Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120209364
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1120209364.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov

senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Berry Slovakia, s.r.o.
(predtým RPC Bramlage Velký Meder s.r.o.), so sídlom Okočská 74, 932 01 Veľký Meder, IČO: 36
690 929, právne zast.: JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka, s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, 811
09 Bratislava, IČO: 36 857 076, proti žalovanému: AVANS s.r.o., so sídlom Holubyho 1, 811 03
Bratislava, IČO: 31 318 967, právne zast.: JUDr. Róbert Šimko, advokát, so sídlom Grösslingova 56,
811 09Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I, č.k. 2Cbi/13/2020-1032 zo dňa 26.07.2022, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/13/2020-1032 zo dňa
26.07.2022 potvrdzuje.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 9 ods. 1 - ods. 3 a § 95
ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“) a ustanovenia zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), zamietol žalobu žalobcu a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným
uznesením.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd
dňa 30.04.2020 domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu uplatnená v reštrukturalizačnom konaní
sp. zn. 27R/2/2019 voči dlžníkovi (žalovanému) vo výške 580.806,66 Eur, ktorá vznikla na základe

právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/23/2018-1181 zo dňa
25.06.2019, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/138/2009-1088 zo
dňa 17.10.2017, zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod poradovým číslom 30, je nesporná a
zistenáčodovýškyporadia(E-inápohľadávka)vzmysleprihláškyžalobcu.Žalobcauviedol,žesprávca
dlžníka v reštrukturalizačnom konaní poprel žalobcovi ako veriteľovi žalovaného uvedenú pohľadávku
z dôvodu, že vznikla v období od 09.08.2007 do 30.10.2007, pričom žalovaný bol prostredníctvom
Ing. Pavla Macha ako prokuristu vo vzťahu k žalobcovi ako veriteľovi spriaznenou osobou, nakoľko

Ing. Pavol Mach pôsobil v období od 02.08.2007 do 19.02.2009 v spoločnosti RPC Bramlage Veľký
Meder s.r.o. (žalobcu) ako prokurista. Správca v písomnom oznámení o popretí pohľadávky uviedol,
že Ing. Pavol Mach ako prokurista spoločnosti bol spriaznenou osobou žalobcu v zmysle § 9 ods. 1
písm. a/ ZoKR, zároveň X.. A. K. bola blízkou osobou vo vzťahu k Ing. Pavlovi Machovi podľa § 9ods. 1 písm. d/ ZoKR a zároveň žalovaný bol spriaznený voči žalobcovi podľa § 9 ods. 1 písm. e/
ZoKR, nakoľko X.. A. K. mala ako spoločník v spoločnosti žalovaného 100 %-nú majetkovú účasť. Ako
popretý veriteľ žalobca nemohol hlasovať na schôdzi veriteľov, ktorá sa konala dňa 27.04.2020, pričom

správca podnet na priznanie hlasovacích práv, ktorý bol žalobcom podaný v časovom predstihu pred
schôdzou, nepostúpil Okresnému súdu Bratislava I. Taktiež správca odignoroval požiadavky žalobcu na
posunutie schôdze veriteľov s ohľadom na zákaz usporadúvať hromadné podujatia, športovej, kultúrnej,
spoločenskej či inej povahy vydaný Úradom verejného zdravotníctva SR. Podľa žalobcu správcom
označená spriaznenosť veriteľa prostredníctvom osoby bývalého prokuristu Ing. Pavla Macha, ktorá je

dôvodom popretia pohľadávky správcom, neexistuje, respektíve nemožno ju zákonne a spravodlivo na
daný prípad aplikovať, pričom táto spriaznenosť je navyše sporná. Žalobca má za to, že novelizované
ustanovenie § 95 ods. 3 ZoKR vykonané zákonom č. 348/2011 Z.z. sa dotýka každého spriazneného
veriteľa. Nepodlieha však na pohľadávky a osoby, ktorých dotyk spriaznenosti vznikol pred účinnosťou
ustanovenia § 95 ods. 3 ZoKR. Zákonodarca nijakým spôsobom nešpecifikuje ani časovo neohraničuje
pôsobnosť ustanovenia § 95 ods. 3 ZoKR, čo dokazuje aj absencia prechodných ustanovení. V čase

existencie spriaznenosti v období od 02.08.2007 do 19.02.2009 (vykonávanie funkcie prokuristu Pavla
Macha), ktorá trvala približne 17 mesiacov, však ustanovenie § 95 ods. 3 ZoKR, v zmysle ktorého
sa aj pohľadávka spriazneného veriteľa z hľadiska poradia posudzuje ako podriadená pohľadávka,
neexistovalo. Spriaznenosť bola správcom určená podľa Ing. Pavla Macha, ktorý bol v období od
02.08.2007 do 19.02.2009 prokuristom žalobcu a vzhľadom na to, že právna úprava vo vzťahu k §

95 ods. 3 ZoKR vstúpila do platnosti až v roku 2012, teda v dobe, kedy žiaden náznak spriaznenosti
medzi žalovaným a žalobcom neexistoval, nie je možné v súlade so zákazom retroaktivity túto právnu
úpravu v predmetnom reštrukturalizačnom konaní vo vzťahu k osobe Ing. Pavla Macha a pohľadávke
žalobcu aplikovať. Ustanovenie § 95 ods. 3 ZoKR je potrebné interpretovať v súlade so zmyslom
a účelom danej právnej úpravy, pričom teologickému výkladu zodpovedá taká interpretácia, ktorej

účelom je chrániť pred pohľadávkami spriaznených osôb, pri ktorej sa zohľadní jednak reálna existencia
spriaznenosti, miera spriaznenosti a dôvod vzniku pohľadávky. Preto sa musí v každom jednotlivom
prípad posudzovať dotyk spriaznenosti konkrétnej osoby a jeho vplyv na priebeh reštrukturalizačného
konania a možnosti upokojenia. V danom prípade žalobca ako kupujúci uzavrel so žalovaným ako
predávajúcim dňa 09.05.2007 zmluvu, ktorej predmetom bol prevod časti podniku žalovaného, pričom

v čase uzatvorenia tejto zmluvy Ing. Pavol Mach nevykonával funkciu prokuristu žalobcu. Ing. Pavol
Mach bol prokuristom veriteľa len v krátkom období od 02.08.2007 do 19.02.2009 a žaloba o zaplatenie
dlhu - správcom popretej judikovanej pohľadávky, bola podaná po skončení funkcie Ing. Pavla Macha
ako prokuristu. Navyše toho času neexistujú medzi žalobcom a žalovaným žiadne obchodné vzťahy,
naopak strany sporu vedú medzi sebou ďalšie súdne spory, aj súdny spor medzi žalobcom a konateľkou

