Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. marec 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115210989
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1115210989.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a

členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu B.. V. R., G..
XX.X.XXXX, A.Á. XXX/XX, XXX XX Ž., práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík
s.r.o., Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, proti žalovanému J. M., G..XX.XX.XXXX, K. E.É.
XXC, K.-G. M., práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13, 821 02
Bratislava, IČO: 36 860 662, o zaplatenie 131.029,29 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/105/2015-537 zo dňa 3.5.2022 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/105/2015-537 zo dňa

3.5.2022 mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 131.029,29 EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne od 28.2.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom /v poradí druhým/ súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou

na Okresný súd Bratislava I dňa 20.4.2015 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 131.029,29
Eur s príslušenstvom titulom neuhradených trov právneho zastúpenia žalobcu žalovaným v spore
4C/475/2007 vedenom na Okresnom súde Žilina. Zo žalobného návrhu a zhodných vyjadrení sporových
strán konajúci súd zistil, že žalobca ako advokát zastupoval žalovaného v spore 4C/475/2007 vedenom
na Okresnom súde Žilina na základe plnomocenstva udeleného žalovaným žalobcovi zo dňa 7.12.2007.
Z odvolania plnej moci zo dňa 28.5.2012 súd zistil, že žalovaný oznámil Okresnému súdu v Žiline, že
odvolal plnú moc žalobcovi. Z vyčíslenia odmeny za právne zastupovanie v spore o náhradu škody

240.224.888,-Sk s príslušenstvom zo dňa 13.2.2013 súd zistil, že žalobca vyčíslil žalovanému trovy
právneho zastúpenia v spore 4C/475/2007 odo dňa vystavenia plnomocenstva do odvolania plnej moci
v žalovanej výške. Hodnotu úkonu právnej pomoci žalobca určil v zmysle ust. § 9,10 vyhlášky 655/2004
Z.z. ako tarifnú z hodnoty veci 7.974.005 EUR vo výške 16.373 EUR + Režijný paušál. Žalobca v
žalobe nárok odôvodnil ako bezdôvodne neuhradené trovy právneho zastúpenia žalovaného v konaní
4C/475/2007 vedenom na Okresnom súde Žilina za obdobie od vystavenia plnomocenstva 7.12.2007 do
jeho odvolania dňa 28.5.2012 vyčíslený vo vyčíslení odmeny za právne zastupovanie v spore o náhradu

škody 240.224.888,-Sk s príslušenstvom a úrok z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho
po doručení vyčíslenia a nárok na náhradu trov konania.
3. V odpore proti platobnému rozsahu žalovaný uviedol, že medzi stranami sporu bola podpísaná
dohoda o poskytovaní právnych služieb, v zmysle ktorej bol žalobca odmeňovaný sumou 15.000,-Skmesačne za právne služby vrátane zastupovania žalovaného v právnych veciach pred súdmi a žalobca
sižalovanýnárokuplatnilvrozporesustanovením§1ods.2vyhláškyč.655/2004Z.z.Súčasnežalovaný
namietol, že žalobcovi dňa 1.1.2011 (deň zápisu spoločnosti s ručením obmedzeným) zaniklo procesné

plnomocenstvo na zastupovanie v konaní 4C/475/2007 a žalovaný tejto spoločnosti plnomocenstvo na
zastupovanie neudelil. V tejto súvislosti žalovaný vzniesol námietku premlčania nakoľko mal za to, že
žalobcovi začala plynúť premlčacia lehota dňa 1.1.2011 a v zmysle ustanovenia § 391, 397 Obch. zák.
uplynula najneskôr 1.1.2015.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že sa v zmysle čl. II dohody zaviazal zastupovať žalovaného

v právnych veciach pred súdmi v rozsahu udeleného plnomocenstva. Práve v osobitnom splnomocnení
na zastupovanie v spore 4C/475/2007 sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi odmenu za zastupovanie
v spore vo výške tarifnej odmeny podľa vyhlášky. Ďalej uviedol, že žalovaný si bol dobre vedomý tohto
spôsobu odmeňovania za zastupovanie nakoľko sa jednalo o obvyklú prax medzi stranami sporu. K
vznesenej námietke premlčania uviedol, že všetky úkony právnej pomoci vykonal pred 1.1.2011 a v
zmysle ust. § 15 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z.z.o advokácii bola advokátovi zachovaná možnosť

vykonávať advokáciu ako fyzická osoba popri súčasnom výkone advokácie ako konateľ s.r.o.. Na
preukázanie dôvodnosti svojho tvrdenia žalobca predložil potvrdenie SAK zo dňa 19.2.2013, kde
komora uviedla, že žalobcovi zanikla jeho možnosť vykonávať advokáciu ako fyzická osoba samostatne
popri súčasnom výkone advokácie spôsobom ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným až dňa
1.1.2013.

5. Z vyjadrenia žalovaného ďalej vyplynulo, že v plnomocenstve zo dňa 7.12.2007 žalobca v rozpore
s ustanovením § 18 ods. 4 vyhlášky neuviedol výšku odmeny za úkon právnej služby ešte pred jeho
začatím. Žalovaný potvrdil tvrdenie žalobcu, že za spory, ktoré predchádzali konaniu 4C/475/2007
zaplatil žalobcovi odmenu vo výške 46.335,76 EUR (tiež určenú ako tarifnú) avšak uviedol, že k tomu
došlo na základe ľstivého konania žalobcu, ktorý ubezpečil žalovaného, že pokiaľ uvedenú odmenu

uhradí, môže si ju uplatniť v následnom konaní o náhradu škody voči štátu (konanie 4C/475/2007).
Súčasne popri zotrvaní na argumentácii uvedenej v odpore rozšíril námietku premlčania o tvrdenie, že
poskytovanie právnych služieb je poskytovaním čiastkových plnení a preto u každého úkonu začína
plynúť samostatná premlčacia doba a keďže posledný úkon právnej pomoci bol uskutočnený 24.6.2009
je žalovaný nárok v celom rozsahu premlčaný. Z výsluchu žalovaného súd prvej inštancie zistil, že

jediný prípad, kedy medzi stranami sporu došlo k dohode o odmene mimo rámca dohody o právnom
zastúpení, boli konania voči daňovému úradu a teda vyplatenie sumy 46.355,76 EUR. Vo všetkých
ostatných prípadoch sa jednalo o zastúpenie v rámci paušálnej odmeny. Súčasne poprel existenciu
osobitnej dohody o odmene za zastupovanie v spore 4C/475/2007. K výške nároku uplatneného v
konaní 4C/475/2007 žalovaný uviedol, že výšku vypočítal žalobca v zmysle účtovných dokladov a

podkladov od ekonomiek žalovaného. Tiež uviedol, že v čase kedy žalovaný vyplácal žalobcovi odmenu
vo výške 46.355,76 EUR/ konania voči daňovému úradu/ už žalovaný vedel o tom, že si uplatní nárok
prejednávaný v konaní 4C/475/2007. Podľa žalovaného dohoda advokátov o dočasnom poskytovaní
advokátskych služieb popri službách poskytovaných ako konateľ spoločnosti bola možná do 31.12.2012
len v prípade, ak bolo v spoločnosti viac advokátov, čo však v spoločnosti žalobcu nie je a preto sa na

jeho spoločnosť táto možnosť nevzťahuje.

6. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že pred zastupovaním žalovaného v konaní 4C/475/2007 prebehlo
osobné rokovanie o výške odmeny za zastupovanie. Návrh žalobcu na určenie odmeny vo forme
podielu vo výške 5 alebo 10% istiny sa žalovanému zdal vzhľadom na výšku istiny privysoký a preto

došlo k dohode o výške odmeny určenej tarifou rovnakým spôsobom ako v správnom konaní voči
daňovému úradu. Uviedol, že len úspech žalovaného v správnom konaní /voči daňovému úradu/založil
jeho rozhodnutie podať žalobu 4C/475/2007. Výšku škody uplatnenej v konaní 4C/475/2007 vypočítal
len žalovaný a žalobca ju prevzal do žaloby, pričom upozornil žalovaného na nesprávnosť výpočtu výšky
škody. Uviedol, že žalovaný trval na podaní žaloby v ním určenej výške. Žalobca k tvrdeniu žalovaného,

že ho mal informovať o výške odmeny za úkon právnej pomoci uviedol, že ku dňu 1.7.2007 /správne
malo byť 7.12.2007 pozn. odvolacieho súdu/ táto povinnosť advokátovi nevyplývala a vznikla až k
1.9.2010 doplnením odseku 4 do § 18, pričom posledný úkon právnej pomoci vykonal žalobca pre
žalovaného 24.6.2009. K argumentu žalovaného o tom, že plnomocenstvo zaniklo zo zákona 1.1.2011
žalobca uviedol, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 6 zákona 586/2003 Z.z. sa advokáti mohli dohodnúť

na samostatnom poskytovaní právnych služieb v jednej alebo viacerých veciach ak spoločenská zmluva
neurčuje inak. S poukazom na skutočnosť, že s.r.o. žalobcu je jednoosobovou spoločnosťou je možné
tento súhlas dôvodne predpokladať. K vzniku žalovaného nároku došlo až odvolaním plnomocenstva a
teda nárok premlčaný nemôže byť.7. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom /v poradí prvým/ č.k. 35Cb/105/2015 - 129 zo dňa
4.7.2017 tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 131.029,29 EUR spolu
s úrokom s omeškania vo výške 8,75% ročne od 28.02.2013 do zaplatenia. Súčasne konštatoval plný

úspech žalobcu v spore. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvého stupňa bude ustáliť,
či sa v posudzovanom prípade jednalo o nárok na zmluvnú odmenu alebo o nárok na tarifnú odmenu
(mimozmluvnú) odmenu aplikujúc § 1 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., opätovne vyhodnotiť
námietku premlčania v súvislosti so zmenou právnej formy výkonu advokácie, pričom svoje závery

právne odôvodní a posúdiť, či žalobca poskytoval dotknuté právne služby v súlade s § 18 zákona č.
586/200 Z. z.. Odvolací súd v rozhodnutí zároveň uviedol, že považuje závery prvoinštančného súdu o
nepremlčaní nároku žalobcu v dôsledku zmeny právnej formy výkonu advokácie za predčasný, nakoľko
úvahy konajúceho súdu vedúce k tomuto záveru sú nepreskúmateľné, pričom odvolací súd mal za to,
že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s aplikáciou § 15 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z.z.
v znení účinnom v rozhodnom období na obchodnú spoločnosť žalobcu založenú zápisom do OR SR

dňa 1.1.2011 a to najmä s poukazom na znenie označeného ustanovenia používajúce termín „advokáti
sa môžu dohodnúť...“ a v prípade obchodnej spoločnosti ide o spoločnosť s jediným spoločníkom ako
konateľom. Ďalej odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal skutočnosťou,
či v dôsledku zmeny právnej formy výkonu advokácie došlo k zániku plnomocenstva udeleného dňa
7.12.2007 B.. V.Q. R., advokátovi. Nakoľko práva úprava týkajúca sa poskytovania právnych služieb

advokátom v zákone č. 586/2003 Z.z. o advokácii je špeciálnou úpravou vo vzťahu k právnej úprave
príkaznej zmluvy v Občianskom zákonníku, resp. mandátnej zmluvy v Obchodnom zákonníku, je
potrebné tieto všeobecné ustanovenia uplatniť v prípadoch, ktoré nie sú riešené osobitnou právnou
úpravou v zákone o advokácii. V tejto súvislosti je teda potrebné sa vysporiadať so skutočnosťou, či plná
moc udelená advokátovi - fyzickej osobe zanikla okamihom, kedy tento prestal vykonávať advokáciu

ako advokát a či s poukazom na § 24 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) bolo nutné udelenie novej plnej
moci novovzniknutému subjektu - spoločnosti s ručením obmedzeným.
8. Po opätovnom prejednaní veci mal súd prvej inštancie za to, že spornou skutočnosťou bolo,
či sa v posudzovanom prípade jednalo o nárok na zmluvnú odmenu alebo o nárok na tarifnú
odmenu (mimozmluvnú) odmenu aplikujúc § 1 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., premlčanie

žalobcom uplatneného nároku v súvislosti so zmenou právnej formy výkonu advokácie a poskytovanie
predmetných právnych služieb v súlade s § 18 zákona č. 586/200 Z. z.. Podľa výpisu z Obchodného
registra SR súd zistil, že k zmene právnej formy výkonu advokácie žalobcu, resp. k vzniku Advokátskej
kancelárie B.. R. s. r. o. došlo dňa 1.1.2011. Podľa súdu prvej inštancie osobitné splnomocnenie žalobcu
ako advokáta zo dňa 7.12.2007, ktoré bolo udelené na základe Dohody o poskytovaní právnej pomoci zo

dňa 15.12.2000, zaniklo dňa 1.1.2011, a to v dôsledku zmeny právnej formy výkonu advokácie žalobcu,
nakoľko žalobcov status advokáta v uvedený dátum zanikol (splnomocnenie bolo udelené žalobcovi
výlučne ako advokátovi), pričom žalobca od daného momentu mohol poskytovať právne služby len
ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným - Advokátska kancelária B.. R. s. r. o.. Z hľadiska
platnosti splnomocnenia zo dňa 7.12.2007 súd poukázal na to, že splnomocnenie udelené B.. V. R.

