Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. február 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 21Sas/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100063
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bc. Marián Haladej

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100063.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Mariánom Haladejom, v právnej veci žalobcu: A. B. C.,

narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX D., E. F., proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Minister vnútra, so sídlom ul. Pribinova 2, 812 72 Bratislava, Slovenská
republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo SPSČ-PO3-2023/004800-003 zo
dňa 21.12.2023, vo veci rozhodnutia o zvýšení výsluhového dôchodku a jemu predchádzajúceho
administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 29.01.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 29.01.2024
sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2023/004800-003 zo dňa
21.12.2023 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „žalované rozhodnutie“) ako aj rozhodnutie
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho
zabezpečenia ( ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č. SPSČ-OSZ-00120568/2023-VZ zo dňa
01.07.2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) a žiadal, aby správny súd zrušil žalované rozhodnutie
a prvostupňové rozhodnutie.

2. Žalovaným rozhodnutím zo dňa 21.12.2023 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a zamietol odvolanie
žalobcu vo veci zvýšenia výsluhového dôchodku. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa
01.07.2023 rozhodol o zvýšení výsluhového dôchodku o 11,80%, na sumu 712,66EUR mesačne.

Administratívne konanie

3. Žalobcovi rozhodnutím orgánu sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bol
od 01.01.1993 priznaný príspevok za službu vo výške 3800,-SK. Predmetný príspevok za službu, bol
v zmysle zákona č. 328/2002 Z. z. od 01.07.2002 preklasifikovaný na výsluhový dôchodok. Predmetný
výsluhový dôchodok v pravidelných intervaloch valorizovaný (zvyšovaný) v zmysle § 68 ods. 1, ods.
16 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“). Rozhodnutím

prvostupňového správneho orgánu zo dňa 01.07.2023 bol výsluhový dôchodok žalobcu od 01.07.2023
zvýšený o 11,8 % t.j. na sumu 712,66EUR. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej
lehote odvolanie, ktoré dôvodil tým, že výška dôchodku je vypočítaná nesprávne, prvostupňový správny
orgán opomenul valorizovať dôchodok s poukazom na prijatú novelu zákona č. 461/2003 Z. z. osociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 461/2003 Z.z.“) a opomenul
zvýšiť dôchodkové dávky v zmysle všeobecných predpisov o sociálnom poistení, teda zvýšiť o 11,8
% k 01.01.2023 a o 10,6 % k 01.07.2023 kumulatívne. Uvedené považoval v rozpore s ústavou

garantovaným právom na rovnaké zaobchádzanie a právom na primerané sociálne zabezpečenie,
zvyšovanie dôchodku sa nezvyšovalo primerane, vzhľadom na rast spotrebiteľských cien a navrhol
rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, respektíve zmeniť tak, že výsluhový dôchodok by sa
zvýšil o kumulatívne o 22,4 %.

4. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 21.12.2023 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu potvrdil. V rozhodnutí uviedol, že úprava valorizácie dôchodkov, je upravená podľa
zákona č. 328/2002 Z. z.. Zákonná úprava nie je nastavená tak, aby dokázala pokryť akékoľvek
mimoriadne zmeny vykonávané v súvislosti s valorizáciou dôchodkových dávok. V prípade osobitného
systému dôchodkového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sú valorizované dávky len riadnym
mechanizmom a to, že mechanizmus valorizácie výsluhových dôchodkov sa realizuje cez zvýšenie

dôchodkových dávok raz ročne a to k 01.07. v rozsahu percenta medziročného rastu spotrebiteľských
cien. Právna úprava mimoriadnej valorizácie dôchodkových dávok je upravená v zákone č. 461/2003
Z. z., konkrétne v § 293fzc, pričom týmto sa vykonávajú prechodné, mimoriadne zvýšenie
konkrétnych dôchodkových dávok vyplácaných zo všeobecného systému. Nároky zo všeobecného
systému sociálneho poistenia a nároky zo sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov sa nedajú

porovnávať, sú v ňom viaceré rozdiely, či už pri určovaní výšky dávok, ich nároku. Osobitný systém
bol vytvorený práve so zámerom zabezpečiť pre policajtov a vojakov širší rozsah nárokov, ako pre
osoby vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia
je samostatným odlišným systémom, oproti všeobecnému systému sociálneho zabezpečenia, uvedené
sa premieta aj v tom, že priemerná výška dôchodku z osobitného systému je neporovnateľne vyššia,

ako výška dôchodkových dávok zo všeobecného systému. Rozdielnosť dávok vychádza aj z toho, že
výsluhový dôchodok je možné poberať už po 25 rokov služby, bez ohľadu na fyzický vek, rovnako
je možné poberať výsluhový dôchodok a zároveň byť zárobkovo činný, na rozdiel od všeobecného
systému, kedy predčasný dôchodok je možné poberať len v určitom veku, nie je možné byť zamestnaný.
Žalovaný uviedol, že porovnávať dávky sociálneho zabezpečenia zo všeobecného systému s dávkami

podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nie je možné. Ide o 2 rozdielne systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré
nie je možné pripodobňovať, preto žalovaný nevidel dôvod na aplikáciu mimoriadnej valorizácie, pretože
neexistoval zákonný podklad na vykonanie mimoriadnej valorizácie. V odôvodnení uviedol, že je viazaný
ústavným princípom viazanosti správneho orgánu platnou právnou úpravou a účinnými predpismi, mal
za to, že zvýšenie dôchodku bolo vykonané v súlade so zákonom č. 328/2002 Z.z., rozhodnutie bolo

dostatočne zdôvodnené, aplikované boli všetky predpisy.

Konanie pred správnym súdom

5. Žalobca proti žalovanému rozhodnutiu podal správnu žalobu zo dňa 29.01.2024, ktorá bola doručená

Správnemu súdu v Košiciach dňa 29.01.2024. V podanej správnej žalobe žalobca argumentoval, že
žalovanérozhodnutie,akoajprvostupňovérozhodnutievychádzaloznesprávnehoprávnehoposúdenia,
ďalej boli nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutého
rozhodnutiajevrozporesadministratívnymspisom,došlokpodstatnémuporušeniuustanoveníokonaní

pred žalovaným, ktoré mohol mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca opätovne
uviedol, že výška zvýšenia výsluhového dôchodku bola vypočítaná nesprávne, odkázal na zákon č.
461/2003 Z. z., podľa ktorého na základe prijatej novely s účinnosťou od 01.07.2023 sa dôchodková
dávka zvyšovala 2 krát ročne a to k 01.01.2023 a k 01.07.2023. Z uvedených dôvodov mal za to, že
žalovaný mal aplikovať prechodné ustanovenie § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z., mal teda vykonať

valorizáciu a zvýšiť výsluhový dôchodok o 11,8 % a 10,6 % kumulatívne. Žalobca uviedol, že žalovaný
bol upozornený zo strany Únie výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky, aby žalovaný inicioval
prijatie novely zákona na zmenu ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z., aby sa navrhované zmeny na
zvyšovanie dôchodkov primerane vzťahovali aj na poberateľov výsluhových dôchodkov. Žalobca mal
za to, že žalovaný porušil legitímne očakávania žalobcu, ale aj princíp právnej istoty a spravodlivosti.

Vo svojej žalobe odkázal aj na odborné vyjadrenie Slovenského národného strediska pre ľudské
práva, v ktorom bolo uvedené, že platná právna úprava týkajúca sa mimoriadnej valorizácie úplne
opomenula určitú skupinu poberateľov výsluhových dôchodkov, ktorí dosiahli dôchodkový vek. Žalobca
taktiež poukázal na to, že postup žalovaného je protiústavný, nakoľko porušuje jeho základné právo narovnaké zaobchádzanie a na primerané hmotné zabezpečenie. Ako nedostatok považoval, že zvýšenie
výsluhových dôchodkov nie je primerané vo vzťahu k rastu spotrebiteľských cien a porušuje žalobcove
ústavné právo na legitímne očakávania a na ochranu súkromných osôb pred nepredvídateľným

mocenským zásahom do situácie, kedy poberateľ výsluhového dôchodku má legitímne očakávanie
na priznanie valorizácie, ktorá je jeho majetkovým právom. Rovnako žalobca uviedol, že boli splnené
všetky zákonné podmienky a predpoklady na priznanie ako riadnej valorizácie, tak i mimoriadnej
valorizácie vo výške 10,6 %. Žalobca poukázal aj na to, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné,
nesprávne a poškodzuje jeho práva a záujmy a je aj v rozpore s článkom 33 Dohovoru číslo 128 o

invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. K žalobe pripojil okrem rozhodnutí aj výzvu Únie
výsluhových dôchodcov ministrovi vnútra SR zo dňa 10.04.2023, v ktorom sa únia dožadovala zmeny
zákona č. 328/2002 Z.z. aby sa mimoriadna valorizácia dôchodkov zo všeobecného systému primerane
vzťahovala aj na poberateľov výsluhových dôchodkov. Bolo pripojené aj Oznámenie Ministerstva
vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činností adresované Únii výsluhových dôchodcov zo
dňa 16.05.2023, v ktorom ministerstvo uviedlo, že všeobecný systém sociálneho zabezpečenia nie je

totožný s osobitným systémom sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov, porovnávať zvyšovanie
dôchodkových dávok zo všeobecného systému a osobitného systému nie je možné, rovnako uviedlo,
že rezort vnútra zvažoval možné zmeny v právnej úprave výsluhových dôchodkov, ďalej pripojil žiadosť
Únie výsluhových dôchodcov ministrovi vnútra SR zo dňa 03.06.2023, odpoveď ministra vnútra na
žiadosť Únie vysokých dôchodcov SR zo dňa 14.06.2009, v ktorom rezort vnútra uviedol, že v spolupráci

