Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-74S/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200020
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200020.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej

a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába v právnej veci žalobcu: Mesto Sliač, so
sídlom Letecká 1, 962 31 Sliač, IČO: 00 320 277, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce Košice,
so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice, IČO: 00166405, v konaní o žalobe o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. O-336/2022 zo dňa 09.11.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Inšpektorát práce Banská Bystrica, ako správny orgán I. stupňa príslušný na konanie podľa § 7 ods.
3 písm. i) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon
o inšpekcii práce“) a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „Správny poriadok“), vydal rozhodnutie č. k.: 142/22-2.0/pok/r. IPBB_PRODD/ROZ/2022/1268
zo dňa 14. septembra 2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol podľa § 19 ods. 1
písm. a) zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v §

2 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce za porušenie § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.
z. v znení neskorších predpisov spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ, v kontrolovanom
období v mesiacoch 10-12/2021 a 01-03/2022 na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich
potrieb neuzatváral s fyzickou osobou A. B., nar. XX.XX.XXXX, dohody o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru – DoVP zo dňa 15.10.2021, uzatvorená na obdobie od 18.10.2021 do 22.12.2021;
DoVP zo dňa 22.12.2021, uzatvorená na obdobie od 03.01.2022 do 14.03.2022, ukončená Dohodou
o rozviazaní DoVP zo dňa 26.01.2022 ku dňu 31.01.2022, obe uzavreté na druh práce opatrovateľská

služba – terénna opatrovateľka podľa potreby opatrovania žiadateľov v domácnosti v meste Sliač;
výnimočne, pričom sa nejednalo o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce, za čo bola žalobcovi
uložená pokuta vo výške 500,- Eur.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu č. k.: 142/22-2.0/pok/r. IPBB_PRODD/ROZ/2022/1268 zo dňa 14.
septembra2022žalobcavzákonomstanovenejlehotepodalodvolanie.FinančnériaditeľstvoSlovenskej
republiky ako správny orgán II. stupňa v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) a ustanovenia § 21

ods. 3 zákona č. 125/2006 Zákona o inšpekcii práce, vydal rozhodnutie č. k.: O-336/2022 NIP/NIP_PO/
BEZ/2022/4130 zo dňa 09. novembra 2022 (ďalej aj „napádané rozhodnutie“ alebo ,,druhostupňové
rozhodnutie"), ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, že podľa
ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol arozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k.: 142/22-2.0/pok/r. IPBB_PRODD/ROZ/2022/1268
zo dňa 14. septembra 2022 potvrdil.

Správna žaloba a žalobné body
3. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, pričom
žiadal predmetné rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému
na ďalšie konanie.

4. Žalobca žiadal zrušiť napádané rozhodnutie z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e)
a písm. g) zákona č.162/2005 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“), a teda žalobca mal za
to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia

vo veci samej.

5. V odôvodnení správnej žaloby žalobca konkretizoval dôvody nezákonnosti napádaného rozhodnutia,
pričom poukázal na ust. § 12 ods. 2 písm. a) a § 12 ods. 2 písm. bod 3 Zákona o inšpekcii práce
a uviedol, že v protokole takýto návrh inšpektora, čo je jeho zákonná kompetencia, nie je. A ak

považoval, okrem navrhnutých opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, za potrebné a primerané
vzhľadom na závažnosť zistených nedostatkov uložiť pokutu resp. navrhnúť začatie správneho konania
pre administratívny delikt, tak to mal do protokolu uviesť. Žalobca tvrdil, že ak inšpektor v záverečnom
protokole nenavrhol uloženie pokuty v následnom správnom konaní Inšpektorát Banská Bystrica tak
nemal právo následne začať správne konanie.

6. Protokol tak ako je koncipovaný, podporený opatreniami a správou o ich splnení, prerokovaný s
primátorkou mesta, žalobca považoval za definitívny spôsob ukončenia kontroly. Protokol súčasne
deklaruje, že účel inšpekcie bol dosiahnutý a protiprávny stav v rozsahu zistených nedostatkov
odstránený. Neobsahuje informáciu (opatrenie), že po ukončení kontroly zaháji inšpektorát práce ešte

objasňovanie, či došlo alebo nedošlo pri zamestnávaní pani S. k správnemu deliktu potrestanému
peňažnou pokutou.

7. Žalobca bol presvedčený, že začatie správneho konania pre správny delikt inšpektor nenavrhol preto,
že vyhodnotil závažnosť porušenia § 223 pri zamestnávaní pani B. v kontexte všetkých inšpekčných

zistení ako menej závažnú. Navyše pri kontrole dodržiavania zák. č. 82/2005 Z. z. v kontrolovanom
subjekte (57 zamestnancov) za ojedinelú. Podľa žalobcu, inšpektor práce zrejme považoval ním
navrhované a kontrolovaným subjektom akceptované opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov
za dostatočné.

