Rozsudok – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9Csp/79/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219203325
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2219203325.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v spore žalobcu: Y.. Ľ. K., H. U. U. J.

XX,XXXXXX.,N.:XXXXXXXX,protižalovanému:N..K.B.,B..XX.XX.XXXX,X.P.XXX,zastúpenému:
HAVRILLA & Co, s.r.o.so sídlom Tallerova 10, Bratislava, IČO: 36 364 606, konajúc Y.. R. V., o zaplatenie
3.914,90 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.982,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 2.982,89 Eur od 11.09.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 52,38 %. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.08.2019 domáhal voči žalovanému o zaplatenie
sumy 3.914,90 Eur s príslušenstvom. Žalobu dôvodil tým, že žalovaný na základe splnomocnenia
zo dňa 18.08.2013 splnomocnil žalobcu ako advokáta na podanie žaloby a právne zastupovanie v
konaní na určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach vedených
na LV č. XXX pre k. ú. P. proti Obchodno-poľnohospodárskemu družstvu vo P., IČO: XXXXXXXX.
Predmetná právna vec bola vedená na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn.: 9C/248/2013.

Žalobca, ako splnomocnený právny zástupca vykonal v tejto veci pre žalovaného úkony právnych
služieb podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytnuté právne služby. Predmetná právna vec sp. zn.: 9C/248/2013 na
Okresnom súde Dunajská Streda bola skončená právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Trnave,
sp. zn.: 26Co/231/2016-255 zo dňa 12.9.2017, ktorý potvrdil napadnutý rozsudok Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn.: 9C/248/2013-233, zo dňa 24.mája 2016, ktorým bola žaloba zamietnutá. Tento
právoplatný rozsudok odvolacieho súdu žalobca žalovanému doposlal spolu s vyrozumením o skončení

platnosti splnomocnenia na zastupovanie, s vysvetlením a poučením, že na podanie mimoriadneho
opravného prostriedku je nutné nové splnomocnenie. Nakoľko došlo zo strany žalovaného k narušeniu
dôvery medzi advokátom a klientom, z dôvodu odvolania splnomocnenia žalovaným v trestnej veci
ČVS:ORP-431/OEK-DS-2006, v ktorom žalobca tiež zastupoval žalovaného, a toto narušenie dôvery by
zakladalodôvodnaodstúpenieodzmluvyoprávnomzastupovanípodľaust.§22ods.1zák.č.586/2003
Z.z. o advokácii, tak bol žalovaný poučený, aby sa ohľadom prípadného podania mimoriadneho
opravného prostriedku obrátil na iného advokáta.

Žalovanému bolo dňa 5.9.2018 zaslané doporučeným listom vyúčtovanie trov právneho zastúpenia
advokátom za vykonané úkony právnej služby (9C/248/2013) v celkovej výške 4.914,90 Eur. K listu
bola pripojená faktúra vystavená s dátumom vyhotovenia 05.09.2018 a so splatnosťou dňa 10.09.2018,
v ktorej žalobca vyfakturoval odmenu a náhradu za poskytnuté právne služby vo výške nezaplatenejodmeny a náhrady advokáta, a to vo výške 3.914,90 Eur, nakoľko preddavok vo výške 1.000 Eur už bol
zaplatený. Žalovaný predmetnú doporučenú zásielku zaslanú do vlastných rúk na adresu jeho trvalého
bydliska v odbernej lehote nevyzdvihol. Zásielka bola vrátená späť dňa 26.09.2018. Nakoľko predmetná

pohľadávka voči žalovanému do dnešného dňa nebola uhradená, a žalovaný odmieta preberať poštové
zásielky, žalobca sa domáha rozhodnutia vo veci samej.

Žalobca podaním z 19.05.2020 (č.l. 83) poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky: I. ÚS
119/2012 zo 16.05.2012, II. ÚS 583/2013 z 11.12.2014 a I. ÚS 176/2017 z 31.05.2017.

2. Súdny poplatok žalobca zaplatil na výzvu súdu dňa 26.09.2019 vo výške 164,50 Eur (č.l. 44).
3. Žalobcovi bola doručovaná súdna zásielka so žalobou spolu s výzvou na vyjadrenie, poučením,
potvrdením a platobným rozkazom dňa 23.09.2019 (č.l. 36), avšak neúspešne. Následne súdnu zásielku
doručovanú políciou dňa 21.11.2019 odmietol žalovaný prevziať bez uvedenia dôvodu. Po kontrole bolo
zistené, že ostatne doručovaná zásielka neobsahovala platobný rozkaz (č.l. 56).

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril až 30.06.2020 (č.l. 133) v tom smere, že uplatnený nárok namieta a
neuznáva v plnom rozsahu. Je pravda, že ho žalobca právne zastupoval, aj to, že mu zaplatil preddavok
1.000 Eur. Namietol nesprávnosť výpočtu, vychádzajúcu z hodnoty nehnuteľnosti, ktorej hodnota sa
nikdy nevyslovila v tamojšom konaní, svojvoľné určenie hodnoty z údajov katastra spred 7 rokov nie
je správne a je v rozpore s dobrými mravmi, hodnota nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, ktorá

nebola predmetom tamojšieho konania nie je objektívna. So žalobcom s výnimkou plnomocenstva
neuzatvoril žiadnu zmluvu, v ktorom by bola jeho odmena. Preto žalobca nepreukázal vznik svojho
nároku na žalovanú sumu. Má za to že žalobcovi vznikol nárok podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky (1/13
výpočtového základu) v celkovej výške 567,19 Eur, k tomu cestovné náhrady vo výške 323,17 Eur, teda
spolu 890,36 Eur, ktorú čiastku pokryl preddavok 1.000 Eur. Preto je žaloba nedôvodná.

