Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 11, 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/45/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623011847
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5623011847.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

11. decembra 2024 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 166 Trestného poriadku pri nezmenenom výroku o vine a nezmenenom výroku o náhrade
škody, uznaných rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3T/45/2023-297 zo dňa 8. 4. 2024,
právoplatného dňa 8. 4. 2024, sa

o b ž a l o v a n á

A. B. C. D. E. C. F. C. G. H., I. J., nar. XX. X. XXXX v Martine, trvale bytom E. XXXX/XX, D. A., t. č.
na rodičovskej dovolenke,

o d s u d z u j e:

Podľa § 206 ods. 3 Trestného zákona účinného od 6. 8. 2024 s použitím § 38 ods. 2, § 39 ods. 5

Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanú z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorom Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš bola dňa 14. 11. 2023 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš na A. B. podaná obžaloba pre zločin opustenia dieťaťa podľa § 206 ods. 1, ods. 2 písm. a/,
písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. j/ Trestného zákona, pre skutok,
pre ktorý bola uznaná za vinnú rozsudkom zo dňa 8. 4. 2024. Za uvedený zločin bol obžalovanej

predmetným rozsudkom uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom
a určením skúšobnej doby na 4 roky za súčasného uloženia probačného dohľadu v skúšobnej dobe,
povinnosti podrobiť sa tomuto dohľadu, strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným
úradníkom a povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii a zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve.

Na podklade odvolania prokurátora Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 4To/3/2024-316 zo dňa 24.

9. 2024 postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. Trestného poriadku napadnutý
rozsudok zrušil vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec okresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V zrušujúcom uznesení odvolací
súd konštatoval, že prvostupňový súd spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadkuprijal vyhlásenie obžalovanej, ktoré sa stalo nemenným a následne správne vykonal dokazovanie len
ohľadne uloženia trestu a vo vzťahu k výroku o náhrade škody. Nevykonal však dokazovanie v rozsahu
potrebnom na rozhodnutie o možnom použití § 39 ods. 1 Trestného zákona k tzv. mimoriadnemu

zníženiu trestu odňatia slobody. Odvolací súd poukázal na to, že prvostupňovým súdom nebolo
dostatočne vykonané dokazovanie ku skutočnosti, že obžalovaná smrť svojich maloletých detí zle
znášala po psychickej stránke, že mala po skutku samovražedné sklony, liečila sa na psychiatrii, taktiež
k argumentácii obžalovanej ohľadne svojho rozhodnutia starať sa o svoje maloleté deti, vrátane mal.
M. P., k aktuálnemu stavu tohto dieťaťa, možnosti poskytovania osobnej starostlivosti druhým z rodičov,

možnosti obžalovanej poskytovať osobnú starostlivosť všetkým deťom, šetrením pomerov v rodine
obžalovanej. Vzhľadom na uvedené považoval výrok o treste za predčasný a uložil okresnému súdu
doplniť dokazovanie v naznačenom smere.

Rozsudok vyhlásený dňa 8. 4. 2024 tak nadobudol právoplatnosť vo výroku o vine, ktorým bola
obžalovaná uznaná za vinnú zo zločinu opustenia dieťaťa podľa § 206 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/,

ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. j/ Trestného zákona, ako aj vo výroku o náhrade
škody dňom 8. 4. 2024.

Okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v otázkach hmotného a procesného práva,
po zrušení rozsudku vo výroku o treste, doplnil dokazovanie spôsobom určeným odvolacím súdom,

a to zabezpečením a prečítaním ďalších listinných dôkazov - správou psychiatrického oddelenia LNsP
Liptovský Mikuláš, správou ÚPSVaR K., správou ÚPSVaR Liptovský Mikuláš s prílohami - lekárske
správy týkajúce sa maloletého F., žiadosť LNsP Liptovský Mikuláš o umiestnenie maloletého v ústavnom
zariadení, lekárske správy A. G. týkajúce sa maloletého F. a maloletej L., správa z hospicu k maloletému
F., správa CDR k maloletej M. P., správa profesionálneho náhradného rodiča k maloletej A., správa

CDR k maloletému F., správa Mesta Liptovský Mikuláš, správa CDR Martin, jednotlivými rozhodnutiami
súdov týkajúcich sa maloletých detí - uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1P/66/2022
zo dňa 20. 10. 2022, rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1P/41/2024 zo dňa 25. 4.
2024, uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20P/75/2021-9 zo dňa 10. 1. 2022, rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20P/79/2022-24 zo dňa 30. 11. 2022.