8. Žalobca považoval a stále aj považuje, svoju pozíciu definovanú protokolom, opatreniami v
ňom uvedenými, za právne a skutkovo ustálenú a definitívnu. Nadobudol tiež pocit právnej istoty,
súčasne aj oprávnené legitímne očakávania, že po vykonaných opatreniach, ktorými zosúladil výkon
pracovnoprávnej agendy s príslušnými právnymi predpismi, je inšpekcia uzavretá.

9. Žalobca namietal zdôvodnenie žalovaného, ktorým na str. 3 rozhodnutia odôvodnil prečo po
ukončení inšpekcie a prerokovaní protokolu začal správne konanie pre administratívny delikt.
Považuje zdôvodnenie za nedostatočné aj vzhľadom na už vyššie uvedené kompetencie inšpekciu
vykonávajúceho inšpektora (podať návrh podľa § 12 ods.2 písm. j), bod 3), zákona o inšpekcii).
Presvedčivosti odôvodnenia nepridal ani zmätočný odkaz na ustanovenie § 21 ods. 3 zákona o

inšpekcii v rozhodnutí Inšpektorátu. V tejto súvislosti žalobca tvrdil, že návrh na začatie správneho
konania pre administratívny delikt mal byť súčasťou výsledného protokolu, navrhovaných opatrení a jeho
prerokovania s primátorkou mesta.

10. Žalobca vyslovil, že odôvodnenie Inšpektorátu prečo začal správne konanie pre správny delikt na

základe riadne ukončeného protokolu je arbitrárne a nepreskúmateľné a v rozpore s § 47 ods. 3 zák. č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov podľa ktorého „v odôvodnení rozhodnutia
správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorýchrozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k
podkladom rozhodnutia“.

11. Žalobca upozornil, že žalovaný sa presvedčivo nevysporiadal ani s jeho námietkou, ktorou namietal,
že pani B. nie je zamestnancom Domova pre seniorov. Odôvodnenie Inšpektorátu na str. 4, ods. 2),
že „v danom prípade u zamestnávateľa sa jedná o bežnú činnosť vykonávanú zamestnancom (ergo S.
pozn. žalobcu) denne súvisiacu s Domovom pre seniorov Sliač, ktorej zriaďovateľom je mesto Sliač a
predmetom činnosti predmetného zariadenia je poskytovanie sociálnej služby podľa zákona č. 448/2008

o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení
neskorších predpisov“ je v rozpore so skutočnosťou. Žalobca má naďalej pochybnosti či a aký skutkový
a právny význam malo toto odôvodnenie v procese rozhodovania o správnom delikte a udelení pokuty.

12. Podľa názoru žalobcu toto konštatovanie ešte Inšpektorát Banská Bystrica umocnil v odôvodnení
správnej úvahy, ktorou sa riadil pri ustálení výšky pokuty keď uviedol, že „zamestnanec (ergo S.

pozn. žalobcu) vykonával činnosť súvisiacu s Domovom pre seniorov Sliač, ktorej zriaďovateľom je
mesto Sliač”. Táto jeho úvaha je skutkovo a právne bezvýznamná, pretože v Domove pre seniorov
mesto Sliač zabezpečuje pobytové sociálne služby odkázaným občanom, zamestnancami v pracovnom
pomere. Táto činnosť v Domove nemá nič spoločné s poskytovaním externých opatrovateľských služieb
zdravotne odkázaným obyvateľom Sliača v mieste adresy trvalého bydliska, t. j. v meste Sliač, ktorú

mesto zabezpečuje iným personálom. A už vôbec nič spoločné s predmetom kontroly tak ako bola
Inšpektorátom vykonaná.

13. Žalobca poznamenal, že ak táto skutočnosť mala nejaký vplyv na skutkové zistenia (zamestnávanie
S.) a následnú právnu kvalifikáciu skutku tak žalobca žiadal Inšpektorát o jej prehodnotenie, pretože

vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu. Za dostatočné odôvodnenie tejto skutočnosti a
jej vplyvu pre rozhodovanie Inšpektorátu Banská Bystrica nie je možné považovať konštatovanie
žalovaného, že „máme za to, že prvostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí nikdy netvrdil že p. S.
je zamestnancom Domova pre seniorov, len uviedol na podporu a preukázanie porušenia výnimočnosti,
že kontrolovaná zamestnankyňa vykonávala činnosti, ktoré vykonávajú bežne aj zamestnanci Domova

pre seniorov...”

14. Žalobca poukázal na ust. § 3 ods. 5, § 47 ods. 3 Správneho poriadku a na rozhodnutie Vrchného
súdu v Prahe č. k. 6 A 48/92-23, ktorý vyslovil, že : „Z odôvodnenia rozhodnutia musí byt' zjavné,
prečo správny orgán považuje námietky účastníka za bezpredmetné, mylné alebo vyvrátiteľné, ktoré

skutočnosti vzal za podklad svojho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti predložené účastníkom za
nerozhodné, nesprávne alebo inými riadne vykonanými dôkazmi za vyvrátiteľné, podľa ktorej normy
rozhodol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a v prípade rozhodovania o relatívne
neurčitej sankcii, aké úvahy ho viedli k uloženiu sankcie v konkrétnej výške”. Poukázal tiež na ustálenú
rozhodovaciu prax súdov vo veci zákonného odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov napr. rozsudky

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. apríla 2008 sp. zn. 2 Sžo 81/2007, zo dňa 13. júla
2011 sp. zn. 10Sža115/2011 , zo dňa 15. apríla 2008 sp. zn. 1Sža/3/2008 a zo dňa 31. januára 2011
sp. zn. 5Sžo/81/2010.

