Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200682
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:6019200682.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej
veci žalobcu: Heidinger Europe s.r.o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 43 837 620, zastúpeného:
RUŽIČKAANDPARTNERSs.r.o.,sosídlomVysoká2/B,Bratislava,IČO:36863360,protižalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 102143146/2019 zo dňa 11. septembra 2019, č. 102143237/2019
zo dňa 11. septembra 2019, č. 102143331/2019 zo dňa 11. septembra 2019, č. 102148058/2019 zo dňa
12. septembra 2019, č. 102154243/2019 zo dňa 12. septembra 2019 a č. 102154554/2019 zo dňa 12.

septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno (ďalej len „správca dane“) vykonal v období od 12. februára

2018 do 31. januára 2019 u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január, jún, júl, september, október a december 2016, z ktorej bol dňa 17. januára 2019 vyhotovený
protokol č. 100208293/2019. Žalobca sa k danému protokolu vyjadril podaním zo dňa 20. februára 2019
a jeho pripomienky boli správcom dane prerokované na ústnom pojednávaní uskutočnenom dňa 06.
mája 2019.

2. V priebehu daňovej kontroly správca dane zistil z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu

Košice I, že žalobcom deklarovaný dodávateľ - spoločnosť I N T E R S P O s.r.o. sídlila v období od 13.
augusta 2014 do 11. júna 2018 na adrese A. X, B. a od 12. júna 2018 má sídlo evidované na adrese
B. XXXX/XX, B., pričom došlo k zmene aj na poste konateľa, keď v čase uskutočnenia deklarovaných
zdaniteľných plnení (od 27. júna 2014 do 29. mája 2018) bol konateľom danej spoločnosti C. C., D. E.
F. XX, B. XXXX, G. a od 29. mája 2018 je jej konateľom C. B. s trvalým pobytom v G., H. F. X, A. XXXX.

3. Prostredníctvom dožiadania zaslaného miestne príslušnému správcovi dane spoločnosti

I N T E R S P O s.r.o. zistil, že na adrese A. X, B. daná spoločnosť nevykonávala svoju ekonomickú
činnosť a na tejto adrese bola neznáma. Jej konateľ C. C. predvolanie na výsluch svedka na adrese
svojhotrvaléhopobytuneprevzalanaústnepojednávanievdanejvecisanedostavil.Vpriebehudaňovej
kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2016 v spoločnosti I N T E R S P Os.r.o. miestne príslušný správca dane rovnako zistil, že táto spoločnosť a jej štatutárny orgán (C. C.) boli
nekontaktný, a so správcom dane nespolupracovali. Uskutočňovanie ekonomickej činnosti spoločnosti
I N T E R S P O s.r.o. preveroval miestne príslušný správca dane aj prostredníctvom daňových kontrol

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 1., 2. a 4. štvrťrok 2017 a v priebehu daňovej kontroly
dane z príjmov právnickej osoby za rok 2016. Výkon uvedených daňových kontrol bol poznačený
skutočnosťou, že daná spoločnosť so správcom dane nespolupracovala, na adrese sídla Kuzmányho
1191/43, Košice bola rovnako neznáma, nepreukázala skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie
dane, skutočnosti, na ktorých preukázanie bola vyzvaná správcom dane v priebehu daňových kontrol

a nepreukázala vierohodnosť, správnosť a úplnosť údajov, ktoré uviedla v daňových priznaniach. Jej
štatutárny orgán (C. B., G.) bol nekontaktný a v danej veci neposkytol nijaké vyjadrenia. Spoločnosť
neumožnila vykonať daňovú kontrolu riadne, a tak jej bola daň v týchto zdaňovacích obdobiach určená
pomôckami. Z informačných systémov finančnej správy tiež vyplynulo, že spoločnosť I N T E R S P O
s.r.o. za rok 2016 nepodala ročné hlásenie o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti, čo nasvedčuje tomu,
že v roku 2016 nemala zamestnancov. Z dôvodu, že spoločnosť I N T E R S P O s.r.o. si neplnila svoje

povinnosti platiteľa dane, bola jej rozhodnutím správcu dane, v súlade s ustanovením § 81 ods. 4 písm.
b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o DPH“) od 31. októbra 2018 zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty.

