Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 4To/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623011847
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Bebčáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5623011847.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a JUDr. Mareka Šenkára, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. septembra 2024,
o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 3T/45/2023-297 zo dňa
08.04.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu

Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/45/2023 zo dňa 08.04.2024 v časti – vo výroku o treste.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/45/2023 zo dňa 08.04.2024 bola

obžalovaná A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom E. XXXX/XX, F. A., t.č. na rodičovskej
dovolenke, uznaná za vinnú zo zločinu opustenia dieťaťa podľa § 206 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b),
ods. 3 písm. a) Tr. zák. s použitím § 138 písm. j) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že :

v ranných hodinách dňa 22.10.2021 v príbytku bez popisného čísla v mestskej časti E. Mesta F. A.,
ktorý bol súčasťou radu obývaných príbytkov bez prideleného popisného čísla, ktorý sa nachádzal v

blízkosti bytového domu č. X v E., v ktorom sa v tom čase nachádzali maloleté deti, a to mal. F. B.,
nar. X.X.XXXX, mal. G. B. nar. X.X.XXXX a mal. A. B., nar. XX.X.XXXX, spolu s matkou A. B., nar.
XX.X.XXXX, ktorý vykurovala pieckou na tuhé palivo, na ktorej pripravovala aj jedlo, toho dňa v čase o
10.26 hod. A. B. z príbytku odišla do obchodu a ponechala deti a aj piecku na tuhé palivo bez dozoru,
a to na dobu najmenej pol hodiny, nezabezpečila si ani dohľad nad deťmi, z ktorých najstaršie malo
len 3 roky, v čase jej neprítomnosti v príbytku zo strany susedov, alebo známych, pričom pri odchode z

príbytku zvonku zatarasila dvere dreveným pňom proti otvoreniu dverí zvnútra, čím im znemožnila únik
z príbytku v prípade hroziaceho nebezpečenstva, následne krátko po jej odchode došlo k vznieteniu
drevených a horľavých konštrukcií príbytku v dôsledku nesprávnej inštalácie piecky na tuhé palivo, jej
umiestnenia a zlého technického stavu, následkom požiaru uvedeného príbytku sa požiar rozšíril aj na
príbytky bez popisných čísel, ktoré s ním susedia v tesnej blízkosti, ktorých vlastníkom boli H. I., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/X F. A. a A. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX F. A., pri

požiari došlo aj k úmrtiu mal. F. B., nar. X.X.XXXX, mal. G. B., nar. X.X.XXXX, pričom bezprostredná
príčina ich úmrtia bola akútna otrava oxidom uhoľnatým a k zraneniu mal. A. B., nar. XX.X.XXXX, ktorá
utrpelapopáleninyII.stupňavrozsahuod31%do40%povrchutela,popáleninyIII.stupňavrozsahuod
21%do30%,stratumalíčkabezzáprstnejkosti,šokťažkéhostupňaatracheostémiu,uvedenézranenia
si vyžiadajú dobu obmedzenia v obvyklom spôsobe života do 365 dní; obžalovaná A. B. ponechaním
piecky na tuhé palivo bez dozoru porušila povinnosti fyzickej osoby ustanovené v § 13 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 401/2007 Z.z. o technických podmienkach a požiadavkách
na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivového spotrebiča, elektrotepelnéhospotrebiča a zariadenia ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komína a dymovodu a o
lehotách ich čistenia a vykonávania kontrol, a to tým, že pri prevádzkovaní palivového spotrebiča sa
musí vykonávať dozor nad jeho prevádzkou.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti súd obžalovanej A. B. podľa § 206 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36
písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák. uložil trest odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanej

výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jej správaním
sa v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanej určil skúšobnú dobu vo výmere 4 (štyri) roky.
Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. súd obžalovanej uložil povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapii a zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. obžalovaná je povinná strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným

a mediačným úradníkom na súde v mieste pobytu obžalovanej podľa konkrétneho určenia probačného
a mediačného úradníka, a to počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej mal. A., nar.
XX.X.XXXX v F. A., trvale bytom E. XXXX/XX, F. A., náhradu škody vo výške 22.433,40 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice
o hlavnom pojednávaní, a to len proti výroku o treste. Zahlásené odvolanie prokurátor zdôvodnil
písomnýmpodanímzodňa27.06.2024,doručenýmOkresnémusúduLiptovskýMikulášdňa28.06.2024,
a to nasledovne:
Nesúhlasí s rozhodnutím súdu, keď obžalovanej na rozdiel od navrhovaného nepodmienečného trestu