výlučne ako advokátovi nie je potrebné odvolať alebo ho vypovedať, keďže jeho status advokáta-
fyzickej osoby zanikol dňa 1.1.2011 (6 Cdo 186/2012). Keďže osobitné splnomocnenie na zastupovanie
žalovaného Advokátskou kanceláriou B.. R. s. r. o. žalovaným udelené nebolo, mal súd za to, že k
ukončeniu zastupovania žalovaného žalobcom došlo dňa 1.1.2011, pričom žalobca si nárok, ktorý mu
vznikol poskytnutím právnych služieb žalovanému, mohol prvý raz uplatniť na súde dňa 1.1.2011 v rámci

premlčacej doby štyroch rokov podľa § 397 Obch. zák..
9. K spornej skutočnosti, či žalobca v rozhodnom čase vykonával advokáciu samostatne ako advokát
a súčasne po 1.1.2011 aj ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným súd uviedol, že v zmysle §
15 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii platného v rozhodnom čase advokát, ktorý vykonáva
advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu

samostatne. Súd v nadväznosti na názor odvolacieho súdu dospel k záveru, že z ust. § 15 ods. 6
zákona o advokácii vyplýva, že daná výnimka sa vzťahuje iba na spoločnosti s ručením obmedzeným s
niekoľkými advokátmi, pretože základnou podmienkou tejto výnimky je existencia dohody o dočasnom
samostatnom poskytovaní právnych služieb v určitých prípadoch, pričom z doslovného výkladu a
účelu daného ustanovenia vyplýva, že takáto dohoda je možná len v prípade spoločnosti s ručením

obmedzeným s viacerými advokátmi. Uvedená zákonná úprava mala prechodný charakter, ktorej
zmyslom bolo umožniť advokátom, ktorí založili advokátsku kanceláriu, resp. spoločnosť s ručením
obmedzeným v danom období, aby v určitej veci alebo veciach mohli dočasne poskytovať právne
služby samostatne počas prechodného obdobia, ktoré trvalo do 31.12.2012. Pri výklade a aplikáciiustanovení právnych predpisov je potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Z ustanovenia
§ 15 ods. 6 zákona o advokácii platného v rozhodnom období vyplýva skutočnosť, že zákonodarca
jasne a zrozumiteľne uviedol, že „konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne

vykonávať advokáciu samostatne“, pričom výnimka z daného zákazu sa vzťahuje na spoločnosť s
ručením obmedzeným s viac než jedným advokátom/konateľom: „advokáti sa však môžu dohodnúť
na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred
vymedzených veciach, ak spoločenská zmluva neurčuje inak“. V danom prípade teda nepôjde o nejasné
či nezrozumiteľné znenie zákona, pri ktorom by súd sa súd mohol odchýliť od jeho doslovného znenia.

10. Vzhľadom na to, že žalobca si nárok, ktorý mu vznikol poskytnutím právnych služieb žalovanému
mohol prvý raz uplatniť na súde dňa 1.1.2011 a žaloba vo veci samej na tunajší súd bola podaná dňa
20.4.2015 t. j. po uplynutí štvorročnej premlčacej doby, je žalobcom uplatnený nárok premlčaný celom
rozsahu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p.. Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu 100%.

11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f)
a h) C.s.p.. V odvolaní uviedol, že odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí nevyslovil právny názor
na rozsudok súdu prvej inštancie. K zrušeniu a vráteniu veci došlo výlučne z procesných dôvodov-
predčasnosť záverov súdu, nepreskúmateľnosť, nedostatočnosť zistenia skutkového stavu ktoré
procesné nedostatky má súd prvej inštancie odstrániť. Podľa žalobcu bol skutkový stav veci zistený už

v čase prvého rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 4.7.2017, kedy na jeho základe vyhovel žalobnému
návrhu žalobcu a zaviazal žalovaného k zaplateniu žalovanej sumy. Po jeho zrušení a vrátení veci, súd
pri nezmenenom skutkom stave rozhodol v neprospech žalobcu. V predchádzajúcom rozsudku zo dňa
4.7.2017 sa súd stotožnil s tým, že návrh žalobcu nie je premlčaný, že žalobcovi zanikla možnosť výkonu
advokácie samostatne až dňom 1.1.2013. Po vrátení veci súd pri nezmenenom skutkovom stave, zmenil

svoj pôvodný názor na rozhodujúce skutočnosti a viazaný právnym názorom odvolacieho súdu rozhodol
v neprospech žalobcu.
12. K ust. § 15 ods. 6 druhá veta Zákona o advokácii, podľa ktorej advokáti sa môžu dohodnúť na
dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb, podľa žalobcu pôvodne súd zaujal právny
názor, že v predmetnej veci vykonával žalobca výkon advokácie ako jednoosobová spoločnosť s r.

o., teda neprichádza do úvahy dohoda so spoločníkmi, ako sa to vyžaduje pri spoločnostiach s r.
o. uzavretých viacerými advokátmi. Z tohto dôvodu súd vyslovil, že rozhodnutie žalobcu vykonávať
advokáciu ako fyzická osoba samostatne, je rozhodnutím jediného spoločníka, ktorý sa nemá s kým
dohodnúť. Po zrušení rozsudku zo dňa 4.7.2017 a vrátení veci súd prvej inštancie, žalobný návrh
zamietol, čo odôvodnil v rozsudku tým, že: „Z výpisu žalobcu z OR SR zistil, že k zmene právnej formy

výkonu advokácie žalobcu, resp. k vzniku Advokátskej kancelárie B.. R., s.r.o. došlo dňa 1.1.2011,
pričom žalobca mohol od tohto dňa poskytovať právne služby len ako konateľ spoločnosti s ručením
obmedzeným.“ Súd argumentoval ďalej tým, že podľa § 15 ods. 6 Zákona o advokácii, žalobca nemohol
vykonávať ako samostatný spoločník s.r.o. výkon advokácie ako fyzická osoba, a táto výnimka sa
vzťahuje len na spoločnosť s ručením obmedzeným viac než jedným advokátom, konateľom. Žalobca

uviedol, že odvolací súd v tejto otázke nevyslovil žiadny právny záver, ale uviedol, že súd prvej inštancie
sa nedostatočne vysporiadal s aplikáciou ust. § 15 ods. 6 Zákona o advokácii, z čoho logicky vyplýva,
že po vrátení veci súd prvej inštancie musí svoje stanovisko k ustanoveniu § 15 ods. 6 Zákona o
advokácii dostatočným spôsobom odôvodniť (nie zmeniť). Z doslovného, jasného a zrozumiteľného
znenia zákona, ako to argumentuje súd prvej inštancie vyplýva, že ust. § 15 ods. 1, 2 Zákona o

advokácii, sa svojim označením ADVOKÁTI vzťahuje len na spoločnosti s ručením obmedzeným,
založenej viacerými advokátmi ako spoločníkmi, a teda nie na advokátov, ktorí založili spoločnosť s
ručením obmedzeným samostatne, bez spoluúčasti iných advokátov - spoločníkov. Podľa žalobcu je
vylúčené, aby zákonodarca ustanovením § 15 umožnil výkon advokácie v spoločnostiach s r.o. len
s viacerými osobami a neumožnil by takýto výkon advokácie advokátom ako s jednoosobovou s.r.o..

