Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. marec 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-11S/106/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200376
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3022200376.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci
žalobcu: Obec Dolné Vestenice, A. XXX/XX, XXX XX B. C., právne zast.: JUDr. Lucia Lehmanová,
advokátka so sídlom Nitra, Fr. Mojtu 43, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných
prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, za účasti ďalších účastníkov konania: 1./
Obec Uhrovec, IČO: 00 311 201, so sídlom SNP 86/7, 956 41 Uhrovec, 2./ VEGUM a.s., IČO: 44
141 211, so sídlom Gumárenská 337, 972 23 Dolné Vestenice, 3./ AFG, s.r.o., IČO: 36 383 422,
so sídlom Dĺžiny 122/40, 039 01 Turčianske Teplice, 4./ Slovenský zväz protifašistických bojovníkov,

Základná organizácia Dolné Vestenice, so sídlom Záhumenská 135/36, 972 23 Dolné Vestenice, 5./
Jednota dôchodcov na Slovensku, Základná organizácia Dolné Vestenice, so sídlom Ľudovíta Štúra
24/8, 972 23 Dolné Vestenice, 6./ Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, Základná organizácia
Čistý prameň, Dolné Vestenice so sídlom Gumárenská 331/10, 972 23 Dolné Vestenice, 7./ Slovenský
zväz záhradkárov, Základná organizácia Dolné Vestenice, so sídlom Obrancov mieru 321/22, 972 23
Dolné Vestenice, 8./ Slovenský zväz zdravotne postihnutých, Základná organizácia Dolné Vestenice,
so sídlom M. R. Štefánika 329/43, 972 23 Dolné Vestenice, 9./ POMI, s.r.o., IČO: 36 566 322, so

sídlom D. XXX, XXX XX E. F. E., právne zastúpený: JUDr. Viliam Vaňko, ml., so sídlom Ul. Radlinského
578/11, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 566 322, 10./ OZ Živá príroda, so sídlom Mladých
budovateľov 228, 972 26 Nitrianske Rudno, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
TN-OOP3-2022/028681-009 zo dňa 10.11.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako správny orgán
I. stupňa určený v zmysle § 55 písm. f) zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon EIA“) ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 1 ods. 1 písm. c) a § 5 ods. 1 zákona
NR SR č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 3 písm. k), § 53 ods. 1 písm. c) a § 56

písm. b) zákona o posudzovaní, po ukončení zisťovacieho konania podľa § 29 zákona o posudzovaní,
o posudzovaní zmeny navrhovanej činnosti „Rozšírenie závlahy pre pestovateľský sad - POMI -
LÁTKOVCE”, ktorej navrhovateľom bola spoločnosť POMI, s.r.o. LÁTKOVCE, Látkovce 441, 957 01
Bánovce nad Bebravou, na základe vykonaného správneho konania podľa zákona č. 71/1967 Zb. osprávnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), vydal rozhodnutie č.
OU-BN-OSZP-2022/000371-045 zo dňa 25. mája 2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým
bolo rozhodnuté, že zmena navrhovanej činnosti „Rozšírenie závlahy pre pestovateľský sad - POMI -

LÁTKOVCE”, uvedená v predloženom oznámení (spracovateľ PROGRESING, G. H. I., Nezábudková
2061, 955 0l Topoľčany, máj 2016), doplnenom o Znalecký posudok č. 5/2017 vo veci posúdenia stavu
podzemnej vody v katastri obce Dolné Vestenice v rámci projektu „Rozšírenie závlah pre pestovateľský
sad — POMI — LÁTKOVCE” (vypracovali H. G. J. K., H. a G. L. M., Slovenská technická univerzita
v Bratislave, Vazovova 5, 812 43 Bratislava) a o Záverečnú správu z hydrogeologického prieskumu

(vypracovala spoločnosť HYDRANT s.r.o., Stupavská 34, Bratislava, zodpovedný riešiteľ I. N. J.), ktorej
navrhovateľom je spoločnosť POMI, s.r.o. LÁTKOVCE, D. XXX, XXX XX E. F. E., IČO: 36 566 322 sa
nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní. Zároveň v súlade s ust. § 29 ods. 13 zákona druhej
vety príslušný orgán určil podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie, a
splnenie ktorých je pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese konania
o povolení činnosti podľa osobitných predpisov nevyhnutné preukázať, pričom tieto podmienky sú

konkrétne špecifikované vo výroku predmetného rozhodnutia.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu č. OU-BN-OSZP-2022/000371-045 zo dňa 25. mája 2022 žalobca
v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie. Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov
ako správny orgán II. stupňa podľa § 4 ods. 2 písm. b) a ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z. o
organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov, vydal rozhodnutie č. OU-TN-OOP3-2022/028681-009 zo dňa 10. novembra 2022 (ďalej aj
„napádané rozhodnutie“ alebo ,,druhostupňové rozhodnutie"), ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu tak, že podľa ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie
žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, odboru starostlivosti o životné

prostredie č. OU-BN-OSZP-2022/000371-045 zo dňa 25. 05. 2022, v ktorom rozhodol, že zmena
navrhovanej činnosti „Rozšírenie závlahy pre pestovateľský sad – POMI - LÁTKOVCE“ navrhovateľa
POMI, s.r.o., Látkovce 441, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 566 322, sa nebude posudzovať
v zmysle zákona EIA potvrdil.

Správna žaloba a žalobné body

3. Žalobca sa včas doručenou správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, pričom
žiadal napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému
orgánu na ďalšie konanie. Eventuálne žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil

žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca si v obidvoch prípadoch zároveň uplatnil
nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobca žiadal zrušiť napádané rozhodnutie z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e),
f) a písm. g) zákona č.162/2005 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“), a teda žalobca mal za

to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a súčasne
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za

následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

5. V odôvodnení správnej žaloby žalobca konkretizoval dôvody nezákonnosti napádaného rozhodnutia
nasledovne - tvrdil, že žalovaný a prvostupňový správny orgán nezistili správne skutkový stav, keďže
sa nedostatočne zaoberali dopadmi navrhovanej činnosti na životné prostredie, najmä na podzemné

vody a kvalitu pitnej vody. Ignorovali argumenty týkajúce sa poklesu hladiny vody v suchých obdobiach
a nezohľadnili negatívne stanovisko vodohospodárskeho podniku. Okrem toho nevyhodnotili dôvodné
námietky proti novým podkladom predloženým navrhovateľom, ktoré nezodpovedali iným dôkazom
poukazujúcim na zhoršený stav podzemných vôd. Žalovaný tiež ignoroval, že navrhovateľ už začal
realizovať projekt v odlišnej forme, ako bol pôvodne deklarovaný, a konanie sa neuskutočnilo vo vzťahu

k celej vodovodnej sústave. Tieto nedostatky vedú k záveru, že konanie nebolo vedené riadne a bolo
vedené len formálne.6. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný a prvostupňový správny orgán nesprávne právne posúdili vec, keď
nevykonali riadne posúdenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a obyvateľov podľa
Zákona EIA, a to najmä už vykonávanej činnosti, nerešpektovali, že výstavba vysokotlakového potrubia

mala byť posudzovaná spolu so Starou závlahou, ktorá je nevyhnutná pre činnosť navrhovateľa, a jej
účel sa mení, ignorovali nesúhlasné záväzné stanoviská obce k výstavbe vysokotlakového potrubia,
ktoréniejevsúladesúzemnýmplánom,porušiliprocesnépravidlá,keďneumožniližalobcovinahliadnuť
do spisu a vyjadriť sa k podkladom pred rozhodnutím, nesprávne vyhodnotili platnosť starých povolení
na odber vody, ktoré nie sú pre navrhovateľa použiteľné, čo bolo potvrdené aj rozhodnutím súdu.

7. K nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalobca vyslovil, že napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné, pretože neodpovedalo na zásadné právne argumenty týkajúce sa posúdenia
navrhovanej činnosti podľa prílohy č. 10 Zákona EIA, ktoré žalobca predložil v odvolaní. Z rovnakého
dôvodu je nedostatočné aj prvostupňové rozhodnutie. Žalobca upozornil, že detailné a komplexné
posúdenie podľa tejto prílohy malo byť kľúčovým základom rozhodnutia v zisťovacom konaní, čo však

nebolo splnené.