Podokazovanívykonanomvpriebehupredchádzajúcehosúdnehokonaniavovzťahukuvýrokuotreste,
ako aj po jeho doplnení nariadenom v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, bol súdom zistený
nasledovný skutkový stav.

Z lustrácií k osobe obžalovanej, konkrétne z aktuálnej správy o povesti podanej mestom Liptovský
Mikuláš vyplýva, že obžalovaná je prihlásená k trvalému pobytu v E. v D. A. od roku 2006, je rozvedená,
má dve maloleté deti, dcéru L. B., nar. XX. X. XXXX a A. B., nar XX. X. XXXX, rozvedený manžel D. B.
býva v obci G. D.. Mestský úrad Liptovský Mikuláš, ani Mestská polícia v Liptovskom Mikuláši neviedli
proti nej priestupkové konanie. V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov obžalovaná nemá

žiaden záznam. Podľa lustrácie GP SR a lustrácie v databáze súdnych konaní sa proti obžalovanej,
okrem tohto trestného konania, neviedlo a nevedie iné trestné konanie. Z odpisu registra trestov vyplýva,
že nemá žiaden záznam.

Primárka psychiatrického oddelenia LNsP Liptovský Mikuláš uviedla, že obžalovaná bola na ich

oddelení hospitalizovaná od 22. 10. 2021 do 11. 11. 2021. Bola privezená RZP bezprostredne po
požiari, ktorú privolala matka, a bola prijatá pre kolaps v rámci akútnej stresovej reakcie, stav si
vyžiadal hospitalizáciu. V jej úvode bola prítomná plačlivosť, depresívna nálada, suicidálne myšlienky,
po nastavení medikamentóznej liečby a opakovaných psychologických intervenciách, sa stav zlepšil
čiastočne, navrhnutú dlhodobú liečbu v Sučanoch však odmietla, preferovala návrat do domáceho

prostredia a postupne zaujala adaptívnejšie postoje, ustúpili suicidálne myšlienky, preto bola prepustená
do ambulantnej starostlivosti.

ÚPSVaR Kežmarok vykonal šetrenie rodinných pomerov v mieste bydliska otca maloletej A. B. a zároveň
bývalého manžela obžalovanej D. B., pričom zistil, že býva s novou manželkou, jej dcérou a ich

spoločným dieťaťom v obci G. D., okres K. v sociálnych a bytových podmienkach, ktoré nie sú vhodné
pre starostlivosť o jeho dcéru mal. M. P., po hygienickej stránke. Ani po finančnej stránke nedokáže
starostlivosť zabezpečiť, pretože je nezamestnaný, príjem majú len z rodičovského príspevku manželky.S dcérou sa stretol naposledy v júni 2024, telefonicky sa s ňou pravidelne kontaktuje, avšak praje si,
aby ostala žiť ako doteraz a vzdáva sa jej v prospech profesionálnych rodičov.

