Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 8, 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/45/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623011847
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5623011847.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

8. apríla 2024 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n á
A. B. C. D. E. C. F. C. G. H., I. J., nar. XX. X. XXXX v A., trvale bytom E. XXXX/XX, D. A., t. č. na
rodičovskej dovolenke,

u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e

v ranných hodinách dňa 22. 10. 2021 v príbytku bez popisného čísla v mestskej časti Hlboké Mesta
Liptovský Mikuláš, ktorý bol súčasťou radu obývaných príbytkov bez prideleného popisného čísla, ktorý
sa nachádzal v blízkosti bytového domu č. 1 v Hlbokom, v ktorom sa v tom čase nachádzali maloleté
deti, a to mal. D. B., nar. X. X. XXXX, mal. K. B. nar. X. X. XXXX a mal. A. B., nar. XX. X. XXXX, spolu
s matkou A. B., nar. XX. X. XXXX, ktorý vykurovala pieckou na tuhé palivo, na ktorej pripravovala aj jedlo,

toho dňa v čase o 10.26 hod. A. B. z príbytku odišla do obchodu a ponechala deti a aj piecku na tuhé
palivo bez dozoru, a to na dobu najmenej pol hodiny, nezabezpečila si ani dohľad nad deťmi, z ktorých
najstaršie malo len 3 roky, v čase jej neprítomnosti v príbytku zo strany susedov, alebo známych, pričom
pri odchode z príbytku zvonku zatarasila dvere dreveným pňom proti otvoreniu dverí zvnútra, čím im
znemožnila únik z príbytku v prípade hroziaceho nebezpečenstva, následne krátko po jej odchode došlo
k vznieteniu drevených a horľavých konštrukcií príbytku v dôsledku nesprávnej inštalácie piecky na tuhé
palivo, jej umiestnenia a zlého technického stavu, následkom požiaru uvedeného príbytku sa požiar
rozšíril aj na príbytky bez popisných čísel, ktoré s ním susedia v tesnej blízkosti, ktorých vlastníkom

boli L. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXXX/X D. A. a A. M., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom
E. XXXX/XX D. A., pri požiari došlo aj k úmrtiu mal. D. B., nar. X. X. XXXX, mal. K. B., nar. X. X.
XXXX, pričom bezprostredná príčina ich úmrtia bola akútna otrava oxidom uhoľnatým a k zraneniu mal.
A. B., nar. XX. X. XXXX, ktorá utrpela popáleniny II. stupňa v rozsahu od 31 % do 40 % povrchu tela,
popáleniny III. stupňa v rozsahu od 21 % do 30 %, stratu malíčka bez záprstnej kosti, šok ťažkého
stupňa a tracheostémiu, uvedené zranenia si vyžiadajú dobu obmedzenia v obvyklom spôsobe života
do 365 dní; obžalovaná A. B. ponechaním piecky na tuhé palivo bez dozoru porušila povinnosti fyzickej

osoby ustanovené v § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 401/2007 Z. z. o
technických podmienkach a požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní
palivového spotrebiča, elektrotepelného spotrebiča a zariadenia ústredného vykurovania a pri výstavbe
a používaní komína a dymovodu a o lehotách ich čistenia a vykonávania kontrol, a to tým, že pri
prevádzkovaní palivového spotrebiča sa musí vykonávať dozor nad jeho prevádzkou,

t e d aopustila dieťa, o ktoré mala povinnosť sa starať a ktoré si nemohlo zadovážiť pomoc a vystavila ho
tým nebezpečenstvu smrti a ublíženiu na zdraví a spáchala čin závažnejším spôsobom konania – na
viacerých osobách a na dieťati mladšom ako 6 rokov a činom spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a smrť,

