Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/237/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201522
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201522.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: A. B. C., so sídlom Strážnická 2,
811 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom
Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: 1. Brantner Nova, s.r.o., Sadová 13, 052
01 Spišská Nová Ves, IČO: 31 659 641, 2. Mesto Spišská Nová Ves, Radničné námestie 7, 052 70
Spišská Nová Ves, IČO: 00 329 614, 3. Obec Lieskovany, 053 21 Lieskovany 50, IČO: 00 695 386, 4.
Zelená pre obce, občianske združenie, Obrody 19, 040 01 Košice, IČO: 51 838 729, 5. Ochrana prírody,
krajiny a vôd Slovenskej republiky, občianske združenie, Rajská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 52 075 443

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Ministra životného prostredia Slovenskej republiky
č. sp.: 4921/2020-1.1, číslo: 36734/2020 zo dňa 27.08.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Ministra životného prostredia Slovenskej republiky č.
4921/2020-1.1, 36734/2020 zo dňa 27.08.2020 ako aj Záverečné stanovisko Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky č. 214/2019-1.7/mo (56766/2019, int. 56767/2019) zo dňa 06.11.2019
a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. Správny súd ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov konania n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Navrhovateľ spoločnosť Brantner Nova s.r.o. Sadová 13, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31 659

641 (ďalej len „navrhovateľ“) doručil dňa 25.10.2017 žalovanému podľa § 22 zákona č. 24/2006 Z.
z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 24/2006 Z. z.“) zámer navrhovanej činnosti „Spišská Nová Ves
– Regionálna skládka odpadov Kúdelník II., Rozšírenie skládky – 4. a 5. Etapa“ (ďalej ako „skládka
odpadov Kúdelník II“, alebo „zámer“). Zámer bol vypracovaný v dvoch variantoch. Účelom navrhovanej
činnosti bolo rozšírenie existujúcej Regionálnej skládky odpadov Kúdelník II. o vybudovanie 4. etapy
(variant č.1) alebo 4. a 5. etapy (variant č. 2) a s tým súvisiacich objektov pre bezpečnú prevádzku

skládky odpadov.

2. Žalovaný, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie, na základe výsledkov procesu
posudzovania vplyvov na životné prostredie vykonaného podľa zák. č. 24/2006 Z. z. vydal Záverečnéstanovisko č. 214/2019-1.7/mo (56766/2019, int. 56767/2019) zo dňa 06.11.2019 (ďalej len „záverečné
stanovisko“), v ktorom súhlasil s realizáciou zámeru vo variante č. 1 za predpokladu dodržania
príslušných platných právnych predpisov a splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených

v záverečnom stanovisku.

3. Voči záverečnému stanovisku bolo podaných viacero rozkladov, medzi iným aj rozklad žalobcu.
Žalovaný rozhodnutím č. 4921/2020-1.1, č. 36734/2020 zo dňa 27.08.2020 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) zmenil výrok záverečného stanoviska v časti VI.2 týkajúcej sa popisu odsúhlaseného

variantu tak, že bola určená nová maximálna navrhovaná kóta telesa skládky 493,3 m n.m. V ostatných
častiach zostal výrok záverečného stanoviska nezmenený.

II.
Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

4. Žalobca podal dňa 03.11.2020 na Krajský súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa
domáhalochranysvojichsubjektívnychpráv,ďalejtvrdil,žeakoúčastníksprávnehokonaniabolukrátený
na právach a právom chránených záujmoch, ktoré mu príslušné všeobecne záväzne právne predpisy
ako jeho vlastné umožňujú hájiť, rozhodnutia považoval za nezákonné, ukracujúce ho na jeho právach
a preto navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie v spojení so záverečným stanoviskom.

5. Žalobcove výhrady ďalej smerovali:
- zámer rozšírenia skládky nebol dostatočne posúdený s Programom odpadového hospodárstva SR na
roky 2016-2020 (ďalej len „POH SR“),
- zámer nebol v súlade s Programom odpadového hospodárstva Košického kraja (ďalej len „POH KK“)

na roky 2016-2020, ktorý nepočítal pre aktuálne obdobie s rozširovaním skládky Kúdelník a uvádzal
potrebu zhodnotenia potrebnosti rozšírenia skládok v iných okresoch Košického kraja,
- argumenty navrhovateľa nepostačovali na osvedčenie súladu s hierarchiou odpadového hospodárstva,
- namietal tvrdenie o neexistencii inej ekonomicky prijateľnej alternatívy riešenia odpadov, ktoré malo
byť podrobené ďalšej kritickej analýze,

- samotná skutočnosť, že vo vzťahu ku skládke prebiehalo konanie podľa § 114c zákona č. 79/2015
Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „zákon
o odpadoch“) bránilo ďalšiemu rozširovaniu dotknutej skládky,
- namietal vady konania žalovaného, ktorý si nesplnil prieskumnú úlohu a iba sa zaštiťoval kladnými
stanoviskami orgánov,

- dotknuté orgány pravdepodobne nedostatočne splnili svoju úlohu, pretože niektoré relevantné
skutočnosti mali skúmať ex offo.

