Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. apríl 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 25Sas/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100169
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Miroslava Štefčeková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100169.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štefčekovou, v právnej veci

žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X. XXXX XX, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa – generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 865 126 7801 0 zo dňa 30.01.2024, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni a žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa ústredie (ďalej „prvostupňový správny orgán“) rozhodla rozhodnutím 865 126
7801 0 zo dňa 09.11.2023 tak, že žalobkyni patrí od 01.08.2023 aj naďalej invalidný dôchodok v sume
221,10 Eur mesačne podľa § 73, § 112 ods. 4, § 293fzg, § 82 a § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 461/2003 Z. z.“). Konštatovala, že
podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica
zo dňa 17.10.2023 je žalobkyňa aj naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako

40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia znížená, z pôvodných 55 % na 45 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou od 01.08.2023.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 12.12.2023, v ktorom nesúhlasila s
rozhodnutím o znížení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu, že miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezodpovedá jej aktuálnemu zdravotnému stavu a
posúdenie jeho výšky údajom uvedeným v lekárskom posudku. Konštatovala, že jej zdravotný stav

sa nezmenil a žiadala o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia o výške miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.
3. Sociálna poisťovňa - generálny riaditeľ rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.01.2024 (ďalej
„žalovaná“) rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. vo veci invalidného dôchodku žalobkyne potvrdila a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu
zamietla. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č.
578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských

organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej „zákon č. 578/2004 Z. z.“) podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára,
ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo, alebo musí byť zaradený
do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplynulo,že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení
zdravotnéhostavužalobkyne,atonazákladejejvyšetrenia,zdoloženejzdravotnejdokumentácie,akoaj
z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Žalovaná uviedla, že na základe žalobkyňou podaného

odvolaniaboljejzdravotnýstavopätovneposúdenýposudkovýmlekáromsociálnehopoisteniaSociálnej
poisťovne, pobočky Banská Bystrica dňa 03.01.2024, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posúdení
a keďže nevyhovel odvolaniu žalobkyne, predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 25.01.2024. Posudkový lekár v lekárskom

posudku uviedol, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri stave po totálnej
endoprotéze pravého bedrového kĺbu s dobrým postavením komponent, bez funkčného postihnutia
je do 31.07.2023 45% a túto zvyšujú o 10% ostatné pridružené ochorenia (stav po stabilizačnej
operácii chrbtice pre skoliózu, psoriáza, recidivujúca depresívna porucha, epizóda stredne ťažkej
depresie a artróza pravého kolena s miernou instabilitou). Uzavrel, že celková miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je do 31.07.2023 55 %. V súvislosti so zmenou Prílohy č. 4

k zákonu č. 461/2003 Z. z. účinnej od 01.08.2023 došlo k zmene v zaradení
rozhodujúceho zdravotného postihnutia, k zmene v percentuálnom hodnotení, ako aj k zmene v znení
rozhodujúceho zdravotného postihnutia (do 31.07.2023 bol stav po jednostrannej totálnej endoprotéze
zaradenýpodkapitoluXV,oddielG,položku44.1.,kdebolopercentuálnerozpätieod35%do45%,avšak
od 01.08.2023 je možné uvedené ochorenie zaradiť pod kapitolu XV, oddiel G, položku 44.1., písm. a),

kde nie je percentuálne rozpätie, ale je uvedená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
35%). Vzhľadom k uvedenému je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne
do 31.07.2023 55% (45% pre stav po vykonanej jednostrannej totálnej endoprotéze bedrového kĺbu
a 10% pre ostatné pridružené ochorenia). Od 01.08.2023 je miera poklesu schopnosti žalobkyne
vykonávať zárobkovú činnosť 45% (35% pre stav po jednostrannej totálnej endoprotéze bedrového

kĺbu bez funkčného postihnutia a 10% pre ostatné pridružené ochorenia). Žalovaná zdôraznila, že
pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
ústredie hodnotil lekárske správy a odborné nálezy, ktoré sú podrobne opísané v odbornom lekárskom
posudku posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 25.01.2024, ktorý je neoddeliteľnou prílohou
jej rozhodnutia. Poukázala na to, že do 31.07.2023 rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne

posudkový lekár podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. (účinnej do 31.07.2023), zaradil do kapitoly
XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky 44.1.,
stavypovykonanejendoprotézebedrovéhokĺbu,jednostrannátotálnaendoprotéza,ktorémuzodpovedá
mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť45%(zrozpätia35%-až45%).Zainézdravotné
postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia určil zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006
Z. z. o 10%. Ďalej poukázala na to, že od 01.08.2023 rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne
posudkový lekár podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. (účinnej od 01.08.2023), zaradil do
kapitoly XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky
44.1., stavy po vykonanej endoprotéze bedrového kĺbu, písm. a), bez funkčného postihnutia, ktorému

zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%, bez percentuálneho rozpätia.
Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia určil zvýšenie percentuálnej miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
zákona č. 310/2006 Z. z. o 10%. Žalovaná uviedla, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť žalobkyne je do 31.07.2023 55% a od 01.08.2023 je celková miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne 45%. Žalovaná konštatovala, že v odvolacom
konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, podľa predložených lekárskych správ a
diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
ústredie vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určil aj naďalej na 55% do 31.07.2023 a 45% od 01.08.2023, a preto je žalobkyňa aj naďalej

invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Žalovaná zdôraznila, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a
jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske
znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené súlade s § 153 ods.

5 zákona č. 461/2003 Z. z. posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
Nakoľko podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. je výkon lekárskej posudkovej činnosti pri výkone
dôchodkového poistenia zverený posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a
posudkovému lekárovi sociálneho poistenia, ústredia, pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne zaúčelom rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok boli rozhodujúce závery posudkových lekárov
sociálneho poistenia, ktorých podkladom boli aj lekárske vyšetrenia ošetrujúcich lekárov žalobkyne.
Žalovaná poukázala na to, že posudkoví lekári sociálneho poistenia, organizačných zložiek Sociálnej

poisťovne vo svojich odborných lekárskych posudkoch posúdili zdravotný stav žalobkyne komplexne
na základe zdravotnej dokumentácie, predložených lekárskych vyšetrení a odborných nálezov, svoje
závery dostatočne odôvodnili a vo svojich záveroch sa zhodovali. Posudkoví lekári sociálneho poistenia
organizačných zložiek Sociálnej poisťovne sa v konaní podľa žalovanej vysporiadali so všetkými
lekárskymi nálezmi, ktoré boli žalobkyňou predložené. Žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa v

odvolacom konaní nepredložila také relevantné dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia
svojhozdravotnéhostavuaktorébyprijatýzávervposudkochposudkovýchlekárovsociálnehopoistenia
spochybnili alebo vyvrátili. Tiež zdôraznila, že nakoľko sa od 01.08.2023 zmenila celková miera poklesu
schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, bola vypočítaná suma invalidného dôchodku, ktorá
bola určená v súlade s § 73 ods. 2 zákona č. 461/2023 Z. z., pričom žalobkyňa výpočet nenamietala.
Suma invalidného dôchodku vyplácaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov

účinného do 31.07.2023 je 221,10 Eur mesačne a suma invalidného dôchodku určená podľa zákona
č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov účinného od 01.08.2023 na 201,90 Eur mesačne. V
súlade s § 293fzg ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 273/2023 Z. z. podľa žalovanej
žalobkyni od 01.08.2023 patrí invalidný dôchodok vo vyššej sume, t. j. v sume 221,10 Eur mesačne.
Žalovaná k námietke žalobkyne, týkajúcej sa výšky miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť od 01.08.2023 uviedla, že od 01.08.2023 došlo v súvislosti so zmenou Prílohy č. 4 k zákonu č.
461/2003 Z. z. účinnej od 01.08.2023 k zmene v zaradení rozhodujúceho zdravotného postihnutia,
k zmene v percentuálnom hodnotení, ako aj k zmene v znení rozhodujúceho zdravotného postihnutia.
Rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne je od 01.08.2023 zaradené do kapitoly XV, oddielu G,
položky 44. 1., písm. a), ktoré je z percentuálneho rozpätia s mierou poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť 35%. Na záver žalovaná zdôraznila, že v súlade s § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003
Z. z. v administratívnom spise žalobkyne zhodnotila každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti a dospela k záveru, že ňou podané odvolanie nebolo dôvodné.
Správna žaloba - žalobné body
4. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 21.03.2024 domáhala preskúmania zákonnosti

a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 865 126 7801 0 zo dňa 30.01.2024 a vrátenia veci žalovanej
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie žalobkyňa považovala za nesprávne,
podľa nej Sociálna poisťovňa neadekvátne zhodnotila všetky lekárske posudky priložené k žiadosti
žalobkyne v jej zdravotnej anamnéze. Zdôraznila, že jej zdravotný stav po fyzickej stránke je trvalý
s tendenciou zhoršovania, pričom jej psychický zdravotný stav je pod pravidelnou kontrolou lekára s