ÚPSVaR Liptovský Mikuláš podal podrobnú správu s prílohami (lekárske správy týkajúce sa maloletého
F., žiadosť LNsP Liptovský Mikuláš o umiestnenie maloletého v ústavnom zariadení, lekárske správy
A. G. týkajúce sa maloletého F. a maloletej L., správa z hospicu k maloletému F., správa CDR
Martin k maloletej A. B., správa profesionálneho náhradného rodiča k maloletej A., správa CDR
Martin k maloletému F., správa Mesta Liptovský Mikuláš) a taktiež vykonal šetrenie rodinných pomerov

u obžalovanej. Z uvedených vyplýva, že obžalovaná je matkou piatich maloletých detí, z nich dve zomreli
dňa XX. XX. XXXX, mal. A. B., nar. XX. X. XXXX je umiestnená v Centre pre deti a rodiny A., mal.
L. nar. XX. X. XXXX je v starostlivosti obžalovanej a mal. F., nar. X. X. XXXX je taktiež umiestnený
v Centre pre deti a rodiny Martin. K osobným a bytovým pomerom obžalovanej na základe osobných
návštev uviedli, že býva s mal. dcérou L. a svojou matkou v bunke so zavedenou elektrinou, domácnosť
je zafajčená, hygiena a čistota na nízkej úrovni. Obžalovaná aj jej matka opakovane uvádzali, že sa

o maloleté deti zaujímajú, chystajú sa na návštevu, avšak centrum opakovane uvádza, že obžalovaná
do centra osobne nechodí, ak si dohodne termín návštevy, nepríde, o zdravotný stav maloletých
detí sa v centre zaujíma sporadicky. Obžalovaná aj jej matka napriek tomu opakovane uvádzajú,
že chodia do centra a nosia mal. A. B. oblečenie, sladkosti a prejavujú záujem o kratší pobyt mal.
detí v domácnosti, ktoré však majú závažný zdravotný stav a špecifické požiadavky na starostlivosť.

K maloletej A. B. uviedli, že je telesne postihnutá po vážnom traumatickom úraze (poznámka súdu:
popáleniny v súvislosti so skutkom), je obmedzená v pohybe, má jazvy, čo vyžaduje špeciálny hygienický
režim a intenzívnu starostlivosť o pokožku, ktorej sa nesmie dotýkať, škriabať. Absolvovala niekoľko
operačných zákrokov, s predpokladom ďalších plastických operácií dva až trikrát ročne v dôsledku rastu
a rozpínania kože, podrobuje sa pravidelným lekárskym kontrolám a vyšetreniam. Je citovo naviazaná

na profesionálneho náhradného rodiča, od septembra 2024 navštevuje materskú školu. Zdravotná
starostlivosť o ňu je veľmi náročná, potrebuje neustály dohľad, ktorý aktuálne plne zabezpečuje
profesionálna náhradná matka. K osobe mal. F. vyplynulo, že je od narodenia vo vážnom zdravotnom
stave, s veľmi nepriaznivou prognózou s odporúčanou paliatívnou starostlivosťou, aktuálne umiestnený
v CDR Martin na špecializovanej samostatnej skupine pre deti s ŤZP – ošetrovateľskej, vyžaduje si

komplexnú, 24-hodinovú starostlivosť. Matka maloletého doposiaľ v centre osobne nenavštívila, raz za
mesiac prejaví záujem telefonicky. Rodičia si vyživovaciu povinnosť neplnia.

Taktiež mesto Liptovský Mikuláš vykonalo šetrenie bytových a sociálnych pomerov na strane
obžalovanej (aj starej matky) a neodporúča úplný návrat maloletých detí do rodinného prostredia.

Obžalovaná, ani D. B., ktorý však nie je biologickým otcom mal. F. (prebieha súdne konanie
o zapretie otcovstva) nemajú naďalej vytvorené podmienky na adekvátnu starostlivosť o tieto deti, ich
domácnosti nespĺňajú hygienický štandard, vzhľadom na špecifické potreby. Pri starostlivosti o mal. L.
je nápomocná stará matka, G. A., ktorá s ňou a obžalovanou žije v spoločnej domácnosti. V prípade,
že matka (obžalovaná) sa nebude môcť o ňu postarať, úrad na základe rozhodnutia súdu zabezpečí

starostlivosť v súčinnosti so starou matkou, prípadne umiestnením do CDR Martin z dôvodu zachovania
súrodeneckých väzieb, pričom aj náhradná matka prejavila záujem sa o dieťa postarať tak, aby sestry
vyrastali spolu.