8. Mal za to, že v konaní pred prvostupňovým orgánom mu boli porušené procesné práva, keď
mu bol odňatý prístup k spisu, nemohol sa oboznámiť s podkladmi pred vydaním rozhodnutia a
vyjadriť sa k nim v primeranej lehote. Dodatočné umožnenie nahliadnutia do spisu nemôže napraviť

porušenie práv, keďže pred vydaním prvostupňového rozhodnutia nemal žalobca k dispozícii podklady,
na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie zasiahlo do jeho
práv, vrátane porušenia práv na ochranu životného prostredia a samosprávnej pôsobnosti. Upozornil, že
jeho povinnosťou ako obce je chrániť záujmy a práva obyvateľov, ktorí sa obávajú negatívnych dopadov
na vodné zdroje, najmä počas klimatickej krízy. Navrhovateľ vykonáva činnosť bez riadneho posúdenia

vplyvov na životné prostredie, čo považuje za nezodpovedné. Napadnuté rozhodnutie porušuje verejný
záujem na ochrane podzemných vôd a životného prostredia, pretože nebolo vykonané potrebné hĺbkové
posúdenie vplyvov činnosti, ktorá môže mať negatívny dopad na životné prostredie.

9. Žalobca tvrdil, že žalovaný nenapravil nesúlad medzi skutočnou činnosťou Navrhovateľa a tou, ktorá

bola deklarovaná v zámere. Navrhovateľ už od roku 2018 vykonáva odčerpávanie podzemnej vody bez
právoplatného rozhodnutia, čím zasahuje do životného prostredia. Žalovaný a prvostupňový orgán boli
o tomto konaní informovaní, no nereagovali adekvátne. Napriek tomu, že navrhovateľ v konaní žiadal
o povolenie pre činnosť, ktorá už bola v praxi vykonávaná, žalovaný toto ignoroval a konanie sa stalo
formálnym nástrojom na legalizáciu nelegálnej činnosti. Žalobca predložil dôkaz v podobe geodetického

zamerania, ktoré preukázalo, že skutočne realizované vysokotlakové potrubie sa líši od toho, ktoré bolo
deklarované v zámere.

10. Žalobca argumentoval, že žalovaný nepristúpil k náprave nesprávneho zistenia skutkového
stavu, keď ignoroval nesúlad medzi obsahom spisu a skutočným stavom. Prvostupňový orgán mal

vedomosť, že navrhovateľ už vykonáva činnosť bez právoplatných rozhodnutí, že vysokotlakové
potrubie je umiestnené v rozpore s územným plánom a na iných pozemkoch, než uvádza zámer, a že
navrhovateľ už činnosť vykonáva, hoci tvrdil, že ju len plánuje. Tento nesúlad medzi administratívnymi
rozhodnutiami a skutočným stavom znamená, že tieto rozhodnutia nebudú použiteľné vo vzťahu k
už zrealizovanému potrubiu. Podľa žalobcu navrhovateľ môže používať napádané rozhodnutie na

legitimizovanie svojej činnosti v teréne, pričom neplánuje pokračovať v povoľovacích konaniach k
už realizovanému vodovodnému potrubiu. Po zrušení žiadosti o územné rozhodnutie v roku 2019
pokračuje bez povolení. Navrhovateľ sa pravdepodobne opiera o nesprávne a zmätočné konštatovanie
správneho orgánu, ktorý potrubie neuznal za vodnú stavbu, čím sa vyhol povoleniam. Tento postup
žalobca považuje za rozporný s právnymi normami, pričom napádané rozhodnutie označuje za ničotné

a vnútorne rozporné vzhľadom na nesúlad medzi právnym a skutkovým stavom.

11. Žalobca upozornil, že žalovaný nenapravil nesprávne skutkové zistenia týkajúce sa potreby
posudzovania zámeru navrhovateľa spolu so starou závlahou. Navrhovateľ v zámere tvrdí, že ide
iba o zmenu existujúcej činnosti, no v skutočnosti ide o posudzovanie novej závlahy, ktorá zahŕňa aj

historický systém, ktorý nebol nikdy posudzovaný podľa Zákona EIA. Prvostupňový orgán nezohľadnil,
že navrhovateľ potrebuje celý závlahový systém (vrátane starej závlahy) a neexistuje povolenie na
jeho využívanie v širšej vodovodnej sústave. Tento nesúlad medzi zámerom a skutočnosťou považuje
žalobca za zásadný nedostatok, ktorý spôsobuje nezákonnosť napádaného rozhodnutia.12. Podľa žalobcu žalovaný nenapravil nesprávny postup prvostupňového orgánu pri hodnotení zámeru
podľa prílohy č. 10 Zákona EIA. Prvostupňový orgán nezistil skutočný stav veci a nevyhodnotil vplyv

činnosti Navrhovateľa na životné prostredie a obyvateľov podľa kritérií zákona. Žalovaný sa k týmto
nedostatkom vyjadril len povrchne a bez hlbšieho vysvetlenia, čo považuje žalobca za neadekvátny
a nezákonný prístup. Zámer mal byť posúdený v hĺbkovom konaní, no namiesto toho bol hodnotený
len na základe jednej záverečnej správy od navrhovateľa, čo je nedostatočné vzhľadom na rozsah a
potenciálny vplyv činnosti.

13. Žalobca poukázal na závažné nedostatky v podkladoch, ktoré boli použité v konaní o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie. Podstatnou výhradou je, že v rozhodnutí bolo vychádzané z historických
hydrologických údajov, konkrétne z prieskumov realizovaných ešte v rokoch 1975 až 1978. Tieto dáta sú
považované za neaktuálne a neodzrkadľujú súčasný stav útvarov podzemných vôd v dotknutom území.

14. Správne orgány sa však pri rozhodovaní odvolávali na tieto zastarané údaje ako na relevantný
podklad, hoci neexistuje žiadny aktuálny hydrogeologický prieskum, ktorý by objektívne popisoval stav
podzemných vôd v čase vydania rozhodnutia. Navyše, samotné rozhodnutie tieto nedostatky nijak
neadresovalo a nevyhodnotilo, čím podľa žalobcu ignorovalo podstatné námietky vznesené v konaní.

15. Žalobca ďalej uviedol, že správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie, ktorú orgány použili ako
podklad, nie je dostatočne detailná a ani nemá charakter komplexného hydrogeologického prieskumu.
Ide skôr o formálny dokument slúžiaci na administratívne účely, ako je zmena tzv. „starých“ povolení
na odber vody, a nie o odbornú správu schopnú poskytnúť spoľahlivé a aktuálne údaje potrebné pre
posúdenie environmentálnych vplyvov plánovanej činnosti.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca tvrdil, že neboli splnené zákonné podmienky pre
relevantné a kvalifikované posúdenie zámeru v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie.Orgánytakmalizabezpečiťnovýaaktuálnyhydrogeologickýprieskum,ktorýbybolvykonaný
v súlade s požiadavkami na detailnosť, odbornosť a objektivitu – čo sa nestalo.

17. Napokon žalobca upozornil, že správny súd už v predchádzajúcich konaniach poukázal na potrebu
vykonania nového detailného prieskumu, čo však príslušné orgány nerešpektovali. Tým došlo k
porušeniu princípov správneho konania aj hmotného práva, keďže rozhodnutie bolo prijaté na základe
neaktuálnych, neúplných a nespoľahlivých informácií.

18. Žalobca namietal, že stanovisko spoločnosti ENVIGEO nie je relevantným podkladom pre správne
konanie, a teda ho správny orgán nemal považovať za dostatočný pri rozhodovaní. Argumentuje, že
predmetné stanovisko neobsahuje žiadne technické ani odborné posúdenie stavu podzemných vôd,
ktoré by mohlo nahradiť riadne a detailné hydrogeologické zhodnotenie vyžadované v rámci procesu

EIA.

19. Žalobca zároveň poukázal na to, že nie je známe, na akom podklade ENVIGEO vypracovalo svoje
stanovisko, a nie sú známe ani podmienky, za ktorých tak urobilo. Jeho obsah je preto netransparentný
a neodôvodnený. Okrem toho tvrdil, že spoločnosť ENVIGEO v minulosti spracovávala stanoviská a

posudky pre konkrétne studne v oblasti, čím môže byť ovplyvnená jej nezávislosť a objektivita.

20. Ďalej žalobca poukázal na to, že ENVIGEO vyvodzuje závery o dostatku podzemných vôd v oblasti,
pričom tieto závery sú v rozpore s inými dôkazmi a rozhodnutiami súdov, ktoré poukazujú na pravý
opak – na ich dlhodobý nedostatok. Správny orgán podľa žalobcu nekriticky prevzal toto stanovisko a

ignoroval rozsiahle indície o tom, že v oblasti existujú vážne problémy s dodávkou pitnej vody, ktoré
majú pôvod v nedostatku podzemných vôd.

21.Žalobcatvrdil,žesprávnyorgántýmtoporušilprincípyzákonnostiaobjektívnehozisteniaskutkového
stavu, pretože nezhodnotil všetky dostupné dôkazy a nespochybnil vierohodnosť a kvalitu stanoviska

ENVIGEO. Tento prístup považuje za nezákonný.