Žalobca poukázal na list Slovenskej advokátskej komory zo dňa 19.2.2013, ktorým SAK oznámila
žalobcovi, že mu s účinnosťou od 1. januára 2013 zanikla možnosť vykonávať advokáciu ako fyzická
osoba samostatne popri súčasnom výkone advokácie spôsobom ako konateľ spoločnosti s ručením
obmedzeným. Z obsahu tohto oznámenia je zrejmé, že do 1.1.2013 vykonával žalobca advokáciu
ako fyzická osoba samostatne pri súčasnom výkone advokáta ako konateľa spoločnosti s ručením

obmedzeným. Žalobca s poukazom na ust. § 390 C.s.p. navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, žalobnému návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné a
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a to z dôvodu, že súd prvej inštancie
správne vec právne posúdil, keď konštatoval, že nárok žalobcu je premlčaný. Žalovaný nesúhlasil že

v danej veci odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí nevyslovil žiaden právny názor. Odvolací
súd jednoznačne konštatoval, že súd prvej inštancie má opätovne vyhodnotiť námietku premlčania
v súvislosti so zmenou právnej formy výkonu advokácie. Žalovaný v konaní poukázal aj na Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 426/2012 z 21.02.2013, podľa ktorého pokiaľ advokát zmenil formu
výkonu advokácie zo samostatného výkonu advokácie na výkon advokácie ako konateľ s ručením

obmedzeným, po takejto zmene formy výkonu advokácie mu nezostal status advokáta podľa zákona o
advokácii. Žalovaný tiež poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.08.2012, sp. zn. 6 Cdo
186/2012, podľa ktorého NS SR ako dovolací súd vyslovil záver, že advokát vykonávajúci advokáciu
ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne
(§ 15 ods. 6 zákona o advokácii).Žalovaný je toho názoru, že ustanovenie § 15 ods. 6 druhá veta
zákona o advokácii je nutné vykladať v súlade s vyššie uvedenými rozhodnutiami súdov (ÚS SR ako

aj NS SR), ale aj z hľadiska výkladu gramatického ako aj výkladu autentického t.j. orgánu, ktorý daný
právnypredpisvydal.Podľanázoružalovanéhoje jednoznačné,žezámeromzákonodarcuboloumožniť
niekoľkým advokátom /t.j. viac ako jednému/ poskytovanie právnych služieb; avšak pri spoločnosti s
ručením obmedzeným s jediným spoločníkom a konateľom sa takéto dohoda vylučuje, nakoľko sa
advokát nemá s kým dohodnúť. Z logiky veci vyplýva, že dohoda advokátov ako jedna z podmienok

dočasného samostatného poskytovania právnych služieb, ktorú predpokladá ust. § 15 ods. 6 druhá veta
zákona o advokácii v znení účinnom do 31.12.2012 ako právny úkon musí byť vykonaný medzi viacerými
subjektmi a to s poukazom na ust. § 43a a ust. § 43c Občianskeho zákonníka. V danom prípade je
pretonesprávnyzáveržalobcu,žeprijednoosobovejspoločnostisručenímobmedzenýmjenutnétakúto
dohodu predpokladať; takýto záver nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení.

14. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca bol jediným spoločníkom a konateľom v spoločnosti s ručením
obmedzeným s obchodným menom Advokátska kancelária B.. R., s.r.o., so sídlom: Sládkovičova
167/13, Žilina, a to od 1.1.2011, od tohto momentu nemohol žalobca vykonávať advokáciu samostatne
ako fyzická osoba. V konaní pred OS Žilina č.k. 4C 475/2007 preto nebolo potrebné odvolať žalobcovi
ako advokátovi plnomocenstvo, nakoľko toto zaniklo tým, že žalobca začal vykonávať advokáciu ako

konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Od tohto dátumu t.j. 1.1.2011 tak žalobcovi predmetné
plnomocenstvo v konaní pred OS Žilina č.k. 4C 475/2007 zaniklo, a začala mu plynúť všeobecná
premlčacia doba. S poukazom na ust. § 397 Obch. zák. je premlčacia doba 4 roky a táto uplynula k
1.1.2015.Keďžežalobabolapodanánasúddňa20.4.2015,pouplynutípremlčacejdoby,žalovanýnárok
jepremlčanýasúdprvejinštanciesprávnežalobuvcelomrozsahuzamietol.Žalovanýpretonavrhol,aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu a priznal žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
15. Na vyjadrenie žalovaného žalobca v podaní zo dňa 27.7.2022 uviedol, že vyjadrenie žalovaného
poukázaním na Nález Ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 426/2012 zo dňa 21.2.2013 je účelovo neúplné
a vytrhnuté z kontextu právnej vety nálezu ústavného súdu, podľa ktorej advokátovi nezostáva

zachovaný status advokáta ani status samostatne zárobkovo činnej osoby advokáta pre účely zákona
o sociálnom poistení. V predmetnej ústavnej veci sa rozhodovalo o tom, či advokát ako fyzická osoba
po založení spoločnosti s.r.o. má povinnosť platiť nemocenské a iné dávky podľa zákona o sociálnom
poistení. Citovaný nález Ústavného súdu sa vonkoncom nevťahuje k predmetu sporu 35Cb/105/2015. K
uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/186/2012 zo dňa 30.8.2012 na ktoré poukázal žalovaný,