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1P/66/2022 zo dňa 20. 10. 2022, právoplatným

dňa 30. 12. 2022, súd odňal maloletú A. B. z osobnej starostlivosti rodičov a nariadil nad ňou výchovné
opatrenie v zariadení Centrum pre deti a rodiny A.. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš
sp. zn. 1P/41/2024 zo dňa 25. 4. 2024, právoplatným dňa 21. 6. 2024, vykonateľným vo výroku
o výživnom dňa 5. 6. 2024, súd nariadil od 4. 5. 2024 nad maloletou A. B. ústavnú starostlivosť, ktorá
sa bude vykonávať v Centre pre deti a rodiny A., otca aj matku zaviazal povinnosťou prispievať na

výživu maloletej sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do
15. dňa v mesiaci vopred na účet CDR Martin. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
20P/75/2021-9 zo dňa 10. 1. 2022, súd odmietol podanie navrhovateľky Viery Markovej, ktoré by
mohlo byť návrhom na začatie konania, a ktorým dňa 9. 11. 2021 podala návrh na zverenie maloletého
dieťaťa, svojej vnučky mal. A. B. do náhradnej osobnej starostlivosti z dôvodu, že otec ani matka sa

o deti nestarajú. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20P/79/2022-24 zo dňa 30. 11.
2022, právoplatným dňa 29. 12. 2022, súd určil maloletej dcére, narodenej dňa XX. X. XXXX, meno L.,
z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že D. B., manžel obžalovanej namietal otcovstvo maloletej. Aj podľavyjadrenia obžalovanej je otcom maloletej jej vtedajší partner L. M., s ktorým v tom čase žila v spoločnej
domácnosti.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vyhodnotil povahu spáchaného trestného činu, osobu

páchateľky a možnosti jej prevýchovy. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.
2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností,
pričom u obžalovanej súd vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona,
pretože obžalovaná pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, a taktiež podľa § 36 písm. l/
Trestného zákona, keďže sa k spáchaniu trestného činu priznala a tento úprimne oľutovala. Priťažujúce

okolnosti neboli zistené žiadne. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi spáchaním skutku a vynesením
rozsudku nadobudli účinnosť viaceré zákony a trestnosť činu sa podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona
posudzuje a trest ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, pričom Trestným zákonom
účinným od 6. 8. 2024 sa zmenila právna úprava § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu
tak, že bol zavedený odsek 5, podľa ktorého pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd
uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej

sadzby. Zároveň môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3, ak sú
pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu
podľa odseku 1 alebo odseku 2. Z uvedených dôvodov súd právnu úpravu ukladania trestov účinnú od
6. 8. 2024 považoval za priaznivejšiu pre obžalovanú, preto trest ukladal podľa zákona účinného od 6.
8. 2024. Za zločin opustenia dieťaťa podľa § 206 ods. 3 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia

slobody na sedem rokov až dvanásť rokov.

Z vykonaného dokazovania niet pochybností ani o tom, že skutok, ktorého sa obžalovaná dopustila,
je ojedinelým vybočením z jej dovtedy riadne vedeného života. Svedčia o tom výsledky jednotlivých
lustrácií. Súd prihliadal aj na skutočnosť, že spôsobeným tragickým následkom svojho konania je

najviac postihnutá samotná obžalovaná, ktorá prišla o dve maloleté deti, a jej tretie maloleté dieťa,
ktoré utrpelo závažné zranenia s celoživotnými následkami. Obžalovaná je v súčasnosti matkou troch
maloletých detí, dcéry preživšej skutok mal. A. B., ďalšej maloletej dcéry L., narodenej v roku 2022
a maloletého syna F., narodeného v roku 2024. Osobnú starostlivosť však vykonáva len o maloletú
dcéru L., nad ďalšími dvoma deťmi bola na základe rozhodnutí súdov nariadená náhradná ústavná

