Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200081
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Marko

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200081.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený: XX.XX.XXXX, trvale bytom: D.

XXXX/XX, XXX XX E., zastúpený advokátskou kanceláriou: JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., so sídlom:
Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava,
so sídlom: Tomášiková 46, 832 05 Bratislava, o správnej žalobe vo veci správneho trestania, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP1-2019/130828 zo dňa 15.11.2019
spolu s prvostupňovým rozhodnutím, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Rozhodnutím č. MsP-6PR/2018-VOO zo dňa 07.10.2019 Hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislava, prostredníctvom F. A. G. G., ako Správneho orgánu mestskej polície hlavného mesta
Bratislavy, na základe poverenia primátorom Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zo dňa
01.03.2019, uznalo žalobcu za vinného zo spáchania priestupku podľa ustanovenia § 7 ods. 1 písm.

c) a ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002 Z. z. ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov,
v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o držaní psov“). Priestupku sa mal žalobca dopustiť
svojim konaním dňa 01.12.2017 tak, že žalobca venčil svojho psa Keylu – československého vlčiaka
– v blízkosti Knižkovej doliny nad chatou Alpinka, kde sa tento pes žalobcovi vymanil spod kontroly
a rozbehol sa po psovi poškodenej H. – C. Russel Terier – ktorého napadol tak, že ho uhrýzol a držal v
tlame,pričomsnímmixovalzostranynastranuanáslednepotom,akožalobcaknemupristúpilhopustil.
Z kontroly žalobcu sa však jeho pes vymanil a znovu sa rozbehol po psovi poškodenej, ktorého znovu

chmatol do tlamy a držal ho a mykal s ním, s čím prestal až následne, keď ho žalobca znovu dostal po
kontrolu, po čom pes poškodenej utiekol do lesa. Žalobca teda nezabránil útoku psa na iné zviera, za čo
mu Hlavné mesto SR Bratislava uložilo pokutu vo výške 80 € a povinnosť nahradiť trovy priestupkového
konania 16 €, pričom sa konštatovalo uhradenie škody žalobcom vo výške 295 € a vo zvyšnej časti
uplatneného nároku bola poškodená odkázaná na vymáhanie náhrady škody súdnou cestou, pretože
nebola táto jednoznačne preukázaná v konaní o priestupku.

2. Voči rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote prípustné odvolanie. V odvolaní namietal
predovšetkým nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu, že ho mal vydať správny orgán, ktorý na
to nebol oprávnený, nakoľko rozhodnutie vydal Správny orgán mestskej polície hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislavy, ktorý však nedisponuje na základe právneho poriadku Slovenskejrepubliky právomocou takéto rozhodnutie vydať. Podľa žalobcu právo vydať takéto rozhodnutie malo
Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, za ktorého konať môže primátor, alebo splnomocnený
zamestnanec, ale nie Správny orgán mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky, ako

samostatný správny orgán. Žalobca argumentuje tým, že primátor môže na základe ustanovenia
§ 12 ods. 4 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o hlavnom meste SR“) poveriť výlučne zamestnanca Hlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislavy, nie Správny orgán mestskej polície hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy. Ďalej žalobca namietal, že pri výške uloženej pokuty správny orgán nevzal do úvahy

viaceré okolnosti skutku, ktoré žalobca považoval za poľahčujúce.

3.Oodvolanížalobcurozhodolžalovanýrozhodnutímč.OU-BA-OOP1-2019/130828zodňa15.11.2019,
doručeným žalobcovi dňa 28.11.2019 tak, že ho zamietol, pretože považoval prvostupňové rozhodnutie
Hlavného mesta SR Bratislavy za zákonné a vecne správne a postup Hlavného mesta SR Bratislavy,
ktorý vydaniu tohto rozhodnutia predchádzal, za zákonný a správny. Vo vzťahu k námietke neexistencie

právomoci Správneho orgánu mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy žalovaný
uviedol, že rozhodnutie spĺňa všetky formálne náležitosti rozhodnutia podľa zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej ako „správny poriadok“), pretože je vydané na to
oprávneným orgánom – Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou, čo vyplýva zo záhlavia
rozhodnutia, zároveň je toto rozhodnutie opatrené úradnou pečiatkou Hlavného mesta Slovenskej

republiky Bratislavy, a bolo zjavne podpísané v zastúpení primátora Hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy A. F. I.. Žalovaný preto konštatuje, že rozhodnutie vydalo Hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava. Skutočnosť, že priestupok prejedávala Mestská polícia hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislavy, nezakladá nezákonnosť rozhodnutia, ale ide len o vyjadrenie funkčnej
príslušnosti dovnútra Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorý orgán Hlavného mesta

Slovenskej republiky Bratislavy je na prejednanie priestupku príslušný. Podľa názoru žalovaného to
však neznamená, že rozhodla Mestská polícia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy ako
samostatný orgán.