15. Žalobca mal za to, že Národný inšpektorát práce Košice v rozhodnutí dostatočne nezdôvodnil, prečo

nepovažuje riadne ukončený a prerokovaný protokol za definitívne ukončenie inšpekcie a prečo začal
správne konanie. Neuviedol akú použil v tomto prípade správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodol o začatí správneho konania napriek tomu, že inšpektor takéto opatrenie
v protokole nenavrhol a ani žalobcu o takomto pokračovaní inšpekcie neinformoval. Skonštatoval tiež,
že Národný inšpektorát práce Košice sa nedostatočne zaoberal v odôvodnení aj možnými kritériami

(závažnosť porušenia, početnosť výskytu porušení zák. č. 82/20005 Z. z., obdobie porušovania)
odôvodňujúcimi začatie správneho konania, čím je rozhodnutie v predmetnej časti nepreskúmateľné. V
odôvodnení rozhodnutia nie je uvedená správna úvaha, ktorou sa správny orgán riadil. Len konštatoval,
že na to má právo aj po ukončení inšpekcie prerokovaním protokolu. Žalobca uviedol, že nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka konania na

spravodlivý proces; práva zaručeného v podmienkach tuzemského právneho poriadku okrem zákonov i
článkom 46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb.
v znení neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.16. Záverom žalobca dodal, že napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúci postup je porušením
ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad) materiálneho

právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane
princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, a princípu predvídateľnosti práva
vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych
očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť (vzísť) z bezprávia a nespravodlivosti.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu
17. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku správnej žalobe žalobcu zo dňa 15. februára 2023 uviedol,
že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu a poukázal na to, že aj pokiaľ by pani B. akceptovala
navrhovanú dohodu (čo však je len tvrdenie žalobcu ničím nepodložené), na uzavretie dohôd o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru je zamestnávateľ oprávnený len výnimočne. Mal za to, že

porušenie výnimočnosti nemožno posudzovať len vo vzťahu k počtu uzavretých dohôd vzhľadom na
veľkosť zamestnávateľa, ale aj vzhľadom na charakter danej práce vo vzťahu ku kontrolovanému
zamestnancovi, či daný druh práce a ďalšie skutočnosti súvisiace s daným druhom práce spĺňajú alebo
nespĺňajú znaky výnimočnosti.

18.Upozornil,žeprvostupňovýorgánvosvojomrozhodnutísprávnepoukázalnavšetkypracovnoprávne
vzťahy medzi žalobcom a pani B.. Pani B. uzavrela s žalobcom pracovný pomer dňa 27.09.2021 na
dobu určitú do 15.10.2021 s dohodnutou skúšobnou dobou. Po ukončení tohto pracovného pomeru
následne uzatvorila Dohody o vykonaní práce na obdobie od 18.10.2021 do 22.12.2021 a od 03.01.2022
do 31.01.2022, pričom každá z nich bola ukončená dohodou alebo oznámením. Potom bola uzatvorená

nová pracovná zmluva 31.01.2022, ktorá skončila 22.03.2022. Prvostupňový správny orgán uviedol, že
činnosti vykonávané v rámci Dohôd o vykonaní práce (15.10.2021 a 22.12.2021) boli obdobné ako práce
vykonávané v pracovnom pomere uzavretom 27.09.2021.

19. Uviedol, že v prípade uzavretých Dohôd o vykonaní práce (DoVP) ide o rovnaký druh práce,

ktorá spočíva v starostlivosti o odkázané osoby. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 31.01.2022 terénna
opatrovateľka vykonáva činnosti ako denné návštevy opatrovaných osôb, pomoc pri presune, obliekaní,
nákupy, udržiavanie domácnosti, príprava a podávanie stravy, pranie, žehlenie, sprievod na lekárske
vyšetrenia a vybavovanie úradných záležitostí. Tieto činnosti sú rovnaké aj v rámci dohodnutej práce
podľa uzavretých DoVP. Potrebu dennej starostlivosti dokazuje aj dohodnutý rozsah práce, ktorý zahŕňal

až 150 hodín mesačne.

20. Žalovaný argumentoval, že skutočnosť, či v danej dobe dôjde alebo nedôjde k premenným
skutočnostiam, nie je dôvodom na neuzavretie pracovného pomeru. Podmienkou uzavretia dohody je,
že sa jedná o príležitostnú činnosť, čo v prípade denného starania sa o zdravotne odkázané osoby

nie je splnená.. Zamestnávateľ nie je povinný uzatvárať dohody o prácach mimo pracovného pomeru,
tieto sú však výnimočné a musia byť spojené s konkrétnym výsledkom práce. V prípade pani Sliackej
nešlo o prácu s identifikovateľným výsledkom, keďže jej práca bola opakovaná. Žalovaný tiež upozornil,
že zamestnávateľ má povinnosť odstrániť zistené nedostatky, pričom porušenie právnych predpisov
podlieha objektívnej zodpovednosti, kde nie je rozhodujúce zavinenie.