dozorujúceho prokurátora uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným
odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 4 roky s probačným dohľadom a s povinnosťou strpieť nad
sebou kontrolu probačného a mediačného úradníka, pri mimoriadnom znížení trestu.
Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a
závažnosti trestného činu. Pokiaľ ide o konkrétne okolnosti prípadu, je zrejmé, že obvinená ako matka

maloletých detí vo veku cca 3 roky a 9 mesiacov, 2 roky a 9 mesiacov a 1 rok a 7 mesiacov,
ponechala deti dňa 22.10.2021 od 10:26 hod. do minimálne 11:01 hod. (príchod prvého hasičského
auta podľa kamerových záznamov, podľa výpovedí svedkov sa mala obvinená na miesto dostaviť už
v situácii, keď boli na mieste hasiči) bez dozoru v príbytku, v ktorom sa kúrilo pieckou na tuhé palivo,
dvere príbytku zatarasila dreveným pňom proti otvoreniu zvnútra, pričom následkom požiaru, ktorý v

neprítomnosti matky vznikol, došlo k úmrtiu dvoch detí a jedno z nich utrpelo zranenia, ktoré je možné
z trestnoprávneho hľadiska posúdiť ako ťažkú ujmu na zdraví. Z dokazovania pritom vyplynulo, že
matka deti opustila - ponechala bez dozoru kvôli návšteve obchodu s kamarátkou, teda v situácii, keď o
zaobstaranie nákupu alebo o postráženie detí mohla kamarátku požiadať a nemusela deti v útlom veku
ponechávať samé bez dozoru. Z výpovede svedkyne I. A. zo dňa 06.12.2022 navyše vyplýva, že jej

svedkyňa ponúkala zaobstaranie nákupu, keďže pri odchode na nákup videla, že k deťom nikto neprišiel.
Následkom konania obvinenej je smrť dvoch detí a ťažká ujma na zdraví s celoživotnými následkami
u tretieho dieťaťa. Okolnosti prípadu - povaha, charakter a závažnosť trestného činu nesvedčia pre
použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Nemožno sa v tejto súvislosti stotožniť ani so záverom
súdu prvého stupňa, že vo veci je daný súhrn poľahčujúcich okolností, ktorý nadobudol taký význam,

že ich možno posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu. Obžalovanej boli súdom priznané poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. j) a l) Tr. zák., t. j., že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život (nemá
záznam v registri trestov ani v registri priestupkov) a k trestnému činu sa priznala a úprimne ho ľutuje.
Poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) a l) Tr. zák. sa vyskytujú, a to aj vo vzájomnej kumulácii často.
Okrem toho súd poukazuje na to, že smrť detí obvinená psychicky ťažko znáša a najviac potrestaná

následkomtrestnéhočinujepráveona.Aniuvedenéokolnostivšaknemožnovkontexteskutkuaprávnej
kvalifikácie považovať za mimoriadne. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide
teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu a tiež o okolnosti, pre ktoré je
rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje,

aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci
zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa
hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové
pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu,tehotenstvo páchateľky a pod.). Pokiaľ ide o pomery obžalovanej, je zrejmé, že obžalovaná je toho
času tehotná a stará sa o ďalšie dieťa vo veku 2 rokov, pričom perspektívne prejavila záujem aj o
starostlivosť o dcéru A., ktorej bola v dôsledku skutku spôsobená ťažká ujma na zdraví. Z predložených

podkladov však zatiaľ vyplýva, že mal. A. je zrejme v starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, v spise
sa nenachádza správa o jej aktuálnom zdravotnom stave, o tom, či prichádza do úvahy jej prepustenie
do domácej starostlivosti alebo bude musieť byť (dlhší čas prípadne trvalo) umiestnená v starostlivosti
zdravotníckeho zariadenia. Okrem toho o zverenie dcéry Márie do starostlivosti prejavil záujem aj
otec dieťaťa vo výsluchu dňa 25.11.2022. Aktuálne má teda obžalovaná v starostlivosti jedno dieťa a

