Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123268276
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6123268276.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.
XX. XXXX XXXX, bytom D., D. E. XXXX/XXX, právne zastúpená F., G., E. & H., D., so sídlom A., I. J.
X, IČO: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1/ C. K. H., nar. XX. XXXX XXXX, bytom I. D., L. XXXX/XX, 2/
M. H., nar. XX. XXXX XXXX, bytom N. XXX, obaja právne zastúpení E. O. P., advokátka, so sídlom I.
D., K. XX, IČO: XX XXX XXX, o žalobe žalovaných 1/, 2/ na obnovu konania Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 20Up/1242/2021, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 7C/19/2023-190 zo dňa 4. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/19/2023-190 zo dňa 4. apríla 2024 vo výroku
I. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni u k l a d á povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich
výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej „okresný súd“, alebo „súd prvej
inštancie“) výrokom I. rozhodol, že „Súd povoľuje obnovu konania vedeného Okresným súdom Banská

Bystrica pod sp. zn. 20Up/1242/2021 voči žalovanému 2/“, výrokom II. „Súd žalobu žalovanej 1/ na
obnovu konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 20Up/1242/2021 odmieta“,
výrokom III. „Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100% v
lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania
žalovaného 2/“, výrokom IV. „Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
100% v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov
konania žalobcu“.

1.1 Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 397 písm. a) až f), § 398, § 400, § 403
ods. 1 a 2, § 404, § 413 ods. 1, § 149, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní sa žalobou domáhali proti žalobkyni
obnovy konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 20Up/1242/2021,

v ktorom bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 20Up/1242/2021 zo dňa 27. septembra 2022 (ďalej len
„platobný rozkaz“), ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť vo vzťahu k žalovanému 2/ dňa 19.
októbra2022,vspojenísuznesenímOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.20Up/1242/2021zodňa1.decembra 2022, právoplatným dňa 3. januára 2023. Žalovaní obnovu konania odôvodňovali s poukazom
na ust. § 397 písm. a), b) CSP.

1.3 Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že zo strany žalovanej 1/ bola žaloba na obnovu
konania podaná voči rozhodnutiu, ktoré nemožno napadnúť žalobou na obnovu konania. Vzhľadom
na to súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania žalovanej 1/ podľa § 413 ods. 1 písm. c) CSP
odmietol. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný 2/ bol oprávnený podať žalobu na obnovu konania,
ktorú podal proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť žalobou na obnovu konania a dodržal aj zákonnú

lehotunapodaniežaloby.Súdprvejinštancietakpristúpilkskúmaniužalovaným2/uvádzanýchdôvodov
prípustnosti povolenia obnovy konania.

1.4 K naplneniu dôvodov na povolenie obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP súd prvej inštancie
uviedol, že z predložených listinných dôkazov, predovšetkým z platobného rozkazu, zistil, že tento
bol vydaný dňa 27. septembra 2022, čím bolo vo veci v pôvodnom konaní rozhodnuté. Platobný

rozkaz nadobudol právoplatnosť voči žalovanému 2/ dňa 19. októbra 2022. V konaní o vydanie
platobného rozkazu vychádzal súd z tvrdení žalobkyne a ňou predložených dôkazov. Nebolo sporné,
že žalobkyňa svoj nárok odôvodňovala titulom spoluvlastníckeho práva žalovaných 1/ a 2/ k spoločnej
nehnuteľnosti, ktorú nadobudli spolu s ťarchou, titulom dedenia po svojom právnom predchodcovi
(otcovi).ZrozhodnutiaQ.R.D.,katastrálnyodbor,(ďalejlen„kataster“)číslovkladuV10896/2021zodňa

27. decembra 2022 súd prvej inštancie zistil a mal preukázané, že uvedeným rozhodnutím bol povolený
vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území D., na liste vlastníctva č. XXXX, v
prospech žalobkyne, v podiele 1/3. Z tvrdení sporových strán mal súd prvej inštancie preukázané, že
išlo práve o ten spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3, od ktorého spoluvlastníctva žalovaných žalobkyňa
(ktorá ho rozhodnutím o povolení vkladu nadobudla do svojho vlastníctva) odvodzovala svoju alikvotnú

pohľadávku uplatnenú voči žalovaným 1/ a 2/, ktorý spoluvlastnícky podiel každý z nich nadobudol
titulomdedeniaposvojomotcovivrozsahuv1/6,vrátaneťarchyevidovanejvčasti„C“nalistevlastníctva
č. XXXX, pre katastrálne územie D., spočívajúcej v pohľadávke VUB a. s., vo výške 31 963,71 eur.
Pre konanie o povolení obnovy konania bola podstatná časová následnosť objektívnych skutočností
a na to nadväzujúcich úkonov sporových strán. Bolo nesporné, že uznesenie v dedičskom konaní