22. Žalobca vyslovil, že správny orgán ignoroval viaceré závažné skutkové okolnosti, ktoré mohli mať
zásadný vplyv na výsledok konania. Konkrétne uviedol, že orgán nezohľadnil reálny stav dostupnostipodzemnýchvôdadôsledkyklimatickýchzmien,ktorésaprejavujúvdlhodobomsuchuapoklesehladiny
podzemných vôd, čo dokumentujú viaceré odborné podklady a verejne dostupné zdroje.

23. Žalobca upozornil na stanovisko Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, ktorá
upozornila na kritickú situáciu s dodávkou pitnej vody v oblasti a potrebu šetriť s vodnými zdrojmi.
Napriek tomu sa toto stanovisko v napadnutom rozhodnutí vôbec nespomína. Rovnako sa nezohľadnili
ani dôsledky ďalších projektov v oblasti, ktoré môžu mať kumulatívny vplyv na dostupnosť vody, a teda
sa porušil princíp komplexného hodnotenia dopadov podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné

prostredie (EIA).

24. Správny orgán podľa žalobcu nekriticky vyhodnotil skutkový stav a svoje závery oprel o neúplné
a jednostranné informácie. Tým došlo k porušeniu zásady objektívneho zistenia skutkového stavu a
správna úvaha bola vykonaná na základe nesprávnych alebo neúplných údajov.

25. Žalobca namietal, že orgány verejnej správy nesprávne právne vyhodnotili skutkové okolnosti v
konaní podľa zákona EIA, konkrétne nezohľadnili kritériá uvedené v prílohe č. 10 zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie. Tým porušili zákon a princíp predbežnej opatrnosti. Žalobca tvrdí,
že vzhľadom na možné riziká činnosti mala byť vykonaná podrobná EIA, pričom správne orgány
sa uspokojili len so záverečnou správou predloženou navrhovateľom, bez vlastného komplexného

posúdenia. Rozhodnutia podľa žalobcu vychádzajú z nesprávnej správnej úvahy, ktorá nebola v súlade
so zákonnými kritériami, zásadami logického uvažovania ani s ústavnými princípmi (zákaz ľubovôle,
proporcionalita, rovnosť). Tieto pochybenia viedli k vecne nesprávnemu rozhodnutiu a ignorovaniu
relevantných námietok a dôkazov predložených žalobcom.

26. Podľa žalobcu, navrhovaná činnosť by mala byť posudzovaná spoločne so starou závlahou, pretože
ide o funkčne prepojený systém. Bez starej závlahy nie je možné realizovať celý projekt, avšak táto časť
nebola predmetom konania a nebola vôbec posúdená podľa zákona EIA. Okresný úrad ani žalovaný
túto zásadnú skutočnosť nereflektovali a ignorovali potrebu spoločného hodnotenia podľa § 20 ods. 2
zákona EIA.

27. Zároveň žalobca poukázal na to, že staré povolenia pre starú závlahu neumožňujú jej využitie v
rozsahu a účele, aký deklaruje navrhovateľ. Táto stará infraštruktúra nebola ani konštrukčne, ani právne
pripravená na takýto spôsob využitia, a preto mala byť spolu s novým projektom súčasťou jedného
komplexného posúdenia vplyvov na životné prostredie.

28. Žalobca poznamenal, že posúdenie súladu zámeru s územným plánom bolo vykonané nezákonne.
Okresný úrad tento súlad vôbec neposudzoval a žalovaný svoj záver o súlade len stručne konštatoval
bez odôvodnenia a bez preukázania, z čoho vychádzal. Takýto prístup je podľa žalobcu svojvoľný a
nepreskúmateľný.

29. Zároveň poukázal na to, že podľa zákona EIA (príloha č. 10) je správny orgán povinný skúmať
súlad s územnoplánovacou dokumentáciou. V tomto prípade však územný plán žalobcu s navrhovanou
výstavbou líniovej vodnej stavby nepočíta a žalobca k nej vydal dve nesúhlasné stanoviská. Napriek
tomu sa táto skutočnosť v rozhodnutí vôbec neodrazila.

30. Žalobca uviedol, že došlo ku porušeniam procesných ustanovení § 33 Správneho poriadku,
konkrétne práva vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia (§ 33 ods. 2), keď okresný úrad poskytol žalobcovi
neprimerane krátku 3-dňovú lehotu na vyjadrenie, počas ktorej mu nebolo umožnené nahliadnuť do
spisu. Jeho žiadosť o predĺženie lehoty a nahliadnutie do spisu bola ignorovaná. To mu znemožnilo

riadne posúdiť podklady a vyjadriť sa k nim. Žalobca nemal dostatočný prístup k administratívnemu
spisu, pričom správny orgán argumentoval, že dokumenty boli zverejnené na enviroportáli. Ten
však nenahrádza riadny administratívny spis. Navyše, niektoré dokumenty, ktoré sa stali podkladom
rozhodnutia, neboli zverejnené ani doručené žalobcovi. Taktiež spis nebol vedený prehľadne, chýbala
riadna žurnalizácia. Pri nahliadnutí nebolo možné získať úplný prehľad o podkladoch rozhodnutia, čím

boli porušené predpisy o vedení spisu aj právo žalobcu na účinnú obranu. Prvostupňové rozhodnutie
nebolo zverejnené v obci Uhrovec, ktorá bola priamo dotknutá navrhovanou činnosťou. Tým bolo
porušené právo verejnosti na informácie a možnosť podať odvolanie. Vzhľadom na uvedené tak došlo k
vážnym procesným pochybeniam - ignorovanie žiadosti o predĺženie lehoty, nemožnosť nahliadnuť dospisu, neprehľadné vedenie spisu a nezverejnenie rozhodnutia, ktoré porušili práva účastníkov konania
a ohrozili zákonnosť rozhodnutia.

31. Staré povolenia na odber podzemnej vody sú pre navrhovateľa nepoužiteľné. Neboli vydané
v jeho prospech, platili len pre inú lokalitu a účel, a boli časovo obmedzené. Ich platnosť zanikla
zánikom pôvodného držiteľa (Štátna melioračná správa) bez zákonného prechodu oprávnenia. Navyše,
sú založené na zastaraných hydrologických údajoch a nie sú materiálne aktuálne. Navrhovateľ tiež
nemá právoplatný súhlas na ich prevzatie, čo znamená, že podzemnú vodu odoberá neoprávnene.

Ani nájomná zmluva s ŠP Hydromeliorácie mu nedáva právo na odber vody. Žalovaný a okresný úrad
situáciu nesprávne vyhodnotili, čím podporili nelegitímne konanie navrhovateľa.

32. Napádané aj prvostupňové rozhodnutie sú nepreskúmateľné, pretože neobsahujú riadne
vyhodnotenie kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA a nereagujú na všetky relevantné námietky. Chýba
v nich odôvodnenie skutkových a právnych záverov, čo odporuje požiadavkám vyplývajúcim z judikatúry

(Najvyšší súd SR, sp. zn.: 10Sžo/327/2015, Najvyšší súd SR, sp .zn.: 1So/111/2010, Európsky súd pre
ľudské práva, vec Garcia Ruiz v. Španielsku, rozsudok z 21.01.1999, sťažnosť č. 30544/96, Najvyšší
súd SR, sp. zn.: 1Sžo/23/2010, Vrchný súd v Prahe, sp. zn.: 6A/48/92-23). Rozhodnutia neobjasňujú,
z akých dôkazov a úvah správne orgány vychádzali, čím vzniká stav, že nie je možné pochopiť dôvody
rozhodnutia, a preto sú nezákonné.

33. Žalobca skonštatoval, že okresný úrad tiež porušil zákon tým, že vôbec nehodnotil súlad zámeru s
územným plánom, ako to vyžaduje zákon EIA. Napadnuté rozhodnutie sa k tejto otázke vyjadruje len
formálne a nedostatočne. Okrem toho sa orgány vecne nezaoberali námietkami žalobcu k záverečnej
správe, pričom rozhodnutia obsahujú len prebraté texty bez analýzy. Okresný úrad navyše odmietol

posúdiť podstatné otázky skutkového stavu, čím porušil zásady legality, materiálnej pravdy a ust. § 40
Správneho poriadku. Obe rozhodnutia sú preto v tejto časti nepreskúmateľné a nezákonné.

