Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511216630
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2511216630.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:

JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová, v spore žalobcu: Obec Banka, so sídlom Banka,
Topoľčianska cesta 23, IČO: 35 594 233, zastúpeného advokátom: Mgr. Július Meszároš, so sídlom
Námestie sv. Anny 7269/20B, Trenčín, proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D.
XXXX/XX, 2. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, 3. B. D., neznámy vlastník, zastúpený
Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, 4. F. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Iveta Balalová, so sídlom Ružová
dolina 10, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. PN-8C/329/2011-873 zo dňa 18. decembra 2023 v spojení
s opravným uznesením č. k. PN-8C/329/2011-928 zo dňa 19. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výrokoch I., II., III.,
IV., V., VI., VII., VIII. p o t v r d z u j e, výrok IX. m e n í tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.

II. Žalovanej 4. p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100

%, žalovaným 1., 2., 3. n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a
žalovaného 1. A. B., 2. E. B., 3. B. D., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36,
Bratislava, 4. F. G., k nehnuteľnostiam - pozemkom v k. ú. C., obec C., okres Piešťany zapísaným:
na LV č. XXXX ako C-KN parc. č. 1240/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 300 m2, C-KN parc.
č. 1240/8 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 35 m2, na LV č. XXXX ako C-KN parc. č. 1241/1
záhrada o výmere 617 m2, C-KN parc. č. 1241/9 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 85 m2, na LV
č. XXX ako C-KN parc. č. 1255/11 orná pôda o výmere 2 570 m2, C-KN parc. č. 1255/38 zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 172 m2, II. výrokom vyporiadal zrušené podielové spoluvlastníctvo tak, že
do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal: na LV č. XXXX C-KN parc. č. 1240/8 zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 35 m2, na LV č. XXXX C-KN parc. č. 1241/9 zastavaná plocha a nádvorie o výmere
85 m2, na LV č. XXX C-KN parc. č. 1255/38 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 172 m2, v podiele
o veľkosti 1/1 k celku, a tiež novovytvorené nehnuteľnosti - pozemky: C-KN parc. č. 1240/9 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 93 m2, C-KN parc. č. 1241/10 záhrady o výmere 171 m2, C-KN parc. č.
1255/40 orná pôda o výmere 352 m2, vzniknuté na základe geometrického plánu č. 177-153/2018 zo

dňa 10.10.2018 vyhotoveného GeoGlobe, s.r.o. Piešťany, úradne overeného dňa 24.10.2018 pod č.
720/2018 v podiele o veľkosti 1/1 k celku, III. výrokom do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1.,
2., 3., 4. prikázal novovytvorené nehnuteľnosti - pozemky: C-KN parc. č. 1240/1 zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 207 m2, C-KN parc. č. 1241/1 záhrady o výmere 446 m2, C-KN parc. č. 1255/11 ornápôdaovýmere2218m2,vzniknuténazákladegeometrickéhoplánuč.177-153/2018zodňa10.10.2018
vyhotoveného GeoGlobe, s.r.o. Piešťany, úradne overeného dňa 24.10.2018 pod č. 720/2018, a to v
nasledovných podieloch: žalovaný 1. o veľkosti podielu 32/53 k celku, žalovaní 1. a 2. v rámci BSM o

veľkosti podielu 51/265 k celku, žalovaný 3. o veľkosti podielu 8/53 k celku, žalovaný 4. o veľkosti podielu
14/265 k celku, IV. výrokom uložil žalobcovi povinnosť na vyrovnanie podielov titulom vyporiadania
zaniknutého podielového spoluvlastníctva žalovanému 1. vyplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozsudkuvpeniazochsumu9.821,10eura,V.výrokomuložilžalobcovipovinnosťnavyrovnaniepodielov
titulom vyporiadania zaniknutého podielového spoluvlastníctva žalovaným 1. a 2. vyplatiť v lehote 30

dní od právoplatnosti rozsudku v peniazoch sumu 3.130,11 eura, VI. výrokom uložil žalobcovi povinnosť
na vyrovnanie podielov titulom vyporiadania zaniknutého podielového spoluvlastníctva žalovanému 3.
vyplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku v peniazoch sumu 2.454,96 eura, VII. výrokom
uložil žalobcovi povinnosť na vyrovnanie podielov titulom vyporiadania zaniknutého podielového
spoluvlastníctva žalovanej 4. vyplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku v peniazoch sumu
859,05 eura, VIII. výrokom je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku geometrický plán č. 177-153/2018 zo

dňa10.10.2018vyhotovenýGeoGlobe,s.r.o.Piešťany,úradneoverenýdňa24.10.2018podč.720/2018,
IX. výrokom priznal žalovaným 1., 2., 3., 4. nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 136 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, 2 zákon a č.

40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“),
s poukazom na procesné ustanovenia § 232 ods. 3, § 256 ods. 2, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočností, že žalobca a žalovaní 1., 2., 3., 4. sú podielovými

spoluvlastníkmi troch pozemkov, a to nehnuteľností vedených Okresným úradom Piešťany, katastrálny
odbor, nachádzajúcimi sa v okrese Piešťany, obci C., katastrálnom území C., ako parcely registra
„C“, parc. č. 1240/1, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 335 m2 zapísanej na
LV č. XXXX, parc. č. 1241/1, druh pozemku - záhrady, o výmere 702 m2 zapísanej na LV č. XXXX,
parc. č. 1255/11, druh pozemku - orná pôda, o výmere 2742 m2 zapísanej na LV č. XXX, pričom

žalobcovi prislúcha spoluvlastnícky podiel o veľkosti 24/192-in k celku a spoluvlastnícky podiel o veľkosti
3/64-in k celku (parcela 1255/11), spoluvlastnícky podiel o veľkosti 24/192-in k celku a spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 3/64-in k celku (parcela 1241/1) a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 24/192-in k celku
a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/64-in k celku (parcela 1240/1). Na časti uvedených parciel bol
žalobcom ako minoritným spoluvlastníkom bez súhlasu žalovaných ako podielových spoluvlastníkov

vybudovaný chodník, tzv. „Eurochodník, ktorý vedie popri Vápenickom potoku medzi obcou Banka a
Kúpeľným ostrovom a spája obec s Kúpeľným ostrovom.

4. Právne prvoinštančný súd uzavrel, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože medzi stranami sporu
nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a to ani po niekoľko ročných

pokusoch o vyriešenie sporu dohodou medzi stranami. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam týkajúcim sa
spoluvlastníctva žalobcu a žalovaných 1. až 4. mal okresný súd zo zhodných záverečných vyjadrení
strán sporu a tiež po následnom pripustení zmeny žaloby na pojednávaní konanom dňa 16.11.2023 za
to, že otázka vyporiadania konkrétnych parciel v konkrétnych výmerách už nie je medzi stranami sporná,
spornou medzi stranami ostala len výška hodnoty uvedených nehnuteľností, a z toho vyplývajúca suma

na vyrovnanie podielov žalovaných titulom vyporiadania zaniknutého podielového spoluvlastníctva.
Podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam v katastrálnom území C. zapísaným na LV
č. XXXX ako C-KN parc. č. 1240/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 300 m2, C-KN parc. č.
1240/8 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 35 m2, na LV č. XXXX ako C-KN parc. č. 1241/1 záhrada
o výmere 617 m2, C-KN parc. č. 1241/9 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 85 m2 , na LV č.

XXX ako C-KN parc. č. 1255/11 orná pôda o výmere 2 570 m2, C-KN parc. č. 1255/38 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 172 m2 zrušil a do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX C-KN parc. č. 1240/8 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 35 m2, na LV
č. XXXX C-KN parc. č. 1241/9 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 85 m2, na LV č. XXX C-KN
parc. č. 1255/38 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 172 m2 a tiež novovytvorené nehnuteľnosti -

pozemky: C-KN parc. č. 1240/9 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 93 m2, C-KN parc. č. 1241/10
záhrady o výmere 171 m2, C-KN parc. č. 1255/40 orná pôda o výmere 352 m2, všetky v podiele o
veľkosti 1/1 k celku, vzniknuté na základe geometrického plánu č. 177-153/2018 zo dňa 10.10.2018
vyhotoveného GeoGlobe, s.r.o. Piešťany, úradne overeného dňa 24.10.2018 pod č. 720/2018. Dopodielového spoluvlastníctva žalovaných 1., 2., 3., 4. prikázal novovytvorené nehnuteľnosti - pozemky:
C-KN parc. č. 1240/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 207 m2, C-KN parc. č. 1241/1 záhrady
o výmere 446 m2, C-KN parc. č. 1255/11 orná pôda o výmere 2 218 m2, vzniknuté na základe

geometrického plánu č. 177-153/2018 zo dňa 10.10.2018 vyhotoveného GeoGlobe, s.r.o. Piešťany,
úradne overeného dňa 24.10.2018 pod č. 720/2018, a to v nasledovných podieloch: žalovaný 1. o
veľkosti podielu 32/53 k celku, žalovaní 1. a 2. v rámci BSM o veľkosti podielu 15/265 k celku (správne
51/265 – pozn. odvolacieho súdu v súlade s opravným uznesením č. k. PN-8C/329/2011-928 zo dňa
19.3.2024), žalovaný 3. o veľkosti podielu 8/53 k celku, žalovaný 4. o veľkosti podielu 14/265 k celku.

Ohľadom výšky primeranej náhrady prvoinštančný súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 27/2020
vypracovanéhosúdomustanovenýmznalcomIng.StanislavomKaplanom,vzmyslektoréhobolaurčená
všeobecná - trhová hodnota nehnuteľností (pozemkov) v k. ú. C. (v čase vypracovania znaleckého
posudku-rok 2020), s ohľadom na existujúci územný plán obce pozemkov (t. j. v ich súčasnom právnom
stavetak,akosúzapísanénapríslušnýchLV,bezprihliadnutianaGPGeoGlobe)azapredpokladu,žeby
na uvedených parcelách (resp. ich častiach) nebol vybudovaný val s chodníkom (t. j. všetky by boli úplne

nezastavané),atovovýške238.000,-eur.Ztohona1m2potompripadásumavovýške(238.000:3.779
= 62,98 eura). Z tejto sumy okresný súd vychádzal ako všeobecnej hodnoty nehnuteľností z dôvodu, že
žalobca bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov predmetných parciel (a tiež ako menšinový
spoluvlastník) vybudoval na častiach parciel, ktorých sa tento spor týka, tzv. „Eurochodník“, ktorého je
výlučným vlastníkom. Preto pri stanovení výšky primeranej náhrady žalovaným vychádzal z hodnoty

nehnuteľností, ktorú by tieto nehnuteľnosti mali v čase vypracovania znaleckého posudku za situácie,
že by na uvedených parcelách nebol vybudovaný val s chodníkom a bez prihliadnutia na vypracovaný
geometrický plán. K uvedenému uviedol, že pre súd bolo irelevantné, či táto stavba bola vybudovaná
v rozpore s vtedy platnou právnou úpravou, nakoľko posudzovanie oprávnenosti/ resp. neoprávnenosti
tejto stavby nie je predmetom tohto konania a preto sa touto otázkou ani nezaoberal. Mal za to, že

podstatná bola tá skutočnosť, že na pozemkoch patriacich do podielového spoluvlastníctva žalobcu a
žalovaných bol bez súhlasu a vedomia žalovaných vybudovaný žalobcom „Eurochodník“, čím došlo k
zásahu do ich vlastníckych práv.