II.

Správna žaloba

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu. V správnej žalobe
žalobca žiada preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia.
V správnej žalobe žalobca namieta výlučne skutočnosť, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol

oprávnený. Oprávneným orgánom, ktorý mohol rozhodnutie vydať, je podľa názoru žalobcu Hlavné
mesto Slovenskej republiky Bratislava, ako obec, ktorá je oprávnená podľa ustanovenia § 7 ods. 4
zákona o držaní psov prejednať priestupky podľa tohto zákona. Na základe ustanovenia § 12 ods. 4
zákona o hlavnom meste SR môže primátor, ako štatutárny orgán Hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy, rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb

aprávnickýchosôbvoblastiverejnejsprávypoveriťlensvojhonámestníkaalebozamestnancaHlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislavy.

5. Predmetné prvostupňové rozhodnutie však podľa názoru žalobcu vydal Správny orgán mestskej
polície hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorý na to oprávnený nebol. Žalobca

upozorňoval na to, že neobstojí právny názor žalovaného, ktorého obsahom by bolo, že rozhodnutie
vydala Mestská polícia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na základe poverenia primátora
Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Také poverenie primátor môže udeliť podľa vyššie
uvedeného ustanovenia zákona o hlavnom meste SR len svojmu námestníkovi alebo zamestnancovi
Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a nie mestskej polícii, ako samostatnému správnemu

orgánu.

III.
Relevantné právne predpisy

6. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomocsprávnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.

7. Podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), na konanie a
rozhodovanievsprávnomsúdnictvesúvecnepríslušnéSprávnysúdvBratislave,SprávnysúdvBanskej
Bystrici a Správny súd v Košiciach, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 13 ods. 1 SSP miestne príslušným je správny súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej

správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.

9.Podľa§134ods.1SSPsprávnysúdjeviazanýrozsahomadôvodmižaloby,akniejeďalejustanovené
inak.

10. Podľa § 7 ods. 4 zákona o držaní psov priestupky podľa tohto zákona prejednáva obec a v blokovom

konaní obecná polícia a orgán Policajného zboru.

11. Podľa § 12 ods. 4 zákona o hlavnom meste SR primátor je štatutárnym orgánom Bratislavy. Primátor
môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť námestníka primátora alebo zamestnanca

Bratislavy. Poverený námestník primátora alebo zamestnanec Bratislavy rozhoduje v mene Bratislavy
v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.

IV.

Právne posúdenie správneho súdu

12. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z.
bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v
Bratislave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane

prejednávanej veci.

13. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10
a § 13 ods. 1 SSP, preskúmal napadnuté druhostupňové a prvostupňové rozhodnutie žalovaného a
priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho

v čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby podľa § 134 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe súd rozhodol
bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP.

14. Predmetom prieskumu v tejto veci bolo rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu, a zároveň

prvostupňové rozhodnutie Hlavného mesta SR Bratislavy, na základe ktorého bol žalobca uznaný za
vinného zo spáchania priestupku podľa ustanovenia § 7 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. b) zákona o držaní
psov.

15. Správny súd považoval v tejto veci za sporné, či je možné považovať prvostupňové rozhodnutie

Hlavného mesta SR Bratislavy za nezákonné, z dôvodu, že bolo vydané zjavne neoprávneným
subjektom, ktorý zo zákona nemôže byť poverený na vydanie takéhoto rozhodnutia, tak ako to tvrdí
žalobca, alebo ide o zákonné rozhodnutie Hlavného mesta SR Bratislavy, ako obce, ktorá je oprávnená
podľa ustanovenia § 7 ods. 4 zákona o držaní psov prejednať priestupky podľa tohto zákona, ako
argumentuje v napadnutom rozhodnutí žalovaný.