5. Vo veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom z 03.12.2020, pričom výrokom I. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.962,15 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 2.962,15
Eur od 11.09.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. súd vo
zvyšku žalobu zamietol. Výrokom III. bolo rozhodnuté o súdnom poplatku a výrokom IV. o náhrade trov
konania.

6. Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoCsp/22/2022-195 z 24.05.2023 bolo rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušené a vrátené súdu na ďalšie konanie, a to v časti výroku I, III. a IV. V
danom uznesení odvolací súd uviedol, že predmetnú vec je nutné posudzovať v kontexte právnej
úpravy ochrany spotrebiteľa (§ 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. účinného od 01.09.2009), poukazujúc

na rozsudok Súdneho dvora z 15.01.2015vo veci C-537/13, Biruté Šiba/Arunas Devenas, z ktorého
vyplýva, že štandardizované zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktoré uzatvára advokát s fyzickou
osobou, ktorá nekoná s cieľom vzťahujúcim sa k jej obchodom, podnikaniu alebo povolaniu sa považujú
za spotrebiteľské zmluvy, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tomto smere súd prvej inštancie nedostatočne zistil

skutkový stav, týkajúce sa postavenia žalovaného.

7. Po vrátení veci, súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie. Pričom súd rešpektujúc aj ustanovenie § 295
CSP vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a svedkyne a tiež listinami tvoriacimi obsah súdneho
spisu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

8. Z plnej moci z 18.08.2013 (č.l. 5) je (okrem iného) zrejmé, že žalovaný splnomocnil žalobcu -
advokáta, aby ho obhajoval, resp. zastupoval vo všetkých právnych veciach, aby vykonával všetky s
tým súvisiace úkony, vo veci podania návrhu a zastupovania v konaní o určenie vlastníckeho práva
k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXX pre k. ú. P. proti Obch.-

poľnohospodárskemu družstvu vo P., IČO: XXXXXXXX. Žalovaný bral na vedomie, že advokátovi patrí
odmena za poskytnutú právnu pomoc a náhrada hotových výdavkov, prípadne náhrada za stratu času
podľa zákona č. 586/2003 Z.z. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Žalovaný sa zaviazal túto odmenu
a náhradu zaplatiť, kedykoľvek mu bude vyúčtovaná, bez ohľadu na to, či a v akej výške boli trovy
prisúdené voči odporcovi. Zároveň sa zaviazal zložiť primeraný preddavok na poskytovanie služieb

právnej pomoci. Podpísané v X. 18.08.2013, žalovaným a žalobcom, ktorý ku podpisu pripojil aj odtlačok
svojej pečiatky (hoc do priestoru určeného na podpis žalovaného).9. Z rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/231/2016-255 z 12.09.2017 (č.l. 6) je zrejmé, že
odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie - Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. 9C/248/2013-223 z 24.05.2016. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že žalobca (tu žalovaný)

sa domáhal voči správkyni konkurznej podstaty úpadcu Obchodno-poľnohospodárske družstvo vo P.
určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach (stavba - administratívna
budova a stavba - sklad obilia - senník) zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. P.. Žaloba bola nedôvodná
z dôvodu, že kúpna zmluva, na základe ktorej sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva je
absolútne neplatným právnym úkonom, pretože nebola verifikovaná vlastnoručným podpisom všetkých

oprávnených osôb (§ 40 ods. 3 OZ).

10. Listom z 30.10.2017 (č.l. 11) žalobca doposlal žalovanému rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
26Co/231/2016-255 z 12.09.2017. Tiež mu okrem iného oznámil, že jeho splnomocnenie skončilo a pre
prípad dovolania je potrebné nové splnomocnenie. Zároveň k listu pripojil podací lístok z 30.10.2017 a
doručenku podpísanú žalovaným z 15.11.2017.

11. Z vyúčtovania z 03.09.2018 (č.l. 20) je zrejmé, že žalobca za obdobie od 18/08/2013 do 24/10/2017
vyúčtoval svoje právne služby voči žalovanému v celkovej výške 4.914,90 Eur, pričom z tejto sumy
odpočítal 1.000 Eur preddavok, teda sumu 3.914,90 Eur žiadal zaplatiť do splatnosti pripojenej faktúry,
t.j. do 10.09.2018. Právne služby vyčíslil: 1/ 18.08.2013 prevzatie právneho zastupovania, prvá porada

vo výške 573,68 Eur; 2/ 18.08.2013 žaloba o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vo
výške 573,68 Eur; 3/ 24.05.2013 pojednávanie na okresnom súdu vo výške 678,83 Eur (z toho 573,68
Eur účasť, 78,06 Eur za stratu času 6 x 1 h x 13,01; 18,30 Eur odjazdené km 2x 50 Km x 0,183 a 8,79 Eur
za PHM naftu 100 Km x 0,0621 x 1,419 Eur); 4/ 28.05.2014 vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej
zo 16.04.2014 vo výške 574,01 Eur; 5/ 22.05.2014 pojednávanie na okresnom súde vo výške 681,50