druhé čaká. Zo spisu tiež nevyplýva, kto je otcom ďalších detí obžalovanej (toho, ktoré má aktuálne
v starostlivosti a toho, ktoré sa jej má narodiť v júni 2024) a aké sú prípadné ďalšie možnosti opatery
týchto detí druhým rodičom alebo inou osobou. V tomto kontexte sa tvrdenie súdu, že deti by museli byť
zverené do náhradnej starostlivosti, resp. do ústavnej starostlivosti štátu, javí ako predčasné. Samotný
súd v rozhodnutí uvádza, že takýto postup by prichádzal do úvahy „v prípade nemožnosti postarať
sa o deti zo strany otcov“. Nebolo teda v konaní náležite preukázané, že deti sú odkázané výživou a

výchovou výlučne na obžalovanú, a že neexistuje žiadna ďalšia blízka osoba, ktorá by mohla výchovu
detí zabezpečiť. Vzhľadom na uvedené má za to, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky na
mimoriadne zníženie trestu. Navrhol preto, aby Krajský súd v Žiline predmetný rozsudok Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/45/2023 z 08.04.2024 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby
ju znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaná sa k dôvodom odvolania prokurátora písomne vyjadrila prostredníctvom svojho obhajcu
v podaní zo dňa 19.07.2024, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 19.07.2024.
Obžalovaná okrem iného uviedla, že v plnom rozsahu považuje za správne a dostatočné odôvodnenie
súdu, v ktorom uviedol, na základe akých skutočností rozhodol o mimoriadnom znížení trestu

odňatia slobody. Obžalovaná spáchaný trestný čin úprimne oľutovala, priznala sa k jeho spáchaniu.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa zabezpečuje starostlivosť o tri maloleté deti, na ktorej
skutočnosti nemení nič ani to, že jedno z detí sa nachádza momentálne v zdravotníckom zariadení. Tým,
že jedno z jej maloletých detí sa nachádza v zdravotníckom zariadení, ešte automaticky neznamená, že
ona stráca svoje postavenie ako rodič. Dôvod na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody v prípade

jej osoby je daný predovšetkým traumou, ktorú utrpela obžalovaná, ktorá prišla o dve maloleté deti.
Trestať obžalovanú nepodmienečným trestom odňatia slobody by bolo pre ňu neprimerane prísne, a to
nielen pre ňu, ale aj pre jej maloleté deti. Argumentácia prokurátora, že nie je dokázané, že o deti
sa okrem matky nemôže postarať nikto iný, resp. že otec maloletej, ktorá bola pri skutku zranená, sa
má záujem o ňu starať, je vyvrátená doterajšou starostlivosťou obžalovanej o maloleté deti. V zmysle

zásady personality vyjadrenej v ust. § 34 ods. 3 Tr. zák. je v danom prípade vhodné a účelné uložiť
obžalovanej mimoriadne znížený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Keďže
v jej prípade sú dané viaceré výnimočné okolnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody, uložený trest tak považuje za správny a v súlade so zákonom. Navrhla preto, aby Krajský súd
v Žiline odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Prokurátor v ďalšom nereagoval na vyjadrenie obžalovanej k jeho odvolaniu.

Krajský súd na podklade prokurátorom podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet
zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.
Prihliadal pritom i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, avšak sú takej povahy, že by mohli
byť dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie prokurátora
bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, proti výrokom rozsudku, proti
ktorým je prípustné a je dôvodné, a to z dôvodov, ako uvádzal odvolateľ. Krajský súd preskúmaním

napadnutého rozsudku zistil, že rozhodnutie okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o treste, je pre krajský
súdnepreskúmateľné,pričomďalejkrajskýsúddospelkzáveruajoneúplnostiskutkovýchzistenísúdom
prvého stupňa a tiež, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými
pre rozhodnutie, vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutého výroku, na ktorých
objasnenie treba vykonať ďalšie dôkazy a napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia Trestného

zákona, čím sú tu dané zákonné dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm.
b), c), d) Tr. por. v časti – vo výroku o treste.Vzhľadomnato,ženapadnutýrozsudoktrpeltakýmichybami,ktorénebolomožnéodstrániťnaverejnom
zasadnutí, odvolací súd postupoval podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por. a o odvolaní prokurátora konal
a rozhodol na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, ak
vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba

dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy a ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie
Trestného zákona.