III.
Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.04.2021. Žalovaný s poukazom na svoje argumenty
navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

7. K námietke žalobcu o nedostatočnom posúdení zámeru s POH SR, s POH KK a hierarchiou

postupov nakladania s odpadmi podľa § 6 zákona o odpadoch poukázal na bod 5.3 POH SR, podľa
ktorého rozširovanie kapacít existujúcich skládok odpadov bolo potrebné posudzovať veľmi citlivo na
základe reálnych potrieb skládkových kapacít dotknutého regiónu, z čoho vyplýva, že POH SR priamo
nezakazoval rozširovanie skládok odpadu a navrhovaná činnosť tak nebola v rozpore s POH SR.

8. K aplikácii § 114c zákona odpadoch (predmetné ustanovenie bolo do zákona vložené novelou č.
460/2019 účinnou od 27.12.2019), ktoré malo brániť ďalšiemu rozširovaniu skládky, žalovaný uviedol,
že žalobca vychádza z nesprávneho predpokladu, že navrhovateľ bol povinný predložiť plán úprav
skládky podľa právneho predpisu účinného do 31.12.2015 podľa § 114c ods. 1 zákona o odpadoch. Táto
povinnosť sa však na navrhovateľa nevzťahovala a navrhovateľ postupoval podľa §114c ods. 16 zákona

o odpadoch, ktorý umožňoval predložiť plán úprav skládky aj v prípade, ak zákon takúto povinnosť
prevádzkovateľovi skládky vyslovene neukladal.9. K námietke žalobcu týkajúcej sa inej ekonomicky prijateľnej alternatívy žalovaný uviedol, že samotný
žalobca žiadnu inú alternatívu nenavrhol. Žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy na úseku
odpadovéhohospodárstvabolkompetentnýrelevantnevyhodnotiť,čiexistovalaináprijateľnáalternatíva

a v akom časovom horizonte bola realizovateľná.

10. K námietke žalobcu, že navrhovaná činnosť bola v rozpore s POH KK žalovaný uviedol, že smerná
časť POH KK nebola právne záväzná a neobsahovala, a ani nemohla obsahovať všetky plánované
zámery.

IV.
Vyjadrenia ďalších účastníkov konania

11. K žalobe sa podaním zo dňa 14.06.2022 vyjadril navrhovateľ, ktorý poukázal na odborný posudok
D. D. E., zapísanej v zozname odborne spôsobilých osôb na posudzovanie vplyvov na životné

prostredie, ktorá okrem odporúčania na vydanie súhlasu s realizáciu navrhovanej činnosti poukázala
aj na vyjadrenie Slovenskej inšpekcie životného prostredia SR, Inšpekcie životného prostredia Košice,
vydané na základe žiadosti navrhovateľa (list č. 5496-15785/57/2019/Ber zo dňa 29.04.2019), v zmysle
ktorého pre prevádzku „Regionálna skládka odpadov Kúdelník II“ nebolo potrebné predložiť plán úprav
skládky odpadov, a preto nebolo možné posúdiť a skontrolovať prevádzku „Regionálna skládka odpadov

Kúdelník II“ podľa § 114c ods.1 písm. b) zákona o odpadoch. Z uvedeného vyplýva, že konanie podľa §
114c ods.1 písm. b) zákona o odpadoch sa na navrhovateľa nevzťahuje a Regionálnu skládku odpadov
Kúdelník II bolo možné rozširovať o ďalšie etapy. Na záver navrhovateľ uviedol, že žalobcovi nezáleží na
životnom prostredí a nie je im známe koho ako advokát zastupuje. Podľa názoru navrhovateľa žalobca
svojim stanoviskami prekračuje právomoci advokáta.

12. K žalobe sa vyjadril aj ďalší účastník konania v 2. rade – mesto Spišská Nová Ves, ktorý mal za to,
že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi a samotné rozhodnutie
ponechal na úvahe súdu.

V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

13. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného

zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy
začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná

právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.:
BA-1S/237/2020. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok
2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia
Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.

14. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani
jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho
vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.03.2025 (§137 ods. 4 SSP).

15. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a záväzne stanovisko, vrátane postupu
žalovaného v administratívnom konaní v rozsahu žalobných a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná
a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom
a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie ako aj záverečné stanovisko zrušil
a vec vrátil žalovanému ďalšie konanie.

16. Zákonnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je
vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,
musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnouprávnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi a musí
byť riadne, presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnené. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti,
ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, je reakciou

na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia
zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Všeobecné konštatovanie bez bližšej špecifikácie nie je
dostatočným pre akékoľvek rozhodnutie. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo
na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe

ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci
porušenie Ústavou SR garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či
čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie
a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy
právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto
odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

17. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

18. Podľa § 6 ods. 1 zákona o odpadoch, hierarchia odpadového hospodárstva je záväzné poradie
týchto priorít:
a) predchádzanie vzniku odpadu
b) príprava na opätovné použitie
c) recyklácia

d) iné zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie
e) zneškodňovanie

19. Podľa § 8 ods. 1 zákona o odpadoch, program odpadového hospodárstva je programový dokument,
ktorý sa vypracúva pre určenú územnú oblasť v súlade s hierarchiou a cieľmi odpadového hospodárstva

obsahujúci analýzu súčasného stavu odpadového hospodárstva tejto územnej oblasti a opatrenia, ktoré
je potrebné prijať na zlepšenie environmentálne vhodnej prípravy na opätovné použitie, recyklácie,
zhodnocovania a zneškodňovania odpadu, ako aj hodnotenie, ako bude program podporovať plnenie
týchto cieľov a ustanovení tohto zákona.

20. Podľa § 9 ods. 5 zákona o odpadoch, program kraja musí byť v súlade s programom Slovenskej
republiky a obsahuje skutočnosti uvedené v odseku 2 okrem písm. g), m) a o) so zameraním na územie
kraja, pre ktorý sa vypracúva. Záväzná časť programu kraja obsahuje údaje uvedené v odseku 2 písm.
e), f), h), i) a j). Smerná časť programu kraja obsahuje údaje uvedené v odseku 2 písm. k), l), n) a p) a
návrhy na vybudovanie zariadení na nakladanie s odpadmi regionálneho významu.

21. Podľa § 9 ods. 6 zákona o odpadoch, platný program Slovenskej republiky a program kraja sú
podkladom pre opatrenia na predchádzanie vzniku odpadov, nakladanie s odpadmi, dekontamináciu a
na spracúvanie územnoplánovacej dokumentácie.

22. Podľa § 9 ods. 7 zákona o odpadoch, rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej správy odpadového
hospodárstva vydávané podľa tohto zákona nesmú byť v rozpore s programom príslušného kraja.

23. Podľa § 9 ods. 8 zákona o odpadoch, ak sa v čase po vydaní programu Slovenskej republiky a
programu kraja zásadným spôsobom zmenia skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre obsah programu

Slovenskej republiky a programu kraja, ministerstvo a okresný úrad v sídle kraja sú povinné aktualizovať
nimivypracovanýprogram.Naaktualizáciutýchtoprogramovplatiarovnakoustanoveniaodsekov1až6.

24. Podľa § 114c ods. 1 zákona o odpadoch, prevádzkovateľ skládky odpadov alebo jej časti uvedenej
do prevádzky do 30. júna 2001, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov

podľa právneho predpisu účinného do 31. decembra 2015, je povinný predložiť orgánu štátnej správy
odpadového hospodárstva alebo inšpekcii podľa osobitného predpisu do 1. januára 2021
a) doklady podľa odseku 2, ktoré preukazujú možnosť samostatného prevádzkovania časti skládky
odpadov, ktorej neuplynula doba platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie podľa § 97 ods. 1 písm.a) alebo osobitného predpisu,148c ak časť skládky odpadov, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť
plán úprav skládky odpadov, nespĺňa požiadavky na skládky odpadov podľa odseku 2 písm. a),
b) doklady, ktoré preukazujú, že boli vykonané všetky opatrenia na účel splnenia požiadaviek na skládku

odpadov podľa odseku 2 písm. a) k jej časti, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úpravy
skládky odpadov, alebo
c) žiadosť o udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j) alebo súhlasu podľa osobitného predpisu na
všetky časti skládky odpadov, na ktoré takýto súhlas ešte nebol udelený

25. Podľa § 114c ods. 16 zákona o odpadoch, prevádzkovateľ skládky odpadov, na ktorú sa
nevzťahovala povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov podľa právneho predpisu účinného do
31. decembra 2015, môže predložiť doklady podľa odseku 1 písm. b) a požiadať o vydanie konečného
rozhodnutia o pokračovaní činnosti prevádzkovania skládky odpadov.

26. Podľa bodu 6.) preambuly Smernice Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2018/850 zo dňa

30.05.2018, ktorou sa mení Smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov (ďalej len „Smernica
o skládkach odpadov“), ďalšie obmedzenie skládkovania by prinieslo jasné environmentálne,
ekonomické a sociálne výhody, pričom by sa malo začať prúdmi odpadu, v prípade ktorých sa vykonáva
triedený zber, ako napríklad plasty, kovy, sklo, papier a biologický odpad. Pri realizácii týchto obmedzení
skládkovania by sa mala zohľadniť technická, environmentálna a hospodárska realizovateľnosť

recyklácie alebo iných typov zhodnocovania zvyškového odpadu z oddelene vyzbieraného odpadu.