16. Na základe písomného vyhotovenia prvostupňového rozhodnutia správny súd uvádza, že rozumie
pochybnostiamžalobcuozákonnostitohtorozhodnutia.Úvodtohtorozhodnutiajeskutočneformulovaný
spôsobom, z ktorého by bez ďalšieho mohlo vyplývať, že v tejto veci rozhodoval neoprávnený subjekt
- Správny orgán mestskej polície hlavného mesta Bratislavy, ktorý podľa ustanovenia § 12 ods. 4

zákona o hlavnom meste SR (a contrario) nemôže primátor poveriť, aby rozhodoval o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.17. Z ďalšieho obsahu prvostupňového rozhodnutia je však podľa názoru správneho súdu možné ustáliť,
že rozhodnutie vydalo Hlavné mesto SR Bratislavy, prostredníctvom svojho povereného zamestnanca
F. A. G. G., ktorý je pod rozhodnutím podpísaný. Takýto záver je možné prijať na základe skutočností,

ktoré v napadnutom rozhodnutí uvádza aj samotný žalovaný, že (i) v záhlaví rozhodnutia je jednoznačne
uvedené Hlavné mesto SR Bratislava, ako subjekt ktorý rozhodnutie vydáva, (ii) je opatrené pečiatkou
Hlavného mesta SR Bratislavy, a zároveň (iii) je podľa textu rozhodnutia podpisované F. A. G. G.
v zastúpení za primátora Hlavného mesta SR Bratislavy (pozornosti správneho súdu neušlo nesprávne
umiestnenie hlavičky primátora Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorá sa mala nachádzať pod podpisom

F. A. G. G., aby bolo zrejmé, že F. A. G. G. koná za primátora a nie naopak, čo však správny súd
vyhodnotil ako chybu v písaní). Z týchto skutočností je teda zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie nebolo
vydávané samostatným Správnym orgánom mestskej polície hlavného mesta Bratislavy, povereným
Hlavným mestom SR Bratislavy, tak ako by sa to z formulácie úvodnej časti prvostupňového rozhodnutia
mohlo zdať, ale ide o rozhodnutie obce - Hlavného mesta SR Bratislavy, podpísané povereným
zamestnancom F. A. G. G., za primátora Hlavného mesta SR Bratislavy.

18. Takýto záver správneho súdu potvrdzuje aj obsah samotného poverenia F. A. G. G. zo dňa
01.03.2019, ktoré je súčasťou administratívneho spisu žalovaného, a na ktoré je odkazované aj
v prvostupňovom rozhodnutí v súvislosti s poverením Správneho orgánu mestskej polície hlavného
mestaBratislavy.ObsahomtohtopovereniajevýlučnepoverenieF.A.G.G.,akozamestnancaHlavného

mesta SR Bratislavy podľa ustanovenia § 12 ods. 4 zákona o hlavnom meste SR, prejednávaním
priestupkov podľa ustanovenia § 7 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b) zákona o držaní psov. Z uvedeného
povereniajetedazrejmé,žezostranyHlavnéhomestaSRBratislavynedošloknezákonnémupovereniu
subjektu, iného správneho orgánu, ktorý podľa ustanovenia § 12 ods. 4 zákona o hlavnom meste SR
nemôže byť poverený, tak ako to tvrdí žalobca.

19. Správny súd čiastočne súhlasí s tvrdením žalobcu, že žalovaný nesprávne vysvetlil v napadnutom
rozhodnutí konanie v mene Hlavného mesta SR Bratislavy prostredníctvom Mestskej polície hlavného
mesta SR Bratislavy. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že Mestská polícia hlavného
mesta SR Bratislavy je jedným z orgánov obce a že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané Hlavným

mestom SR Bratislavou. V ďalšom však nesprávne a v rozpore so samotným poverením F. A. G.
G. zo dňa 01.03.2019 považuje tzv. funkčnú príslušnosť vo vzťahu k prejednávaniu priestupku za
určujúcu, ktorý konkrétny orgán bude v mene obce konať. Právomoc prejednať priestupok podľa
ustanovenia § 7 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b) zákona o držaní psov totiž určuje zákon, a to
konkrétne v ustanovení § 7 ods. 4 zákona o držaní psov, podľa ktorého priestupky podľa tohto zákona