Krajský súd po preskúmaní predloženého spisu primárne zistil, že procesný postup súdu prvého
stupňa, ktorý predchádzal napadnutému výroku o treste, bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim
ustanoveniam Trestného poriadku. S ohľadom k tomu, že obžalovaná A. B. na hlavnom pojednávaní

pred súdom prvého stupňa urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinná zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe, odvolací súd preskúmal zákonnosť postupu okresného súdu
v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovanej. Zistil, že v tomto smere konal súd
prvého stupňa správne a neporušil žiadne procesné ustanovenie. Obžalovaná dala vyhlásením, že je
vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, dostatočne najavo, že žiadnym spôsobom nenamieta

skutkové a právne závery obžaloby a takéto vyhlásenie obžalovanej malo svoju oporu v dôkazoch, ktoré
sú súčasťou vyšetrovacieho spisu (obžalovaná A. B. sa k spáchaniu skutku priznala pri prvom výsluchu
pred vyšetrovateľom v prípravnom konaní v procesnom postavení obvinenej a jeho spáchanie úprimne
oľutovala), a právna kvalifikácia skutku zodpovedá protiprávnemu konaniu obžalovanej popísanému v
skutku. Vyhlásenie obžalovanej bolo teda súdom prvého stupňa prijaté v súlade so zákonom a stalo

sa nemenným. Zákonným bol potom ďalší postup súdu prvého stupňa, keď nevykonal dokazovanie
v rozsahu priznanej viny a vykonal len dokazovanie ohľadne uloženia trestu obžalovanej A. B., ako
i dokazovanie vo vzťahu k výroku o náhrade škody.

Ďalej odvolací súd z odôvodnenia napadnutého rozsudku zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu

obžalovanej správne vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov upravených v ustanovení § 34 Tr. zák.,
osobitne v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť nápravy.

V súvislosti s odvolaním prokurátora vo vzťahu k výroku o treste, ktorý prokurátor napadol odvolaním,
odvolací súd však uvádza, že prvostupňový súd v tomto smere nevykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na rozhodnutie o možnom použití ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. k tzv. mimoriadnemu zníženiu
trestuodňatiaslobody.Vodôvodnenírozsudkuprivysvetlenídôvodov,ktoréokresnýsúdviedlikaplikácii
ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, okresný súd vychádzal len

zvyjadreniaobžalovanejnahlavnompojednávaníazobsahuzáverečnýchrečíprednesenýchobhajcom
obžalovanej, ako i samotnou obžalovanou, ktoré však ďalej neboli objektivizované a ktorých obsah nebol
verifikovaný žiadnym iným dôkazom.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa

má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a

závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu,
pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov
takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami
prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej

podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú.
Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú
osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov
rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne akovýznam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého
charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by
páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné

pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho
zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a
pod.).

Zapomerypáchateľaodôvodňujúcepostuppodľatohtoustanoveniamožnopovažovaťviacvýznamných

poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť
mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný
iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod.

Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák. len za
predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

Trestný zákon vychádza zo zásady, že znížiť trest z dôvodov okolností prípadu pod dolnú hranicu
prípustnej trestnej sadzby zvýšenej na základe okolnosti, ktorá to podmieňuje, je vylúčené. Použitie
ustanovenia § 39 ods. 1 však v takýchto prípadoch nebude vylúčené s prihliadnutím na pomery

páchateľa.
Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že ak súd stojí v rámci úvah o treste pred rozhodnutím, či
v prejednávanom prípade sú alebo nie sú splnené podmienky na možné uloženie trestu odňatia slobody
pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom v zmysle ust. § 39 ods. 1 Tr. zák., je potrebné,
aby pre správne vyhodnotenie tejto otázky okresný súd doplnil dokazovanie. V rámci vyhodnotenia

okolností prípadu síce okresný súd na jednej strane vzal do úvahy postoj obžalovanej k žalovanej
trestnej činnosti (konzistentný už od prípravného konania) a následok, ktorý bol jej konaním spôsobený,
na strane druhej je však potrebné vyhodnotiť i tú skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplýva,
že obžalovaná mala možnosť v inkriminovanom čase zabezpečiť starostlivosť o svoje maloleté deti aj
inak, ako ich ponechaním v príbytku bez akéhokoľvek dozoru. Okresný súd síce v odôvodnení svojho

rozhodnutia správne poukázal na judikatúru, v zmysle ktorej nemožno vylúčiť, že viaceré okolnosti,
ktoré inak samy osebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami, v konkrétnom prípade v súhrne
nadobudnú taký význam, že ich bude možné posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle
ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák., krajský súd však dodáva, že úplné zistenie všetkých poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, ako aj zhodnotenie stupňa ich intenzity vo vzťahu k ostatným okolnostiam,

