Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317010350
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2317010350.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov

JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin ublíženie
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h)
Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 20.1.2023
č.k. 9T/83/2017-365, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.3.2025 takto

r o z h o d o l :

1. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

A. B., rodné priezvisko B., nar. XX.XX.XXXX v C., hlásený trvalý pobyt D. E. XXX/X, F., okr. Dunajská
Streda, Slovenská republika,

odsudzuje:

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody
v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá, pričom
podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 1 (jeden)
rok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 20.1.2023 č.k. 9T/83/2017-365bolo rozhodnuté takto:
Obžalovaný A. B., rodné priezvisko B., nar. XX.XX.XXXX v C., hlásený trvalý pobyt D. E. XXX/X, F.,
okr. Dunajská Streda, Slovenská republika, sa uznáva za vinného, že
dňa 12.07.2016 v čase okolo 09.30 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. škoda Felícia, EČV: G.
v C. po ulici Z. Kodálya smerom k trojramennej križovatke s miestnou komunikáciou označenou ako

hlavná cesta, vedúcej k ulici Fučíkovej, pričom nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu svojho vozidla,
nerešpektoval dopravnú značku ,,Daj prednosť v jazde“, svojim vozidlom vošiel do križovatky, kde ľavou
prednou časťou svojho vozidla narazil do pravej časti zadného kolesa bicykla, po hlavnej ceste smerom
k ulici Fučíkovej jazdiacej cyklistky H. I., ktorá následkom nárazu spadla z bicykla na vozovku a utrpela
zranenia vo forme zlomeniny hornej časti ľavej lakťovej kosti v oblasti hákovitého výbežku, krvácajúcich
odrenín v oblasti ľavého lakťa a odrenín v oblasti ľavého zápästia, ktoré si podľa znaleckého posudku
vyžiadali liečenie spojené s PN v trvaní po dobu celkom 72 dní, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm.

c) a § 20 ods. 1 zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (z. č. 8/2009
Z. z. v príslušnom znení),

tedainému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

čím spáchal
nedbanlivostný prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody
v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá, pričom
podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 1 (jeden)

rok.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona aj na trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v
cestnej premávke v trvaní 1 (jeden) rok.“

2. Proti tomuto rozsudku podal podal odvolanie obžalovaný, a to proti výroku o vine ako aj proti výroku o
treste. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (ďalej len „krajský súd“) rozhodol v konaní vedenom pod
spisovou značkou 5To/27/2023 uznesením zo dňa 14.9.2023, nasledovne:
„Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku v spojení s § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd
napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu a trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,

hlásený trvalý pobyt D. E. XXX/X, F., okr. Dunajská Streda, Slovenská republika, vedenú na Okresnom
súde Galanta pod sp. zn. 9T/83/2017 na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta
z 24.05.2017, č. 3Pv 419/16/2202, pre skutok právne kvalifikovaný prečin ublíženie na zdraví podľa §
157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že

dňa 12.07.2016 v čase okolo 09.30 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. škoda Felícia, EČV: G.
v C. po ulici Z. Kodálya smerom k trojramennej križovatke s miestnou komunikáciou označenou ako
hlavná cesta, vedúcej k ulici Fučíkovej, pričom nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu svojho vozidla,
nerešpektoval dopravnú značku ,,Daj prednosť v jazde“, svojim vozidlom vošiel do križovatky, kde ľavou
prednou časťou svojho vozidla narazil do pravej časti zadného kolesa bicykla, po hlavnej ceste smerom

k ulici Fučíkovej jazdiacej cyklistky H. I., ktorá následkom nárazu spadla z bicykla na vozovku a utrpela
zranenia vo forme zlomeniny hornej časti ľavej lakťovej kosti v oblasti hákovitého výbežku, krvácajúcich
odrenín v oblasti ľavého lakťa a odrenín v oblasti ľavého zápästia, ktoré si podľa znaleckého posudku
vyžiadali liečenie spojené s PN v trvaní po dobu celkom 72 dní, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm.
c) a § 20 ods. 1 zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (z. č. 8/2009

Z. z. v príslušnom znení),
postupuje Okresnému dopravnému inšpektorátu Galanta Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Galante, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal byť prejednaný ako priestupok.“
3. Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie, o ktorom
rozhodoval Najvyšší súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len ako „najvyšší súd“). Ten rozsudkom zo dňa

16.1.2025 pod sp.zn. 5 Tdo/76/2024 rozhodol takto (citácia):
„I. Podľa§ 386 ods. 1 Trestného poriadku sa vy s Io v u j e, že uznesením Krajského súdu v Trnave zo 14.
septembra 2023, sp. zn. 5To/27/2023, z dôvodu § 371 ods. l písm. i) Trestného poriadku bol porušený
zákon v ustanoveniach § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 123 ods. 3
písm. i) Trestného zákona v spojení s § 123 ods. 4 Trestného zákona, § 320 ods. 1 písm. a) Trestného

poriadku a § 280 ods. 2 Trestného poriadku v p r o s p e c h obvineného A. B..
II. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku sa zrušuje uznesenie Krajského súdu v Trnave zo 14.
septembra 2023, sp. zn. 5To/27/2023, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
III. Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku sa Krajskému súdu v Trnave p r i k a z u j e , aby vec v

potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

4. V odôvodnení rozhodnutia najvyšší súd okrem iného uviedol, že:„...proces skúmania naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu je z hľadiska myšlienkového
postupu súdu a orgánov činných v trestnom konaní subsumpciou (alebo podradením) zisteného a
ustáleného skutku pod príslušné zákonné ustanovenie osobitnej časti Trestného zákona. Podradenie

skutkových zistení pod konkrétne zákonné ustanovenia je otázkou právnou, a preto najvyšší súd
konštatuje, že pokiaľ generálny prokurátor ako dovolateľ v dovolacom konaní napáda nepodradenie
zisteného skutku na podklade vykonaných dôkazov pod zákonné ustanovenie § podľa § 157 ods. 1, ods.
2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., jedná sa o otázku právnu (a nie skutkovú),
ktorá je spôsobilá vo svojej podstate naplniť dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.