Eur (z toho 574,01 Eur za účasť, 80,40 Eur za stratu času 6 x 1 h x 13,40; 18,30 Eur odjazdené km 2x
50 Km x 0,183 a 8,79 Eur za PHM naftu 100 Km x 0,0621 x 1,419 Eur); 6/ 29.03.2016 pojednávanie na
okresnom súde vo výške 685,08 Eur (z toho 574,55 Eur za účasť, 80,40 Eur za stratu času 6 x 1 h x
13,40; 18,30 Eur odjazdené km 2x 50 Km x 0,183 a 8,79 Eur za PHM naftu 100 Km x 0,0621 x 1,419 Eur);
7/ 24.05.2016 zmena návrhu vo výške 574,55 Eur; 8/ 23.06.2016 odvolanie vo výške 574,55 Eur. Za

jeden úkon právnej služby si účtoval zákonnú tarifnú odmenu (§ 10 ods. 1 a 2) vo výške 565,97 Eur, kedy
predmetom sporu je vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu v podiele 1 účasti na nehnuteľnosti
za písanej na LV č. XXX pre k. ú. P. kúpenú za kúpnu cenu 139.827,56 Eur (4.212.446 Sk) z 36.03.1996,
k tomu paušálnu odmenu pre rok 2013 vo výške 7,81 Eur, pre rok 2014 8,04 Eur a rok 2016 8,52 Eur (§
16 ods. 3). Stratu času si účtoval za každú 1 h náhrady z X. do J. U. a naspäť za rok 2013 vo výške 13,01

Eur, za rok 2014 vo výške 13,4 Eur a za rok 2016 vo výške 14,30 Eur (§17 ods. 1 a 3). Cestovné náhrady
si účtoval za každý km cesty vo výške 0,183 Eur a náhradu za spotrebované PHM, pričom požil svoje
motorové vozidlo s priemernou spotrebou 6,2 l nafty na 100 Km (§ 16 ods. 4). Cena nafty priemerne
bola v roku 2013 a 2014 1,419 Eur a v roku 2016 vo výške 1,038 Eur. Listová zásielka (č.l. 19) sa vrátila
z adresy žalovaného späť s poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote 26.09.2018

12. Z faktúry splatnej 10.09.2018 (č.l. 22) je zrejmé, že žalobca ako dodávateľ vyúčtoval žalovanému
ako odberateľovi odmenu a náhradu advokáta za poskytnuté právne služby v právnej veci sp.zn.
9C/248/2013 v celkovej výške 3.914,90 Eur (po odrátaní preddavku 1.000 Eur).

13. Z faktúry splatnej 22.08.2013 (č.l. 23) je zrejmé, že žalobca ako dodávateľ vyúčtoval žalovanému
ako odberateľovi preddavok na právne služby advokáta v právnej veci sp.zn. 9C/248/2013 vo výške
1.000 Eur.

14.Zčiastočnéhovýpisuzúčtu(č.l.24)jezrejmé,žedňa22.08.2013naúčetžalobcupribudolpreddavok

vo výške 1.000, transakciu vykonala P. B..

15. Z listu (č.l. 68, detto 121) je zrejmé, že žalovaný, vzhľadom na stretnutie zo 06.03.2020 mienil riešiť
vec a mimosúdne sa dohodnúť, s tým , že základom by malo byť neoceniteľné plnenie a potom po
prepočítaní vychádza odmena za poskytnuté právne služby vrátane cestovných nákladov na cca 650

Eur, pričom túto sumu pokrýva preddavok 1000 Eur, a teda vzniká preplatok 350 Eur.16. Z prepočtu km (č.l. 153) je zrejmé, že zo sídla žalobcu do sídla Okresného súdu Dunajská Streda je
po ceste č. 572: 37,8 km a pri doprave autom 36 min; a po ceste 63: 40,3 km a 40 min času stráveného
jazdou.

17. Z priemerných cenách PHM (č.l. 153) je zrejmé, že od 19.05.2014 do 25.05.2014 bola cena nafty
1,36 Eur, od 23.05.2016 do 29.05.2016 bola cena nafty 1,055 Eur a od 20.06.2016 do 26.06.2016 bola
cena nafty 1,076 Eur.

18. Z technického preukazu (č.l. 326) je zrejmé, že tam uvedené motorové vozidlo je vo vlastníctve
žalobcu, pričom priemerná spotreba je v meste 8,6 l/km, mimo mesta 4,8 l/km, kombinovaná spotreba
6,2 l/km.

19. Z kúpnej zmluvy (č.l. 357) je zrejmé, že vklad bol povolený 26.03.1996, pričom kupujúci 1/ (tu
žalovaný) a kupujúci 2/ kúpili predmetnú nehnuteľnosť za kúpnu cenu 4.212.446 Sk. Cena bola

stanovená tam uvedeným znalcom.

20. Z dohody o postúpení pohľadávky z 01.06.1995 je zrejmé, že PD P. kúpnou zmluvou z 01.06.1995
predali nehnuteľnosť (predmetnú), zaťaženú záložným právom Daňového úradu z 11.02.1994 na
zabezpečenie daňovej pohľadávky predávajúceho. Daňový úrad s prevodom súhlasil. PD P. postúpil

svoju pohľadávku vo výške 4.212.446 Sk voči kupujúcim Daňovému úradu, so súhlasom dlžníkov -
kupujúcich.