4. V priebehu vyrubovacieho konania zaslal správca dane na návrh žalobcu predvolanie na výsluch

svedka - Pála Pasztora, konateľa spoločnosti I N T E R S P O s.r.o. v čase uskutočnenia deklarovaných
zdaniteľných plnení. Predvolanie bolo p. C. zaslané na adresu jeho trvalého pobytu v Maďarsku, ako aj
na adresu pobytu v Rumunsku, ktorú uviedol žalobca, avšak ani na jednej nebolo predvolanie adresátom
prevzaté a vrátilo sa správcovi dane bez toho, aby sa p. C. o jeho obsahu dozvedel. Dňa 08. apríla 2019
bola správcovi dane doručená písomnosť - stanovisko k výsluchu, v ktorom osoba C. C. uviedol, že

výsluchu svedka sa zúčastniť nemôže a žiadal správcu dane, aby konal v jeho neprítomnosti. Vo svojom
stanovisku sa odvolal na čestné prehlásenie, v ktorom na žiadosť konateľa žalobcu formálne potvrdil
obchodnú spoluprácu spoločnosti I N T E R S P O s.r.o. a žalobcu, avšak bez toho, aby toto tvrdenie
akokoľvek preukázal s odôvodnením, že už nedisponuje nijakými dokladmi spoločnosti I N T E R S P O
s.r.o.

5. Správca dane rozhodnutím č. 101127320/2019 zo dňa 14. mája 2019 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie 1“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi
vyrubil rozdiel dane v sume 19 600 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu 1 podal žalobca odvolanie zo dňa 28. júna 2019, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 102143146/2019 zo dňa 11. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie
1“) tak, že dané rozhodnutie potvrdil. Konštatoval, že žalobca si v zdaňovacom období január 2016
uplatnil právo na odpočítanie dane spolu v sume 19 600 eur na základe predložených faktúr za dodanie

služieb por. č. 01/01 zo dňa 11. januára 2016 a por. č. 08/01 zo dňa 28. januára 2016, na ktorých
je v pozícii dodávateľa uvedená spoločnosť I N T E R S P O s.r.o., pričom súčasťou predložených
faktúr bola aj objednávka zo dňa 27. júla 2015, na ktorej je uvedený ako objednávateľ žalobca a ako
dodávateľ spoločnosť I N T E R S P O s.r.o. Žalobca tiež predložil Zmluvu o dielo č. 2015/INTERSPO/
PPA4.1 zo dňa 27. júla 2015, kde je však ako zhotoviteľ uvedený žalobca a ako odberateľ spoločnosť

I N T E R S P O s.r.o., ako aj prílohu č. 3 k zmluve o poskytnutí NFP - časť Zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku č. 041KE030013 ako výstup z Centrálneho registra zmlúv, názov
projektu: „Investícia do modernizácie strojového vybavenia a vybudovanie jednotky pozberovej úpravy“.

7. Zistil, že spoločnosť I N T E R S P O s.r.o. podala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2016, v ktorom uviedla dodanie tovarov a služieb v tuzemsku podľa §
8 a § 9 zákona o DPH, avšak pravdivosť týchto údajov nepreukázala. Daná spoločnosť, resp. osoby
oprávnené konať v jej mene so správcom dane nespolupracovali, neposkytli vyjadrenie a nepredložili
požadovanédoklady.Malzato,žesprávcadanezískaloprávnenépochybnostiotom,žeslužbyuvedené
na predložených faktúrach boli skutočne realizované, a to subjektom na nich označeným ako dodávateľ.

Uviedol, že na predložených faktúrach je žalobca identifikovaný nesprávnym číslom DIČ a IČ DPH. Z
vecného hľadiska považoval za podstatné, že žalobca ani deklarovaný dodávateľ nepreukázali dodanie
služieb v zmysle predložených faktúr, a teda ani to, že spoločnosti I N T E R S P O s.r.o. vznikla daňovápovinnosť z titulu dodania služieb, v čoho dôsledku si žalobca ako odberateľ nemohol uplatniť právo na
odpočítanie dane z predmetných faktúr.