27. Podľa bodu 10.) preambuly Smernice o skládkach odpadov, skládkovanie je potrebné postupne
obmedziť, aby sa zamedzilo škodlivým vplyvom na zdravie ľudí a životné prostredie a aby sa
zabezpečilo, že hospodársky významné odpadové materiály sa postupne a účinne zhodnotia

prostredníctvom správneho nakladania s odpadom a v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva,
ako je stanovené v smernici 2008/98/ES (pozn. súdu Smernica Európskeho parlamentu a Rady
2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc). Vďaka uvedenému obmedzeniu by sa
malo predísť vzniku nadmerných kapacít zariadení na spracovanie zvyškového odpadu, napríklad
prostredníctvom energetického zhodnocovania alebo kvalitatívne nízkeho mechanicko-biologického

spracovania nespracovaného komunálneho odpadu, pretože by to mohlo ohroziť výsledky dosiahnuté
v rámci dlhodobých cieľov Únie v oblasti prípravy na opätovné použitie a recyklácie komunálneho
odpadu stanovených v smernici 2008/98/ES. Podobne a v záujme zamedzenia škodlivým vplyvom na
zdravie ľudí a životné prostredie by plnenie tejto povinnosti nemalo spôsobiť vznik nadmernej kapacity
zariadení na spracovanie zvyškového komunálneho odpadu, by členské štáty mali prijať všetky potrebné

opatrenia, aby zabezpečili, že sa na skládky bude ukladať len spracovaný odpad. Okrem toho by
v záujme zabezpečenia súladu medzi cieľmi stanovenými v smernici 2008/98/ES a cieľom zníženia
objemu skládkovaného odpadu stanoveným v smernici 1999/31/EC v znení tejto smernice, ako aj
v záujme zabezpečenia koordinovaného plánovania infraštruktúr a investícií potrebných na splnenie
uvedených cieľov členské štáty, ktoré podľa údajov nahlásených v spoločnom dotazníku OECD a

Eurostatu ukladali na skládku viac ako 60 % svojho komunálneho odpadu v roku 2013, mali mať
možnosť rozhodnúť o predĺžení lehoty na dosiahnutie súladu s cieľom týkajúcim sa ukladania na skládku
stanoveným na rok 2035.

28. Podľa čl. 1 bod 1.) Smernice o skládkach odpadov, s cieľom podporiť prechod Únie na obehové

hospodárstvo a splniť požiadavky uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES,
najmä v jej článkoch 4 a 12, je cieľom tejto smernice zabezpečiť postupné znižovanie ukladania
odpadu na skládku, najmä pokiaľ ide o odpad, ktorý je vhodný na recykláciu alebo iné zhodnotenie,
a prostredníctvom prísnych prevádzkových a technických požiadaviek na odpad a skládky stanoviť
opatrenia, postupy a usmernenia na predchádzanie alebo obmedzovanie negatívnych vplyvov na

životné prostredie, najmä znečisťovania povrchových vôd, podzemných vôd, pôdy a ovzdušia, a na
globálneživotnéprostredievrátaneskleníkovéhoefektu,akoajakéhokoľvekrizikaprezdravieľudí,ktoré
by ukladanie odpadu na skládku mohlo predstavovať počas celého životného cyklu skládky.
29. Podľa bodu 4.1. POH SR (záväzná časť) - ciele odpadového hospodárstva do roku 2020:
Hlavným cieľom odpadového hospodárstva SR do roku 2020 je minimalizácia negatívnych účinkov

vzniku a nakladania s odpadmi na zdravie ľudí a životné prostredie. Pre dosiahnutie stanovených
cieľov bude nevyhnuté zásadnejšie presadzovanie a dodržiavanie záväznej hierarchie odpadového
hospodárstva za účelom zvýšenia recyklácie odpadov predovšetkým pre oblasť komunálnych odpadov
a stavebných odpadov a odpadov z demolácií v súlade s požiadavkami rámcovej smernice oodpade. V odpadovom hospodárstve je potrebné naďalej uplatňovať princípy blízkosti, sebestačnosti
a pri vybraných prúdoch odpadov aj rozšírenú zodpovednosť výrobcov pre nové prúdy odpadov,
okrem všeobecne zavedeného princípu „znečisťovateľ platí“. Pri budovaní infraštruktúry odpadového

hospodárstva je potrebné uplatňovať požiadavku najlepších dostupných techník (BAT) alebo najlepších
environmentálnych postupov (BEP). Strategickým cieľom odpadového hospodárstva SR zostáva pre
obdobie rokov 2016 až 2020 zásadné odklonenie odpadov od ich zneškodňovania skládkovaním
obzvlášť pre komunálne odpady.
30. Podľa bodu 5.3 POH SR (smerná časť), analýza vzniku a nakladania s odpadmi preukázala,