21. Z výsluchu svedkyne P. B. (č.l. 507) je zrejmé, že je manželkou žalovaného. Chceli si zobrať úver
na rekonštrukciu stavieb, a to na sklad obilia a administratívnu budovu. Vtedy zistili, že stavby nie

sú napísané na nich. Vyhľadali advokáta - žalobcu a dali mu preddavok 1.000 Eur. Stavby 15 rokov
používali. Nič žalobcovi nedlhujú, nemajú žiadny dlžobný úpis, faktúru neuznávajú. Nebola prítomná pri
podpise plnomocenstva. Nemá vedomosť o iných doručovaných písomnostiach od žalobcu. Nepamätá
si, či na pojednávaniach bol žalobca. Na pojednávaniach sa riešil spoluvlastnícky podiel, čo žalobca zle
podal. Mali viac sporov, kde ich zastupoval žalobca, nikdy nepovedal koľko to bude stáť. Nehnuteľnosti

používali, lebo jej manžel bol poľnohospodár, robili so zvieratami, mali žatvu. Stavby - administratívnu
budovu používali za účelom hospodárstva, aj robotníkom trebalo hygienu, skrinky, izby, kancelárie pre
agronóma a účtovníčku. Druhá budova bola sklad obilia podľa EU normy. Tieto stavby aj teraz využívajú,
a aj budú, kým budú vládať. V čase keď ich zastupoval v súdnych konaniach žalobca, používali tieto
stavby, lebo jej manžel bol poľnohospodárom od roku 1993, dokonca aj predtým a vtedy kúpili tie stavby.

Manžel podniká, má aj zamestnancov, to sú naše firemné budovy.

22. Z listu (č.l. 512) je zrejmé, že dňom 28.02.1997 bol obecným úradom P. zrušená evidencia
samostatne hospodáriaceho roľníka - N.. K. B., z dôvodu ukončenia činnosti.

23. Z osvedčenia z 26.03.1993 je zrejmý zápis žalovaného do evidencie hospodáriaceho roľníka
na obecnom úrade vo P., obchodný názov B. s prevažujúcou činnosťou rastlinnej výroby a služieb
súvisiacich s poľnohospodárskou činnosťou.

24. Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti B.: G. U..G..C.. P., N.: XX XXX XXX (č.l. 550) je zrejmé,

že žalovaný bol spoločníkom tejto spoločnosti od 27.08.1999 do 17.03.2008 a následne od 18.05.2022.
Zároveň je aj konateľom spoločnosti počnúc od 27.08.1999, so samostatným konaním.

25. Žalovaný v rámci výsluchu (č.l. 558) uviedol, že sa nedohodol o výške odmeny so žalobcom, dal
mu poverenie v roku 2013, ale na súd podal blbosť, totiž on je spoluvlastníkom stavieb od roku 1995.

Žalobca mu rozprával o rôznych etapách (konania) a výsledok bol taký, že bol neúspešný. Vzťahy medzi
nimi sa naštrbili, lebo neurobil to, o čo ho žiadal žalovaný. Vypovedal mu plnú moc, neoprávnene prevzal
rozhodnutie odvolacieho súdu. Následne ten spor vyhrali bez jeho pomoci. Preto mu nič nedlží, keďže
on v tej veci nič neurobil. Faktúru dostal od neho 03.09.2018 a zálohu mu dal ešte v roku 2013. Teda
po šiestich rokoch dostal faktúru. Nebola žiadna dohoda, že koľko má platiť. Preto faktúru neuznal,

žiadnu konkrétnu prácu v tej veci neurobil. Počas šiestich rokov nedostal od neho žiadnu výzvu. Možno
tých 1.000 Eur nazval ako preddavok, ale toľko dostal a šlus. Na začiatku sa dohodli, že žalobca bude
zastupovať žalovaného podľa predstáv žalovaného, ale nebolo to tak a dôvera medzi nimi skončila.
Poveril ho tromi prípadmi, ani v jednom nebol úspešný. Žalovaný žalobcu v tom čase vyhľadal preto,aby sa tie spory riešili, to že ako sa dohodli si nepamätá. Žalovaný si nepamätá, že by bol s ním žalobca
na pojednávaní. Na otázku, či žalobca vyúčtoval náklady právneho zastúpenia, uviedol, že dovtedy nie,
vyúčtoval, ale „nerešpektoval som to“. Či v iných veciach ho tiež zastupoval žalobca, uviedol: „nie som

ochotný odpovedať na otázku“. Či platil odmenu v iných veciach uviedol, nie. Nepamätá si koľko faktúr
dostal od žalobcu. Stavby používal pre svine a kozy, ale nepatrí to sem.

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

26. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (v čase účinnosti od
01.01.2013), advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a
riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.

27. Podľa § 18 ods. 2 cit. zákona, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou
starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne
využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia
považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

28. Podľa § 18 ods. 4 cit. zákona, advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať
klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím
tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať
bezodkladne.

29. Podľa § 18 ods. 5 cit. zákona, odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval
s odbornou starostlivosťou.

30. Podľa § 20 ods. 1 cit. zákona, každý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať
ktoréhokoľvek advokáta.

31. Podľa § 24 ods. 1 až 3 a 6 cit. zákona, (1) advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo
požadovať za ne primeraný preddavok. (2) Advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu
hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a
preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky,

cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z
verejných registrov. (3) Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak
nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena. (6) Advokát nemôže požadovať ani prijať odmenu od
klienta za právne služby v konaní pred súdom, ak podľa rozhodnutia súdu nebola priznaná náhrada trov
konania klientovi z dôvodu, že služby neboli poskytnuté s odbornou starostlivosťou; v prípade, ak bola z

tohto dôvodu rozhodnutím súdu náhrada trov znížená, nemôže advokát požadovať a prijať odmenu od
klienta za právne služby v rozsahu takéhoto zníženia. To platí aj v prípade, ak advokát nevykonal úkon
potrebný k priznaniu náhrady trov konania.