s ostatnými orgánmi sa pripravuje nový model zvyšovania dávok výsluhového zabezpečenia, ktorý by
mal reflektovať aj zmeny uskutočnené v rámci všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia,
odborné vyjadrenie Slovenského národného strediska pre ľudské práva zo dňa 30.06.2023 so
záverom, že došlo k znevýhodneniu časti výsluhových dôchodcov, ktorí dosiahli dôchodkový vek tým,
že zákonodarca novelizáciou zákona o sociálnom poistení nevykonal novelu zákona o sociálnom

zabezpečení ani policajtov a vojakov, odpoveď Kancelárie prezidenta SR, v ktorom uviedla Prezidentka
Slovenskej republiky, že si uvedomuje nevyhnutnosť zosúladenie zákona č. 461/2003 Z. z. s judikatúrou
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prezidentka však uviedla, že nedisponuje právom zákonodarnej
iniciatívy.

6. Žalovaný sa podaním zo dňa 21.03.2023 k podanej žalobe vyjadril tak, že žalované rozhodnutie
považoval za správne a zákonné, navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že riadna valorizácia
dôchodkových dávok sociálneho poistenia vojakov a policajtov, je upravená podľa zákona č. 328/2002
Z.z., nie je v platnej úprave upravená tak, aby reflektovala akékoľvek mimoriadne zmeny v súvislosti
s valorizáciou dôchodkových dávok vyplácaných zo všeobecného systému. Opakovane zdôraznil,

že mimoriadna valorizácia dôchodkových dávok, ktorá je upravená podľa zákona č. 461/2003 Z.z.,
konkrétne ustanovenie § 293fzc sa uplatňuje len pre dávky vo všeobecnom systéme. Účelom
prechodných ustanovení je, že sa nanovo na prechodný čas, v záujme riešenia konkrétnych situácií
upravuje pôsobenie ustanovení zákona v prechodnom období, odkazuje na konkrétne dôchodkové
dávky priznané a vyplácané zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Uviedol, že zvyšovanie

dávok výsluhového zabezpečenia je upravené v zákone č. 328/2002 Z. z., aplikácia § 293 fzc zákona
č. 461/2003 Z. z. nemá oporu v platnej právnej úprave. Žalovaný sa vyjadril aj k záveru Slovenského
strediska pre ľudské práva, v ktorom uviedol, že stredisko konštatovalo problém v oblasti legislatívnej,
nie však k porušeniu konkrétnych individuálnych práv v dôsledku platného a účinného zákona. Z
uvedenéhovzmysleplatnejúpravynevyplývaprežalobcunároknamimoriadnuvalorizáciuvýsluhového

dôchodku. Žalovaný opätovne zdôraznil, že všeobecný systém sociálneho zabezpečenia a osobitný
systém sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov predstavuje osobitné samostatné a odlišné
systémy a preto nie je možné porovnávať jednotlivé nároky vo všeobecnom systéme, je tu premietnutý
princíp solidarity na úkor zásluhovosti, naopak v osobitnom systéme je výrazne premietnutý princíp
zásluhovosti, rovnako žalovaný uviedol rozdielnosti týchto dvoch systémov, kedy starobný dôchodok je

možné priznať až od dovŕšenia dôchodkového veku, v prípade výsluhového dôchodku, ten je možné
priznať po odpracovaní určitého počtu rokov, rovnako uviedol, že žalobca je aj poberateľom starobného
dôchodkuvyplácanéhopodľavšeobecnýchpredpisovosociálnompoistení.Žalovanýuviedol,ževrámci
právneho poriadku sa opakovane menilo postavenie starobných dôchodcov a poberateľov výsluhových
dôchodkov, kedy boli situácie, že poberatelia výsluhových dôchodkov boli vo valorizácii zvýhodnení a

naopak. Žalovaný opätovne zdôraznil, že v rámci právneho poriadku existujú 2 samostatné oddelené
systémy sociálneho zabezpečenia, uviedol, že nepriaznivé zaobchádzanie pri určovaní diskriminácie
je v tomto prípade irelevantné, pretože na posúdenie je potrebné porovnať postavenie skupiny osôb
s inou skupinou osôb v obdobnej situácii, v tomto prípade však nie je možné komparovať dávkyzo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia a dávky zo systému výsluhového zabezpečenia.
Žalovaný zdôraznil, že možnosť mimoriadnej valorizácie dôchodkov by bola možná zmenou zákona č.
328/2002 Z.z. Rovnako nie je možné aplikovať mimoriadnu valorizáciu podľa zákona č. 461/2003 Z.z.,

pretože prechodné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. sa nevzťahujú na zákon číslo 328/2002 Z. z..
Žalovaný mal za to, že náležite zistil skutkový stav, ten bol postačujúci na rozhodnutie vo veci a rovnako
rozhodnutie nebolo v rozpore s administratívnym spisom a rozhodnutie bolo správne a zákonné, navrhol
žalobu zamietnuť.