21. Žalovaný zdôraznil, že prvostupňový správny orgán jasne a presvedčivo vysvetlil oprávnenosť
začatia správneho konania. Inšpekcia práce, vrátane jej ukončenia a vyhotovenia protokolu, sa riadi
zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, pričom tento protokol je podkladom pre možné správne
konanie. Podľa § 21 ods. 3 tohto zákona môže byť začaté správne konanie aj po ukončení inšpekcie

práce. Protokol neobsahuje návrh na začatie konania o pokute, čo je súčasťou samostatného konania.
Začatie správneho konania nevylučuje prijatie opatrení na odstránenie porušení predpisov, čo je
povinnosť žalobcu. V tomto prípade však správne konanie bolo zahájené na základe porušenia
Zákonníka práce, zisteného počas inšpekcie.

22. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí netvrdil, že pani B.
je zamestnancom Domova pre seniorov, ale uviedol, že vykonávala činnosti, ktoré bežne vykonávajú aj
zamestnanci Domova pre seniorov. Tieto činnosti, ako pomoc pri osobnej hygiene či obliekaní, sú bežné
aj pre zamestnancov Domova pre seniorov, ale to neznamená, že pani B. bola jeho zamestnankyňou.Správny orgán v rozhodnutí uviedol ďalšie skutočnosti, ktoré podporujú porušenie výnimočnosti pri
uzatváraní pracovnoprávneho vzťahu, čo bolo nesprávne pochopené žalobcom. Pokiaľ zamestnanec
vykonáva pravidelnú, opakujúcu sa činnosť, stráca charakter výnimočnosti dohodnutej práce a ide

o činnosť typickú pre pracovný pomer. Porušenie výnimočnosti nie je hodnotené len podľa počtu
uzavretých dohôd, ale aj podľa charakteru práce a ďalších súvisiacich faktorov.

23. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa údajného zistenia nedostatku spočívajúceho v porušení
zákazu nelegálneho zamestnávania, tak tej žalovaný a ani prvostupňový správny orgán vôbec

nerozumie. Žalovaný poznamenal, že v napadnutom rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ako
aj v rozhodnutí žalovaného, nie je porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania nikde konštatované
a takéto tvrdenie žalobcu je absolútne nedôvodné. Pokuta bola žalobcovi uložená za porušenie § 223
ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, nie za porušenie
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov
a vyplýva to jednoznačne aj z výroku napadnutého rozhodnutia, ako aj odôvodnenia rozhodnutia.

Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí presvedčivo a zrozumiteľne argumentoval, prečo došlo u
žalobcu k porušeniu § 223 ods.1 Zákonníka práce, ktorého podstatou je, že na plnenie svojich úloh alebo
na zabezpečenie svojich potrieb môže zamestnávateľ výnimočne využívať, resp. uzatvárať s fyzickými
osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, čo vyplýva zo zákonného znenia
citovaného ustanovenia.

24. Žalovaný uviedol, že porušenie zistené inšpekciou práce patrí medzi správne delikty právnickej
osoby, ktoré sú postihované objektívnou zodpovednosťou, čo znamená, že správny orgán preukazuje
len porušenie právnej povinnosti, nie zavinenie. Zamestnávateľ zodpovedá za porušenie právnych
predpisov aj v prípade, že nevedome spôsobil škodlivý následok. Dôležité je preukázanie porušenia, nie

okolnosti, za ktorých k nemu došlo. Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti a musí odstrániť
zistené porušenia, ako to vyplýva z protokolu. Pokuta bola uložená za porušenie právnych predpisov,
ktoré bolo dokázané dôkazmi v administratívnom spise.

25. Podľa názoru žalovaného, žalobca opakuje rovnaké námietky, ako v priebehu správneho konania,

na ktoré žalovaný už odpovedal. Preto zotrváva na odôvodnení napadnutého odvolacieho rozhodnutia.
Pri ukladaní pokuty boli zohľadnené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, zásady správneho trestania a
požiadavky súdnej praxe. Pokuta má výchovný účel a jej výška musí odzrkadľovať záujem spoločnosti
na dodržiavaní zákonných povinností. Prvostupňový správny orgán určil pokutu v rámci zákonnej
sadzby, pričom zohľadnil individuálne okolnosti prípadu. Pokuta neprekročila bežnú výšku sankcií v

podobných prípadoch a neprekročila hornú hranicu zákonnej sadzby. Výška pokuty bola stanovená
podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Sžo/70/2016 zo dňa 31. 01. 2019 s cieľom dosiahnuť
represívny, výchovný a preventívny účel.