O výrokovej časti rozsudku súdu v trestnom konaní platí, že táto musí byť vždy založená na súlade
medzi skutkovou a právnou vetou. Za predpokladu, že medzi nimi tento súlad nie je, nemožno
konštatovať správne právne posúdenie veci z dôvodu, že nemohlo dôjsť k vykonaniu správneho
myšlienkového procesu subsumpcie (podradeniu) skutkového stavu pod právnu normu. Nesúlad medzi
skutkovou a právnou vetou zakladá právnu vadu rozhodnutia súdu, ktorá môže, ale aj nemusí odôvodniť
zrušenie právoplatného rozhodnutia v dovolacom konaní v závislosti od stupňa ovplyvnenia postavenia

obvineného v tomto trestnom konaní v príčinnej súvislosti s identifikovanou právnou vadou (§ 371 ods.
5 Tr. por.).
Najvyšší súd konštatuje, že predmetom dovolacieho prieskumu v tomto konaní na podklade generálnym
prokurátoromvymedzenéhodôvodunapodaniedovolaniajeposúdenie,čikrajskýsúdrozhodolvsúlade
so zákonom, keď okresným súdom zistený a ustálený skutkový stav nepodradil pod skutkovú podstatu

prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr.
zák., keďže s poukazom na formuláciu skutkovej vety nemal za preukázané žiadne konkrétne sťaženie
obvyklého spôsobu života poškodenej.
Podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím
slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 157 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. h) Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchatel'ovho zamestnania, postavenia alebo funkcie
alebo uloženej mu podľa zákona.

Podľa § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zák. ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna
porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
Podľa § 123 ods. 4 Tr. zák. poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života

poškodeného.
Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 Tr. zák. spočíva v
spôsobení ťažkej ujmy na zdraví, ktorá je však krytá nedbanlivostným zavinením. Naplnenie zákonom
predpokladaného následku ťažkej ujmy na zdraví v zmysle poruchy zdravia trvajúcej dlhší čas podľa
§ 123 ods. 3 písm. i) Tr. zák. v spojení s § 123 ods. 4 Tr. zák. vyžaduje spôsobenie poruchy, ktorá

si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva
kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.
Pre lepšiu prehľadnosť najvyšší súd uvádza, že spôsobenie zákonom predpokladaného následku ťažkej
ujmy na zdraví v prípade prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. si vyžaduje kumulatívne naplnenie troch podmienok, a to:

1.) poruchu zdravia iného,
2.) ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej
štyridsaťdva kalendárnych dní,
3.) počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.
Pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že zmenený zdravotný stav poškodeného v dôsledku konania

páchateľa je možné považovať za ťažkú ujmu na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. výlučne za predpokladu, že porucha zdravia si objektívne vyžiada
liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní.
Z predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že okresný súd na podklade vykonaných
dôkazov ustálil skutkový záver, že konaním obvineného došlo k takému poškodeniu zdravia poškodenej,

ktoré si objektívne vyžiadalo dobu liečenia 72 dní. V skutkovej vete rozsudku potom tieto svoje zistenia
konkrétne vyjadril tak, že poškodená „utrpela zranenia vo forme zlomeniny hornej časti ľavej lakťovej
kosti v oblasti hákovitého výbežku, krvácajúcich odrenín v oblasti ľavého lakťa a odrenín v oblasti ľavéhozápästia, ktoré si podľa znaleckého posudku vyžiadali liečenie spojené s PN v trvaní po dobu celkom
72 dni“.
Krajský súd, na rozdiel od okresného súdu, však skonštatoval, že splnenie tretej podmienky v skutkovej

vete rozsudku okresného súdu absentuje. Nahliadnutím do znaleckého posudku znaleckej organizácie
Expert Group, k. s., vykonanom ako dôkaz na hlavnom pojednávaní 28. januára 2020, najvyšší súd
zistil, že znalec vo vzťahu k poškodenej skonštatoval konkrétne obmedzenia v obvyklom spôsobe života,
ktoré musela poškodená strpieť tak počas hospitalizácie ako aj počas ambulantnej liečby a ktoré podľa
záverov znaleckého posudku trvali od 12. júla 2016 do 21. septembra 2016, t. j. celkom 72 dní. U

poškodenej je teda aj podľa skutkových zistení okresného súdu, s ktorými sa stotožnil aj krajský súd,
preukázané, že išlo o dobu dlhšiu ako štyridsaťdva kalendárnych dní.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že nepodradenie skutku krajským súdom pod zákonné ustanovenie§
157ods.1,ods.2písm.a)Tr.zák.spoukazomna§138písm.h)Tr.zák.jezaloženévýlučnenavytýkanej
formálnej chybe, keď zákonný znak – závažné ovplyvnenie obvyklého spôsobu života poškodenej (v
trvaní najmenej 42 kalendárnych dní), nebol dostatočne explicitne a doslovne uvedený v skutkovej vete

rozsudku okresného súdu, ale bol uvedený len konštatáciou, že zranenia si podľa znaleckého posudku
vyžiadali liečenie spojené s PN v trvaní po dobu celkom 72 dní.
Najvyšší súd sa s takýmto právnym posúdením (subsumciou) zisteného skutku zo strany krajského
súdu nestotožňuje a považuje ho za nesprávny. Je nespochybniteľné, že skutok musí byť v skutkovej
vete rozsudku vždy vymedzený tak, aby zodpovedal všetkým znakom skutkovej podstaty trestného