34. Žalobca ďalej namietal, že posudok je pre konanie nepoužiteľný, čo potvrdil aj súd. Napriek tomu
bol zahrnutý do výroku rozhodnutia, hoci okresný úrad tvrdí, že z neho nevychádzal. Spôsob, akým s

ním úrad pracuje, je nejasný a rozporný. Žalobca upozornil na chýbajúce posúdenie vplyvu dlhodobého
odberu vody na chránené biotopy. Okresný úrad argument ignoroval a iba formálne odkázal na
stanoviskoŠOPSRSprávyCHKOPonitrie,ktorévšaknanámietkunereaguje.Žalovanýsaktejtootázke
vôbec nevyjadril. Žalobca tiež podotkol, že navrhovateľ v zámere uvádza rôzne množstvá odberu vody,
čo vzbudzuje pochybnosti. Žalobca poukázal na túto nekonzistentnosť a potrebu uprednostniť verejný

záujem. Okresný úrad však nereagoval vecne a použil irelevantné vyjadrenie spoločnosti ENVIGEO bez
citácie. Žalovaný opäť nereagoval vôbec.

35. Žalobca poukázal na právnu povinnosť uprednostniť zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou
pred iným využitím. Okresný úrad však túto otázku úplne ignoroval a použil nesúvisiace stanovisko

spoločnosti ENVIGEO, ktoré nerieši ani právnu otázku, ani lokálne problémy s nedostatkom pitnej vody.
Ani žalovaný sa touto témou nezaoberal.

36. Žalobca argumentoval, že tzv. staré povolenia už nie sú platným právnym základom pre čerpanie
vody. Okresný úrad sa s touto výhradou nevysporiadal a iba neurčito stanovil podmienky, ktoré však

nereagujú na konkrétnu argumentáciu. Zároveň tým nepriamo uznal pochybnosti o legálnosti činnosti
navrhovateľa. Takýto postup je podľa žalobcu nezákonný a zmätočný. Žalovaný reagoval len všeobecne
a nepreskúmateľne.

37. Žalobca namietal, že zámer nie je len zmenou činnosti, ale úplne novou činnosťou. Okresný

úrad na túto zásadnú argumentáciu nereagoval a namiesto toho citoval nesúvisiace stanovisko z roku
2016. Rozhodnutie je preto v tejto časti nepreskúmateľné. Ani žalovaný sa s touto výhradou náležite
nevysporiadal.

38. Žalobca upozornil na nedostatky v stanovisku spoločnosti ENVIGEO, ktoré vychádza z neaktuálnych

údajov. Okresný úrad tieto námietky úplne ignoroval a nevysvetlil, prečo stanovisko opakovane cituje
a uprednostňuje. Žalovaný síce stanovisko spomína, ale taktiež neposkytuje relevantné zdôvodnenie,
čím je rozhodnutie v tejto časti opäť nepreskúmateľné.39. Záverom žalobca zhrnul dôvody nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia okresného úradu, ktorý
podľažalobcu,ignorovalposúdenievplyvovčinnostipodľaprílohyč.10ZákonaEIAnaživotnéprostredie
a obyvateľov, zanedbal skutkový stav, keď nevzal do úvahy, že navrhovateľ už realizuje činnosť

v odlišnej podobe, než bola uvedená v konaní, opieral sa o nedostatočné podklady – záverečnú
správu a stanovisko ENVIGEO, ktoré nezodpovedali požiadavkám zákona a neodstránili pochybnosti
o dopadoch, nevykonal právne posúdenie podľa prílohy č. 10 Zákona EIA, nesprávne právne vyhodnotil
potrebu spoločného posudzovania vysokotlakového potrubia a starej závlahy a nezhodnotil súlad
zámeru s územnoplánovacou dokumentáciou.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu

40. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe žalobcu uviedol, že považuje žalobu za
komplikovanú a neprehľadnú, pričom viaceré dôvody sa opakujú v rôznych formuláciách a sú z veľkej
časti totožné s dôvodmi uvedenými v prvej správnej žalobe, o ktorej už rozhodol Krajský súd v Trenčíne.

41. Žalobca podľa neho neopodstatnene namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu v
rozhodnutiach správnych orgánov, najmä pokiaľ ide o nevyhodnotenie dopadov zmeny činnosti na
životné prostredie a obyvateľov podľa prílohy č. 10 zákona EIA. Žalovaný zdôraznil, že príslušné
ustanovenia zákona EIA vyžadujú iba primerané zohľadnenie kritérií podľa charakteru a umiestnenia

činnosti, nie ich paušálnu aplikáciu.

42. Posudzovanie podľa EIA sa týka navrhovaných činností alebo ich zmien pred povolením a nie
činností, ktoré už sú povolené. V danom prípade preto nebolo predmetom konania hodnotenie odberu
podzemných vôd zo studní HV-4 a HV-5, keďže ide o legálne povolenú činnosť, ktorú nespochybnil ani

súd.

43. Žalovaný zároveň uviedol, že akékoľvek zmeny v hydrogeologických podmienkach či vplyv na
zásobovanie vodou sú riešené v osobitnom správnom konaní v rámci revízie platných povolení podľa
vodného zákona. Tvrdil, že ani on, ani prvostupňový orgán nemajú v konaní podľa zákona EIA

oprávnenie zasahovať do kompetencií iných orgánov štátnej správy. Z uvedeného dôvodu považoval
všetky žalobné námietky týkajúce sa dopadov na pitnú vodu za irelevantné v rámci tohto konania a
žiadal zamietnutie žaloby.

44. Zmena navrhovanej činnosti spočíva v rozšírení existujúceho závlahového systému o

prepojenie s akumulačnou nádržou prostredníctvom podzemného potrubia, vedeného prevažne po
poľnohospodárskej pôde a čiastočne cez les, bez potreby výrubu stromov. Stavba sa nachádza ďaleko
od obytnej zóny obce Dolné Vestenice, preto podľa žalovaného nevzniká žiadny negatívny vplyv na
životné prostredie alebo obyvateľov.

45. Kritériá podľa prílohy č. 10 zákona EIA boli posúdené dotknutými orgánmi a vplyvy na chránené
územia a biodiverzitu boli zohľadnené. Námietka žalobcu týkajúca sa potreby spoločného posudzovania
s existujúcim závlahovým systémom je podľa žalovaného neopodstatnená – bola už riešená v
predchádzajúcom súdnom konaní. Navrhovateľ sa zároveň zaviazal k údržbe systému, monitoringu
kvality vody a vedeniu evidencie o odberoch. Žalovaný preto považoval aj túto žalobnú námietku za

nedôvodnú.

46. K žalobcovej námietke, že navrhovateľ realizoval zámer v inej podobe, než bola posudzovaná
žalovaný vysvetlil, že proces EIA sa vzťahuje na návrhy budúcich činností, nie na kontrolu ich realizácie.
Ak navrhovaná činnosť nie je v súlade so schváleným zámerom, musí byť posúdená nanovo. Kontrola

reálne vykonávaných činností patrí pod iné orgány (napr. stavebný alebo vodný úrad).

47. K ďalšej námietke žalobcu o porušení procesných práv (neumožnenie nahliadnutia do spisu a krátka
lehota na vyjadrenie), žalovaný uviedol, že žalobcovi umožnil nahliadnutie do spisu a poskytol mu 15-
dňovú lehotu na vyjadrenie, počas ktorej žalobca nevzniesol žiadne zásadné pripomienky. Vzhľadom

na dĺžku trvania konania a jeho zameranie na otázky, ktoré sú predmetom iného správneho konania,
žalovaný odmietol zrušiť rozhodnutie kvôli formálnym nedostatkom ako nehospodárne. Obidve námietky
žalobcu považuje žalovaný za nedôvodné.48. K žalobcom namietanému nesúladu zmeny činnosti s územným plánom a nevyhodnotenie dopadov
na biodiverzitu žalovaný poznamenal, že súlad bol posúdený v rámci EIA len z hľadiska dopadov na
životné prostredie, nie na účely umiestnenia stavby, čo patrí do pôsobnosti stavebného úradu. Zmena sa

realizuje na poľnohospodárskej pôde, kde nie sú plánované žiadne činnosti, ktoré by boli touto zmenou
dotknuté.