starostlivosť a v súčasnosti sú umiestnené v CDR Martin. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že napriek obžalovanou prezentovanému záujmu o osobnú starostlivosť o tieto deti, táto nie je ani
objektívne, ani subjektívne možná. V prvom rade je potrebné poukázať na záujem obžalovanej o svoje
deti, ktorý prejavuje len formálne pred štátnymi orgánmi sociálnej starostlivosti, prípadne pracovníkmi
CDR Martin, alebo pred súdmi, ale tento záujem súd nepovažuje za skutočný, pretože ako vyplýva zo

správ, svoje deti osobne nenavštevuje, ak si dohodne návštevu, nepríde na ňu, telefonicky sa s nimi
kontaktuje len sporadicky, posledný telefonický kontakt s mal. A. B. z jej strany prebehol v októbri
2024. Obžalovaná si dokonca neplní ani vyživovaciu povinnosť na svoje maloleté deti, táto jej bola
na mal. A. B. určená súdom v minimálnej možnej výške rozhodnutím počnúc dňom 4. 5. 2024, ako
konštatovala sociálna pracovníčka N. A. matka si svoju vyživovaciu povinnosť neplní vôbec (čiastočne

ju plní otec D. B.). Obžalovaná taktiež nemá vytvorené bytové, sociálne, hygienické a ekonomické
podmienky pre osobnú starostlivosť o maloleté deti, ktoré trpia závažnými ochoreniami, respektíve
v prípade mal. A. B. následkami skutku, pre ktorý je stíhaná. Z listinných dôkazov je ďalej zrejmé, že vo
vzťahu k mal. A. B. adekvátnej starostlivosti nie je schopný ani jej biologický otec D. B., túto dokonca
vyslovene odmietol. Dieťa sa už dlhodobo nachádza v starostlivosti profesionálneho náhradného rodiča,

ku ktorému si vytvorilo vzťah, ktorý sa mu venuje a zabezpečuje potrebnú starostlivosť. Najmladší
maloletý syn obžalovanej sa zo zdravotných dôvodov taktiež nachádza v ústavnej starostlivosti a nie
je žiadny predpoklad, že by sa jeho závažný zdravotný stav mohol zmeniť natoľko, že by mohol byť
naspäť v osobnej starostlivosti obžalovanej, aj keby si na to vytvorila podmienky. Lekárske správy skôr
svedčia o tom, že nie je ani schopná a spôsobilá sa postarať o dieťa v takomto ťažkom zdravotnom

stave, keďže 14. 6. 2024 bol prepustený do domácej starostlivosti a už dňa 17. 6. 2024 musel byť akútne
hospitalizovaný. Neprichádza do úvahy ani starostlivosť otca o neho, ktorého totožnosť nie je známa
a naviac vystupuje agresívne k zdravotníckemu personálu, ktorý pomáha jeho dieťaťu (podľa lekárskych
správ - nie je manžel obžalovanej, pracuje v ČR, prišiel do nemocnice pod vplyvom omamných
látok, agresívny, zavolaná polícia). Čo sa týka maloletej dcéry, ktorá sa aktuálne nachádza v osobnej

starostlivosti obžalovanej a D. B., manžel obžalovanej, voči nej zapiera svoje otcovstvo, v prípade
nemožnosti obžalovanej postarať sa o ňu, podľa vyjadrenia ÚPSVaR Liptovský Mikuláš prichádza do
úvahy náhradná starostlivosť starej matky, prípadne o jej starostlivosť prejavila záujem profesionálna
náhradná matka, ktorá sa už stará o jej sestru, mal. A. B. a deti by tak mohli vyrastať spolu. Pokiaľ satýka psychických následkov skutku, ktoré obžalovaná prezentovala pred súdom, bolo síce preukázané,
že po skutku bola počas 3 týždňov hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení z dôvodu kolapsov
a samovražedných myšlienok, bola jej predpísaná liečba, ponúknutá ústavná liečba, ktorú odmietla

a bolo jej odporúčané pokračovať v ambulantnej starostlivosti, avšak ako z jej vyjadrenia na hlavnom
pojednávaní vyplýva, obžalovaná po prepustení doužívala v nemocnici predpísané lieky, ambulantného
psychiatra doposiaľ nevyhľadala, ešte len teraz chce ísť ku psychiatrovi.