8. Upozornil, že v zmysle odvolania žalobcu spracovanie služieb a vypracovanie výstupov, ktoré
následne použil na dodanie služieb pre odberateľa AGROFINANCE, s.r.o., obstaral od spoločnosti I N
T E R S P O s.r.o. na základe subdodávateľskej zmluvy, hoci ani jedna zo subdodávateľských zmlúv so
spoločnosťou I N T E R S P O s.r.o. predložených k daňovej kontrole nekorešponduje s predmetnými
faktúrami, pričom nebol predložený ani akceptačný protokol. Mal za to, že nebolo preukázané, kto

podklady vypracoval, v akom rozsahu, kedy, kde a v akej forme boli spoločnosťou I N T E R S P
O s.r.o. odovzdané žalobcovi, a že tento ich skutočne prevzal. Podotkol, že žalovaný vo vyjadrení k
protokolu tvrdil, že po rokovaní so zástupcami svojich odberateľov dostal prísľub o vydaní kópií dokladov
(napr. pracovných hárkov, preberacích protokolov, potvrdení o vykonaní úkonu atď.), avšak nikdy ich
nepredložil.

9. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že správca dane nevypočul ním navrhnutého svedka
I. D., ktorý v zastúpení žalobcu potvrdzoval preberanie dodaných služieb a činností od subdodávateľa
INTERSPO s.r.o., poukázal na skutočnosť, že daný svedok je spoločníkom a konateľom spoločnosti
AGROFINANCE s.r.o., následného odberateľa žalobcu. Podotkol, že obchodný vzťah medzi žalobcom
a jeho odberateľmi je ďalším samostatným plnením a môže nastať až po tom, čo bolo formálne a vecne

naplnené plnenie predchádzajúce, pričom nie je možné akceptovať, aby dôkazná povinnosť žalobcu
spočívajúca v preukázaní, že on sám službu prijal, bola presunutá na jeho odberateľa.

10. Upozornil, že žalobca uvádza dosiahnutý zisk pri obchodnej transakcii deklarovanej
medzi dodávateľom I N T E R S P O s.r.o. a žalobcom, a medzi žalobcom a odberateľom

AGROFINANCE s.r.o. vo výške 51 000 eur (rozdiel faktúr od INTERSPO s.r.o. v sume 98 000 eur
bez DPH a faktúr pre AGROFINANCE s.r.o. v sume 149 000 eur bez DPH), hoci podľa Zmluvy o
dielo uzatvorenej so spoločnosťou I N T E R S P O s.r.o. suma 98 000 eur predstavuje iba časť
hodnoty diela, a to cenu provízie a cena za samotný monitoring a vypracovanie žiadosti o platbu je
stanovená nasledovne: cena za 1 monitorovaciu správu 950 eur bez DPH a cena za 1 žiadosť o platbu

500 eur bez DPH. Považoval preto za otázne, aká bola cena samotnej služby, resp. či k dodaniu tejto
služby vôbec došlo. Dodal, že dlhodobá činnosť žalobcu, ktorej výsledkom je strata, nenapĺňa základný
znak podnikateľskej činnosti v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) s tým, že výkon práva v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka nepožíva právnu ochranu.

11. Ďalej poukázal na zmätočnosť vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti I N T E R S P O s.r.o. p. C.
v predloženom čestnom vyhlásení, že účtovníctvo danej spoločnosti viedla externe J. K., a že po predaji
svojho obchodného podielu účtovnú agendu odovzdal novému konateľovi, kým v stanovisku k výsluchu
tvrdil, že pri odovzdaní funkcie všetky dokumenty odovzdal účtovníčke. Súčasne dospel k záveru, že

predložené čestné vyhlásenie nie je možné v daňovom konaní považovať za dôkaz, pretože to daňový
poriadok v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nedovoľuje. Vzhľadom na to, že p. C.
napriek opakovaným snahám správcu dane zabezpečiť jeho účasť na ústnom pojednávaní odmietol
poskytnúť v danej veci vyjadrenie, ktoré by mohlo byť považované za relevantný dôkaz, stotožnil sa
s názorom správcu dane, že pri danej dôkaznej situácii by vyjadrenia p. K. nepriniesli v konaní dôkaz

majúci vplyv na výrok rozhodnutia správcu dane.

12. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že správca dane vychádzal zo zistenia, že spoločnosť I
N T E R S P O s.r.o. nemá zamestnancov, hoci táto si mohla dodanie odborných činností zabezpečiť
subdodávateľsky, uviedol, že ani samotný žalobca zjavne nemá dostatočnú vedomosť o rozsahu,

obsahu a spôsobe plnenia, pri ktorom si uplatňuje právo na odpočítanie dane. Podotkol, že žalobca mal
možnosť získať na verejne dostupnom portáli finančnej správy informáciu, že u spoločnosti I N T E R
S P O s.r.o. nastali dôvody na zrušenie registrácie dane z pridanej hodnoty, ktorá bola zverejnená dňa
04.decembra 2015, t. j. v čase pred uskutočnením deklarovaných zdaniteľných plnení, avšak žalobca
túto možnosť nevyužil, a teda k svojej ekonomickej činnosti nepristupoval s potrebnou starostlivosťou.

