Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 18, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/146/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223203681
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4223203681.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Komárno, dieťa rodičov: matka - C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. XXXX/XX, G., v konaní
zastúpená advokátkou JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou, Pohraničná 7, Komárno, a otec - F. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, zastúpený JUDr. Ildikó Uleklovou, advokátkou, Hlavná 21, Dunajská
Streda, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 21. mája 2024, č.k. 12P/178/2023-182, v spojení

s opravným uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 30. mája 2024, č.k. 12P/178/ 2023-191, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného a určení nedoplatku na
výživnom potvrdzuje a vo výroku o úprave styku otca s maloletou mení tak, že: Otec je oprávnený sa
s maloletou A. stýkať
- v párnom kalendárnom týždni od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.30 hod.,
- v nepárnom kalendárnom týždni od stredy od 15.00 hod. do piatka do 7.50 hod. a
- osobitne počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod.

a každý párny rok od 31.12. od 10.00 hod. do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod. a
- počas letných prázdnin prvý a tretí celý júlový týždeň od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 18.00
hod. a prvý a tretí celý augustový týždeň od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod.
Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a odovzdať ju otcovi v určenom čase a na určenom
mieste.
Otec je povinný maloletú v určenom čase od matky prevziať v mieste bydliska matky a po skončení styku
maloletú odovzdať matke v mieste jej bydliska a nepárny piatok do školského zariadenia, v prípade, ak
nebude v určený deň vyučovanie, tak matke v mieste jej bydliska.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 9P/55/2021-19, zo dňa 25.05.2022 v časti
výživného a úpravy styku otca s maloletou A..

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú
A. zo sumy 200 eur na 260 eur mesačne od 06.12.2023, určil zaostalé výživné za obdobie od 06.12.2023

do 31.05.2024 vo výške 350, 18 eur (suma bola opravená opravným uznesením), ktoré povolil otcovi
splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Zároveň upravil styk otca s maloletou tak, že
otec je oprávnený sa s maloletou stýkať v čase letných prázdnin od pondelka prvého a tretieho celéhojúlového týždňa od 09.00 do nedele do tohto týždňa do 18.00 hod. a od pondelka prvého a tretieho
celého augustového týždňa od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod., čím zmenil rozsudok Okresného
súdu Komárno 9P/55/2021 zo dňa 25.05.2022 v časti o výške výživného a v časti o úprave styku

v období letných prázdnin. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka maloletej sa návrhom domáhala zmeny úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností, žiadala zvýšiť výživné zo sumy 200 eur na sumu 400 eur mesačne
a upraviť styk otca na každý párny týždeň v roku od piatku od 16.00 hod. do nedele 18.00 hod.. Otec
s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil. Uviedol, že je ochotný zvýšiť výživné na sumu 220

eur. Poukázal na to, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Takisto nesúhlasil so zmenou úpravy
styku, navrhol styk upraviť na každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do pondelka do 08.00 hod.
a každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do piatku do 08.00 hod. a navrhol zmeniť aj styk v čase
prázdnin. V priebehu konania rodičia prejavili ochotu dohodnúť sa na styku tak, že bežný styk zostane
bez zmeny a v čase letných prázdnin bude otec oprávnený stýkať sa s maloletou celý prvý a tretí júlový
i augustový týždeň. Na pojednávaní dňa 21.05.2024 otec zmenil názor na spoločnú dohodu, trval na

tom, aby súd rozhodol v zmysle jeho vyjadrenia. Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp.zn. 9P/55/2021 zo
dňa 25.05.2022 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej
starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné 200 eur a zároveň bol upravený styk
otca s maloletou na každý prvý, druhý a tretí víkend v mesiaci od piatka od 16.00 hod. do nedele

do 18.00 hod. a osobitne počas vianočných sviatkov a počas letných prázdnin. Okrem bežného styku
aj druhý víkend v mesiaci v nedeľu od 18.00 hod. do konca celého tretieho týždňa v mesiaci júl aj
august do nedele do 18.00 hod. Matka žiadala zvýšenie výživného v dôsledku inflácie a výdavkov na
materskú školu, čím došlo k navýšeniu výdavkov na dieťa. Zmenu styku odôvodnila tým, že v poslednej
úprave boli zohľadnené hlavne požiadavky otca a ona by mala záujem tráviť viac času cez víkendy