č í m s p á c h a l a

zločin opustenia dieťaťa podľa § 206 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona,

s použitím § 138 písm. j/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 206 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1,
§ 39 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a zároveň jej u k l a d á

probačný dohľad nad jej správaním sa v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona jej súd u k l a d á povinnosť podrobiť sa v skúšobnej
dobe psychoterapii a zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona obžalovaná j e p o v i n n á strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú
probačným a mediačným úradníkom na súde v mieste pobytu obžalovanej podľa konkrétneho určenia

probačného a mediačného úradníka, a to počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Pod3a § 287 ods. 1 Trestného poriadku u k l a d á povinnos? nahradi? poškodenej mal. A., nar. XX.
X. XXXX v D. A., trvale bytom E. XXXX/XX, D. A., náhradu škody vo výške 22.433,40 eura.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorom Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš bola dňa 14. 11. 2023 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš na A. B. podaná obžaloba pre zločin opustenia dieťaťa podľa § 206 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm.
b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. j/ Trestného zákona, pre skutok uvedený
vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaná A. B. na hlavnom pojednávaní dňa 8. 4. 2024 urobila v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/
Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a odpovedala
kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku,

- či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu,

- či bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby,

- či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako zločinu opustenia dieťaťa podľa § 206 ods. 1, ods. 2 písm.

a/, písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. j/ Trestného zákona,

- či bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za zločin jej kladený za vinu,- či sa obžalovaná priznala dobrovoľne a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako zločin
opustenia dieťaťa podľa § 206 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona
s použitím § 138 písm. j/ Trestného zákona.

Prokurátor, poškodení a opatrovník maloletých poškodených navrhol prijať vyhlásenie obžalovanej,
preto súd na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovanej A. B., že je vinná zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe, ako aj vyhlásenie podľa § 333 ods. 3 Trestného poriadku a uznal ju vinnou

zo spáchania zločinu opustenia dieťaťa podľa § 206 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. a/
Trestného zákona s použitím § 138 písm. j/ Trestného zákona, pretože vykonané dôkazy nasvedčujú
pravdivosti jej vyhlásenia a priznania. Dokazovanie o vine v rozsahu, v akom obžalovaná priznala
spáchanie skutku, súd preto už nevykonával a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste
a o náhrade škody.

Zo správy o povesti vyplýva, že obžalovaná je prihlásená k trvalému pobytu v E. v D. A. od roku 2006, je
rozvedená, má dve maloleté deti, dcéru K. B., nar. XX. X. XXXX a A. B., nar 10. 3. 2020. Mestský úrad
Liptovský Mikuláš, ani Mestská polícia v Liptovskom Mikuláši neviedli proti nej priestupkové konanie.
V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov obžalovaná nemá žiaden záznam. Podľa
lustrácie GP a lustrácie v databáze súdnych konaní sa proti obžalovanej, okrem tohto trestného konania,

neviedlo a nevedie iné trestné konanie. Z odpisu registra trestov vyplýva, že nemá žiaden záznam. Podľa
tehotenskej knižky predloženej obžalovanou je tehotná, ide o jej piate tehotenstvo a termín pôrodu je
predbežne stanovený na 17. 6. 2024. V rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní obžalovaná
uviedla,žeto,čosastalo,veľmiľutujeazletoznáša.Každýdeňchodínacintorín,kdesúdetipochované,
myslí na nich. Niekedy sa chce zabiť, porezať, ale mama a priateľ na ňu kričia, že má ďalšie deti. Stále

je v strese, rozmýšľa nad tým, nie je matka, ktorá by si svoje deti chcela zabiť, doteraz ich má rada.
Pokúsila sa o samovraždu porezaním, mama jej zavolala sanitku, v nemocnici na chirurgii jej ruku zašili.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vyhodnotil povahu spáchaného trestného činu, osobu
páchateľky a možnosti jej prevýchovy. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.

2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností,
pričom u obžalovanej súd vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona,
pretože obžalovaná pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, a taktiež podľa § 36 písm. l/
Trestného zákona, keďže sa k spáchaniu trestného činu priznala a tento úprimne oľutovala. Priťažujúce
okolnosti neboli zistené žiadne. Za zločin opustenia dieťaťa podľa § 206 ods. 3 Trestného zákona možno

uložiť trest odňatia slobody na sedem rokov až dvanásť rokov. Pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich
okolností sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, čo v tomto
prípade znamená, že súd mohol ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí sedem rokov až desať rokov
a štyri mesiace.