13. Správca dane rozhodnutím č. 101128259/2019 zo dňa 14. mája 2019 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie 2“) podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 26 500 eur
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2016.14. Proti prvostupňovému rozhodnutiu 2 podal žalobca odvolanie zo dňa 28. júna 2019, o ktorom
rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102143237/2019 zo dňa 11. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie 2“) tak, že dané rozhodnutie potvrdil. Konštatoval, že žalobca si v zdaňovacom období
jún 2016 uplatnil právo na odpočítanie dane spolu v sume 26 500 eur na základe predložených faktúr
za dodanie služieb por. č. 02/06 zo dňa 17. júna 2016, por. č. 04/06 zo dňa 24. júna 2016 a por. č.
07/06 zo dňa 30. júna 2016, na ktorých je v pozícii dodávateľa uvedená spoločnosť I N T E R S P O
s.r.o., pričom predložené faktúry odkazujú na Subdodávateľskú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom ako

objednávateľom a spoločnosťou I N T E R S P O s.r.o. ako subdodávateľom dňa 11. januára 2016, ktorá
bola predložená spolu s prílohami, ako aj Dodatkom č. I zo dňa 10. júna 2016 a Dodatkom č. II zo dňa
16. júna 2016.

15. Zistil, že spoločnosť I N T E R S P O s.r.o. podala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2016, v ktorom uviedla dodanie tovarov a služieb v tuzemsku podľa

§ 8 a § 9 zákona o DPH, pričom pravdivosť týchto údajov preveroval miestne príslušný správca
dane v priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2016. Napriek nekontaktnosti a
nespolupráci spoločnosti a jej štatutárneho orgánu príslušný správca dane z dostupných dôkazov zistil,
že spoločnosť I N T E R S P O s.r.o. uviedla v kontrolovanom zdaňovacom období piatich odberateľov,
medzi ktorými sa však žalobca nenachádzal, a teda daná spoločnosť dodanie deklarovaných služieb

pre žalobcu nepreukázala ani nepriznala. Mal za to, že správca dane získal oprávnené pochybnosti o
tom, že služby uvedené na predložených faktúrach boli skutočne realizované, a to subjektom na nich
označeným ako dodávateľ. Uviedol, že na predložených faktúrach je žalobca identifikovaný nesprávnym
číslomDIČaIČDPH.Zvecnéhohľadiskapovažovalzapodstatné,žežalobcaanideklarovanýdodávateľ
nepreukázali dodanie služieb v zmysle predložených faktúr, a teda ani to, že spoločnosti I N T E R S

P O s.r.o. vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služieb, v čoho dôsledku si žalobca ako odberateľ
nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane z daných faktúr.

16. Uviedol, že žalobca predložil výstupové dokumenty na USB kľúči, ktoré podľa názoru správcu dane
nepreukazujú skutočnosť, že boli vyhotovené a dodané spoločnosťou I N T E R S P O s.r.o. Mal za

to, že nebolo preukázané, kto a kedy výstupy navrhol, kto a kedy podklady vypracoval, a na základe
akých podkladov ich vyhotovil. Konštatoval, že žalobca predložil aj akceptačný protokol zo dňa 31. mája
2016, v ktorom vyhlásil, že prijal práce od spoločnosti I N T E R S P O s.r.o., avšak rozsah a forma
poskytnutých služieb v ňom nie je špecifikovaná. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že správca
dane nevypočul ním navrhnutého svedka C.. G. L., ktorý v zastúpení žalobcu potvrdzoval preberanie

dodanýchslužiebačinnostíodsubdodávateľaINTERSPOs.r.o.,poukázalnaskutočnosť,žeuvedené
sanezhodujespredloženýmakceptačnýmprotokolom,pričomdanýsvedokjespoločníkomakonateľom
spoločnosti Bougie s.r.o., následného odberateľa žalobcu. Zároveň zopakoval časť argumentácie, ktorú
uviedol v napadnutom rozhodnutí 1 (viď odseky 10 a 11).