činu, z ktorého sa obvinený uznáva za vinného (R 12/2009). Odsúdenie páchateľa napriek nepopísaniu
všetkých skutočností rozhodných pre naplnenie obligatórnej objektívnej stránky skutkovej podstaty
trestného činu uvedeného v právnej vete rozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry porušením práva
na spravodlivý proces (III. ÚS 509/2015). Vzhľadom na uvedené je potrebné pristupovať k hodnoteniu
naplnenia objektívnych znakov skutkovej podstaty trestného činu na poklade skutkovej vety ako

obligatórnej súčasti výroku rozhodnutia súdu vždy citlivo a s náležitou opatrnosťou.
Najvyšší súd však nadväzujúc na skoršiu rozhodovaciu prax uvádza, že nie každá formálna nepresnosť
vo formulácii skutkovej vety spôsobuje porušenie práva na spravodlivý proces obvineného a nutnosť
vylúčenia subsumpcie (podradenia) zisteného skutku pod príslušnú právnu normu uvedenú v osobitnej
časti Trestného zákona. Vyžadovaný úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých

znakov skutkovej podstaty trestného činu v skutkovej vete neznamená bez výnimky v každom
prípade nenaplnenie skutkovej podstaty trestného činu z dôvodu prísne formálneho explicitného
neuvedenia všetkých skutkových okolností preukazujúcich naplnenie objektívnej stránky skutkovej
podstaty trestného činu, pokiaľ je ich možné z ostatných častí skutkovej vety jasne vyvodiť. Inými
slovami, nie je za každých okolností nevyhnutné explicitne do skutkovej vety uviesť, že konaním

páchateľa skutku došlo k závažnému ovplyvneniu obvyklého spôsobu života poškodenej v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, pokiaľ túto skutočnosť nepochybne možno vyvodiť z ďalších
častí skutkovej vety ako aj zo zisteného skutkového stavu ustáleného súdmi.
V tejto súvislosti možno poukázať i na predchádzajúcu judikatúru najvyššieho súdu z ktorej vyplýva, že
„i keď teda v skutkovej vete nie je explicitne uvedené, že zranenia poškodeného sťažovali jeho obvyklý

spôsob života nie iba na krátky čas, možno s poukazom na kombináciu modus operandi trestného činu
uvedeného v skutkovej vete a nesporných skutkových zistení súdu prvého i druhého stupňa (ktorých
správnosť dovolací súd nemá právomoc preskúmavať) uzatvoriť, že mu bola spôsobená v dôsledku
konania obvineného ujma na zdraví napĺňajúca znaky ublíženia na zdraví v zmysle ustanovenia § 156
ods. 1 Trestného zákona“ (uznesenia NS SR, sp. zn. 1Tdo/49/2021, 1Tdo/48/2022 a 3Tdo/61/2022).

Z formulácie skutkovej vety rozsudku okresného súdu v časti ,, . . . utrpela zranenia vo forme zlomeniny
hornej časti ľavej lakťovej kosti v oblasti hákovitého výbežku, krvácajúcich odrenín v oblasti ľavého
lakťa a odrenín v oblasti ľavého zápästia, ktoré si podľa znaleckého posudku vyžiadali liečenie spojené
s PN v trvaní po dobu celkom 72 dní,“, vzhľadom na charakter zranení poškodenej a dobu liečenia
nemôže byť sporné, že došlo k závažnému ovplyvneniu obvyklého spôsobu života poškodenej v trvaní

najmenejštyridsaťdvakalendárnychdní.Jeevidentné,žezistenáauvedenádobaliečeniakorešponduje
so závažným ovplyvnením obvyklého spôsobu života poškodenej. Je potom len logickým dôsledkom
nevyhnutnej liečby, že poškodená mala počas nej závažne ovplyvnený obvyklý spôsob života.
Závažné ovplyvnenie obvyklého spôsobu života poškodenej v trvaní najmenej štyridsaťdva
kalendárnych dní zároveň jasne a zrozumiteľne vyplýva zo znaleckého posudku, ktorý bol v konaní

vykonaný ako dôkaz. Najvyšší súd poznamenáva, že skutková veta a jej znenie musí byť vykladaná s
prihliadnutím na ustálené skutkové zistenia, ktoré nemožno v tomto smere opomínať. Ostatné súdmi
ustálenéskutkovézisteniabymalibyťprihodnotení,čiboliskutkomuvedenýmvskutkovejvetenaplnené
všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu „ skúškou správnosti". Pokiaľ skutkovézistenia preukazujú naplnenie všetkých znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu,
nie je dôvod sa prikloniť k prísne formálnemu výkladu skutkovej vety.
Krajský súd sa prísne formálnym vyžadovaním explicitného (doslovného) uvedenia všetkých znakov

