jetozáujemcelospoločenský,ktorýprevyšujeindividuálne
záujmy jednotlivcov alebo úzkych skupín.

15. V danom prípade je verejným záujmom bezpochyby fiškálny záujem štátu, teda činnosť spočívajúca
v čo najefektívnejšom kumulovaní dostatku peňažných prostriedkov do štátneho rozpočtu, ktoré sa

následne použijú na zabezpečenie plnenia úloh a funkcií štátu. Správny súd nespochybňuje, že ochrana
fiškálnych záujmov štátu patri´ medzi doležíte´ úlohy. V posudzovanom prípade však správny súd
dospel k záveru, že ochrana žalobkyne a jej rodiny pred ohrozením možnosti uspokojovania základných
potrieb je pri pomere výšky príjmu a sumy, ktorú je povinná zaplatiť nevyhnutná a nie je v rozpore so
spomínaným záujmom. Čiastka 1.816,44 EUR nepredstavuje podľa názoru súdu sumu, ktorá by ohrozila

finančnú stabilitu verejných financií. Fiškálne dôsledky pre štát sú v porovnaní s potenciálnou škodou
pre žalobkyňu zanedbateľné, o to viac, že odkladný účinok znamená, že povinnosť uložená rozhodnutím
je len dočasne nevymáhateľná.16.Súdzároveňzdôrazňuje,žeochranaprávžalovanéhojezabezpečenátým,ževdôsledkuuvedeného
rozhodnutia správneho súdu bude vo veci rozhodnuté v rámci lehoty podľa § 187 ods. 1 SSP, t. j. do
šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.

17. S poukazom vyššie zistený skutkový stav veci konajúci súd uzavrel, že žalobkyňa osvedčila splnenie
predpokladov pre priznanie odkladného účinku podanej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP, a preto
návrhu žalobkyne vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).