49. K otázke biodiverzity sa podľa žalovaného vyjadrili všetky relevantné orgány vrátane ŠOP SR, ktoré
nepredpokladajú negatívny vplyv za podmienky nezásahu do mimolesnej vegetácie. Táto podmienka

bola premietnutá aj do rozhodnutia. Žalovaný považoval konanie aj rozhodnutia za zákonné, dôkazne
podložené a odporučil žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 9/ ku správnej žalobe žalobcu

50. Ďalší účastník konania 9/ spoločnosť POMI, s.r.o. k správnej žalobe žalobcu uviedol, že nesúhlasí

so žalobou a považuje ju za nedôvodnú. Vo svojom vyjadrení reagoval na konkrétne body žaloby a
uviedol nasledovné hlavné argumenty - odber vody zo studní v minulosti prebiehal len v rámci funkčných
skúšok a nie v súvislosti s budúcou plánovanou činnosťou. Dočasne použitá hadica nie je vodnou
stavbou a nemá súvis s trvalo plánovaným závlahovým systémom. Spoločnosť má platné nájomné
zmluvy a opravy vykonávala na existujúcich stavbách so súhlasom vlastníka. Zároveň uviedol, že

povolenia na odber vody sú platné. Pokiaľ ide o vplyv na životné prostredie, podľa odborných vyjadrení
(ENVIGEO, HYDRANT) a záverečnej správy schválenej ministerstvom, nedôjde k negatívnemu vplyvu
na vodné zdroje, životné prostredie ani na zásobovanie pitnou vodou. Tvrdenia žalobcu považuje za
účelové, nepreukázané alebo irelevantné vo vzťahu k zisťovaciemu konaniu. Spoločnosť tvrdí, že obec
uprednostňujezáujmypriemyselnéhopodnikupredpoľnohospodárstvom.Argumentoval,žerevitalizácia

závlahových systémov je v súlade so záujmom štátu, najmä v súvislosti so zmenami klímy. V závere
navrhol súdu zamietnuť žalobu ako nedôvodnú.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 9/ ku vyjadreniu žalovaného ku správnej žalobe

51. Ďalší účastník konania 9/ spoločnosť POMI, s.r.o. ku vyjadreniu žalovaného ku správnej žalobe
uviedol, že sa stotožňuje s argumentami žalovaného, pričom žalovaný v správnom konaní dostatočne

zistil neexistenciu možných negatívnych vplyvov posudzovanej činnosti na životné prostredie. Uviedol,
že žalovaný zabezpečil záverečnú správu z hydrogeologického prieskumu, rozhodnutie o schválení
využiteľného množstva vody pre vrty HV-4 a HV-5, odborné stanovisko ENVIEGO s.r.o. (oprávnená
osoba), stanovisko spoločnosti HYDRANT s.r.o., znalecký posudok č. 5/2017, ako aj iné dôkazy
preukazujúce, že posudzovanou činnosťou nedôjde k relevantným zásahom do životného prostredia.

V konaní sa skutočne nemalo a nemohlo posudzovať, či bude spoločnosť odoberať vodu, nakoľko
na využívanie vôd sa vzťahujú iné právne predpisy, o tejto činnosti rozhodujú iné orgány a bude
sa posudzovať samostatne. Nie je mu zrejmé, aké ďalšie dôkazy by mali byť vykonané, žalovaný
sa v správnom konaní vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a argumentami žalobcu.
Uviedol, že spoločnosť podala návrh už v roku 2016, no nemá istotu, či bude môcť vôbec realizovať

zamýšľanú činnosť. Opäť v závere navrhol súdu zamietnuť žalobu ako nedôvodnú.

Replika žalobcu

52. Žalobca v úvode vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka konania k správnej žalobe

opäť uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím správnych orgánov, podľa ktorých zmena navrhovanej činnosti
„rozšírenie závlahy pre pestovateľský sad – POMI – Látkovce“ nepodlieha povinnosti posudzovania
v plnom rozsahu podľa zákona o EIA. Žalobca upozornil, že navrhovaná zmena sa týka zásahov do
územia, ktoré má významný vplyv na strategický zdroj pitnej vody slúžiaci obci a jej obyvateľom. Z
tohto dôvodu považoval za nevyhnutné, aby sa činnosť posudzovala v úplnom procese EIA, nie len

prostredníctvom zisťovacieho konania.

53. Zároveň žalobca poukázal na predchádzajúce súdne rozhodnutie (KS Trenčín, sp. zn.
11S/119/2017), ktoré potvrdzuje dôležitosť skúmania vplyvov na pitnú vodu v obdobných prípadoch.Podľa názoru žalobcu neboli dôsledne vyhodnotené všetky riziká, najmä z pohľadu možného
negatívneho vplyvu na množstvo a kvalitu podzemných vôd. Odborné podklady, ktoré boli v rámci
konania predložené (hydrogeologické posudky, stanoviská dotknutých orgánov), považoval žalobca za

nedostatočné, neaktuálne alebo neobjektívne, pričom upozornil aj na ich obmedzený rozsah.

54. V závere repliky požiadal, aby súd v konaní dôsledne preskúmal zákonnosť postupu správnych
orgánov, posúdil primeranosť vykonaného dokazovania a vyhodnotil, či bol naplnený účel zákona o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie, najmä vo vzťahu k ochrane verejného záujmu a základnému

právu obyvateľov na prístup k nezávadnej pitnej vode.

55. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
56. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol

zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu
v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
57. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom

pojednávaní dňa 13.03.2025 za účasti právneho zástupcu žalobcu, žalobcu, žalovaného ako aj ďalšieho
účastníka 9/.

58. Podľa článku 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na priaznivé životné prostredie.

59. Podľa článku 44 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom
ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

60. Podľa článku 44 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov,
o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť

o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich
živočíchov.

61. Podľa § 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 17/1992 Zb.“) životným prostredím je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov

včítane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny,
pôda, organizmy.

62. Podľa § 6 zákona č. 17/1992 Zb. trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti je taký rozvoj, ktorý súčasným i
budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby a pritom neznižuje

rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov.

63. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 17/1992 Zb. každý, kto využíva územie alebo prírodné zdroje, projektuje,
vykonáva alebo odstraňuje stavby, je povinný také činnosti vykonávať len po zhodnotení ich vplyvov
na životné prostredie a zaťaženie územia, a to v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitnými

predpismi.

64. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vodný zákon“) voda ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná

surovina a prírodné bohatstvo, ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu, a ktorej nedostatok
môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva alebo ohroziť plnenie základných funkcií štátu.

65. Podľa § 2 písm. d) vodného zákona vodným útvarom je trvalé alebo dočasné sústredenie vody na
zemskom povrchu alebo pod jeho povrchom, ktoré je charakterizované typickými formami výskytu a

znakmi hydrologického režimu.

66. Podľa § 2 písm. f) vodného zákona útvarom podzemnej vody je vymedzené množstvo podzemnej
vody hydrogeologického kolektora alebo hydrogeologických kolektorov.67. Podľa § 2 písm. a) vodného zákona hydrogeologickým kolektorom podzemnej vody je horninové
teleso, ktorého pórovitosť a priepustnosť sú v porovnaní s okolitým horninovým prostredím natoľko

väčšie, že gravitačná voda v ňom môže prúdiť rýchlejšie a možno z neho odoberať významnejšie
množstvo podzemnej vody.

68. Podľa § 3 ods. 1 vodného zákona vody sa členia na povrchové vody a podzemné vody.

69. Podľa § 3 ods. 3 vodného zákona podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod
povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím
vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla
z horninového prostredia (ďalej len "geotermálna voda"). Podzemnými vodami zostávajú podzemné
vody aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou, činnosťou vykonávanou
banským spôsobom alebo vykonaním inej obdobnej činnosti.

70. Podľa § 3 ods. 4 vodného zákona podzemné vody sú prednostne určené na zásobovanie
obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom.
Iné použitie podzemných vôd je možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia.

71. Podľa § 4b ods. 1 vodného zákona zisťovaním množstva, kvality a režimu povrchových vôd
a sledovaním vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd sa zabezpečujú podklady potrebné na
tvorbu koncepcií udržateľného využívania povrchových vôd a ich ochrany, na prípravu a spracovanie
plánov manažmentu správneho územia povodia (ďalej len "plán manažmentu povodia"), výkon štátnej
vodnej správy, poskytovanie informácií verejnosti a na potreby užívania vôd. Zisťovanie množstva,

režimu, kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd sa komplexne
vykonáva v povodiach, v čiastkových povodiach a v útvaroch povrchových vôd.

72. Podľa § 4c ods. 1 vodného zákona hodnotenie stavu podzemných vôd slúži na vypracovanie
podkladov potrebných na tvorbu vodnej politiky, plánov manažmentu povodí, koncepcií využívania vôd

a ich ochrany, na výkon štátnej správy, na poskytovanie informácií verejnosti a na podávanie správ
medzinárodným inštitúciám. Hodnotenie stavu podzemných vôd sa komplexne vykonáva v útvaroch
podzemných vôd.

73. Podľa § 4c ods. 2 vodného zákona stavom podzemných vôd je všeobecné vyjadrenie stavu útvaru

podzemných vôd, ktorý je určený kvantitatívnym stavom alebo chemickým stavom podľa toho, ktorý z
nich je horší.