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 02.05.2024 (podal repliku), v ktorej
uviedol, že trvá na žalobe v celom rozsahu, opakovane zdôraznil a odkázal na existujúci platný predpis
zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia a zvyšovanie dávok podľa tohto právneho predpisu.
Valorizácia dôchodku by mala zahŕňať všetky valorizácie t.j. všetky zvýšenia, ktoré v príslušnom roku boli
vykonané, teda výsluhový dôchodok mal byť zvýšený 01.07.2023 o 11,87 % a o 10,6 % od 01.01.2023
kumulatívne. Oba systémy sociálneho zabezpečenia, teda všeobecný a osobitný systém dôchodkového

zabezpečenia, sú prepojené cez ustanovenie § 68 zákona č. 461/2003 Z. z.. Účelom mimoriadnej
valorizácie bolo zmierniť nepriaznivé následky inflácie na skupinu obyvateľov, ktorými sú dôchodcovia,
preto mal za to, že uvedené zvýšenie sa má dotýkať aj výsluhových dôchodcov. Žalovaný uviedol, že v
minulosti existoval duálny systém valorizácie, ten bol však následne korigovaný a odstránený, pretože
išlo o nežiadúci sociálny jav. Rovnaká valorizácia v prípade osobitného a všeobecného systému vyplýva

z dôvodovej správy k zákonu č. 80/2013 Z. z., ktorým sa novelizoval § 68 zákona č. 328 2002 Z. z.
tak aby sa mechanizmus valorizácie dôchodkov z výsluhového zabezpečenia zvyšoval podobne ako
dôchodky v civilnej sfére.

8. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 02.05.2024 bolo spolu s výzvou na podanie vyjadrenia (podanie dupliky)

zo dňa 30.05.2024 preukázateľne doručené žalovanému dňa 30.05.2024, pričom žalovaný sa v lehote
stanovenej správny súdom, ani po jej márnom uplynutí, už ďalej nevyjadril (nepodal dupliku).

9 . Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 17.02.2025. Žalobca zotrval na podanej žalobe a
všetkých dôvodoch, ktoré uviedol vo svojich písomných vyjadreniach, žiadal aby Ministerstvo vnútra

SR priznalo mimoriadnu valorizáciu výsluhového dôchodku o 10,6% zálohovo polročne vopred za 6
mesiacov. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení, pridržiaval sa písomného vyjadrenia a mal za to, že
rozhodnutia boli z hľadiska skutkového stavu zdôvodnené a navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
Správny súd na pojednávaní rozhodol.

Relevantné právne predpisy

10. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení v rozhodnom čase výsluhové dôchodky,
invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské

výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú
od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok
ustanovenéhovovšeobecnýchpredpisochosociálnompoistenínatentokalendárnyrokapodľapostupu
uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11.

11. Podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z v znení v rozhodnom čase od 1. júla 2018 sa výsluhové
dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky
a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo
všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z
výsluhového zabezpečenia zvyšujú.

12. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení v rozhodnom čase dôchodková dávka
vyplácanák1.januárupríslušnéhokalendárnehorokaadôchodkovádávkapriznanáod1.januárado31.
decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských
cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý

predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

13. Podľa § 293fzc ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení v rozhodnom čase ak kumulatívny
medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za obdobie od 1. júla 2022 do 31.marca 2023 presiahne päť percent, dôchodková dávka vyplácaná k 1. júlu 2023 sa zvyšuje od 1. júla
2023 o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom a dôchodková dávka priznaná od 1. júla 2023
do 31. decembra 2023 sa zvyšuje odo dňa jej priznania o percento tohto rastu vykázané štatistickým

úradom.

14. Podľa § 293fzc ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení v rozhodnom čase na zvýšenie dôchodkovej
dávky podľa odseku 1 platí § 82 ods. 3 až 9 rovnako.

15. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

16. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Právny názor správneho súdu

17. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaniach o žalobách
v sociálnych veciach, po konštatovaní, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, včas,
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane

prvostupňového) nielen v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov,
keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný
žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP a v nadväznosti na jej
dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum
zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený a dospel k záveru, že správna žaloba
nie je dôvodná.

18. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa

rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,
či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s

účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia
(napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015).

19. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým
sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych
noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo
skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový

stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k
nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne
závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad
a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či

mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu,
nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol
a zvolil výklad v duchu zákona.

20. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie

prvostupňového orgánu, ktorým bolo rozhodnuté, že výsluhový dôchodok žalobcu sa od 01. 07. 2023
zvyšuje o 11,80%, t.j. o 75,22EUR, na sumu 712,66EUR mesačne podľa § 68 ods. 1 a 16 Zákona
č. 328/2002 Z. z. Podstatnou a nosnou námietkou sporu bol nesúhlas žalobcu s právnym záverom,
podľa ktorého zvýšenie výsluhového dôchodku sa malo vykonať o 11,8 %, ako aj o 10,6 %, teda malasa aplikovať valorizácia podľa §293fzc zákona č. 461/2003 Z. z.. Rozhodujúcou právnou otázkou vo
veci bolo posúdenie uplatnenia § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z. pri stanovení percenta zvýšenia
výsluhového dôchodku žalobcu od 01. 07. 2023 podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z..

21. Správny súd uvádza, že pri výpočte percenta zvýšenia výsluhového dôchodku sa podľa § 68
ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase vychádza z percenta zvýšenia
dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny
rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú. Percento pravidelnej valorizácie

je podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je založené na tzv. dôchodcovskej inflácii, teda na
medziročnom raste spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázanom štatistickým úradom
za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, t. j. v prípade
valorizácie výsluhového dôchodku žalobcu od 01. 07. 2023 za prvých šesť mesiacov kalendárneho
roka 2022. Samotný mechanizmus valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia v zmysle zákona
č. 328/2002 Z. z. bol prijatím zákona č. 80/2013 Z. z. zmenený, pričom základom valorizácie nie

je pevná suma zvýšenia dôchodkových dávok ustanovená vo všeobecných predpisoch o sociálnom
poistení, ale vyššie spomenutý medziročný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov
vykázaný Štatistickým úradom SR za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému
kalendárnemu roku. Z dôvodovej správy k zákonu č. 80/2013 Z. z. vyplýva, že: „Od 1. júla 2018
sa mení mechanizmus valorizácie, opäť však základom valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia

bude valorizácia dôchodkových dávok v civilnej sfére. Táto valorizácia bude závisieť od medziročného
rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej
republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, v ktorom
sa valorizácia vykonáva.“ Aj s poukazom na dôvodovú správu k zákonu č. 80/2013 Z. z. správny
súd konštatuje, že mechanizmus valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia bol v rozhodujúcom

období valorizácie výsluhových dôchodkov k 01. 07. 2023 nastavený tak, že tento zohľadňuje percento
pravidelnej štandardnej každoročnej valorizácie dôchodkov podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré sa
odvíja od porovnania medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, pričom
termín štandardnej valorizácie výsluhových dôchodkov sa viaže k 1. júlu príslušného kalendárneho roka.

22. Ak žalobca namietal, že pojem percento zvýšenia dôchodkových dávok v sebe zahŕňa nielen
valorizáciu vykonávanú k 01.01. kalendárneho roku, ale aj valorizáciu vykonanú podľa § 293fzc ods.
1. Správny súd uvádza, že ustanovenie § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. neumožňuje sčítať
percentá zvýšenia dôchodkových dávok ustanovené vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení.
Uvedenému bráni jazykový výklad príslušného ustanovenia zákona, ktorý v jednotnom čísle hovorí o

percente zvýšenia dôchodkových dávok, pričom odkazuje na tom že z percent zvýšenia dôchodkových
dávok, ktoré je ustanovené vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok a nie
aj o percento zvýšenia dôchodkových dávok podľa § 293fzc zákona o sociálnom poistení, ku ktorému
došlo až počas kalendárneho roka.

23. Nezvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu aj o 10,6 % podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z. nie
je voči žalobcovi diskriminačné a nie je ani v rozpore s Dohovorom č. 128. Správny súd uvádza, že v
prípade, ak v priebehu kalendárneho roku dôjde k zvýšeniu dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z.z., resp. v tomto prípade podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júla
2023 v zmysle § 293fzc ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., tak sa uvedená skutočnosť prejaví pri výpočte

percenta zvýšenia dôchodkovej dávky vyplácanej k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka. Ak sa
v kalendárnom roku, ktorý predchádzal príslušnému kalendárnemu roku nezvýšila dôchodková dávka
postupom podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., tak sa podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona
č. 461/2003 Z.z. zvyšuje dôchodková dávka o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za
domácnosti dôchodcov vykázané Štatistickým úradom za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka,

ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Na druhej strane, ak ku zvýšeniu dôchodkových
dávok v predchádzajúcom kalendárnom roku došlo, teda aj keď k zvýšeniu dôchodkových dávok
došlo podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júla 2023 v zmysle § 293fzc Zákona
o sociálnom poistení, potom je percento zvýšenia dôchodkovej dávky na príslušný kalendárny rok
stanovené podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. , a to výpočtom na základe vzorca

uvedeného v prílohe č. 4a Zákona o sociálnom poistení. Týmto výpočtom dochádza ku kráteniu percenta
zvýšenia dôchodkovej dávky uvedeného v § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. v závislosti od
percenta priebežného zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. (účinnosť
od 1. januára 2024), resp. podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júla 2023 v zmysle §293fzc zákona č. 461/2003 Z.z.. Výsluhový dôchodok žalobcu bude od 1. júla 2024 zvýšený percentom
podľa § 81 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. Na druhej strane dôchodkové dávky zo všeobecného
systému, ktoré boli priebežne zvýšené podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z., budú od 1. januára