že skládkovanie odpadov je naďalej najpoužívanejším spôsobom nakladania s odpadmi v SR. Na
území SR je prevádzkovaných 124 skládok odpadov, z toho 95 je skládok určených pre odpad, ktorý
nie je nebezpečný (ostatný), 11 skládok odpadov na nebezpečný odpad a 18 skládok odpadov na
inertný odpad. Kapacita v súčasnosti prevádzkovaných skládok odpadov je dostatočná, preto nie
je nutné budovať nové skládky odpadov. Rozmiestnenie prevádzkovaných skládok odpadov nie je
rovnomerné po celom území SR. V niektorých okresoch absentujú kapacitné možnosti pre skládkovanie

komunálnych odpadov. Žilinský kraj nedisponuje skládkovými priestormi na skládkovanie nebezpečných
odpadov. Budovanie nových skládok odpadov na nebezpečný odpad a skládok odpadov na odpad, ktorý
nie je nebezpečný je nežiadúce a v priamom rozpore so záväzkami a cieľmi SR v oblasti odpadového
hospodárstva. V odôvodnených prípadoch bude možné budovanie nových skládok odpadov na inertný
odpad. Aj rozširovanie kapacít existujúcich skládok odpadov bude potrebné posudzovať veľmi citlivo na

základe reálnych potrieb skládkových kapacít dotknutého regiónu.
31. Podľa bodu 5.3 POH KK – skládky odpadov, v Košickom kraji je dostatočne veľká voľná kapacita
skládok na nebezpečný odpad a tiež je dostatočne veľká voľná kapacita aj na skládky odpadov na
nie nebezpečný odpad, rozmiestnenie prevádzkovaných skládok je pomerne rovnomerné.
Rozširovanie kapacít existujúcich skládok odpadov bude posudzované veľmi citlivo na základe reálnych

potrieb skládkových kapacít a to v okresoch Sobrance, Trebišov. Budovanie nových skládok odpadov
je nežiadúce a v priamom rozpore s Programom SR a so záväzkami a cieľmi SR v oblasti odpadového
hospodárstva.
32. Správny súd sa v prvom rade zaoberal posúdením žalobcovej aktívnej legitimácie v spore. Správny
súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca zaslal žalovanému písomné stanovisko k správe

ohodnotenínavrhovanejčinnosti„SpišskáNováVesRegionálnaskládkaodpadovKúdelníkII.rozšírenie
skládky 4. a 5. etapa“ zo dňa 20.12.2018, v rámci ktorého ako verejnosť poukázal na potenciálne
vplyvy na citlivé zložky životného prostredia. Dňa 21.02.2020 podal žalobca rozklad proti záverečnému
stanovisku, kde opätovne poukázal na nepriaznivý vplyv na územie sústavy chránených území, rozpor
záverečného stanoviska s POH a konanie, ktoré prebiehalo podľa § 114c zákona o odpadoch.

33. S obsahu administratívneho spisu tak správny súd zistil, že žalobca vystupoval v správnom konaní
ako zainteresovaná verejnosť. Uvedené postavenie žalobcovi prináleží nie len v zmysle Aahurského
dohovoru, ale aj čl. 4 bod 2 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade a
o zrušení určitých smerníc (ďalej len „Smernica o odpadoch“), podľa ktorého členské štáty zabezpečia,

aby bol rozvoj právnych predpisov a politiky v oblasti odpadov plne transparentným procesom v
duchu existujúcich vnútroštátnych pravidiel o konzultovaní a zapojení občanov a iných zúčastnených
strán. V rozpore s týmto postavením, a zjavne zmätočne, sa žalobca všeobecnou správnou žalobou
domáhal ochrany jeho subjektívnych práv proti rozhodnutiam žalovaného, pričom tvrdil, že ako účastník
správneho konania, ktoré viedlo k vydaniu napadnutých rozhodnutí, bol týmito rozhodnutiami ukrátený

na jeho právach a právom chránených záujmoch, ktoré mu všeobecne záväzne právne predpisy ako
jeho vlastné umožňujú hájiť.

34. Zmyslom a cieľom aktívnej legitimácie zainteresovanej verejnosti, a teda aj žalobcu, na podaní
správnej žaloby je ochrana verejného záujmu pri rozhodovaní vo veciach životného prostredia a nie

dosiahnutie konkrétneho prospechu pre nejaký subjekt predstavujúci zainteresovanú verejnosť. Nejde
teda o porušenie individuálneho subjektívneho práva na úseku životného prostredia u konkrétnej fyzickej
alebo právnickej osoby, prípadne i člena zainteresovanej verejnosti, ale o porušenie práva na zdravé
životné prostredie ako celku.