objektívnejstránkyskutkovejpodstatyprečinupriklonilkprílišnémuprávnemuformalizmu,keďnevzaldo
úvahycelkovýkontextskutkovejvety,alezameralsavýlučnenaexplicitneneuvedenýznak.Najvyššísúd
pripomína, že okrem iného aj v prípade hodnotenia všetkých zákonných znakov prítomných v skutkovej
vete je potrebné uvážiť všetky okolnosti prípadu v súhrne a nielen jednotlivo(§ 2 ods. 12 Tr. por.).
Právnu úvahu krajského súdu spočívajúcu v konštatovaní absencie formálneho znaku s prihliadnutím na

ustálené skutkové zistenia je nutné v konečnom dôsledku označiť za popieranie základných ustálených
skutkových zistení z dôvodov, ktoré nemajú takú závažnosť, aby mohli objektívne odôvodniť popretie
záujmu spoločnosti na vykonaní spravodlivosti, a teda na potrestaní páchateľa za protiprávny čin.
Právoplatný rozsudok krajského súdu totižto spôsobuje situáciu, kedy bol z vykonaného dokazovania
ustálený skutkový záver, že obvinený sa dopustil činu, ktorý je mu kladený za vinu, avšak napriek tomu
z dôvodov čisto formálneho charakteru (kvôli neuvedeniu určitého slovného spojenia do skutkovej vety)

nedošlokukvalifikáciijehoskutkuakotrestnéhočinu,atakanikjehoodsúdeniuapotrestaniu.Zpohľadu
dovolacieho súdu ide o zjavne neprimeraný následok vytýkaného pochybenia. Za takýchto okolností je
úlohou súdov, aby vždy posúdili, či nie je možné zo skutkovej vety vyvodiť zákonný znak objektívnej
stránky skutkovej podstaty trestného činu aj napriek absencii doslovného a explicitného znenia tohto
znaku. Až vtedy, keď to nie je možné (a nemôžu to ani doplniť), obstojí záver, že skutok uvedený

v obžalobe nie je trestným činom.
Najvyšší súd sa stotožňuje s generálnym prokurátorom, že závažné ovplyvnenie obvyklého spôsobu
života poškodenej v skutkovej vete s uvedením jeho dĺžky je dostatočným spôsobom vyjadrené, nakoľko
sadávyvodiťzcharakteruspôsobenýchzraneníadobytrvaniaichliečby.Ajvzhľadomnaďalšieustálené
skutkové zistenia (skúška správnosti vykonanými dôkazmi), krajský súd mal zo skutkovej vety vyvodiť

naplnenie formálneho znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa §
157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na§ 138 písm. h) Tr. zák.
Na doplnenie najvyšší súd uvádza, že procesnoprávne normy týkajúce sa výroku rozsudku (§ 163
ods. 3 Tr. por.), je potrebné vykladať nielen s prihliadnutím na práva obvineného, ale aj s prihliadnutím
na všeobecný účel a cieľ trestného konania (uplatniť teleologický výklad), ktorýmje náležité zistenie

trestných činov a potrestanie ich páchateľov (§ 1 Tr. por.). Práva obvinených a záujmy spoločnosti
chránené trestným právom majú byť vydaním rozhodnutia súdu vo vzájomnej rovnováhe, pričom táto
rovnováha rozhodnutím krajského súdu nenastala.
5. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorým zrušil uznesenie krajského
súdu o podanom odvolaní obžalovaného, krajský súd opätovne rozhodoval o podanom odvolaní

obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 26.10.2016, č.k. 1Tk/1/2016-557, a to
v intenciách vysloveného právneho názoru dovolacieho súdu.
6. Krajský súd ako už bolo uvedené, sa zaoberal podaným odvolaním už v predchádzajúcom konaní.
Vtedy dospel k týmto záverom:
„Po preskúmaní napadnutých výrokov, v rozsahu podaného odvolania a z dôvodov v ňom uvedených,

dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je dôvodné, avšak z iných dôvodov ako uvádza obžalovaný.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že vykonaným dokazovaním na hlavnom
pojednávaní bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola podaná
obžaloba.
Podstatu žalovaného skutku je možné vymedziť nasledovnými skutkovými zisteniami, ktoré boli

prvostupňovým súdom uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku:
„obžalovaný dňa 12.07.2016 v čase okolo 09.30 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. škoda Felícia,
EČV: G. v C. po ulici Z. Kodálya smerom k trojramennej križovatke s miestnou komunikáciou označenou
ako hlavná cesta, vedúcej k ulici Fučíkovej, svojim vozidlom vošiel do križovatky, kde po hlavnej ceste
smerom k ulici Fučíkovej jazdila cyklistka H. I., ktorá spadla z bicykla na vozovku a utrpela zranenia vo

forme zlomeniny hornej časti ľavej lakťovej kosti v oblasti hákovitého výbežku, krvácajúcich odrenín v
oblasti ľavého lakťa a odrenín v oblasti ľavého zápästia, ktoré si podľa znaleckého posudku vyžiadali
liečenie spojené s PN v trvaní po dobu celkom 72 dní“,
pričom tieto skutkové zistenia neboli spochybňované žiadnou z procesných strán.
Spochybňované bolo, či obžalovaný venoval dostatočnú pozornosť riadeniu svojho vozidla, či

