Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/29/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117221805
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1117221805.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek
senátu JUDr. Renáty Šiškovej a JUDr. Antónie Bednarčík v spore žalobcu: AKJ s.r.o, so sídlom
Čajakova 18, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 927 887, právne zastúpeného:
JUDr. Branislav Drgoňa, advokát, so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, IČO: 42 133 866, proti
žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811

05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 928 422, o zaplatenie
22.008,85 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.
k. 35Cb/134/2017-151 zo dňa 28.09.2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/134/2017-151 zo dňa
28.09.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal
žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 22.008,85 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 22.008,85 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. uložil žalovanému
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške, o ktorej rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia

§ 191 ods. 1, § 218 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 797 ods. 2, ods. 3, § 799 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

22.008,85 eur s príslušenstvom, a to z dôvodu nevyplatenia poistného. Žalobca žalobu odôvodnil
neoprávneným odmietnutím vyplatenia poistného plnenia na náhradu škody titulom škody spôsobenej
klientovi žalobcu, spoločnosti AUPARK, a.s.. Žalovaný nepriznal žalobcovi poistné plnenie z dôvodu,
že poistenie sa nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú chybou projektu, ktorý nespadá
do odboru činnosti vymedzeného v autorizačnom osvedčení. Žalobca je toho názoru, že odmietnutie
vyplatenia poistného žalovaným z uvedeného dôvodu v žalovanej výške bolo porušením povinností

žalovaného z poistnej zmluvy.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalovaný neuznáva žalovaný nárok
v celom rozsahu nakoľko žalobca nepreukázal dôvodnosť ním uplatnených nárokov. Uviedol, že
pri likvidácii poistnej udalosti postupoval v súlade s poistnou zmluvou č. 6802517420 a poistnými
podmienkami. Uviedol, že škoda klientovi žalobcu vznikla v dôsledku projektu dodaného spoločnosťou

KLIMAKOM SK, s.r.o. na základe skutočnosti, že žalobca príslušným osvedčením na projektovanie
vzduchotechniky nedisponoval. Namietol tiež výšku žalovaného nároku z dôvodu, že v predžalobnejvýzve sa žalobca domáhal poistného plnenia vo výške 21.340,- eur a v odkaze na započítací prejav
uviedol výšku 31.202,70 eur. Na základe uvedeného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať
náhradu trov konania.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ako nespornú vyhodnotil existenciu
poistenia, jeho rozsah, okolnosti vzniku škodovej udalosti a zároveň aj skutočnosť, že jediným dôvodom
odmietnutia vyplatenia poistného plnenia žalovaným žalobcovi bolo tvrdené naplnenie výluky upravenej
v čl. 2 ods. 5 písm. a) Dodatku č. 3 k poistnej zmluve a identifikácia škodcu (žalobca c/a KLIMAKOM

SK, s.r.o.). K namietanej výluke súd prvej inštancie uviedol, že žalobca mal preukázateľne v čase
uzatvorenia dodatku ako aj v čase realizácie diela v predmete činnosti zapísanú činnosť autorizovaného
architekta. Z toho vyplýva, že zmluvu o dielo so spoločnosťou AUPARK, a.s. uzatvoril v rozsahu
svojho predmetu činnosti, zaviazal sa na dodanie projektu prestavby ako celku a plne v súlade s
rozsahom svojho zapísaného predmetu podnikania na čiastkové projekty zmluvne zabezpečil dodanie
časti projektu týkajúcej sa VZT u tretieho subjektu (KLIMAKOM SK, s.r.o.). Je nesporné, že objednávateľ

si komplexný projekt rekonštrukcie objednal u žalobcu a ten zodpovedal v zmysle zmluvy za jeho vady,
a to vrátane subdodávkou dodaných častí. Objednávateľ si teda dôvodne a v zmysle zmluvy o dielo
následne uplatnil nárok na náhradu škody u žalobcu. Je tiež nesporné, že žalobca bol pre prípad vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú vadou projektu, ku ktorej dôjde pri jeho projektovej činnosti, za
ktorú ako poistený zodpovedá a ktorá vznikne inému v súvislosti s činnosťami poisteného, ktoré sú

vo výpise z obchodného registra, poistený u žalovaného vzhľadom na skutočnosť, že poistenie sa
preukázateľne vzťahovalo na zapísaný predmet činnosti autorizovaného architekta. Súd prvej inštancie
obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že za časť projektu, z ktorej vznikla objednávateľovi škoda,
zodpovedá iný subjekt a teda je naplnená podmienka výluky podľa čl. 2 ods. 5 písm. a) Dodatku č.
3 k poistnej zmluve vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú. Ako nedôvodnú vyhodnotil tiež námietku