74. Podľa § 4c ods. 5 vodného zákona kvantitatívny stav útvaru podzemných vôd je vyjadrením miery
ovplyvnenia útvaru podzemných vôd priamymi odbermi a nepriamymi odbermi podzemných vôd. Kritériá

hodnotenia kvantitatívneho stavu útvaru podzemných vôd a klasifikácia kvantitatívneho stavu útvaru
podzemných vôd sú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisov podľa § 81 ods. 1 písm. h).

75. Podľa § 4c ods. 6 vodného zákona súčasťou hodnotenia kvantitatívneho stavu podzemných vôd je
a) hodnotenie hydrologického režimu podzemných vôd a hodnotenie jeho dlhodobých zmien a

krátkodobých zmien a hodnotenie trendov,
b) bilancovanie množstva podzemných vôd (ďalej len "vodná bilancia").

76. Podľa § 4c ods. 7 vodného zákona kvantitatívny stav útvaru podzemnej vody sa považuje za dobrý,
ak

a) stanovené využiteľné zdroje podzemnej vody nie sú presiahnuté dlhodobým priemerným ročným
odoberaným množstvom,
b) nedochádza k významnému pretrvávajúcemu poklesovému trendu hladín podzemných vôd v útvare
podzemnej vody, ktorý je spôsobený antropogénnymi vplyvmi,
c) nedochádza k významnému zhoršeniu stavu útvarov povrchových vôd spôsobených poklesom hladín

podzemných vôd alebo zmenami prúdenia podzemných vôd,
d) nedochádza k významnému poškodeniu suchozemských ekosystémov vplyvom poklesu hladín
podzemnej vody.77. Podľa § 2 zákona o posudzovaní vplyvov účelom zákona je najmä
a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii
environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na

podporu trvalo udržateľného rozvoja,
b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a
navrhovanej činnosti na životné prostredie,
c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti
vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom,

d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného
prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia,
e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení
činnosti podľa osobitných predpisov.

78.Podľa§3písm.a)zákonaoposudzovanívplyvovnaúčelytohtozákonavplyvnaživotnéprostredieje

akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu,
biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo
a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi.

79. Podľa § 3 písm. c) zákona o posudzovaní vplyvov na účely tohto zákona posudzovanie vplyvov

navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto zákona, v priebehu
ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie
vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti
alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len "správa o hodnotení činnosti")

alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (ďalej
len "záverečné stanovisko"), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená účasť verejnosti
a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich
štátne hranice, aj s dotknutou stranou.

80. Podľa § 3 písm. f) zákona o posudzovaní vplyvov na účely tohto zákona navrhovaná činnosť alebo
zmena navrhovanej činnosti (ďalej len "navrhovaná činnosť alebo jej zmena") je realizácia stavieb, iných
zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické
aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny.

81. Podľa § 29 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2,
navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému
orgánu písomne a elektronicky
a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania
navrhovaná činnosť alebo

b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom
zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.

82. Podľa § 29 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov príslušný orgán na základe zámeru alebo
oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej

činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet
zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.

83. Podľa § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť
alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie

konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

84. Podľa § 29 ods. 11 zákona o posudzovaní vplyvov výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie
vydané v zisťovacom konaní.

85. Podľa § 29 ods. 12 zákona o posudzovaní vplyvov rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní
oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho
konania podľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, akv rozhodnutí príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa
tohto zákona.

86.Podľa§29ods.13zákonaoposudzovanívplyvovvýrokováčasťrozhodnutiavydanéhovzisťovacom
konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie,
či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v
ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,
výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné

prostredie.

87. Kritériá pre zisťovacie konanie podľa § 29 zákona o posudzovaní vplyv stanovuje príloha č. 10
k zákonu o posudzovaní vplyv. Sú nimi:

I. Povaha a rozsah navrhovanej činnosti

1. Rozsah navrhovanej činnosti (vyjadrený v technických jednotkách).
2. Súvislosť s inými činnosťami (jestvujúcimi, prípadne plánovanými).
3. Požiadavky na vstupy (napr. záber lesných pozemkov a pôdy, využívanie vody, potreba surovín
a celkové využitie prírodných zdrojov, potreba energetických zdrojov).
4. Údaje o výstupoch, najmä znečistenie ovzdušia, tvorba odpadov, odpadové vody, iné odpady, hluk,

vibrácie, žiarenie, teplo, zápach a iné očakávané vplyvy).
5. Pravdepodobnosť účinkov na zdravie obyvateľstva.
6. Ovplyvňovanie pohody života.
7. Celkové znečisťovanie alebo znehodnocovanie prostredia vrátane ovplyvňovania biodiverzity.
8. Riziko nehôd s prihliadnutím najmä na použité látky a technológie, ako aj ďalšie možné riziká spojené

s realizáciou navrhovanej činnosti (napr. prírodné katastrofy, zmena klímy).

II. Miesto vykonávania navrhovanej činnosti
Pri zisťovacom konaní sa musí vziať do úvahy environmentálna citlivosť oblasti, ktorá bude
pravdepodobne zasiahnutá navrhovanou činnosťou s prihliadnutím najmä na

1. súčasný stav využitia územia,
2. súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou,
3. relatívny dostatok, kvalitu a regeneračné schopnosti prírodných zdrojov v dotknutej oblasti a v
horninovom prostredí,
4. únosnosť prírodného prostredia, najmä ak ide o tieto oblasti:

4.1. vodné útvary,
4.2. mokrade,
4.3. pobrežné oblasti (riek, jazier, nádrží) vrátane ústí riek,
4.4. pohoria a lesy,
4.5. chránené územia [napr. chránená krajinná oblasť, národný park, chránený areál, prírodná

rezervácia, národná prírodná rezervácia, prírodná pamiatka, národná prírodná pamiatka, chránený
krajinný prvok, chránené vtáčie územie, navrhované chránené vtáčie územie, územie európskeho
významu, európska sústava chránených území (Natura 2000), chránené vodohospodárske oblasti],
4.6. oblasti významné z hľadiska výskytu, ochrany a zachovania vzácnych druhov fauny a flóry (napr.
chránené druhy a ich biotopy),

4.7. oblasti, v ktorých už bola vyčerpaná únosnosť prírodného prostredia,
4.8. husto obývané oblasti,
4.9. historicky, kultúrne alebo archeologicky významné oblasti.

III. Význam a vlastnosti očakávaných vplyvov

Význam a vlastnosti očakávaných vplyvov sa posudzuje vo vzťahu ku kritériám uvedeným v bodoch I.
a II. s prihliadnutím najmä na
1. pravdepodobnosť vplyvu,
2. rozsah vplyvu (napr. veľkosť dotknutej geografickej oblasti a veľkosť dotknutej populácie),
3. pravdepodobnosť vplyvu presahujúceho štátne hranice,

4. veľkosť a komplexnosť vplyvu,
5. predpokladaný začiatok, trvanie, frekvenciu a reverzibilitu vplyvu,
6. povahu vplyvu,
7. kumuláciu vplyvu s vplyvom iných existujúcich alebo schválených činností,8. možnosť účinného zmiernenia vplyvu.

88. Podľa § 3 ods. 2 veta prvá správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní

v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie
týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k
podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy.

89. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo

spoľahlivo zisteného stavu veci.

90. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

91. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

92. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

93. Z administratívneho konania vyplýva, že spoločnosť POMI, s.r.o, Látkovce 441,957 01 Bánovce nad

Bebravou, IČO: 36 566 322 (ďalej aj ,,navrhovateľ“ alebo ďalší účastník konania 9/) doručila dňa 13. 06.
2016 prvostupňovému správnemu orgánu žiadosť o vykonanie zisťovacieho konania podľa zákona EIA
pre zmenu navrhovanej činnosti „Rozšírenie závlahy pre pestovateľský sad-POMI-LÁTKOVCE“ (ďalej aj
„zmena navrhovanej činnosti“). Prílohou žiadosti bola dokumentácia - Oznámenie o zmene navrhovanej
činnosti vypracovaná podľa prílohy č. 8 zákona EIA. Predmetom zmeny navrhovanej činnosti je

rozšírenie trasy závlahového vodovodu zo závlahového systému spoločnosti Hydromeliorácie š.p.
Bratislava, nachádzajúcom sa v k. ú. B. C.. Závlahové potrubie dĺžky 3 997 m má prepojiť závlahové
zariadenia PČS 1 a PČS 2 (HV-4 a HV-5) garantujúce dodávku závlahovej vody v množstve 5-6 1/s s
akumulačnými nádržami nachádzajúcimi sa na pozemkoch navrhovateľa v k. ú. D.. Líniová stavba bude
vedená na pozemkoch KN-E Č. 1752, č. 1811, č. 1754, č. 1762, č. 1782, č. 1997 v k. ú. B. C. a na

pozemkoch KN-E Č. 112, KN-C č. 147, č. 136/1, č. 145/10, č. 145/12. č. 145/13. M. XXX, M. XX/X, M.
XX/X, č. 80. č. 101/1, č. 105/7,10,11, č. 103/3, 5,6 v k. ú. D..