2024 zvyšované iba kráteným percentom podľa § 81 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.. Týmto
bude zachovaná zhoda v percentách zvýšenia výsluhového dôchodku žalobcu s percentom zvýšenia
dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny
rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú.

24. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný mal povinnosť nastaviť zákon č. 328/2002
Z. z. tak, aby reflektoval na všetky zmeny zákona, na ktorý zákon č. 328/2002 Z. z. pri valorizácii
dávok výsluhového zabezpečenia poukazuje a v tomto smere odkazoval na iniciatívu Únie výsluhových
dôchodcov v Slovenskej republike, správny súd uvádza, že predmetnú argumentáciu vyhodnotil ako
nedôvodnú. Orgánom zákonodarnej moci je Národná rada Slovenskej republiky, pričom žalovaný
postupoval v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že štátne orgány môžu

konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, v tomto
prípade Zákon č. 328/2002 Z. z.. Správny súd zároveň konštatuje, že nemohol uplatňovať analógiu legis
alebo analógiu iuris a dotvárať príslušnú právnu úpravu tak, ako sa toho domáhal s odkazom na čl. 4 ods.
1, 2 CSP v spojení s § 5 ods. 1 SSP žalobca. Správny súd uvádza, že systém výsluhových dôchodkov
a ich valorizácia je upravená osobitným právnym predpisom, a to zákonom č. 328/2002 Z. z.. Hoci

základom valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia je od 01. 01. 2022 percento tzv. dôchodcovskej
inflácie uvádzané vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení, uvedené sa vzťahuje na pravidelnú
valorizáciu vykonávanú raz ročne. Vzhľadom na autonómnosť systému výsluhových dôchodkov tento
nemusí v každom ohľade automaticky kopírovať systém všeobecného dôchodkového poistenia a v
ňom vykonané mimoriadne zmeny, a preto nemožno ani považovať za porušenie práva na rovnaké

zaobchádzanie, ak v roku 2023 spôsob valorizácie výsluhových dôchodkov podľa zákona č. 328/2002
Z. z. vykazuje rozdiely oproti spôsobu valorizácie dôchodkov v roku 2023 podľa zákona o sociálnom
poistení v dôsledku jeho novelizácie zákonom č. 210/2023 Z. z., ktorým bola zavedená v roku 2023
prostredníctvom prechodného ustanovenia účinného od 01. 07. 2023 i skoršia valorizácia dôchodkov.

25. Správny súd dodáva, že zákonom č. 210/2023 Z. z. bol primárne novelizovaný zákon č. 461/2003
Z.z. Samostatným novelizačným článkom II. bol novelizovaný aj zákon č. 328/2002 Z. z. s tým, že
daný právny predpis bol doplnený výlučne len o úpravu rodičovského dôchodku a nie aj o úpravu tzv.
mimoriadnej valorizácie výsluhových dôchodkov v roku 2023. Zákonodarca v rámci novelizácie zákona
č. 328/2002 Z. z. prostredníctvom zákona č. 210/2023 Z. z. nereflektoval pre rok 2023 na úpravu

tzv. mimoriadnej valorizácie v zmysle prechodných úprav v rámci všeobecného systému sociálneho
poistenia účinných od 1. júla 2023 v režime zákona č. 461/2003 Z.z.. Nezahrnutie výsluhových
dôchodcov do systému tzv. mimoriadnej valorizácie podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z nemohol
správny súd považovať za medzeru v zákone (teda nevedomé opomenutie zákonnej úpravy zo strany
zákonodarcu) a ani tým nedošlo k založeniu k protiústavnosti platného právneho rámca zakotveného v

zákone č. 461/2003 Z.z a v zákone č. 328/2002 Z. z..