diagnózou recidivujúca depresívna porucha, stredne ťažká epizóda. S ohľadom na uvedené nesúhlasila
s uvedeným zhodnotením jej zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočka Banská Bystrica, ústredie, respektíve s tvrdením, že jej zdravotný stav zodpovedá
miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%.
5. Žalobkyňa nesúhlasila s konštatovaním žalovanej, ktorá preskúmala napadnuté rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu a k tomu príslušnú zdravotnú dokumentáciu a dospela k záveru,
že postup prvostupňového správneho orgánu bol správny. Mala za to, že posudkový lekár Sociálnej
poisťovne nezhodnotil jej zdravotný stav dostatočne objektívne bez prihliadnutia na lekárske správy.
Uviedla, že posudkový lekár upriamil pozornosť na ochorenie pod oddielom G, položka 44. 1., stav po
jednostrannej totálnej endoprotéze bedrového kĺbu, ktorá položka má od 01.08.2023 zmenenú uvedenú

mieru percentuálneho poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 35% z pôvodných 35% - 45% a ostatné
pridružené ochorenia 10%. Konštatovala, že v dokumentácii zo dňa 20.12.2023 sú opísané ochorenia
spojené s bolesťami a obmedzením pohybu z hľadiska diagnóz. Žalobkyňa uviedla, že lekár definoval
jej zdravotný stav ako stav trvalý s ťažkým funkčným aj pohybovým obmedzením, chôdza je nutná
za pomoci dvoch francúzskych palíc. Predmetná diagnóza je v Prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.

zaradená v oddiely G, pod položkou 41. 1., písm. b), jednostranná totálna endoprotéza so závažným
obmedzenímpohybu.Zdôraznila,žeuvedenéskutočnostimalizanásledok,žeČeskásprávasociálneho
zabezpečenia rozhodla o odňatí invalidného dôchodku od 01.02.2024.
Vyjadrenie žalovanej
6. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 11.06.2024 navrhla podanú žalobu podľa § 190

zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) ako nedôvodnú zamietnuť.
7. Žalovaná uviedla, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia zo dňa 30.01.2024 bol
odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie zo dňa
25.01.2024, podľa ktorého je žalobkyňa naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená od 01.08.2023 na 45% v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou. Poukázala na znenie § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a konštatovala,
že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení
zdravotného stavu žalobkyne, a to z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a
záverov odborných lekárov.
8. Žalovaná konštatovala, že posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredie v rámci odvolacieho

konania posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 25.01.2024 a k zaradeniu rozhodujúceho zdravotného
postihnutia do Kapitoly XV, oddielu G, položky 44.1., písm. a), uviedol nasledovné: „Podľa kontrolného
vyšetrenia ortopéda v Brne na ortopedickej ambulancii dňa 03.05.2022 je stav po stabilizačných operácii
chrbtice bez zhoršenia, bez alterácie, bez známok reakcie na kov. Driekovo - krížová chrbtica je podľa
RTG vyšetrenia bez degeneratívnych zmien. Pri neurologickom vyšetrení dňa 10.01.2023 je popísaná
hrubšia porucha dynamiky v hrudno-driekovou úseku, so spazmom paravertebrálneho svalstva, ale bez

prejavov koreňového dráždenia. Aj po pätnástich rokoch od operácií je stav hodnotený ako primeraný.
V júni 1996 spadla z bicykla a utrpela úraz pravého bedrového kĺbu so zlomeninou stehnovej kosti.
Stav bol riešený operačne s komplikovaným hojením, pre ktoré absolvovala opakované operačné
zákroky (celkovo 9 krát). Pri zlom hojení došlo k vytvoreniu pseudoartrózy. V priebehu rokov sa
zhoršili pozáťažové bolesti a obmedzenie pohybu v pravom bedrovom kĺbe, preto sa dňa 07.07.2021

podrobila totálnej endoprotéze pravého bedrového kĺbu. Efekt totálnej endoprotézy je dobrý, postavenie
komponenty bez známok uvoľnenia. Po operácii absolvovala rehabilitačný pobyt, počas ktorého došlo k
zlepšeniu funkcie v pravom bedrovom kĺbe, k posilneniu svalstva oboch dolných končatín. Pri vyšetrení
ortopédom je stav po totálnej endoprotéze pravého bedrového kĺbu uspokojivý, flexia je do 110 stupňov,
rotácie a dukcie sú polovičné, prítomné je skrátenie ľavej dolnej končatiny pri vyššikmení panvy. V

popredí terajších ťažkosti sú bolesti v pravom kolene, ktoré je valgózne postavené, s miernou instabilitou
a bolesťami pri chôdzi. RTG vyšetrenie pravého kolena potvrdilo artrózu II. až III. stupňa, avšak pohyb v
pravom kolene je terminálne obmedzený, flexia 100 stupňov, extenzia 5 stupňov, abdukcia a addukcia
20 stupňov, vonkajšia rotácia 5 stupňov, vnútorná rotácia 15 stupňov - čo možno hodnotiť ako
mierne funkčné obmedzenie“.