94. Žalovaný rozhodnutím č. OU-TN-OOP3-2017/021987-002 Kom zo dňa 07. 08. 2017 podané
odvolania účastníkmi konania vtedy prebiehajúceho administratívneho konania, t.j. obec Dolné

Vestenice, spoločnosť VEGUM a. s.; Slovenský zväz záhradkárov, Základná organizácia Dolné
Vestenice; Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Dolné Vestenice,
Záhumenská 135/36,972 23 Dolné Vestenice; Základná organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku
Dolné Vestenice, Ľudovíta Štúra 24/8,972 23 Dolné Vestenice; Slovenský zväz zdravotne postihnutých,
Základná organizácia, L. I. K. XXX/XX,XXX XX B. C.; Slovenský zväz ochrancov prírody a

krajiny, Základná organizácia Čistý prameň, Gumárenská 331/10,972 23 Dolné Vestenice zamietol a
rozhodnutie č. OU-BN-OSZP-2017/000128-070 zo dňa 26.04.2017 potvrdil.

95. Obec Dolné Vestenice ako žalobca doručil Krajskému súdu v Trenčíne žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia č. OU-TN-OOP3-2017/021987-002 Kom zo dňa 07. 08. 2017.

96.OpodanejsprávnejžaloberozhodolKrajskýsúdvTrenčínetak,žerozsudkomč.k.11S/119/2017-388
zo dňa 22. 09. 2020 zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-TN-OOP3-2017/021987-002 Kom zo dňa 07,
08. 2017 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-BN-OSZP-2017/000128-070 zo dňa
26.04.2017 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Dôvodom pre zrušenie
obochrozhodnutíbolapodľaKrajskéhosúdunedostatočnezodpovedanáotázkaovplyvochnavrhovanej

činnosti na stav podzemnej vody v katastrálnom území žalobcu v súlade s ustanoveniami prílohy č. 10
zákona EIA. Ako nedostatočnú uviedol Krajský súd v Trenčíne skutočnosť, že vzhľadom na prebiehajúce
klimatické zmeny nebol vykonaný v predmetnom území aktuálny hydrogeologický prieskum.97. Správne orgány viazané právnym názorom prezentovaným v rozsudku Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 11S/119/2017-388 zo dňa 22. 09. 2020 vyžiadali od navrhovateľa listom č. OU-BN-
OSZP-2021/003191-002 zo dňa 20. 04. 2021 doplnenie oznámenia o zmene navrhovanej činnosti o

záverečnúsprávusvýpočtommnožstievpodzemnejvodyvzmysle§16a§18zákonač.569/2007Z.z.o
geologických prácach (geologický zákon) a vyhlášky ministerstva životného prostredia SR č. 51/2008 Z.
z..Navrhovateľ dňa 28. 12. 2021 doručil Záverečnú správu z hydrogeologického prieskumu - Závlahové
stavby spoločnosti Hydromeliorácie š.p. s výpočtom množstiev podzemných vôd Dolné Vestenice - HV4
a HV5 vypracovanú I. N. J. - odborne spôsobilou osobou za spoločnosť HYDRANT s.r.o„ Stupavská

34.83106Bratislavavdecembri2021.Navrhovateľzároveňupovedomilprvostupňovýsprávnyorgán,že
záverečnásprávabolazaslanádokomisiepreschvaľovaniemnožstievpodzemnýchvôdnaMinisterstve
životného prostredia SR (ďalej len ,,hydrogeologická komisii“). V zmysle predložených podkladov bolo
hydrogeologickou komisiou schválené dňa 25. 02. 2022 pre vrty HV-4 a HV-5 na lokalite Dolné
Vestenice využiteľné množstvo podzemnej vody v kategórii B o objeme 10 1/s pre každý vrt. Zo
Záverečnej správy z hydrogeologického prieskumu - Závlahové stavby spoločnosti Hydromeliorácie

š.p. vyplýva, že cieľom prieskumných prác bolo v zmysle legislatívnych požiadaviek vykonať aktuálny
výpočet využiteľného množstva podzemnej vody v kategórii B z predmetných využívaných vrtov
HV-4 a HV-5 pre zabezpečenie potrieb závlahy poľnohospodárskej pôdy počas závlahovej sezóny. V
predmetnej oblasti sa nachádzajú 2 hydrogeologické celky – hydrogeologický celok kvartéru, kde je
podzemná voda viazaná na štrkový komplex a je v priamej hydraulickej spojitosti s hladinou vody v

Nitrici a hydrogeologický celok mezozoika patriaci k tzv. hydrogeologickému rajónu MP066, ktorý je
odvodňovaný krasovými prameňmi s predpokladaným špecifickým odtokom 8 – 9 l/s na km2 resp.
alebo skryto vystupuje do horninových štruktúr v Bánoveckej kotline, prípadne do povrchového toku
Nitrice. Časť podzemných vôd je pravdepodobne transportovaná do veľkých hĺbok, kde sa ohrieva a
mineralizuje. Zdrojom vody je infiltrovaná zrážková voda. Vrty HV-4 a HV-5 s hĺbkou 7m zachytávajú

dominantne len kvartérne horizonty – fluviálne štrkové súvrstvia z blízkeho toku Nitrica. Podzemná
voda z oboch studní je využívaná len na zavlažovanie nie kontinuálnym spôsobom. Metodika postupu
riešenia geologickej úlohy vychádzala zo spôsobu využívania oboch studní. Systém závlah funguje v
poloautomatickom režime s cieľom naplniť retenčnú nádrž závlahovej vody navrhovateľa vzdialenú 4,5
km od zdroja. Za účelom stanovenia kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov zvodneného prostredia

v studniach HV-4 a HV-5 bola realizovaná 32 dňová spoločná hydrodynamická skúška. Pri porovnaní
výsledkov hydrodynamických skúšok so skúškami realizovanými v rokoch 1975 a 1978 bola preukázaná
zhoda v rôznych parametroch, predovšetkým vo výsledných hodnotách koeficientov filtrácie (ovplyvňujú
zvýšenie hladiny vody v studni po ukončení čerpania) a vo vzájomnej závislosti zníženia hladiny v studni
od čerpaného množstva vody. S ohľadom na uvedené je možné konštatovať, že nakoľko bolo v minulosti

povolené a odporučené množstvo čerpanej vody 65 l/s a dnes sa plánuje využívať 20 l/s, existuje
veľká rezerva v možnosti využívania podzemnej vody. Záverom geologickej úlohy je, že studňu HV-4 a
HV-5 je možné využívať nepretržitým čerpaním s výdatnosťou Q = 10 l/s za podmienky rešpektovania
navrhovanej minimálnej hladiny vody v studniach. Autor záverečnej správy zároveň navrhol opatrenia
na ochranu vôd a spôsob prevádzkového monitorovania. V závere tiež posúdil vplyv využívania zdroja

podzemnej vody na životné prostredie, pričom uviedol, že podzemná voda v skúmanom území je
obnoviteľným prírodným zdrojom. Pri ďalšom využívaní zdrojov HV-4 a HV-5 bude využívaná len taká
časť z prírodných zdrojov, pri ktorej nebude dochádzať k neprípustnému ovplyvneniu prírodného odtoku.
Doterajšímvyužívanímzdrojanebolipreukázanénegatívnetrendyvovplyvochnaživotnéprostredie,aje
možné predpokladať, že tento stav sa pri zachovaní súčasných hydrogeologických podmienok nezmení.