prejednáva obec a v blokovom konaní obecná polícia a orgán Policajného zboru. Právomoc prejednať
priestupokvtejtovecimátedapodľazákonaobecanieMestskápolíciahlavnéhomestaSR.Vysvetlenie,
ktoré v napadnutom rozhodnutí poskytol žalovaný by znamenalo, že priestupok v tejto veci skutočne
prejednala v rozpore s citovaným ustanovením zákona o držaní psov Mestská polícia hlavného mesta
SR Bratislavy, ako neoprávnený subjekt, pričom za Hlavné mesto SR Bratislavu pri vydaní rozhodnutia

rovnako konala Mestská polícia hlavného mesta SR Bratislavy, ktorá na to nebola oprávnená, nakoľko
Mestská polícia hlavného mesta SR Bratislavy nemôže byť poverená rozhodovaním o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej
správy podľa ustanovenia § 12 ods. 4 zákona o hlavnom meste SR. Odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia v uvedenom rozsahu správny súd považuje za vadné. Túto vadu odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia však správny súd vyhodnotil ako formálnu vadu, ktorej odstránenie nemôže privodiť vecne
iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka, nakoľko odôvodnenie žalovaného v uvedenom rozsahu
nekorešponduje (i) s obsahom prvostupňového rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie bolo
vydanéHlavnýmmestomSRBratislavou(viďbod17tohtorozhodnutiavyššie),azároveň(ii)jevrozpore
s obsahom poverenia F. A. G. G. zo dňa 01.03.2019, ktoré je v súlade s ustanovením § 12 ods. 4 zákona

o hlavnom meste SR (viď bod 18 tohto rozhodnutia vyššie).

20. Správny súd uznáva, že označenie F. A. G. G. v prvostupňovom rozhodnutí za poverený Správny
orgán mestskej polície hlavného mesta Bratislavy pôsobí zmätočne. Doslovným výkladom formulácie
prvostupňového rozhodnutia, by sa však dalo usúdiť, že Správny orgán mestskej polície hlavného mesta

Bratislavy tvorí výlučne F. A. G. G.. Pri podpise F. A. G. G. nie je uvedené, že koná za správny orgán, ale
priamo F. A. G. G. je označený ako Správny orgán mestskej polície hlavného mesta Bratislavy, konajúci
za primátora Hlavného mesta SR Bratislavy. Takéto označenie F. A. G. G. tvorí podľa názoru správneho
súdu zrejmú formálnu nesprávnosť, keďže F. A. G. G. nie je žiadnym samostatným správnym orgánom,ale príslušníkom Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý je zamestnancom Hlavného
mesta SR Bratislavy.

21. Podľa ustanovení § 2 ods. 1 a § 5 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii (ďalej ako
„zákon o obecnej polícii“), Mestská polícia hlavného mesta SR Bratislavy, zriadená podľa príslušných
ustanovení zákona o obecnej polícii, je (i) poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí
verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne
záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce, pričom

(ii) obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce. Z uvedených
ustanovení vyplýva, že Mestská polícia hlavného mesta SR Bratislavy je útvar v rámci organizačnej
štruktúry Hlavného mesta SR Bratislavy, ako nositeľa právnej subjektivity, pričom tento útvar je tvorený
zamestnancami Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorí sú funkčne zaradení do tohto útvaru. Na základe
uvedeného je podľa správneho súdu zrejmé, že označenie F. A. G. G. v prvostupňovom rozhodnutí za
poverený Správny orgán mestskej polície hlavného mesta Bratislavy je nutné vyhodnotiť ako formálne

nesprávne označenie podpisujúceho zamestnanca Hlavného mesta SR Bratislavy, povereného podľa
ustanovenia § 12 ods. 4 zákona o hlavnom meste SR.

22. Ako to už bolo uvedené vyššie, z ostatných obsahových a formálnych náležitostí prvostupňového
rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie nie je rozhodnutím iného správneho orgánu, ktorý

by prekročil svoje právomoci, ale ide o rozhodnutie Hlavného mesta SR Bratislavy, vydané povereným
zamestnancom, ktorý však bol nesprávne formálne označený za správny orgán. Prvostupňové
rozhodnutie teda nie je možné považovať za tzv. nulitný správny akt, ktorý by bol vydaný absolútne
vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky.