9.Žalovanázdôraznila,žeposudkovílekárisociálnehopoisteniaorganizačnýchzložiekdospelikzáveru,
žezlekárskychnálezovzaloženýchvposudkovejdokumentáciinevyplynulo,žebyzdravotnépostihnutia
žalobkyne zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli
k záveru, že od 01.08.2023 je rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené podľa Prílohy č. 4 k zákonu
č. 461/2003 Z. z. účinnej od 01.08.2023 do kapitoly XV, oddielu G, položky 44.1., písm. a) s mierou

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%, zvýšenú o 10% za iné zdravotné postihnutia.
Žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa neuviedla také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali
závery posudkov, pričom posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé
a úplné zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z.
10. Žalovaná vo vzťahu k zdravotnej dokumentácii označenej a priloženej žalobkyňou k správnej žalobe,

konkrétne k lekárskej správe zo dňa 20.12.2023 a zo dňa 06.11.2023 uviedla, že lekárske správy, ktoré
žalobkyňa pripojila k správnej žalobe a ktoré dokumentujú zdravotný stav pred vydaním rozhodnutia, boli
zohľadnené pri posúdení jej zdravotného stavu. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobkyne v uvedenom správnej
žalobe o tom, že nesprávne posúdenie zdravotného stavu slovenskými posudkovými lekármi malo
za následok, že Česká správa sociálneho zabezpečenia rozhodla o odňatí invalidného dôchodku od

01.02.2024 žalovaná uviedla, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne pre účely nároku na invalidný
dôchodok v Českej republike je vykonávané v súlade s platnými právnymi predpismi Českej republiky,
ktoré sú odlišné od právnych predpisov Slovenskej republiky a rozhodnutia, či postup žalovanej o nároku
žalobkyne na invalidný dôchodok z tohto dôvodu nie je pre Českú správu sociálneho zabezpečenia
záväzný. Nároky na invalidný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky sa posudzujú podľa

iných právnych predpisov a mieru invalidity upravujú iným spôsobom ako posudky posudkových lekárov
sociálneho poistenia, ktorí posudzujú invaliditu podľa zákona č. 461/2003 Z. z.
11. Žalovaná zdôraznila, že žalobkyňa má v prípade zhoršenia zdravotného stavu možnosť opakovane
podať žiadosť o prehodnotenie zdravotného stavu. Posudkoví lekári podľa žalovanej zhodnotili
zdravotný stav žalobkyne na základe vtedy dostupných lekárskych nálezov, pričom zdravotný stav

žalobkyne bol posúdený objektívnym a nestranným spôsobom, komplexne, a to na základe doloženej
zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Žalovaná tiež
poukázala na to, že sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnala so všetkýmiskutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutia vo veci podstatné a právne
významné.
Replika

12. Žalobkyňa právo repliky nevyužila.
13. Žiadosťou zo dňa 08.07.2024 Sociálna poisťovňa, ústredie z dôvodu doručenia novej žiadosti
žalobkyne o invalidný dôchodok z poistenia Českej republiky požiadala správny súd o vrátenie
dávkového spisu č. 865 126 7801 0, ktorý bol správnemu súdu zaslaný dňa 13.06.2024.
14. Žiadosťou zo dňa 16.09.2024 správny súd požiadal žalovanú o doručenie vydaného rozhodnutia

o invalidnom dôchodku z poistenia v Českej republike, týkajúceho sa žalobkyne. V reakcii na výzvu
súdu žalovaná vo vyjadrení zo dňa 24.09.2024 uviedla, že Sociálna poisťovňa dňa 08.07.2024 uplatnila
nárok na invalidný dôchodok žalobkyne z dôchodkového poistenia (zabezpečenia) Českej republiky.
Do dnešného dňa Sociálna poisťovňa neeviduje rozhodnutie o nároku na invalidný dôchodok z
dôchodkového poistenia Českej republiky. Žalovaná zároveň uviedla, že posúdenie zdravotného stavu
žalobkyne pre účely nároku na invalidný dôchodok v Českej republike je vykonávané v súlade s platnými

právnymi predpismi Českej republiky, ktoré sú odlišné od právnych predpisov Slovenskej republiky
a rozhodnutia, či postup žalovanej o nároku žalobkyne na invalidný dôchodok nie z tohto dôvodu
pre Českú správu sociálneho zabezpečenia záväzný. Nároky na invalidný dôchodok podľa právnych
predpisov Českej republiky sa posudzujú podľa iných právnych predpisov a mieru invalidity upravujú
inýmspôsobomakoposudkyposudkovýchlekárovsociálnehopoistenia,ktorýposudzujúinvaliditupodľa

zákona č. 461/2003 Z. z.
15. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP (účastníci konania
nepožiadali o nariadenie pojednávania a ani súd nezistil žiaden z dôvodov pre potrebu pojednávanie
nariadiť zmysle § 107 ods. 1 SSP) a vo veci vyhlásil rozsudok postupom podľa § 137 ods. 3 SSP.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 07.04.2025 bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a

na webovej stránke súdu dňa 01.04.2025 v zmysle § 137 ods. 4 SSP.
16. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 8 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v
rozsahu a z dôvodov uvedených v správe žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o
správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi

zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru,
že žaloba žalobkyne bola nedôvodná.
Právny rámec
17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“)
sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

18. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
19. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

20. Podľa § 202 ods. 2 prvá veta SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
21. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.
22. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej „zákon č. 461/2003
Z. z.“) poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej
schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej

schopnosti,duševnejschopnostiazmyslovejschopnostizdravejfyzickejosoby.Priposudzovanípoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené
na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
23. Podľa § 71 ods. 5, 6, 7, 8, 9 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti,
dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav. Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho
funkčným dopadom najviac porovnateľné.

24. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.
25. Podľa § 293fzg ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. trvanie invalidity poistenca, ktorému vznikol nárok

na invalidný dôchodok pred 1. augustom 2023 a trvá aj po 31. júli 2023, Sociálna poisťovňa preskúma
do 31. júla 2025 podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2023 a rozhodne o sume invalidného
dôchodku najneskôr do 90 dní od začatia konania. Poistencovi uvedenému v odseku 1, ktorý má nárok
na invalidný dôchodok podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. júla 2023 a má nárok na výplatu
invalidného dôchodku podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2023 alebo mu nárok na

invalidnýdôchodokpodľatohtozákonavzneníúčinnomod1.augusta2023zanikol,savyplácainvalidný
dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov sa vypláca dôchodok, ktorý
si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká
nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.
Posúdenie veci správnym súdom

26. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovanej
č. 865 126 7801 0 zo dňa 30.01.2024, ktorým potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie
č. XXX XXX XXXX zo dňa 09.11.2023 o tom, že žalobkyni od 01.08.2023 aj naďalej patrí invalidný
dôchodok v sume 221,10 Eur mesačne podľa § 73, § 112 ods. 4, § 293fzg, § 82 a § 293fzc
zákona č. 461/2003 Z. z. a odvolanie žalobkyne zamietla z dôvodu, že od 01.08.2023 sa zmenila celková

miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne s ohľadom na to, že od 01.08.2023
došlo v súvislosti so zmenou Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. účinnej od 01.08.2023 k zmene
v zaradení rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne, k zmene v percentuálnom hodnotení,
ako aj k zmene v znení rozhodujúceho zdravotného postihnutia, keď rozhodujúce zdravotné postihnutie
žalobkyne bolo od uvedeného dátumu zaradené do kapitoly XV, oddielu G, položky 44.1, písmena a),

ktoré je bez percentuálneho rozpätia s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%.
27. Žalobkyňa v správnej žalobe a v nej uvedených žalobných bodoch vymedzila podstatu svojej
argumentácie tak, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, pretože posudkový lekár Sociálnej poisťovne
nezhodnotil jej zdravotný stav dostatočne objektívne s ohľadom na predložené lekárske správy.
Upriamila pozornosť na dokumentáciu zo dňa 20.11.2023, v ktorej sú opísané ochorenia spojené

s bolesťami a obmedzením pohybu z hľadiska jej diagnóz. Konštatovala, že posudkový lekár definoval
jej zdravotný stav ako trvalý s ťažkým funkčným aj pohybovým obmedzením (chôdza za pomoci
francúzskych palíc), pričom táto diagnóza je v Prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. zaradená v oddiely
G, položka č. 41.1, písm. b) jednostranná totálna endoprotéza so závažným obmedzením pohybu.
28. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo preto preskúmať, či postupom správnych orgánov

nedošlo k porušeniu práv žalobkyne, najmä či pri posudzovaní invalidity žalobkyne s ohľadom na jej
zdravotný stav došlo k správnemu posúdeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
29. Správny súd na úvod uvádza, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, jeho
zvýšenie, ale aj podmienkou pri prehodnotení nároku invalidného dôchodku je invalidita poistenca.
Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného upravuje § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003

Z. z. Postup pri zisťovaní tejto skutočnosti, vznik nároku na invalidný dôchodok a obsah tohto nároku
vymedzuje § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. nasledovne: za invalidného sa poistenec považuje, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods. 1). Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má

podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako rok (ods. 2). Pokles tejto schopnosti sa posudzuje
v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom a rovnakých schopností zdravej fyzickej osoby (ods. 3). Pokles
sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a jeho zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečbys určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov (ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4 (ods. 5). Miera poklesu v percentách sa určuje podľa

druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (ods. 6). Jednotlivé percentuálne
miery poklesu sa nesčítavajú (ods. 7). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza

z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ods. 8).
30. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného
potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo
veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna

poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods.
1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára
o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,
zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú
zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia,
v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k

prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže
sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania
v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych
otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto,
že posudok zo dňa 25.01.2024 je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol

dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudok
posudkového lekára žalovanej podľa správneho súdu tieto atribúty spĺňa.
31. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, posúdil zdravotný stav
žalobkyne dňa 25.01.2024. Z odborného lekárskeho posudku vyplynulo, že posudkový lekár sociálneho
poistenia sa v rámci druhostupňového konania o odvolaní podrobne oboznámil s kompletnou spisovou

dokumentáciou k posudzovaniu zdravotného stavu žalobkyne na účely invalidity. V danom prípade boli
posudkovýmlekáromzhodnotenévšetkypredloženélekárskesprávyaobsahvydanéhoposudkuzodňa
25.01.2024 nie je v rozpore s obsahom lekárskych nálezov. Posudkový lekár ako rozhodujúce zdravotné
postihnutie určil – do 31.07.2023 „Choroby podporného a pohybového aparátu. Postihnutie končatín.
Stavy po vykonanej endoprotéze bedrového kĺbu – jednostranná totálna endoprotéza podľa Kapitoly

XV, oddiel G, položka 44. 1.“, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola do
31.07.2023 určená na 45% (z rozpätia 35-45%) a bola zvýšená v dôsledku jej ostatných pridružených
ochorení o 10%, celkovo teda bola určená na 55%. Od 01.08.2023 posudkový lekár ako rozhodujúce
zdravotné postihnutie určil „Choroby podporného a pohybového aparátu. Postihnutie končatín. Stavy
po vykonanej endoprotéze bedrového kĺbu – bez funkčného postihnutia podľa Kapitoly XV, oddiel G,

položka 44.1., písmeno a)“, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne
bola od 01.08.2023 určená na 35% (bez určenia percentuálneho rozpätia) a bola zvýšená v dôsledku
jej ostatných pridružených ochorení o 10%, celkovo bola určená na 45%. Z odborného lekárskeho
posudku je zrejmé, akými úvahami sa posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne
riadil. Z predmetného posudku zo dňa 25.01.2024 je taktiež zrejmé, že u žalobkyne posudkový lekár

na základe zmeny zákona účinnej od 01.08.2023 zaradil jej rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa
aktuálneho znenia Prílohy č. 4, kde boli vo vzťahu k rozhodujúcemu ochoreniu žalobkyne „Choroby
podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín, stavy po vykonanej endoprotéze bedrového
kĺbu“ uvedené položky 44.1. písm. a) bez funkčného postihnutia s určením miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 35% a 44.1. písm. b) so závažným obmedzením pohybu s určením

miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Keďže však posudkový lekár vychádzajúc
z predložených lekárskych správ a nálezov mal preukázané, že ochorenie žalobkyne zodpovedá
aktuálnemu zneniu položky 44.1. písm. a) určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
žalobkyne na 35%, s ohľadom na to, že tejto položke už nezodpovedalo percentuálne rozpätie mierypoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a od 01.08.2023 pri tejto položke došlo v súvislosti
so zmenou Prílohy č 4. k zákonu č. 461/2003 Z. z. k zmene jednak v zaradení rozhodujúceho
zdravotného postihnutia žalobkyne, k zmene v percentuálnom hodnotení, ako aj k zmene v samotnom

znení rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Posudkový lekár po zhodnotení zdravotného stavu
žalobkyne vychádzajúc z lekárskych správ dospel k záveru, že „pri vyšetrení ortopédom je stav po
totálnej endoprotéze pravého bedrového kĺbu uspokojivý, flexia je do 110 stupňov, rotácie a dukcie
sú polovičné, prítomné je skrátenie ľavej dolnej končatiny pri vyšikmení pánve. V popredí terajších
ťažkostí sú bolesti v pravom kolene, ktoré je valgózne postavené, s miernou instabilitou a bolesťami pri

chôdzi. RTG vyšetrenie pravého kolena potvrdilo artrózu II. až III. stupňa, avšak pohyb v pravom kolene
je terminálne obmedzený, flexia 100 stupňov, extenzia 5 stupňov, abdukcia a addukcia 20 stupňov,
vonkajšia rotácia 5 stupňov, vnútorná rotácia15 stupňov – čo možno hodnotiť ako mierne funkčné
obmedzenie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri stave totálnej endoprotéze
pravého bedrového kĺbu s dobrým postavením komponent, bez funkčného postihnutia je do 31.07.
2023 45%“ Zároveň konštatoval „že v súvislosti so zmenou Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.