žalovaného týkajúcu sa vadnej identifikácie škodcu. Vo vzťahu objednávateľ a zhotoviteľ diela bol
preukázateľne škodcom žalobca. Na odstránenie spornej skutočnosti, či poškodený uhradil faktúru
spoločnosti CONCO, s.r.o., ktorá škodu odstraňovala, súd akceptoval návrh žalobcu a vyzval spoločnosť
AUPARK, a.s. na predloženie dokladu o úhrade faktúry vystavenej spoločnosťou CONCO, s.r.o. č.
1410041 zo dňa 29.05.2014. Spoločnosť AUPARK, a.s. podaním zo dňa 03.11.2020 predložila súdu

kópiu výpisu zo svojho bankového účtu preukazujúcu, že faktúra č. 1410041 bola uhradená dňa
02.07.2014. Žalobca škodu objednávateľa uhradil jednostranným zápočtom pohľadávky objednávateľa
voči pohľadávke žalobcu z iného zmluvného vzťahu. Na základe návrhu žalobcu súd prvej inštancie
vykonal tiež výsluch svedka A. B., ktorý bol v rozhodnom čase development manažérom spoločnosti
AUPARK, a.s., ktorý potvrdil, že žalobca bol generálnym dodávateľom všetkých projekčných prác

budovy AUPARK v čase, kedy mal svedok na starosti rekonštrukciu budovy. Súčasťou rekonštrukcie
budovy bolo aj rozšírenie VZT z dôvodu rozširovania vnútorných priestorov budovy. Podľa svedka
žalobca ako generálny dodávateľ projektu rekonštrukcie spravil chybu v tom, že VZT dodávala do
priestoru prevádzky nájomcu MUZIKER príliš chladný vzduch, norma bola minimálne 15 stupňov Celzia
a reálne žalobcom naprojektovaná VZT do prevádzky dodávala vzduch o teplote 6 stupňov Celzia.

Po otvorení prevádzky nájomcu do týždňa ochoreli všetky predavačky, následne objednávateľ zistil
problém, reklamoval ho u žalobcu ako generálneho dodávateľa a následne si svedok uplatnil škodu
u žalobcu predstavujúcu náklady spoločnosti CONCO, s.r.o. na odstránenie vady projektu. Svedok
uviedol, že vnímal žalobcu ako dodávateľa celej projektovej dokumentácie vrátane všetkých čiastkových
projektov, t.j. aj vrátane VZT. Svedok po nahliadnutí do dokumentov identifikoval v rekapitulácii faktúry

spoločnosti CONCO, s.r.o. žalovanú sumu ako nárok zo zmeny VZT potrebnej na zabezpečenie jej
riadneho fungovania. Uviedol, že AUPARK, a.s. ako objednávateľ nemal dôvod rokovať o škode so
subdodávateľmi, nakoľko jeho jediným partnerom bol žalobca a bol teda jediným zodpovedným. Svedok
tiež potvrdil započítanie škody vrátane žalovanej sumy s nárokom žalobcu z ďalšej faktúry. K výške
škody súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že výška

žalovaného nároku predstavuje časť fakturovanej sumy spoločnosťou CONCO, s.r.o. vzťahujúcou sa
na VZT. K reálnemu vzniku škody mal súd prvej inštancie za preukázaný vznik škody v žalovanej
výške započítaním škody objednávateľa voči nároku žalobcu z ďalšej faktúry, čo žalobca preukázal
predložením započítacieho prejavu objednávateľa a výpoveďou svedka B.. Podľa názoru súdu prvej
inštancie žalobca preukázal v konaní vznik škody, jej výšku, zodpovednosť žalobcu za škodu ako aj

krytie škody poistením u žalovaného. Žalovaný nepreukázal dôvodnosť odmietnutia poistného plnenia v
žiadnej časti písomného odôvodnenia odmietnutia ako aj z dôvodov po prvýkrát uvedených v konaní. Z
vykonaného dokazovania súd konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal relevanciu
žaloby v celom rozsahu. Žalobca si v konaní uplatnil nárok v rozsahu objednávateľom uplatnenej škodypredstavujúcej náklady na odstránenie vád VZT. Žalobca si v konaní uplatnil spolu s istinou nárok
na úroky z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí na lehoty, t.j.
od uplynutia mesačnej lehoty od nahlásenia škodovej udalosti, ktoré možno dôvodne považovať za

ukončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu poistiteľa plniť. Ako deň začatia plynutia 15-dňovej
lehoty žalobca ustálil deň oznámenia o neposkytnutí plnenia. Súd prvej inštancie aj v tejto časti posúdil
nárok žalobcu za dôvodný. V neposlednom rade súd prvej inštancie priznal žalobcovi tiež nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu elektronicky
s autorizáciou podľa § 365 ods. 1 písm. h), d) a f) CSP. Žalovaný mal za to, že v rámci riešenia škodovej
udalosti č. 8012023871 postupoval v súlade s poistnou zmluvou č. 6802517420 (ďalej len „PZ“) a s
príslušnými poistnými podmienkami, keď žalobcovi neposkytol poistné plnenie s odkazom na čl. 2 ods.
5 písm. a) posledná odrážka PZ: „Poistenie sa nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú
chybou: - projektu, ktorý nespadá do odboru činnosti vymedzeného v autorizačnom osvedčení.“.,

pričom škoda mala vzniknúť v dôsledku projektu dodaného zo strany spoločnosti KLIMAKOM SK,
s.r.o., kde samotný žalovaný príslušným autorizačným osvedčením na danú činnosť – projektovanie
vzduchotechniky, nedisponoval. Uvedené bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 20.04.2016. Žalovaný
v liste zo dňa 22.09.2016 žalobcovi o. i. uviedol, že pre projektovanie vzduchotechniky je nevyhnutné
osobitné oprávnenie vydávané Slovenskou komorou stavebných inžinierov, t.j. toto bez ďalšieho v

žiadnom prípade nespadá pod základné oprávnenia architekta (žalobcu) uvedené v jeho autorizačnom
oprávnení, a teda vyššie uvedená výluka je daná. Takisto samotný architekt vzduchotechniky je osoba
povinne poistená za zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone činnosti. Záver súdu prvej inštancie,
že uvedená výluka nie je vo veci aplikovateľná, podľa žalovaného vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a výkladu zmluvných ustanovení, ktoré sú v tomto smere jasné a jednoznačné. Žalovaný

zároveň v celom rozsahu rozporoval výšku škody, ktorú žalobca uvádza v sume 22.008,85 eur. Zo
žaloby, prípadne jej príloh, však žalovanému nie je zrejmé, ako bola táto suma určená, resp. že práve
v tomto rozsahu by mal žalobca za škodu poškodenému zodpovedať, že táto je/bola preukázaná inak
ako faktúrami, ktoré sami o sebe žiadnym dôkazom o výške škody nie sú. Žalovaný pritom poukázal na
skutočnosť, že v predžalobnej výzve žalobcu zo dňa 05.09.2016 sa žalobca domáha plnenia vo výške

21.340,- eur. Pri odkazovaní na započítací prejav zo strany poškodeného v liste zo dňa 27.11.2015
sa v tomto uvádza výška škody v sume 31.202,70 eur a bližšie okolnosti nie sú zrejmé ani z listiny
nazvanej „Rekapitulácia na doplnenie VZT P4 Aupark Bratislava“, v ktorej ako jedinej je uvedená suma
zodpovedajúca žalovanej sume podľa žaloby, avšak bez akýchkoľvek ďalších súvislostí a podkladov,
ktoré by túto sumu čo do dôvodnosti a do výšky, preukazovali. Žalovanému z jemu doručených príloh k

žalobe a zo samotnej žaloby potom nie je zrejmé, ako žalobca k výške škody dospel a v tomto považuje
žalobu za neurčitú a zmätočnú. K odstráneniu uvedených nedostatkov nedošlo ani v rámci konania
výsluchom svedka, ktorý opäť v podstate len potvrdil, že započítal voči žalobcovi faktúru spoločnosti
CONCO, s.r.o., z ktorej práce na odstránení vád bez ďalšieho znejúce na „VZT“, mali predstavovať
žalovanú sumu. Uvedené však žiadnym spôsobom samotný vznik a rozsah škody, za ktorú podľa

súdu prvej inštancie zodpovedá žalobca, neosvedčuje a ani nepreukazuje a pokiaľ tak súd konštatuje,
vychádza to z nesprávne ustálených, resp. relevantne nepreukázaných skutkových zistení. Vo výsledku
je potom rozsudok v zásade nepreskúmateľný a arbitrárny. Žalovaný takisto namieta, že by sa dostal
do omeškania s poskytnutím poistného plnenia tak, ako uvádza žalobca a súd prvej inštancie. Pokiaľ
žalovaný neplnil z dôvodu vyššie uvedenej výluky v celku, nemohol sa dostať do omeškania ohľadom

zisťovania rozsahu škody a povinnosti ju hradiť. Aj v tomto potom súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil. Vo svetle týchto skutočností preto žalovaný navrhol, aby odvolací súdu napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne.

6. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril

a uviedol, že odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné, napadnutý rozsudok za zákonný, správny
a spravodlivý. Právne posúdenia a závery súdu vychádzajú zo správnej aplikácie právnych noriem
vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov ako aj zo záväzkov sporových strán
vyplývajúcich z poistnej zmluvy a jej súčastí. Žalobca zdôraznil, že poistenie zodpovednosti za škodu
mal žalobca u žalovaného dojednanú „pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú vadou projektu,

ku ktorej dôjde pri jeho projektovej činnosti, za ktorú poistený, resp. spolupoistený podľa príslušných
právnych predpisov zodpovedá a ktorá vznikne inému v súvislosti s činnosťami poisteného, ktoré sú
uvedené vo výpise z obchodného registra.“ (čl. 2 Dodatku č. 3 k PZ). Ďalej uviedol, že poistenie sa
vzťahovalo na výkon činnosti žalobcu ako autorizovaného architekta, ktorú má žalobca zapísanú vobchodnom registri ako jeden z predmetov činnosti. Činnosť autorizovaného architekta zahŕňa, ako
vyplýva priamo z ustanovenia § 4 písm. b) zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch
a autorizovaných stavebných inžinieroch, aj oprávnenie na „vykonávanie komplexnej projektovej

činnosti, najmä na vypracúvanie architektonických návrhov a dokumentácie umiestňovania stavieb a
ich zmien, projektovej dokumentácie stavieb a ich zmien vrátane ich interiérov a exteriérov, ako aj
rekonštrukcií a modernizácií budov a obnovy stavebných pamiatok.“ Architekt teda dodáva svojmu
klientovi – investorovi, objednávateľovi (v danom prípade spoločnosti AUPARK, a.s.) komplexný projekt,
spravidla zložený z viacerých čiastkových projektov pre jednotlivé odvetvia, za ktorý, ako celok, klientovi

zodpovedá. Škoda bola spôsobená žalobcom spoločnosti AUPARK, a.s. dodaním vadnej projektovej
dokumentácie ako celku, pretože predmetom činnosti žalobcu je dodanie jedného diela – kompletnej
projektovej dokumentácie. Zodpovednosť za takúto škodu je poistením krytá. Výluku, uvedenú v poistnej
zmluve, ktorou argumentuje žalobca a podľa ktorej sa poistenie nevzťahuje na zodpovednosť za škodu
spôsobenú chybou projektu, ktorý nespadá do odboru činnosti vymedzeného v autorizačnom osvedčení,
nemožno aplikovať, pretože žalobca je oprávnený dodávať kompletnú projektovú dokumentáciu ako

výsledok komplexnej projektovej činnosti, chyba v kompletne dodanej projektovej dokumentácii teda
nepochybne je chybou projektu vyhotoveného žalobcom v rozsahu jeho autorizačného osvedčenia
a žalobca zodpovedá za škodu svojmu klientovi za projekt ako celok, ktorý svojmu klientovi ako
celok aj dodáva. Súd prvej inštancie teda podľa žalobcu dospel k správnemu záveru, že škodcom a
subjektom zodpovedným za vznik škody vzniknutej spoločnosti AUPARK, a.s. bol žalobca a poistenie

sa preukázateľne vzťahovalo na zapísaný predmet činnosti autorizovaného architekta. V celom rozsahu
sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že bola nedôvodná obrana žalovaného, podľa ktorej
sa na daný prípad mala vzťahovať výluka podľa čl. 2 ods. 5 písm. a) Dodatku č. 3 k PZ. Súdom prvej
inštancie bolo správne ustálené a riadne odôvodnené, že išlo o chybu projektu, ktorý spadá do odboru
činnosti vymedzeného v autorizačnom osvedčení žalobcu a výluka preto nie je aplikovateľná. Žalovaný

vo svojom odvolaní ďalej namietal, že výška škody vzniknutej spoločnosti AUPARK, a.s. konštatovaná
súdom prvej inštancie nevyplýva z vykonaného dokazovania a že napadnutý rozsudok je v tomto ohľade
nepreskúmateľný. S týmto tvrdením žalobca nesúhlasí. Rozsah škody (zodpovedajúci následne nároku
na poskytnutie poistného plnenia) vyplýva z vykonaného dokazovania. V žalobe žalobca podrobne
uviedol, ako k uvedenej sume dospel. Spoločnosti AUPARK, a.s. ako poškodenému vznikla škoda

z dôvodu nutnosti odstránenia následkov nesprávne dodanej projektovej dokumentácie a uvedenia
systému vzduchotechniky (VZT) do prevádzky schopného stavu, náklady na ktoré vyčíslila na celkom
34.669,67 eur bez DPH, t.j. 41.603,60 eur (viď oznámenie o škode zo dňa 01.04.2014 a zápočet zo dňa
27.11.2015). Išlo o sumu totožnú so sumou faktúry č. 1410041, ktorú vystavila spoločnosti AUPARK,
a.s. spoločnosť CONCO, s.r.o., ktorá pracovala na odstránení vád systému vzduchotechniky (VZT)