ktoré sa týkajú okolností prípadu a pomerov obžalovanej a súhrnne tvoria stupeň nebezpečnosti činu pre
spoločnosť, je nevyhnutnou podmienkou na určenie druhu a výmery trestu. Ak okresný súd poukazuje
na skutočnosť, že obžalovaná smrť svojich maloletých detí zle znášala po psychickej stránke, že mala po
skutku sklony k samovražde a že sa liečila aj na psychiatrii, je treba dodať, že uvedená okolnosť v rámci
posudzovania pomerov obžalovanej nebola zo strany okresného súdu nijako overovaná dokazovaním,

napr. vyžiadaním si lekárskych správ o jej zdravotnom stave. Rovnako nebolo zo strany okresného
súdu vykonané žiadne dokazovanie k argumentácii obžalovanej, v rámci ktorej akcentovala na svoje
rozhodnutie starať sa o svoje maloleté deti, a to vrátane mal. A. ako preživšej. Pokiaľ ide o posúdenie
tejtootázky,krajskýsúduvádza,žeokresnýsúdnevykonaldokazovanienapreukázanieskutočnosti,kde
sa maloletá A. aktuálne nachádza, aký je jej aktuálny zdravotný stav, aké podmienky na poskytovanie

osobnej starostlivosti si bude vyžadovať aj s prihliadnutím na jej zdravotný stav vrátane posúdenia
možnosti poskytovania osobnej starostlivosti druhým z rodičov (pozn. jej otcom, prípadne inou osobou).
Bude preto potrebné, aby okresný súd zameral dokazovanie na komplexné posúdenie možnosti
obžalovanej takúto osobnú starostlivosť poskytovať, a to nielen vo vzťahu k mal. A., ale i k ostatným
maloletým deťom obžalovanej a to šetrením pomerov v rodine obžalovanej príslušným úradom práce,

oddelením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako orgánom, ktorý je povinný poskytnúť
v tomto smere súčinnosť súdu. Bude potrebné tiež vyhodnotiť, aké prípadné ďalšie možnosti opatery
o svoje maloleté deti obžalovaná má, napr. zo strany druhého rodiča, resp. aj inej osoby. V uvedenej
súvislosti krajský súd poznamenáva, že záver okresného súdu o tom, že v prípade nemožnosti postarať
sa o maloleté deti obžalovanej zo strany ich otcov, nemá v tomto štádiu trestného konania oporu vo

vykonanom dokazovaní. Okresný súd pre posúdenie uvedených skutočností v súvislosti s uložením
trestu nevykonal žiadne dokazovanie.
V súhrne krajský súd uzatvára, že pokiaľ ide o výrok o treste napadnutého rozsudku, tento považoval
v aktuálnom štádiu trestného konania za predčasný pri úvahách o aplikácii ust. § 39 ods. 1 Tr. zák.Bude preto úlohou okresného súdu, aby v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní, toto doplnil
v naznačenom smere a jeho úvahy, pokiaľ ide o rozhodovanie o druhu a výmere trestu, vyhodnotil
v intenciách nevyhnutných pre možnosť použitia ust. § 39 ods. 1 Tr. zák.

V rámci ďalšieho postupu bude úlohou súdu prvého stupňa odstrániť vyššie vytknuté zistené nedostatky
a vykonať všetky pre vec významné dôkazy, tieto dôsledne hodnotiť postupom podľa § 2 ods. 12 Tr.
por., tak jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach, starostlivo zohľadniac všetky okolnosti prípadu
a pomery obžalovanej. Následne bude povinnosťou súdu prvého stupňa ďalšie rozhodnutie o treste vo

veci odôvodniť plne v súlade s ustanovením § 168 Tr. por., tak, aby dôvody rozhodnutia boli konzistentné
s výrokom a aby neboli arbitrárne, nedostatočné, v logickom nesúlade, ale preskúmateľné a majúce
oporu vo vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil na podklade odvolania prokurátora v časti – vo výroku o treste a vec vrátil súdu prvého stupňa,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Odvolací súd záverom dáva súdu prvého stupňa do pozornosti ustanovenie § 327 ods. 1 Tr. por.,
v zmysle ktorého súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym
názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých

vykonanie odvolací súd nariadil.

Vovyššieuvedenomideopodstatnédôvody,nazákladektorýchkrajskýsúdrozhodoltak,akosauvádza
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.