17. Správca dane rozhodnutím č. 101128625/2019 zo dňa 14. mája 2019 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie 3“) podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku žalobcovi určil rozdiel dane v sume 36 000
eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016, nepriznal nadmerný odpočet v sume 6
535,68 eur a vyrubil daň v sume 29 464,32 eur.

18. Proti prvostupňovému rozhodnutiu 3 podal žalobca odvolanie zo dňa 28. júna 2019, o ktorom
rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102143331/2019 zo dňa 11. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie 3“) tak, že dané rozhodnutie potvrdil. Konštatoval, že žalobca si v zdaňovacom období júl
2016 uplatnil právo na odpočítanie dane spolu v sume 36 000 eur na základe predložených faktúr za
dodanie služieb por. č. 02/07 zo dňa 04. júla 2016, por. č. 03/07 zo dňa 07. júla 2016, por. č. 04/07 zo

dňa 14. júla 2016, por. č. 06/07 zo dňa 20. júla 2016 a por. č. 09/07 zo dňa 28. júla 2016, na ktorých je
v pozícii dodávateľa uvedená spoločnosť I N T E R S P O s.r.o., pričom predložené faktúry odkazujú na
Subdodávateľskú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou I N T E R S
P O s.r.o. ako subdodávateľom dňa 11. januára 2016, ktorá bola predložená spolu s prílohami, ako aj
Dodatkom č. I zo dňa 10. júna 2016 a Dodatkom č. II zo dňa 16. júna 2016.

19. Zistil, že spoločnosť I N T E R S P O s.r.o. podala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2016, v ktorom uviedla dodanie tovarov a služieb v tuzemsku podľa
§ 8 a § 9 zákona o DPH, avšak pravdivosť týchto údajov nepreukázala. Spoločnosť I N T E R SP O s.r.o., resp. osoby oprávnené konať v jej mene so správcom dane nespolupracovali, neposkytli
relevantným spôsobom vyjadrenie a nepredložili požadované doklady. Mal za to, že správca dane získal
oprávnené pochybnosti o tom, že služby uvedené na predložených faktúrach boli skutočne realizované,

a to subjektom na nich označeným ako dodávateľ. Uviedol, že na predložených faktúrach je žalobca
identifikovaný nesprávnym číslom DIČ a IČ DPH. Z vecného hľadiska považoval za podstatné, že
žalobca ani deklarovaný dodávateľ nepreukázali dodanie služieb v zmysle predložených faktúr, a teda
ani to, že spoločnosti I N T E R S P O s.r.o. vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služieb, v čoho
dôsledku si žalobca ako odberateľ nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane z daných faktúr.

20. Uviedol, že žalobca predložil okrem iného výstupové dokumenty na USB kľúči, ktoré podľa názoru
správcu dane nepreukazujú, že boli vyhotovené a dodané spoločnosťou I N T E R S P O s.r.o. Mal za to,
že nebolo preukázané, kto a kedy výstupy navrhol, kto a kedy podklady vypracoval, a na základe akých
podkladov ich vyhotovil. Konštatoval, že žalobca predložil aj akceptačné protokoly zo dňa 31. mája 2016,
zo dňa 15. júna 2016 a zo dňa 15. júla 2016, v ktorých vyhlásil, že prijal práce od spoločnosti I N T E R S P

O s.r.o., avšak rozsah a forma poskytnutých služieb v ňom nie je špecifikovaná. V súvislosti s odvolacou
námietkou žalobcu, že správca dane nevypočul ním navrhnutého svedka C.. G. L., ktorý v zastúpení
žalobcu potvrdzoval preberanie dodaných služieb a činností od subdodávateľa I N T E R S P O s.r.o.,
poukázal na skutočnosť, že uvedené sa nezhoduje s predloženými akceptačnými protokolmi, pričom
daný svedok je spoločníkom a konateľom spoločnosti Bougie s.r.o., následného odberateľa žalobcu.

Zároveň zopakoval časť argumentácie, ktorú uviedol aj v napadnutom rozhodnutí 1 (viď odseky 10, 11).

21. Správca dane rozhodnutím č. 101128949/2019 zo dňa 14. mája 2019 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie 4“) podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku žalobcovi určil rozdiel dane v sume 20 000
eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2016, nepriznal nadmerný odpočet v

sume 2 732,01 eur a vyrubil daň v sume 17 267,99 eur.