a teda jej uvedení do prevádzky schopného stavu. Ako vyplýva z predložených listinných dôkazov a
z výsluchu svedka p. A. B. (pôsobiaceho v tom čase v spoločnosti AUPARK, a.s. ako development
manažér), z tejto sumy si spoločnosť AUPARK, a.s. voči žalobcovi uplatnila titulom náhrady škody
čiastku 31.202,70 eur, ktorú označila ako škodu vzniknutú spoločnosti z dôvodu porušenia záväzku
žalobcu dodať projektovú dokumentáciu v súlade so zmluvou o dielo. Z faktúry vystavenej spoločnosťou

CONCO, s.r.o. č. 1410041 a jej prílohy je pritom zrejmé, že fakturovaná čiastka priamo za položku „VZT“,
predstavovala 22.008,85 eur a vykonanie týchto prác bolo osvedčené. Ďalším listinným dôkazom (výpis
z bankového účtu spoločnosti AUPARK, a.s.) a výpoveďou svedka bolo preukázané, že spoločnosť
AUPARK, a.s. uhradila spoločnosti CONCO, s.r.o. fakturovanú sumu, t.j. vrátane čiastky 22.008,85
eur. Z uvedených dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie vyplýva oprávnenosť výšky uplatneného

nároku. Vyhodnotením vyššie uvedených na seba nadväzujúcich dôkazov jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach je nutné dospieť k logickému záveru totožnému so záverom súdu prvej inštancie, že výška
vzniknutej škody a uplatneného nároku na poistné plnenie bola preukázaná. Pohľadávku na náhradu
škody spoločnosť AUPARK, a.s. započítala voči svojmu záväzku uhradiť žalobcovi iné projektové práce
(faktúra žalobcu č. 7003150086, svedecká výpoveď). Na základe zápočtu spoločnosti AUPARK, a.s.

teda vo vzťahu k žalobcovi došlo k vysporiadaniu nároku na náhradu škody súvisiacej s VZT vo výške
22.008,85 eur, za ktorú zodpovedal žalobca. Je preto správny a vykonanými dôkazmi vyčerpávajúco
preukázaný záver súdu prvej inštancie o tom, že vznik škody a jej výška boli v konaní preukázané,
pričom tento svoj záver v bodoch 20 až 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku riadne odôvodnil. Pokiaľ
ide o príslušenstvo uplatneného nároku – úroky z omeškania, súd prvej inštancie aplikujúc § 797 ods. 3

OZ dospel k správnym zisteniam ohľadne omeškania žalovaného so splnením svojej povinnosti a jeho
povinnosti uhradiť žalobcovi úroky z omeškania zo žalovanej istiny. Keďže mal žalobca v konaní pred
súdom prvej inštancie úspech v celom rozsahu, je zákonný aj výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd
priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada odvolacísúd, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

7. Ďalšie vyjadrenia v súvislosti s odvolaním žalovaného neboli súdu doručené.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
aodvolacímidôvodmivzmysle§379a§380CSPdospelkzáveru,žeodvolaniežalovanéhoječiastočne

dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

9. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

10. Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

11. Podľa § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi
písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej
následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť
aj ďalšie povinnosti.

12. Podľa § 799 ods. 3 OZ, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný
vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ
oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho
povinnosti plniť.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si v konaní uplatnil voči žalovanému nárok na úhradu

poistného plnenia vo výške 22.008,85 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobca mal so
žalovaným uzatvorenú poistnú zmluvu č. 6802517420/1149000021. Zmluvné strany uzatvorili viacero
dodatkov k predmetnej PZ s tým, že v Dodatku č. 3 k PZ zo dňa 30.04.2010 (čl. 37-39 spisu) si o.
i. dohodli, že poistenie sa nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú chybou projektu, ktorý
nespadá do odboru činnosti vymedzeného v autorizačnom osvedčení (čl. 2 ods. 5 písm. a) Dodatku