s oboma svojimi deťmi spolu. Matka maloletej žije v spoločnej domácnosti so svojim manželom, ich
spoločným maloletým dieťaťom H., nar. XX.XX.XXXX. Matka momentálne nepracuje, nemá žiaden
príjem. Manžel matky má čistý mesačný príjem 383.776 Ft, čo je cca 1.000 eur. Na maloletú H. matka
poberá príspevok vo výške 70 eur a na území SR jej bol vyplácaný rozdiel na materskom príspevku pol
roka vo výške 300 eur. Manžel matky ako zamestnanec v Maďarskej republike požiadal o príspevok,

na ktorý mal nárok a bol mu priznaný vo výške 450 až 500 eur, ktorý bude vyplácaný do veku dvoch
rokov maloletej H.. Na rodinných prídavkoch dostávajú na maloletú H. 12.000 Ft z Maďarska a 28 eur
zo Slovenska a na maloletú A. 60 eur, bývajú v rodinnom dome, splácajú mesačne splátku pôžičky 115
eur na rekonštrukciu rodinného domu a 175,66 eur na zakúpenie motorového vozidla. Splácajú tiež
spotrebný úver na spotrebiče v domácnosti 62 eur mesačne. Maloletá A. navštevuje materskú škôlku,

kde matka platí 20 eur mesačne. A. je zdravá, máva len bežné respiračné ochorenia. Okrem výdavkov
na drogériu 25 eur, ošatenie 90 eur, hračky 25 eur, stravu 150 eur, navštevuje jazykovú školu, kde
uhrádzajú matka 66 eur, jazdenie na koni – kde uhrádza 20 až 50 eur (1 hod/15 eur), pričom chodí raz
za týždeň). Manžel matky poberá daňový bonus na území SR 140 eur. Maloletá navštevuje logopéda –
1 hod./10 eur, od februára do mája 2024 absolvovala 12 hodín. Matka uviedla, že otec s maloletou majú

pekný vzťah, vždy ich v tom podporoval,. maloletú na stretnutia s otcom pripravovala. Otec maloletej žije
v spoločnej domácnosti so svojou manželkou a ich spoločným dieťaťom I., narodeným v roku 2023. Je
riadne zamestnaný s čistým mesačným príjmom 1.845 eur. Manželka je na materskej dovolenke, poberá
rodičovský príspevok 470 eur a prídavky na dieťa 60 eur. Daňový bonus vo výške 140 eur poberá otec.
Bývajú v rodinnom dome. Režijné výdavky na bývanie predstavujú mesačne 206 eur. Otec spláca úver

573,87 eur mesačne, ktorý bol poskytnutý na výstavbu rodinného domu a vo výške 173,11 eur, ktorý
bol poskytnutý za účelom dokončenia rodinného domu. Rodinný dom je v jeho výlučnom vlastníctve.
Matka predložila potvrdenie, z ktorého vyplýva, že maloletá lekcie jazdenia navštevuje týždenne, pričom
cena lekcie je 15 eur. Zamestnávateľ otca doručil súdu opis mzdového listu, kde sú uvedené všetky
príjmy otca vrátane 13. a 14. platu, ako aj iných benefitov. Z uvedeného vyplýva, že čistý príjem otca je

spolu s benefitmi 2.007 eur. Otec maloletej je poslanec, jeho príjem za rok 2023 predstavoval 144,34
eur. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 26, § 36 ods. 1, § 78 ods. 1, § 62 Zákona o rodine a
dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa je dôvodný.
Naposledy súd o výživnom rozhodoval v máji roku 2022. V čase tohto rozhodnutia otec maloletej
mal príjem 1.369 eur, nemal inú vyživovaciu povinnosť, vlastnil stavebný pozemok, býval u rodičov.