5. V odseku 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na závery znaleckého

posudku č. 27/2020, že všeobecná - trhová cena nehnuteľností (pozemkov, ktoré majú vzniknúť na
základe geometrického plánu č. 177-153/2018 zo dňa 10.10.2018 vyhotoveného GeoGlobe, s.r.o.) s
ohľadom na existujúci územný plán obce za predpokladu, že by na uvedených parcelách (resp. ich
častiach) v k. ú. C. nebol vybudovaný val s chodníkom (t. j. všetky by boli úplne nezastavané) je vo
výške 58.000 eur. Všeobecná - trhová cena nehnuteľností (pozemkov) s ohľadom na existujúci územný

plán obce pozemkov (t. j. v ich súčasnom právnom stave tak, ako sú zapísané na príslušných LV,
bez prihliadnutia na GP GeoGlobe, s.r.o.) a za predpokladu, že by na uvedených parcelách (resp. ich
častiach) v k. ú. C. nebol vybudovaný val s chodníkom (t. j. všetky by boli úplne nezastavané) je vo výške
238.000 eur. Všeobecná - trhová cena nehnuteľností (pozemkov) v k. ú. C., s ohľadom na existujúci
územný plán obce pozemkov (t. j. v ich súčasnom právnom stave tak, ako sú zapísané na príslušných

LV, bez prihliadnutia na GP GeoGlobe, s.r.o.) je vo výške 210.000 eur. Existencia chodníka pre peších
nemá žiadny vplyv na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov, nakoľko chodník je vybudovaný na korune
ochranného valu potoka Vápenník. Zaradenie pozemkov v rámci územného plánu do plôch verejnej
zelene môže mať 5 % až 20% vplyv na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov; pozemky určené v
ochrannom pásme môžu mať 1 % až 5 % vplyv na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov. Ceny

podobných nehnuteľností sa pohybujú v rozpätí od 30,- eur/m2 až po 80,- eur/m2. Na cenu majú vplyv
rôznefaktoryakosú:poloha,druhpozemku,tvarpozemku,výmera,dostupnosťinžinierskychsietí ainé.
Pričom k námietke žalobcu o nesprávnosti metódy uplatnenej znalcom pri určovaní ceny nehnuteľnosti,
uviedol okresný súd, že vykonaným dokazovaním nezistil žiadnu relevantnú skutočnosť, na základe
ktorej by mal dospieť k zisteniu, že závery znalca v podanom znaleckom posudku sú nesprávne. Ak

mal žalobca námietky voči znalcom použitým metódam pri vypracovaní znaleckého posudku, mal v
konaní možnosť navrhnúť, resp. predložiť dôkazy spochybňujúce závery znaleckého posudku (napríklad
výsluch znalca, kontrolný znalecký posudok a pod.). Len samotný laický názor žalobcu nepredstavuje
pre súd takú zásadnú okolnosť, ktorá by sama o sebe významným spôsobom spochybnila správnosť
záverov znalca. Na preukázanie tvrdení o cene nehnuteľností predložil žalobca kúpnu zmluvu so

zriadením vecného bremena uzatvorenú medzi Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, a.s. ako
predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, pričom cenu v nej stanovenú (11,08 eura/m2) považoval
za porovnateľnú, za akú by mali byť odkúpené sporné pozemky. Okresný súd bol názoru, že suma
11,08 eura/m2 je neaplikovateľná v predmetnom konaní, nakoľko uvádzané príklady pozemkov nie súporovnateľné s charakterom pozemkov, ktorých vyporiadania sa žalobca domáha, keďže je na nich
zriadené vecné bremeno.

6. Pri výpočte výšky výplaty primeranej náhrady žalovanému 1. žalobcom vychádzal okresný súd
z veľkosti podielov, keď žalovaný 1. bol v súhrne spoluvlastníkom 155,94 m2, ktoré nadobudne do
výlučného vlastníctva žalobca, t. j. 155,94 m2 x 62,98 eura = 9.821,10 eura. A teda žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému 1. náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 9.821,10 eur. Pri určení
výšky výplaty primeranej náhrady žalovaným 1. a 2. žalobcom vychádzal z veľkosti podielov, keď

žalovaní 1. a 2. boli v súhrne spoluvlastníkmi 49,7 m2, ktoré nadobudne do výlučného vlastníctva
žalobca, t. j. 49,7 m2 x 62,98 eura = 3.130,11 eur. A teda žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovaným 1. a 2. náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 3.130,11 eura. Pri určení výšky výplaty
primeranej náhrady žalovanému 3. žalobcom vychádzal z veľkosti podielov, keď žalovaný 3. bol v
súhrne spoluvlastníkom 38,98 m2, ktoré nadobudne do výlučného vlastníctva žalobca, t. j. 38,98 m2
x 62,98 eura = 2.454,96 eura. A teda žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 3. náhradu za

spoluvlastnícky podiel vo výške 2.454,96 eura. Pri určení výšky výplaty primeranej náhrady žalovanej 4.
žalobcom vychádzal z veľkosti podielov, keď žalovaná 4. bola v súhrne spoluvlastníkom 13,64 m2, ktoré
nadobudne do výlučného vlastníctva žalobca, t. j. 13,64 m2 x 62,98 eura = 859,05 eura. Pri zohľadnení
návrhu žalobcu a tiež na výšku finančnej náhrady uložil žalobcovi zaplatiť vyčíslené sumy jednotlivým
žalovaným v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 CSP.

7. Záverom poukázal okresný súd na to, že rozhodovaní o spôsobe vyporiadania nie je viazaný návrhmi
strán konania a s ohľadom na variabilitu a zložitosť mnohých situácií, zákon prenecháva riešenie výlučne
na úvahe súdu.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256
ods. 2 CSP tak, že žalovaným 1. až 4. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Zobral do úvahy skutočnosť, že aj keď nakoniec v časti zrušenia a prikázania nehnuteľností rozhodol
v zmysle žalobcom navrhovaného petitu neopomenul, že k pripusteniu zmeny žaloby v tomto znení
došlo na poslednom pojednávaní pred samotným vyhlásením rozsudku. Zároveň je nutné uviesť, že

práve tento spôsob vyporiadania navrhovali žalovaní už v priebehu konania, kedy sa snažili so žalobcom
vyriešiť predmetnú vec mimosúdnou dohodou. Taktiež skutočnosť, akým spôsobom bolo zasiahnuté do
vlastníckych práv žalovaných zo strany žalobcu odôvodňovalo rozhodnúť priznal nárok na náhradu trov
konania žalovaným. Dôvody hodné osobitného zreteľa tvrdené neboli a okresný súd ich sám nezistil. O
výške náhrady trov konania bude zhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Voči tomuto rozhodnutie podal odvolanie žalobca výlučne výrokom IV., V., VI., VII. (s poukazom
na § 365 ods. 1 písm. e/, f/ CSP) a výroku IX. (s poukazom na § 365 ods. 1 písm. h/ CSP)
s návrhom na zmenu rozhodnutia tak, že IV. výrok žalobca je povinný na vyrovnanie podielov titulom

vyporiadania zaniknutého podielového spoluvlastníctva žalovanému 1. vyplatiť v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku v peniazoch sumu 5.457,90 eur, V. výrok žalobca je povinný na vyrovnanie
podielov titulom vyporiadania zaniknutého podielového spoluvlastníctva žalovaným 1., 2. vyplatiť v
lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v peniazoch sumu 1.739,50 eur, VI. výrok žalobca
je povinný na vyrovnanie podielov titulom vyporiadania zaniknutého podielového spoluvlastníctva

žalovanému 3. vyplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v peniazoch sumu 1.364,30
eur, VII. výrok žalobca je povinný na vyrovnanie podielov titulom vyporiadania zaniknutého podielového
spoluvlastníctva žalovanému 4. vyplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku v peniazoch sumu
477,40 eur, IX. výrok žalobca má nárok na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 %), resp. ak
odvolací súd neprijme argumentáciu žalobcu o výške sumy na vyrovnanie podielov titulom vyporiadania

zaniknutého podielového spoluvlastníctva na výplatu žalovaným 1. až 4. v sume 35,- eur/m2 pozemku,
navrhuje žalobca zmenu napadnutého IX. výroku žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov
súdneho konania.

10. Argumentoval, že pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku sa okresný súd odchýlil od § 220

ods. 2 CSP tým, že v odseku 12. odôvodnenia neuviedol okrem znaleckého posudku, z ktorých
listinných dôkazov (tieto produkoval len žalobca, žalovaní 1. až 4. boli v tomto smere v konaní pasívni)
vychádzal a ako ich vyhodnotil, nakoľko zo slovného spojenia „....vykonal dokazovanie listinami...“
nie je možné vyvodiť o aké listiny ide, preto je v tejto časti odôvodnenie napadnutého rozsudkunepreskúmateľné.Okresnýsúdnevykonalžalobcomnavrhnutýdôkaz,atoobhliadkunamieste(podanie
zo dňa 31.12.2020 k znaleckému posudku č. 27/2020 zo dňa 26.11.2020) a neuviedol, z akého dôvodu
tento dôkaz nevykonal. Týmto dôkazom mal žalobca v úmysle spochybniť závery znalca uvedené v

Posudku pokiaľ ide o použitie porovnávacej metódy a tiež poskytnúť okresnému súd možnosť zoznámiť
sa s umiestnením hodnotených pozemkov v teréne, a to najmä pokiaľ ide o ich tvar, veľkosť, svahovitosť
valu, vrátane umiestnenia stavby „Eurochodníka“ tak, aby si okresný súd mohol vytvoriť plastický obraz
o predmete sporu. Tiež mal v úmysle preukázať súdu umiestnenie, tvar, veľkosť pozemkov, ktoré znalec
použil v rámci porovnávacej metódy ako porovnávané, čím by žalobca preukázal jeho tvrdenie o tom,

že znalec použil na porovnanie pozemky úplne nevhodné, nakoľko sa jednalo o stavebné pozemky
(umiestnené v lukratívnej časti obce Banka, v ktorej prebieha výstavba rodinných domov) úplne inej
kvality než boli pozemky dotknuté týmto súdnym konaním. Takéto porovnanie je jednou z rozhodujúcich
skutočností pri posúdení (ne)správnosti záverov znalca uvedených v posudku, v tej jeho časti, v ktorej
použil porovnávaciu metódu.

11. V uznesení o ustanovení znalca zo dňa 25.08.2020 okresný súd nesprávne zadal v bode III. otázky
č. 1 a č. 2, nakoľko v týchto požadoval určenie všeobecnej trhovej hodnoty hodnotených pozemkov
ako nezastavaných, teda akoby na nich nestál val a na ňom vybudovaná stavba „Eurochodníka“.
Okresný súd nekriticky bez akéhokoľvek hodnotenia obsahu posudku prevzal závery znalca a tieto
použil pri výpočte súm, na zaplatenie ktorých zaviazal žalobcu v prospech žalovaných 1. až 4. V

odôvodnení rozsudku vôbec neuvádza hodnotenie obsahu posudku (teda obidvoch použitých metód).
Posudokobsahujedvemetódyurčeniavšeobecnejhodnotyhodnotenýchpozemkov,pričomakožalobca
uviedol v jeho vyjadrení zo dňa 31.12.2020 k posudku, všeobecnú hodnotu hodnotených pozemkov
vypočítanú metódou polohovej diferenciácie považuje za správnu a v jej intenciách aj navrhol výšku súm
na vyrovnanie podielov titulom vyporiadania zaniknutého podielového spoluvlastníctva. V odôvodnení

rozsudku sa okresný súd časťou posudku, v ktorej znalec určil všeobecnú hodnotu hodnotených
pozemkov metódou polohovej diferenciácie (strana 9 až 22 posudku) vôbec nezaoberal a nevysvetlil,
prečo na takto určenú hodnotu pozemkov neprihliadol, resp. prečo nekriticky bez ďalšieho vysvetlenia
jeho postupu prevzal závery Posudku (odsek 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku) vychádzajúce
z porovnávacej metódy použitej znalcom. V súvislosti s posudkom poukázal na čl. 3 ods. 1 a 2, čl.