č.3). Žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril dňa 26.11.2012 zmluvu o dielo so spoločnosťou AUPARK, a.s.
na prípravu projektovej dokumentácie rekonštrukcie budovy obchodného centra Aupark Bratislava.
Vykonanie diela zahŕňalo aj dodanie projektovej dokumentácie VZT. Na túto časť si žalobca zazmluvnil
ako subdodávateľa spoločnosť KLIMAKOM SK, s.r.o.. Následne došlo k nesprávnemu fungovaniu
naprojektovanej VZT. Poškodená spoločnosť AUPARK, a.s. si dala VZT opraviť spoločnosťou CONCO,

s.r.o., ktorá za opravu vystavila faktúru č. 1410041 (čl. 29 spisu) na sumu 38.136,63 eur, z toho
bola položka VZT na sumu 22.008,85 eur podľa listiny označenej ako Rekapitulácia na doplnenie
VZT P4 Aupark Bratislava (čl. 30 spisu). Spoločnosť AUPARK, a.s. uhradila spoločnosti CONCO,
s.r.o. predmetnú faktúru dňa 02.07.2014 (čl. 105 spisu). Následne si tento nárok ako škodu uplatnila
spoločnosť AUPARK, a.s. u žalobcu, ktorý dodal projektovú dokumentáciu. Žalobca ako dodávateľ prijal

zodpovednosť a nárok na náhradu škody uhradil spoločnosti AUPARK, a.s. formou započítania, keďže
sám mal inú pohľadávku voči poškodenej spoločnosti AUPARK, a.s.. Žalovaný listom zo dňa 20.04.2016
(čl. 41 spisu) oznámil žalobcovi, že vykonaným šetrením zistil, že ku škode došlo na zariadení, ktoré
pre žalobcu projektovala spoločnosť KLIMAKOM SK, s.r.o., ktorá má v predmete činnosti o. i. činnosťautorizovaného stavebného inžiniera podľa § 5 zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch
a autorizovaných stavebných inžinieroch v kategórii inžinier pre technické, technologické a energetické
vybavenie stavieb. Keďže žalovaný zistil, že projektovanie VZT nespadá pod činnosti, ktoré má žalobca

uvedené v osvedčení architekta a že sa jedná o činnosť, pre ktorú žalobca nemá oprávnenie, nespadá
to podľa žalovaného do rozsahu poistených činnosti v zmysle PZ. Zároveň žalovaný žalobcovi oznámil
uplatnenie výluky podľa čl. 2 ods. 5 písm. a) Dodatku č. 3 k PZ. Žalobca v konaní o. i. predložil
Autorizačné osvedčenie vydané Slovenskou komorou architektov (čl. 48), z obsahu ktorého vyplýva, že
držiteľtohtoosvedčenia(C.D.D.)jepodľa§4zákonač.138/1992Zb.oprávnenýo.i.vykonávaťodborné

činnosti vo výstavbe v rozsahu – vykonávanie komplexnej projektovej činnosti, najmä vypracúvanie
architektonickýchnávrhovadokumentácieumiestňovaniastaviebaichzmien,projektovejdokumentácie
stavieb a ich zmien, vrátane interiérov a exteriérov, ako aj rekonštrukcií a modernizácií budov a obnovy
stavebných pamiatok.

16. Žalovaný v podanom odvolaní namietal primárne nesprávne posúdenie výluky z poistenia

a zároveň aj výšku škody. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v prípade výluky
z poistenia, je nedôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca
zmluvu o dielo so spoločnosťou AUPARK, a.s. uzatvoril v rozsahu svojho predmetu činnosti a
plne v súlade s rozsahom svojho zapísaného predmetu podnikania na čiastkové projekty zmluvne
zabezpečil dodanie časti projektu týkajúcej sa VZT u tretieho subjektu. Rovnako správne súd prvej

inštancie uzavrel, že objednávateľ si komplexný projekt rekonštrukcie objednal u žalobcu a ten
zodpovedal v zmysle zmluvy za jeho vady, a to vrátane subdodávkou dodaných častí. Odvolací
súd sa napokon stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca bol pre prípad vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú vadou projektu, ku ktorej dôjde pri jeho projektovej činnosti, za
ktorú ako poistený zodpovedá a ktorá vznikne inému v súvislosti s činnosťami poisteného, ktoré

sú vo výpise z obchodného registra, poistený u žalovaného vzhľadom na skutočnosť, že poistenie
sa preukázateľne vzťahovalo na zapísaný predmet činnosti autorizovaného architekta. Odvolací súd
poukazuje na Autorizačné osvedčenie (čl. 48 spisu), ktoré v konaní predložil žalobca a z obsahu
ktorého jednoznačne vyplýva, že mal osvedčenie zodpovedajúce tomu, čo vykonával a že na túto
činnosť uzatvoril aj poistnú zmluvu, keďže z predloženého Autorizačného osvedčenia je zrejmé, že