žalobcauviedol,že DovolacísúduznesenieKrajskéhosúduBratislavazrušil,kčomuuviedol,ževdanej
veci advokát v priebehu konania zmenil len právnu formu výkonu advokácie a počas celého konania
zastupoval žalovaného jeden a ten istý advokát, preto je odvolanie žalovaného platné. V predmetnej
veci ide o prípad zastupovania účastníka dvoma zástupcami ako to nesprávne ustálil odvolací Krajský
súd. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/186/2012 nie je v žiadnom príčinnom vzťahu k

predmetu sporu vo veci 35Cb/105/2015. K ust. § 15 zák. o advokácii uviedol, že týmto ustanovením
bolo umožnené advokátom na účely výkonu advokácie založiť spoločnosť s ručením obmedzeným a
zároveň im bolo umožnené, aby v prechodnom období mohli poskytovať právne služby aj samostatne.
Toto prechodné obdobie trvalo do 31.12.2012. Je vylúčené, že Slovenská advokátska komora pri
takejto právnej úprave selektovala advokátske spoločnosti viacosobové a jednoosobové a umožnila

by poskytovať právne služby samostatne len advokátom vo viacosobových spoločnostiach. Účelom
ustanovenia §15 bolo umožniť rovnocenne všetkým advokátom aj dočasný samostatný výkon advokácie
do 1.1.2013. Z oznámenia Slovenskej advokátskej komory, z jeho doslovného znenia a gramatického
výkladuakoajlogickýmposúdenímjezrejméanepochybné,žežalobcavykonávaloprávneneadvokáciuako fyzická osoba samostatne v rámci založenej jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným až
do 31.12.2012. Takéto oznámenie doručila Slovenská advokátska komora všetkým jednoosobovým a
viacosobovým advokátskym spoločnostiam s ručením obmedzeným v rámci ktorých advokáti vykonávali

advokáciu samostatne.
16. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že žalobcovi žiaden nárok na
úhradu odmeny vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za zastupovanie žalovaného v konaní na
Okresnom súde v Žiline č.k. 4C/475/2007 ani nevznikol. Poukázal aj na bod 43. Rozsudku, kde súd
prvej inštancie správne uviedol, že osobitné splnomocnenie žalobcu ako advokáta zo dňa 7.12.2007

bolo udelené na základe Dohody o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 15.12.2000. Poukázal aj na ust.
§ 1 ods. 2 Vyhlášky, ktoré uvádza, že odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom
a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa
použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14). Čiže ustanovenia o základnej sadzbe
tarifnej odmeny (§ 9 až 14) sa neaplikujú automaticky, ale použijú sa vtedy ak nie je dohodnutá zmluvná
odmena. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno v otázke, že sa so žalovaným ako jeho bývalým

klientom dohodol na odmene za zastupovanie vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny podľa ust.
§ 9 až 14 vyhlášky. Uvedená dohoda nevyplýva ani z textu splnomocnenia zo dňa 7.12.2007, nakoľko
sa v ňom odkazuje len na tarifnú odmenu podľa vyhlášky bez uvedenia sadzby t.j. aká sadzba sa má
aplikovať. Keďže žalobca nepreukázal akú sadzbu tarifnej odmeny si so žalovaným údajne dohodol, a
pritom malo ísť podľa vlastného tvrdenia žalobcu o dohodu mimo rámec paušálnej mesačnej odmeny v

zmysle dohody o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 15.12.2000, nemožno v danom prípade na určenie
výšky odmeny použiť ust. § 1 ods. 2 Vyhlášky, podľa ktorého ak nedôjde k zmluvnej odmene, na určenie
odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§9 až 14).
17. Žalovaný poukázal aj na svoje vyjadrenie zo dňa 25.2.2020, podľa ktorého žalobca ako advokát
zastupoval žalovaného ako klienta aj v inom súdnom konaní, a to konkrétne v konaní o náhradu škody

voči štátu, č.k. 7C 159/2004 vedenému pred Okresným súdom Žilina. Čiže išlo o zastupovanie počas
platnosti a účinnosti Dohody o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 15.12.2000. Za dané zastupovanie
v konaní č.k. 7C/159/2004, ani v odvolacom konaní 8Co/125/2011 si žalobca ako advokát nenárokoval
voči žalovanému zaplatenie žiadnej odmeny, nakoľko táto jeho právna pomoc bola zahrnutá v paušálnej
odmene, ktorú žalobca od žalovaného dostával v zmysle Dohody o právnej pomoci zo dňa 15.12.2000.

Za dané zastupovanie teda žalovaný ako klient neuhradil žalobcovi ako advokátovi žiadnu inú odmenu
a žiadnu inú odmenu si ani žalobca od žalovaného nežiadal. Z predmetného tak nepochybne vyplýva,
že žalobca si je vedomý, že za jeho činnosť t. j. právne služby, ktoré poskytol žalovanému v konaní č.k.
4C 475/2007 mu okrem mesačnej paušálnej odmeny, ktorú od žalovaného dostal v zmysle dohody o
poskytovaní právnej pomoci zo dňa 15.12.2000, žiadna iná odmena neprináleží. Ide o rovnakú situáciu

ako to bolo aj za právne služby poskytnuté žalovanému v konaní č.k. 7C/159/2004.
18. Žalobca podaním zo dňa 3.7. 2024 doložil do spisu rozhodnutia /uznesenia/ NS SR sp. zn.
5Cdo/8125/2021 zo dňa 31.1.2023 a sp. zn. 2ObdpoV/1/2016 zo dňa 31. 5. 2016 a zároveň zaslal
svoje vyjadrenie, v ktorom opätovne zotrval na svojich skutkových a právnych tvrdeniach o nepremlčaní
nároku vo vzťahu k aplikácii ust. § 15 ods. 6 zák. o advokácii. Poukázal na zastupovanie žalovaného

v konaní o zaplatenie náhrady škody proti SR - Ministerstvo financií SR vedenému na OS Žilina pod
sp. zn. 4C/475/2007, ktorému predchádzali spory žalovaného s Daňovým úradom Žilina ako správcom
dane. V týchto sporoch zastupoval žalovaného žalobca rovnako na základe osobitného udeleného
plnomocenstva. Po právoplatnom skončení predmetných sporov, žalobca vyčíslil žalovanému trovy
právnehozastupovaniavovšetkýchtrochsporochspoluvovýške1.395.911,-Skpodľazákladnejsadzby

tarifnej odmeny v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., ktorú žalovaný vo výške 1,395.911,-Sk
zaplatil na účet navrhovateľa bez akýchkoľvek námietok, čo je potvrdením toho, že v súdnych a iných
sporoch zastupoval navrhovateľ odporcu na základe osobitného splnomocnenia s tým, že odmena bola
dohodnutá ako základná sadzba tarifnej odmeny.
19. Žalobca vo vyjadrení ďalej uviedol, že v konaní pred OS Žilina sp. zn. 7C 159/2004 ako advokát

zastupoval žalovaného na základe udeleného osobitného splnomocnenia zo dňa 23.3.2004. Okresný
súd Žilina rozsudkom č. k. 7C/159/2004-115 z 21.07.2008 žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal
žalobcu (v tomto konaní žalovaného) zaplatiť žalovanému (štátu SR) trovy konania. Krajský súd v
Žiline rozsudkom č. k. 8Co/323/2008-153 zo dňa 24.03.2009 zmenil rozsudok okresného súdu tak,
že žalovaného (štát SR) zaviazal zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní žalovanému) sumu 20.131,45