Okresného súdu Bratislava III, po poručiteľovi (otcovi žalovaných) sp. zn. 62D/41/2021, podľa doložky
právoplatnosti nadobudlo právoplatnosť dňa 29. júna 2021 (ďalej len „uznesenie o dedičstve“). Do
všeobecnej hodnoty majetku poručiteľa boli v danom čase zaradené aj nehnuteľnosti v katastrálnom
území D., evidované na liste vlastníctva č. XXXX, s ťarchou na nich viaznucej, ktoré zdedili žalovaní 1/
a 2/, každý v podiele 1/6. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol Okresnému súdu Banská Bystrica

doručený 30. novembra 2021 (po právoplatnosti uznesenia o dedičstve). Platobný rozkaz bol vydaný
dňa 27. septembra 2022. Žalovaná 1/ včas podaným odporom dosiahla jeho zrušenie. Voči žalovanému
2/ nadobudol právoplatnosť dňa 19. októbra 2022. Rozhodnutím katastra číslo vkladu V 10896/2021
zo dňa 27. decembra 2022 bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom
území D., na liste vlastníctva č. XXXX v prospech žalobkyne, v podiele 1/3. Keďže súd v základnom

konaní vychádzal z existencie spoluvlastníckeho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ a 2/, potom
predmetné rozhodnutie katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech
žalobkyne (ide o nehnuteľnosti, ktoré žalovaní po poručiteľovi zdedili), môže mať vplyv na rozhodnutie
v konaní o návrhu žalobkyne na vydanie platobného rozkazu, v ktorom si povinnosť žalovaných 1/ a /2
zaplatiť jej peňažnú pohľadávku, žalobkyňa odvodzovala práve od dedenia po poručiteľovi zdôrazňujúc,

že poručiteľ bol spoludlžníkom podľa zmluvy o poskytnutí úveru a práva a povinnosti z tejto zmluvy
po poručiteľovi prešli dedením na jeho právnych nástupcov. Keďže ku dňu doručenia platobného
rozkazu a počas plynutia lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu nebolo rozhodnuté o
návrhu žalobkyne na vklad vlastníckeho práva v konaní pod sp. zn. V 10896/2021, nemohla byť
obrana žalovaných založená na novom dôkaze, z ktorého vyplýva, že po poručiteľovi v skutočnosti

reálne nezdedili ani aktívum, ani naň nadväzujúce pasívum dedičstva, z ktorých svoju pohľadávku
vyvodzovala žalobkyňa. Súd prvej inštancie, s poukazom na ust. § 470 Občianskeho zákonníka uviedol,
že v prípade, ak ako aktívum dedičstva bol do dedičstva nesprávne zaradený spoluvlastnícky podiel
k nehnuteľnostiam, na ktorých viazla ťarcha, potom bola nesprávne do pasív dedičstva zaradená
aj daná ťarcha. Dedič pritom zodpovedá za dlhy poručiteľa iba do výšky nadobudnutého dedičstva.

Rozhodnutie z dedičského konania je potom práve takým rozhodnutím, z ktorého súd vychádzal pri
vydaní platobného rozkazu, (ktorého podstata bola však následne iným rozhodnutím zmenená) tak, že
platobný rozkaz vydal. Na tieto zistenia súdu v základnom konaní môže mať zásadný vplyv skutočnosť,
žežalovanívskutočnostinezdediliposvojompredkovianiaktívum,vpodobespoluvlastníckychpodielovk nehnuteľnostiam, a teda ani pasívum viaznucim na nehnuteľnostiach ako ťarcha (napr. judikát R
2/1983). V čase vydania platobného rozkazu tak súd nemohol zohľadniť skutočnosť, že žalovaní o
zdedený podiel na nehnuteľnostiach následne prídu na základe prejavenej vôle poručiteľa a následného

povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne. Súd prvej inštancie dodal, že ani skutočnosť
či mali alebo nemali žalovaní počas konania o vydanie platobného rozkazu vedomosť o prebiehajúcom
katastrálnom konaní, nemohla mať vplyv na konanie o vydanie platobného rozkazu, keďže rozhodnutie
v danom konaní (ktoré jediné mohlo toto konanie ovplyvniť) bolo vydané v prípade žalovaného 2/ až
po právoplatnom skončení konania o vydanie platobného rozkazu. Žalovaná 1/ sa touto skutočnosťou

brániť môže v prebiehajúcom konaní vedenom voči nej, avšak žalovaný 2/ tak v danom čase objektívne
urobiť nemohol. Keďže sa tak stalo po právoplatnom skončení pôvodného konania, súd mal za to, že
táto skutočnosť, tento dôkaz, je dôvodom na obnovu konania podľa § 397 písm. a) CSP a môže pre
žalovaného 2/ privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