žalovaného X.. A. K.. V súvislosti s popretím pohľadávky žalobcu s poukazom správcu na § 9 ods.
1 písm. a/ až d/ ZoKR žalobca uvádza, že z hľadiska vyhodnotenia kvalifikovanej účasti Ing. Pavla
Macha v spoločnosti RPC Bramlage Veľký Meder s.r.o. zastáva názor, že Ing. Pavol Mach ako prokurista
mal právo zastupovať spoločnosť len v prípade súhlasného prejavu vôle ďalšieho z prokuristov, čo do
značnej miery obmedzuje akýkoľvek samostatný vplyv na riadenie spoločnosti, ktorý by zodpovedal čo

i len jednopercentnému podielu. Na záver žalobca poukázal aj na skutočnosť, že popretie pohľadávky
správcom vychádza z nesprávneho vyhodnotenia otázky spriaznenosti, čo odňatie práva na spravodlivý
proces ešte viac zvýrazňuje.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú

a neopodstatnenú, keď má za to, že pohľadávka žalobcu bola správcom žalovaného popretá správne čo
do prihláseného poradia - popreté poradie pohľadávky E - iná pohľadávka a uznaná poradie pohľadávky
D - podriadená pohľadávka. Pohľadávka žalobcu má priamo zo zákona postavenie podriadenej
pohľadávky. Správca bol preto povinný postupovať v súlade so zákonom a túto pohľadávku poprieť čo
do poradia, nakoľko ju žalobca prihlásil do reštrukturalizácie v nesprávnom poradí. Žalovaný má za to,

že vzhľadom na skutočnosť, že od 02.08.2007 do 19.02.2009 pôsobil Ing. Pavol Mach v spoločnosti
žalobcu ako prokurista, pričom Ing. Pavol Mach ako prokurista spoločnosti bol spriaznenou osobou
žalobcu podľa § 9 ods. 1 písm. a/ ZoKR a zároveň pani A. K. bola blízkou osobou (K.) vo vzťahu k Ing.
Pavlovi Machovi, podľa § 9 ods. 1 písm. d/ ZoKR a zároveň spoločnosť žalovaného bola spriaznená voči
spoločnosti žalobcu podľa § 9 ods. 1 písm. e/ ZoKR, nakoľko pani A. K. mala ako spoločník v spoločnosti

žalovaného 100 %-nú majetkovú účasť, možno konštatovať, že pohľadávka žalobcu sa podľa § 95 ods.
3 ZoKR posudzuje vo vzťahu k spoločnosti žalovaného ako spriaznená pohľadávka, nakoľko žalovaný
bol prostredníctvom Ing. Pavla Macha ako prokuristu vo vzťahu k žalobcovi spriaznenou osobou.
Aplikácia ustanovenia § 95 ods. 3 ZoKR nie je v rozpore so zásadou zákazu retroaktivity, nakoľkosporné ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2012 a reštrukturalizačné konanie žalovaného bolo
začaté dňom 17.01.2020. Z výkladu daného ustanovenia je jasné, ktoré pohľadávky majú postavenie
podriadenýchpohľadávok,keďžezákonexplicitnezaraďujepohľadávkypatriaceveriteľovi,ktorýjealebo

kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený s dlžníkom, medzi podriadené pohľadávky. Takýmto
veriteľom je nepochybne aj žalobca. Zákon nedefinuje rôzne kategórie spriaznených veriteľov s rôznym
právnym postavením podľa stupňa spriaznenosti. Teda pokiaľ veriteľ spĺňa definičné znaky spriaznenej
osoby podľa § 9 ZoKR, jeho pohľadávka má postavenie pohľadávky spriazneného veriteľa so všetkými
právnymi následkami z toho vyplývajúcimi, a to bez ohľadu na zákonný dôvod spriaznenosti. Zákon

nevytvára priestor pre kategorizáciu spriaznených veriteľov na tých, na ktorých sa bude aplikovať §
95 ods. 3 ZoKR a tých, na ktorých sa dané ustanovenie nebude aplikovať. Žalovaný tiež poukázal na
to, že žalobca nenamieta skutočnosť, že vo vzťahu k žalovanému ma postavenie spriaznenej osoby
podľa § 9 ZoKR, t.j. medzi sporovými stranami nie je sporná skutočnosť, že žalobca spĺňa definičné
znaky spriaznenej osoby žalovaného ako dlžníka podľa § 9 ZoKR. Vedenie súdnych sporov medzi
žalobcom a žalovaným, ako aj to, či v súčasnosti existujú nejaké obchodné vzťahy medzi žalobcom a

žalovaným, nemá žiadny vplyv na posúdenie spriaznenosti osôb podľa § 9 ZoKR. Pohľadávka žalobcu
má priamo zo zákona postavenie podriadenej pohľadávky, preto mal správca povinnosť postupovať v
súlade so zákon a pohľadávku poprieť čo do poradia, nakoľko si ju žalobca prihlásil do reštrukturalizácie
v nesprávnom poradí. Vzhľadom na to, že žalobcova pohľadávka nebola popretá čo do právneho
dôvodu, výšky ani vymáhateľnosti, nebol vylúčený z vplyvu na reštrukturalizačné konanie a bol zaradený

do reštrukturalizačného plánu, keďže jeho pohľadávka bola zaradená do skupiny č. 4 - spriaznené
pohľadávky s príslušným rozsahom upokojenia, pričom o nepriznaní hlasovacích práv rozhodol Okresný
súd Bratislava I uznesením zo dňa 09.07.2020.

4. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že spornou skutočnosťou v predmetnom

konaní bola spriaznenosť osoby Ing. Pavla Macha so žalovaným a aplikácia tvrdenej spriaznenosti
na prihlásenú pohľadávku v súvislosti s jej popretím podľa § 95 ods. 3 ZoKR. Medzi stranami sporu
nebolo sporné, že dôvody popretia pohľadávky nesmerujú ani k právnemu dôvodu vzniku, ani k výške,
ale výlučne a iba k poradiu uspokojenia, a to z dôvodu zistenej spriaznenosti žalobcu ako veriteľa a
žalovaného ako úpadcu. Súd prvej inštancie k spornej otázke spriaznenosti žalobcu prostredníctvom

Ing. Pavla Macha so žalovaným uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že Ing. Pavol Mach vykonával
funkciu prokuristu v spoločnosti žalobcu v období od 02.08.2007 do 19.02.2009, bol spriaznenou
osobou žalobcu v zmysle § 9 ods. 1 písm. a/ ZoKR a zároveň A. K. bola blízkou osobou - K. Ing.
Pavla Macha podľa § 9 ods. 1 písm. d/ ZoKR, preto spoločnosť žalovaného bola spriaznená voči
spoločnosti žalobcu podľa § 9 ods. 1 písm. e/ ZoKR, keďže A. K. mala ako spoločník v spoločnosti