V súčasnosti je jeho príjem 2.007 eur, pribudla mu vyživovacia povinnosť. Zvýšil sa mu teda príjem,
postavil si rodinný dom, založil si novú rodinu. Matka maloletej bola v čase posledného rozhodovania
na rodičovskej dovolenke. Jej príjem predstavoval 301,40 eur, bývala so svojimi rodičmi, inú vyživovaciu
povinnosť nemala. V súčasnosti nepracuje, nemá príjem, žije s manželom. Pribudla jej vyživovaciapovinnosť. V čase posledného rozhodnutia maloletá A. nenavštevovala ani jasle, ani škôlku. V súčasnej
dobe navštevuje materskú škôlku, za ktorú matka platí 20 eur. Pokiaľ sa týka výdavkov na maloletú, súd
bol názoru, že matkou vyčíslená suma 90 eur na ošatenie je neprimerane vysoká, preto akceptoval sumu

50 eur. Z rozpisu jázd na koni vyplýva, že dieťa 4 krát za mesiac navštevuje jazdenie, t.j. 60 eur mesačne.
Súd dospel k záveru, že výdavky sa od posledného rozhodnutia navýšili, predstavujú výšku cca 400
eur bez započítania jednorazových výdavkov, ktoré sa tiež u dieťaťa vyskytujú ako napríklad jazdecký
tábor, výlety, kultúrne podujatia. Možno konštatovať, že v dôsledku podstatnej zmeny pomerov na strane
maloletej spočívajúcej vo zvýšení odôvodnených potrieb, ako aj v dôsledku rastu cien spotrebného koša,

je návrh na zvýšenie dôvodný. Zodpovedajúca výška výživného je 260 eur, ktorá suma korešponduje
s finančnými pomermi otca a zabezpečí, že dieťa sa primerane podieľa na jeho životnej úrovni, ktorá sa
od posledného rozhodnutia zvýšila. V prípade matky súd poznamenal, že jej manžel nemá vyživovaciu
povinnosť voči maloletej A., avšak svojim príjmom ovplyvňuje životnú úroveň rodiny. Súdom určená
výška výživného neohrozí životnú úroveň otca a bude rozhodne v najlepšom záujme maloletej, pričom
zodpovedá približne 14 % príjmu otca. Keďže súd zvýšil výživné odo dňa podania návrhu, t.j. od

06.12.2023, vznikol nedoplatok na výživnom za obdobie od 06.12.2023 do 31.05.2024 vo výške 350,18
eur. Súd otcovi umožnil nedoplatok uhradiť v súlade s § 232 ods. 4 CSP v mesačných splátkach po
20 eur spolu s bežným výživným. Pokiaľ sa týka návrhu na zmenu úpravy styku otca s maloletou, súd
bol názoru, že v najlepšom záujme dieťaťa je, aby styk, ktorý sa realizuje v zásade bez problémov a je
dostatočne široko určený, sa nemenil, nakoľko zabezpečuje otcovi dostatočný priestor na upevňovanie

vzťahov s dieťaťom aj na jeho osobnú starostlivosť o dieťa. Maloleté dieťa v septembri nastúpi do prvého
ročníka základnej školy, čo je dostatočne veľkou zmenou, cez ktorú by nerušene malo dieťa prejsť za
pomocisvojichrodičov.Jevhodné,abysaprirozhodovaníbralzreteľpredovšetkýmnazáujemmaloletej,
pri ktorom sa zohľadňuje stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava. Letné prázdniny vytvoria novou
úpravou styku širší priestor pre otca a dieťa, keďže v priebehu celých týždňov od pondelka do nedele

si otec bude vedieť pripraviť plnohodnotný program pre dieťa. Matka hodnotí vzťah otca a dieťaťa ako
dobrý, preto je potrebné v tom aj takto pokračovať a nevytvárať nezmyselné konflikty, ktoré by mohli
narušiť tú hodnotu, ktorú rodičia doteraz k dieťaťu budovali. Podľa súčasne upraveného bežného styku
mal otec za mesiac k dispozícii 150 hodín a podľa jeho návrhu by mal k dispozícii len 106 hodín, teda
bežný styk by sa zúžil a nie rozšíril. Súd dospel k záveru, že momentálne nie je potreba meniť styk