žalobca bol oprávnený na vykonávanie „komplexnej“ projektovej činnosti, teda mal oprávnenie pre
oblasť plánovania, navrhovania a projektovania stavieb všetkých druhov, resp. ich rekonštrukcií, na
ktoré môžu byť kladené architektonické požiadavky. Komplexná projektová činnosť tak zahŕňa aj činnosti
realizované a dodávané prostredníctvom tretích subjektov, tzv. subdodávateľov. V danom prípade bol
žalobca zmluvne zaviazaný na projektovanie rekonštrukcie pre AUPARK, a.s. ako celku. Pre posúdenie

výluky z poistenia je bez právneho významu, že niektorú časť svojho projektu realizoval prostredníctvom
subdodávateľa, keďže žalobca ako dodávateľ komplexnej projektovej dokumentácie mal na takúto
činnosť Autorizačné osvedčenie (činnosť autorizovaného architekta) a zároveň ide o predmet jeho
činnosti podľa výpisu z OR SR. Výluka z poistenia predstavuje riziko, udalosť, predmet alebo záujem,
na ktoré sa dohodnuté poistenie podľa poistných podmienok nevzťahuje. V danom prípade mal žalobca

povinne uzatvorené profesijné poistenie zodpovednosti. Z dohodnutých poistných podmienok je zrejmé,
že poistenie sa nevzťahovalo na prípady, kedy je škoda spôsobená chybou projektu, ktorý nespadá do
odboru činnosti vymedzeného v autorizačnom osvedčení. Ako však už bolo uvedené, z predloženého
Autorizačného osvedčenia (čl. 48) vyplýva, že žalobca bol oprávnený na vykonávanie komplexnej
projektovej činnosti. Vzhľadom k uvedenému je odvolacia námietka žalovaného v súvislosti s výlukou

z poistenia podľa čl. 2 ods. 5 písm. a) Dodatku č. 3 k PZ nedôvodná.

17. V prípade odvolacej námietky žalovaného súvisiacej s výškou škody, dospel odvolací súd k záveru,
že záver súdu prvej inštancie je minimálne predčasný, keď z vykonaného dokazovania nie je dostatočne
zrejmá výška škody, ktorá je podkladom pre poistné plnenie. Žalovaný v podanom odvolaní uvádzal,

že mu nie je zrejmé, ako bola táto suma určená, resp. či práve v tomto rozsahu by mal žalobca za
škodu zodpovedať poškodenému, t.j. spoločnosti AUPARK, a.s. a rovnako žalovaný uviedol, že táto
suma nebola preukázaná inak ako faktúrami, ktoré nie sú dôkazom o výške škody. Odvolací súd zistil,
že žalobca v konaní predložil faktúru č. 1410041 (čl. 29 spisu) vystavenú spoločnosťou CONCO, s.r.o.,
ktorá realizovala opravu VZT v nákupnom centre Aupark Bratislava, a to na sumu 38.136,63 eur.

Uvedenásumajesumou,ktorúpoškodenáspoločnosťAUPARK,a.s.spoločnostiCONCO,s.r.o.uhradila
dňa 02.07.2014 (čl. 105 spisu). Žalobca v konaní predložil tiež listinu označenú ako Rekapitulácia
na doplnenie VZT P4 Aupark Bratislava (čl. 30 spisu), ktorá obsahuje rozpis fakturovaných položiek,
pričom jednou z položiek je položka VZT na sumu 22.008,85 eur. Práve túto sumu, ktorá podľa žalobcupredstavuje výšku škody, si žalobca v konaní uplatnil ako nárok na poistné plnenie. Odvolací súd
považuje za dôležité uviesť, že pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná

poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej
reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú
kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Stanovenie výšky škody vzniknutej na zložke majetku
vychádza predovšetkým zo všeobecnej hodnoty zložky majetku k dátumu jej poškodenia a nákladov
potrebných na jej opravu. Odvolací súd má za to, že predloženie faktúry CONCO, s.r.o. a predloženie

rekapitulácie faktúry podľa jednotlivých položiek, nie je postačujúce pre prijatie záveru, že práve suma
22.008,85 eur označená ako položka VZT, predstavuje výšku skutočnej škody, ktorá bola spôsobená
spoločnosti AUPARK, a.s. konaním žalobcu, t.j. na základe ním vypracovanej projektovej dokumentácie
k rekonštrukcii nákupného centra Aupark Bratislava. Súd prvej inštancie však bez ďalšieho vzal sumu
uplatnenú žalobcom za skutočnú škodu, ktorá má byť žalovaným uhradená ako poistné plnenie, a to
bez ohľadu na to, či ide o sumu skutočne potrebnú na odstránenie škody spôsobenej zlou VZT