15 ods. 1 a 2 CSP, na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obdo 31/2008, rozsudok Krajského
súdu Trnava sp. zn. 9Co/35/2020, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/150/2013.
Žalobca v konaní predložil listinný dôkaz - list Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik,
odštepný závod Piešťany zo dňa 27.11.2019 (č.l. 393 spisu), v ktorom uvedený správca toku potoka
Vápenník okrem iného uvádza: „V súlade s STN752102 Úpravy riek a potokov je stanovené ochranné

pásmo pri drobnom vodnom toku v šírke min. 4 m od brehovej čiary, z obidvoch strán toku. Brehovou
čiarou prirodzeného koryta je priesečnica vodnej hladiny s priľahlými pozemkami, po ktorú voda stačí
pretekať medzi brehmi bez toho, aby sa vylievala do priľahlého územia. V ochrannom pásme nie je
prípustná výstavba súbežných vedení inžinierskych sietí, vytváranie skládok, umiestňovanie konštrukcií
zamedzujúcich prejazdnosť ochranného pásma, výsadba stromov, budovanie stavieb, oplotenia.“ Z

uvedeného dôkazu vyplýva, že na hodnotených pozemkoch nie je možné budovať stavby vrátane
rodinných domov, preto hodnotené pozemky nebolo možné porovnávať s pozemkami určenými práve
na výstavbu rodinných domov tak ako to urobil znalec v posudku. Na takto preukázanú skutočnosť súd
prvej inštancie neprihliadol. Žaloba predložil v konaní (príloha podania zo dňa 17.01.2023) dve kúpne
zmluvy zo dňa 30.04.2021 (č.l. 663 spisu), a 21.07.2021 (č.l. 703 spisu), (nie jednu ako uvádza súd

prvej inštancie v bode 34. odôvodnenia Napadnutého rozsudku), ktorými nadobudol od Slovenských
liečebných kúpeľov Piešťany, a.s. pozemky, z ktorých na C-KN parc.č. 1264/11 (kúpna zmluva zo dňa
21.07.2021) sa nachádza časť stavby „Eurochodníka“ a ďalšie (kúpna zmluva zo dňa 30.04.2021)
sa nachádzajú vo vzdialenosti cca 150 metrov od pozemkov použitých znalcom ako porovnávané.
Týmto dôkazom mal v úmysle preukázať správnosť postupu znalca pri určovaní všeobecnej hodnoty

hodnotených pozemkov metódou polohovej diferenciácie (kúpna cena 25,- eur/m2 v zmluve zo dňa
21.07.2021 zapadá do cenového rozmedzia určeného znalcom metódou polohovej diferenciácie).
Okresný súd mal dospieť k záveru o nesprávnosti záverov znalca uvedených v posudku pokiaľ ide o
použitú porovnávaciu metódu, pričom má po odovzdaní znaleckého posudku možnosť vypočuť znalca o
skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku. Môže tak urobiť aj v prípade ak to strany nenavrhnú.

K záveru okresného súdu v odseku 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že v prípade námietok proti
posudku v konaní možnosť navrhnúť resp. predložiť dôkazy spochybňujúce závery znaleckého posudku
(napríklad výsluch znalca, kontrolný znalecký posudok a pod.), žalobca dal do pozornosti, že už vo
vyjadrenízodňa31.12.2020kposudkunavrholvýsluchznalca,odktoréhonásledneupustil,nakoľkomalza to, že vyššie uvedenými dôkazmi spochybnil správnosť záverov znalca uvedených v posudku pokiaľ
ide o použitie porovnávacej metódy. Pokiaľ ide o kontrolný znalecký posudok, rozhodujúcim dôvodom
pre ktorý túto možnosť žalobca v konaní nevyužil bolo, že posudok obsahuje relevantný výpočet

jednotkovej všeobecnej hodnoty hodnotených pozemkov určenej znalcom za použitia metódy polohovej
diferenciácie (strana 9 až 22 posudku), pričom takýto postup a výpočet všeobecnej hodnoty pozemkov
považuje žalobca za správny (preto žalobca nevidel dôvod korigovať ho ďalším posudkom), ďalej tiež z
dôvodu procesnej ekonomiky a tiež preto, že tento spor je na súde vedený už viac než 12 rokov. Znalec
v posudku použitím metódy polohovej diferenciácie určil jednotkovú všeobecnú hodnotu hodnotených

pozemkov v rozmedzí od 19,33 eur/m2 do 33,83 eur/m2, ktoré údaje mohli poslúžiť okresnému
súdu na výpočet všeobecnej hodnoty hodnotených pozemkov rovnakým jednoduchým matematickým
výpočtom, ako vypočítal sumu 62,98 eur/m2. Predmetné údaje (suma od 19,33 Eur/m2 do 33,83 Eur/
m2) boli zohľadnené obecným zastupiteľstvom obce Banka pri prijímaní uznesenia č. 386/2021 zo dňa
30.06.2021 (č.l. 810 spisu), preto obecné zastupiteľstvo ustálilo výšku sumy na vyrovnanie podielov
titulom vyporiadania zaniknutého podielového spoluvlastníctva na 35,- eur/m2, ktorá suma rešpektuje

najvyššiu hodnotu určenú Znalcom v Posudku použitím metódy polohovej diferenciácie.

12. Aplikácia § 256 ods. 2 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania je nesprávna, keď žalobca
žiadnu svoju procesnú povinnosť v tomto konaní neporušil, naopak správal sa procesne disciplinovane
(účasťou na pojednávaniach, včasným doručovaním písomných vyjadrení k úkonom protistrany,

včasným predkladaním dôkazných prostriedkov a pod.). Na pojednávaní na okresnom súde dňa
13.8.2019 bol riadne zastúpený štatutárnym zástupcom – starostkou obce, teda odročenie pojednávania
nijako nezavinil, preto nárok na náhradu trov uplatnený právnym zástupcom žalovaných 1., 2. na
uvedenom pojednávaní je nedôvodný. Teda žiadna časť trov žalovaných 1. až 4. v tomto konaní nebola
vynaložená zbytočne. Nesúhlasil s odsekom 44 odôvodnenia napadnutého rozsudku (súd zobral do

úvahy skutočnosť, že aj keď nakoniec súd v časti zrušenia a prikázania nehnuteľnosti rozhodol v zmysle
žalobcom navrhovaného petitu, súd neopomenul, že k pripusteniu zmeny žaloby v tomto znení došlo na
poslednom pojednávaní pred samotným vyhlásením rozsudku), a poukázal na jeho písomné podanie
zo dňa 02.08.2019 nazvané „Zmena žaloby“, v ktorom navrhol znenie výroku I. tak ako bolo vyhlásené
v napadnutom rozsudku. Poukázal na podanie zo dňa 25.06.2021 „Vyjadrenie žalobcu a návrh na

zmenu žaloby v konaní sp. zn. 8C/329/2011“, v ktorom navrhol znenie výroku I. tak ako bolo vyhlásené
v napadnutom rozsudku a tiež navrhol vyporiadať zrušené podielové spoluvlastníctvo strán sporu vo
vzťahu k žalobcovi tak, ako je to uvedené vo výroku II. napadnutého rozsudku. Ďalej poukázal na záver
v odseku 44 („Taktiež skutočnosť akým spôsobom bolo zasiahnuté do vlastníckych práv žalovaných
zo strany žalobcu odôvodňovalo súd rozhodnúť tak, že žalovaným v 1. až 4. rade priznal nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“ poukázal na listinný dôkaz Záznam z miestneho zisťovania
na stavbe chodníka okolo Vápenického potoka z 15.06.2005 (č.l. 816 spisu). Pri posudzovaní nároku
na náhradu trov konania mal súd prvej inštancie postupovať podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 2 CSP. „Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška
plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo), alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch

však nejde o procesne neúspešného žalobcu ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného
nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku
na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S,. Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016,
926 str.) Žalobca bol nepochybne čiastočne úspešný, čo priznal aj súd prvej inštancie, keď v odseku

44. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol: „....aj keď nakoniec súd v časti zrušenia a prikázania
nehnuteľností rozhodol v zmysle žalobcom navrhovaného petitu...“. Žalobca bol v konaní čiastočne
úspešný a to v celom rozsahu výrokov I. a II. podaného žalobného návrhu (čo aj zmeneného). Vo
vzťahu k výrokom IV. až VII., žalobca ponúkal na vyrovnanie podielov titulom vyporiadania zaniknutého
podielového spoluvlastníctva na výplatu žalovaným 1. až 4. sumu 35,- eur/m2 pozemku, pričom okresný

súd ustálil túto sumu na 62,98 eur/m2, podľa žalobcu, za jeho neúspech je možné považovať len rozdiel
medzi týmito sumami, ktoré skutočnosti v súhrne vylučujú možnosť priznať žalovaným 1. až 4. nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % ako to urobil okresný súd. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania mal súd prvej inštancie zohľadniť pomer úspechu a neúspechu strán sporu v konaní a
žiadnej zo strán sporu nepriznať nárok na náhradu trov súdneho konania.

13. Žalovaní 1. a 2. odvolanie nepodali, k odvolaniu žalobcu uviedli, že okresný súd rozhodol správne
i keď na dolnej hranici trhovej ceny. V danej lokalite je trhová cena oveľa vyššia, keď sám žalobca
predal pozemok za 120,- eur/m2. Právny zástupca sa snaží spochybniť znalca Ing. Kaplana, ktorého sivybral. Ako chodník sa používala pravá strana a nie ľavá, nakoľko to boli naše pozemky, keď postavili
chodník na ľavej strane rozšírili násyp o ďalšie 2 m, pričom zasiahli do pozemkov spoluvlastníkov a časť
pozemkov odobrali. Postavili chodník na nevysporiadaných pozemkoch. O súdnych trovách rozhodol

okresný súd správne, nakoľko žalujúca strana tieto trovy procesne zavinila, postavila stavbu - chodník
na nevysporiadaných pozemkoch.

14. Žalovaný 3. (prostredníctvom zástupcu) odvolanie nepodal, k odvolaniu sa nevyjadril.