22. Proti prvostupňovému rozhodnutiu 4 podal žalobca odvolanie zo dňa 28. júna 2019, o ktorom
rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102148058/2019 zo dňa 12. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie 4“) tak, že dané rozhodnutie potvrdil. Konštatoval, že žalobca si v zdaňovacom období

september 2016 uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 20 000 eur na základe predloženej faktúry za
dodanie služieb por. č. 07/09 zo dňa 28. septembra 2016, na ktorej je uvedený ako dodávateľ spoločnosť
I N T E R S P O s.r.o., pričom ako súčasť faktúry bol predložený aj akceptačný protokol 1 zo dňa 07.
septembra 2016 a objednávka zo dňa 18. apríla 2016, ktorá odkazuje na Subdodávateľskú zmluvu
uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou I N T E R S P O s.r.o. ako subdodávateľom dňa 18. apríla

2016.

23. Zistil, že spoločnosť I N T E R S P O s.r.o. podala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2016, v ktorom uviedla dodanie tovarov a služieb v tuzemsku podľa §
8 a § 9 zákona o DPH, avšak pravdivosť týchto údajov nepreukázala. Spoločnosť I N T E R S P O s.r.o.,

resp. osoby oprávnene konať v jej mene so správcom dane nespolupracovali, neposkytli relevantným
spôsobom vyjadrenie a nepredložili požadované doklady. Mal za to, že správca dane získal oprávnené
pochybnosti o tom, že služby uvedené na predloženej faktúre boli skutočne realizované, a to subjektom
označeným ako dodávateľ. Uviedol, že na predloženej faktúre je žalobca identifikovaný nesprávnym
číslomDIČaIČDPH.Zvecnéhohľadiskapovažovalzapodstatné,žežalobcaanideklarovanýdodávateľ

nepreukázali dodanie služieb v zmysle predloženej faktúry, a teda ani to, že spoločnosti I N T E R S
P O s.r.o. vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služieb, v čoho dôsledku si žalobca ako odberateľ
nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane z predmetnej faktúry.

24. Uviedol, že žalobca predložil okrem iného výstupové dokumenty na USB kľúči, ktoré podľa názoru

správcu dane nepreukazujú, že boli vyhotovené a dodané spoločnosťou I N T E R S P O s.r.o. Mal za
to, že nebolo preukázané, kto a kedy výstupy navrhol, vypracoval, a na základe akých podkladov ich
vyhotovil. Konštatoval, že žalobca predložil aj akceptačný protokol zo dňa 07. septembra 2016, v ktorom
vyhlásil, že prijal práce od spoločnosti I N T E R S P O s.r.o., avšak rozsah a forma poskytnutých služieb
v ňom nie je špecifikovaná.

25. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že správca dane nevypočul ním navrhnutého svedka M.
G. C., ktorý v zastúpení žalobcu potvrdzoval preberanie dodaných služieb a činností od subdodávateľa
I N T E R S P O s.r.o., poukázal na skutočnosť, že uvedené sa nezhoduje s predloženým akceptačnýmprotokolom, pričom daný svedok je spoločníkom a konateľom spoločnosti Projektové služby, s.r.o.,
následného odberateľa žalobcu. Vo vzťahu k žalobcom predloženému vyhláseniu M. G. C. zo dňa
14. februára 2019 (tvrdil, že v roku 2016 v rámci realizácie zákazky spolupracovali so žalobcom, mal

vedomosť o tom, že žalobca si objednal služby od spoločnosti I N T E R S P O s.r.o. a pri viacerých
stretnutiach bol prítomný aj jej zástupca C. C.), uviedol, že predmetné vyhlásenia nenasvedčujú tomu,
že daná osoba má skutočne informácie o tom, kedy aká konkrétna osoba, kde a akým spôsobom služby
vykonala a následne aké boli konkrétne výstupy, resp. výsledky, ktoré boli predmetom dodaných služieb
od spoločnosti I N T E R S P O s.r.o. pre žalobcu. Zároveň zopakoval časť argumentácie, ktorú uviedol

aj v napadnutom rozhodnutí 1 (viď odseky 10, 11).

26. Správca dane rozhodnutím č. 101129689/2019 zo dňa 14. mája 2019 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie 5“) podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku žalobcovi určil rozdiel dane v sume 11 000 eur
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016, nepriznal nadmerný odpočet v sume
872,75 eur a vyrubil daň v sume 10 127,25 eur.