26. Žalovaný vyslovil, že prvostupňový správny orgán sa dostatočne vysporiadal s dôvodmi začatia

správneho konania a uloženia pokuty vo výške 500 eur. Ukončenie inšpekcie práce nebráni začatiu
správneho konania podľa zákona č. 71/1967 Zb. Závažnosť porušenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce
bola dostatočne odôvodnená, pričom tento porušený predpis znamená nižšiu ochranu zamestnancov
pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Takáto situácia vedie
k nerovnakému zaobchádzaniu so zamestnancami v porovnaní s tými, ktorí sú zamestnaní na pracovnú

zmluvu. Pokuta vo výške 500 eur, ktorá je na dolnej hranici zákonnej sadzby (až do 100 000 eur), má
podľa žalovaného preventívny a represívny účinok, pričom je dostatočne citeľná, ale nie likvidačná,
a má odradiť od budúceho porušovania zákona. Prvostupňový správny orgán sa riadne vysporiadal
so všetkými zákonnými kritériami na uloženie pokuty, konkrétne podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii
práce. Orgán pri rozhodovaní o výške pokuty zohľadnil závažnosť zistených nedostatkov a snažil sa

určiť sankciu, ktorá nebude neprimerane vysoká ani zbytočne represívna. Výška pokuty neprekročila
bežné sankcie v podobných prípadoch a ani hornú hranicu zákonnej sadzby. Orgán podrobne odôvodnil
rozhodnutieovýškesankcie,zohľadnilvšetkyrelevantnékritériáazabezpečil,žerozhodnutiejevsúlade
s platnými právnymi predpismi a logickým odôvodnením.

27. Žalovaný podotkol, že nesúhlasí s názorom žalobcu a tvrdil, že pri rozhodovaní o uložení pokuty
zohľadnil všetky predložené dôkazy a vyjadrenia žalobcu. Všetky dôkazy boli posúdené samostatne i
vo vzájomnej súvislosti, a žalovaný sa vysporiadal s námietkami žalobcu. Zároveň zdôraznil, že žalobca
nepredložil nové relevantné dôkazy, ktoré by dokazovali porušenie jeho práv alebo nesprávnosť postupužalovaného. Žalovaný tiež odmietol námietky ohľadom nespoľahlivého zistenia skutkového stavu a
nesprávneho právneho posúdenia, pričom poukázal na dôkazy v administratívnom spise, ktoré podľa
jeho názoru jednoznačne dokazujú porušenie Zákonníka práce zo strany žalobcu. Pokuta bola uložená

správne, pričom správny orgán riadne posúdil závažnosť porušenia, počet zamestnancov a rozsah
porušení pracovných predpisov. V závere žalovaný navrhol, aby správny súd zamietol správnu žalobu
žalobcu ako nedôvodnú.

Replika žalobcu
28. Žalobca vo svojej replike zo dňa 05. apríla 2023 skonštatoval, že vyjadrenie žalovaného neobsahuje
žiadnenovéskutočnosti,právneargumenty,ktorébymuneboliznámezdoterajšiehosprávnehokonania
a rozhodnutí, ktoré boli žalovanými v konaní vydané.

29. Žalobca upozornil, že nikdy nepopieral, že k prípadu Sliacka došlo. Zistenie inšpekcie, jeho právna

kvalifikácia, v tomto prípade je v súlade so skutkovým stavom. Namietal len hodnotenie závažnosti tohto
ojedinelého porušenia pracovnoprávnych predpisov a jeho vplyv na následné administratívne konanie.
Rovnako v žiadnom štádiu správneho konania žalobca nenamietal výšku uloženej pokuty. Ba naopak,
ocenil ústretový prístup žalovaného pri ustálení jej výšky na spodnej hranici rozpätia, pričom pokutu
riadne zaplatil.

30. Meritom žalobcovho žalobného návrhu a argumentov ho podporujúcich je, že inšpekcia bola
ukončená protokolom a v ňom prijatými opatreniami, ktoré žalobca prijal a nedostatky odstránil. Tvrdil,
že ak inšpektor v záverečnom protokole nenavrhol začatie administratívneho konania o uloženie pokuty

v následnom správnom konaní, tak Inšpektorát Banská Bystrica nemal právo následne začať správne
konanie. Inak povedané možnosť uloženia pokuty v administratívnom konaní na základe protokolu o
zistených nedostatkoch mala byť súčasťou protokolu.

31. Žalobca považoval protokol, tak ako je koncipovaný, podporený opatreniami a správou o ich splnení,

prerokovaný s primátorkou mesta, za definitívny spôsob ukončenia kontroly. Protokol deklaruje, že účel
inšpekcie bol dosiahnutý a protiprávny stav v rozsahu zistených nedostatkov odstránený. Neobsahuje
informáciu (opatrenie), že po ukončení kontroly zaháji inšpektorát práce ešte objasňovanie, či došlo
alebo nedošlo pri zamestnávaní pani B. k správnemu deliktu sankcionovanému peňažnou pokutou.