Eur (606.480 Sk) ako aj trovy konania v sume 165,96 Eur za zaplatené súdne poplatky a trovy
právneho zastúpenia v sume 3.763,78 Eur, ktoré boli riadne v konaní uplatnené a priznané žalobcovi(v
tomto konaní žalovanému). Počas prebiehajúceho exekučného konania na základe mimoriadneho
opravného prostriedku - dovolania podaného zo strany žalovaného - štátu SR, NS SR uznesením č.k. 1Cdo 136/2009- 178 zo dňa 28.02.2011 zrušil exekučný titul rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.
8Co/323/2008- 153 a vec vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie, pričom následne krajský súd
viazaný právnym názorom najvyššieho súdu rozsudkom č. k. 8Co/125/2011-189 z 25.10.2011 potvrdil

rozsudok OS Žilina č. k. 7C/159/2004-115 z 21.07.2008, čím bola vec definitívne právoplatne skončená.
Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že okrem dohodnutej paušálnej odmeny žalobcovi ako advokátovi
na základe Dohody o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 15.12.2000 patrila žalobcovi aj odmena
za poskytnuté právne služby súvisiace so zastupovaním žalovaného pred súdmi a inými orgánmi na
základe osobitne udeleného splnomocnenia tak, ako to vyplýva aj z uvedených prípadov, kedy bola

takáto odmena uplatnená zo strany žalovaného ako náhrada trov konania za trovy právneho zastúpenia
v konaní pred OS Žilina 7C 159/2004, KS Žilina 8Co/323/2008 spolu v sume 3.763,78 Eur ako aj v
exekučnom konaní EX 1123/2009 v sume 440,43 Eur.
20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací nariadil na prejednanie veci pojednávanie na termín
12.3.2025 v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p., na ktorom v súlade s § 384 ods. 1 C.s.p. zopakoval dokazovanie
prednesom sporových strán, oboznámením obsahu listín uvedených v zápisnici z pojednávania a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
21. Na pojednávaní pred odvolacím súdom právny zástupca žalobcu poukázal na plnú moc zo dňa
7.12.2007, kde dohoda o výške odmeny vyplýva priamo z tarifnej odmeny, ktorá sa priznáva súdmi,
pokiaľ je sporová strana úspešná. Zdôraznil, že išlo o odmenu advokáta mimo dohody o poskytovaní
právnej pomoci zo dňa 15.12.2000, kde bolo uvedené, že advokát bude poskytovať komplexnú právnu

pomoc v právnych veciach pred súdmi v rozsahu udeleného plnomocenstva. V osobitnej plnej moci sa
žalovaný zaviazal na úhradu tarifnej odmeny, ktorá bola podľa žalobcu uplatnená v súlade s vyhláškou
§ 9 a 14. Poukázal aj na vzájomné správanie pri poskytovaní právnych služieb, kde žalobca zastupoval
žalovaného, napr. pred Daňovým úradom Žilina, kde si taktiež uplatnil trovy právneho zastúpenia a
žalovaný vyčíslené trovy žalobcovi uhradil. K ustanoveniu § 15 ods. 6 zákona o advokácii opätovne

uviedol, že výnimka sa týka aj advokáta v jednoosobovej s.r.o.. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR
5Cdo/8/2023 zo dňa 31.7.2024, ktorý sa týka výkonu advokácie advokáta s odbornou starostlivosťou,
z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno na preukázanie, či advokát konal s odbornou starostlivosťou
je na žalovanom, pričom v prejednávanej veci takáto skutočnosť preukázaná nebola. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal

žalovaného na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.
22. Právny zástupca žalovaného v rámci prednesu pred odvolacím súdom uviedol, že nárok žalobcu
považujezanedôvodný,pričomzotrvalnasvojichpísomnýchajústnychvyjadreniach.Medzižalobcoma
žalovaným bola uzatvorená dohoda o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 15.12.2000, ktorá upravovala
komplexne právne služby ako aj konanie pred súdom. Opätovne uviedol, že žalobca nepreukázal

osobitnú dohodu nad rámec paušálnej dohody a ani nepožiadal žalovaného o preddavok v zmysle
osobitného plnomocenstva. K rozhodnutiam NS SR, ktoré boli žalobcom založené do spisu podaním
zo dňa 3.7.2024 uviedol, že rozhodnutia nie sú aplikovateľné na prejednávanú vec. K otázke obvyklej
praxe uviedol, že v inom súdnom spore si žalobca ako advokát nenárokoval inú odmenu, nakoľko mal
za to, že ju mal v rámci paušálnej dohody zo dňa 15.12.2000 /bližšie vyjadrenie žalovaného zo dňa

26.8.2022/. Navrhol rozsudok súdu prvej intencie ako vecne správne potvrdiť a priznať žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
23. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
24. Podľa § 390 písm. a), b) C.s.p., odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak rozhodnutie súdu prvej

inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalobcu, vyjadrení v odvolacom konaní, dospel k záveru, že žalobe žalobcu je potrebné
vyhovieť. Ako prvé považuje odvolací súd za potrebné sa vyjadriť k námietke premlčania vznesenej

žalovaným v konaní, pričom nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o premlčaní nároku a má za
to, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, pokiaľ zamietol návrh z dôvodu premlčania. V konaní
nebolo sporné, že žalobca k 1.1.2011 zmenil právnu formu výkonu advokácie zo samostatného výkonu
advokácie ako fyzickej osoby na výkon advokácie ako konateľ s.r.o.. Naďalej však mohol vykonávať
advokáciu aj ako fyzická osoba, čo mu umožňovalo ust. § 15 ods. 6 zák. č. 586/2003 o advokácii

účinného do 31.12.2012, kedy sa mohli advokáti dohodnúť na dočasnom samostatnom poskytovaní
právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, pokiaľ spoločenská
zmluva neurčovala inak. Bola zachovaná pre advokátov možnosť vykonávať advokáciu ako fyzická
osoba samostatne popri súčasnom výkone advokácie ako konateľa s.r.o.. Účelom právnej normy /§15 ods. 6 zák. o advokácii/ bolo umožniť advokátom vykonávať advokáciu ako fyzická osoba popri
súčasnom výkone advokácie spôsobom ako konateľ s.r.o.. Z účelu právnej normy podľa odvolacieho
súdu nevyplývalo, že sa má vzťahovať len na spoločnosti s ručením obmedzeným, kde sú viacerí

advokáti, ktorí sa môžu dohodnúť... Odvolací súd zastáva názor, že túto možnosť zákon priznával
všetkým advokátom, ktorým bolo umožnené založiť si spoločnosť s ručením obmedzeným, teda tak
advokátom vo viacosobových spoločnostiach ako aj advokátovi v jednoosobovej spoločnosti. Odvolací
súd tu poukazuje aj na stanovisko SAK zo dňa 21.9.2022 /č. l. 594/ z ktorého vyplýva, že do 31.12.2012
sa advokáti mohli dohodnúť na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb v jednej alebo