26. Správny súd uvádza, že odvetvie práva sociálneho zabezpečenia je tvorené právnymi normami
vyznačujúcimi sa kogentnou povahou regulácie právnych pomerov s tým, že ide o oblasť, kde priestor
na tzv. „sudcovskú tvorbu“ práva je minimálny a kde je potrebné pri voľbe výkladových metód mať

za to, že ak niektorý inštitút či právny vzťah nie je upravený spôsobom, aký očakávajú individuálni
adresáti právnych noriem, deje sa tak na základe vôle zákonodarcu s tým, že zákonodarca je
racionálne konajúcim subjektom verejnej moci a ak niektoré spoločenské javy neupravil spôsobom,
aký by žalobca považoval za súladný s jeho vnímaním spoločenského cieľa právnej úpravy valorizácie
dôchodkov v roku 2023 v režime všeobecného systému sociálneho poistenia v zmysle § 293fzc

zákona č. 461/2003 Z.z., nie je možné bez ďalšieho preklenúť rozhodovacou činnosťou súdov cieľ
sledovaný spomínaným prechodným ustanovením § 293fzc zákona č. 461/2003 Z.z. k úpravám účinným
od 01. 07. 2023 a vytvoriť namiesto zákonodarcu pre účely valorizácie výsluhových dôchodkov v
roku 2023 v režime zákona č. 328/2002 Z. z., okrem štandardného pravidelného automatického
zvýšenia výsluhových dôchodkov o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti

dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka,
ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, v ktorom sa valorizácia vykonáva (t. j. o 11,8 %), aj
mechanizmus valorizácie počas kalendárneho roka o 10,6 %.27. S uvedeným sa možno podľa správneho súdu stotožniť, čo napokon podporujú aj závery Nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2017 zo dňa 13.02.2019, ktoré je možné aplikovať i na
posudzovanú vec: „Zohľadniac aj stanovisko vlády ako vedľajšieho účastníka tohto konania ústavný

súd v tejto súvislosti konštatuje, že nemožno nebrať do úvahy a prehliadnuť, že zákon o sociálnom
poistení a zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov upravujú dva samostatné vedľa seba
stojace sociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj
pri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi
jednotlivé systémy. Nemožno však argumentovať protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného modelu

dôb zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok tých osôb, ktoré sú štandardnými účastníkmi
tohto systému, a to len preto, že pre skupinu osôb prichádzajúcich z iného systému, ale teraz už
zúčastnených vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, sú parametre nastaveného modelu dôb
zamestnania pre nich náročné na splnenie a z ich pohľadu prísne až nespravodlivé. Vzhľadom na
uvedené je v prvom rade vecou zákonodarcu, ako sa vyrovná s vecnou stránkou problému.“

28. Pokiaľ bola obsahom žalobných námietok žalobcu i nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, správny súd vyhodnotil predmetnú námietku ako nedôvodnú. Správny súd má za to, že žalobca
dostal v preskúmavanom napadnutom rozhodnutí relevantnú odpoveď na dôvody, pre ktoré nebolo v
jeho prípade vykonané zvýšenie výsluhového dôchodku taktiež o percento podľa § 293fzc zákona č.
461/2003 Z.z.. Žalovaný v napadnutom preskúmavanom rozhodnutí súčasne dodržal základné formálne

ako aj materiálne požiadavky administratívneho rozhodnutia.

29. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku porušenia legitímnych očakávaní žalobcu a
právnej istoty žalobcu. V zákone č. 328/2002 Z. z. nie sú ustanovenia, ktoré by umožnili ekvivalentné
vykonanie priebežnej valorizácie (tzv. mimoriadnej valorizácie) u výsluhových dôchodkov v porovnaní

s dôchodcami vo všeobecnom systéme. Za týchto okolností nemožno právne postavenie žalobcu s
týmito dôchodcami za súčasnej právnej úpravy porovnávať, tak ako to prezentoval v správnej žalobe
žalobca. Rozdiely v právnej úprave v § 68 Zákona č. 328/2002 Z. z. oproti § 82 zákona č. 461/2003
Z.z. sú natoľko výrazné, že nemohli na strane žalobcu vyvolať legitímnu nádej na zhmotnenie príslušnej
majetkovej hodnoty. Pokiaľ žalobca poukazoval v správnej žalobe na judikatúru ESĽP, správny súd

uvádza, že táto nijako nepojednáva o problematike zvyšovania výsluhových dôchodkov. Rovnako ako
nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj žalobnú námietku, v rámci ktorej žalobca namietal nedostatočne
zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci a argumentoval, že dosiahnutím dôchodkového veku
nastalo podobne ako u každého iného poberateľa starobného dôchodku zásadné zníženie ekonomickej
činnosti, ktorá sa predpokladá u poberateľov výsluhového dôchodku pred dosiahnutím dôchodkového

veku. Správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie sa pre účely posúdenia rozhodujúcich okolností
príslušnej veci vysporiadalo so vzťahom všeobecného systému poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z.
a osobitného systému poistenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z.. Žalovaný uviedol všetky skutočnosti,
ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití
právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ktoré všetky v napadnutom rozhodnutí uviedol a

správne dospel k záveru, že výsluhový dôchodok žalobcu, ktorý mu bol priznaný a je vyplácaný podľa
zákona č. 328/2002 Z. z., sa valorizuje len raz ročne, a to podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a nie je možné
valorizovať výsluhový dôchodok žalobcu rovnako ako sa valorizujú dôchodky priznané a vyplácané
podľa zákona č. 461/2003 Z.z.