32. Žalobca mal za to, že štandardne je akákoľvek kontrolná činnosť orgánu verejnej moci voči povinným
subjektom ukončená v celom rozsahu záverečným riadne prerokovaným protokolom obsahujúcim
všetky zistenia, opatrenia a dôsledky pre povinný subjekt. Toto považoval za legitímne očakávanie a
minimálnu právnu istotu, ktorú je možné od konajúceho orgánu verejnej moci požadovať.

33. Na záver žalobca opakovane uviedol, že žalobu považuje za dôvodnú v celom rozsahu. Požiadal,
aby súd vyniesol rozsudok, ktorým predmetnej žalobe vyhovie v plnom rozsahu.

Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

34. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu

Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
35. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13
SSP nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej
aj len „SSP“), preto rozhodnutie verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4
SSP dňa 27.02.2025. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na

úradnej tabuli správneho súdu odo dňa 08.01.2025 do 28.02.2025.
36. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové
rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov
správnej žaloby (§134 ods. 1 SSP), ale aj mimo žalobných bodov (§194, § 195 SSP), pretožev prejedávanej veci ide o správnu žalobu vo veci správneho trestania a dospel k záveru, že správna
žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd nezistil dôvodnosť
žalobných námietok, mimo žalobné námietky nezistil pochybenia v postupe a rozhodnutiach orgánov

príslušných na prejednanie, ktoré by mohli byť dôvodom pre zrušenie správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia.
37. Podľa § 134 ods. 1SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
38.Podľa§194ods.1aods.2SSP,správnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanie

orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
39. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci

alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,

c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu

verejnej správy.

40. V zmysle § 223 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo
na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a

dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o
vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej
činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).
41. V zmysle § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, inšpektorát práce je
oprávnený uložiť zamestnávateľovi pokutu za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona až do

100 000,- Eur.

42. Predmetom preskúmavanej veci je rozhodnutie žalovaného č. O-336/2022, NIP/NIP_PO/
BEZ/2022/4130 zo dňa 09.11.2022, ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému
rozhodnutiu č.k.:142/22-2.0/pok/r., IPBB_PRODD/ROZ/2022/1268 zo dňa 14.09.2022, tak že odvolanie

žalobcu odmietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
43. V období od 03.05.2022 do 26.05.2022 bol uskutočnený u žalobcu ako kontrolovaného subjektu
Mesto Sliač, Letecká 1, 962 31 Sliač, IČO: 00 320 277 a na Inšpektoráte práce Banská Bystrica, výkon
inšpekcie práce zameraný na kontrolu dodržiavania vybraných ustanovení pracovnoprávnych predpisov
v zmysle zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej aj ,,Zákonník práce“) - vznik, zmena a

skončeniepracovnéhopomeru,náležitostipracovnýchzmlúvamzdovýchpredpisov(oznámenieovýške
a zložení FP, výplatné pásky, vyplatenie platu). Súčasťou inšpekcie práce bola aj kontrola dodržiavania
zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní.
44. Kontrolou Inšpektorátu práce Banská Bystrica bolo zistené, že žalobca - kontrolovaný subjekt

Mesto Sliač s účinnosťou od 01.04.2013 je zriaďovateľom zariadenia bez právnej subjektivity - Domova
pre seniorov Sliač, Pionierska 12, 962 31 Sliač. Predmetom činnosti predmetného zariadenia je
poskytovanie sociálnej služby podľa zákona č. 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
45. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že na základe uvedenej kontroly ku kontrolovaným

zamestnancom v súvislosti s dodržiavaním povinností boli zistené okrem iného nasledovné skutočnosti:
- A. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavrela so žalobcom ako zamestnávateľom pracovný pomer písomnou
pracovnou zmluvou zo dňa 27.09.2021, dohodnutý deň nástupu do práce 27.09.2021, na druh
práce: „pracovník úseku sociálneho - terénna opatrovateľka v meste Sliač“. Pracovný pomer boluzatvorený na dobu určitú do 15.10.2021 s dohodnutou skúšobnou dobou do 15.10.2021. Pracovný
pomer bol ukončený oznámením o skončení na dobu určitú dňom 15.10.2021, ktoré osobne prevzala
zamestnankyňa.

- Žalobca ako zamestnávateľ so zamestnancom A. B., nar. XX.XX.XXXX, uzatvoril dohodu o vykonaní
práce (ďalej aj ako „DoVP“) zo dňa 15.10.2021, na obdobie od 18.10.2021 do 22.12.2021, na pracovnú
úlohu „opatrovateľská služba – terénna opatrovateľka podľa potreby žiadateľov v domácnosti v meste
Sliač“.
- Žalobca ako zamestnávateľ so zamestnancom A. B., nar. XX.XX.XXXX, uzatvoril dohodu o vykonaní

práce (ďalej aj ako „DoVP“) zo dňa 22.12.2021, na obdobie od 3.1.2022 do 14.3.2022. DoVP bola
ukončená písomne dohodou zo dňa 26.1.2022 ku dňu 31.1.2022.
- Žalobca ako zamestnávateľ so zamestnancom A. B., nar. XX.XX.XXXX, uzatvoril, pracovný pomer
písomnou pracovnou zmluvou zo dňa 31.01.2022, s dohodnutým dňom nástupu do práce dňa
01.02.2022, na dohodnutý druh práce „terénna opatrovateľka“, s dohodnutým miestom výkonu práce
mesto Sliač.