až na obdobie letných prázdnin, kde styk rozšíril, ktoré rozšírenie bude prospešné pre vzájomný vzťah
otca a dieťaťa a túto zmenu odôvodňuje fakt, že doterajší styk sa nerealizuje, dieťa u otca prespáva,
prostredie u otca je jej známe, nebude to zasahovať do vyučovacieho procesu. O trovách konania
rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletej.
Podľa jeho názoru súd neprihliadol na všetky okolnosti a faktory, ktoré by mali byť zohľadnené v rámci
tohto konania, resp. k tejto otázke pristupoval len plasticky a najväčšiu váhu pripísal plynutiu času
ako takému. Namietal v konaní, že návrh matky neobsahuje potrebné dôkazy, pričom jej tvrdenia
o zmene pomerov na jej strane, či strane maloletej neboli ani v konaní pred súdom preukázané. Súd

opomenul vysvetliť aké podstatné zmeny zobral do úvahy pri ustálení svojho stanoviska o potrebe
zvýšenia vyživovacej povinnosti, pričom samotná inflácia sama o sebe nemôže byť dôvodom zvyšovania
výživného, keďže tento jav zasiahol každého účastníka tohto sporu. Jednoznačne bolo preukázané, že
medzičasom došlo k ubudnutiu odôvodnených mesačných výdavkov, výdavky maloletej medzičasom
klesli a v rovnakom rozsahu z iných dôvodov nenarástli. V období vydávania posledného rozhodnutia

matka poberala len rodičovský príspevok a prídavok na dieťa vo výške 301 eur, jej príjmové možnosti
sa zmenili pozitívnym smerom, keďže v súčasnosti má príjem okolo 500 eur a to rodičovský príspevok
z Maďarska, k čomu sama poberá i prídavky na obe deti 120 eur, okrem toho jej manžel uplatňuje
si aj daňový bonus na maloletú A. vo výške 140 eur. Matka žije v jednej domácnosti s manželom,
ktorého príjem je minimálne 1.000 eur. Súd neúplne zistil majetkové pomery v domácnosti matky,

nebral do úvahy skutočnosť, že sa ani bytové pomery matky nezmenili a síce že naďalej bývajú
v rodinnom dome s rodičmi matky a preto treba režijné výdavky predmetného domu deliť medzi šiestimi
osobami a nie štyrmi. Pokiaľ by aj vychádzal súd z odôvodnených mesačných výdavkov, tieto plnenia
v súčte jednoznačne pokrývajú všetky takto vyčíslené výdavky maloletej, pričom má za to, že je pri
súčasnej situácii možné spravodlivo očakávať od matky, aby aj sama prispela do ďalších nepravidelných

či mimoriadnych výdavkov. Súd zároveň vyčíslil mesačné výdavky na strane maloletej nesprávne.
V čase predchádzajúceho rozhodnutia maloletá chodila do jaslí, za ktoré jej uhrádzali poplatok 320
eur mesačne. Maloletá sa počas týždňa stravuje v materskej škole a prvé tri ucelené víkendy je
v jeho osobnej starostlivosti. Matka maloletej nemôže mať ani v tejto súvislosti extrémne navýšenévýdavky. Nie je možné prihliadať ani na hodiny jazdenia na koni ako pravidelný výdavok, iba počas
letných mesiacov, keďže jazdecká škola nemá krytú jazdiareň, čo ju obmedzuje v možnosti výučby.
Maloletá preukázateľne sa nemohla zúčastniť jazdeckej výučby tak ako je to tvrdené v potvrdení,

keď bola 21.01.2024, 31.01.2024, 21.02.2024 a 28.02.2024 chorá, nechodila ani do škôlky. Z tohto
dôvodu nemôže uznať na strane maloletej ani výdavok za jazdecké hodiny mesačne vo výške 60 eur.
Súd opomenul v jeho prospech prihliadnuť na jednu dôležitú skutočnosť, ktorou je pribudnutie ďalšej
vyživovacej povinnosti na jeho strane, aj v tomto smere voči svojej manželke, ktorá je na rodičovskej
dovolenke. V tejto súvislosti potom nemohol prihliadnuť ani na skutočnosť, že má jeho maloletý syn