32. V zmysle § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenácha

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej
lenvyhláška) sa odmena advokáta určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom; ak
nedôjdek dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene
(§ 9až 14 vyhlášky).“

33. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (účinná od 01.07.2013 do
28.02.2017), pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom
spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

34. Podľa § 2 ods. 2 citovanej vyhlášky, zmluvná odmena sa určuje a) podľa počtu hodín účelne
vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena), b) paušálnou sumou (paušálna odmena), c)
podielom na hodnote veci (podielová odmena), d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou
sadzbou tarifnej odmeny.35. Podľa § 9 ods. 1 citovanej vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej
hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci

vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

36. Podľa § 10 ods. 8 citovanej vyhlášky, vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka,
vo veciach ochrany podľa predpisov o masovoko-munikačných prostriedkoch, vo veciach ochrany
osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva je tarifnou hodnotou 1000

eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy, a 2000 eur, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy.

37. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo
práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

38. Podľa § 12 ods. 3 písm. a) citovanej vyhlášky pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa
odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na
ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, jedna
dvanástina výpočtového základu.

39. Podľa § 13a ods. 1 citovanej vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia
porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný
orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a
na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich

úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako
štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, e) vypracovanie právneho rozboru veci, f)
rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu, g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu
dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na
obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania, h) vypracovanie

listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

40. Podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,

b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,
d) predžalobná výzva,
e) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve
hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín;

ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve
skončené hodiny,
f) vypracovanie právneho rozboru veci,
g) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu,
h) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto

rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie
mimoriadneho dovolania,
i) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

41. Podľa § 15 citovanej vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok

a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).

41. Podľa § 16 ods. 1 citovanej vyhlášky, advokát sa môže dohodnúť s klientom na druhu a výške
niektorýchhotovýchvýdavkov,ktorýchvynaloženiesapredpokladávsúvislostisposkytovanímprávnych
služieb.42. Podľa § 16 ods. 2 citovanej vyhlášky, ak sa advokát dohodne s klientom na zmluvnej odmene, môže
sa s ním dohodnúť aj na paušálnej sume ako náhrade všetkých alebo niektorých hotových výdavkov,
ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Klient potom nemôže

požadovať pri vyúčtovaní špecifikáciu týchto hotových výdavkov.

43. Podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom

osobitne nedohodol.

44. Podľa § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky, na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa
vzťahujú osobitné predpisy,5) ak táto vyhláška neustanovuje inak.

45. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bezohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

46. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

47.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

48. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

49. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. /v znení účinnom od 01.02.2013/, ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

50. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je vo zvyšnej
časti žaloby dôvodný. Podľa plnomocenstva klient - žalovaný sa zaviazal za poskytnutie právnej pomoci
zaplatiť advokátovi - odmenu za vykonané úkony právnej služby bez ohľadu na výsledok konania,

prípadne postup advokáta v konaní.

51. V predmetnej veci nebolo medzi sporovými stranami sporné, že žalovaný dňa 18.08.2013
splnomocnilžalobcunazastupovanievkonaníourčenievlastníckehoprávakspoluvlastníckemupodielu
na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXX pre k. ú. P. proti Obch. poľnohospodárskemu družstvu vo

P.. Z obsahu spisu mal súd ďalej preukázané, že žalobca zastupoval žalovaného v predmetnom konaní
a vykonal jednotlivé právne úkony, ktoré špecifikoval a predložil žalovanému a keď žalovaný rozsah
týchto právnych služieb spočiatku žiadnym spôsobom nenamietal. Nebola sporným ani skutočnosť, že
došlo k ukončeniu právneho zastupovania a že žalobca žalovanému odovzdal prostredníctvom pošty
vyúčtovanie jeho právneho zastúpenia v predmetnej veci.

52. Počas konania žalovaný začal spochybňovať dohodu o odmene, keď žalobca si uplatnil v konaní
úhradu za poskytnuté právne služby v rozsahu vyčíslených právnych úkonov podľa tarifnej odmeny.53. Žalobca na dohode o odmene zotrval, keď uviedol, že táto dohoda bola ústna a došlo k nej medzi
stranami sporu na začiatku poskytovania právnych služieb. Žalobca ďalej trval aj na počte vykonaných
právnych služieb, ktoré poskytol žalovanému, ktoré služby špecifikoval konkrétne časovo, tak ako to

vyplýva z vyúčtovania (č.l. 20, bod 11 tohto odôvodnenia).

54. Žalovaný v konaní v podstate nenamietal poskytnutie právnej pomoci, ani jednotlivé úkony právnej
pomoci v konaní, v ktorých ho žalobca zastupoval. Nesúhlasil však s výškou vyúčtovania, namietal, že o
odmene nebol vopred informovaný a sám pri výsluchu uviedol, že doručené vyúčtovanie „odignoroval“,

prípadne aj slovami: „dostal preddavok a šlus“. Po doručení faktúry dlžnú sumu nezaplatil, ani inak
nereagoval. Až v tomto konaní prejavil svoj nesúhlas s celkovou výškou odmeny, nakoľko mal za to, že
je spotrebiteľom a nebol informovaný o cene zastupovania.

55. V danej veci súd najprv musel vyriešiť predbežnú otázku, či žalovaný v súvislosti s právnym
zastúpením bol spotrebiteľom, alebo či jeho právne zastúpenie sa týkalo jeho podnikania.

56. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný mienil usporiadať vzťah k predmetnej
nehnuteľnosti, keďže zistil (pri čerpaní úveru), že nie je evidovaný ako vlastník. Daná nehnuteľnosť,
týkajúca sa stavby - administratívna budova a stavby - sklad obilia - senník je zapísaná na LV č. XXX
pre k. ú. P.. Predmetný typ nehnuteľnosti už zo znenia zápisu stavby - budovy je evidentné, že súvisia

s obchodnou, resp. poľnohospodárskou činnosťou. Z výsluchu svedkyne (bod 22 odôvodnenia) bolo
jednoznačne zistené, že jej manžel (žalovaný) podnikal v poľnohospodárstve, má aj zamestnancov, robili
so zvieratami, mali žatvu. Administratívnu budovu používali za účelom hospodárstva, mali tu kancelárie
pre agronóma a účtovníčku a aj robotníci mali priestor pre hygienu, skrinky a izby. Druhá budova bola
sklad obilia podľa EU normy.

57. Z uvedeného potom súd musel jednoznačne dospieť k záveru, že žalovaný v spore vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 9C/248/2013, kde ho zastupoval žalobca, konal s cieľom vzťahujúcim sa k
jeho obchodom, podnikaniu, preto sa nemohlo jednať o spotrebiteľskú zmluvu.

58. Definícia spotrebiteľa je v našom právnom poriadku obsiahnutá v ustanovení § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Podobne sa zmieňuje o charaktere postavenia spotrebiteľa aj ustanovenie § 2 písm. a) zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Pre posúdenie právneho vzťahu ako spotrebiteľského postačuje

teda zistenie, že osoba dodávateľa vstúpila do právneho pomeru so spotrebiteľom, ktorý nekoná v
rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd má za to, že spotrebiteľská ochrana
sa vzťahuje len na také typy právnych vzťahov, ktoré nemajú väzbu na podnikateľskú činnosť, resp.
obdobnú činnosť, tu v tomto prípade poľnohospodársku činnosť, ktorej však účelom je tiež dosahovať
zisk. Preto sa nemohlo jednať o spotrebiteľský vzťah.

59.VjudikatúresadanýmprávnymproblémomzaoberalSúdnydvorEÚvoveciC-419/11zo14.03.2013,
pričom dospel k záveru, že „fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené
s povolaním vo vzťahu k spoločnosti ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto
spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle tohto ustanovenia, ak prevezme ručenie

za vlastnú vystavenú na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru.“.
Tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 5Ndc10/2016 z 09.11.2016 uviedol, že „žalobkyňu ako
fyzickú osobu, ktorá má úzke väzby vo vzťahu k obchodnej spoločnosti ako jej konateľka a spoločníčka,
nemožno považovať za spotrebiteľa, nakoľko v danom prípade, prevzala ručenie za záväzok tejto
spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy (t. j. z obchodnoprávneho vzťahu).

60. Z obsahu rozhodnutia tunajšieho súdu č.k. 9C/248/2013-223 z 24.05.2016 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/231/2016-255 z 12.09.2017 (č.l. 6), ako aj z obsahu pripojeného
spisu je zrejmé, že žalobca (tu žalovaný) sa domáhal voči správkyni konkurznej podstaty úpadcu
Obchodno-poľnohospodárske družstvo vo XXX určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu

na nehnuteľnostiach (stavba - administratívna budova a stavba - sklad obilia - senník) zapísaných na
LV č. XXX pre k. ú. P.. Prílohou k žalobe bola práve kúpna zmluva (viď bod 19. odôvodnenia), kde
žalovaný bol jedným z kupujúcich predmetnej nehnuteľnosti, pričom nehnuteľnosť bola kupovaná za
účelom poľnohospodárskej činnosti. Svedčí o tom aj výpoveď svedkyne (viď bod. 22 odôvodnenia). Tiežžalovaný je konateľom spoločnosti, ktorá prevádzkuje poľnohospodársku činnosť od 27/08/1999 (viď
bod 24 odôvodnenia). Cieľom súdneho konania bolo určiť, resp. zachovať vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam, keď zistili pri pokuse čerpať úver na rekonštrukciu budovy a senníka, že budovy neboli

zapísané na mene žalovaného. Žalovaný teda mal nepochybnú väzbu na spoločnosť, ktorej záujmy a
s tým spojené aj vlastné záujmy sa žalovaný snažil chrániť a následne aj zveľadiť nehnuteľnosť (keďže
prestavba bola úspešná podľa noriem EÚ).

61. V zmysle uvedeného potom nebolo nutné v danej veci riešiť otázku poučenia žalovaného o výške

odmeny v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, pretože jeho aplikácia je viazaná na
klienta, ktorý má postavenie spotrebiteľa. Dané ustanovenie sa stalo súčasťou právneho poriadku na
základe zákona č. 304/2009 Z.z.. Dôvodová správa na vysvetlenie uvádza, že „obdobne ako u notára,
musí advokát vopred informovať spotrebiteľa právnej služby o cene úkonu právnej služby. Ak si túro
povinnosť nesplní a poskytne úkon právnej služby, zanikne mu zo zákona právo na odmenu za tento
úkon právnej služby. Cieľom je posilniť dôveru v advokátsky stav, pretože odmena za poskytovanie

právnej služby sa stave viac predvídateľnou. Prax totiž potvrdzuje, že najmä pri vysokých odmenách
spotrebiteľ právnej služby negatívne znáša oznam o celkovej konečnej odmene advokáta. Navrhované
ustanovenie zapadá do celkového kontextu právnej úpravy určenej na ochranu spotrebiteľa.“.