rešpektoval dopravnú značku ,,Daj prednosť v jazde“, či po tom, čo svojim vozidlom vošiel do križovatky,
ľavou prednou časťou svojho vozidla narazil do pravej časti zadného kolesa bicykla, po hlavnej ceste
smerom k ulici Fučíkovej jazdiacej cyklistky H. I., a teda či táto následkom nárazu spadla z bicykla na
vozovku. Obžalovaný tvrdil, že sa vozidlom poškodenej nedotkol, ale ona zabalansovala a spadla, tedabez jeho pričinenia, nemala vtedy žiadne zranenia, rovnako odovzdala falošný doklad na opravu bicykla.
Na dedinách je bežné, že cyklisti chodia stredom cesty a autá ich obiehajú sprava.
Obžalovaný namietal v odvolaní aj to, že znalecký posudok neuvažoval o možnosti, že by nedošlo ku

kontaktu bicykla a auta, preto mal súd uložiť doplnenie znaleckého posudku. Vzhľadom na dve možné
verzie skutku, keď na mieste činu policajti už nič nemohli zistiť, pre absenciu stôp z dopravnej nehody,
priaznivejšia verzia pre obžalovaného je tá, že išlo o nešťastnú udalosť. Išlo o zinscenovanú akciu, bol
vydieraný partnerom poškodenej, že ak nezaplatí 3.000 eur, príde o vodičák.
Odvolací súd vyhodnotil vyššie uvedené námietky obžalovaného ako nedôvodné. V plnom rozsahu

sa stotožňuje s tým, akým spôsobom prvostupňový súd vykonal dokazovanie v tejto trestnej veci a
ako vyhodnotil vykonané dôkazy. Prvostupňový súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal
v celej šírke v súlade s ustanovením § 278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich
vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú. Súd prvého stupňa v súlade s
požiadavkouzákonodarcuvpísomnomodôvodnenínapadnutéhorozsudkujasneazrozumiteľneaveľmi
podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a

akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými
právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.
Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne
rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje. Čo sa týka „skutkových“

námietok obžalovaného, prvostupňový súd sa správne vysporiadal so všetkými okolnosťami rozhodnými
pre záver o tom, že prišlo ku skutku tak, ako je popísaný v skutkovej vete napadnutého rozsudku, a že
tento spáchal obžalovaný.
K námietkam obhajoby k „zinscenovaniu“ udalosti, k verzii prezentovanej poškodenou sa vyjadril už
prvostupňový súd, keď na strane 7 predposledný odsek uviedol, z akých dôkazov mal za preukázanú

existenciu zranení poškodenej, a aj to, že sa znalec vysporiadal aj s verziou obžalovaného o tom, že k
nehode prišlo iným spôsobom, než uvádzala poškodená.
Prvostupňový súd následne skúmal, či predmetný skutok, vzhľadom na ďalšie skutkové okolnosti tohto
prípadu, napĺňa znaky konkrétneho trestného činu.
Prokurátor v podanej obžalobe a prvostupňový súd v napadnutom rozsudku identifikovali poruchu

zdravia poškodenej jednotlivými zraneniami, ktoré na základe lekárskych správ a vypracovaného
znaleckého posudku znaleckou spoločnosťou EXPERT GROUP, k.s. boli preukázané v nasledovnom
rozsahu: zranenia vo forme zlomeniny hornej časti ľavej lakťovej kosti v oblasti hákovitého výbežku,
krvácajúcich odrenín v oblasti ľavého lakťa a odrenín v oblasti ľavého zápästia. S poukazom na
predmetný znalecký posudok bolo napokon preukázané, že poškodená bola ošetrená dňa 13.7.2016,

liečenietrvalocelkom72dníaobvyklýspôsobživotaupoškodenejbolvýznamnenarušený,obmedzenia
trvali cca 10 týždňov.
V dôsledku vyššie uvedených skutkových zistení prvostupňového súdu, premietnutých v skutkovej vete
napadnutého rozsudku, možno konštatovať, že prokurátor uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že
skutok sa stal tak, ako bol uvedený v podanej obžalobe.

7. Podľa názoru odvolacieho súdu vysloveného v predchádzajúcom rozhodovaní o podanom odvolaní
(bod 2 tohto odôvodnenia) prvostupňový súd pochybil, keď dospel k záveru, že skutkové zistenia o
lekárskom ošetrení a liečení v celkovej dĺžke 72 dní u poškodenej možno právne posúdiť ako ťažkú ujmu
na zdraví podľa § 123 ods. 3 Trestného zákona a kvalifikovať ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa
§ 157, ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Prvostupňový súd mal preukázané skutkové zistenia

uvedené pod písmenami a) a b), avšak s poukazom na formuláciu skutkovej vety napadnutého rozsudku
nemal za preukázané žiadne konkrétne sťaženie obvyklého spôsobu života poškodenej. Odvolací súd
pri uvedenom rozhodovaní dospel k záveru, že z vyššie uvedených dôvodov nezodpovedá skutková
veta právnej vete a právnej kvalifikácii uvedenej v napadnutom rozsudku, čo zakladá dovolací dôvod
podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, na ktorý je odvolací súd povinný prihliadnuť ex offo.

8. Obžalovaný podal odvolanie ihneď po vyhlásení rozsudku, toto následne odôvodnil prostredníctvom
svojho obhajcu. Uviedol, že (skrátene):
„Po rekapitulácii výroku a odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza, že z vykonaného dokazovania
nevyplýva, že by vozidlo zn. Škoda Felícia narazilo do bicykla. Na hlavnom pojednávaní dňa 16.9.2022

vypovedal tak, že celé je to vykonštruované, až po 5 dňoch to začala polícia vyšetrovať. H. I. sa
nedotkol, ona zabalansovala a spadla. Žiadne zranenie nemala, čo potvrdil výpoveďou aj jej bratranec.
Dali policajtom falošný doklad na opravu bicykla, chodili za ním (tým myslí druha poškodenej) s tým,
aby zaplatil, inak podajú na neho trestné oznámenie. Bolo to tak, že ona išla po strede cesty, obzrelasa, zabalansovala a spadla. Ešte jej opravil vyosené koleso na bicykli. Tou križovatkou chodí denne,
nesúhlasí s tým, že by nebol disciplinovaný vodič. Poškodenú si všimol, keď stál na tej križovatke v tvare
T, ona išla po hlavnej ceste, on stále na vedľajšej. Rozbiehal sa a vtedy ona zabalansovala a spadla. Na

dedinách je to bežne tak, je to málo frekventovaná cesta, tá vedľajšia cesta je spojnica medzi ulicami.
Pri jeho rozjazde do križovatky bola poškodená už za križovatkou, cca 4 - 5 mestrov od neho, následne
bez jeho pričinenia spadla, kedy on zastavil cca 4 - 5 metrov od nej. Nič nespravil, mohol kľudne aj
odísť, nakoľko nedošlo k žiadnej nehode, ani k poškodeniu zdravia či majetku. Opakuje, bol to moment,
priblížil sa k nej, možno to bolo pol metra. Opätovne poznamenáva, že poškodená strana sa domáhala

škody na bicykli cez falošný doklad, bicykel nebol tak poškodený ako sa uvádzalo.
Zvýpovedeznalcazodborudopravy,naotázkuobhajcuvyplýva,žeprivypracovaníznaleckéhoposudku
neuvažoval o možnosti, že by nedošlo ku kontaktu bicykla a auta. Pritom táto otázka mu bola daná v
bode č. 5 uznesenia o pribratí znalca, ktorá znela „Vyjadrite sa k priebehu dopravnej nehody v kontexte
výpovedí jednotlivých jej účastníkov, najmä na hlavnom pojednávaní dňa 15.5.2019 (č. l. 230 - 231). Na
hlavnom pojednávaní dňa 15.5.2019 vypovedal „Aj teraz som išiel krokom, pričom poškodenú som videl

v strede križovatky a potom už bola približne 4 metre za križovatkou, keď spadla z bicykla bez toho, aby
mala kolíziu s mojím vozidlom. Na vozidle nevznikli žiadne škrabance, čo potvrdila aj polícia...“
Súd mal znalcovi uložiť doplnenie znaleckého posudku o zodpovedanie otázky č. 5 uznesenia o pribratí
znalca, a to, aby sa vyjadril k priebehu dopravnej nehody aj z pohľadu účastníka dopravnej nehody -
jeho ako obžalovaného.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania prichádzajú do úvahy dve verzie skutku, pritom do úvahy prichádza
priaznivejšia verzia pre neho a tou je verzia, že sa bicykla, na ktorom jazdila H. I. nedotkol. Preto nebolo
preukázané, že by medzi konaním a následkom bola daná príčinná súvislosť. Z toho dôvodu nejde ani
o trestný čin, ale o nešťastnú udalosť, kedy cyklistka pred vozidlom zabalansovala a spadla z bicykla,
bez jeho zavinenia. Celý skutok sa začal vyšetrovať až 18.7.2016, teda 6 dní po tom, čo sa stal, kedy

bola vykonaná obhliadka miesta činu, vozidla a bicykla. Na mieste činu nemohli policajti zistiť nič, najmä
konečnú polohu vozidla a bicykla, rovnako na vozidle, na ktorom neboli žiadne stopy z dopravnej nehody
a tiež na bicykli, ktorý bol po oprave. Pre potreby dokazovania bol do spisu doložený doklad o oprave
bicykla, ktorý nezodpovedal skutočnosti, pretože bicykel opravil on sám.
Závery znaleckého posudku sú iba teoretické, znalec sa nevyjadril v kontexte jeho výpovede z hlavného

pojednávania zo dňa 15.5.2019, hoci to mal za úlohu v bode 5 znaleckého posudku.
Taktiež vo svojej záverečnej reči uviedol, že celé to bolo zinscenované pánom F., partnerom poškodenej,
ktorý ho vydieral, aj jeho manželku, že keď nezaplatí 3000,- Eur, príde o vodičák. Uviedol, že sa cíti byť
bezúhonný, má nejaké dopravné priestupky, to je bežné, jazdí po celej Európe, má odjazdených vyše
milión km bez nehody. Taktiež sa znalec nevenoval bicyklu, je na ňom starý plášť, ak by bol skutočne

opravený, tak by tam mal byť nový plášť.
Nakoľko nebolo vykonané doplnenie znaleckého dokazovania, navrhuje Krajskému súdu v Trnave, aby
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a na doplnenie znaleckého posudku i vyjadrenie sa k
dopravnej nehode, v kontexte jeho výpovede. Alternatívne navrhuje oslobodiť ho spod obžaloby podľa
§ 285 písm. b) Trestného poriadku.“

9. Na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil po vrátení spisu najvyšším súdom na opätovné
rozhodnutie o odvolaní obžalovaného, uviedol obžalovaný, že súhlasí s rozhodnutím krajského súdu,
ako už raz urobil, navrhuje, aby bola celá vec vrátená do prípravného konania. Prokurátor navrhol
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku s prihliadnutím na
závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutýchvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 388 Trestného poriadku
(1) Dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla
súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
(2) Ak prikazuje dovolací súd vec podľa odseku 1 na nové prerokovanie a rozhodnutie, môže súčasne

nariadiť,abyjusúdrozhodolvinomzloženísenátualeboabyjurozhodolinýsudca.Zdôležitýchdôvodov
môže tiež vec prikázať na prerokovanie a rozhodnutie inému súdu toho istého druhu a stupňa.
Podľa § 391 Trestného poriadku
(1) Orgán, ktorému bola vec prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd,
a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil.