Z lustrácií je nepochybné, že obžalovaná je osobou, ktorá sa nikdy pred skutkom (ani po skutku
dňa 22. 10. 2021) nedostala do rozporu so zákonom ani v priestupkovej ani v trestnoprávnej rovine,
nebola riešená ani poriadkovými orgánmi v mieste svojho trvalého bydliska, kde sa zdržiava od roku
2006. Súd pri zvažovaní, aký druh a výmeru trestu za uvedený skutok uloží, prihliadal nielen na
vyššie uvedené zásady pri ukladaní trestov, ale aj na osobu páchateľky, pomery na jej strane a jej

kriminálnu minulosť, tiež na možnosť nápravy obžalovanej do budúcnosti a jej deklarovaný postoj
k doposiaľ páchanej trestnej činnosti, ku ktorej sa v plnom rozsahu priznala a zároveň ju úprimne ľutuje,
tiež na následok spôsobený jej konaním. Súd po vykonanom dokazovaní o treste dospel k záveru,
že v danom prípade pri zistení a kumulácii týchto viacerých všeobecných poľahčujúcich okolností,
mal za to, že je možné ich posúdiť ako výnimočné okolnosti, ktoré v spojení s osobnými pomermi

obžalovanej, súd vyhodnotil ako odôvodňujúce použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu
v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona a jeho aplikáciu pri ukladaní druhu a výmery trestu. V tejto
súvislosti súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru, podľa ktorej nemožno vylúčiť, že viaceré okolnosti,
ktoré inak samy o sebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami v konkrétnom prípade súhrnne
nadobudnú taký význam, že ich bude možno posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle

ustanovenia § 40 ods. 1 Trestného zákona (teraz § 39 ods. 1 Trestného zákona). Úplné zistenie
všetkých poľahčujúcich, priťažujúcich okolností, ako aj zhodnotenie stupňa ich intenzity vo vzťahu
k ostatným k okolnostiam, ktoré sa týkajú činu a osoby páchateľa a súhrnne tvoria stupeň nebezpečnosti
činu pre spoločnosť, je nevyhnutnou podmienkou na určenie druhu a výmeru trestu. Súd vyhodnotil,že po zohľadnení dvoch poľahčujúcich okolností, neexistencii priťažujúcich okolností, prihliadajúc na
deklarovaný postoj obžalovanej k spáchanému skutku, ku ktorému sa priznala a zároveň ho úprimne
oľutovala, náhľad na trestnú činnosť, a najmä osobu obžalovanej, ktorá doposiaľ viedla riadny život by

uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody bolo neprimerane prísnym druhom trestu. Pokiaľ by
súd ukladal trest hoci na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, t. j. vo výmere 7 rokov,
musel by uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý možno vzhľadom na pomery na strane
obžalovanej, a to aj pri zvážení neodvratného a fatálneho následku, ktorý svojím konaním spôsobila,
považovať za neprimerane prísny trest.

Z vykonaného dokazovania niet pochybností o tom, že skutok, ktorého sa obžalovaná dopustila, je
ojedinelým vybočením z jej dovtedy riadne vedeného života. Svedčia o tom výsledky jednotlivých
lustrácií. Súd prihliadal aj skutočnosť, že spôsobeným tragickým následkom svojho konania je najviac
postihnutá samotná obžalovaná, ktorá prišla o dve maloleté deti a jej tretie maloleté dieťa utrpelo
závažné zranenia s celoživotnými následkami. Obžalovaná je matkou dvoch maloletých detí, jednej

dcéry preživšej skutok a ďalšej maloletej dcéry, ktorá sa jej narodila v roku 2022, pričom v roku 2024
očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa. Súd je preto názoru, že aj v záujme celej spoločnosti a maloletých
detí obžalovanej je, aby obžalovaná naďalej zabezpečovala osobnú starostlivosť o nich, keďže sú
v útlom veku (4 roky, 2 roky, dieťa, ktoré sa má narodiť v júni 2024) a nebola umiestnená vo výkone
trestu odňatia slobody, kedy v prípade nemožnosti postarať sa o nich zo strany otcov týchto detí, by

nevyhnutne museli byť zverené do náhradnej starostlivosti inej osoby alebo ústavnej starostlivosti štátu.