viacerých vopred vymedzených veciach, pokiaľ spoločenská zmluva neurčovala inak, bez ohľadu na to,
či išlo o jednoosobovú alebo viacosobovú spoločnosť. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na potvrdenie
SAKospôsobevýkonu advokácie žalobcuzodňa19.2.2013/č.l.58/,zktoréhovyplýva,žesúčinnosťou
od 1.1.2013 mu zanikla možnosť vykonávať advokáciu ako fyzická osoba samostatne popri súčasnom
výkone advokácie spôsobom ako konateľ s.r.o.. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobca
ako konateľ jednoosobovej s.r.o. mohol ako advokát-fyzická osoba dokončiť zastupovanie vo veciach

začatých pred 1.1.2013, pričom je potrebné zdôrazniť, že dohoda podľa ust. § 15 ods. 6 zák. č. 586/2003
o advokácii účinného do 31.12.2012 sa pri jednoosobovej s.r.o. predpokladá.
26. Odvolaciemu súdu je známe rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obdo/10/2022 zo dňa 27.4.2022 /č. R
1/, kedy musí advokát, ktorý prešiel na inú právnu formu predkladať novú plnú moc na zastupovanie,
pričom NS SR poukázal na §15 ods. 6 zák. č. 586/2003 Z.z., z ktorého vyplýva, že postavenie

konateľa s.r.o. je prekážkou pre výkon advokácie fyzickou osobou, teda aby advokát-fyzická osoba
poskytoval právne služby samostatne. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že uvedený judikát
nie je aplikovateľný na prejednávanú vec práve z dôvodu znenia § 15 ods. 6 zák. č. 586/2003 Z.z. o
advokácii účinného do 31.12.2012, ktorý umožňoval výnimku, ktorá spočívala v dohode na dočasnom
samostatnom poskytovaní právnych služieb advokátom ako fyzickou osobou, pričom má za to, že

táto výnimka sa vzťahovala aj na žalobcu ako konateľa jednoosobovej s.r.o.. V nadväznosti na vyššie
uvedené je potrebné zdôrazniť, že žalobcovi dňom 1.1.2011 nezanikla plná moc na zastupovanie
žalovaného v konaní, ale táto zanikla až jej odvolaním zo strany žalovaného dňa 28.5.2012, žalobca si
mohol prvýkrát uplatniť nárok na odmenu za poskytovanie právnych služieb dňa 29.5.2012, nasledujúci
deň,t.j.30.5.2012začalaplynúť štvorročnápremlčaciadoba.Žalobabolapodanánasúddňa20.4.2015,

t.j. v rámci lehoty a nárok žalobcu nie je premlčaný. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením
žalovaného, že sa jedná o čiastkové plnenia vo forme úkonov právnej pomoci, pričom každému úkonu
beží samostatná premlčacia doba. Žalobcovi vznikol nárok na odmenu po ukončení zastupovania na
základe odvolania plnej moci žalovaným, kedy si žalobca dňa 13.2.2013 vyčíslil odmenu za právne
zastupovanie. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že aj z plnej moci zo dňa 7.12.2007 vyplýva povinnosť pre

žalovaného zaplatiť žalobcovi odmenu kedykoľvek mu bude vyúčtovaná. V tejto súvislosti je potrebné
tiež uviesť, že odkaz žalovaného na nález ÚS SR sp. zn. II ÚS 426/2012 a uznesenie NS SR sp. zn.
6Cdo/186/2012, uvedené sa nedajú aplikovať na prejednávanú vec pre rozdielne skutkové okolnosti
ako aj s odkazom na ust. § 15 ods. 6 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii účinného do 31.12.2012, ktorý
umožňoval výnimku.

27. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu premlčania, z uvedeného dôvodu sa nárokom žalobcu
ako takým a jeho dôvodnosťou opätovne nezaoberal. Odvolací súd meritórne prejednal nárok žalobcu,
pričom dospel k záveru, že tento je dôvodný. Odvolací súd poukazuje na plnú moc udelenú žalovaným
žalobcovidňa7.12.2007,zktorejvyplýva,žežalovanývplnejmocisplnomocnilžalobcunazastupovanie
v spore o náhradu škody 240.224.888,- Sk proti SR-Ministerstvu financií SR. Za zastupovanie bola

dohodnutá tarifná odmena podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., ktorú bol povinný žalovaný zaplatiť kedykoľvek
mu bude vyúčtovaná spoločne a nerozdielne s tými, ktorí spolu s ním dali splnomocnenie bez ohľadu
na to, či bola prisúdená voči odporcovi. Zároveň bol žalovaný povinný dať primeraný preddavok
podľa postupu prác. Zároveň je potrebné poukázať na dohodu o poskytovaní právnej pomoci /ďalej
len Dohoda/ zo dňa 15.12.2000 uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bolo

poskytovanie a zabezpečovanie právnej pomoci zo strany žalobcu ako advokáta žalovanému za účelom
riadneho chodu činnosti spoločnosti žalovaného v súlade s právnymi predpismi a obchodnými zámermi
a cieľmi tak, aby obchodná spoločnosť dosahovala efektívne výsledky a bola zabezpečená po právnej
stránke ochrana jej majetkových a nemajetkových práv pred ujmou, poškodením alebo zneužitím.
V článku II bod 1 Dohody sa sporové strany dohodli, že advokát/ žalobca/sa zaväzuje poskytovať

komplexnú právnu pomoc formou právnych porád, zastupovaním spoločnosti v právnych veciach pred
súdmi a inými orgánmi štátnej správy, obchodnými partnermi ako aj ďalšími subjektami v rozsahu
udelenéhosplnomocnenia.VčlánkuIIbod4Dohodysasporovéstranydohodli,ževýkonprávnejpomoci
sa bude realizovať: a/ 3x v pracovnom týždni v sídle spoločnosti podľa požiadaviek, b/ bez časovéhoobmedzenia v naliehavých právnych veciach, pri služobných cestách a obchodných rokovaniach. V
článku III bod 1 Dohody si strany dohodli finančné podmienky tak, že za poskytovanie právnej pomoci
bude spoločnosť /žalovaný/ poskytovať advokátovi mesačne odmenu vo výške 15.000,-Sk na jeho účet /

paušálnu odmenu/.
28. S poukazom na znenie Dohody aj jej obsahu ako aj znenie plnej moci zo dňa 7.12.2007 a jej
obsahu odvolací súd zastáva názor, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená osobitná plná moc
nad rámec paušálnej Dohody zo dňa 15.12.2000 s konkrétnym obsahom, kde sa strany sporu osobitne
dohodli na tarifnej odmene podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. / § 9 -14/, pričom je potrebné zdôrazniť, že nešlo