35. Napriek zmätočnosti v označení správnej žaloby, správny súd dospel z obsahu žaloby, ako
aj z obsahu administratívneho spisu k záveru, že žalobca vystupoval v správnom konaní ako
zainteresovaná verejnosť a ako žalobca sa domáha prieskumu napadnutého rozhodnutia z dôvoduochrany životného prostredia. S poukazom na vyššie uvedené správny súd posudzoval žalobu podľa §
178 ods. 3 SSP, teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou.

36. Slovenská republika prijatím zákona o odpadoch zabezpečila transpozíciu Smernice o skládkach
odpadov, ako aj ďalších právnych aktov Európskej únie týkajúcich sa nakladania s odpadmi, čím sa
prihlásila k plneniu povinnosti vyplývajúcich pre štát v oblasti odpadového hospodárstva. Slovenskej
republike tak z európskeho práva vyplýva záväzok obmedziť vznik a tvorbu odpadov, zabezpečiť
postupné znižovanie ukladania odpadu na skládkach v zmysle prijatej hierarchie nakladania s odpadmi a

tým zamedziť škodlivým vplyvom na zdravie ľudí a životné prostredie. Uvedený záväzok bol premietnutý
aj do tvorby POH SR a POH KK, a to tak do záväzných ako aj smerných častí, čo vyplýva z ich vyššie
citovaných častí. Úlohou orgánu verejnej správy, do ktorého kompetencie patrí rozhodovacia činnosť
týkajúca sa odpadového hospodárstva, je rešpektovať záväzky vyplývajúce pre Slovenskú republiku
z európskeho práva, zákona o odpadoch ako aj POH SR.

37. Ako vyplýva z POH SR bod 2.2. Skládky odpadov – v roku 2013 bolo v Slovenskej republiky v
prevádzke 124 skládok odpadov. Najviac skládok odpadov sa nachádzalo v triede pre skládky odpadov
na odpad, ktorý nie je nebezpečný, ktorá v sebe zahŕňala aj skládky odpadov určené na komunálne
odpady. V roku 2013 bolo v tejto triede prevádzkovaných 95 skládok odpadov. Podľa údajov uvedených
v tabuľke 2-27 Voľné kapacity skládok odpadov k 31.12.2013 (str. 51 POH SR), v Košickom kraji bola

k uvedenému dňu evidovaná voľná kapacita na skládkach odpadu pre odpad, ktorý nie je nebezpečný
v objeme 9.250.502 m3, čo predstavovalo najväčší objem zo všetkých krajov. Uvedenú skutočnosť
potvrdzovalo aj znenie POH KK, v ktorom bolo uvedené, že kapacita skládok v Košickom kraji bola
dostatočne veľká aj pre nie nebezpečný odpad.

38. Správny súd taktiež poukazuje na body 4.1 a 5.3 POH SR ako aj bod 5.3 POH KK, na ktoré poukázal
žalobca v žalobe aj v podanom rozklade, ktoré určovali ciele Slovenskej republiky v oblasti skládkovania
odpadov, a to v smere čo možno najväčšieho znižovania uskladňovania odpadu na skládkach. Samotný
POH KK uvádzal, že budovanie nových skládok odpadu je nežiadúce a v rozpore s POH SR. V POH KK
bola síce ponechaná možnosť rozširovať existujúce skládky po ich citlivom posúdení, avšak v lokalite

SobranceaTrebišov,nievlokaliteSpišskáNováVes.PotrebarozširovaniaskládkyKúdelníkIInevyplýva
ani z POH SR, ani z POH KK a žalovaný v záverečnom stanovisku, resp. v napadnutom rozhodnutí
potrebu rozširovania skládky Kúdelník II nijako presvedčivo neodôvodnil. Žalovaný sa obmedzil na
jednoduché konštatovanie, že POH SR rozširovanie skládok priamo nezakazovala, jej rozšírenie bolo
citlivo posúdené, a teda zmena navrhovanej činnosti nebola v rozpore s POH SR. Posúdenie reálnej

potreby skládkových kapacít v napadnutom rozhodnutí absentovalo, nutnosť rozširovania skládky
nebolazaloženánažiadnychkonkrétnychúdajochaanalýzach,zktorýchbybolomožnéodvodiťpotrebu
rozširovania skládky Kúdelník II, a to aj s ohľadom na údaj uvedený v tabuľke 2-27 Voľné kapacity
skládok odpadov k 31.12.2013, ktorý potvrdzoval dostatočne voľnú kapacitu skládok v Košickom kraji.