(2) Ak bolo napadnuté rozhodnutie zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech obvineného,
nemôže v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech.
10. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného

poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine
a treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku
krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné len sčasti.
11. Krajský súd, ako už bolo uvedené, sa zaoberal podaným odvolaním už v predchádzajúcom konaní.

Vzhľadom k vyslovenému právnemu názoru najvyššieho súdu, že dovolacie námietky sú dôvodné ale
len ohľadom právnej kvalifikácie, a teda je potrebné opätovne posudzovať právnu kvalifikáciu skutku,
krajský súd sa k ostatným odvolacím námietkam vyjadruje v zhode s už vysloveným právnym názorom,
ako ho uviedol vo svojom uznesení pod sp.zn. 5To/27/2023 zo dňa 14.9.2023 a to tak, ako je uvedené
v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia.

12. Krajský súd v zhode s vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
konštatuje, že prvostupňový súd následne skúmal, či predmetný skutok, vzhľadom na ďalšie skutkové
okolnosti tohto prípadu, napĺňa znaky konkrétneho trestného činu a dospel k správnemu záveru.
13. Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví,
potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania, alebo

b) na chránenej osobe.

Podľa § 123 ods. 1 Trestného zákona ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek
poškodenie zdravia iného.Podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také
poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa § 123 ods. 3 Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len
vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je

a) zmrzačenie,

b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
c) ochromenie údu,
d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
e) poškodenie dôležitého orgánu,
f) zohyzdenie,
g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,

h) mučivé útrapy, alebo
i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Trestného zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní

najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.
14. Prokurátor v podanej obžalobe a prvostupňový súd v napadnutom rozsudku identifikovali poruchu
zdravia poškodenej jednotlivými zraneniami, ktoré na základe lekárskych správ a vypracovaného
znaleckého posudku znaleckou spoločnosťou EXPERT GROUP, k.s. boli preukázané v nasledovnom

rozsahu: zranenia vo forme zlomeniny hornej časti ľavej lakťovej kosti v oblasti hákovitého výbežku,
krvácajúcich odrenín v oblasti ľavého lakťa a odrenín v oblasti ľavého zápästia. S poukazom na
predmetný znalecký posudok bolo napokon preukázané, že poškodená bola ošetrená dňa 13.7.2016,
liečenietrvalocelkom72dníaobvyklýspôsobživotaupoškodenejbolvýznamnenarušený,obmedzenia
trvali cca 10 týždňov. Prvostupňový súd dospel k záveru, že skutkové zistenia o lekárskom ošetrení a

liečení v celkovej dĺžke 72 dní u poškodenej možno právne posúdiť ako ťažkú ujmu na zdraví podľa §
123 ods. 3 Trestného zákona a kvalifikovať ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157, ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona.
15. A to napriek absencii vyjadrenia a konkretizácie sťaženia obvyklého spôsobu života poškodenej
v skutkovej vete napadnutého rozsudku. V súlade s vysloveným právnym názorom Najvyššieho

súdu SR, nadväzujúc na skoršiu rozhodovaciu prax krajský súd teda uvádza, že nie každá formálna
nepresnosť vo formulácii skutkovej vety spôsobuje porušenie práva na spravodlivý proces obvineného
a nutnosť vylúčenia subsumpcie (podradenia) zisteného skutku pod príslušnú právnu normu uvedenú
v osobitnej časti Trestného zákona. Úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých
znakov skutkovej podstaty trestného činu v skutkovej vete neznamená bez výnimky v každom

prípade nenaplnenie skutkovej podstaty trestného činu z dôvodu prísne formálneho explicitného
neuvedenia všetkých skutkových okolností preukazujúcich naplnenie objektívnej stránky skutkovej
podstaty trestného činu, pokiaľ je ich možné z ostatných častí skutkovej vety jasne vyvodiť. Inými
slovami, nie je za každých okolností nevyhnutné explicitne do skutkovej vety uviesť, že konaním
páchateľa skutku došlo k závažnému ovplyvneniu obvyklého spôsobu života poškodenej v trvaní

najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, pokiaľ túto skutočnosť nepochybne možno vyvodiť z ďalších
častí skutkovej vety ako aj zo zisteného skutkového stavu ustáleného súdmi. V tejto súvislosti možno
poukázať i na predchádzajúcu judikatúru najvyššieho súdu z ktorej vyplýva, že „i keď teda v skutkovej
vete nie je explicitne uvedené, že zranenia poškodeného sťažovali jeho obvyklý spôsob života nie
iba na krátky čas, možno s poukazom na kombináciu modus operandi trestného činu uvedeného v