o sociálnom poistení účinnej od 01.08.2023 došlo k zmene v zaradení rozhodujúceho zdravotného
postihnutia, k zmene v percentuálnom hodnotení, ako aj k zmene v znení rozhodujúceho zdravotného
postihnutia (do 31.07.2023 bol stav po jednostrannej totálnej endoprotéze zaradený pod Kapitolu XV.,
oddiel G, položku 44,1., kde bolo percentuálne rozpätie od 35% do 45%, avšak od 01.08.2023 je možné
uvedené ochorenie zaradiť pod Kapitolu XV., oddiel G, položku 44.1. písmeno a), kde nie je percentuálne

rozpätie, ale je uvedená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%). Vzhľadom k
uvedenému je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do 31. júla 2023 55% (45% pre
stav po vykonanej jednostrannej totálne endoprotéze bedrového kĺbu a 10% pre ostatné pridružené
ochorenia). Od 01.08.2023 je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% (35% pre
stav po jednostrannej totálnej endoprotéze bedrového kĺbu bez funkčného postihnutia a 10% pre ostatné

pridružené ochorenia).“ Vzhľadom na uvedené posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredia podľa
správneho súdu na základe uvedeného zrozumiteľným spôsobom objasnil svoje závery medicínskeho
posúdenia.
32. Čo sa týka samotného určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť táto činnosť
je plne v kompetencii posudkového lekára. Posudkový lekár mieru poklesu pracovného potenciálu

v konkrétnych prípadoch určuje v závislosti od závažnosti rôznych komplikácií, ktoré rozhodujúce
zdravotné postihnutie vyvoláva. Posudkový lekár v zásade postupuje tak, aby ním určená percentuálna
miera ku konkrétnemu postihnutiu zodpovedala približnému zaradeniu tohto postihnutia v rámci možnej
škály závažnosti všetkých možných postihnutí, ktoré obsahuje príslušná položka a príslušné písmeno.
Jednotlivé položky v Prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. sa vnútorne členia na viaceré písmená,

ktoré podrobnejšie stupňujú mieru obmedzenia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v závislosti
od stúpajúcej závažnosti jednotlivých ochorení. Posudkový lekár žalovanej vyhodnotil zdravotný stav
žalobkyne v súlade s kritériami stanovenými zákonom (posudkové hľadisko), a preto v tomto smere
nemožno nič žalovanej vytknúť.
33. Ako už bolo uvedené, tak posudkový lekár ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne určil -

do 31.07.2023 „Choroby podporného a pohybového aparátu. Postihnutie končatín. Stavy po vykonanej
endoprotéze bedrového kĺbu – jednostranná totálna endoprotéza podľa Kapitoly XV, oddiel G, položka
44. 1.“, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola do 31.07.2023 určená na
45% (z rozpätia 35-45%) a bola zvýšená v dôsledku ostatných pridružených ochorení o 10%, celkovo
teda bola určená na 55%. Od 01.08.2023 posudkový lekár ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určil

„Choroby podporného a pohybového aparátu. Postihnutie končatín. Stavy po vykonanej endoprotéze
bedrového kĺbu – bez funkčného postihnutia podľa Kapitoly XV, oddiel G, položka 44.1, písmeno a)“,
pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola od 01.08.2023 určená na
35% (bez určenia percentuálneho rozpätia) a bola zvýšená v dôsledku ostatných pridružených ochorení
o 10%, celkovo bola určená na 45%. K prehodnoteniu týkajúcemu sa určenia miery funkčnej poruchy

tak došlo v dôsledku zmeny právnej úpravy, konkrétne Prílohy č. 4, k zákonu č. 461/2003 Z. z., na
základe ktorej došlo po posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom ako už bolo vyššie
zdôraznené k zmene v zaradení rozhodujúceho zdravotného postihnutia, k zmene v percentuálnom
hodnotení, ako aj k zmene v znení rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Správny súd v tejto súvislosti
zdôrazňuje, že posúdenie tak rozsahu zdravotného postihnutia, ako aj jeho následkov na schopnosť

poistenca vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti, a preto je zverené
posudkovým lekárom žalovanej v zmysle § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. Posudkoví
lekári žalovanej v rámci svojej praxe posúdia množstvo individuálnych prípadov, a to im dáva poznanie
(v dôsledku porovnávania jednotlivých vecí), teda schopnosť rozpoznať jednotlivé špecifiká zdravotnýchpostihnutí a ich dopad na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u jednotlivých
poistencov. Správny súd pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nevzhliadol
žiadne pochybenie žalovanej.