1.5 Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba na obnovu

konania bola žalovaným 2/ podaná dôvodne, keďže je daný dôvod obnovy konania podľa § 397
písm. a) CSP. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a obnovu konania vedeného pod spisovou značkou
20Up/1242/2021 vo vzťahu k žalovanému 2/ povolil. Súd prvej inštancie pre úplnosť skonštatoval, že v
prípade povolenia obnovy konania sa právoplatnosťou rozsudku o povolení obnovy konania zo zákona
odkladá vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol

podľa § 255 ods. 12 CSP, t. j. pomerne podľa pomeru úspechu strán sporu. Žalovaný 2/ bol v konaní
voči žalobkyni úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal náhradu trov konania voči žalobkyni v
rozsahu 100%. Žalobkyňa bola v konaní úspešná vo vzťahu k žalovanej 1/ v celom rozsahu, a preto jej
súd priznal náhradu trov konania voči žalovanej 1/ v rozsahu 100%. V Súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd
rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa (ďalej aj len ako „odvolateľka“) prostredníctvom
svojho právneho zástupcu odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, pričom uviedla,
že rozsudok napáda vo výroku I. a III. a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu žalovaného 2/ na obnovu konania zamietne. V odvolaní
žalobkyňa uviedla, že si voči žalovaným neuplatňuje žiadne nároky po dátume 27. decembra 2022
(odkedy nadobudla nehnuteľnosť do spoluvlastníctva), preto podľa názoru žalobkyne rozhodnutie o
povolení vkladu vlastníckeho práva je vo vzťahu k posudzovaniu nároku žalobkyne voči žalovaným
irelevantné. Faktom totiž je, že žalovaná 1/ aj žalovaný 2/ boli do 27. decembra 2022 vlastníkmi

spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/3 v pomere k celku na nehnuteľnostiach vedených Okresným
úradom Senec, katastrálny odbor, v obci Senec, katastrálneho územia D., na liste vlastníctva č. XXXX,
ako pozemky registra „C“, parcelné č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 53 m2, parcelné
č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 364 m2, parcelné č. XXXX/XX, zastavaná plocha
nádvorie, o výmere 272 m2, a ako stavba (rekreačná chata), so súpisným č. XXXX, umiestnenej na

pozemku parcelné č. XXXX (ďalej aj len „nehnuteľnosť“). Prijatím dedičstva zo strany žalovaných prešiel
na žalovaných záväzok zo zmluvy o poskytnutí úveru číslo U1046175-13, s povinnosťou mesačných
splátok vo výške 364,70 eur v prospech banky (ďalej len „zmluva o úvere“). Zo zmluvy o úvere
vyplýva, že zomrelý poručiteľ a žalobkyňa boli ako spoludlžníci zaviazaní spoločne a nerozdielne. V
tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že si voči žalovaným uplatňuje iba posledných

36 mesačných splátok, a nie všetky (98) mesačné splátky, ktoré uhradila výhradne žalobkyňa. Je
zrejmé, že žalovaní po smrti poručiteľa (24. januára 2021) do právoplatného rozhodnutia katastra o
povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne (27. decembra 2022), už zodpovedajú za
dlhy nie z titulu prechodu dlhov po poručiteľovi, ale samostatne z titulu spoluvlastníckeho podielu k
nehnuteľnosti. Dlhy za poručiteľa boli len ku dňu smrti poručiteľa spätne. Žalovaní tak plne zodpovedajú,

že ako spoluvlastníci neuhradili (alikvotnú časť za január 2021, mesačné splátky za obdobie február
2021 až november 2022, alikvotnú čiastku za časť obdobia december 2022, t. j. 22 (24) splátok
ide plne na vrub žalovaných ako v tom čase spoluvlastníkov). Práve z titulu dedenia a následne
vlastníctva spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti si žalobkyňa uplatnila svoj nárok prostredníctvom
návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní voči žalovaným. Z tohto dôvodu je

rozhodnutie katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva zjavne skutkovo a právne irelevantné vo
vzťahu k uplatňovanému nároku v upomínacom konaní, keďže sa vzťahuje až na obdobie po vydaní
platobného rozkazu t. j. rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva nemá na nárok žalobkyne
uplatnený v upomínacom konaní žiaden vplyv. Žalobkyňa poznamenala, že uplatnené nároky sa týkajúobdobia kedy boli žalovaná 1/ a žalovaný 2/ povinní plniť v zmysle zmluvy o úvere, respektíve z
titulu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti a rozhodnutie katastra o povolení vkladu nemá na
toto obdobie žiaden vplyv. Žalobkyňa namietla, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil s

ohľadom na dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP. V tomto smere žalobkyňa uviedla, že súd
v upomínacom konaní o vydaní platobného rozkazu vychádzal z rozhodnutia o dedičstve v dedičskom
konaní vedenom pod sp. zn. 62D/41/2021. Práve od rozhodnutia o dedičstve odvodzovala žalobkyňa
svoj nárok voči žalovaným. Upomínací súd pri vydávaní platobného rozkazu vychádzal z rozhodnutia
o dedičstve. Žalobkyňa v tejto súvislosti uviedla, že súd v rámci upomínacieho konania neskúma a

neposudzuje podrobne nárok navrhovateľa. S poukazom na ust. § 398 CSP žalobkyňa uviedla, že súd
prvej inštancie nesprávne posúdil prípustnosť žaloby na obnovu konania. Dodala, že dôvody na obnovu
konania sa nevzťahujú na predpoklady, na základe ktorých bol platobný rozkaz vydaný. Ak by aj v
čase vydania platobného rozkazu existovalo rozhodnutie katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva,
boli by naplnené predpoklady na vydanie platobného rozkazu v zmysle Zákona o upomínacom konaní.
Ak by aj v čase vydania platobného rozkazu existovalo rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho

práva, tak by to neznamenalo, že rozhodnutie o dedičstve (z ktorého vychádzal súd pri vydávaní
platobného rozkazu), by bolo rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva zrušené alebo nulitné
a súd by v upomínacom konaní na rozhodnutie o dedičstve neprihliadal. Žalobkyňa poukázala na to,
že rozhodnutie katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva sa netýka časového obdobia, v ktorom
si uplatnila svoj nárok voči žalovaným. Preto by v tejto hypotetickej situácii súd v upomínacom konaní

vydal platobný rozkaz a následne by rovnako poskytol možnosť obrany žalovaným prostredníctvom
podania odporu voči platobnému rozkazu. Žalobkyňa ešte poznamenala, že na základe rozhodnutia o
dedičstve prešli na žalovanú 1/ a žalovaného 2/ aj záväzky poručiteľa, t. j. povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie žalobkyni vyplývajúce zo splátok zo zmluvy o úvere, ktoré uhrádzala výlučne žalobkyňa
miesto poručiteľa. Vo vzťahu k dôvodu obnovy konania podľa § 397 ods. 1 písm. a) CSP žalobkyňa

uviedla, že dôvodom obnovy konania môžu byť v tomto zmysle len tie skutočnosti, ktoré nastali do
vyhlásenia rozhodnutia súdom. Z uvedeného vyplýva, že dôvodom na obnovu konania môžu byť len
tie skutočnosti, ktoré nastali do vydania platobného rozkazu. Je nesporné, že rozhodnutie o povolení
vkladu vlastníckeho práva bolo vydané až po vydaní platobného rozkazu. Na základe uvedeného bola
žalobkyňa názoru, že neboli naplnené dôvody na obnovu konania podľa § 397 ods. 1 písm. a) CSP.

Žalobkyňa tvrdila, že rozhodnutie katastra o povolení vlastníckeho práva nepredstavuje rozhodnutie
o prejudiciálnej otázke, keďže rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva nie je v akomkoľvek
rozpore s rozhodnutím o dedičstve. Súčasne súdom prvej inštancie citovaný judikát (R 2/1983) nie je
možné uplatniť na skrátené konanie o upomínacom platobnom rozkaze. Žalobkyňa zdôraznila, že je
výlučne iba chybou žalovaného 2/, že nepodal odpor voči platobnému rozkazu, respektíve zmeškal

lehotu na podanie odporu. Ak by žalovaný 2/ podal odpor voči platobnému rozkazu, mohol by sa brániť
rovnako ako žalovaná 1/. Žalovaný 2/ sa prostredníctvom žaloby na obnovu konania snaží len napraviť
svoje pochybenie spočívajúce v zmeškaní lehoty na podanie odporu.

3. K odvolaniu žalobkyne sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalovaný 2/, ktorý žiadal, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil. K odvolaniu žalobkyne uviedol,
že právny základ celej žaloby tkvie v tom, že nikto nemôže dediť viac pasív, ako by zdedil aktíva. Pričom
ak sa vychádza z toho, že k zavkladovaniu vlastníckeho práva žalobkyne došlo na základe právneho
úkonu poručiteľa, ktorý urobil spolu so žalobkyňou ešte v čase pred svojou smrťou, i pri vypracovaní
súvahy aktív a pasív dedičstva sa malo vychádzať z takejto záťaže a obnos zdedeného aktívneho

majetku sa mal ponížiť o hodnotu majetku týkajúceho sa takéhoto záväzkového vzťahu, príp. sa táto
otázka mala riešiť v dedičskom konaní. Žalobkyňa poukazovala na to, že pohľadávka sa má týkať
prevažne obdobia pred smrťou poručiteľa, no svoju pohľadávku (ale ani existenciu dohody a zmluvy),
z takéhoto obdobia do dedičského konania neprihlásila, čo znamená, že žalovaní mali obmedzené
možnosti ohradiť sa voči takémuto nároku. Rozhodnutie katastra o povolení vkladu tak determinuje

rozsah zodpovednosti žalovaných vyplývajúci z dedičstva po poručiteľovi. Zdôraznil, že existenciou
rozhodnutia katastra o povolení vkladu sa znížila aj hodnota majetku, ktorým sa „obohatil“ z dedičstva, t.
j. znížil sa aj rozsah dedičskej zodpovednosti. Uviedol, že žalobkyňa správne tvrdila, že upomínací súd
vychádzal z rozhodnutia o dedičstve, v ktorom sa určila hodnota aktívneho majetku, ktorá determinuje
aj hodnotu zdedených pasív. Pokiaľ by aktívny majetok neexistoval, nemala by žalobkyňa možnosť sa

domôcť vydania platobného rozkazu.

4.Kvyjadreniužalovaného2/sažalobkyňanevyjadrilainapriektomu,žejejnatobolvytvorenýprocesný
priestor.5. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, po zistení,
že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou, (§ 359, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu súdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385
ods. 1 „a contrario“ rozsudok okresného súdu vo výroku I. a III. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako
vecne správny. V odvolaním nenapadnutej časti (výrok II. a IV.) nadobudol rozsudok okresného súdu
právoplatnosť.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval
skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje

a v zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkazy vykonané v konaní vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie má všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Je potrebné zdôrazniť, že
žalobkyňa, ako odvolateľka, neuviedla v odvolaní žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli

zohľadnené v štádiu prvoinštančného konania, a ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu či zrušenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani nežiadala doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v §
384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jej viny prezentované
v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie
zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady zo strany odvolacieho súdu

doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3, v
spojení s ustanovením § 366 CSP). Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov
je názoru, že podané odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku (I.) a v závislom výroku o trovách konania (III.) ako vecne správny potvrdil, a keďže
s odôvodnením napadnutého rozsudku sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje,

pričom k relevantným námietkam odvolateľky v podanom odvolaní v súlade s ustanovením § 387 ods.
3 CSP uvádza nasledovné.

9. Procesná obrana žalobkyne v odvolaní bola kumulovaná do dvoch argumentačných rovín. Prvotná
argumentácia smerovala k námietke o nesprávnych skutkových zisteniach. V tomto rozsahu žalobkyňa

namietla predovšetkým záver súdu prvej inštancie o povahe žalovaného nároku, ktorý podľa názoru
žalobkyne nemá vecný súvis s rozhodnutím katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva. Druhotná
argumentácia žalobkyne smerovala do roviny nesprávneho právneho posúdenia. V tejto rovine namietla
nesprávnu aplikáciu ust. § 397 písm. a) v spojení s § 398 CSP.

10. K námietke o nesprávnych skutkových zisteniach odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací
dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd
prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z

vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli
počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.10.1 K predmetnej námietke odvolací súd uvádza, že skutkové závery zistené a prijaté súdom
prvej inštancie zodpovedajú vykonaným dôkazom v súlade s ust. § 191 CSP. V procese hodnotenia
dôkazov odvolací súd nezistil také skutočnosti, ktoré by navodzovali záver o nesprávnom hodnotení

dôkazov. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam. V rozsahu odvolacích námietok žalobkyne odvolací súd akcentuje na
skutočnosť, že žalobkyňa svoj nárok v konaní odôvodňovala titulom spoluvlastníckeho práva žalovaných
k nehnuteľnosti, ktoré nadobudli titulom dedenia po poručiteľovi (ich otcovi). Žalobkyňa v podanom
odvolaní tiež explicitne uviedla, že povinnosť žalovaných zaplatiť dlžné splátky z titulu zmluvy o úvere

č. U1046175-13 v prospech N. A. C. na žalovaných prešla titulom dedenia. V zmysle zmluvy o úvere
vystupoval poručiteľ vedľa žalobkyne ako spoludlžník. Žalobkyňa tvrdila, že voči žalovaným si uplatňuje
posledných 36 mesačných splátok, ktoré uhradila. V tomto smere žalobkyňa dodala, že žalovaní
po smrti poručiteľa (24. januára 2021) do právoplatného rozhodnutia katastra o povolení vkladu
vlastníckeho práva (v prospech žalobkyne) už zodpovedajú za dlhy, nie titulom dedenia, ale samostatne
z titulu spoluvlastníckeho práva. Odvolací súd v tejto rovine konštatuje, že žalobkyňa existenciu svojej

pohľadávky odvodzuje z právneho titulu, ktorým je zmluva o úvere. Z tvrdení žalobkyne možno implicitne
vyvodiť, že základ pohľadávky, ktorú si uplatňuje voči žalovaným vychádza z právneho postavenia
poručiteľa, ktorý vystupoval z titulu zmluvy o úvere ako spoludlžník, a do ktorého právneho postavenia
následne mali vstúpiť žalovaní z dôvodu univerzálnej sukcesie (dedenia). Neobstojí tak argumentácia
žalobkyne, že podstata žalovaného nároku vyplýva z povahy právneho inštitútu spoluvlastníctva ako

takého.

10.2 Odvolací súd nadväzujúc na vyššie uvedené, zhodne so súdom prvej inštancie, konštatuje, že
uznesenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 29. júna 2021. Do všeobecnej hodnoty majetku
poručiteľa bola v danom čase zaradená aj predmetná nehnuteľnosť (v podiele 1/3), ktorú nadobudli

žalovaní, každí v podiele 1/6. Platobný rozkaz bol vydaný dňa 27. septembra 2022, ktorý voči
žalovanému 2/ nadobudol právoplatnosť dňa 19. októbra 2022. Rozhodnutím katastra č. V 10896/2021
zodňa27.decembra2022bolpovolenývkladvlastníckehoprávakpredmetnejnehnuteľnostivprospech
žalobkyne, v podiele 1/3. Jednalo sa o povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (z titulu
„dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a zmluvy o zriadení

vecnéhobremenazodňa8.apríla2019“),predmetomktoréhobolspoluvlastníckypodielknehnuteľnosti,
ktorýžalovanínadobudli(zdedili)poporučiteľovi.Akosprávnezistilsúdprvejinštancie,kudňudoručenia
platobného rozkazu a počas plynutia lehoty na podanie odporu, nemohla tak byť obrana žalovaného 2/
založená na novom dôkaze, t. j. rozhodnutí katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva, z ktorého
vyplýva, že po poručiteľovi v skutočnosti žalovaní reálne nezdedili ani aktívum a ani naň nadväzujúce

pasívum dedičstva, z ktorých svoju pohľadávku vyvodzovala žalobkyňa.

11. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením veci sa
rozumie činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,
ktorá vedie súd k záveru o existencii, resp. neexistencie subjektívnych práv a povinností subjektov z

právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne,
ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený
skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť
nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou

použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na
zistený skutkový stav.

12.Vrozsahunamietanéhoprávnehoposúdeniavecižalobkyňaargumentovala,žerozhodnutiekatastra
o povolení vkladu vlastníckeho práva nemá vplyv na nárok uplatnený v rámci upomínacieho konania.

Ďalej namietla, že dôvod obnovy konania uvádzaný žalovaným 2/ v kontexte ust. § 398 CSP neobstojí,
s poukazom na obmedzený prieskumný režim aplikovaný v rámci upomínacieho konania. V závere
namietla výklad ust. § 397 písm. a) CSP a jeho aplikáciu na prejednávaný prípad a tvrdila, že
rozhodnutiekatastraopovolenívkladuvlastníckehoprávavčasevydaniaplatobnéhorozkazuobjektívne
neexistovalo a nemôže sa tak jednať o prípustný dôvod obnovy konania.

12.1 K námietke žalobkyni, že rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva nemá vplyv na
uplatnený nárok, odvolací súd uvádza, že vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a preukázanej
časovej následnosti objektívnych skutočností (pozri bod 10.1 a 10.2 odôvodnenia tohto rozsudku)vyplýva, že na základe rozhodnutia katastra o povolení vkladu, vydaného až po vydaní platobného
rozkazu, žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti v podiele 1/3. Jednalo sa o povolenie
vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (z titulu „dohody o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 8. apríla 2019“ medzi
žalobkyňouaporučiteľom),predmetomktoréhobolspoluvlastníckypodielknehnuteľnosti,ktorýžalovaní
nadobudli (zdedili) po poručiteľovi. Zo skutkového stavu tiež vyplýva, že ku dňu doručenia platobného
rozkazu a počas plynutia lehoty na podanie odporu, nemohla byť obrana žalovaného 2/ založená na
novom dôkaze, t. j. rozhodnutí katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva, z ktorého tiež vyplýva,

že po poručiteľovi v skutočnosti žalovaní reálne nezdedili ani aktívum, a ani naň nadväzujúce pasívum
dedičstva, z ktorých svoju pohľadávku vyvodzovala žalobkyňa. Odvolací súd konštatuje, že s poukazom
na ustanovenie § 470 Občianskeho zákonníka, potom uznesenie o dedičstve predstavuje práve také
rozhodnutie, z ktorého súd vychádzal pri vydaní platobného rozkazu, do ktorého podstaty bolo však
rozhodnutím katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva zasiahnuté (m. m. R 2/1983). V aspekte
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/12/2011 zo dňa 8. augusta 2012,

na ktoré v odvolaní poukázala žalobkyňa, odvolací súd uvádza, že pojem dlh, ktorý vznikol za života
poručiteľa nemožno v kontexte prejednávanej veci vnímať ako súčet splátok, ktorých splatnosť nastala
až po smrti poručiteľa. Aj z uznesenia o dedičstve, v súpise majetku, vyplýva, že pasívum dedičstva
z titulu zmluvy o úvere bolo vyčíslené na celkovú sumu úveru (31 963,71 eur). Skutočnosť, že žalovaní
z dôvodu univerzálnej sukcesie vstúpili do záväzkového vzťahu z titulu zmluvy o úvere, v rámci ktorého

bol dlh rozvrhnutý do jednotlivých splátok, nedeterminuje výšku pasíva takto zahrnutého do dedičstva.
S ohľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že
v čase vydania platobného rozkazu súd nemohol zohľadniť skutočnosť, že žalovaní o zdedený majetok
(podiel k nehnuteľnosti) následne prídu na základe prejavenej vôle poručiteľa (z titulu „dohody o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a zmluvy o zriadení vecného bremena zo

dňa 8. apríla 2019“), a nato nadväzujúceho rozhodnutia katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva
v prospech žalobkyni. Z vyššie uvedených dôvodov potom neobstojí odvolacia argumentácia žalobkyne,
v zmysle ktorej nemá rozhodnutie katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva na nárok uplatnený
v upomínacom konaní žiadny vplyv.

12.2 K námietke žalobkyne, že dôvod obnovy konania v kontexte ust. §398 CSP neobstojí, odvolací súd
uvádza, že predmetné ustanovenie zákona determinuje rozsah dôvodov prípustnosti obnovy konania
k predpokladom, za ktorých došlo k vydaniu rozhodnutiu, ktorým bol schválený zmier, čo primerane
platí aj o platnom rozkaze. V rovine zvolenej procesnej obrany žalobkyňa poukázala na ustanovenia §
3 ods. 2 a 3 Zákona o upomínacom konaní a tvrdila, že žalovanými uvádzaný dôvod obnovy konania by

vzhľadom na zúžený prieskumný rozsah upomínacieho súdu ostal bez právneho povšimnutia. Odvolací
súd k odvolacej argumentácii žalobkyne uvádza, že Zákon o upomínacom konaní je potrebné vykladať
komplexne. Vzhľadom na systematický výklad nemožno prehliadnuť ustanovenie § 6 ods. 1 písm. b)
v spojení s § 7 predmetného zákona. Zákon o upomínacom konaní ako jednu z podmienok pre vydanie
platobného rozkazu vyžaduje, aby uplatnený nárok bolo možné odôvodnene predpokladať. Zákon ku

kritériu „odôvodneného predpokladu“ uvádza, že ide stav, ktorý vyplýva zo skutočností uvedených
navrhovateľom a z listín pripojených k návrhu (§ 3 ods. 3 predmetného zákona), avšak zákon už
detailnejšie neexplikuje kvalitatívny rozmer tohto súdneho prieskumu. Odvolací súd tak v tomto rozsahu
zastal názor, podľa ktorého nie je súd v rámci upomínacieho konania povinný priznať akýkoľvek nárok
navrhovateľovi, prostredníctvom vydania platobného rozkazu, ale len ten, ktorého dôvodnosť možno,

vzhľadom na jeho povahu a produkované tvrdenia a dôkazy, odôvodnene predpokladať, pričom tento
záver je plne na voľnej úvahe konajúceho súdu v rámci upomínacieho konania. Samotné tvrdenia
žalobkyne o tom, že upomínací súd by bez ohľadu na existenciu rozhodnutia katastra o povolení vkladu
vlastníckeho práva platobný rozkaz v posudzovanej veci vydal, je prenesený čisto do hypotetickej roviny,
z ktorej nie je možné právne relevantným spôsobom odvodiť konkrétny záver verbalizovaný žalobkyňou.

Simplicitne vyjadrené, nie je možné vylúčiť premisu, že by súd v rámci upomínacieho konania, reflektujúc
na existenciu rozhodnutia katastra o povolení vkladu, návrh na vydanie platobného rozkazu odmietol,
čo súčasne napĺňa podmienku prípustnosti obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP „in fine“, t. j.
predpoklad privodenia pre dotknutú stranu priaznivejšieho rozhodnutia vo veci. Z uvedených dôvodov
odvolací súd považoval predmetnú odvolaciu argumentáciu žalobkyne za nedôvodnú.

12.3 V rozsahu námietky nesprávnej interpretácie a aplikácie ust. § 397 písm. a) CSP odvolací súd
uvádza, že doktrinálny výklad predmetného ustanovenia zákona predpokladá pre naplnenie tohto
dôvodu prípustnosti obnovy konania kumulatívne splnenie troch podmienok. Prvou podmienkou je, žeskutočnosti, rozhodnutia či dôkazy oprávnená strana nemohla bez svojej viny použiť už v pôvodnom
konaní. Malo by ísť o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali už počas pôvodného konania, t. j. do
vyhlásenia rozsudku. Pri rozhodnutiach, ktorých existencia bude dôvodom obnovy konania, pôjde o dve

skupiny rozhodnutí. Jednak to budú rozhodnutia, ktoré strana bez svojej viny nemohla použiť už skôr
v pôvodnom konaní, napriek tomu, že reálne existovali, a jednak rozhodnutia nové, také, ktoré boli
prijaté až po právoplatnom rozhodnutí vo veci. Druhý prípad teda predstavuje neskoršie rozhodnutie
o prejudiciálnej otázke, ktorú súd v pôvodnom konaní posúdil inak. Druhou podmienkou je, že dôvody
obnovy konania môžu byť len také skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú strán a predmetu

pôvodného konania. Treťou podmienkou je, aby tieto skutočnosti, rozhodnutia či dôkazy boli spôsobilé
privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre oprávnenú osobu. Odvolací súd v tejto rovine konštatuje,
že súd prvej inštancie ustanovenie § 397 písm. a) CSP správne vyložil a správne aj na prejednávaný
prípad aplikoval, keď vychádzal z naplnenia prvej podmienky z hľadiska existencie druhej skupiny
rozhodnutí orgánov štátnej moci. Odvolací súd, nadväzujúc na uvedené, akcentuje na správnosť záveru
súdu prvej inštancie, v ktorom uviedol, že uznesenie o dedičstve je takým rozhodnutím, z ktorého súd

v rámci upomínacieho konania vychádzal pri vydávaní platobného rozkazu, avšak ktorého podstata
bola následne rozhodnutím katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva, v prospech žalobkyne, na
základe právneho titulu uzavretého ešte za života poručiteľa, zmenená. Odvolací súd zdôrazňuje, že
relevancia dopadu rozhodnutia katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva na prejednávanú vec
rezonujeotoviac,žekpovoleniuvkladuvlastníckeho právadošlonazákladeprávnehotituluuzavretého

s poručiteľom, ktorý (titul) však nebol uplatnený v rámci dedičského konania vedenom po poručiteľovi,
čím v danom čase došlo objektívne k nemožnosti pre žalovaných akokoľvek právne reflektovať na
existenciu uvedeného právneho titulu. Výsledkom toho je situácia, kedy v zmysle uznesenia o dedičstve
žalovaní síce formálne nadobudli v rozsahu aktív predmetnú nehnuteľnosť, v podobe spoluvlastníckeho
práva po poručiteľovi, avšak v dôsledku rozhodnutia katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva došlo

k reálnemu zásahu do súdom prejudikovaných záverov o výške aktív a pasív dedičstva v dedičskom
konaní po poručiteľovi. Odvolací súd, zhodne so závermi súdu prvej inštancie, je názoru, že v súlade
s ustanovením § 397 písm. a) CSP žalovaný 2/ naplnil dôvod obnovy konania, keď rozhodnutie katastra
o povolení vkladu vlastníckeho práva sa týka strán sporu a predmetu pôvodného konania, zároveň
žalovaný2/nemoholvpôvodnomkonaníbezsvojejvinyrozhodnutiekatastrapredložiťužskôrazároveň

ide o rozhodnutie, ktoré je spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z uvedených
dôvodov považuje odvolací súd predmetnú odvolaciu argumentáciu žalobkyne za nedôvodnú.

13. Odvolací súd poznamenáva, že preukázanie potenciálne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci
v aspekte ust. § 397 písm. a) CSP je procesným predpokladom pre povolenie obnovy konania. Povolenie

obnovy konania však neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej v novom obnovenom konaní.

14. Odvolací súd, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Cdo/69/2022 zo dňa 25. mája 2023 dodáva, že s ďalšími námietkami, resp. argumentmi žalobkyne
uvedených v odvolaní sa nezaoberal, nakoľko pre rozhodnutie v intenciách zabezpečenia práva na

spravodlivý súdny proces sa jedná o argumenty, ktoré nemajú pre spravodlivé rozhodnutie v predmetnej
veci už rozhodujúci význam (m. m. rozhodnutia Ústavného súdu; III. ÚS 314/2018).

15. Odvolací súd uzatvára, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie celkom jasne a
zrozumiteľne vyplýva, ako a na základe akých dôkazov dospel k záveru o dôvodnosti žaloby na obnovu

konania vo vzťahu k žalovanému 2/. Prijaté závery v týchto súvislostiach nemožno hodnotiť ako
odporujúce výsledkom vykonaného dokazovania, či rozporné so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.
Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a na jeho základe dospel aj k vecne správnemu záveru
o naplnení dôvodu na obnovu konania vo vzťahu k žalovanému 2/ a v tomto rozsahu svoje závery aj
dostatočne zdôvodnil. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním

napadnutom výroku I. a v závislom výroku III. o trovách konania potvrdil ako vecne správny.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1
CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní vedenom v dôsledku odvolania žalobkyne táto nebola
úspešná ani čiastočne, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej

časti potvrdil ako vecne správny. Procesný úspech v odvolacom konaní tak v celom rozsahu prináleží
žalovanému 2/, a preto odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že
žalobkyni ako procesne neúspešnej strane sporu ukladá povinnosť zaplatiť náhradu trov odvolaciehokonania žalovanému 2/ ako procesne úspešnej strane sporu v rozsahu 100 % , v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania.

17. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).