62. Z predložených právnych úkonov je jednoznačne preukázané, že žalobca právne služby

žalovanému poskytol v predmetnom konaní o určenie vlastníctva, ale z výsluchov a tiež nahliadnutím do
súdneho registra vyplynulo, že aj v ďalších súdnych konaniach žalobca zastupoval žalovaného. Tiež je
nesporné, že žalobca, po podpísaní plnej moci žalovaným pripravil žalobu, podal na príslušný súd a aj
sa zúčastňoval na pojednávaniach spolu so žalovaným, aj s manželkou žalovaného, tiež podal aj ďalšie
podania na súd. Preto súd nárok žalobcu posúdil čo do právneho základu za opodstatnený. Vzhľadom

na nepreukázanie dohody o odmene posúdil vec podľa § 24 ods. 3 z. č. 586/2003 Z. z. o advokácii,
podľa ktorého ak nedôjde k dohode o odmene, patrí advokátovi tarifná odmena.

63. Žalobca pri určení tarifnej hodnoty vychádzal z kúpnej ceny nehnuteľnosti z 1996 (adm. budova,
senník, sklad obilia), a to v polovičnej výške, t. j. 139.827,56 Eur, v zmysle ustanovenia §10 ods. 1 a

2 z. č. 655/2004, pričom jeden úkon vyčíslil vo výške 565,97 Eur (v zmysle ustanovenia §14/1 a). Po
prepočte však správne za jeden úkon právnej služby by mala prislúchať suma vo výške 705,41 Eur,
keďže však žalobca si vyúčtovala za jeden úkon právnej službu 565,87 Eur, súd vychádzal z tejto sumy.

64. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 18.03.2015, sp.

zn. II. ÚS 478/2014), pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom súdneho sporu, peniazmi
oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj v prípadoch
určenia vlastníckeho práva k takejto veci. Nie je možné vychádzať z názoru, že vždy, keď je predmetom
konania určenie vlastníckeho páva k veci, nemožno tento predmet konania peniazmi oceniť z hľadiska
tarifnej odmeny podobne, ako to je pri vyrubovaní súdneho poplatku za určovací návrh podľa zákona č.

71/1992 Zb o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Pre účely tarifných odmien, v konaniach o určenie vlastníckeho práva, môže byť úkon právnej služby
oceniteľný podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 T.z. o odmenách advokátov hodnotou veci, o ktorej
vlastníctvo sa vedie spor. Tu v konkrétnej veci sa vychádzalo z určenia hodnoty nehnuteľnosti v sume
139.827,56 Eur (4.212.446 Sk pôvodne), teda 1 podiel potom je vo výške 69.913,78 Eur, preto sa za

základ pre výpočet tarifnej hodnoty brala do úvahy táto podielu prislúchajúca suma

65. Pokiaľ ide o výpočet tarifnej odmeny predložený žalobcom, žalovaný nenamietal počet právnych
úkonov a tak súd s prihliadnutím na zákonnú úpravu §10 až 18 vyššie cit. vyhl. priznal žalobcovi tarifnú
odmenu nasledovne:

a) za prevzatie a prípravu zastúpenia: základná sadzba tarifnej odmeny (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky)
vo výške 565,87 Eur, k tomu režijný paušál pre rok 2013 vo výške 7,81 Eur, teda spolu 573,68 Eur;

b) za podanie vo veci samej (žaloba): základná sadzba tarifnej odmeny (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky)

vo výške 565,87 Eur, k tomu režijný paušál pre rok 2013 vo výške 7,81 Eur, teda spolu 573,68 Eur;

c) za účasť na pojednávaní dňa 24.05.2016, ktorú si žalobca uplatnil s chybným označením dátumu
24.05.2013: základná sadzba tarifnej odmeny (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky) vo výške 565,87 Eur, ktomu režijný paušál pre rok 2013 vo výške 7,81 Eur; náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky:
za 4 polhodiny po 13,01 Eur (4 x 0,5 x 13,01) v celkovej výške 52,04 Eur; amortizácia za odjazdené
km: 2 x 50 km x 0,183 vo výške 18,30 Eur; a hotové výdavky za pohonné hmoty: 100 km x 0,0621 x

1,055 € vo výške 6,54 Eur. Náhradu času si žalobca nie správne uplatnil vo výške 13,01 eur, avšak
keďže je to menej akoby si mohol uplatniť a súd je viazaný jeho návrhom, tak mu bola priznaná táto
suma za každú strávenú polhodinu na ceste. Žalobca si uplatnil 6 polhodín, avšak správne aj zo skúsení
súdu, ale aj prepočtu zo sídla advokáta do sídla súdu cez Šamorín to je 40 minút a cez Lehnice 36
minút, vychádzajú len 4 polhodiny. Tiež suma PHM podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky na

deň pojednávanie bola priemerná cena určená vo výške 1,055 Eur, preto aj v tomto smere bolo potrebné
korigovať vyúčtovanú sumu. Teda spolu 650,56 Eur, namiesto uplatnených 678,83 Eur.

d) za podanie vo veci samej (vyjadrenie zo dňa 28.05.2014): základná sadzba tarifnej odmeny vo výške
565,97 Eur, k tomu režijný paušál pre rok 2014 vo výške 8,04 Eur, teda spolu 574,01 Eur;

e) za účasť a pojednávaní dňa 22.05.2014, ktoré sa odročilo: podľa § 13a ods. 4 druhá veta vyhlášky
patrí 1 základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 141,49 Eur, keďže pojednávanie bolo odročené, k
tomu režijný paušál pre rok 2014 vo výške 8,04 Eur; ďalej náhrada za stratu času za 4 polhodiny po
13,40 Eur (4 x 0,5 x13,40 Eur) v celkovej výške 53,60 Eur; amortizácia: 2 x 50 km x 0,183 vo výške
18,30 Eur; hotové výdavky za pohonné hmoty: 100 km x 0,0621 x 1,360 Eur vo výške 8,45 €; teda spolu