V zmysle podkladov rozhodnutia bolo hydrogeologickou komisiou schválené dňa 25. 02. 2022 pre vrty
HV-4 a HV-5 na lokalite Dolné Vestenice využiteľné množstvo podzemnej vody v kategórii B o objeme
10 l/s pre každý vrt.
98. Predmetom aktuálneho súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného - Okresného úradu Trenčín,
odbor opravných prostriedkov č. OU-TN-OOP3-2022/028681-009 zo dňa 10. novembra 2022, ktorým

rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu Bánovce nad
Bebravou, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BN-OSZP-2022/000371-045 zo dňa 25. 05.
2022, ktorý podľa § 3 písm. k), § 53 ods. 1 písm. c) a § 56 písm. b) zákona o posudzovaní vplyvov, po
ukončení zisťovacieho konania podľa § 29 zákona o posudzovaní, o posudzovaní zmeny navrhovanej
činnosti „Rozšírenie závlahy pre pestovateľský sad - POMI - LÁTKOVCE”, ktorej navrhovateľom bola

spoločnosť POMI, s.r.o. LÁTKOVCE, D. XXX, XXX XX E. F. E., na základe vykonaného správneho
konania podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Správny poriadok“), že zmena navrhovanej činnosti „Rozšírenie závlahy pre pestovateľský sad - POMI
- LÁTKOVCE”, uvedená v predloženom oznámení (spracovateľ PROGRESING, Ing. Peter Reisel,Nezábudková 2061, 955 0l Topoľčany, máj 2016), doplnenom o Znalecký posudok č. 5/2017 vo
veci posúdenia stavu podzemnej vody v katastri obce Dolné Vestenice v rámci projektu „Rozšírenie
závlah pre pestovateľský sad — POMI — LÁTKOVCE” (vypracovali H. G. J. K., H. a G. L. M.,

Slovenská technická univerzita v Bratislave, Vazovova 5, 812 43 Bratislava) a o Záverečnú správu
z hydrogeologického prieskumu (vypracovala spoločnosť HYDRANT s.r.o., Stupavská 34, Bratislava,
zodpovedný riešiteľ I. N. J.), ktorej navrhovateľom je spoločnosť POMI, s.r.o. LÁTKOVCE, D. XXX, XXX
XX E. F. E., IČO: 36 566 322 sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní. Zároveň v súlade
s ust. § 29 ods. 13 zákona druhej vety príslušný orgán určil podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú

vplyv na životné prostredie, a splnenie ktorých je pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby
a v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov nevyhnutné preukázať:
1. V dotknutom úseku lesného pozemku, parcely EKN č. 112 v k. ú. D., kde prechádza trasa potrubia
v tesnej blízkosti územia európskeho významu SKUEV0128 Rokoš a chráneného vtáčieho územia
SKCHVU028 Strážovské vrchy nemôže dôjsť výrubu stromov.
2. Práce v súvislosti so stavbou je potrebné vykonať tak aby nebolo tiež zasahované do existujúcej mimo

lesnej drevinovej vegetácie. Územie je potrebné po ukončení prác uviesť do pôvodného stavu.
3. V ďalšom stupni povoľovania bude potrebné prehodnotiť a zosúladiť so v súčasnosti platnou
legislatívou vydané povolenie na odber podzemnej vody zo zdrojov, ktoré budú spoločnosťou POMI
s. r. o. na základe zmluvy so štátnym podnikom Hydromeliorácie š. p. využívané. V tejto súvislosti je
povoľujúcemu orgánu potrebné doplniť údaje o predpokladaných maximálnych mesačných čerpaných

množstvách podzemnej vody. K tomuto procesu bude potrebné predložiť rozhodnutie ministerstva o
schválení záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody, nakoľko orgán štátnej vodnej
správy je viazaný pri povoľovaní odberu podzemných vôd hladinou podzemnej vody, ktorá ešte
umožňuje trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov a riadnu funkciu vodných útvarov s nimi
súvisiacich (§ 21 ods. 7 vodného zákona).

4. Podľa § 22 ods. 2 vodného zákona právnická osoba alebo fyzická osoba môže na základe kladného
stanoviska orgánu štátnej vodnej správy umožniť užívanie vôd v súlade s povolením na osobitné
užívanie vôd tretej osobe. Predmetné vodné stavby sú vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe
štátneho podniku Hydromeliorácie, š. p., ktoré sú aj držiteľom povolenia na odber vody. Spoločnosť
Hydromeliorácie š. p. je preto v súlade s § 22 ods. 2 vodného zákona povinná požiadať orgán štátnej

vodnej správy o stanovisko k možnosti užívania vôd spoločnosťou POMI, s. r. o.
5. Podľa § 16a ods. 1 vodného zákona ten, kto má záujem realizovať činnosť, ktorou môže dôjsť
k nesplneniu environmentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona, je povinný pred
jej povolením požiadať orgán štátnej vodnej správy o vydanie záväzného stanoviska. V záväznom
stanovisku orgán štátnej vodnej správy v sídle kraja určí, či sa pred povolením činnosti vyžaduje výnimka

podľa §16 ods. 6 písm. b) vodného zákona.

99. Žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Bánovce nad Bebravou,
odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-BN-OSZP-2022/000371-045 zo dňa 25. 05. 2022
potvrdil.

100. V intenciách podanej správnej žaloby zostáva stále sporná otázka vplyvov navrhovanej činnosti
na stav pozemnej vody v katastrálnom území žalobcu v súlade s ustanoveniami prílohy č. 10 zákona
o posudzovaní vplyvov, a teda či sa realizáciou navrhovanej činnosti zhorší alebo nezhorší aktuálna
úroveňzásobovaniaobyvateľstvaobcepitnouvodouzhľadiskatakkvantitatívnehoakoajkvalitatívneho.

101. V tejto súvislosti je na mieste zdôrazniť, že proces posudzovania nenahrádza proces povoľovania
danej činnosti a tiež nie je jeho účelom posudzovanie súladu s územnoplánovacou dokumentáciou obce.
Z prílohy č. 10 k zákonu o posudzovaní vplyvov možno vyvodiť potrebu holistického a komplexného
prístupu k aplikácii § 29 zákona o posudzovaní vplyvov v štádiu zisťovacieho konania. Pri posudzovaní

povahy a rozsahu navrhovanej činnosti sa vyhodnocuje nielen formálna súvislosť s inými činnosťami
a požiadavky na vstupy (tu množstvo vody požadovanej na závlahy), ale aj spôsobilosť navrhovanej
činnosti alebo jej zmeny ovplyvniť pohodu života (I.6). Z prílohy č. 10 k zákonu o posudzovaní vplyvov
tiež vyplýva, že pri položke „Miesto vykonávania navrhovanej činnosti“ musí správny orgán v rámci
zisťovacieho konania vziať do úvahy environmentálnu citlivosť oblasti, ktorá bude pravdepodobne

zasiahnutá navrhovanou činnosťou s prihliadnutím predovšetkým na únosnosť prírodného prostredia,
najmä ak ide aj o oblasti vodných útvarov.102. V prvom rade je potrebné reflektovať na fakt, že predmetom posúdenia nie je posúdenie platných
povolení na odber podzemnej vody. Uvedené povolenia na odber podzemnej vody sú v zmysle § 80e
ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. (ďalej ,,len zákona o vodách“) stále platné. O uvedenej skutočnosti bol

žalobca upovedomený po doručení jeho žiadosti o preverenie povolení vo veci odberu podzemných vôd
navrhovateľom vo svojom liste č. OU-PD-OSZP-2022/023381 zo dňa 15. 07. 2022 Okresným úradom
Prievidza, odbor starostlivosti o životné prostredie.
103. Zmenou navrhovanej činnosti je v danom prípade prepojenie vrtov HV-4 a HV-5 s akumulačnou
nádržouvareálinavrhovateľa.Zmenounavrhovanejčinnostijeajposúdeniezníženiahodnotycelkového

množstva odoberaných podzemných vôd pre uvedené vrty (Pre HV-4 z pôvodný ch Q=13,75 l/s na Q=10
l/s a pre HV-5 z pôvodných Q= 15,70 l/s na Q=10 l/s). Navrhovateľ sa zaviazal v nájomnej zmluve na
vlastné náklady pravidelne udržiavať a opravovať zariadenia - technicko-prevádzkové celky hlavných
závlahových zariadení tak, aby bola zachovaná ich funkčnosť a bezpečnosť.
104. Z predloženej Záverečnej správy, ktorá bola schválená právoplatným rozhodnutím Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky č. 689/2022 zo dňa 01.07.2022 nepochybne vyplýva, že

v rezervoári v katastrálnom území žalobcu sa nachádza dostatočne využiteľné množstvo podzemných
vôd umožňujúce odber podzemnej vody z vrtu HV-4 a HV-5.
105. Žalobca v konaní opakovane vyjadril v tomto smere obavy, avšak tieto neboli z jeho strany ničím
podložené. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že ide o odbornú otázku, ktorú sám nie je oprávnený
riešiť. Predmetná Záverečná správa bola vypracovaná odborne spôsobilou osobou a následne bola

schválená rozhodnutím Ministerstva životného prostredia zo dňa 01.07.2022.
106. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, z dôvodov uvedených v žalobe dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je
v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP správnu žalobu zamietol.

107. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania
účastníkom konania nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov
konania žalovanému. Žalovanému orgánu verejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania

nepriznal,nakoľkotonemožnospravodlivopožadovať(§168SSP). Ďalšímúčastníkomkonaniasprávny
súd voči neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil
žiadnutakúpovinnosť,vsúvislostisktoroubyimvzniklitrovyazároveňnezistildôvodyhodnéosobitného
zreteľa pre ktoré by im mali byť voči žalobcovi priznané iné trovy.
108. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).