žalovaného 100 %-nú majetkovú účasť. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že spriaznenosť žalobcu
ako veriteľa prihlásenej pohľadávky a žalovaného ako dlžníka podľa § 9 ods. 1 písm. a/, d/ a e/
ZoKR v reštrukturalizácii sp. zn. 27R/2/2019 je jednoznačne preukázaná, a preto pohľadávka žalobcu
môže byť uspokojovaná iba v poradí podriadených pohľadávok v súlade s § 95 ods. 3 ZoKR. Popretie
danej pohľadávky správcom čo do poradia, súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené vyhodnotil za

dôvodné a správne. Sú prvej inštancie ďalej uviedol, že z tvrdení strán sporu je nesporné, že predmetná
pohľadávka vznikla v roku 2007 a Ing. Pavol Mach vykonával funkciu prokuristu od 02.08.2007 do
19.02.2009, je tak zjavné, že žalobca po vzniku pohľadávky bol spriaznený so žalovaným až do
roku 2009. Pre posúdenie pohľadávky veriteľa ako podriadenej pohľadávky v zmysle ustanovenia
§ 95 ods. 3 ZoKR sa pri jednoznačnom preukázaní spriaznenosti veriteľa s úpadcom v zmysle

ustanovenia § 9 ods. 3 ZoKR zohľadňuje jedine časové hľadisko vyhlásenia reštrukturalizácie na
majetok úpadcu. Moment vyhlásenia reštrukturalizácie je zároveň relevantný iba v súvislosti s tým, či
bola vyhlásená pred účinnosťou novely ZoKR realizovanou zákonom č. 348/2011 Z.z. alebo po nej.
Otázka vzniku pohľadávky alebo spriaznenosti je z tohto dôvodu irelevantná (napr. rozsudok NS SR sp.
zn. 4Obdo/43/2019 zo dňa 27.05.2020). Z hľadiska momentu vzniku spriaznenosti alebo pohľadávky

žalobcu je potrebné uviesť, že zákon č. 348/2011 Z.z. pri zavedení inštitútu podriadených pohľadávok,
medzi ktoré zaradil aj pohľadávky veriteľov, ktorí sú spriaznení s dlžníkom, vo svojich prechodných
ustanoveniach jasne a zrozumiteľne uviedol, že konkurzné konania začaté pred 1. januárom 2012 sa
dokončia podľa doterajších predpisov, z čoho nepochybne vyplýva, že táto novela ZoKR pôsobí len
na reštrukturalizačné konania začaté po jej účinnosti a keďže reštrukturalizačné konanie žalovaného

začalo dňa 17.01.2020, je nepochybné, že aplikáciu a posúdenie spriaznenosti podľa § 95 ods. 3 ZoKR
v spojení s § 9 ZoKR v danom konaní nemožno považovať za porušenie zásady zákazu retroaktivity.
Ďalej súd prvej inštancie upriamil pozornosť na to, že podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR jediné
rozlišovacie kritérium na uplatnenie danej právnej úpravy a posúdenie pohľadávky ako podriadenej,je potrebné považovať len moment vyhlásenia reštrukturalizácie a nie moment vzniku spriaznenosti
žalobcu voči žalovanému. Nakoľko predmetné reštrukturalizačné konanie sa začalo po účinnosti vyššie
uvedenej novely, pohľadávka žalobcu je podriadená bez ohľadu na to, ktorá časová verzia ZoKR bude

na túto pohľadávku aplikovaná. Dôvody zavedenia takto prísnej právnej úpravy zákonodarca odôvodnil
v dôvodovej správe k zákonu č. 348/2011 Z.z., ktorá do ustanovenia § 95 doplnila odsek 3, zaviedla
sa nová podriadená trieda veriteľov, ktorých uspokojenie sa podriaďuje uspokojeniu ostatných veriteľov.
Do tejto triedy sa zaradili veritelia, ktorí sú spriaznení s dlžníkom. Títo veritelia negatívnym spôsobom
ovplyvňujú priebeh konkurzného konania, a to na úkor ostatných veriteľov, ktorí nie sú spriaznení s

dlžníkom. Predchádzajúca právna úprava nevylučovala, v praxi to bolo dokonca bežné, že v konkurze
ako významní veritelia vystupujú buď samotní štatutári, prípadne osoby priamo prepojené s akcionárom
dlžníka alebo štatutárom dlžníka. Záujmom týchto osôb však nebolo dosiahnuť čo najvyššiu mieru
uspokojenia veriteľov, ale zachovať v právnych vzťahoch status quo, ktorý bol založený pred vyhlásením
konkurzu. Odhliadnuc od toho, spriaznení veritelia mali spravidla možnosť ovplyvňovať podnikanie
dlžníka pred vyhlásením konkurzu, prípadne z tohto podnikania profitovať, pričom bežní veritelia takúto

možnosť nemali. Nová trieda zohľadňuje aj túto skutočnosť. Nová trieda tzv. spriaznených veriteľov
vychádza z konceptov, ktoré sú upravené v zahraničných právnych úpravách, či už v nemeckej právnej
úprave, prípadne v anglosaských právnych úpravách. Vzhľadom na vyššie uvedený zmysel a účel
zavedenia danej právnej úpravy, súd prvej inštancie nemal priestor na odlišný výklad alebo právne
posúdenie žalobcom prihlásenej pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, keďže má za to, že zákon

úplne jasne a jednoznačne ustanovuje predpoklady určenia spriaznenosti ako aj spôsob a poradie
uspokojenia podriadených pohľadávok. Súd prvej inštancie navyše upriamil pozornosť žalobcu aj na
to, že podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR z roku 2020 výklad ustanovenia § 95 ods. 3 ZoKR
nepripúšťa žiadne iné kritérium ako moment vyhlásenia reštrukturalizácie za rozhodujúce v otázke
aplikácie danej právnej úpravy. Na tomto mieste sa súd prvej inštancie stotožnil s tvrdením žalovaného,

podľa ktorého zákon nedefinuje rôzne kategórie spriaznených veriteľov s rôznym právnym postavení
podľa stupňa spriaznenosti. Teda pokiaľ veriteľ spĺňa definičné znaky spriaznenej osoby podľa § 9 ZoKR,
jeho pohľadávka má postavenie pohľadávky spriazneného veriteľa so všetkými právnymi následkami z
toho vyplývajúcimi, a to bez ohľadu na zákonný dôvod spriaznenosti. Zákon tu teda nevytvára priestor
pre kategorizáciu spriaznených veriteľov na tých, na ktorých sa bude aplikovať § 95 ods. 3 ZoKR a

tých, na ktorých sa dané ustanovenie nebude aplikovať. Teleologický výklad žalobcu v tomto prípade
nemá žiadnu oporu v zákone a je možné skonštatovať, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je
v rozpore s cieľom a zmyslom zavedenia daného sporného ustanovenia. Súd prvej inštancie tak žalobu
žalobcu zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu a žalovanému ako plne úspešnému priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5.Rozsudokvzákonnejlehotenapadolodvolanímžalobca(ďalejaj„odvolateľ“)zdôvodov,ženapadnutý
rozsudok je nedostatočne odôvodnený, nepreskúmateľný, arbitrárny a závery súdu prvej inštancie sú
zmätočné. Súd prvej inštancie podľa žalobcu vec nesprávne právne posúdil, keď aplikoval normu (§
95 ods. 3 ZoKR) retroaktívne, čo je neprípustné. Súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo zohľadnil iba

časové hľadisko vyhlásenia reštrukturalizácie a nie okamih vzniku a zániku spriaznenosti, pričom z
odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo je pohľadávka žalobcu podriadená bez ohľadu na to, ktorá
časová verzia ZoKR bude na túto pohľadávku aplikovaná. Rozsudok súdu prvej inštancie nedáva
konzistentné odpovede na podstatné otázky a súd sa nevysporiadal s námietkami žalobcu týkajúcimi sa
možnej retroaktivity novely ZoKR. V čase uzatvorenia zmluvy Ing. Mach nevykonával funkciu prokuristu

v spoločnosti žalobcu, ale týmto bol až od 02.08.2007 do 19.02.2009. Prokuristom tak nebol ani v
čase podania žaloby. Navyše ako prokurista nebol oprávnený konať samostatne. V čase uzatvorenia
zmluvy tak nebol spriaznenou osobou. V momente vyhlásenia reštrukturalizácie neexistovali ani žiadne
obchodné vzťahy medzi žalobcom a žalovaným a títo naopak vedú medzi sebou dlhoročné súdne spory.
Sú to protistrany, nie spriaznené osoby. Žalobca tiež spochybňuje naplnenie podmienky kvalifikovanej

účasti Ing. Macha a v spoločnosti žalobcu. Bolo povinnosťou súdu zohľadniť, či žalobca vykonáva vplyv
na žalovaného a či mal možnosť ovplyvňovať podnikanie žalovaného. Reštrukturalizácia bola povolená
až v roku 2020 a je nemysliteľné, že žalobca ako veriteľ vykonával v dlžníkovi (žalovanom) vplyv pred
jej vyhlásením a že by sa tým dostal do výhodnejšieho postavenia ako ostatní veritelia. Pohľadávka
žalobcu vznikla 09.05.2007, pričom Ing. Mach sa stal prokuristom až následne 02.08.2007. Pohľadávka

žalobcu sa stala vynútiteľnou až dňom právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, kedy už
Ing. Mach dávno nebol spriaznenou osobou. Súd prvej inštancie na posúdenie veci síce aplikoval
príslušné ustanovenia ZoKR, ale nesprávne ich interpretoval. Rovnako poukázal na nesprávne použitie
rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/43/2019, nakoľko v tej veci bol dovolateľ spriaznenou osobou včase vzniku pohľadávky, ako aj v čase vyhlásenia konkurzu a v čase prihlásenia svojej pohľadávky
do konkurzu. Navyše žiaden právny predpis neukladá všeobecnému súdu byť viazaný akýmkoľvek
rozhodnutím NS SR v inej veci. Novela ZoKR pôsobí pro futuro len na konkurzné konania začaté po jej

účinnosti. Žalobca poukázal tiež na novelu ZoKR účinnú od 01.01.2016, ktorá napravila neprimeranú
prísnosť ustanovenia § 95 ods. 3 ZoKR a v zmysle ods. 4 nemôže byť spriazneným veriteľom ten,
kto ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol vedieť, že nadobúda spriaznenú pohľadávku.
Zákaz retroaktivity je jeden zo základných princípov demokratickej spoločnosti. Žalobca nemohol z
dôvodu absencie právnej úpravy predpokladať, že v budúcnosti bude z tohto dôvodu zaradený medzi

spriaznené osoby pre účely reštrukturalizácie a nemal možnosť zohľadniť túto skutočnosť pri menovaní
prokuristu. Zákonnú úprava ZoKR platná v rokoch 2007-2009 nijako nediskvalifikovala žalobcu ako
veriteľa byť uspokojený z majetku úpadcu, resp. neobmedzovala úhradu jeho pohľadávky. Súd prvej
inštancie tak vec nesprávne právne posúdil a pripustil retroaktivitu právnej normy v neprospech žalobcu.
Za absolútne nesprávny považuje tiež záver súdu prvej inštancie, že teleologický výklad nemá oporu
v zákone. Aktuálna právna úprava konkurzov a reštrukturalizácii má za cieľ zamedziť tomu, aby

najväčšími veriteľmi dlžníka neboli osoby s ním majetkovo a personálne prepojené, ktoré by tak prevzali
celé rozhodovanie nad priebehom konania. O takýto prípad sa však v prejednávanej veci nejedná.
Teleologický výklad zákon zodpovedá takému výkladu, podľa ktorého sa ustanovenie § 95 ods. 3
nevzťahuje na pohľadávky, ktoré vznikli pred účinnosťou novely ZoKR a pri ktorých spriaznenosť vznikla
pred účinnosťou novely ZoKR, ak spriaznenosť neexistovala ani v čase začatia reštrukturalizačného

konania. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a
žalobcovi priznal trovy prvostupňového ako aj odvolacieho konania v celom rozsahu.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku
je detailne a presvedčivo odôvodnené, pričom dáva logické a zrozumiteľné odpovede na všetky
ťažiskové otázky majúce význam pre konečné rozhodnutie prvoinštančného súdu. V zmysle ustálenej
judikatúry ÚS SR súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces. Odvolaním napadnutý rozsudok spĺňa všetky kvalitatívne požiadavky kladené
najvyššími súdnymi autoritami na obsahové náležitosti odôvodnenia súdnych rozhodnutí. Prvoinštančný
súd svoje právne závery podoprel o jasný výklad posudzovania spriaznenosti veriteľa a úpadcu,

obsiahnutý práve v rozsudku NS SR sp. zn. 4Obdo/43/2019 zo dňa 27.05.2020. Tento výklad je vždy vo
všeobecnosti aplikovateľný na posudzovanie momentu vzniku spriaznenosti veriteľov a úpadcu. Keďže
práve táto otázka bola pre meritórne rozhodnutie kruciálna, súd prvej inštancie logicky správne aplikoval
právne závery tohto rozhodnutia NS SR aj na prejednávanú vec, z ktorého o.i. vyplýva, že: „Dovolateľ
tvrdí, že pre posúdenie pohľadávky ako spriaznenej, a teda zaradenej medzi podriadené pohľadávky, je

rozhodný okamih vzniku samotnej pohľadávky, pričom viazanie pohľadávky na takto určené separačné
kritérium odôvodňuje následnou legislatívnou úpravou textu vo veci aplikovaného ustanovenia § 95 ods.
3 ZKR, a to doplnením slovného spojenia „alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky“. Táto legislatívna
zmena má podľa dovolateľa potvrdzovať jeho záver o tom, že spriaznenosť veriteľa a dlžníka je potrebné
skúmať k momentu vzniku samotnej pohľadávky, keď túto povinnosť súdu zákonodarca explicitne

zakotvil práve týmto doplnením textu zákona. Dovolací súd s takýmto výkladom ustanovenia § 95 ods. 3
ZKR dovolateľom nesúhlasí a uvádza, že nie je možný iný výklad uvedenej legislatívnej zmeny, ako ten,
že sa jedná len o spresňujúcu formuláciu interpretačnej povahy, ktorá v zásade ani nebola nevyhnutná. V
tejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na závery odbornej literatúry, v zmysle ktorej „podľa formulácie
v znení účinnom do 01.01.2016 z hľadiska časového môžeme identifikovať dve skupiny podriadených

pohľadávok. Do prvej skupiny zaraďujeme pohľadávky, ktoré patrili veriteľovi, ktorý v čase uplatnenia
pohľadávkyvkonkurzenebolspriaznenýsúpadcom,alevminulostitentoveriteľbolspriaznenouosobou
alebo jeho pohľadávka, ktorú nadobudol, patrila inému veriteľovi, ktorý bol spriaznený s úpadcom.
Do druhej skupiny zaraďujeme pohľadávky, ktoré v čase ich uplatnenia v konkurze patria veriteľovi
spriaznenému s úpadcom a preto ich „právna minulosť“ je právne irelevantná. Preformulovaná právna

úpravaničneprinášaavyjadrujelento,žečasovýúsek,kedypatrilapohľadávkaveriteľovi(prváskupina)
spriaznenému s úpadcom, je právne irelevantná.“ Citovaný výklad NS SR pri posudzovaní spriaznenosti
veriteľa a úpadcu súd prvej inštancie prevzal a rozvinul v odôvodnení rozsudku, a to aj s poukazom na
dôvodovú správu k zákonu č. 348/2011 Z.z., ktorým bol do § 95 ZoKR doplnený odsek 3 so zavedenímnovej podriadenej triedy veriteľov, ktorých uspokojenie sa podriaďuje uspokojeniu ostatných veriteľov. Z
uvedeného tak nepochybne vyplýva, že pre posúdenie spriaznenosti veriteľa a úpadcu je rozhodujúcim
kritériom skutočnosť, že táto spriaznenosť existovala kedykoľvek od momentu vzniku pohľadávky, a to

bez ohľadu na to, ako dlho následne táto spriaznenosť trvala. Existencia spriaznenosti v ktoromkoľvek
okamihu od vzniku pohľadávky je preto dôvodom na aplikáciu § 95 ods. 3 ZoKR. Ustanovenie § 95 ods. 3
ZoKR nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2012, pričom s účinnosťou od 01.01.2016 (zákon č. 87/2015 Z.z.)
došlo len k jeho upresneniu doplnením slovného spojenia „alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky“. Pre
aplikáciu ustanovenia § 95 ods. 3 ZoKR je preto rozhodujúci moment vyhlásenia reštrukturalizácie, a to

z hľadiska toho, či bola vyhlásená pred účinnosťou novely ZoKR, realizovanou zákonom č. 348/2011
Z.z. alebo po nej. Reštrukturalizačné konanie žalovaného bolo začaté dňa 17.01.2020, to znamená
jednoznačne až po účinnosti právnej úpravy, ktorou boli od 01.01.2012 ustanovením § 95 ods. 3 ZoKR
upravené tzv. spriaznené pohľadávky. Je preto nepochybné, že ustanovenie § 95 ods. 3 ZoKR súd
prvej inštancie aplikoval správne, pričom nemožno hovoriť o žiadnom rozpore so zásadou zákazu
retroaktivity. Takýto rozpor by mohol nastať jedine vtedy, ak by reštrukturalizačné konanie žalovaného

začalo ešte pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z.z., t.j. pred 01.01.2012. V posudzovanom prípade
však tomu tak nie je. Je nepochybne zrejmé, že jediným časovým kritériom určujúcim zaradenie
prihlásenej pohľadávky medzi spriaznené pohľadávky, je skutočnosť spriaznenosti veriteľa s úpadcom,
ktorá existovala kedykoľvek od vzniku pohľadávky, a to bez ohľadu na dĺžku následného trvania tejto
spriaznenosti. Žalobcovi ako veriteľovi vznikla voči žalovanému ako dlžníkovi v období od 30.07.2007

do 30.10.2007 v súvislosti s pohľadávkami z obchodného styku vyplývajúcimi z uzatvorenej Zmluvy o
predaji časti podniku zo dňa 09.05.2007, pričom sa jednalo o pohľadávky, ktoré boli žalobcovi priznané
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/23/2018-1181 zo dňa 25.06.2019, z odôvodnenia
ktorého vyplýva, že súd tieto právne kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a
tieto pohľadávky vznikli a stali sa splatné v období od 30.07.2007 do 30.10.2007, teda v období,

kedy Ing. Pavol Mach pôsobil v spoločnosti žalobcu ako prokurista. Spriaznenosť veriteľa a úpadcu
prostredníctvom prokuristu Ing. Pavla Macha tak existovala v čase predpokladanom § 95 ods. 3
ZoKR. Žalobca s cieľom spochybniť spriaznenosť veriteľa a úpadcu v rozhodujúcom období, sa snaží
prezentovať „právne úvahy“, podľa ktorých pojem „vznik pohľadávky“ je totožný s vykonateľnosťou
pohľadávky. Z toho žalobca vyvodzuje, že predmetná pohľadávka mala vzniknúť až po právoplatnosti a

vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave a táto úvaha žalobcu je nesprávna. K argumentácii
žalobcu ohľadom zákazu retroaktivity a aplikácie teleologického výkladu, sa žalovaný počas konania
vyjadril a s týmito sa vysporaidal aj súd prvej inštancie.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na skutočnosť, že na základe preskúmania

plnomocenstva žalobcu udeleného advokátskej kancelárii DLP Piper Weiss-Tessbach Rechtsanwälte
GmbH, organizačná zložka, sídlo: Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 31 782 574 zo dňa 25.02.2020
a substitučného plnomocenstva udeleného spoločnosťou DLP Piper Weiss-Tessbach Rechtsanwälte
GmbH, IČO: 6023711 substitútovi JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka, s.r.o., sídlo: Suché mýto 1,
811 03 Bratislava, IČO: 36 857 076, zo dňa 08.05.2017, ktoré boli žalobcom pripojené k podanej

žalobe, dospel žalovaný k záveru, že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou a žalobca nie je
v konaní riadne právne zastúpený. Žalovaný namieta absolútnu neplatnosť žalobcom predložených
plnomocenstiev z dôvodu rozporu so zákonom. V zmysle žaloby a jej príloh bola žaloba podpísaná
a podaná za žalobcu splnomocneným zástupcom: DLA Piper Weiss-Tessbach Rechtsanwälte GmbH,
organizačná zložka podľa Plnomocenstva z 25.02.2020, pričom za splnomocneného zástupcu žalobcu

podpísal a podal žalobu substitučný zástupca: JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka. s.r.o., ktorý bol
na tento úkon údajne splnomocnený zástupcom: DLA Piper Weiss-Tessbach Rechtsanwälte GmbH,
organizačná zložka. V plnomocenstve DLA, ktorým žalobca splnomocnil advokátsku kanceláriu na
zastupovanie v tomto súdnom konaní, je ako splnomocnenec žalobcu označený: “DLA Piper Weiss-
Tessbach Rechtsanwälte GmbH, organizačná zložka, sídlo: Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 31

782 574“. Nakoľko organizačná zložka nie je samostatným právnym subjektom, žalovaný má za to, že
takejto „entite“ bez právnej subjektivity nemožno platne udeliť plnomocenstvo. V prípade plnomocenstva
DLA udeleného žalobcom pre DLA Piper Weiss-Tessbach Rechtsanwälte GmbH, organizačná zložka,
ide o plnomocenstvo udelené pre non subjekt. Takéto plnomocenstvo je absolútne neplatné, keď aj v
zmysle platnej judikatúry odštepný závod ani iná organizačná zložka podniku nemajú spôsobilosť byť

účastníkom občianskeho súdneho konania. Z obsahu plnomocenstva pre Stessl vyplýva, že vzhľadom
na skutočnosť, že JUDr. Dr. Michaela Stessl nemôže byť z dôvodu rozporu s právnymi predpismi SR
ustanovená do funkcie vedúceho organizačnej zložky zriaďovateľa DLA PIPER WEISS-TESSBACH
Rechtsanwälte GmbH, čo splnomocniteľ výslovne uvádza v texte plnomocenstva, splnomocniteľ jejnamiesto jej ustanovenia do funkcie vedúceho organizačnej zložky udeľuje plnomocenstvo v rovnakom
rozsahu, ako má vedúci organizačnej zložky formou udelenia tejto plnej moci. Žalovaný je tak toho
názoru, že splnomocnený právny zástupca týmto právnym úkonom (plnomocenstvom Stessl) výslovne

a vedome obchádza zákon, keď udeľuje osobe, ktorá nesmie byť z dôvodu konfliktu záujmov a rozporu
s právnymi predpismi SR ustanovená do funkcie vedúceho organizačnej zložky, rovnaké oprávnenia,
aké má vedúci organizačnej zložky. Plnomocenstvo Stessl ani po obsahovej stránke nespĺňa náležitosti
substitučného plnomocenstva, nakoľko v ňom nie je uvedený rozsah poverenia. Vo všeobecnosti platí,
že ak v sporovom konaní uskutoční zástupca úkon v mene zastúpenej sporovej strany, musí mať súd

písomným splnomocnením (§ 92 ods. 1 CSP) preukázanú existenciu a rozsah zastúpenia. Pri úkonoch
zástupcu predstavuje písomné splnomocnenie procesnú podmienku v zmysle § 161 CSP. Absencia
riadneho splnomocnenia je odstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky, ktorý od súdu vyžaduje
uskutočnenie vhodných opatrení podľa § 161 ods. 3 CSP. V prípade neodstránenia tohto nedostatku
podľa okolností prípadu a ako aj podľa procesného štádia súdneho konania tak musí súd konanie
v zmysle § 161 ods. 3 in fine CSP zastaviť (napr. ak bola zástupcom bez riadneho splnomocnenia

podaná žaloba, odvolanie, dovolanie alebo iný úkon smerujúci k začatiu konania alebo niektorého
jeho samostatného procesného štádia) alebo na úkon zástupcu neprihliadať ako na úkon sporovej
strany (napr. ak realizoval zástupca bez riadneho splnomocnenia späťvzatie žaloby, návrh na zmenu
žaloby, prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, alebo ktorýkoľvek iný úkon, s ktorým
nie je spojené začatie konania, alebo niektorého jeho samostatného procesného štádia). Vzhľadom na

skutočnosti, že konanie o určenie popretej pohľadávky je konaním s obligatórnym právnym zastúpením,
žaloba žalobcu bola podaná neoprávnenou osobou (osobou bez oprávnenia na zastupovanie žalobcu),
konanie na súde prvej inštancie bolo skončené a v súčasnosti prebieha odvolacie konanie a zákonná
prekluzívna lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky žalobcovi už uplynula; má žalobca
zato,ževdanejveciniejemožnénedostatokprocesnejpodmienkyvpodobeabsentujúcehopísomného

splnomocnenia konvalidovať a je na mieste súdne konanie zastaviť z dôvodu podania žaloby ako aj
odvolania neoprávnenou osobou. Žalovaný preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
eventuálne, ak dôjde odvolací súd k záveru o neodstrániteľnosti vady konania ohľadne zastúpenia, aby
odvolací súd konanie zastavil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom zotrval na dôvodoch podaného odvolania a
zároveň sa vyjadril k tvrdeniu žalovaného, ktorý namieta absolútnu neplatnosť žalobcom predložených
splnomocnení. Žalobca s týmito tvrdeniami nesúhlasí. Výkon advokácie je osobitne regulovaný
zákonom o advokácii, ktorý priznáva organizačnej zložke zahraničnej právnickej osoby oprávnenie

poskytovať v mene zahraničného združenia právne služby vrátane zastupovania. Obchodné spoločnosti
s oprávnením na výkon advokácie majú osobitne upravený režim a podmienky realizácie podnikateľskej
činnosti. Zákon o advokácii priznáva organizačnej zložke zahraničného združenia zapísanej v zozname
organizačných zložiek zahraničných združení, vedenom Slovenskou advokátskou komorou právnu
subjektivitu na poskytovanie právnych služieb. Žalobca je v konaní riadne zastúpený advokátom,

nakoľko udelil splnomocnenie na zastupovanie organizačnej zložke DLA PIPER WEISS-TESSBACH
Rechtsanwälte GmbH, organizačná zložka, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava - mestská časť Staré
Mesto 811 09 (predtým Suché mýto 1, 811 03 Bratislava), IČO: 31 782 574, zapísaná v obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka číslo: 608/B. Organizačná zložka je zapísaná v
obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, oddiel Po, vložka číslo 608/B. Predmetom

činnosti organizačnej zložky je podľa výpisu z obchodného registra poskytovanie právnych služieb
podľa zákona o advokácii. Organizačná zložka je vedená v zozname Slovenskej advokátskej komory
ako zahraničné združenie, ktoré je oprávnené poskytovať v Slovenskej republike právne služby za
rovnakých podmienok ako slovenská právnická osoba. V zmysle zákona o advokácii organizačná zložka
zahraničnéhozdruženiamôžeposkytovaťprávneslužbyzarovnakýchpodmienokavrovnakomrozsahu

ako slovenská právnická osoba oprávnená poskytovať právne služby. Organizačná zložka poverila na
substitučné zastupovanie v predmetnej veci v súlade so zákonom advokácii inú osobu (advokáta),
a to advokátsku kanceláriu JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka, s.r.o., sídlo: Suché mýto 1, 811
03 Bratislava, IČO: 36 857 076. Žalobca v udelenom splnomocnení výslovne súhlasil s tým, aby si
zvolený zástupca za seba ustanovil ďalšieho zástupcu, a súhlasil s tým, že prevod práv a povinností

z plnej moci je prípustný. Z povahy splnomocnenia ako aj z povahy substitučného splnomocnenia
je zrejmé, že neexistuje rozpor medzi záujmami zastúpeného, zástupcu a substitučného zástupcu.
Žalobca má za to, že v konaní bol a je riadne zastúpený, čo potvrdzuje aj to, že súd prvej inštancie
nezistil nedostatok procesnej podmienky, týkajúcej sa zastúpenia žalobcu na základe procesnéhosplnomocnenia a substitučného splnomocnenia. Návrh žalovaného na taký procesný postup, aby
odvolací súd konanie zastavil, neprichádza do úvahy. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd o jeho
odvolaní rozhodol v zmysle odvolacieho návrhu tak, že rozsudok zmení, žalobe vyhovie a žalobcovi

prizná nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP <., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

13. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje
vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného

skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku
a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne
presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový
postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým
do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so

zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru,
ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto
odôvodnením v plnej miere stotožnil.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel k
právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona.
Odvolacísúdsapretoobmedzujelennaskonštatovaniesprávnostidôvodovrozhodnutiaprvoištančného
súdu a na doplnenie jeho správnosti uvádza nasledovné.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v prípade aplikácie novelizovaného
ustanovenia § 95 ods. 3 ZoKR. V konkurze sa vždy vytvára tzv. trieda podriadených veriteľov, ktorá
sa uspokojuje zo všeobecnej podstaty vždy ako posledná. Do tejto triedy sú zaradené aj pohľadávky
patriace veriteľovi spriaznenému s úpadcom a pohľadávky, ktoré patrili veriteľovi, ktorý bol v čase,

keď mu pohľadávka patrila, spriaznený s úpadcom (t.j. pokiaľ pohľadávka historicky niekedy patrila
veriteľovi, ktorý v tom čase, keď pohľadávku vlastnil, bol spriaznený s úpadcom). Takejto pohľadávke
zostane zachovaný status spriaznenej pohľadávky bez ohľadu na prípadnú skutočnosť, že veriteľ
v čase konkurzu už nie je spriaznený s úpadcom, napr. z dôvodu zmeny vlastníckych pomerov,
alebo napr. z dôvodu postúpenia pohľadávky inému veriteľovi, ktorý nie je spriaznený s úpadcom. V

prípade reštrukturalizácie sa vytvára skupina podriadených pohľadávok, resp. pohľadávok, ktoré by
sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky (§ 137 ZoKR). Pokiaľ sa prihlasuje
spriaznená pohľadávka, v prihláške treba uviesť podriadené poradie, nie iné.16. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami bolo sporné iba poradie uspokojenia s ohľadom na
otázku spriaznenosti veriteľa s dlžníkom, nie jej právny dôvod, či výška. Z Registra úpadcov je zrejmé,
že dňa 17.01.2020 začalo reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi (žalovanému) a dňom 06.02.2020

bola povolená reštrukturalizácia. S ohľadom na dátum začatia reštrukturalizačného konania je potom
potrebné vychádzať z prechodných ustanovení ZoKR.

17.Zodvolaniažalobcuakoajzjehovyjadrenípočaskonaniapredsúdomprvejinštanciejenepochybné,
že žiada, aby jeho pohľadávka nebola na účely poradia jej uspokojenia posudzovaná ako spriaznená

pohľadávka s poradím podriadenosti, t.j. aby sa na danú vec aplikovalo ustanovenie § 95 ZoKR účinné
do 31.12.2011, ktoré ešte neobsahovalo ods. 3, a teda spriaznenú pohľadávku neukladalo zaradiť do
triedy podriadených pohľadávok. K ustanoveniu § 95 ZoKR je však potrebné pristupovať s ohľadom na
prechodné ustanovenia ZoKR, a to konkrétne § 206a ods. 1 ZoKR, podľa ktorého konania začaté pred 1.
januárom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak. Odsek 2 sa týka
konaní začatých pred 01. januárom 2012, v ktorých je veriteľom orgán /inštitúcia/ agentúra Európskej

únie s právom hlasovať na schôdzi veriteľov aj napriek popretiu jeho pohľadávky. Je preto nepochybné,
že v prejednávanej veci je potrebné aplikovať prechodné ustanovenie § 206a ods. 1 ZoKR. Ako už bolo
uvedené, reštrukturalizačné konanie začalo dňa 17.01.2020, t.j. ustanovenie § 95 ZoKR v jeho znení do
31.12.2011niejemožnéspoukazomna§206aods.1ZoKRpoužiťajepotrebnéaplikovaťnovelizované
ustanovenie § 95 ZoKR prijaté zákonom č. 348/2011 Z.z. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci preto

správne aplikoval novelizované znenie § 95 ZoKR (obsahujúce ods. 3), ktoré spriaznenú pohľadávku
umožňuje uspokojiť rovnakým spôsobom ako podriadenú pohľadávku. Záver súdu o použití ustanovenia
§ 95 ods. 3 ZoKR na prejednávanú vec je správny. Súd prvej inštancie tento záver náležite a dôsledne
vysvetlil a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožnil.

18. Pokiaľ ide o otázku spriaznenosti žalobcu ako veriteľa a žalovaného ako dlžníka, odvolací súd v
zhode so závermi súdu prvej inštancie dospel k záveru o existencii spriaznenosti veriteľa s dlžníkom. Z
výpisu z OR SR žalovaného je zrejmé, že v spoločnosti žalovaného (dlžníka) má 100 %-nú účasť X..
A. K. nepretržite od 12.12.1994 doposiaľ, teda A. K. je spriaznenou osobou žalovaného. Jej K. bol Ing.
Pavol Mach. V spoločnosti žalobcu (veriteľa) bol v čase od 02.08.2007 do 19.02.2009 prokuristom Ing.