o dohodu podľa ust. § 2 ods. 2 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004,podľa ktorého sa zmluvná odmena určuje
tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny. Žalobca a žalovaný si v
osobitnej plnej moci určili tarifnú odmenu podľa vyhlášky , t.j. základnú sadzbu tarifnej odmeny, ktorú bol
v zmysle osobitnej plnej moci žalovaný povinný zaplatiť kedykoľvek mu bude žalobcom vyúčtovaná. Zo
znenia osobitnej plnej moci bez pochyby vyplýva, že táto bola uzatvorená mimo rámca Dohody zo dňa
15.12.2000, kde bola dohodnutá mesačná paušálna odmena 15.000,-Sk. Napriek tomu, že predmetom

prieskumuodvolacieho konanianiejeskutočnosť,ževinomkonaní,kdezastupovalžalobcažalovaného
uhradil žalovaný žalobcovi trovy právneho zastúpenia, sa žiada v danom prípade uviesť nasledovné:
Žalobca zastupoval žalovaného v konaní pred Daňovým úradom Žilina II, kde si žalobca vyčíslil odmenu
zazastupovaniežalovaného mimoDohodyoposkytovaníprávnejpomocizodňa15.12.2000ažalovaný
mu túto odmenu vo výške 46.355,76 EUR uhradil, čo nebolo v konaní ani sporné. Je irelevantné tvrdenie

žalovaného, že k úhrade došlo na základe ľstivého konania žalobcu, ktorý mal ubezpečil žalovaného,
že pokiaľ uvedenú odmenu uhradí, môže si ju uplatniť v následnom konaní o náhradu škody voči štátu
(konanie 4C/475/2007). Táto žalovaným tvrdená skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Odvolací
súd zastáva názor, že v prejednávanej veci žalobca preukázal, že v inom konaní na základe osobitnej
plnej moci popri platnosti Dohody o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 15.12.2000 žalobca žalovaného

zastupoval a žalovaný mu odmenu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny riadne uhradil.
29. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 266 Obch. zák. /výkladové pravidlá/, pričom
výklad sa musí opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu, treba brať zreteľ aj na prax medzi
stranami, ktorú si strany vo vzájomnom obchodnom styku zaviedli, aj to, ako sa správali po uzavretí
zmluvy /Dohody o poskytovaní právnej pomoci/. V nadväznosti na vyššie uvedené je odvolací súd

toho názoru, že Dohoda o poskytovaní právnej pomoci nezahŕňala všetky zastupovania žalovaného v
právnych veciach pred súdmi, ale na základe osobitnej plnej moci mohol žalobca zastupovať žalovaného
v konaní pred súdmi s dohodou nad rámec paušálnej Dohody zo dňa 15.12.2000, kde sa strany sporu
osobitne dohodli na tarifnej odmene podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. /§ 9 -14/.
30. K námietke žalovaného, že žalobca v rozpore s ustanovením § 18 ods. 4 zák. o advokácii neuviedol

výšku odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí,
odvolací súd uvádza, že táto povinnosť advokátovi nevyplývala v čase podpisu plnej moci a ani v
čase poskytovania právnych služieb a vznikla až k 1.9.2009 doplnením odseku 4 do pôvodného § 18
zák. č. 586/2003, pričom posledný úkon právnej pomoci vykonal žalobca pre žalovaného 24.6.2009.
Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že žalovaný podpisom plnej moci zo

dňa 7.12.2007 si musel byť vedomý v akom konaní /o náhradu škody 240.224.888,-Sk/ bude žalobca
žalovaného zastupovať, v plnej moci je presne uvedená výška škody, pričom žalovaný poznal obsah
plnej moci, ktorú podpísal. Aj z konania proti Daňovému úradu v Žiline mal žalovaný vedomosť o výške
tarifnej odmeny z hodnoty veci, ktorú žalobcovi aj uhradil.
31. K námietke žalovaného, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri výkone advokácie /

stanovenie výšky náhrady škody/ a preto mu odmena za tie úkony nepatrí /§ 18 ods. 4 ,ods. 5 Zák.
č. 586/2003 o advokácii/, odvolací súd uvádza, že žalobca sa riadil pokynmi klienta /žalovaného/ pri
podaní žaloby o náhradu škody na súd, preto nemohlo ísť o neodbornú starostlivosť ako napríklad, že
by zmeškal lehotu na podanie odvolania a pod.. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že po vypovedaní
plnej moci zo strany žalovaného ani jeho nový právny zástupca nemenil žalobu, ponechal ju v takom

znení, ako bola podaná za zastupovania žalobcu, preto nemôže teraz žalovaný namietať neodbornú
starostlivosť žalobcu. Na zdôraznenie odvolací súd podotýka, že ust. § 18 ods. 5 bolo platné a
účinné ku dňu 1.9.2009, pričom bolo povinnosťou žalovaného tvrdiť /dôkazné bremeno/, ktoré úkony
a z akých dôvodov neboli vykonané žalobcom s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ sa chce žalovaný
domáhať aplikácie ust. § 18 ods. 5 zák. č.586/2003 o advokácii, musí tieto skutočnosti v súlade s

prejednacou zásadou tvrdiť a označiť skutkové tvrdenia, ktoré to preukazujú. Až potom by bolo možné
uvažovať o prenesení dôkazného bremena, či boli úkony vykonané s odbornou starostlivosťou na
advokáta /žalobcu/. Tu je potrebné uviesť, že skutočnosť, či bol úkon vykonaný riadne a s odbornou
starostlivosťou nezávisí od výsledku konania, v ktorom bola poskytovaná právna služba. Vyplýva tojednak z podstaty advokácie, ale aj z toho, že svojou povahou možno daný právny vzťah zaradiť pod
ustanovenia mandátnej zmluvy podľa Obch. zák., pričom v § 571 ods. 2 je ustanovené, že ak zo zmluvy
nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi /advokátovi/ nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť,

na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri
výkone advokácie, preto je táto námietka žalovaného bez právneho významu.
32. Odvolací súd považuje za podstatné zdôrazniť, že výška žalovaného nároku, predmetom ktorého
je odmena za poskytovanie právnej služby v sume 131.029,29 EUR spolu s príslušenstvom nebola

medzi stranami sporná, žalovaný nenamietal výšku čo do vyčíslenia trov právneho zastúpenia ako aj
úroky z omeškania, namietal dôvodnosť nároku ako takého /z dôvodu premlčania, nepostupovania s
odbornou starostlivosťou, neuvedením výšku odmeny za úkon právnej služby../. Z uvedených dôvodov
považoval odvolací súd nárok žalobcu z hľadiska jeho vyčíslenia za nesporný. V nadväznosti na vyššie
uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 131.029,29 EUR spolu s úrokom s omeškania vo výške 8,75 % ročne

od 28.2.2013 /nasledujúci deň po splatnosti vyčíslenej odmeny/ do zaplatenia.
33. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §
396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v konaní plne úspešný.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
34. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).