31. Vo vzťahu k námietke, že skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutého rozhodnutia,
je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, správny súd uvádza, že preskúmaním
tohto žalobného bodu zistil, že žalobca v správnej žalobe nijako nekonkretizuje, v čom by malo dôjsť
k jeho naplneniu. Správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu a obsahu napadnutého
rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia nezistil skutočnosti, na základe ktorých by aj bez ich

konkrétnej špecifikácie zo strany žalobcu v správnej žalobe mal za to, že majú vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

32. Správny súd sa v ďalšom stotožňuje s argumentáciou žalovaného, kedy systém dôchodkového
zabezpečenia vojakov a policajtov, ktorý je realizovaný na základe zákona č. 328/2002 Z. z. je odlišný od

všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, ktorý je realizovaný na základe zákona č. 461/2003
Z. z. Tieto 2 systémy vo svojej podstate sú odlišné nielen vo vzťahu k spôsobu, akým sú následne
určované dávky, jeden je založený na princípe solidarity, druhý je založený na princípe zásluhovosti,
ďalšie odlišnosti sú vo vzťahu k vzniku nároku na príslušnú dávku a pod. Výsluhovým dôchodcom samôže stať osoba po odpracovaní 25 rokov, hoc nespĺňa nárok na starobný dôchodok podľa predpisov
všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, Rovnako výsluhový dôchodca môže pracovať a
rovnako, ako to vyplýva aj z judikatúry, ale aj z platných právnych predpisov môže zároveň získať nárok,

aj zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia. Existencia osobitného systému sociálneho
zabezpečenia je založená na potrebe zvýhodnenia osobitnej kategórie, v tomto prípade vojakov
a policajtov a iných osôb ozbrojených zložiek štátu, ktoré sa odmeňujú na základe ich osobitného
postavenia vo vzťahu k štátu, rovnako zohľadňujú riziká a náročnosť ich povolania, ako i obmedzeniam,
ktoré im vyplývajú z tohto postavenia, čo tvorí akúsi kompenzáciu (zvýhodnenie) vo vzťahu k nárokom

podľa všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Správny súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžso/75/2011 zo dňa 31.07.2012 v ktorom súd uviedol, vo vzťahu k
namietanej diskriminácii poistencov všeobecného systému sociálneho poistenia vo vzťahu k sociálnemu
zabezpečeniu podľa zákona číslo 328/2002 Z. z. citujem nie je možné namietať diskrimináciu všeobecne
nie porovnávaním dvoch samostatných a rozdielnych úprav, ktoré regulujú vzťahy odlišných skupín
subjektov. Žalobca nie je účastníkom vzťahov upravených v zákone číslo 328/2002 Z. z. a preto

nemôže dôvodne namieta disky mlieka si ju s poukazom na rozdielnosť sociálneho zabezpečenia
subjektov, ktorých postavenie príslušný zákon upravuje. Nie je však možné ani opomenúť dôležitý
fakt, že systém sociálneho zabezpečenia má garantovať zabezpečenie jednotlivca v starobe, čo je
podmienené aj určitým ekonomickým aspektom a možnosti štátu zabezpečovať sociálnu politiku.
Účelom zákonodarcu pri legislatívnom procese novelizácii zákona č. 461/2003 Z. z. bolo tento zákon

novelizovať, tak aby došlo k odstráneniu dôsledkov zvýšenej miery inflácie. Netreba však opomenúť fakt,
že pri legislatívnom procese bola vykonaná analýza dopadov na štátny rozpočet a celkovo schopnosti
štátu plniť sociálnu politiku a zabezpečovať tak potreby svojich občanov v starobe. Zákonodarca v tomto
ohľade z dostupných dokladov nemienil novelizovať zákon č. 328/2002 Z. z., ten ako to vyplýva mal
byť následne riadnemu legislatívnemu procesu. V tom je aj zodpovedaná námietka žalobcu, že došlo

k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo maž za následok vydania
nezákonného rozhodnutia, ktorú posúdil ako nedôvodnú.

33. Správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP vzhľadom ku skutočnosti, že sa jednalo o správnu žalobu
fyzické osoby nebol viazaný žalobnými bodmi a posudzoval žalobu komplexne.

34. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať
dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na
rozhodnutie vo veci.

35. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu
predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý predchádzal, za správne, súladné s
príslušnými právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

36. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

37. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu

štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

38. O náhrade trov konania medzi žalobcami a žalovaným rozhodol správny súd podľa §168 SSP,
pretožežalobcanemalvkonaníanilenčiastočnýúspech,avšakkeďževkonaníúspešnémužalovanému
nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať,

správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával
činnosti, ktoré predstavujú bežnú
agendu zamestnancov žalovaného a súvisí s jeho rozhodovacou činnosťou.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).