Pavol Mach, teda Pavol Mach bol spriaznenou osobou žalobcu. Spriaznenou osobou podľa § 9 ods. 1
písm. d) ZoKR je blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a/-c/ uvedeného ustanovenia. Je
preto nepochybné, že v uvedenom čase boli osoby žalobcu a žalovaného spriaznené prostredníctvom
K. K., pričom to, že sa jednalo aj v tom čase o spriaznené osoby, vyplývalo z vtedy platného ZoKR a
charakterspriaznenostijevtomtoprípadedanývzmyslektorejkoľvekprávnejúpravy(čiužvčasevzniku

spriaznenosti, alebo v čase začatia reštrukturalizačného konania). Pre aplikáciu ustanovenia § 95 ods. 3
ZoKR je potrebné posúdiť tzv. históriu veriteľov v čase od momentu vzniku pohľadávky a ak kedykoľvek
od vzniku pohľadávky táto patrila veriteľovi spriaznenému s dlžníkom, potom platí, že pohľadávke
zostane zachovaný status spriaznenej pohľadávky. Takýto status zostane pohľadávke zachovaný aj v
prípade, ak v čase reštrukturalizácie už reálna spriaznenosť neexistuje. Žalobca v priebehu konania

tvrdil, že pohľadávka vznikla na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave č.k. 1Cob/23/2018-1181 zo dňa 25.06.2019. Naopak, žalovaný uvádzal, že predmetným
rozhodnutím došlo len k judikovaniu pohľadávky, ktorá vznikla na základe bezdôvodného obohatenia -
platieb realizovaných v období mesiaca júl 2007 - október 2007 v súvislosti zo Zmluvou o prevode časti
podniku zo dňa 09.05.2007. Odvolací súd rovnako ako žalovaný zastáva názor, že pohľadávka nevznikla

právoplatnosťou rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ale realizovaním platieb v uvedenom období
roku 2007, t.j. v čase, ktorý predchádzal spriaznenosti žalobcu a žalovaného, resp. realizovaním
platieb počas spriaznenosti (platby realizované po 02.08.2007). Ak pre status spriaznenej pohľadávky
je potrebné, aby táto kedykoľvek od jej vzniku patrila spriaznenému veriteľovi (žalobcovi), potom je
predmetná pohľadávka uplatnená žalobcom v reštrukturalizácii vedenej na žalovaného bez akýchkoľvek

pochybností pohľadávkou spriaznenou. Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie uvádza,
že žalobca bol so žalovaným spriaznený v čase, kedy bol Ing. Pavol Mach prokuristom žalobcu, t.j.
odo dňa 02.08.2007 do dňa 19.02.2009. Ak sa teda jednalo o spriaznenú pohľadávku, potom poradie
jej uspokojenia určené § 95 ods. 3 ZoKR je podriadené. V danom prípade sa preto bude aplikovať
ustanovenie § 95 ods. 3 ZoKR, podľa ktorého sa pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je

alebo bol spriaznený s úpadcom, uspokojí ako podriadená pohľadávka, teda až z výťažku, ktorý zvýšil
po uspokojení ostatných nezabezpečených veriteľov.19. V neposlednom rade odvolací súd uvádza, že ak aj od ďalšej novely § 95 ZoKR (zákonom č. 87/2015
Z.z.) došlo k doplneniu ods. 4, toto ustanovenie upravuje o.i. dobromyseľnosť v otázke spriaznenosti a
týka sa nespriazneného veriteľa, ktorý nadobudol pohľadávku od iného (spriazneného) veriteľa a ktorý

nevedel a pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol vedieť, že nadobúda spriaznenú pohľadávku.
V prejednávanej veci sa nejedná o pohľadávku, ktorú by žalobca získal od spriazneného veriteľa, keďže
túto od jej vzniku vlastní rovnaký veriteľ (žalobca), ktorý ju napokon aj v reštrukturalizácii prihlásil.
Žalobca v konaní nepreukázal, že by boli splnené podmienky pre aplikáciu § 95 ods. 4 ZoKR, keď je
zároveň nepochybné, že spoločnosť K. (X.. K.) predala časť podniku dňa 09.05.2007 spoločnosti, v

ktorej jej K. (Ing. Mach) o necelé tri mesiace začal pôsobiť ako prokurista a za jeho pôsobenia v danej
spoločnosti (žalobcu) boli dokonca realizované čiastočné úhrady spoločnosti K. (žalovaného) v zmysle
tejto zmluvy, ktoré boli následne v súdnom spore posúdené ako bezdôvodné obohatenie, čo viedlo k
judikovaniu pohľadávky, ktorej určenie poradia je predmetom tohto incidenčného sporu.

20. V prípade námietky žalovaného vznesenej vo vyjadrení k odvolaniu ohľadne neplatnosti plných

mocí predložených v prejednávanom spore odvolací súd len v krátkosti uvádza, že žalobca je v
konaní zastúpený v súlade s § 90 CSP, pričom výkon advokácie prostredníctvom organizačnej zložky
zahraničného združenia zapísanej v zozname organizačných zložiek zahraničných združení, vedenom
Slovenskou advokátskou komorou, je v zmysle zákona o advokácii možný a takáto zložka má právnu
subjektivitu na poskytovanie právnych služieb. DLA PIPER WEISS-TESSBACH Rechtsanwälte GmbH,

organizačná zložka, je takouto organizačnou zložkou, je zapísaná v OR SR ako aj v SAK. V prípade
spoločnosti JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka, s.r.o., táto bola na zastupovanie žalobcu v tomto
konaní splnomocnená materskou spoločnosťou, ktorá je oprávnená konať aj za organizačnú zložku.
Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak konal so zástupcom žalobcu a mal za to, že sú
splnené podmienky povinného zastúpenia v incidenčnom spore. Odvolací súd uvádza, že žalovaný túto

skutočnosť nenamietal v konaní pred súdom prvej inštancie a rovnako tak nepodával ani odvolanie proti
rozsudku súdu prvej inštancie.

21. Odvolací súd záverom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/145/2011 zo
dňa 16.11.2011, zo záverov ktorého vyplýva: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov
sporu uvádzaných účastníkmi konania.“ Predmetné rozhodnutie zároveň reagovalo na súdnu prax v
prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí súdov prvého stupňa, kedy odôvodnenie rozhodnutia
odvolacích súdov je len kopírovaním vecne správnych dôvodov. V takých prípadoch rozhodnutia

obsahujú účastníkom známe podania, známy napadnutý rozsudok a v závere obsahujú už len stručné
konštatovania o správnosti a presvedčivosti napádaného rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne
stotožňuje. Ide o ustanovenie (vtedy § 219 OSP) v rovine fakultatívnej umožňujúce odvolaciemu súdu
sa sústrediť už len na doplnenie presvedčivosti rozhodnutia a odvolacie súdy sa tak môžu sústrediť na
judikatúru a odbornú literatúru.

22. Odvolací súd upriamuje pozornosť tiež na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2015
zo dňa 16.03.2015, zo záverov ktorého vyplýva: Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

23. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, odvolací
súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je

vecnesprávneaztohodôvoduodvolacísúdviazanýodvolacímidôvodmivzmysle§380CSPnapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP
ako vecne správny potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu
v rozsahu 100 %.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).