15. Žalovaná 4. odvolanie nepodala, k odvolaniu žalobcu uviedla, že napadnutý rozsudok navrhuje ako
vecne správny potvrdiť. V tomto prípade nebola potrebná ohliadky na mieste, lebo z geometrického
plánu, ktorý tvorí súčasť rozsudku, ako aj znaleckého posudku je jednoznačne preukázané, akú časť
pozemkovžalobcaprotiprávnezabralžalovanýmaakáčasťpozemkovimzostala.Súhlasísoznaleckým
posudkom v časti, kde je porovnávacou metódou určená všeobecná trhová hodnotu pozemkov, ktorá
bola nižšia ako reálna cena, za ktorú sa pozemky v tejto lokalite predávajú. Nesúhlasili s určením ceny

hodnotených pozemkov metódou polohovej diferenciácie. Okresný súd správne postupoval pri určení
ceny za zabrané pozemky, lebo táto suma mala predstavovať primeranú náhradu, za ktorú sa v danom
mieste takáto vec kúpiť alebo predať. Žalobca mal žiadať buď o vypočutie znalca na pojednávaní, alebo
žiadať o kontrolný znalecký posudok. Tvrdenia, že žalobca nechcel predlžovať spor nie sú relevantné.
Okresný súd správne rozhodol vo výške náhrady za zabraté pozemky. Správne priznal žalovaným podľa

§ 256 ods. 2 CSP náhradu trov konania. Žalobca bez súhlasu žalovaných zabral časti ich pozemkov
a postavil na nich chodník, bez toho, aby prišlo so žalovanými k dohode o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva. Teda žalobca svojou protiprávnou činnosťou, keď bez súhlasu žalovaných
im zabral časti pozemkov, nevyplatil im za ne náhradu a postavil tam chodník. Podaním žaloby chcel
žalobca iba legalizovať svoju protiprávnu činnosť, preto je povinný zaplatiť žalovaným náhradu trov

konania. Pokiaľ by žalobca nebol protiprávne zabral časti pozemkov žalovaných, tak by k žiadnemu
súdnemu sporu neprišlo a ani by účastníkom konania nevznikli trovy konania. Nie je možné prihliadať na
čiastočnú úspešnosť žalobcu v konaní, lebo výrok o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
musel byť žalobcom podaný, lebo inak by sa nestal vlastníkom častí pozemkov, ktoré protiprávne
žalovaným zabral. To však nie je jeho čiastočná úspešnosť v konaní.

16.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34CSP),pozistení,žeodvolaniežalobcubolopodanévčas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho
podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti

(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech vo vzťahu k výrokom I., II.,
III., IV., V., VI., VII., VIII., keď rozsudok súdu prvej inštancie je v uvedenom rozsahu vecne správny,
v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie postupom podľa § 387 CSP (výroky I., II.,

III., IV., V., VI., VII., VIII.), odvolanie je dôvodné voči IX. výroku, ktorý bol zmenený postupom podľa §
388 CSP.

17. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním, v ktorom majú strany
sporu tak procesné postavenie žalobcu, ako aj procesné postavenie žalovaného (iudicium duplex).

Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva súdom je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného/ných, a taktiež jeho právo na súdnu
ochranuvtejtoveci.Zároveňideokonanie,vktoromzprávnejúpravyvyplývaurčitýspôsobvyporiadania
vzťahov medzi jeho stranami v zmysle § 216 ods. 2 CSP. Odvolací súd potom podľa § 379 písm.
c) CSP nie je viazaný rozsahom, v ktorom sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia. V ktorých

veciach je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania vymedzuje Civilný sporový poriadok v § 379.
Odvolací súd podľa tohto zákonného ustanovenia nie je viazaný rozsahom odvolania v spore, kde určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Konanie o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním vo veci, v ktorej z právneho predpisu vyplývaurčitý spôsob vyporiadania (§ 142 Občianskeho zákonníka), z tohto dôvodu sa na prejednávanú vec
vzťahuje ustanovenie § 379 písm. c) CSP. Výroková časť rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva obsahuje vždy viacero výrokov (výrok o zrušení podielového spoluvlastníctva, výrok

o spôsobe vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k stranám sporu, či, čo
a ktorá strana má titulom vyporiadania plniť), preto treba na toto rozhodnutie hľadieť ako jednotný celok,
ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva účastníkov konania z podielového spoluvlastníctva a
konštituovať ich nové práva. Ak strana napadne odvolaním rozsudok prvoinštančného súdu o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania. V takom

prípade žiaden z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene
právoplatnosť, odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu
môže toto rozhodnutie len ako celok potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť. Odvolanie žalobcu vyvolalo
potrebu prieskumu rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v celom rozsahu (pričom žalobca výslovne napadol výroky IV., V., VI., VII., VIII. ako aj

IX. výrok o náhrade trov konania), ale len z dôvodov uplatnených stranami sporu v odvolaní, ktorými je
odvolací súd podľa § 380 CSP viazaný.

18. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že výrok I. napadnutého rozsudku (zrušenie podielového
spoluvlastníctva strán sporu k pozemkom), výroky II. a III. (prikázanie pozemkov žalobcovi do výlučného

vlastníctva, prikázanie pozemkov do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1., 2., 3., 4.) žalobca
odvolaním nenapadol (neuviedol k nich žiadnu odvolaciu argumentáciu).

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým žalobe vyhovel tak, že zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu

(podielových spoluvlastníkov) spôsobom uvedeným vo výrokoch (I., II., III., IV., V., VI., VII., VIII.)
napadnutého rozsudku (vrátenie IX. výroku o náhrade trov konania) s poukazom na odvolacie dôvody
žalobcu týkajúce sa výslovne iba výrokov IV., V., VI., VII., VIII., IX.

20. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože v podstatnom
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
dostatočné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej

inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

21. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

22. Z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že z povahy podielového
spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak
nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva
a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby
zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie

v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V konaní o zrušení
spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového
spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto
veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným

parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva účastníkov konania. Súdne konanie začína len
na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto má menšinový podiel.
Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom
ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady „ne eat iudex ultra petitum
partium“, avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia. Ani súd totiž nemôže
proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej reálnu časť zodpovedajúcu výške

jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo spoluvlastník vlastnil v ideálnom
pomere z celej veci až do rozhodnutia súdu. Zákon ani exemplifikatívne neuvádza dôvody, pre ktoré
možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Vychádza sa z chápania, že súd podielové spoluvlastníctvo
ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie.

23. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. S povahou rozhodnutia súdu o zrušení
spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní, cieľom ktorého je novým spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny
vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním rozsudku neexistoval (tzv. konštitutívny charakter rozsudku),
súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi účastníkmi sporné a ktoré v rámci novej

úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych
vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia
tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že
jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci,
ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému

poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli
samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra
nehnuteľností (§ 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z.). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok,
pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba
vyhotoviť geometrický plán zodpovedajúci všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho

zhotoviteľomaoverenýpríslušnousprávoukatastra(§67zákonač.162/1995Z.z.).Lentakýtotechnický
podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich
reálnom rozdelení.

24. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania

spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen
rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich
podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta od účinnosti
novely zákonom č. 526/2002 Z. z. stanovuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné

využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Vychádzajúc najmä zo slov „prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci“, možno
vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré
zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú
uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych

podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet
spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto
smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho
porovnaniasiným.Možnovšakprihliadaťajnainéskutočnosti,nežsúuvedenévzákone(napr.nato,kto
a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.). Predmetom zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel). Do vlastníctva sa preto vec
prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. Tento spôsob vyporiadania
prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

k pozemkom nedohodli (hoci aj od podania žaloby v roku 2011 do začatia dokazovania vo veci
na pojednávaní dňa 5.11.2019 – zápisnica o pojednávaní na čl. 334) prebiehali rokovania strán za
účelom zmierlivého vyriešenia, ktoré však boli neúspešné. Žalobca trval na žalobe a neochote zotrvať
v podielovom spoluvlastníctve, ktorého zrušenia sa domáhal za účelom nadobudnutia do výlučného
vlastníctva pozemky, na ktorých sa nachádza val a chodník v jeho vlastníctve, preto bolo dôvodné, aby

o predmete sporu rozhodol súd.

26. Žalobca žiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k pozemkom (pôvodne parcela č. 1240/1
o výmere 335 m2, parcela č. 1241/1 o výmere 702 m2, parcela č. 1255/11 o výmere 2742 m2)zrušiť, pričom počas konania viackrát svoj návrh v zmysle žaloby zmenil, naposledy v znení, o ktorom
okresný súd rozhodol pripustením zmeny žaloby uznesením č. k. PN-8C/329/2011-864 zo dňa 6.11.2023
v spojení s opravným uznesením č. k. PN-8C/329/2011-928 zo dňa 19.3.2024. V zmysle (ostatnej)

pripustenej zmeny zotrval na prikázaní do výlučného vlastníctva parcely č. 1240/8 zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 35 m2 na LV č. XXXX, parcely č. 1241/9 zastavaná plocha a nádvorie o výmere
85 m2 na LV č. XXXX, parcely č. 1255/38 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 172 m2 na LV č.
XXX, tiež novovytvorených pozemkov: parcela č. 1240/9 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 93 m2,
parcela č. 1241/10 záhrady o výmere 171 m2, parcela č. 1255/40 orná pôda o výmere 352 m2 vzniknuté

na základe geometrického plánu č. 177-153/2018 zo dňa 10.10.2018 vyhotoveného GeoGlobe, s.r.o.
Piešťany, úradne overeného dňa 24.10.2018 pod č. 720/2018 (na ktorých sa nachádza val a chodník
vo vlastníctve žalobcu), zbytkové parcely č. 1240/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 207 m2,
č. 1241/1 záhrady o výmere 446 m2, č. 1255/11 orná pôda o výmere 2218 m2 navrhol prikázať do
podielového spoluvlastníctva žalovaných (žalovaný 1. o veľkosti podielu 32/53 k celku, žalovaní 1.
a 2. v rámci BSM o veľkosti podielu 51/265 k celku, žalovaný 3. o veľkosti podielu 8/53 k celku,

žalovaný 4. o veľkosti podielu 14/265 k celku). Z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že
v konaní bolo nesporné, že žalobca a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných pozemkov,
pričom nebola sporná možnosť reálnej deľby predmetných pozemkov ako aj, že na časti predmetných
pozemkoch sa nachádza stavba vo vlastníctvo žalobcu (val a chodník). Nesporná bola otázka spôsobu
vyporiadania konkrétnych parciel v konkrétnych výmerách (na čo odkázal v odvolaní aj žalobca). Z

uvedeného dôvodu podielové spoluvlastníctvo bolo možné vyporiadať rozdelením veci v zmysle § 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka pri zohľadnení skutočnosti, že žalobca je vlastníkom stavby postavenej
na sporných pozemkoch, ako aj skutočnosti, že zvyšok nezastavaných častí pozemkoch zostane
v podielovom spoluvlastníctve žalovaných podľa výšky ich podielov (v zmysle žalobcom navrhnutej
a okresným súdom pripustenej zmeny žaloby uznesením č. k. PN-8C/329/2011-864 zo dňa 6.11.2023

v spojení s opravným uznesením č. k. PN-8C/329/2011-928 zo dňa 19.3.2024).

27. Žalobca (ani žalovaní) nenapadol odvolaním (neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu) rozhodnutie
okresného súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán sporu, preto odvolací súd
výroky I., II., III. považoval za vecne správne a stotožnil sa s nimi.