skutkovej vete a nesporných skutkových zistení súdu prvého i druhého stupňa (ktorých správnosť
dovolací súd nemá právomoc preskúmavať) uzatvoriť, že mu bola spôsobená v dôsledku konania
obvineného ujma na zdraví napĺňajúca znaky ublíženia na zdraví v zmysle ustanovenia § 156 ods. 1
Trestného zákona“ (uznesenia NS SR, sp. zn. 1Tdo/49/2021, 1Tdo/48/2022 a 3Tdo/61/2022).
16. Z formulácie skutkovej vety rozsudku okresného súdu v časti ,, . . . utrpela zranenia vo forme

zlomeniny hornej časti ľavej lakťovej kosti v oblasti hákovitého výbežku, krvácajúcich odrenín v oblasti
ľavého lakťa a odrenín v oblasti ľavého zápästia, ktoré si podľa znaleckého posudku vyžiadali liečenie
spojené s PN v trvaní po dobu celkom 72 dní,“, vzhľadom na charakter zranení poškodenej a dobu
liečenia nemôže byť sporné, že došlo k závažnému ovplyvneniu obvyklého spôsobu života poškodenejv trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní. Je evidentné, že zistená a uvedená doba liečenia
korešponduje so závažným ovplyvnením obvyklého spôsobu života poškodenej. Je potom len logickým
dôsledkom nevyhnutnej liečby, že poškodená mala počas nej závažne ovplyvnený obvyklý spôsob

života. Závažné ovplyvnenie obvyklého spôsobu života poškodenej v trvaní najmenej štyridsaťdva
kalendárnych dní zároveň jasne a zrozumiteľne vyplýva zo znaleckého posudku, ktorý bol v konaní
vykonaný ako dôkaz. Skutková veta a jej znenie musí byť vykladaná s prihliadnutím na ustálené
skutkové zistenia, ktoré nemožno v tomto smere opomínať. Ostatné súdmi ustálené skutkové zistenia
by mali byť pri hodnotení, či boli skutkom uvedeným v skutkovej vete naplnené všetky obligatórne znaky

skutkovej podstaty trestného činu „skúškou správnosti“. Pokiaľ skutkové zistenia preukazujú naplnenie
všetkých znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, nie je dôvod sa prikloniť k
prísne formálnemu výkladu skutkovej vety. Závažné ovplyvnenie obvyklého spôsobu života poškodenej
v skutkovej vete s uvedením jeho dĺžky je dostatočným spôsobom vyjadrené, nakoľko sa dá vyvodiť z
charakteru spôsobených zranení a doby trvania ich liečby.
17. Krajský súd preto, aj s poukazom na vyslovený právny názor najvyššieho súdu, považuje odvolacie

námietky obžalovaného voči výroku o jeho vine, za nedôvodné.
18. Čo sa týka výroku o treste, krajský súd sa stotožňuje s úvahami okresného súdu. Okresný súd
uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samotnej spodnej hranici do úvahy prichádzajúcej trestnej
sadzby, t. j. v trvaní 1 roka (pri nezistených poľahčujúcich ani priťažujúcich okolnostiach bola sadzba v
tomto prípade 1 rok až 5 rokov). Súd neukladal v tomto prípade alternatívny trest (peňažný trest či trest

povinnej práce), vzhľadom na vek obžalovaného (obžalovaný je už dôchodkového veku) a jeho príjmy,
ale i skutočnosť, že trestným činom spôsobený následok je pomerne závažný (pričom bola naplnená
kvalifikovaná skutková podstata trestného činu). Účel trestu tak podľa názoru súdu bude najskôr
dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody (na samotnej spodnej hranici do úvahy prichádzajúcej
trestnej sadzby), avšak s odložením jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka (opätovne na

samotnej spodnej hranici do úvahy pripadajúceho rozpätia skúšobnej doby od 1 roka do 5 rokov),
nakoľko osoba obžalovaného je dosiaľ súdne netrestaná a aj s ohľadom na nedbanlivostný charakter
spáchaného trestného činu bude takéto určenie skúšobnej doby podľa názoru súdu postačovať.
19. Na rozdiel od okresného súdu, krajský súd neuložil obžalovanému trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel v cestnej premávke. Zohľadnil dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku (rok 2016)

a tiež skutočnosť, že v období od spáchania prejednávaného skutku do rozhodovania odvolacieho súdu,
t.j. za deväť rokov síce spáchal obžalovaný na úseku cestnej premávky 7 priestupkov, ale zohľadnil
charakter týchto priestupkov a výšku uložených sankcií, ktoré svedčia o ich menšej závažnosti. Trestný
čin (i keď len nedbanlivostného charakteru) bol síce spôsobený pri výkone danej činnosti, porušením
dôležitých pravidiel cestnej premávky, a to s bezpochyby závažnými následkami (ťažká ujma na zdraví

poškodenej), avšak ukladanie trestu zákazu činnosti po tak dlhej dobe od spáchania prečinu, už nie je
spôsobilé naplniť požadovaný účel takéhoto druhu trestu, teda výchovu k riadnemu životu, zdôraznenie
zmyslu a významu dodržiavania pravidiel cestnej premávky, či zabránenie vykonávania činnosti, pri
ktorejsadopustiltrestnéhočinu.Takakouviedolajokresnýsúd,osobaobžalovaného(akojeuvedenéuž
i vyššie) je osobou dosiaľ súdne netrestanou. Takto uložený trest považuje súd za zákonný, primeraný,

spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona, a to aj z pohľadu
individuálnej prevencie či prevýchovy obžalovaného na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti
dopúšťať nebude. Keďže boli splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, krajský
súd teda rozhodol sám vo výroku o treste a pri správnom výroku o vine v napadnutom rozsudku
obžalovanému uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.