zdravotné ťažkosti, s ktorými sú zvýšené výdavky. Súd vychádzal len z tej skutočnosti, že jeho príjmové
možnosti narástli, ktorú skutočnosť nedal do kontextu s navýšenými výdavkami na jeho strane. Nie je mu
jasné prečo návrhu na rozšírenie jeho styku s maloletou súd nevyhovel a rozhodol len o zmene, ktorá
sa týka letného obdobia. Je pravdou, že v záujme konsolidácie vzájomného vzťahu s matkou súhlasil
s tým, aby ostal bežný styk nezmenený. Na ďalšom pojednávaní uviedol dôvody, pre ktoré považoval
za potrebné upraviť styk s maloletou v širšom rozsahu. Navrhoval tento upraviť počas prvých troch

víkendov v mesiaci na každý párny kalendárny týždeň od piatku do 15.00 hod. do pondelka 08.00 hod.
a potom počas nepárnych týždňov nepretržite od stredy 15.00 hod. do piatku 08.00 hod. s tým, že by
sa uskutočňovalo prevzatie a odovzdanie maloletej v školskom zariadení. Chce sa adekvátne podieľať
na výchove maloletej. Nevidí žiaden dôvod prečo by sa nemohol podieľať aj na povinnostiach ohľadne
budúcej prípravy maloletej na vyučovanie. S maloletou majú dobrý emocionálny stabilný vzťah, ktorý

má záujem ďalej budovať a rozvíjať. Maloletá sa v jeho domácnosti cíti dobre, má vlastnú izbu. Má
dobrý vzťah aj s jeho manželkou, s radosťou jej pomáha v starostlivosti o svojho brata. Rozhodnutie
súdu v konečnom dôsledku považuje za porušenie práva maloletej na adekvátny styk s druhým rodičom,
ktorému nie je zverená do osobnej starostlivosti, ako aj obmedzenie jej práva vzťahu k adekvátnym
stretnutiam so svojim bratom. Navrhol preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že samotná skutočnosť, že od
poslednej úpravy výživného uplynuli dva roky je zmenou okolností odôvodňujúcou zvýšenie výživného,
pretože čím je dieťa staršie, tým sú logicky jeho nároky na výchovu, výživu, ako aj spoločenské aktivity

vyššie a tým aj finančne náročnejšie. Od poslednej úpravy výživného pribudla otcovi maloletej ďalšia
vyživovacia povinnosť, avšak jeho príjem sa podstatne zvýšil. V súčasnosti dosahuje čistý mesačný
príjem 2.007 eur, kým pri poslednej úprave dosahoval 1.369 eur. Oproti tomu príjem matky klesol a aj
jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Výrazne vzrástla životná úroveň otca, keď za dva roky bol
schopný vystavať rodinný dom, v ktorom v súčasnosti žije so svojou novou rodinou. Okrem pravidelného

výživného prakticky maloletej dcére neprispieva žiadnym iným spôsobom. Matka trvá na tom, že dieťa
navštevuje hodiny jazdenia raz týždenne s nákladmi 60 eur mesačne. Podotýka, že výdavky sú skutočne
v uvedenej výške, sms správy, že dieťa nebolo v škôlke z dôvodu choroby a preto nemohlo absolvovať
jazdu na koni, takýmto dôkazom nie sú, pretože sa viac krát stalo, že maloletá nemohla do škôlky kvôli
kolektívu a odporučeniu lekára, ale hodiny jazdy sa zúčastniť mohla a chcela. Je asi ťažko uveriteľné,