23. Nesprávne označenie F. A. G. G. v prvostupňovom rozhodnutí môže rovnako vyvolávať pochybnosti
o tom, či boli splnené zákonné náležitosti písomného vyhotovenia rozhodnutia podľa ustanovenia §
47 ods. 5 správneho poriadku, najmä čo sa týka uvedenia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, resp.
uvedenia funkcie oprávnenej osoby, ktorá rozhodnutie podpísala. Tieto pochybnosti však správny
súd v celkovom kontexte prvostupňového rozhodnutia a jeho obsahu vyhodnotil tak, že nedosahujú

intenzitu nezákonnosti rozhodnutia, ktoré by zasahovalo do subjektívnych práv žalobcu. K takémuto
záveru správny súd dospel na základe skutočnosti, že v dôsledku nesprávneho označenia F. A.
G. G. v prvostupňovom rozhodnutí nedošlo k zhoršeniu právneho postavenia žalobcu vo vzťahu
k možnej obrane voči tomuto rozhodnutiu. Žalobca navyše v podanej žalobe zhoršenie svojho právneho
postavenia ani nenamieta, a zároveň ani neuvádza, ako bol uvedeným postupom negatívne dotknutý

na svojich subjektívnych právach alebo oprávnených záujmoch.

24. Ako to vyplýva z ustálenej judikatúry (Boh. A12.448/36): „Formálne chyby žalovaného rozhodnutia
spočívajúce v tom, že nie je označené ako výmer a nemá vlastnoručný podpis oprávneného úradného
orgánu....., zakladajú podstatnú chybu konania a rozhodnutia len vtedy, ak tým bola zhoršená obhajoba

práv žalobcu.“ Pokiaľ teda nedošlo v dôsledku formálnej chyby v prvostupňovom rozhodnutí k zhoršeniu
právneho postavenia žalobcu, a zároveň nebol žalobca negatívne dotknutý na svojich subjektívnych
právach alebo oprávnených záujmoch, nesprávne označenie F. A. G. G. v prvostupňovom rozhodnutí
nezakladá podstatnú chybu rozhodnutia, ktorá by mala za následok jeho nezákonnosť, ako dôvod na
jeho zrušenie.

25. Ak teda žalobca navrhol zrušiť napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie výlučne z dôvodu
nesprávneho označenia F. A. G. G., ako povereného zamestnanca Hlavného mesta SR Bratislavy,
správny súd na záver opakovane uvádza, že dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu
môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa zásadne

nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné,
či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (porov. rozsudok sp. zn. 4Sž 98-102/02 zo 17. decembra
2002, R 122/2003). Navyše v súlade so všeobecne záväznou právnou úpravou a rozhodovacou praxou
správnych súdov, ak by sa aj pochybenie správnych orgánov v konaní preukázalo, nie každé takéto
pochybenie je spôsobilé, resp. musí mať za následok zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia (k

tomu pozri rozsudok sp. zn. 4Asan/8/2021 z 2. februára 2022 - ...dôvodom na zrušenie rozhodnutia
správneho orgánu by malo byť len také porušenie zákona, ktoré má alebo by mohlo mať za následok
ujmu na právach účastníkov konania).26. Správny súd na záver konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje vady, ktoré vyvolávajú
pochybnosti o jeho zákonnosti. S týmito vadami sa však na základe odvolania žalobcu čiastočne
vysporiadal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ktorý správne poukázal na ostatné náležitosti

prvostupňového rozhodnutia, ktoré formálne nesprávnosti prvostupňového rozhodnutia vysvetľujú.
Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností rovnako dospel k záveru, že vady napadnutého
a prvostupňového rozhodnutia nedosahujú takú intenzitu, aby boli dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie
veci na ďalšie konanie.

27. Správny súd preto správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

28. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému
právo na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 168 SSP nepriznal, keďže nevzhliadol na strane
žalovaného dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo z pohľadu žalovaného
možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Žalobcovi, vzhľadom na jeho neúspech vo veci, podľa § 167

ods. 1 SSP (a contrario) právo na priznanie náhrady trov konania nevzniklo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť.
O kasačnej sťažnosti rozhodne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačnú sťažnosť možno
podať v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa

podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci.