Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/217/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517223293
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7517223293.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Július Tóth a sudcov JUDr. Mareka

Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej, v spore žalobcu: AGRO ORAV, s.r.o., so sídlom Hospodársky dvor
Gyňov 193, 044 14 Gyňov, IČO: 48 175 609, právne zastúpený: CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., so sídlom
Krmanova 6, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 857 416, proti žalovanému: MOLD-
TRADE GROUP, s.r.o. so sídlom Cestice 1023, 044 71 Cestice, IČO: 45 281 262, právne zastúpený:
Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4E, 040 01 Košice - mestská časť
Juh, IČO: 47 244 488, o zaplatenie 8.072,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 10.5.2023, č. k. 8Cb/195/2017-569, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice-okolie, č. k. 8Cb/195/2017-569 zo dňa 10.5.2023.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

III. Z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 8.072,40 eur. Žalobca
tvrdil, že v roku 2016 bol výlučne oprávnený užívať pozemky uvedené v prílohe č.1 pripojenej ku
žalobe, v katastrálnych územiach A., A., B., C., D., E., F., F., G., G., H. I. J., ktoré boli identifikované
v prílohách podnájomných a nájomných zmlúv v celkovej výmere 435005 m2 t.j. 43,5 hektárov

(ďalej aj ako predmetné pozemky). Tvrdil, že predmetné pozemky neoprávnene bez akéhokoľvek
právneho titulu užíval žalovaný, čím mala žalobcovi vzniknúť škoda vo forme ušlého zisku v uplatnenej
celkovej výške vyčíslená na základe znaleckého posudku č. 16/2016 vypracovaného znalkyňou Ing.
Bibiánou Mrázovou. Žalobca právne odôvodnil vznik jeho nároku na náhradu škody - ušlého zisku proti
žalovanému s poukazom na §§ 420 ods. 1, 442 ods. 1, 442 a 443 Občianskeho zákonníka.

2.1 Žalobca v žalobe tvrdil aj to, že uzavrel nájomné zmluvy za účelom realizácie svojej podnikateľskej

činnosti a to poľnohospodárskej výroby (pestovanie kukurice, pšenice, jačmeňa, cukrovej repy, repky
olejnej, slnečnice, tabaku a viniča). Žalobca chcel vykonať osev na pozemkoch, tieto však už boli
osiate a obrábané žalovaným. Poukázal na neodkladné opatrenie nariadené Okresným súdom Košice
- okolie sp. zn. 7C/671/2016 zo dňa 13.10.2016 (potvrdené Krajským súdom v Košiciach), ktorýmbola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do užívania nehnuteľností
uvedených v predmetnom uznesení.

3.Žalovanýnesúhlasilspodanoužalobou,argumentoval,žejehoužívacieprávokpozemkomvyplývazo
Zmluvy o spolupráci z 5.3.2015 uzatvorenej medzi MOLD – TRADE, spoločnosť s ručením obmedzeným
a žalovaným na dobu určitú do 31.12.2015 a z Dodatku č.1 ku Zmluve, ktorým sa predĺžila doba do
31.12.2016. Vyjadril sa, že nie sú naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu a neuznal výšku
ušlého zisku.

4. Žalobca v replike zotrval na svojej argumentácii v žalobe a vyjadril sa k zmluve, od ktorej žalovaný
odvodzoval svoj nárok na užívanie pozemkov.

5. Žalovaný v duplike trval na tom, že žalobcovi nevzniklo na rok 2016 užívacie právo k pozemkom.

6. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ustálil, že na základe nájomných a podnájomných
zmlúv zo dňa 31.12.2015 bol žalobca nájomcom/podnájomcom predmetných pozemkov, a to na dobu
určitú od 1.1.2016 do 31.12.2016, pričom jednotlivými dodatkami k nim bola ich platnosť predĺžená na
dobu neurčitú, resp. pri podnájomných zmluvách bola ich platnosť predĺžená na dobu 10 rokov (teda
od 1.1.2016 do 31.12.2026). Ďalej súd prvej inštancie mal preukázané, že predmetné pozemky počas

roka 2016 užíval žalovaný, teda ich poľnohospodárky obrábal, odvodzujúc svoje užívacie práva od
Zmluvy o spolupráci z 5.3.2015 uzatvorenej medzi MOLD- TRADE spoločnosť s ručením obmedzeným
a žalovaným na dobu určitú do 31.12.2015 a z Dodatku č. 1 ku zmluve, ktorým sa predĺžila doba
do 31.12.2016. Dňa 11.5.2016 podal žalovaný žiadosť na Pôdohospodársku platobnú agentúru (ďalej
ako PPA). Napokon súd prvej inštancie ustálil, že konateľka žalobcu dňa 15.6.2016 vyšla s K. L. na

predmetné pozemky za účelom ich obhliadky pred obsiatím pohánkou (vychádzajúc z jej výpovede
v trestnom konaní). Žalobca taktiež podal dňa 16.5.2016 žiadosť na PPA, v ktorej uvádzal, že na
predmetných pozemkoch bude pestovať pohánku.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 2, § 261 ods. 1, §

373, § 374 ods. 1 až 3, § 378 až § 380, § 757 Obchodného zákonníka a uviedol, že sporové
strany sú podnikateľmi a predmetom ich podnikania je aj poľnohospodárska výroba vrátane predaja
nespracovaných poľnohospodárskych výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja a
poľnohospodárska prvovýroba. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným
ako obchodnoprávny, týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti, ktorý vznikol na základe porušenia

zmluvných povinností. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že úprava náhrady škody v Obchodnom
zákonníku je koncipovaná so zreteľom na porušenie povinností z obchodných záväzkových vzťahov.
Ide o komplexnú úpravu, čo podľa súdu prvej inštancie znamená, že pre uvedenú oblasť vzťahov
neprichádza do úvahy použitie ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka.

8. V rozsudku súd prvej inštancie tiež uviedol, že zodpovednosť za škodu podľa ustanovení Obchodného
zákonníka je objektívnou zodpovednosťou, ktorej predpokladmi sú: porušenie povinností zo záväzku
(alebo inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku), vznik škody, príčinná súvislosť
medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Vo vzťahu k prvému predpokladu súd prvej inštancie
uviedol, že žalovaný neporušil svojim konaním žiadny záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným

týkajúci sa predmetných pozemkov, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným neexistoval záväzkový
vzťah týkajúci sa predmetných pozemkov v rozhodnom období, teda v roku 2016, nakoľko žalobca
odvodzuje svoje užívacie práva z nájomných a podnájomných zmlúv uzatvorených s K. L., SHR a
spoločnosťami AGRO OR, s.r.o. a AGRO-ORAV, s.r.o., zatiaľ čo žalovaný odvodzuje svoje užívacie
práva k predmetným pozemkom zo Zmluvy o spolupráci z 5.3.2015 uzatvorenej medzi MOLD - TRADE

spoločnosť s ručením obmedzeným a žalovaným na dobu určitú do 31.12.2015 a z Dodatku č. 1 ku
zmluve, ktorým sa predĺžila doba do 31.12.2016. Medzi sporovými stranami neexistoval žiadny právny
vzťah týkajúci sa predmetných pozemkov, z porušenia ktorého by žalobcovi mohla vzniknúť škoda.
Vo vzťahu k vzniku škody súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepreukázal záujem pestovať na
predmetných pozemkoch plodiny uvedené v znaleckom posudku, ktorý mal preukázať výšku vzniknutej

škody. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca nepreukázal žiadnu aktivitu smerujúcu k pestovaniu
plodín uvedených v znaleckom posudku. Z výpovede konateľky žalobcu, ako aj svedka K. L. vyplynulo,
že z dôvodu nižšej nákladovosti a obavy zo zničenia úrody žalobca zasial v roku 2016 na predmetných
pozemkoch náhradnú plodinu - pohánku, čo deklaroval aj žiadosťou na PPA. Žalobca listinnými dôkazmia to: objednávkami na vytýčenie lomových bodov parciel, objednávkami na poľnohospodárske služby,
záznamami o prevádzke stroja ani faktúrami z rokov 2017, 2020 a septembra 2016, nepreukázal,
že by na predmetných pozemkoch mal v roku 2016 záujem pestovať plodiny uvádzané v znaleckom

posudku. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 24.6.2016 vyplýva, že konateľka žalobcu sa v júni
2016 dozvedela o tom, že predmetné pozemky už obhospodaroval žalovaný. V tomto čase už nebolo
možné, aby zasial plodiny uvádzané v znaleckom posudku, čo potvrdil aj samotný žalobca. Žalobca tak
nepreukázal, že by mu konaním žalovaného vznikla škoda vo forme ušlého zisku tým, že by pestovaním
plodínuvádzanýchvznaleckomposudkuboldosiaholvroku2016znalkyňouvyčíslenýzisk8.072,40eur.

Poukázanie na skutočnosť, že v nasledujúcich rokoch žalobca plodiny uvádzané v znaleckom posudku
na predmetných pozemkoch pestoval, nie je spôsobilá preukázať záujem žalobcu pestovať tieto plodiny
aj v roku 2016. K tretiemu predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu súd prvej inštancie uviedol, že ak
žalobca nepreukázal, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť zo záväzkového vzťahu so žalobcom ako
ani inú povinnosť ustanovenú v Obchodnom zákonníku, ani nepreukázal vznik škody vo forme ušlého
zisku, nie je možné, aby medzi týmito predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu existovala nejaká

príčinná súvislosť.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému
žalovanému proti neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby
odvolací súd napádaný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil
dôvodmi uvedenými v ustanovení § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g) a h) CSP a teda tým, že
neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Žalobca v podanom odvolaní namietal správnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.
Uviedol, že žalovaný porušil povinnosti stanovené Občianskym zákonníkom a zákonom č. 504/2003
Z.z., a teda pre účely posúdenia vzniku nároku na náhradu škody sa použije § 420 Občianskeho
zákonníka a nie ustanovenia o náhrade škody normované v Obchodnom zákonníku a to § 373 a nasl.

Poukázal na vnútornú rozpornosť rozsudku, keď súd prvej inštancie tvrdil, že medzi sporovými stranami
je obchodnozáväzkový vzťah a následne súd prvej inštancie uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným
nie je záväzkový vzťah.

12. Žalobca tvrdil aj to, že preukázal vznik zodpovednosti žalovaného za škodu na ušlom zisku, teda

že ak by žalovaný porušujúc príslušnú právnu úpravu neužíval pozemky, ktoré mal v roku 2016 v
nájme a podnájme žalobca, a nezamedzil žalobcovi v užívaní pozemkov, tak by žalobca v roku 2016
na pozemkoch zasial a vypestoval plodiny špecifikované v znaleckom posudku a získal zisk stanovený
znaleckým posudkom, ktorý nedosiahol. Žalobca uviedol, že ako obchodná spoločnosť bol založený
na konci roka 2015 za účelom vykonávania poľnohospodárskej činnosti v podobe pestovania plodín

uvedených v znaleckom posudku. Žalobca po svojom vzniku uzavrel nájomné a podnájomné zmluvy
v roku 2015. Úmysel vykonávať na pozemkoch v roku 2016 poľnohospodársku činnosť v podobe
pestovania plodín uvedených v znaleckom posudku sa žalobca snažil preukázať aj tým, že tieto plodiny
pestoval na uvedených pozemkoch aj v roku 2017, 2018 a aj v súčasnej dobe. Pestovanie týchto plodín
bolo vzhľadom na umiestnenie pozemkov bežnou praxou. Žalobca od januára 2016 aktívne vykonával

činnosti smerujúce k tomu, aby mohol na predmetných pozemkoch vypestovať plodiny uvedené v
znaleckom posudku, a za tým účelom sa snažil vstúpiť na pozemky a zistiť ich stav, objednal si geodeta
a boli vytýčené geodetické body a hranice pozemkov, boli osadené tabule s uvedením, že iba žalobca
môže užívať pozemky, žalobca tiež objednal jednotlivé poľnohospodárske práce smerujúce k zasiatiu
a vypestovaniu plodín, vykonal na časti pozemkov v marci 2016 aj predsejbovú prípravu.

13. Žalobca spochybnil to, že by jeho konateľka na predmetných pozemkoch bola prvýkrát až v júni
2016, keď pravidelne konateľka žalobcu bola na pozemkoch od začiatku roka opakovane. Tu súd prvej
inštancie vytrhol uvedené z kontextu s inými vykonanými dôkazmi v tomto spore.14. Ďalej žalobca uviedol, že mu bolo bránené v užívaní pozemkov zo strany žalovaného a to aj
fyzickým útokom, k čomu predložil listinné dôkazy, čo bolo prekážkou a znemožnilo zasiatie plodín

v stanovených termínoch a vykonanie stanovených agrotechnických operácií. Opätovne poukázal na
spomínané neodkladné opatrenie.

15. K zasiatiu pohánky žalobca uviedol, že bol pripravený zasiať plodiny, ktoré sú uvedené v znaleckom
posudku. Keďže sa spory so žalovaným nepodarilo urovnať a čas pokročil, žalobcovi už v čase podania

žiadosti na PPA bolo zrejmé, že plodiny nevypestuje. Okolnosti ho donútili v žiadosti na PPA označiť
a reálne zasiať pohánku, ktorá je vhodná pre náhradný osev a vysieva sa v druhej polovici mája až v
polovici júla. Aj keď žalobca osev pohánky uskutočnil, pohánka sa nevypestovala, pretože chemickým
a mechanickým spracovaním zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k jej rastu a dopestovaniu.

16. K zavineniu žalovaného ako predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu podľa §

420 Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že spoločnosť MOLD - TRADE spoločnosť s ručením
obmedzeným, od ktorej žalovaný odvodzoval v konaní svoje užívacie právo, bola už vo februári 2015
vyzvaná zo strany spoločnosti AGRO - OR s.r.o. a K. L. - SHR na odovzdanie pozemkov, čo podľa §
12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. zakladalo povinnosť žalovaného vrátiť pozemok do 30 dní po zbere
úrody. Žalovaný si tak musel byť vedomý toho, že v roku 2016 nemôže užívať pozemky, a ak ich v roku

2016 užíval, tak konal úmyselne protiprávne.

17. Žalobca považoval rozsudok súdu prvej inštancie za arbitrárny, nepresvedčivý a teda za
nepreskúmateľný, čím mu súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil uskutočňovať
jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril a poukázal, že základnou skutočnosťou, ktorá je rozhodujúca pre
posúdenie veci, je to, či žalobca preukázal predpoklady pre priznanie nároku na náhradu ušlého zisku. V
priebehu sporu žalobca, ako subjekt povinný uniesť dôkazné bremeno, nepreukázal, že na jeho strane
došlo k ušlému zisku a zároveň nepreukázal ani skutočnosť, že by k údajnému ušlému zisku došlo

výlučne z dôvodu protiprávneho konania žalovaného.

18.1 Žalovaný poukázal, že žalobca preukazuje vznik škody na ušlom zisku len znaleckým posudkom o
predpokladanej výške ušlého zisku pri pestovaní určitého druhu plodín (kukurica, pšenica, atď.), pričom
nepreukázal vykonanie žiadnych krokov predchádzajúcich samotnému pestovaniu práve týchto plodín.

Skutočnosť, že žalobca tieto plodiny pestoval následne od roku 2017, nepreukazuje, že k ušlému zisku
za rok 2016, ktorého priznania sa žalobca v tomto spore domáha, skutočne došlo. Bolo preukázané, že
žalobca mal záujem a reálne aj začal s pestovaním inej plodiny - pohánky. Znalecký posudok pestovanie
tejto plodiny nezohľadňoval.

18.2 Ďalej žalovaný uviedol, že bolo preukázané, že žalobca nemal zabezpečený prístup k predmetným
pozemkom, a teda aj v prípade, ak by žalovaný predmetné pozemky neužíval, nemohol by žalobca
vykonávať na predmetných pozemkoch poľnohospodársku výrobu.

18.3 Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k príčinnej súvislosti, a to jednak

z dôvodu, že nepreukázal vznik samotného ušlého zisku, ktorý by mohol byť predmetom posúdenia vo
vzťahu k protiprávnemu konaniu a zároveň žalobca nepreukázal, že ušlý zisk je následkom, ktorému
predchádzalo výlučne bezprostredné konanie žalovaného. Žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno
ani vo vzťahu k preukázaniu existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a údajnou
vzniknutou škodou vo forme ušlého zisku.

19. Žalovaný zdôraznil, že predmetné pozemky užíval na základe Zmluvy o spolupráci z roku 2008
uzatvorenej medzi K. L., SHR a AGRO OR, s.r.o. na jednej strane a AGRO VALALIKY a.s. a MOLD -
TRADE spoločnosť s ručením obmedzeným na strane druhej ako aj Memoranda o porozumení zo dňa
6.5.2015 uzatvoreného medzi rovnakými subjektami, teda nekonal protiprávne a užívanie pozemkov

nebolo nezákonné aj keď následne bolo Memorandum o porozumení súdom posúdené ako neplatný
právny úkon.20. Výzva žalobcu na upustenie od užívania pozemkov, bola žalovanému adresovaná až 12.8.2016. V
zmysle § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. bol žalovaný povinný vrátiť tieto pozemky žalobcovi do 30
dní od zberu úrody v roku 2016, čo aj urobil. Ak žalobca poukazoval na výzvu z februára 2015, žalovaný

jej existenciu spochybnil. Uviedol, že v roku 2015 mu bolo zo strany žalobcu doručené len Odstúpenie
od nájomných zmlúv a nie výzva na odovzdanie pozemkov. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

21. V odvolacej replike a duplike sporové strany zotrvali na svojej predošlej argumentácii.

22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

23. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

24. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces; či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
predpisy; či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení

rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 78/05).

25. Odvolací súd k tvrdeniu žalobcu, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny,

nepresvedčivý a tým nepreskúmateľný, čím došlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý súdny
proces, udáva, že nie je dôvodné.

26. Z pohľadu odvolacích dôvodov nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje nesprávnosť postupu
súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva v zmysle § 365 ods.

1 písm. b) CSP.

27. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

28. Rozhodnutie súdu musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami
strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto
obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Súd
by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery,
ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé. Odôvodnenie má

byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho
bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.29. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým
spôsobomazakýchdôvodovdospelkukonkrétnemurozhodnutiu.Povinnosťousúdujevodôvodnenísa
vysporiadať tiež s rozhodujúcimi argumentmi strán. V danom prípade súd prvej inštancie uviedol, čoho

sa žalobca domáhal a na základe akých skutkových tvrdení. Uviedol aj postoj protistrany, vymenoval
všetky predložené listiny a označil, aké prostriedky procesného útoku použili sporové strany. Uviedol
skutkové a právne posúdenie, pričom kvalifikoval vzťah sporových strán ako obchodnoprávny a konanie
akouplatnenienáhradyškodynaušlomzisku.Vysvetlil,aképrávnenormynavecaplikovalakonštatoval,
ktoré predpoklady pre úspech v spore bolo nevyhnutné preukázať. Následne sa týmito kritériami

súd prvej inštancie zaoberal a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal porušenie povinnosti zo
záväzkovoprávneho vzťahu, nepreukázanie možnosti dosiahnutia tvrdeného ušlého zisku pri bežnom
chode vecí, keďže zo strany žalobcu nebol preukázaný skutočný zámer pestovať na predmetných
pozemkoch poľnohospodárske plodiny, tak ako sú uvedené v predloženom znaleckom posudku, a
teda aj nepreukázanie príčinnej súvislosti. Súd prvej inštancie uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal
a ako ich vyhodnotil. Odvolací súd teda uzatvára, že rozsudok súdu prvej inštancie je odôvodnený

v súlade s § 220 ods. 2 CSP, pričom nejaví prvky arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti. Nemožno
preto konštatovať, že by rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval zásadné vysvetlenie podstatných
dôvodov pre jeho rozhodnutie, a že by tak bol naplnený predpoklad pre prípustnosť odvolania z dôvodu
nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR.

30. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nemal v pláne pestovať v roku 2016 na predmetných
pozemkoch plodiny označené v znaleckom posudku (pšenica, kukurica, jačmeň, repka olejná a
slnečnica). Žalobca mal predmetné pozemky v užívaní až od začiatku roku 2016, a v tej dobe nemohol už
vykonať jesennú sadbu. Žalobca tvrdil, že bol pripravený vykonať jarnú sadbu, keďže predmetné plodiny
je možné vysadiť aj na jar. Žalobcove tvrdenia v prebiehajúcom spore boli však vzájomne rozporné.

V žalobe tvrdil, že mal záujem sadiť na predmetných pozemkoch v máji 2016, kedy však zistil, že na
pozemkoch už je realizovaná výsadba. Po námietkach, ktoré vyslovil žalovaný, že by už v danom čase
výsadbu realizovať nestihol, žalobca uviedol ďalšie skutkové tvrdenia, podľa ktorých si už vo februári
2016 objednal geodetické práce a následne si objednal vykonanie celoročných poľnohospodárskych
prác na pozemkoch, ktoré zahŕňajú predsejbovú prípravu, hnojenie, sejbu, chemické ošetrenie, zber,

podmietku a smykovanie. Žalobca teda uvádzal, že už pred plánovanou výsadbou v máji 2016 vykonal
prostredníctvom inej osoby predsejbovú prípravu, avšak nevysvetlil, ako je možné, že do mája 2016
nevedel, že na predmetných pozemkoch už bola realizovaná výsadba. Na jednej strane teda žalobca
tvrdil, že už od začiatku roka sa chystal na pestovanie a na strane druhej uvádzal, že až v máji mu bolo
znemožnené realizovať výsadbu. Žalobca tak až v máji zistil, že na predmetných pozemkoch bola už

zrealizovaná výsadba iným subjektom, hoci už predtým tvrdil na predmetných pozemkoch uskutočnenie
predsejbovej prípravy.

31. Žalobca predložil objednávku geodetických prác, objednávku poľnohospodárskej činnosti na rok
2016, faktúry z roku 2020, za účelom preukázania záujmu o výsadbu na predmetných pozemkoch v

roku 2016, čím chcel preukázať, že bol schopný do 3 dní od objednávky zabezpečiť si sadivo a predložil
aj ďalšie doklady, ktoré preukazovali, že od roku 2017 vykonával poľnohospodársku činnosť na týchto
pozemkoch. Súd prvej inštancie správne ustálil, že žiadne z týchto dokladov nepreukázali, že by žalobca
vykonával úkony smerujúce k poľnohospodárskej činnosti na predmetných pozemkoch v roku 2016
pestovaním plodín vymedzených v znaleckom posudku. S týmto posúdením súdu prvej inštancie súhlasí

aj odvolací súd. Odvolací súd poukazuje, že žalobca počas celého sporu neuviedol, ktorú konkrétnu
plodinu, či plodiny chcel na predmetných pozemkoch pestovať. Poukázal len na znalecký posudok Ing.
Mrázovej ohľadne poľnohospodárskych plodín v znaleckom posudku uvedených, kde sú však uvedené
všeobecne plodiny, ktorých pestovanie prichádza do úvahy v kukuričnej výrobnej oblasti. Objednávku,
ktorou si žalobca objednal u spoločnosti AGRO OR, s.r.o. poľnohospodárske práce, žalovaný dôvodne

spochybnil tým, že z objednávky nie je zrejmé a nemožno zistiť akých poľnohospodárskych prác, na
akých pozemkoch sa týka a zároveň ide o spoločnosť personálne prepojenú so žalobcom. Ďalšie listinné
dôkazy a to doklady z nasledujúcich rokov preukazujú len poľnohospodársku činnosť žalobcu v týchto
rokoch a pre posudzovaný rok 2016 nie sú právne významné.

32. Odvolací súd k žalobcom predloženým odborným článkom z internetu, z ktorých malo vyplývať,
že pestovanie slnečnice, repky, jačmeňa, kukurice a pšenice je možné aj pri ich jarnej výsadbe. Z
týchto článkov (na č.l. 358-378 spisu) vyplýva, že jarná repka olejná sa sadí najneskôr do začiatku
apríla, jačmeň čo najskôr na jar, kukurica do mája, kedy sa už vysádzajú len priesady kukurice,slnečnica v polovici apríla a jarná pšenica do konca marca. Z uvedeného je zrejmé, že ak žalobca
chcel vykonať sadbu až v máji, mohol úspešne zasadiť už len kukuricu, ktorú by musel vysadiť vo
forme sadeníc, čo sa vzhľadom na veľkosť výmery predmetných pozemkov (viac než 200 hektárov) javí

ako málo pravdepodobné. V mesiaci máj nebolo možné realizovať s úspechom sadbu inej spomínanej
poľnohospodárskej plodiny.

33. Skutkový záver súdu prvej inštancie, že žalobca nemal v pláne pestovať v roku 2016 na predmetných
pozemkoch plodiny, s ktorými sa počíta v znaleckom posudku je preto správny a zodpovedajúci

vykonanému dokazovaniu. Nie je dôvodné a ani preukázané žalobcom prezentované tvrdenie, že už
od januára (prostredníctvom tretej osoby) realizoval poľnohospodárske úkony smerujúce k výsadbe
poľnohospodárskych plodín na predmetných pozemkoch, keď pri týchto prácach by zistil, že polia sú už
obsiate a výsadba a realizácia poľnohospodárskej činnosti v roku 2016 už nie je možná. Ak by žalobca
začal s poľnohospodárskou činnosťou na predmetných pozemkoch až v máji 2016, už to bolo pre riadnu
úrodu roku 2016 akejkoľvek plodiny uvedenej v znaleckom posudku neskoro.

34. Odvolací súd nespochybňujúc správnosť znaleckého posudku udáva, že jeho výpovedná hodnota
je však relevantná k poľnohospodárskej výrobe v bežnom kalendárnom roku, kedy prebieha zabehnutá
poľnohospodárska činnosť v kukuričnej výrobnej oblasti. Znalecký posudok nereflektoval na zásadnú
skutočnosť tohto sporu, a to, že žalobca sa stal oprávneným užívať predmetné pozemky až

na začiatku roku 2016. Za týchto okolnosti nemohol vykonať štandardnú jesennú výsadbu a ani
iné poľnohospodárske úkony, ktoré sa vykonávajú v predchádzajúcom kalendárnom roku (napr.
orba, hnojenie, chemické ošetrenie a podobné úkony). V znaleckom posudku nebola zohľadnená
ani skutočnosť, že žalobca podľa jeho vyjadrení plánoval realizovať výsadbu až v máji 2016
(nakoniec realizoval výsadbu pohánky), čím však nestihol štandardné termíny výsadby väčšiny

poľnohospodárskych plodín, ktoré v znaleckom posudku znalkyňa uvádza. Za tejto situácie, po
zohľadnení vyššie uvedeného tento znalecký posudok nemá potenciál byť vierohodným dôkazom pre
ustálenie výšky uplatneného ušlého zisku, čo v spore namietal a zdôrazňoval aj žalovaný.

35. Odvolací súd poukazuje na správny záver súdu prvej inštancie keď uviedol, že zo všetkých zistení

z priebehu sporu vyplýva, že žalobca nepreukázal, že by na predmetných pozemkoch v roku 2016
vykonával poľnohospodársku činnosť pestovaním pšenice, jačmeňa, kukurice, slnečnice či repky, ak by
mutoneboloznemožnenéžalovaným.Tvrdeniežalovaného,žežalobcanebolpripravenývprvejpolovici
roku 2016 k poľnohospodárskej činnosti na predmetných pozemkoch, keďže nevykonal predsejbovú
prípravu a nevykonal výsadbu do mája 2016 možno považovať za preukázané. Skutočnosť, že žalobca

neskoro zistil, že na predmetných pozemkoch už vykonáva poľnohospodársku činnosť žalovaný sa
v kontexte zistených a preukázaných skutočností javí ako najviac pravdepodobná.

36. Odvolací súd udáva, že predpokladom na u´spesˇné uplatnenie na´roku na na´hradu sˇkody je
preuka´zanie porusˇenia pra´vnej povinnosti, vzniku sˇkody a príčinnej su´vislosti medzi porušením

právnej povinnosti a na´sledkom (vzniknutou sˇkodou). Príčinna´ su´vislosť musí byť nielen tvrdena´, ale
musí byť bezpečne preuka´zana´, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazna´ povinnosť a
dôkazné bremeno, ty´kaju´ce sa príčinnej su´vislosti v civilnom procese, zaťazˇuje v za´sade tu´ stranu,
ktorej tvrdenie ma´ byť preuka´zané, teda posˇkodeného.

37. Odvolací su´d ďalej uda´va, zˇe pri posudzovaní príčinnej su´vislosti, sa zisťuje či protipra´vny u
´kon sˇkodcu a vzniknuta´ sˇkoda su´ vo vza´jomnom pomere príčiny a na´sledku a na´sledne posu´di,
medzi aky´mi skutkovy´mi okolnosťami sa ma´ ich existencia zisťovať. Usˇly´ zisk je ujma spočívaju´ca
v tom, zˇe u posˇkodeného nedosˇlo v dôsledku sˇkodnej udalosti k rozmnozˇeniu majetkovy´ch hodnôt,

hoci sa to s ohľadom na pravidelny´ beh vecí dalo očaka´vať. Usˇly´ zisk sa neprejavuje zmensˇením
majetku posˇkodeného (u´bytkom aktív, ako je tomu pri skutočnej sˇkode), ale stratou očaka´vaného
prínosu. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnozˇenia majetku, lebo musí byť naisto postavené,
zˇe pri pravidelnom behu vecí (nebyť protipra´vneho konania sˇkodcu alebo sˇkodnej udalosti) mohol
posˇkodeny´ dôvodne očaka´vať zväčsˇenie svojho majetku, ku ktorému nedosˇlo pra´ve v dôsledku

konania sˇkodcu. Len vsˇeobecné tvrdenie o strate podnikateľskej prílezˇitosti bez ďalsˇieho nemôzˇe
byť za´kladom pre vznik na´roku na na´hradu usˇlého zisku, a to ani v prípade ak by boli dôsledkom
protipra´vnej udalosti (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/195/2015).38. Odvolací súd uzatvára, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že pri pravidelnom behu vecí
(nebyť škodnej udalosti) mohol dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku o žalovanú sumu. Možno

však uzavrieť, že žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol. Pri pravidelnom priebehu veci, nebyť aj
protiprávneho konania žalovaného, by žalobca na predmetných pozemkoch nestihol vykonať výsadbu
tak, aby dosiahol ušlý zisk určený v znaleckom posudku Ing. Mrázovej. Súd prvej inštancie tak dospel
k správnym skutkovým záverom.

39. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu žalobou uplatneného nároku súd prvej inštancie ustálil, že došlo k
uplatneniu obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej povinnosti. Súd
prvej inštancie vec právne kvalifikoval podľa § 373 Obchodného zákonníka keď nesprávne uviedol, že
aplikácia § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) je, vzhľadom na komplexnú úpravu náhrady
škody v Obchodnom zákonníku (ďalej aj ObZ) vylúčená. S týmto konštatovaním súdu prvej inštancie sa

odvolací súd nestotožňuje a udáva nasledovné:

40. Obchodný zákonník v §§ 373 až 386 upravuje náhradu škody len za porušenie povinnosti
zo záväzkových vzťahov upravených v Obchodnom zákonníku. Všeobecným a nevyhnutným

predpokladom jej vzniku je existencia obligačného vzťahu medzi škodcom a poškodeným. Obchodný
zákonník neobsahuje osobitnú úpravu zodpovednosti za škodu z porušenia všeobecne ustanovenej
právnej povinnosti (tzv. mimozmluvnú, deliktuálnu zodpovednosť). Občiansky zákonník naproti tomu
obsahuje všeobecnú úpravu zodpovednosti za škodu v § 420, v ktorom je stanovená zodpovednosť za
škodu porušením právnej povinnosti všeobecne, teda tak záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej.

41. V Občianskom zákonníku je úprava všeobecnej zodpovednosti za škodu v § 420
za porušenie akejkoľvek právnej povinnosti. Na rozdiel od zodpovednosti za škodu v Obchodnom
zákonníku, zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ vzniká nielen pri porušení povinnosti zo

záväzkového vzťahu, ale aj inej akejkoľvek právnej povinnosti. Aplikácia všeobecnej zodpovednosti
za škodu podľa § 420 OZ prichádza do úvahy vtedy, ak podnikateľ spôsobí škodu inému podnikateľovi
porušením povinnosti stanovenej v inom právnom predpise ako v Obchodnom zákonníku a z tohto
osobitného právneho predpisu nevyplýva niečo iné. Ak osobitný predpis neodkazuje ohľadne
zodpovednosti za škodu na Obchodný zákonník, posudzuje sa zodpovednosť podľa § 420 OZ. Takto

vzniknutý zodpovednostný záväzkový vzťah je však vzťahom obchodnoprávnym, a preto sa s výnimkou
predpokladov zodpovednosti v ostatnom spravuje aj ustanoveniami Obchodného zákonníka. Na rozdiel
od Obchodného zákonníka zodpovednosť za škodu v § 420 OZ je zodpovednosť subjektívna, pri ktorej
sa vyžaduje zavinenie, i keď toto je zákonom prezumované. Škodca sa môže vyviniť (exkulpovať), ak
preukáže, že škodu nezavinil. Toto ustanovenie je dispozitívne, a preto ho zmluvné strany môžu vylúčiť

alebo sa od neho odchýliť.

42. V Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 120/2011 zo dňa 16.06.2011,
sa konštatuje, že Obchodný zákonník obsahuje iba komplexnú úpravu náhrady škody spôsobenej

porušením povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu, takže táto úprava vylučuje aplikáciu
adekvátnych ustanovení Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník však neupravuje problematiku
zodpovednosti za škodu v celom rozsahu, a preto ak nie je náhrada škody upravená v Obchodnom
zákonníku,potomvzmysle§1ods.2Obchodnéhozákonníkatrebaajnapodnikateľskévzťahyaplikovať
ustanovenia o zodpovednosti za škodu z Občianskeho zákonníka, a to najmä ustanovenia o všeobecnej

povinnosti predchádzať škodám (§ 415), o všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl.), ako aj
o zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom (§ 424 a nasl.).

43. Keďže predmetom tohto sporu je nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku, ktorá škoda mala

žalobcovi vzniknúť tým, že žalovaný neoprávnene, t. j. bez právneho titulu užíval pozemky, vo vzťahu
ku ktorým mal užívacie právo žalobca a na ktorých by poľnohospodárskou činnosťou dosiahol ním
vyčíslenýzisk,jezrejmé,žežalobcavymedzilporušenieprávnejpovinnostizostranyžalovanéhoakotzv.
mimozáväzkové. Zodpovednosť za porušenie mimozmluvnej povinnosti je upravená len v Občianskomzákonníku, aplikáciou § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka na daný spor je nutné aplikovať § 420 a nasl.
OZ.

44. Odvolací súd za dôvodnú považuje námietku žalobcu uvedenú v odvolaní, že rozsudok súdu prvej
inštancie trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia, avšak zároveň udáva, že toto nesprávne právne
posúdenie nemá vplyv na vecnú správnosť zamietavého výroku rozsudku súdu prvej inštancie i keď
z dôvodu iného právneho posúdenia.

45. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní posudzoval a vyhodnotil, či sú naplnené predpoklady
zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. ObZ, a to a) porušenie povinností zo záväzku (alebo
inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku), b) vznik škody a c) príčinná súvislosť
medzi vznikom škody a porušením povinnosti, pričom dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady

zodpovednosti za škodu. Pre vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka je
nevyhnutné naplnenie sčasti totožných predpokladov, a to a) porušenie právnej povinnosti, b) vznik
škody, c) zavinenie a d) príčinná súvislosť medzi zavineným porušením právnej povinnosti a vznikom
škody. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom spore (hoci by aj bolo preukázané zavinené
porušenie právnej povinnosti žalovaným) je správny záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní vzniku

škody v uplatnenej výške, keď nie sú kumulatívne naplnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti
za škodu na ušlom zisku podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Za týchto okolností odvolací súd, podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok su´du prvej insˇtancie v napadnutom I. vy´roku ako vecne spra´vny.
Taktiezˇ potvrdil vy´rok rozsudku su´du prvej insˇtancie o trova´ch konania (II. vy´rok), ako vecne spra
´vny.

46. O návrhu žalobcu zo dňa 29.7.2024 na prerušenie konania (žalobca ho odôvodňoval mimosúdnymi
rokovaniami strán sporu), rozhodol odvolací súd tak, že návrh na prerušenie konania zamietol (§ 162
ods. 3 CSP). S návrhom na prerušenie konania žalovaný nesúhlasil. Zo strany žalobcu išlo o návrh,

ktorému nebolo možné vyhovieť keď ako jediný fakultatívny dôvod na prerušenie konania zákon v § 164
CSP uvádza dôvod, že prebieha konanie súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

47. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

48. TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpenýadvokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo
člen vysokoškolské právnické 2Cob/99/2023 10 vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP. V dovolaní
podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).