28. Spornou bola v konaní pred súdom prvej inštancie výška hodnoty predmetných nehnuteľností
a z toho vyplývajúca suma na vyrovnanie podielov žalovaných titulom vyporiadania zaniknutého
podielového spoluvlastníctva. Za účelom vyriešenie tejto spornej otázky bol okresným súdom zadaný
a vypracovaný znalecký posudok č. 27/2020 znalcom Ing. Stanislavom Kaplanom, ktorý v závere

znaleckého posudku zodpovedal otázky, ktoré mu boli uložené uznesením okresného súdu č. k.
8C/329/2011-439 zo dňa 25.8.2020. Z obsahu spisu vyplýva, že otázky pre znalca obsiahnuté
v predmetnom uznesení navrhli samotné strany sporu, konkrétne otázky č. 4, 5, 6 /Aký vplyv na
určenie všeobecnej ceny pozemkov v k.ú. C. (parc. registra „C“ č. 1241/1 o výmere 617 m2, druh
pozemku: záhrada, parc. registra „C“ č. 1241/9 o výmere 85 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a

nádvorie, parc. registra „C“ č. 1240/1 o výmere 300 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
parc. registra „C“ č. 1240/8 o výmere 35 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc.
registra „C“ č. 1255/11 o výmere 2570 m2, druh pozemku: orná pôda, parc. regstra „C“ č. 1255/38
o výmere 172 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie) má existencia stavby chodníka pre
peších vybudovaného na dotknutých pozemkoch na základe právoplatného stavebného povolenia a

skolaudovaného právoplatným kolaudačným rozhodnutím? Aký vplyv na určenie všeobecnej hodnoty
pozemkov uvedených v otázke 4. má skutočnosť, že dotknuté územie je v rámci územného plánu obce
Banka určené ako plochy verejnej zelene (plochy športu a rekreácie s prevahou zelene)? Aký vplyv
na určenie všeobecnej ceny pozemkov uvedených v otázke 4. má skutočnosť, že v zmysle slovenskej
technickej normy STN 75 2102 z novembra 2003 je určené ochranné pásmo Vápenického potoka (potok

pozdĺž ktorého vedie stavba chodníka pre peších umiestnená na dotknutých pozemkoch) v rozsahu 4
metre od brehovej čiary koryta pričom v ochrannom pásme nie je možné umiestniť stavbu iného než
povoleného druhu?/ navrhol žalobca podaním na čl. 386. Otázky č. 1, 2, 3 /Aká by bola v súčasnosti
všeobecná-trhovácenanehnuteľností(pozemkov,ktorémajúvzniknúťnazákladegeometrickéhoplánu
č. 177-153/2018 zo dňa 10.10.2018 vyhotoveného GeoGlobe, s.r.o., Piešťany úradne overeného dňa

24.10.2018 pod č. 720/2018 (ďalej len „GP GeoGlobe“), s ohľadom na existujúci územný plán obce
za predpokladu, že by na uvedených parcelách (resp. ich častiach) v k.ú. C. nebol vybudovaný val
s chodníkom (t.j. všetky by boli úplne nezastavané)? Aká je v súčasnosti všeobecná - trhová cena
nehnuteľností (pozemkov), s ohľadom na existujúci územný plán obce pozemkov (t.j. v ich súčasnomprávnom stave tak, ako súd zapísané na príslušných LV, bez prihliadnutia na GP GeoGlobe) a za
predpokladu, že by na uvedených parcelách (resp. ich častiach) v k.ú. C. nebol vybudovaný val s
chodníkom (t.j. všetky by boli úplne nezastavané)? Aká je v súčasnosti všeobecná - trhová cena

nehnuteľností (pozemkov) v k.ú. C., s ohľadom na existujúci územný plán obce pozemkov (t.j. v ich
súčasnom právnom stave tak, ako sú zapísané na príslušných LV, bez prihliadnutia na GP GeoGlobe/
navrhli žalovaní 1. a 2. podaním na čl 375. Otázku č. 7 /Aká je v súčasnosti všeobecná (trhová) cena,
za ktorú sa predáva m2 nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k.ú. C.?/ navrhla žalovaná 4.

29. Námietku žalobcu, že v uznesení o ustanovení znalca zo dňa 25.08.2020 okresný súd nesprávne
zadal otázky č. 1 a č. 2, nakoľko v týchto požadoval určenie všeobecnej trhovej hodnoty hodnotených
pozemkov ako nezastavaných, teda akoby na nich nestál val a na ňom vybudovaná stavba
„Eurochodníka“, sa odvolací súd nestotožnil, keďže uvedené otázky navrhli položiť znalcovi s ohľadom
na uvedené v odseku 28 žalovaní 1. a 2., ktorí v konaní poukazovali na to, že chodník vrátane valu
(na ktorom bol postavený) bol realizovaný bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov. Pričom

okresný súd prevzal do uznesenia o ustanovení znalca aj otázky položené žalobcom ako aj žalovanou 4.

30. Ďalej žalobca namietal, že okresný súd nekriticky bez akéhokoľvek hodnotenia obsahu posudku
prevzal závery znalca a tieto použil pri výpočte súm, na zaplatenie ktorých zaviazal žalobcu v prospech
žalovaných 1. až 4. V odôvodnení rozsudku vôbec neuvádza hodnotenie obsahu posudku (teda

obidvoch použitých metód). Posudok obsahuje dve metódy určenia všeobecnej hodnoty hodnotených
pozemkov, pričom ako žalobca uviedol v jeho vyjadrení zo dňa 31.12.2020 k posudku, všeobecnú
hodnotu hodnotených pozemkov vypočítanú metódou polohovej diferenciácie považuje za správnu
a v jej intenciách aj navrhol výšku súm na vyrovnanie podielov titulom vyporiadania zaniknutého
podielového spoluvlastníctva. V odôvodnení rozsudku sa okresný súd časťou posudku, v ktorej znalec

určil všeobecnú hodnotu hodnotených pozemkov metódou polohovej diferenciácie (strana 9 až 22
posudku) vôbec nezaoberal a nevysvetlil, prečo na takto určenú hodnotu pozemkov neprihliadol, resp.
prečo nekriticky bez ďalšieho vysvetlenia jeho postupu prevzal závery Posudku (odsek 14. odôvodnenia
napadnutého rozsudku) vychádzajúce z porovnávacej metódy použitej znalcom.

31. K námietke žalobcu označenej v odseku 30 odvolací súd poukazuje na to, že v odseku 14
odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd uviedol závery znalca zo znaleckého posudku č.
27/2020 (konkrétne odpovede na položené otázky). A následne v odseku 31 konštatoval, že ohľadom
výšky primeranej náhrady vychádzal zo znaleckého posudku č. 27/2020, ktorým bola určená všeobecná
trhová cena nehnuteľnosti s ohľadom na existujúci územný plán obce pozemkov v čase vypracovania

znaleckého posudku-rok 2020), s ohľadom na existujúci územný plán obce pozemkov (t. j. v ich
súčasnom právnom stave tak, ako sú zapísané na príslušných LV, bez prihliadnutia na GP GeoGlobe) a
za predpokladu, že by na uvedených parcelách (resp. ich častiach) nebol vybudovaný val s chodníkom
(t. j. všetky by boli úplne nezastavané), a to vo výške 238.000,- eur. Z toho určil cenu za 1 m2
(238.000 : 3.779 = 62,98 eura). Zároveň konštatoval, že z tejto sumy vychádzal ako všeobecnej hodnoty

nehnuteľností z dôvodu, že žalobca bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov predmetných
parciel (a tiež ako menšinový spoluvlastník) vybudoval na častiach parciel, ktorých sa tento spor týka,
tzv. „Eurochodník“, ktorého je výlučným vlastníkom. Uzavrel, že pri stanovení výšky primeranej náhrady
žalovaným vychádzal z hodnoty nehnuteľností, ktorú by tieto nehnuteľnosti mali v čase vypracovania
znaleckého posudku za situácie, že by na uvedených parcelách nebol vybudovaný val s chodníkom a

bez prihliadnutia na vypracovaný geometrický plán. Mal za to, že bolo irelevantné, či táto stavba bola
vybudovaná v rozpore s vtedy platnou právnou úpravou, nakoľko posudzovanie oprávnenosti/ resp.
neoprávnenosti tejto stavby nie je predmetom tohto konania a preto sa touto otázkou ani nezaoberal.
Podstatné bolo, že na pozemkoch patriacich do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaných bol
bez súhlasu a vedomia žalovaných vybudovaný žalobcom „Eurochodník“, čím došlo k zásahu do ich

vlastníckych práv. Zároveň v odseku 33 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd reagoval aj
na námietku žalobcu o nesprávnosti metódy uplatnenej znalcom pri určení ceny nehnuteľnosti a uviedol,
že vykonaným dokazovaním nezistil žiadnu relevantnú skutočnosť, na základe ktorej by mal dospieť
k zisteniu, že závery znalca v podanom znaleckom posudku sú nesprávne. Ak mal žalobca námietky
voči znalcom použitým metódam pri vypracovaní znaleckého posudku, mal v konaní možnosť navrhnúť,

resp. predložiť dôkazy spochybňujúce závery znaleckého posudku (napríklad výsluch znalca, kontrolný
znalecký posudok a pod.). Len samotný laický názor žalobcu nepredstavuje pre súd takú zásadnú
okolnosť, ktorá by sama o sebe významným spôsobom spochybnila správnosť záverov znalca.32. K uvedenému v odseku 31 odvolací súd dopĺňa, že znalecké dokazovanie, ktorého výsledkom je
znalecký posudok č. 27/2020, nariadil okresný súd postupom podľa § 207 ods. 1 CSP. Znalec je osoba,
ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje určité skutočnosti, pričom v znaleckom

posudku uvádza subjektívny výsledok takéhoto posúdenia. Znalec sa však vo svojom znaleckom
posudku nesmie obmedziť iba na podanie svojho odborného záveru, ale aby súd mohol znalecký
posudok zodpovedne posúdiť, musí byť z posudku znalca zrejmé, z akých zistení znalec vychádzal,
akým postupom k svojim zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel znalec k svojmu záveru. Súd
teda pri hodnotení znaleckého posudku skúma jednak osobu znalca (či je zapísaný v zozname znalcov

a to v príslušnom odbore) a ďalej skúma posudok z hľadiska materiálneho a formálneho. Z formálneho
hľadiska súd skúma, či posudok spĺňa požiadavky podľa § 17 zákona o znalcoch. Z materiálneho
hľadiskasúdskúmaobsahznaleckéhoposudkuaobsahzáveruznaleckéhoposudku.Pokiaľideoobsah
znaleckého posudku, rozhodujúce je, či posudok obsahuje logickú analýzu skutočností, z ktorých znalec
vychádzal, ktoré zistil z vlastného vyšetrovania a rozboru relevantných skutočností, či analyzoval všetky
skutočnosti, ktoré mali byť hodnotené, alebo vybral len tie, ktoré podporujú jeho závery, tiež či nález

obsahuje špecifikáciu metódy, ktorú znalec pri spracovaní posudku použil. Pokiaľ ide o obsah záveru
znaleckého posudku, súd hodnotí, či záver je logickým a prirodzeným vyústením rozboru skúmaného
materiálu, prípadne javov a skutočností, ku ktorým znalec prihliadal. Znalecký posudok všeobecne musí
spĺňať náležitosti ust. § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Náležitosti znaleckého posudku sú upravené jednak v ust. §

17 zákona o znalcoch ako aj v § 207 ods. 2 CSP a vyhotovuje sa písomne (ak nie je rozhodnuté
inak) podľa § 208 ods. 1 CSP. Predmetný znalecký posudok obsahuje náležitosti v zmysle § 17 ods.
5 zákona o znalcoch a tlmočníkoch zoznam použitých predpisov a literatúry, popis použitých metód
vzhľadom na úlohu znalca, zistené skutočnosti, postup pri výpočtoch, výber vhodnej metódy. Znalec
zodpovedal na všetky položené otázky, znalecký záver je logickým vyústením opísaného postupu, preto

podľa odvolacieho súdu je predmetný znalecký posudok presvedčivý a súd prvej inštancie z neho mohol
vychádzať,keďžeodbornézáveryznalcanepodliehajúhodnoteniuzhľadiskaichsprávnosti,súdhodnotí
len presvedčivosť posudku. Postup okresného súdu nebol v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Obdo 31/2008, na ktoré poukázal žalobca, ani s rozsudkom Krajského
súduvBanskejBystricisp.zn.41Cob/150/2013,vktoromboliakodôkazypredloženéznaleckýposudok,

ktorý bol však vyhodnotený ako dôkaz listinou a znalecký posudok, ktorého vykonanie nariadil súd.
Pokiaľ ide o rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/35/2020 tento v danej veci nemožno použiť,
keďže v konaní bol predložený znalecký posudok, ktorý nespĺňal predpoklad súkromného znaleckého
posudku (podľa § 209 CSP) a teda znalecký posudok bol posudzovaný ako listinný dôkaz.

33. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

34. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

35. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

36. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia
(§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od
začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy
pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia,

ktoré sa uviedli v žalobe. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih
vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej
povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane
konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také
rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou

v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú
povinnosť.37. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno

tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu
sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

38. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno
v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 366 CSP). V civilnom

procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu
len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej
inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa
novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované.

39. Právo strany sporu, aby vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti s možnosťou vyjadriť sa
k vykonávaným dôkazom, zaručené článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, znamená, že súd
je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Uvedená požiadavka je vyjadrená aj v
ustanovení § 160 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach
a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Osobitné prípady poučovacích povinností

formuluje Civilný sporový poriadok v jednotlivých ustanoveniach s cieľom dosiahnuť špeciálny prístup v
kontexte konkrétnej procesnej situácie. Je vždy na strane sporu, či náležite využije možnosti, ktoré sa jej
v súdnom konaní ponúkajú. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že práve žalobca nesie zodpovednosť
za to, že prezentuje súdu konzistentné skutkové tvrdenia podporené dôkazmi. Pokiaľ túto povinnosť
nesplní, prejaví sa to v rozhodnutí vo veci samej. Nedostatky v procesnej aktivite strany nemôže súd

v sporovom konaní riešiť prostredníctvom inštitútu špeciálneho procesného poučenia podľa § 129
ods. 1 CSP, pretože daná regulácia upravuje len dôsledky nedostatkov vo formálnych náležitostiach
žaloby, nie jej materiálnu podstatu. Inak povedané, prvoinštančný súd nemohol pri existujúcich vecných
nedostatkoch návrhu a pri nesplnení dôkaznej povinnosti, uvedené riešiť procesným poučením. Pokiaľ
by súd poskytol takúto nenáležitú pomoc jednej procesnej strane, potom by fakticky mohol neprimerane

odoprieť spravodlivý proces strane vystupujúcej v opačnom procesnom postavení, čo je neprípustné.

40. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákon stranám ukladá povinnosť objasniť všetky
potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a
povinnosť dôkaznú). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť postihuje obe strany sporu v konaní

ovládanom prejednacou zásadou, t. j. v sporovom konaní, keďže nesplnenie tejto povinnosti môže
mať pre stranu nepriaznivý dôsledok v podobe nepriaznivého výsledku sporu. Okolnosť, že strana v
sporovom konaní nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu, sa označuje v procesnej
teórii jeho procesnou zodpovednosťou. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou
tvrdenia. Dôkazným bremenom je zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení

z navrhnutých alebo z vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v
zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých
sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne aj iné, než navrhnuté a súd napriek tomu nemá
jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V tomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej
núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov

hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z
hľadiska hmotného práva.

41. K záveru okresného súdu v odseku 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že v prípade
námietok proti posudku v konaní možnosť navrhnúť, resp. predložiť dôkazy spochybňujúce závery

znaleckého posudku (napríklad výsluch znalca, kontrolný znalecký posudok a pod.), žalobca dal do
pozornosti, že už vo vyjadrení zo dňa 31.12.2020 navrhol výsluch znalca, od ktorého následne upustil,
nakoľko mal za to, že dôkazmi spochybnil správnosť záverov znalca uvedených v posudku pokiaľ
ide o použitie porovnávacej metódy. Pokiaľ ide o kontrolný znalecký posudok, rozhodujúcim dôvodom
pre ktorý túto možnosť žalobca v konaní nevyužil bolo, že posudok obsahuje relevantný výpočet

jednotkovej všeobecnej hodnoty hodnotených pozemkov určenej znalcom za použitia metódy polohovej
diferenciácie (strana 9 až 22 posudku), pričom takýto postup a výpočet všeobecnej hodnoty pozemkov
považuje žalobca za správny, ďalej tiež z dôvodu procesnej ekonomiky a tiež preto, že tento spor je na
súde vedený už viac než 12 rokov.42. Z obsahu spisu vyplýva, že podaním zo dňa 31.12.2020 žalobca okrem iného navrhol vykonať
výsluch znalca, ktorý za účelom vysvetlenia postupu pri tvorbe posudku (s ohľadom na pripomienky

žalobcu). Avšak na pojednávaní dňa 3.7.2023 (zápisnica o pojednávaní na čl. 819) právny zástupca
žalobcu už netrval na výsluchu znalca, zároveň nepovažoval za hospodárne v konaní nariaďovať
kontrolné znalecké dokazovanie, žiadal pri určení výšky hodnoty na výplatu žalovaných prihliadnuť
na všeobecnú hodnotu pozemkov použitím metódy polohovej diferenciácie. S ohľadom na uvedené
v spojení s odsekom 41 sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu v odseku 33, keď

žalobca síce namietal znalcov výber porovnávacej metódy (výpočtu všeobecnej hodnoty pozemkov) ako
vhodnej metódy, avšak svoje tvrdenie v konaní nepreukázal, keďže na návrhu na výsluch znalca netrval
a kontrolný znalecký posudok nenavrhol. K uvedenému je nutné zopakovať, že odborné závery znalca
nepodliehajú hodnoteniu z hľadiska ich správnosti.

43. Žalobca poukázal na to, že okresný súd neprihliadol na listinný dôkaz - list Slovenského

vodohospodárskeho podniku, štátny podnik, odštepný závod Piešťany zo dňa 27.11.2019 (č.l. 393),
v ktorom správca toku potoka Vápenník okrem iného uvádza: „V súlade s STN752102 Úpravy riek
a potokov je stanovené ochranné pásmo pri drobnom vodnom toku v šírke min. 4 m od brehovej
čiary, z obidvoch strán toku. Brehovou čiarou prirodzeného koryta je priesečnica vodnej hladiny s
priľahlýmipozemkami,poktorúvodastačípretekaťmedzibrehmibeztoho,abysavylievaladopriľahlého

územia. V ochrannom pásme nie je prípustná výstavba súbežných vedení inžinierskych sietí, vytváranie
skládok, umiestňovanie konštrukcií zamedzujúcich prejazdnosť ochranného pásma, výsadba stromov,
budovanie stavieb, oplotenia.“ K uvedenému poukazuje okresný súd na obsah zápisnice z pojednávania
zo dňa 3.7.2023 (zápisnica na čl. 819), z ktorej vyplýva, že tento dôkaz bol okresným súdom vykonaný
a uvedený dôkaz uviedol a aj priložil znalec v znaleckom posudku č. 27/2020 ako prílohu č. 14. Teda

nemožno prisvedčiť námietke neprihliadnutia na túto listinu, keďže táto bola znalcom zahrnutá aj do
znaleckého posudku.

44. Žalobca namietal, že okresný súd nevykonal dôkaz a to obhliadku na mieste (podanie zo dňa
31.12.2020 k znaleckému posudku č. 27/2020 zo dňa 26.11.2020) a neuviedol z akého dôvodu tento

dôkaz nevykonal. Týmto dôkazom mal žalobca v úmysle spochybniť závery znalca uvedené v Posudku
pokiaľ ide o použitie porovnávacej metódy a tiež poskytnúť okresnému súd možnosť zoznámiť sa s
umiestnením hodnotených pozemkov v teréne, a to najmä pokiaľ ide o ich tvar, veľkosť, svahovitosť valu,
vrátane umiestnenia stavby „Eurochodníka“. Tiež preukázať umiestnenie, tvar, veľkosť pozemkov, ktoré
znalec použil v rámci porovnávacej metódy ako porovnávané, čím by žalobca preukázal jeho tvrdenie o

tom, že znalec použil na porovnanie pozemky úplne nevhodné, nakoľko sa jednalo o stavebné pozemky
(umiestnené v lukratívnej časti obce Banka, v ktorej prebieha výstavba rodinných domov) úplne inej
kvality než boli pozemky dotknuté týmto súdnym konaním.

45. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP spočíva v takej skutočnosti, že ak

strana sporu navrhla vykonanie dôkazov, ktoré boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť
pre rozhodnutie vo veci samej a súd ich nevykonal, vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktoré
treba odstrániť.

46. Podľa § 185 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

47.Podľa§182vetadruháCSP,akpovyjadrenístránsúnepovažujezapotrebnévykonaťďalšiedôkazy,
uznesením vyhlási dokazovania za skončené.

48. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov

a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak, ods. 3 súd aj bez
návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie
bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

49. Odvolací súd uvádza, že súd môže vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu a proces
dokazovania podľa Civilného sporového poriadku je vybudovaný výlučne na princípe prejednacom,
princípekontradiktórnostikonaniaakoncentračnejzásade,takžesúdmáobmedzenúdôkaznúiniciatívu,
ktorá sa presúva na procesné strany.50. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť strany sporu tvrdiť a označiť dôkazy
na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny

pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré
musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má
každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a
teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Pokiaľ strana
sporu nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažujú, z hľadiska procesného

postupujevosvojneprospech.Procesnánečinnosťstranyvtomtosmeremá(preňu)negatívnedôsledky
pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre
neho)nepriaznivé rozhodnutia. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže
meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Ďalej, že súd pri vykonávaní dokazovania nie

je viazaný návrhmi strán sporu a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie
všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane sporu odňatie možnosti konať pred
súdom, pretože je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie
súdu sa neviaže na návrhy strán sporu (napr. uznesenie NS SR sp.zn.6Cdo 153/2011). Ďalej odvolací
súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom súd skonštatoval, že

dokazovanievobčianskomsúdnomkonaníprebiehavoviacerýchfázach;odnavrhnutiadôkazucezjeho
zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň
procesnou povinnosťou strany sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov
vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán na
vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa

zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo
smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.

51. Z obsahu spisu vyplýva, že podaním zo dňa 31.12.2020 žalobca okrem iného navrhol vykonať
obhliadku na mieste samom za účelom posúdenia zhody hodnotených a porovnávaných pozemkov.

Na pojednávaní dňa 16.11.2023 (zápisnica o pojednávaní na čl. 856) okresný súd uznesením vyhlásil
dokazovanie za skončené.

52. Námietku žalobcu označenú v odseku 44 ohľadom nevykonania dôkazu obhliadkou nepovažuje
odvolací súd za dôvodnú. V danej veci bol postupom podľa § 207 ods. 1 CSP ustanovený znalec,

ktorý za rozdiel od súdu ako aj strán sporu má odborné znalosti, a teda je kompetentný zaujať vo
veci stanovisko aj pokiaľ ide o posúdenie splnenia predpokladov na použitie (výber) konkrétnej metódy
pri stanovení všeobecnej hodnoty majetku (v danej veci pozemkov), teda aj splnenie predpokladov na
použitie porovnávacej metódy, pričom odvolací súd má za to, že aj prípadné vykonanie obhliadky na
mieste samom by nebolo efektívnym ani hospodárnym prostriedkom na to, čo ním žalobca sledoval,

práve z dôvodu, že odbornými znalosťami v danej problematike okresný súd ani strany nedisponujú.
Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že ako podklady
na vypracovanie posudku použil znalec (okrem iného) obhliadku a fotodokumentáciu pozemkov zo
dňa 17.11.2020. Okresný súd § 185 ods. 1 CSP neporušil. Vytknúť možno okresnému súdu, že hoci
obhliadku nevykonal (dokazovanie za skončené), jej nevykonanie v odôvodnení napadnutého rozsudku

nezdôvodnil. Uvedené napravil odvolací súd v odvolacom konaní, keď uvedené pochybenie na strane
okresného súdu nedosiahlo takú intenzitu, ktorá by mal za následok porušenie práva na spravodlivý
proces, ktoré by odôvodnilo potrebu zrušenia napadnutého rozhodnutia.

53. Žalobca poukázal na to, že v konaní okrem kúpnej zmluvy zo dňa 30.04.2021 na čl. 663 (ktorý

okresný súd uviedol v odseku 34 odôvodnenia napadnutého rozsudku) predložil aj kúpnu zmluvu zo
dňa 21.07.2021 na čl. 703 (ktorými nadobudol od Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany, a.s.
pozemky, z ktorých na C-KN parc. č. 1264/11 (kúpna zmluva zo dňa 21.07.2021) sa nachádza časť
stavby „Eurochodníka“ a ďalšie (kúpna zmluva zo dňa 30.04.2021) sa nachádzajú vo vzdialenosti cca
150 metrov od pozemkov použitých znalcom ako porovnávané. Uvedeným mal v úmysle preukázať

správnosť postupu znalca pri určovaní všeobecnej hodnoty hodnotených pozemkov metódou polohovej
diferenciácie, keď kúpna cena v zmluve zo dňa 21.07.2021 zapadá do cenového rozmedzia určeného
znalcom metódou polohovej diferenciácie.54. K námietke v odseku 53 odvolací súd poukazuje na odsek 34 odôvodnenia napadnutého rozsudku,
v ktorom okresný súd správne konštatuje, že stanovená cenu 11,08 eur/m2 (vyčíslená dohodnutá
kúpna cena 24.000,- eur/2166 m2) je neaplikovateľná v konaní, nakoľko pozemky nie sú porovnateľné

s charakterom pozemkov, ktorých sa vyporiadanie týka, keďže je na nich zriadené vecné bremeno.
Ku kúpnej zmluve zo dňa 21.07.2021 (čl. 703) odvolací súd konštatuje, že tak ako aj už v uvedenej
kúpnej zmluve, kúpna cena medzi zmluvnými strana vo výške 25,- eur/m2 (vyčíslená 1800,- eur/72 m2)
bola medzi stranami určená dohodou, pričom zmluva neobsahuje odkaz na žiaden znalecký posudok,
z ktorého by účastníci zmluvy vychádzali) teda ide do výslovnú dohodu (konsenzus), ktorou konkrétne

strany kúpnej zmluvy prejavili vôľu a dohodli sa o konkrétnej výške kúpnej ceny. Teda ani uvedená
(druhá) kúpna zmluva, hoci jej jednou stranou bol žalobca, nie je dôkazom preukazujúcim skutočnosť, že
v preskúmavanej veci súdom ustanovený znalec nepostupoval správne ak ako vhodnú metódu použitú
na určenie všeobecnej ceny pozemkov, zvolil metódu porovnávaciu.

55. Okresnému súdu žalobca vytkol, že v odseku 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný

súd okrem znaleckého posudku neuviedol z ktorých listinných dôkazov (ktoré produkoval žalobca)
vychádzal, čím sa odchýlil od § 220 ods. 2 CSP a v tejto časti jeho napadnuté rozhodnutie
nepreskúmateľné. K uvedenému okresný súd poukazuje na obsah zápisnice z pojednávania zo dňa
03.07.2023 (na čl. 819), z ktorej vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie podľa § 204 CSP,
konkrétne listinami stavebné povolenie – vyjadrenie (čl. 340), fotografie (čl. 341), stavebné povolenie č.j.

SÚ MO: 66/2004-STT (čl. 346), výpis z Uznesenia 458/2018 (čl. 349), oznámenie o začatí kolaudačného
konania (čl. 350), kolaudačné rozhodnutie z 29.06.2005 (čl. 351), ZP č. 2/2017 (čl. 352), žiadosť
o uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (čl. 357), návrh na odpredaj
spoluvlastníckych podielov (čl. 358), návrh odpredaj spoluvlastníckych podielov – odpoveď (čl. 359),
oznámenie o výške nákladov spojených so zmenou ÚPN Banka (čl. 376), stanovisko vo veci ochranného

pásma potoka Vápenník – vyjadrenie (čl. 393), ZP č. 27/2020 (čl. 451), ponuka na odkúpenie pozemkov
z 24.11.2020 (čl. 547), mapa katastrálneho územia obce C. (čl. 548), zborník (čl. 549), kúpna zmluva
zo dňa 30.04.2021 (čl. 663), výpis z LV č. XXXX (čl. 667), kúpna zmluva medzi SLKP a obec Banka (čl.
669), čiastková úprava toku (čl. 672), výpis z UZN č. 365/2021 (čl. 673), kúpna zmluva z 21.07.2021
(čl. 703), ftk. katastrálnej mapy (čl. 721), ftk. Bananského hlásnika – 2. riadne zasadnutie obecného

zastupiteľstva (čl. 722), rozsudok OS PN 22C/65/2020 (čl. 768), výpis z Uznesenia č. 386/2021 (čl. 810),
odpoveď žalovaných 1,2 k výpisu z Uznesenia (čl. 812), ftk. Bananského hlásnika – 2. riadne zasadnutie
obecného zastupiteľstva (čl. 813), výpis z Uznesenia č. 107/2019 (čl. 814), 19 ks fotografií (čl. 815),
záznam z miestneho zisťovania na stavbe chodníka okolo Vápenického potoka z 15.06.2005 (čl. 816).
Pričom z obsahu zápisnice vyplýva (aj), že pojednávania sa zúčastnil (aj) právny zástupca žalobcu, ktorý

mal vedomosť o tom, ktoré dôkazy okresný súd vychádzal, preto námietka žalobca neobstojí.

56. Okresný súd sa pri hodnotení vykonaného dokazovania odchýlil od § 191 CSP tým, že na niektoré
žalobcom predložené dôkazy neprihliadol, resp. ich nevyhodnotil/vyhodnotil nesprávne. V súvislosti
s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), odvolací súd konštatuje, že nestačí len
formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. v akom konkrétnom
pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu, čo však v odvolaní
v súvislosti s uvedeným odvolacím dôvodom nebolo naplnené, preto sa odvolací súd ním ani nemohol
zaoberať.

57. V odseku 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd odôvodnil spôsob vyčíslenia
všeobecnej trhovej hodnoty nehnuteľností 62,98 eur/m2, pričom vychádzal zo znaleckého posudku
č. 27/2020, ktorým znalec stanovil všeobecnú hodnotu s ohľadom na existujúci územný plán obce
a za predpokladu, že by na predmetných parcelách (ich častiach nebol vybudovaný val s chodníkom

(boli by nezastavané) a to vo výške 238.00,- eur (po zohľadnení výmery 3779 m2). Námietka žalobcu
o nesprávnosti záveru okresného súdu neobstojí, keďže žalobcovi sa v konaní nepodarilo dôvodne
spochybniť závery znaleckého posudku okresného súdu.

58. S ohľadom na uvedené v odseku 57 sa odvolací súd stotožnil s postupom okresného súdu ohľadom

spôsobu vyčíslenia náhrady (ktorý nebol zo strany žalobcu spochybnený) vo vzťahu k povinnosti žalobcu
zaplatiť jednotlivým žalovaným konkrétne finančné čiastky (odseky 35, 36, 37, 38), o ktorých okresný
súd rozhodol vo výrokoch IV., V., VI., VII. napadnutého rozsudku.59. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel rozhodol vecne správne
a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a
2 CSP napadnutý rozsudok potvrdil (výroky I., II., III., IV., V., VI., VII.) vrátane rovnako vecne správneho

(závislého) výroku, ktorým sa neoddeliteľnou súčasťou rozsudku stal geometrický plán (VIII. výrok).

60. Žalobca napadol aj IX. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, keď namietal neprávne právne
posúdenie súdom prvej inštancie, ktorý mal pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania postupovať
podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP. „Zásadu úspechu vo veci treba

uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo), alebo od
znaleckého posudku. ). Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania mal súd prvej inštancie
zohľadniť pomer úspechu a neúspechu strán sporu v konaní a žiadnej zo strán sporu nepriznať
nárok na náhradu trov súdneho konania. Nepochybne bol čiastočne úspešný, čo priznal aj súd prvej
inštancie, keď v odseku 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol: „....aj keď nakoniec súd v
časti zrušenia a prikázania nehnuteľností rozhodol v zmysle žalobcom navrhovaného petitu...“. Žalobca

bol v konaní čiastočne úspešný a to v celom rozsahu výrokov I. a II. podaného žalobného návrhu
(čo aj zmeneného). Vo vzťahu k výrokom IV. až VII., žalobca ponúkal na vyrovnanie podielov titulom
vyporiadania zaniknutého podielového spoluvlastníctva na výplatu žalovaným 1. až 4. sumu 35,- eur/
m2 pozemku, pričom okresný súd ustálil túto sumu na 62,98 eur/m2, podľa žalobcu, za jeho neúspech
je možné považovať len rozdiel medzi týmito sumami, ktoré skutočnosti v súhrne vylučujú možnosť

priznať žalovaným 1. až 4. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania mal súd prvej inštancie zohľadniť pomer úspechu a neúspechu strán sporu v
konaní a žiadnej zo strán sporu nepriznať nárok na náhradu trov súdneho konania.

61. Po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie žalobcu, s poukazom na vyššie uvedené

zdôvodnenie, odvolací súd dospel k záveru, že výroky I., II., III., IV., V., VI., VII., VIII. sú vecne správne,
preto postupoval podľa § 387 CSP a tieto potvrdil.

62. O preskúmaní veci v napadnutom IX. výroku dospel k záveru, že výrok súdu prvej inštancie, ktorým
žalovaným 1. až 4. priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania postupom podľa § 256 ods.

2 CSP nebol správny.

63. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci (ods. 1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).