v dôsledku nesprávneho projektu. Žalobca bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia považoval sumu
označenú spoločnosťou AUPARK, a.s. za skutočnú škodu a preto si ju uplatnil ako nárok na poistné.
Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s tým, aká je skutočná škoda, ktorej výška je rozhodujúca aj
pri určení výšky poistného. Odvolací súd preto ako dôvodnú vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaného
ohľadne nesprávne ustáleného skutkového stavu veci, keď v konaní pred súdom prvej inštancie

rozsah škody nebol bezpečne preukázaný. Súd prvej inštancie v danom prípade opomenul požiadavku
dostatočne a logicky odôvodneného záveru svojich skutkových zistení, keď z obsahu spisu ako aj z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, či suma 22.008,85 eur predstavuje skutočnú
škodu, keďže jej vznik, ani rozsah neboli dosiaľ predloženými dôkazmi dostatočne objasnené. Súd
prvej inštancie v danom prípade nemal relevantným spôsobom preukázané, že suma 22.008,85 eur

je tou sumou, ktorá má byť podkladom pre poistné plnenie a bez toho, aby mal rozsah skutočnej
škody preukázaný, považoval túto sumu za preukázaný nárok na poistné plnenie. Svoje závery odvodil
bez toho, aby dostatočne a nespochybniteľne zistil rozsah skutočnej škody spôsobenej žalobcom ako
škodcom. Nakoľko súd prvej inštancie nemal bezpečne preukázanú výšku škody, od ktorej sa následne
odvíjala výška poistného plnenia, keďže na základe žalobcom predložených dôkazov nie je možné

bezpečne ustáliť, či suma ním uplatnená je skutočnou škodou, ktorá vznikla spoločnosti AUPARK,
a.s. v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym projektom dodaným žalobcom, dospel odvolací súd
k záveru, že predmetná odvolacia námietka žalovaného je dôvodná. Pre úplnosť odvolací súd uvádza,
že k odmietnutiu plnenia zo strany žalovaného ako poistiteľa došlo ešte v roku 2016, t.j. v čase, kedy
ešte nebolo účinné ustanovenie § 799 ods. 4 OZ (účinné od 01.10.2018) a ktoré neumožňuje dodatočne

meniť dôvod neplnenia, resp. zníženia poistného plnenia. Vzhľadom k uvedenému, aj keď v oznámení
o odmietnutí plniť žalovaný namietal iba existenciu výluky z poistenia, bolo možné, aby počas konania
v rámci svojej obrany uvádzal aj námietky v súvislosti s výškou škody, ktorá je podkladom pre poistné
plnenie.

18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b)
a písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej
inštancie vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného, najmä v rozsahu odsekov 16 – 17 tohto
rozhodnutia. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie za účelom zistenia skutočnej
škody spôsobenej žalobcom spoločnosti AUPARK, a.s. a v závislosti od ďalších prípadných procesných

návrhov sporových strán aj inými dôkaznými prostriedkami v súlade so zásadou kontradiktórnosti
civilného sporového konania, a to aj za využitia aplikácie ustanovenia § 150 ods. 2 CSP vyžiadaním
ďalších skutkových tvrdení strán sporu za účelom zistenia podstatných a rozhodujúcich skutočností
tak, aby bolo možné kvalifikovaným spôsobom ustáliť, či suma uplatnená žalobcom v podanej žalobe
predstavuje skutočnú škodu, za ktorú žalobca zodpovedá, ak áno, v akom rozsahu, a to tak, aby

v nadväznosti na tieto zistenia bolo možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností určiť, či suma
uplatnená žalobcom predstavuje skutočnú výšku poistného plnenia. Nakoľko sa rozsah nároku na
poistné plnenie odvíja nielen od výšky skutočnej škody, ale aj od poistných podmienok dohodnutých
medzi sporovými stranami v poistnej zmluve, v jej dodatkoch a v poistných podmienkach, bude úlohou
súdu prvej inštancie posúdiť výšku poistného plnenia aj s ohľadom na stranami dohodnuté podmienky.

Zároveň súd prvej inštancie s ohľadom na zásadu kontradiktórnosti určí, ktoré z ďalších navrhnutých
dôkazov v konaní vykoná, či sú to dôkazy, ktoré je potrebné vykonať pre meritórne rozhodnutie a
ak jednotlivé navrhnuté dôkazy súd prvej inštancie nevykoná, bude jeho úlohou riadne a presvedčivo
zdôvodniť, prečo navrhnuté dôkazy nevykonal. Svoje nové rozhodnutie vo veci je súd prvej inštanciepovinný náležitým a presvedčivým spôsobom odôvodniť a v odôvodnení sa vysporiadať so všetkými
podstatnými skutočnosťami postupom podľa § 220 CSP.

19. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447

písm. d/, e/ CSP).