229,88 Eur, namiesto uplatnených 681,50 Eur.

f) za účasť a pojednávaní dňa 29.03.2016, ktoré sa odročilo: opäť 1 základnej sadzby tarifnej odmeny vo
výške 141,49 Eur; režijný paušál pre rok 2016 vo výške 8,58 Eur; náhrada za stratu času za 4 polhodiny
po 14,30Eur (4 x 0,5 x14,30 Eur) v celkovej výške 57,20 Eur; amortizácia: 2 x 50 km x 0,183 vo výške

18,30 Eur; hotové výdavky za pohonné hmoty: 100 km x 0,0621 x 1,038 Eur vo výške 6,43 Eur; teda
spolu 232 Eur namiesto uplatnených 685,08 Eur.

g) za podanie vo veci samej (zmena návrhu zo dňa 24.05.2016): základná sadzba tarifnej odmeny vo
výške 565,97 Eur a režijný paušál pre rok 2016 vo výške 8,58 Eur, teda spolu 574,55 Eur;

h) za podanie vo veci samej (odvolanie zo dňa 23.06.2016): základná sadzba tarifnej odmeny vo výške
565,97 Eur a režijný paušál pre rok 2016 vo výške 8,58 Eur, teda spolu 574,55 Eur.

66. Teda po prepočte potom si žalobca dôvodne vyúčtoval za úkony právneho zastúpenia v súčte sumu

3.982,91 Eur, z toho 1.000 Eur žalovaný zaplatil zálohu, teda dôvodne si mohol uplatniť sumu vo výške
2.982,91 Eur.

67.Spoukazomnauvedenésúdpriznalžalobcovizcelkovejžalobouuplatnenejsumy(3.914,90Eur)len
sumuvovýške2.962,15Eur.Totižpoprepočtebymalobyťsprávnevypočítanásuma2.982,91(3.982,91

- 1.000) Eur, avšak vzhľadom na rozhodnutie krajského súdu a neodvolaní sa žalobcu v nepriznanej
časti nároku, bolo možné rozhodnúť len o výške 2.962,15 Eur, nakoľko vo vyššej miere by sa jednalo
o ultrapetitum, čo v tomto konaní nie je prípustné.

68. Keďže si žalobca uplatnil nezaplatenú sumu spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% v súlade s ust.

§517ods.2Obč.zákonníkavspojenés§3nar.vl.SRč.87/1995Z.z.ododňa11.09.2018(nasledujúcim
dňom po splatnosti faktúry), súd v tejto časti žaloby vyhovel uplatnenému nároku a zaviazal povinnosťou
žalovaného.

69. Na námietku žalovaného, že by žalobca nemal konať s odbornou starostlivosťou, súd zastáva názor,

že v zmysle ustanovenia § 18 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii nie je možné v tomto konaní
preskúmavať podstatu rozhodnutia súdu v konaní o určenie vlastníctva. Na účely posúdenia, či advokát
porušil svoje povinnosti konať s odbornou starostlivosťou sa vyžaduje zistenie, že došlo k významnému
pochybeniu v postupe advokáta, ktoré by celkom zjavne viedli k zmareniu úspechu klienta v spore. Bolo
však zistené, že žalobca hájil práva žalovaného aj riadne v konaní postupoval a plnil si svoje povinnosti.

To, že v konečnom dôsledku nebol úspešný, ešte neznamená, že žalovanému zmaril úspech - cieľ
ktorého sa napokon žalovaný dopracoval.70. K námietke žalovaného, že odmena je v rozpore s dobrými mravmi, keď základ odmeny vychádzal z
hodnoty nehnuteľnosti kúpenej spred siedmych rokov, súd zastáva názor poukazujúc aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď bod 66.odôvodnenia), že takáto suma za jeden úkon právnej

služby nie v hrubol rozpore s advokátskou tarifou a dobrými mravmi pre rozpor medzi ústnou zmluvou
o poskytovaní právnej služby v súlade, a to na základe plnej moci a ustanovení § 2 ods. 1 až 3
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Jednoznačne bolo zistené, že žalovaný udelením plnej moci žalobcovi (bod
8 odôvodnenia) bral na vedomie, že advokátovi patrí odmena za poskytnutú právnu pomoc a náhrada
hotových výdavkov, prípadne náhrada za stratu času podľa zákona č. 586/2003 Z.z. a vyhlášky MS SR

č. 655/2004 Z.z. Tiež sa zaviazal túto odmenu a náhradu zaplatiť, kedykoľvek mu bude vyúčtovaná, bez
ohľadu na to, či a v akej výške boli trovy prisúdené. Zároveň sa zaviazal zložiť primeraný preddavok
na poskytovanie služieb právnej pomoci. Tento preddavok aj zložil prostredníctvom svojej manželky.
Žalobca si riadne vyúčtoval odmenu za právne služby, a to v nižšej sume, ako mohol. Teda nie je možné
konštatovať hrubý rozpor uplatnenej a vyúčtovanej odmeny, ktorá by mala byť proti dobrým mravom.

71. Preto súd uložil povinnosť žalovanému tak, ako je uvedené vo výroku. Povinnosť, ktorú súd uložil
žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 CSP do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

72. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

73. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

74. Žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní pomerný úspech, súd priznal právo na náhradu

trov konania v rozsahu 52,38%. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).