46. Správny orgány oboch stupňov na základe zistených skutočností v zhode uzavreli, že dohoda o
vykonaní práce ako dohoda o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je inštitút, na využitie
ktoréhojezamestnávateľoprávnenýlenvýnimočne.Uzatvoreniedohôdniejeanináhradouzaskúšobnú
dobu, ktorá plynie zamestnancovi v pracovnom pomere. Pokiaľ zamestnanec vykonáva pravidelnú a
opakujúcu sa činnosť, výkon danej práce stráca základný charakteristický znak dohody (výnimočnosť).

Zároveň pri uzavretí Dohody o vykonaní práce vzhľadom na druh práce resp. činnosti, ktorá bola
dohodnutá v dohodách o vykonaní práce s A. B.: „opatrovateľská služba – terénna opatrovateľka
podľa potreby žiadateľov v domácnosti v meste Sliač“, nemožno hovoriť o výsledku práce, ktorá
spočíva v dosiahnutí určeného výsledku, napr. natretie plotu na objekte zamestnávateľa, kde ukončením
natierania je ukončený aj výkon práce, ktorý sa už neopakuje. Pri dohodnutej činnosti vyššie uvedenej

zamestnankyne sa jedná o opakujúcu sa činnosť spočívajúcu v opatrovaní žiadateľov a zahrňujúcu
rôzne druhy činností, napr. denné návštevy opatrovaných osôb, pomoc pri obliekaní, vyzliekaní, nákupy,
prechádzky a pod.. Zamestnávateľ tým porušil § 223 ods. 1 Zákonníka práce. Tiež uviedli, že na
obdobnú činnosť - terénna opatrovateľka - bol uzavretý pracovný pomer dňa 27.09.2021. V prípadoch
uzavretých DoVP sa vo svojej podstate jedná o rovnaký druh práce spočívajúci v starostlivosti o

odkázanú osobu. Aj v zmysle Pracovnej zmluvy zo dňa 31.01.2022 je zrejmé, že terénna opatrovateľka
zahŕňa denné návštevy opatrovaných osôb, pomoc pri presune z vozíka na lôžko a opačne, pomoc pri
používaní WC a bežné úkony osobnej hygieny, vrátane kúpania a umývania vlasov, pomoc pri obliekaní
a vyzliekaní, nákupy a ďalšie nevyhnutné činnosti súvisiace s prevádzkou domácností a práce súvisiace
s udržiavaním domácnosti, príprava, varenie a podávanie celodennej stravy, pranie a žehlenie osobnej a

ostatnej bielizne, sprievod na lekárske vyšetrenie, predpísanie liekov, vybavovanie úradných záležitostí.
Obdobné činnosti sú z hľadiska dohodnutej práce aj v zmysle uzavretých dohôd o vykonaní práce.
Potrebu dennej starostlivosti odzrkadľuje aj počet dohodnutého rozsahu práce v zmysle uzavretých
DoVP, kde bol naplánovaný rozsah práce aj na 150 hodín mesačne.
47. Podľa žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu bolo jednoznačnej preukázané, že zo

strany žalobcu došlo k porušeniu ust. § 221 ods. 1 Zákonníka práce, tým že žalobca ako zamestnávateľ
v kontrolovanom období, tj. v mesiacoch 10 – 12/2021 a 01 – 03/2022 na plnenie svojich úloh a na
zabezpečenie svojich potrieb neuzatváral dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
s fyzickou osobou A. B. výnimočne pričom sa nejednalo o príležitostnú prácu vymedzenú druhom práce
(dohoda o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru zo dňa 15.10.2021, uzatvorená na obdobie

od18.10.2021do22.12.2021;dohodaovykonávaníprácemimopracovnéhopomeruzodňa22.12.2021,
uzatvorenánaobdobieod03.01.2022do14.03.2022ukončenádohodouorozviazanízodňa26.01.2022
ku dňu 31.01.2022, obe uzavreté na druh práce opatrovateľská služba – terénna opatrovateľka podľa
potreby opatrovania žiadateľov v domácnosti v meste Sliač).
48. S ohľadom na podanú správnu žalobu žalobcu je v prejednávanej veci sporné či zo strany žalobcu