64. Odvolací súd má za to na rozdiel od súdu prvej inštancie, že rozhodujúcim pri rozhodovaní o náhrade
trov daného konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je jeho špecifická povaha
- konania iudicium duplex. Takéto konanie môže byť začaté na návrh ktoréhokoľvek so spoluvlastníkov.
Všetky strany vzájomne sú v postavení procesnej pozície žalobcu a žalovaného súčasne, bez ohľadu

na to, kto žalobu podal. Chýba tu ten, kto by zapríčinil začatie konania svojim protiprávnym konaním,
z povahy veci neexistuje strana, ktorá by bezdôvodne zasahovala do právnej sféry protistrany. Pre
určenie „obete a vinníka“ či „víťaza a porazeného“, teda pre konštatovanie plného úspechu jednej strany
na úkor druhej, tu chýba kľúčový pojmový znak – nebolo porušené subjektívne právo, ktoré by bol
žalobca proti žalovanému nútený pred súdom hájiť. Vyvolanie konania je slobodnou voľbou žalobcu,

do ktorého majetkovej sféry nemusel nikto zasiahnuť a ani ho k podaniu žaloby primäť. Rovnako tak
je slobodnou voľbou iného spoluvlastníka neuzavrieť navrhnutú mimosúdnu dohodu a požadovať určitý
spôsob vysporiadania, lebo i na jeho strane ide o výkon ústavne zaručeného vlastníckeho práva. Ak
má procesná obrana žalovaného spoluvlastníka rozumný a presvedčivý základ (a nespadá do kategórie
zneužitia práva či obštrukčného chovania), nemožno mu jej uplatnenie klásť na ťarchu a zmenšovať

uložením náhrady trov konania jeho majetkovú sféru v prospech spoluvlastníka, ktorý sa slobodne
rozhodol v spoluvlastníctve naďalej nezotrvať. Žiadna z procesných strán naviac výsledkom konania
po finančnej stránke nestráca, obe získavajú majetkovú hodnotu, s ktorou do konania vstúpili. Nikto
z hľadiska objemu majetku nezískava nič naviac, nikto nič nestráca; majetkovú stratu utrpí každá zo
strán „iba“ vo vynaložených trovách konania.

65. Spor o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva môže byť začatý na základe žaloby
ktoréhokoľvek spoluvlastníka, ktorý sa cíti byť v spoluvlastníctve nespokojný a nechce v ňom zotrvať.
V prípade spoluvlastníctva sa špecificky uplatňuje zásada, že nikto nemôže byť spravodlivo nútenýzotrvávať v spoluvlastníctve. Pre prípad, že sa spoluvlastníci nedohodnú na zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva, má každý z nich právo obrátiť sa na súd s návrhom na jeho zrušenie a vyporiadanie.
Platí tiež, že nikoho nemožno nútiť k uzavretiu mimosúdnej dohody (či už sa bráni z objektívnych

či subjektívnych dôvodov). Ak súd zruší spoluvlastníctvo, následne vydá konštitutívne rozhodnutie
o spôsobe jeho vyporiadania, pričom návrhmi účastníkov nie je viazaný, je viazaný iba zákonným
poradím jednotlivých možností podľa § 142 ods. 1 OZ. Voľba konkrétneho spôsobu vyporiadanie je
v konečnom dôsledku na úvahe súdu, strana nad tým nemá fakticky kontrolu.

66. Vzhľadom na uvedené nemožno procesný úspech odvodzovať z toho, aký spôsob vyporiadania
jednotliví spoluvlastníci navrhovali, a ku ktorému sa súd v konečnom rozhodnutí priklonil. Ak nie je
súd pri vyporiadaní zrušovaného spoluvlastníctva viazaný návrhmi strán, nie je potom dobre možné
odvíjať procesný úspech vo veci ani od toho, čo bolo medzi účastníkmi sporné a k čomu bolo vedené
dokazovanie.Prizrušeníavyporiadaníspoluvlastníctvanemožnohľadaťvíťazaaniporazeného,pretože
strany nemožno vnímať tak, ako keby jedna bola v práve a druhá nie. Nie je na mieste vytýkať

spoluvlastníkovi, ktorý navrhoval odlišný, než súdom zvolený spôsob vyporiadania, nevôľu k uzavretiu
mimosúdnej dohody, či súdneho zmieru, ak nebol jeho odpor čisto obštrukčného charakteru.

67. I keď rozhodnutia súdov ČR nepatria v zmysle čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP medzi
ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, odvolací súd (pri veľmi blízkej, resp. obdobnej

procesnoprávnej aj hmotnoprávnej úprave danej problematiky) odkazuje aj na právny názor a závery
ÚS ČR v náleze sp. zn. I.ÚS 262/2020 zo dňa 10.11.2020, IV. ÚS404/2022 zo dňa 5.4.2022, v
stanovisko pléne PL. ÚS-st. 59/23 zo dňa 13.9.2023 a, ktorý sa vysporiadal i s predchádzajúcou
odlišnou judikatúrou tak NS ČR ako i ÚS ČR, a vydal stanovisko: „v konaní o zrušení a vysporiadaní
spoluvlastníctva, majúcom povahu iudiciu duplicis, ak nie je žaloba zamietnutá, spravidla nemožno určiť,

ktorý účastník mal vo veci plný úspech (§ 142 ods. 1 o. s. r.). Je preto všeobecným východiskom pre
rozhodovanie o trovách konania súladným s ochranou vlastníckeho práva podľa článku 11 ods. 1 a práva
na súdnu ochranu podľa článku 36 ods. 1 Charty základných práv a slobôd, aby žiadny z účastníkov
nemal právo na náhradu trov konania voči inému účastníkovi, ibaže by pre to boli dané zvláštne dôvody“.
Za ústavne konformné východisko pri rozhodovaní o trovách konania, ktorým bolo vyporiadané zrušené

spoluvlastníctvo, vidieť u oboch strán (u všetkých spoluvlastníkov) čiastočný úspech vo veci v zmysle §
142 ods. 2 a 3 OSŘ s tým, že zásadne je namieste rozhodovať, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, pričom pomerné rozdeľovanie trov konania z povahy veci nemá zmysel, rovnako
ako je v danej fáze konania už vylúčené hľadať považoval na ktorejkoľvek strane plný úspech vo
veci a aplikovať § 142 ods. 1 OSŘ. Ústavný súd ČR ale dodal, že v odôvodnených prípadoch (skôr

výnimočných) možno niektorej zo strán priznať právo na náhradu trov (podľa § 142 ods. 3 OSŘ), lebo
spôsob vyporiadania spoluvlastníctva (stanovenie miery úspechu jednotlivých strán) závisí na úvahe
súdu. Zvláštnymi okolnosťami konkrétneho jedinečného prípadu môže byť napr. obštrukčné chovanie
spoluvlastníka, nezáujem o konštruktívne vyriešenie veci, alebo šikanózny výkon práva. Šikanóznym
konaním však nie je sama osebe skutočnosť, že niektorý (alebo každý) zo spoluvlastníkov navrhuje

prikázanie spoluvlastneného majetku do svojho výlučného vlastníctva. Súd by musel presvedčivo vyložiť
ďalšie dôvody, ktoré by viedli k záveru, že je (výnimočne) namieste danému spoluvlastníkovi uložiť
povinnosť hradiť trovy konania inému spoluvlastníkovi. Podľa Ústavného súdu ČR ďalšie širšie okolnosti,
ku ktorým možno prihliadnuť, plynú z judikatúry najvyššieho súdu – napr. že strany ohľadom predmetu
konania sa aspoň čiastočne dohodli, aké bolo procesné chovanie a stanoviská jednotlivých strán

v priebehu konania, či aké bolo ich konanie pred začatím konania pri snahe o zrušenie spoluvlastníctva
dohodou.

68. Ústavný súd SR sa tiež zaoberal náhradou trov konania v spore o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. V náleze sp. zn. III. ÚS 138/22 z 23.6.2022 uviedol právnu vetu:

„Rozhodnutie, podľa ktorého žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania v spore o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sťažovateľov a žalovanej, ktorá na výzvy sťažovateľov
pred podaním žaloby nereagovala, k žalobe sa nevyjadrila a na pojednávania sa bez ospravedlnenia
nedostavila, pričom toto rozhodnutie vychádzalo z toho, že pravidlom v obdobnom spore je to, že každý
zo spoluvlastníkov si bude svoje náklady spolu znášať sám a náhradu trov konania strane možno priznať

len ak by boli dané „zvláštne dôvody“, je mimo rámca úpravy paragrafu v § 255 Civilného sporového
poriadku, čo zakladá porušenie základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa článku 46
odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky“. Obdobne aj rozhodnutie III. ÚS 73/2023 zo dňa 25.mája 2023.Zohľadnená skutková situácia v spore pred ústavným súdom však bola odlišná ako v predmetnej veci.
Z uvedeného dôvodu na daný prípad sa citovaný nález ústavného súdu nevzťahuje.

69. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR č.k. II. 43/2023
zo dňa 25.1.2023, ktorý odmietol sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
13Co/13/2019-13 zo dňa 27.07.2022, keď krajský súd výrokom IV. svojho rozhodnutia nepriznal nárok
na náhradu trov konania v žiadnej zo sporových strán. Krajský súd poukázal na to, že v danom prípade
ide o konanie iudicium duplex a uviedol tiež, že z hľadiska charakteru, nejde o klasické sporové konanie,

v ktorom by jedna z protichodných strán musela vyhrať a druhá by musela prehrať; ak spoluvlastníci
nemôžu vopred presne predvídať konkrétne rozhodnutie súdu, tak majú všetci rovnaké postavenie
v konaniach, v ktorých ide o rovnaké vlastnícke právo všetkých; ako spravodlivý východiskový bod
pre rozhodnutie o trovách konania sa javí, že každý zo spoluvlastníkov by mal znášať svoje vlastné
trovy konania a nebol by povinný platiť trovy iného spoluvlastníka, pokiaľ na to neexistujú osobitné
dôvody; vzhľadom na priebeh konania, ako aj výsledok odvolací súd dospel k záveru, že neexistujú

osobitné dôvody, na základe ktorých by niektorá zo strán sporu bola v konaní úspešnejšia; preto súd o
náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Ústavný súd uzavrel, že „preskúmal napadnuté
rozhodnutieanezistilvskutkovýchaprávnychzáverochnapadnutejčastirozhodnutiakrajskéhosúdunič
ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo o ústavnej neakceptovateľnosti. Krajský súd poskytol jasné,
zrozumiteľné a dostatočné argumenty zodpovedajúce zásadám spravodlivosti pre prijaté rozhodnutie.

Závery krajského súdu v napadnutom rozhodnutí sú riadne uvedené presvedčivé a netrpia absenciou
logiky“.

70. Opierajúc sa o vyššie uvedené právne a teoretické východiská odvolací súd uzatvára, že ak súd
vyhovienávrhunazrušeniespoluvlastníctvaarozhodujeďalejospôsobejehovyporiadania(príp.schváli

zmier) je na procesný úspech strán, majúcich v konaní s povahou iudici duplicis totožné postavenie
žalobcu i žalovaného, treba pozerať ako na čiastočný (rovnaký) a zásadne nepriznať náhradu trov
žiadnej zo strán podľa § 255 ods. 2 CSP, s výnimkou ak konkrétne okolnosti veci výnimočne odôvodňujú
priznanie náhrady trov jednej zo strán, čo v danom prípade splnené nebolo, strany sporu boli v konaní
aktívne, mali záujem vec vyriešiť mimosúdne, nesprávali sa obštrukčne, prejavovali záujem o vyriešenie

sporu, hoci každá svojím spôsobom.

71. S ohľadom na uvedené odvolaní súd postupom podľa § 388 CSP napadnutý výrok IX. zmenil tak,
že žiadna zo strán mená právo na náhradu trov konania.

72. O náhrade trov odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovanou 4. rozhodol odvolací súd
postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej 4. priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keď nezistil dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 CSP. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

73. V odvolacom konaní fakticky plne úspešným žalovaným 1., 2., 3. vznikol zásadne nárok na náhradu
trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto
rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle §

262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

74. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný 3. v odvolacom konaní nečinný, náhradu
trov konania neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní

nevznikli, žalovaní 1. a 2. si náhradu trov konania neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa obsahu spisu im ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

75.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu

jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

76. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikovalna rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom
z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v

konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou

hospodárnosti civilného súdneho sporu.

77. Na základe uvedeného odvolací súd žalovaným 1., 2., 3. nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi nepriznal.

78. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

79. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).