39. Z napadnutého rozhodnutie nie je možné zistiť dôvody, pre ktoré žalovaný, napriek deklarovanej
dostatočnej kapacite skládok, záväzku znižovať uskladňovanie odpadu na skládkach, vydal súhlas s
rozšírenímskládkyodpadovKúdelníkIIvlokalite,kdeto vzmyslePOHKKnebolopotrebné,anižiaduce.
V prípade, ak nastala situácia, ktorá zásadne zmenila potrebu rozšírenia skládky a vyžadovala zmenu
prijatého POH SR, resp. POH KK, žalovaný a príslušný okresný úrad boli povinní podľa § 9 ods. 8 zákona

o odpadoch aktualizovať nimi vypracovaný program odpadového hospodárstva, čo sa v prejednávanej
veci nestalo. Správny súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že smerná časť POH KK nie je v zmysle
zákona o odpadoch záväzná, ale predstavuje iba určité ciele, ktoré majú vychádzať z existujúceho stavu
a majú byť počas určitého obdobie naplnené. Napriek tomu nie je prijateľné, ak sa správny orgán odklonil
od cieľov určených v programovom dokumente bez toho, aby tento odklon dostatočne odôvodnil na

základe konkrétnych skutkových okolností a riadne preukázal dôvody, ktoré k tomuto odklonu viedli,
resp. požiadal v zmysle platnej legislatívy o aktualizáciu programového dokumentu. Takýmto prístupom
zo strany orgánov verejnej správy stráca POH SR, ako aj POH KK, akúkoľvek relevanciu. Správny súd
tak musel prisvedčiť námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie a záverečné stanovisko boli vydané
v rozpore s POH SR ako aj POH KK, a to bez toho, aby žalovaný odklon od prijatého POH SR, resp.

POH KK riadne a náležite odôvodnil.

40. Správny súd vyhodnotil ako opodstatnenú aj námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie nie je
v súlade s prijatou hierarchiou odpadového hospodárstva. Z dôvodovej správy k § 6 zákona o odpadochvyplýva, že v nadväznosti na článok 4 Smernice o odpadoch sa preberá hierarchia odpadového
hospodárstva, ktorej základom je predovšetkým predchádzanie vzniku odpadu, pričom zneškodňovanie
odpadu uložením na skládkach predstavuje v prijatej hierarchii až poslednú možnosť. Hierarchia je

záväzná a má sa uplatňovať s cieľom predchádzania alebo znižovania nepriaznivých vplyvov nakladania
s odpadom. Od hierarchie je možné sa odkloniť za určitých podmienok. Ako príklad odklonu možno
uviesť napr. § 81 ods. 21 zákona o odpadoch, keď obec môže uprednostniť energetické zhodnotenie
biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu pred jeho materiálovým zhodnotením.

41. Správny súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, záverečného stanoviska
a administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaný nerešpektoval prijatú hierarchiu odpadového
hospodárstva a napadnuté rozhodnutie dostatočne nepodložil riadne odôvodnenými skutočnosťami,
ktoré by preukazovali neexistenciu inej ekonomicky vhodnej alternatívy. Samotný argument žalovaného,
že skládkovanie je v súčasnosti najčastejším spôsobom nakladania s odpadmi, bol s ohľadom na prijaté
záväzky vyplývajúce z práva Európskej únie, ako aj zákona o odpadoch nedostatočný.

42. Rovnako neobstojí ani argument žalovaného, že žalobca síce odmietol tvrdenie o neexistencii inej
ekonomicky prijateľnej alternatívy, avšak sám žiadnu alternatívu nenavrhol. Správny súd zdôrazňuje, že
bolo predovšetkým úlohou žalovaného hľadať iné ekonomické alternatívy k zneškodňovaniu odpadov
skládkovaním a neprenášať túto povinnosť na žalobcu v pozícii zainteresovanej verejnosti. Je to

predovšetkým orgán verejnej moci, ktorého úlohou je hľadanie a vyhodnocovanie iných ekonomických
a ekologických alternatív pri napĺňaní záväzkov štátu týkajúcich sa zneškodňovania odpadov a ochrany
životného prostredia. Žalovaný síce vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ako ústredný orgán štátnej
správy bol kompetentný relevantne vyhodnotiť či existovala iná prijateľná alternatíva, v akom časovom
horizonte by bola realizovateľná a aký by mala mať environmentálny prínos voči navrhovanej činnosti,

avšak z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalovaný vôbec pristúpil k posúdeniu akejkoľvek inej
konkrétnej alternatívy. Samotné konštatovanie žalovaného, že zneškodňovanie odpadov skládkovaním
je povoleným a doposiaľ najrozšírenejším spôsobom nakladania s odpadmi považuje správny súd za
neprimerané zjednodušovanie posudzovaného zámeru na rozšírenie skládky a nijako nereflektuje na
aktuálnu legislatívu a vyššie uvedené záväzky Slovenskej republiky v oblasti odpadového hospodárstva.