34. Vo vzťahu k žalobnej námietke žalobkyne týkajúcej sa nezohľadnenia jej zdravotného stavu
posudkovým lekárom vychádzajúc z predložených lekárskych správ so zdôraznením, že s ohľadom na
lekársku správu zo dňa 20.12.2023 (v ktorej lekár jej zdravotný stav vyhodnotil ako trvalý s ťažkým
funkčným aj pohybovým obmedzením) jej diagnóza mala byť správne zaradená podľa Prílohy č. 4 do
oddielu G, položka 41.1., písmeno b) jednostranná totálna endoportéza so závažným obmedzením

pohybu, správny súd uvádza, že posudkový lekár sa v lekárskom posudku zaoberal predmetnou
lekárskou správou a vyhodnotil, že s ohľadom na pohyblivosť pravého kolena žalobkyne jej obmedzenie
možno hodnotiť ako mierne funkčné obmedzenie s uvedením jednotlivých rozpätí pohyblivosti pravého
kolena. Rovnako sa zaoberal vyhodnotením zdravotného stavu žalobkyne po totálnej endoprotéze
pravého bedrového kĺbu, ktorý po posúdení predložených lekárskych správ vyhodnotil s ohľadom na
jej pohyblivosť, funkčnosť, posilnenie svalstva, s ohľadom na efekt totálnej endoportézy, ako aj flexiu,

rotácie, dukcie, prihliadnuc na predložené lekárske správy ako uspokojivý. Správny súd dospel k záveru,
že posudkový lekár sa zaoberal zdravotným stavom žalobkyne, pričom na základe jeho posúdenia
a vyhodnotenia následne dospel k záveru, že funkčné obmedzenie žalobkyne je po zohľadnení jej
zdravotného stavu vychádzajúc z lekárskych správ mierne, na základe čoho nezodpovedalo zaradeniu
pod položku 44.1. písm. b), ktoré zodpovedá stavu so závažným obmedzením pohybu. Z lekárskeho

posudku posudkového lekára a následne aj napadnutého rozhodnutia žalovanej tak podľa správneho
súdu bolo dostatočne zrozumiteľne zrejmé, na základe akých skutočností posudkový lekár (a následne
žalovaná, ktorá prebrala jeho závery do napadnutého rozhodnutia) pristúpil k zaradeniu rozhodujúceho
ochorenia žalobkyne podľa príslušnú položku. Vzhľadom na uvedené správny súd považoval túto
žalobnú námietku žalobkyne ako nedôvodnú.

35. Nad rámec uvedeného správny súd k vyjadreniu žalobkyne týkajúcemu sa toho, že následkom
skutočností uvedených v prvostupňovom a napadnutom rozhodnutí Česká správa sociálneho
zabezpečenia rozhodla o odňatí invalidného dôchodku žalobkyne od 01.02.2024 v zhode so žalovanou
uvádza, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne pre účely nároku na invalidný dôchodok v Českej
republikejevykonávanévsúladesplatnýmiprávnymipredpismiČeskejrepubliky,odlišnýchodprávnych

predpisov Slovenskej republiky. Rozhodnutia, či prípadný postup žalovanej o nároku žalobkyne na
invalidný dôchodok preto nie je pre Českú správu sociálneho zabezpečenia záväzný. Nároky na
invalidný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky sa posudzujú podľa iných právnych
predpisov a mieru invalidity upravujú iným spôsobom ako posudky posudkových lekárov sociálneho
poistenia, ktorý posudzujú invaliditu podľa zákona č. 461/2003 Z. z.

36. Správne orgány podľa správneho súdu postupovali v súlade so zákonom pri posudzovaní miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď túto posudzovali pri vydávaní svojich rozhodnutí
podľa Prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 v znení účinnom od 01.08.2023. Spôsob, akým správne
orgány dospeli k ustáleniu zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia „Choroby podporného
a pohybového aparátu. Postihnutie končatín. Stavy po vykonanej endoprotéze bedrového kĺbu – bez

funkčného postihnutia“ podľa Kapitoly XV, oddielu G, položky 44.1., písmeno a) s určením miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne od 01.08.2023 na 35%, následne zvýšenej
v dôsledku ostatných pridružených ochorení o 10%, celkovo teda určenej na 45%, bol podľa názoru
správneho súdu z hľadiska právneho posúdenia veci v súlade s účelom a zmyslom právnej úpravy
zákona č. 461/2003 Z. z. a vychádza z náležite zisteného skutkového stavu.

37. V intenciách vyššie uvedených úvah správneho súdu je zrejmé, že námietky, ktoré žalobkyňa uviedla
v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť jej úspech v správnom súdnom konaní, keď správny súd
nevzhliadol ich dôvodnosť, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
38. Správny súd zároveň dáva do pozornosti žalobkyne, že v prípade zhoršenia jej zdravotného stavu
má možnosť opakovane podať žiadosť o prehodnotenie svojho zdravotného stavu.

39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), keďže žalobkyňa
v konaní úspešná nebola, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nepriznal
náhradu trov konania ani žalovanej, keďže mal za to, že neboli splnené podmienky pre jej priznanie
podľa § 168 SSP, t. j. výnimočnosť situácie.

Poučenie:

Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1
mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť

pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).