Vyššie uvedené skutočnosti viedli súd k záveru, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby by
bolo pre páchateľku neprimerane prísne a účel trestu možno u nej dosiahnuť aj trestom kratšieho
trvania, pričom postačujúcim je trest odňatia slobody, ktorého výkon bude podmienečne odložený, vo

výmere zníženej pod dolnú hranicu trestnej sadzby, na 3 roky. Pri stanovení výmery trestu sa súd
zároveň riadil aj obligatórnym ustanovením § 39 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, a to, že trest
odňatia slobody kratší ako dva roky súd nesmie ani pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú
trestnú sadzbu uložiť, ak dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody je aspoň päť rokov,
pričom v tomto prípade dolná hranica predstavovala sedem rokov. Výkon podmienečne odloženého

trestu prevyšujúceho 2 roky a neprevyšujúceho 3 roky je obligatórne spojený s uložením probačného
dohľadu nad správaním sa obžalovanej v skúšobnej dobe, ktorú stanovil v trvaní na 4 roky, ktorej
dĺžku považuje za primeranú na to, aby v priebehu jej plynutia obžalovaná preukázala, že sa účel
jej uloženého trestu dosiahol aj bez jeho výkonu a bola schopná v tomto čase viesť riadny život. V
priebehu plynutia skúšobnej doby bude obžalovaná povinná podrobiť sa dohľadu a kontrole probačného

a mediačného úradníka príslušného súdu v mieste jej pobytu v pravidelných časových intervaloch tak,
ako to určí probačný a mediačný úradník. Ako súčasť probačného dohľadu súd uložil obžalovanej
povinnosť podrobiť sa psychoterapii a zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, účelom tejto
uloženej povinnosti, popri výkone probačného dohľadu, je podporiť a zabezpečiť snahu o vedenie
riadneho života obžalovanou v skúšobnej dobe a poskytnúť jej psychologické poradenstvo a dostatočné

vedenie odborníkom (psychológom, psychoterapeutom) smerujúce k uvedomeniu si svojho zlyhania
v osobných a rodinných vzťahoch, k snahe zamedziť opakovanie obdobného konania obžalovanou do
budúcnosti a viesť ju k uvedomeniu si zodpovednosti za starostlivosť a život jej maloletých detí.

Súd je presvedčený, že takto uložený trest je primeraný a spravodlivý a dostatočne splní svoj účel najmä,

že obžalovanej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jej prevýchovu k tomu,
aby v budúcnosti viedla riadny život, taktiež povinnosť, ktorá popri výkone probačného dohľadu bola
obžalovanej uložená, zabezpečí a zavŕši jej nápravu a účel individuálnej, ako aj generálnej prevencie
dostatočne splní podmienečný trest odňatia slobody, pretože nepodmienečný výkon trestu by bol pre
obžalovanú neprimerane prísny a mal priamy nepriaznivý dopad na jej najbližšie osoby.

V súvislosti s protiprávnym konaním obžalovanej vznikol maloletej poškodenej M. P., 10. 3. 2020, nárok
na náhradu škody v podobe peňažnej náhrady spočívajúcej v bolestnom za utrpené zranenia, pretože
medzi konaním obžalovanej a vznikom škody na zdraví u maloletej poškodenej je preukázaná priama
príčinná súvislosť. Za poškodenú maloletú A. B. uplatnil škodu spočívajúcu v náhrade bolestného

vo výške 22.433,40 eura ustanovený opatrovník, urobil tak riadne a včas už v prípravnom konaní pri
svojom výsluchu a následne aj pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu. Jej výšku potvrdil na hlavnom
pojednávaní. Výšku bodového ohodnotenia bolestného mal súd preukázanú z prečítaného znaleckého
posudku A. K. M., ad hoc pribratého znalca, z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, súdno-lekárske a patologické pracovisko ÚDZS Martin, ktorý jednotlivé utrpené zranenia maloletej poškodenej
A. B. bodovo ohodnotil spolu na 990 bodov. Opatrením Ministerstva zdravotníctva SR k zákonu Národnej
rady SR č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia

v znení neskorších predpisov, vyhláseným v Zbierke zákonov SR bola v roku 2022 ustanovená výška
náhrady za bolesť - hodnota 1 bodu v sume 22,66 eura, t. j. 990 x 22,66 eura = 22.433,40 eura. V rámci
adhézneho konania, teda súd priznal maloletej poškodenej A. B. náhradu škody vo výške 22.433,40
eura, na úhradu ktorej zaviazal jej matku, obžalovanú A. B..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom

Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i
v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,

jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade

škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký

výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa

odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.