Zlustráciíjeajnaďalejnepochybné,žeobžalovanájeosobou,ktorásanikdypredskutkom(aniposkutku

dňa 22. 10. 2021) nedostala do rozporu so zákonom ani v priestupkovej ani v trestnoprávnej rovine,
nebola riešená ani poriadkovými orgánmi v mieste svojho trvalého bydliska, kde sa zdržiava od roku
2006. Súd pri zvažovaní, aký druh a výmeru trestu za uvedený skutok uloží, prihliadal nielen na vyššie
uvedené zásady pri ukladaní trestov, ale aj na osobu páchateľky, pomery na jej strane a jej kriminálnu
minulosť, tiež na možnosť nápravy obžalovanej do budúcnosti, na následok spôsobený jej konaním
a hlavne na ňou deklarovaný postoj k doposiaľ páchanej trestnej činnosti, ku ktorej sa už v prípravnom

konaní v plnom rozsahu priznala a zároveň ju úprimne ľutuje a na hlavnom pojednávaní uskutočnila
vyhlásenie o vine.

Vyššie uvedené skutočnosti viedli súd k záveru, že v prípade obžalovanej je dôvodné použitie
ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného zákona účinného od 6. 8. 2024 tak, že súd v dôsledku vyhlásenia

viny obžalovanej na hlavnom pojednávaní, ktoré aj prijal, zníži ukladaný trest o jednu tretinu pod dolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 40/2024 Z. z.,
ktorý s účinnosťou od 6. 8. 2024 zmenil Trestný zákon, zákonodarca v odseku 5 precizoval, respektíve
zaviedol presné hranice pre mimoriadne zníženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej
sadzby pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní, ktoré je svojou povahou blízke práve dohode o

uznaní viny a prijatí trestu. Z uvedeného vyplýva, že základnou podmienkou, ktorú obžalovaný musí
splniť, aby súd mohol uložiť trest znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu, je uskutočniť vyhlásenie
o vine na hlavnom pojednávaní. Zároveň však na takýto postup nie je automatický nárok, pretože súd
tak urobiť môže, nie musí. Splnenie iných alebo ďalších podmienok, kedy tak súd urobiť môže, však už
zákon nestanovil, preto závisí od úvahy súdu. Z vyššie uvedených dôvodov, ktoré súd vzal do úvahy pri

výmereadruhutrestu,najmäpostojobžalovanejvpriebehuceléhotrestnéhokonaniaapresvedčenie,že
uloženietrestuodňatiaslobody,hociajnadolnejhranicizákonomustanovenejtrestnejsadzbyvovýmere
7 rokov, by bolo pre obžalovanú neprimerané a účel trestu možno u nej dosiahnuť aj trestom kratšieho
trvania, za postačujúci súd považuje trest odňatia slobody vo výmere zníženej pod dolnú hranicu trestnej
sadzby o jednu tretinu, t. j. vo výmere 4 roky a 8 mesiacov. Na druhú stranu však po doplnení dôkazov

k osobe obžalovanej nezistil také výnimočné okolnosti prípadu alebo pomery obžalovanej tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 39 ods. 1 alebo ods. 2 Trestného zákona, ktoré by odôvodňovali ďalšie
zníženie trestu. Vzhľadom na výšku trestu uloženie iného, než nepodmienečného trestu odňatia slobody,
nebolo možné. Súd je presvedčený, že takto uložený trest je primeraný a spravodlivý a dostatočne
splní svoj účel najmä, že obžalovanej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na

jej prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedla riadny život, zabezpečí a zavŕši jej nápravu a účel
individuálnej, ako aj generálnej prevencie dostatočne splní trest odňatia slobody v takejto výmere.

Pre výkon trestu odňatia slobody súd obžalovanú zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného

činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i
v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť

na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátnyorgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len

osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním

len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.