že spoločnosť vydá potvrdenie o platbe a zaplatí daň z príjmu z týchto platieb, pokiaľ by tieto platby
neboli uskutočnené. Matka dieťaťa považuje za smutné, že je podľa otca suma 5 eur denne na stravu
dieťaťa prehnanou sumou pri cenách 1 eur za fľašu minerálky, nepočítajúc cenu ovocia, mäsa, pečiva
a ďalších pre zdravie a fyzický vývoj dieťaťa potrebných potravín. Z odvolania otca nie je úplne zrejmé,
že napáda aj súdom určenú úpravu styku, keď v úvode odvolania uvádza, že sa odvoláva proti prvému

aj druhému odseku rozsudku, ktoré upravujú zvýšenie výživného a nedoplatok na zročnom výživnom,
nakoľko v odôvodnení odvolania sa vyjadruje aj k tejto časti rozsudku, začal však realizovať úpravu styku
už podľa napadnutého rozsudku s odôvodnením, že túto časť rozsudku nenapadol odvolaním. Matka
má za to, že pri úprave styku súd rozhodol v najlepšom záujme maloletej na základe pôvodnej dohody
rodičov uzavretej na informatívnom stretnutí, ktorú dohodu otec opätovne neberúc ohľad na záujem

dieťaťa a pôvodné dojednania medzi rodičmi mal snahu zmeniť. Motiváciou otca nie je najlepší záujem
dieťaťa, ale snaha zbytočne komplikovať vzťahy medzi rodičmi a so samotným dieťaťom. Navrhla
rozsudok potvrdiť.

4. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že zastáva názor, že nedošlo počas

konania pred súdom prvej inštancie k preukázaniu takých zmien pomerov na strane maloletej, ktoré
by odôvodňovali zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti. Bytové podmienky maloletej sa nezmenili. Stále
bývavrodinnomdomerodičovmatky.Ubudlacelkomznačnápoložkazoprávnenýchvýdavkovsúvisiaca
s poplatkom za jasle vo výške 320 eur mesačne. Naďalej namieta výdavok za hodiny jazdy na koni.Maloletá je u otca pomerne často, takže vie, že tieto hodiny jazdenia na koni nemohla pravidelne
navštevovať.Kvýdavkomnastravudodal,žeichnadhodnotenosťnamietalzdôvodu,žepočasvíkendov
zabezpečoval v prevažnej miere celodennú stravu maloletej sám. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla

aj to, že maloletej otec okrem výživného ničím iným neprispieva, čo ale neobstojí, ale to už ani vzhľadom
na súčasný rozsah styku. Otec organizuje spoločné rodinné výlety tak, aby sa mohla zúčastniť aj
maloletá, kupuje jej aj darčeky a to nielen pri príležitosti jej osláv. Nemá ani zakázané, aby si veci, ktoré
jej kúpi otec zobrala domov k matke. Pokiaľ sa týka jeho životnej úrovne, tak jeho plat nestúpol o 646 eur,
v roku 2021 zarábal 1630 eur, v súčasnosti zarába okolo 2.000 eur aj s nadčasmi aj diétami. Nejde o taký

nárast, ktorý by pri spomenutej inflácii 25 % za posledné obdobie mohol znamenať výrazný rast na jeho
životnej úrovni. Od poslednej úpravy síce vedel z finančných prostriedkov poskytnutých bankou postaviť
rodinný dom, ale tento nie je ani dokončený. K zvyšovaniu výživného nedochádza po určitom čase,
ale má k nemu dochádzať vždy vtedy, keď sa zmenia pomery na strane maloletej, prípadne rodičov.
V danom konaní neboli splnené hmotnoprávne predpoklady na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti.
Súd pri svojom rozhodovaní o jeho návrhu na rozšírenie styku s maloletou neprimeraným spôsobom

zasiahol do práva maloletej na adekvátny styk s druhým rodičom, ktorému nie je maloletá zverená
a dospel k nesprávnemu rozhodnutiu, ktoré nesleduje záujem žiadnej zainteresovanej strany a už vôbec
nie maloletej.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas

oprávnenou osobou – otcom maloletého dieťaťa ( § 359 a § 362 ods. 1 CSp a § 7 ods. 1 CMP) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( § 355 ods. 1 CSP) postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu
predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania (§ 65 a § 66 CMP), keď miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu

minimálne päť dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je
čiastočne dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 12P/178/2023 je zmena úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností a to na základe návrhov oboch rodičov týkajúca sa výšky

výživného, ktorej sa domáhala matka jeho zvýšením a zmenou úpravy styku otca s maloletou, ktorej sa
domáhali obaja rodičia. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktorým výživné otca na maloletú zvýšil zo sumy 200 eur na 260 eur mesačne
s účinnosťou od 06.12.2023. Určil nedoplatok na zročnom výživnom 350,18 eur a upravil styk otca
s maloletou počas letných prázdnin s tým, že vo zvyšnej časti úpravy styku zostal rozsudok Okresného

súdu Komárno sp.zn. 9P/55/2021 zo dňa 25.05.2012 nezmenený.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné

(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo
skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dôkazov (§
383, § 384 CSP a § 68 CMP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP

a contrario) dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

8. Pokiaľ sa týka zvýšenia výživného vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, podstatou odvolacej
argumentácie bolo nedostatočné, resp. nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie
a nesprávne právne posúdenie veci, majúc za to, že súd nesprávne posúdil možnosti a schopnosti

rodičov ako aj odôvodnené potreby maloletej a výsledkom je určenie neprimerane vysokej sumy
výživného.

9.Pretožeodvolacísúdvplnomrozsahupreberásúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstav,nazáklade
ktoréhodospelksprávnymskutkovýmzáverom,pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdenie

zvýšenia výživného a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie
vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i
správne vyložil, stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa zvýšenia
výživného a s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jehodôvodov a odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku v tejto časti. Odvolací súd ani s
prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

10. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výživného prihliadne súd
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.

12. V zmysle citovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením 157 CMP
predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho
rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré
odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom

môžebyťodôvodnenábuďsubjektívne-okolnosťaminastranepovinného,resp.nastraneoprávneného,
alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú
podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti, a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v
pomerochúčastníkovkonaniavporovnanísichpomermivčaseposlednejúpravy.Vpredmetnomkonaní
bolo vykonané dokazovanie, ktorým bolo celkom nepochybne preukázané, že nastala podstatná zmena

pomerov na strane účastníkov konania, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. K zmene pomerov došlo
na strane maloletej i rodičov. V zmysle ustálenej súdnej praxe všeobecných súdov SR sa za podstatnú
zmenu pomerov u maloletého dieťaťa považuje aj zmena v dôsledku samotného uplynutia času, pretože
maloletédieťarastieavyvíjasa,sčímsúspojenézvýšenévýdavky.Otecnamietalivýškuodôvodnených
potrieb maloletej tvrdiac, že matkou vyčíslené náklady dieťaťa sú nadhodnotené, ale odvolací súd tento

jeho názor nezdieľa, súd sa s matkou uplatnenými výdavkami riadne vysporiadal a odvolací súd sa
s názorom prvoinštančného súdu stotožnil. Súd prvej inštancie zistil osobné a majetkové pomery otca,
správne zistil výšku jeho príjmu, z ktorého vychádzal pri určení výšky výživného v sume 260 eur. Na
zdôraznenie skutočnosti, že nejde o sumu neprimerane vysokú s ohľadom na možnosti a schopnosti
otca, dáva odvolací súd do pozornosti Metodiku pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom

spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jej zámerom je však zjednocovať
procesné postupy a rozhodovaciu prax súdov v rodinnoprávnej agende, a z tejto metodiky vyplýva,
že v prípade existencie dvoch vyživovacích povinností ako má otec, predstavuje primerané výživné na
maloletúA.podielzjehopriemernéhočistéhomesačnéhopríjmuvovýške14%.Izuvedenéhojezrejmé,
že aj pokiaľ súd berie do úvahy ako pomocné kritérium uvedenú metodiku, je treba považovať súdom

zvýšené výživné na maloletú vo výške 260 eur za primerané a zohľadňujúce zároveň aj osobitosti tohto
konkrétneho prípadu.

13. Vzhľadom k uvedenému preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení
výživného a nedoplatku na zročnom výživnom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Otec maloletej vo svojom odvolaní namietal aj zmenu úpravy styku, preto odvolací súd preskúmal
aj túto časť rozsudku, keďže odvolanie sa posudzuje podľa obsahu a odvolací súd nie je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný.

15. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona
o rodine, rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. V čl. 18 ods.
1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za
výchovu a vývoj dieťaťa. Podľa čl. 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti

týkajúcej sa detí. Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj
v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má preto právo
v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a
rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahuvyplývajúcimi. Svoje právo vychovávať dieťa realizuje rodič, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej
starostlivosti, predovšetkým prostredníctvom stretnutí s dieťaťom. Z uvedeného dôvodu súd rozhodujúci
voveciúpravyrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletýmdeťommusívždydôslednerešpektovaťprávo

dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a jeho právo na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Pri rozhodovaní súd musí vždy
dbať na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa,
najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti
rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Je pritom treba mať na

zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu medzi rodičom a dieťaťom v dôsledku odcudzenia sa neskôr
len ťažko napráva. Zákon uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa
rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť
okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá
v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako
ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom

dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba
chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia,
lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu
rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a
sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. Je teda nepochybne v záujme dieťaťa, aby

udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a preto pokiaľ súd v konaní zistí, že medzi dieťaťom
a takýmto rodičom sú dobré citové väzby, mal by (ak aj nie je možné zabezpečiť rovnocenný styk)
dostatočne širokou úpravou styku vytvoriť adekvátny priestor jednak na utužovanie a prehlbovanie
ich vzťahu a súčasne i na uplatňovanie výchovného pôsobenia rodiča na svoje dieťa a prehlbovanie
pocitu jeho spolupatričnosti s dieťaťom. Kontakt rodiča s jeho maloletým dieťaťom je takým významným

činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, že je potrebné, aby mu ustúpili niektoré iné záujmy,
prípadne oprávnenia dotknutých osôb. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nedostatočne
prihliadol na vyššie uvedené hľadiská pri určení úpravy styku otca s maloletou A..

16. Z obsahu spisu vyplynulo, že maloletá A. pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí od júna

2020 nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom OS Komárno, č.k. 9P/55/2021-192 bol upravený výkon
rodičovskýchprávapovinnostíkmaloletejschválenímrodičovskejdohody,ktoroubolamaloletá zverená
do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné a upravený styk s maloletou na každý 1.,
2. a 3. víkend v mesiaci od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a osobitne počas Vianočných
sviatkov a letných prázdnin (okrem bežného styku aj druhý víkend v mesiaci v nedeľu od 18.00 hod.

do konca celého tretieho týždňa v mesiaci júl aj august do nedele do 18.00 hod.). Takto upravený styk
sa realizuje bez problémov, maloletá má s otcom vytvorený pekný citový vzťah, čo potvrdila i matka.
Otec má k realizácii styku s maloletou vytvorené vhodné podmienky, v domácnosti otca má maloletá
mladšieho brata I. a je v jej záujme, aby sa jej vzťah so súrodencom mohol rozvíjať rovnako ako so
súrodencom, ktorého má v domácnosti matky. Maloletá A. dovŕši v júni 2025 sedem rokov, od poslednej

úpravy vyrástla, navštevuje základnú školu. Odvolací súd nevidel žiaden dôvod, pre ktorý by nebolo
vhodné úpravu styku otca s maloletou zmeniť, keď otec javí o maloletú a podieľanie sa na jej výchove
záujem. Otec má tiež právo podieľať sa v rámci svojho výchovného pôsobenia na maloletú aj na jej
vyučovacom procese a príprave na vyučovanie, preto odvolací súd považoval za dôvodné upraviť styk
aj počas pracovných dní a nie len počas víkendov. Vzdialenosť medzi bydliskami rodičov je minimálna, 5

km, takže ani presúvanie maloletej nemôže byť pre ňu enormne zaťažujúce. Styk počas Vianoc rodičia
nenamietali, tento odvolací súd ponechal upravený tak, ako sa na ňom rodičia pri poslednej úprave
dohodli. Styk počas letných prázdnin odvolací súd nepovažoval za vyhovujúci a preto čas prázdnin
rozdelil rovnomerne medzi oboch rodičov.

17. Odvolací súd vzhľadom k uvedenému napadnutý rozsudok v časti úpravy styku podľa § 388 CSP
zmenil a styk otca s maloletou upravil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

18. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení
s ust. § 52 CMP.

19. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).