Správny súd uvedenú kompetenciu žalovaného nijako nespochybňuje, avšak z administratívneho
spisu, ani z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že žalovaný pristúpil k posudzovaniu akejkoľvek inej
alternatívy k navrhovanému rozširovaniu skládky Kúdelník II.

43. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú aj námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávnej argumentácie

žalovaného, ktorý v napadnutom rozhodnutí poukázal na bod 9.4 POH KK (str. 15 napadnutého
rozhodnutia). Správny súd sa oboznámil s verejne dostupným znením POH KK na internetovej stránke
F. a musí prisvedčiť žalobcovi, že bod 9.4 sa v POH KK nenachádza. Odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia je tak v tejto časti zmätočné a nepreskúmateľné.

44. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa aplikácie § 114c zákona
o odpadoch, ktorý zaviedol povinnosť prevádzkovateľom skládok odpadov alebo ich častí, uvedených
do prevádzky do 30. júna 2001, na ktoré sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úprav skládky
odpadov podľa právneho predpisu účinného do 31. decembra 2015, predložiť orgánu štátnej správy
odpadového hospodárstva alebo inšpekcii podľa osobitného predpisu do 1. januára 2021 doklady

špecifikované v písm. a), b), c) tohto ustanovenia. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, odbor odpadového hospodárstva v nesúhlasnom stanovisku zo dňa 13.12.2018 uviedlo, že
na rozšírenie skládky je nutné aplikovať § 114c zákona o odpadoch. Ako však vyplýva z vyjadrenia
Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice zo dňa 29.04.2019,
pre prevádzku regionálnej skládky odpadov Kúdelník II“ nebolo potrebné predložiť plán úprav skládky

odpadov a skládku nebolo možné posúdiť a skontrolovať podľa § 114c ods. 1 písm. b) zákona
oodpadoch.Následnenavrhovateľpodanímzodňa04.06.2019požiadaloprerušenieadministratívneho
konania, a to z dôvodu nejednoznačnej interpretácie § 114c zákona o odpadoch. Slovenská inšpekcia
životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice, vydala dňa 24.04.2020 konečné
rozhodnutie o pokračovaní činnosti prevádzkovania skládky odpadov „Regionálna skládka odpadov

Kúdelník II“ (ďalej len „konečné rozhodnutie o pokračovaní činnosti“) v súlade s § 114c ods. 1
písm. b), § 114c ods. 2 písm. a), § 114c ods. 5, § 114c ods. 7 zákona o odpadoch. Za účelom
zistenia presného a úplného stavu veci si žalovaný vyžiadal od Slovenskej inšpekcie životného
prostrediaadministratívnyspis.Žalovanýsatakdôkladneoboznámilspodkladmiprevydaniekonečnéhorozhodnutia o pokračovaní činnosti a v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že námietky z dôvodu
domneléhonesúladunavrhovanejčinnostis§114czákonaoodpadochniesúdôvodné.Vočikonečnému
rozhodnutiu o pokračovaní činnosti nebolo možné podať opravný prostriedok a správny súd nedisponuje

informáciou, ani z administratívneho spisu takáto informácia nevyplýva, či bola voči tomuto rozhodnutiu
podaná správna žaloba. V čase vydania napadnutého rozhodnutia tak bolo konanie podľa § 114c zákona
o odpadoch ukončené vydaním právoplatného rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené splnenie podmienok
vyžadovaných v § 114c zákona o odpadoch.

45. Na základe uvedených dôvodov sa tak správny súd stotožnil s námietkou žalobcu, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj záverečné stanovisko, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov. Nie je postačujúce, aby odvolací orgán bez ďalšieho formálne a nekriticky prevzal
nedostatočne zdôvodnený záver, ku ktorému dospel prvostupňový orgán, ale je potrebné, aby náležite
dbalnadostatočné,jasné,zrozumiteľné,presvedčivéaúplnézdôvodnenie,akoajuvedeniekonkrétnych
odborných argumentov, na ktorých sa napadnuté rozhodnutie zakladá. Úlohou súdov pri preskúmavaní

rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť a odstraňovať nedostatky pri odôvodňovaní
ich rozhodnutí, a preto správny súd rozhodnutia orgánov verejnej správy zrušil postupom podľa §
191 ods. 1 písm. d) SSP. V novom konaní bude žalovaný a prvostupňový orgán viazaný právnym
názorom správneho súdu a budú povinní postupovať vo vyššie načrtnutej línii, znovu vo veci rozhodnúť
a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť, pričom budú reflektovať na príslušnú slovenskú

a európsku legislatívu v oblasti odpadového hospodárstva a záväzky Slovenskej republiky v tejto oblasti.

46. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne
vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. Správny súd nepriznal náhradu
trov konania ďalším účastníkom konania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil takú povinnosť v dôsledku

ktorej by im v konaní vznikli trovy.

47. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právnehoposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).