– zamestnávateľa došlo k porušeniu ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce, keď ako zamestnávateľ na
plnenie svojich úloh a na zabezpečenie svojich potrieb neuzatváral s fyzickou osobou A. B. dohody
o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru výnimočne, pričom sa nejednalo o príležitostnú
činnosť vymedzenú druhom práce.
49. Na úvod správny súd uvádza, že sloboda zamestnávateľa voliť si formu zamestnávania pracovníkov

je regulovaná kogentnými ustanoveniami Zákonníka práce. Pokiaľ ide o nastavenie pracovnoprávnej
legislatívyvovzájomnýchpomerochvzťahupracovnéhopomeruadohôdoprácachvykonávanýchmimo
pracovnéhopomeruideopolitikuštátu,pričomsúdy nemajúkompetenciuju vrámcisúdnehoprieskumu
zákonnosti prehodnocovať.50. Z obsahu spisu bolo zistené, že správne orgány jednoznačne preukázali protiprávnosť konania
žalobcu ako zamestnávateľa spočívajúcu v nedodržaní podmienky výnimočnosti uzatvárania dohôd o
prácach vykonávaných mimopracovného pomeru v stanovenom v ust. § 223 ods. a 1 Zákonníka práce,

čo vyplýva jednak aj z počtu odpracovaných hodín dotknutou zamestnankyňou, ktorá zabezpečovala
starostlivosť odkázanej osoby.
51.Žalobcavkonanínepreukázal,žepriuzatváranídohôdo prácach vykonávaných iného pracovného
pomeru sa jednalo o výnimočné zabezpečenie plnenia úloh alebo potrieb, ktoré súvisia s
predmetom jeho činnosti a že sa jednalo o situáciu, kedy nebolo možné zabezpečiť takéto

plnenie na základe niektorého z druhov pracovného pomeru, alebo že by takéto plnenie
malo pre neho výrazne negatívny dôsledok. Jeho argumentácia ohľadom nestability zamestnávania
opatrovateliek je neopodstatnená a nemá vplyv na naplnenie ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce a na
výnimočnosťuzatváraniadohôdoprácachvykonávanýchmimopracovnéhopomeru.Správnysúdvtejto
súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 31.01.2022 je zrejmé, že
terénna opatrovateľka zahŕňa denné návštevy opatrovaných osôb, pomoc pri presune z vozíka na lôžko

a opačne, pomoc pri obliekaní a vyzliekaní, nákupy a ďalšie nevyhnutné činnosti súvisiace s prevádzkou
domácnosti a práce súvisiace s udržiavaním domácnosti, príprava, varenie a podávanie celodennej
stravy, pranie a žehlenie osobnej a ostatnej bielizne, sprievod na lekárske vyšetrenie, predpísanie
liekov, vybavovanie úradných záležitostí. Obdobné činnosti sú z hľadiska dohodnutej práce aj v zmysle
uzatvorených dohôd o vykonávaní práce. Potrebu dennej starostlivosti odzrkadľuje počet dohodnutého

rozsahu práce v zmysle uzatvorených dohôd o vykonávaní práce mimo pracovného pomeru, kde bol
naplánovaný rozsah práce aj na 150 hodín mesačne.
52. Správny súd nezistil ani dôvodnosť námietok uplatnených zo strany žalobcu v súvislosti s postupom
inšpektorátu práce so začatím správneho konania o prejednávanom správnom delikte (§ 14 ods. 1, §
19 § 21 ods. 3zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce).

53. Správny súd taktiež poukazuje na to, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, riadne
zdôvodnenie ukladanej sankcie v prípade správneho trestania je základným predpokladom pre
preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený. Zohľadnenie
všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, potom určuje mieru
zákonnosti stanoveného postihu. V predmetnej veci ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa.

Inšpektorát práce v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí pri ukladaní
sankcie odôvodnili k akým skutočnostiam pri stanovení výšky sankcie prihliadli. Kritéria pre určenie
konečnej výšky pokuty boli v danom prípade posúdené v súlade s § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce,
ktoré ustanovuje výpočet skutočností, ku ktorým je správny orgán povinný prihliadnuť. Po preskúmaní
veci dospel správny súd k záveru, že správne orgány sa dostatočným spôsobom v odôvodnení

preskúmavaných rozhodnutí vysporiadali so všetkými relevantnými kritériami a výšku uloženej pokuty
riadne odôvodnili. Nimi uplatnené myšlienkové úvahy sú súladné so zákonnými kritériami pre ukladanie
sankcií, sú logické a nevykazujú vybočenie z rámca zákonnej správnej úvahy. Odôvodnenie rozhodnutí
orgánov verejnej správy poskytuje žalobcovi odpoveď, prečo bolo opodstatnené uložiť mu za príslušný
správny delikt pokutu vo výške 500 Eur, ktorú aj správny súd vníma ako primeranú a uloženú v súlade

so zákonom, berúc do úvahy skutočnosť, že maximálna výška pokuty je stanovená v zmysle § 19 ods.
1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce vo výške 100 000 Eur.
54. S poukazom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánov
verejnej správy obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, sú dostatočne zrozumiteľné, úplné
a rovnako dostatočné je aj skutkové vymedzenie predmetného správneho deliktu. Správny súd zvážil

všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, nad
rozsah podanej správnej žaloby správny súd nezistil vady v postupe a v konaní orgánov verejnej správy
v zmysle § 195 SSP. Správna žaloba preto nebola dôvodná, následkom čoho ju správny súd podľa §
190 SSP zamietol.

55. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého
má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom
alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov
konania účastníkom konania nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady
trov konania žalovanému.

56. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).