27. Proti prvostupňovému rozhodnutiu 5 podal žalobca odvolanie zo dňa 28. júna 2019, o ktorom
rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102154243/2019 zo dňa 12. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie 5“) tak, že dané rozhodnutie potvrdil. Konštatoval, že žalobca si v zdaňovacom období
október 2016 okrem iného uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 11 000 eur na základe predloženej

faktúry za dodanie služieb por. č. 05/10 zo dňa 12. októbra 2016, na ktorej je v pozícii dodávateľa
uvedená spoločnosť I N T E R S P O s.r.o., pričom súčasťou predloženej faktúry bola objednávka č. 1
(2016ZoD _PSL) zo dňa 21. marca 2016, príloha č. 1 k objednávke č. 1, čiastkový odovzdávací protokol
zo dňa 6. apríla 2016, čiastkový preberací protokol zo dňa 12. júla 2016 a akceptačný protokol zo dňa
20. októbra 2016, a správcovi dane bola zároveň predložená Zmluva o dielo Č. 2016ZoD_PSL zo dňa

31. marca 2016 uzatvorená medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou I N T E R S P O s.r.o.
ako vyhotoviteľom.

28. Zistil, že spoločnosť I N T E R S P O s.r.o. podala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2016, ktoré je negatívne (nulové), a teda v ňom deklaruje, že v

danom zdaňovacom období neuskutočnila nijaké dodanie tovarov a služieb v tuzemsku podľa § 8 a §
9 zákona o DPH. Predmetná spoločnosť, resp. osoby oprávnené konať v jej mene pritom so správcom
dane nespolupracovali, neposkytli vyjadrenie a nepredložili požadované doklady. Mal za to, že správca
dane získal oprávnené pochybnosti o tom, že služby uvedené na predloženej faktúre boli skutočne
realizované, a to subjektom na nej označeným ako dodávateľ. Uviedol, že na predloženej faktúre je

žalobca identifikovaný nesprávnym číslom DIČ a IČ DPH. Z vecného hľadiska považoval za podstatné,
že žalobca ani deklarovaný dodávateľ nepreukázali dodanie služieb v zmysle predloženej faktúry, a teda
ani to, že spoločnosti I N T E R S P O s.r.o. vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služieb, v čoho
dôsledku si žalobca ako odberateľ nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane z danej faktúry.

29. Uviedol, že žalobca predložil okrem iného výstupové dokumenty na USB kľúči, ktoré podľa názoru
správcu dane nepreukazujú, že boli vyhotovené a dodané spoločnosťou I N T E R S P O s.r.o., resp. že
predmetná spoločnosť bola v danej veci akokoľvek zainteresovaná. Mal za to, že nebolo preukázané,
kto a kedy výstupy navrhol, vypracoval, a na základe akých podkladov ich vyhotovil. Konštatoval, že
žalobca predložil aj čiastkový preberací protokol zo dňa 12. júla 2016 a akceptačný protokol zo dňa 20.

októbra 2016, v ktorom prebral, resp. akceptoval predmet plnenia zmluvy, avšak rozsah a forma týchto
služiebvňomnieješpecifikovaná.Zároveňzopakovalčasťargumentácie,ktorúuviedolajvnapadnutom
rozhodnutí 1 (viď odseky 10, 11).

30. Správca dane rozhodnutím č. 101129955/2019 zo dňa 14. mája 2019 (ďalej len „prvostupňové

rozhodnutie 6“) podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 13 156 eur
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016.

31. Proti prvostupňovému rozhodnutiu 6 podal žalobca odvolanie zo dňa 28. júna 2019, o ktorom
rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102154554/2019 zo dňa 12. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie 6“) tak, že dané rozhodnutie potvrdil. Konštatoval, že žalobca si v zdaňovacom období
december 2016 okrem iného uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 13 156,00 eur na základe
predloženej faktúry za dodanie služieb por. č. 03/12 zo dňa 12. decembra 2016, na ktorej je v pozícii
dodávateľa uvedená spoločnosť I N T E R S P O s.r.o., pričom súčasťou predloženej faktúry bolaobjednávka č. 2 (2016ZoD_ PSL) zo dňa 01. júla 2016 s prílohou č. 1, čiastkový odovzdávací protokol
zo dňa 01. júla 2016 s prílohou č. 1, čiastkový preberací protokol zo dňa 28. novembra 2016 a prílohou
č. 1, ako aj akceptačný protokol zo dňa 28. novembra 2016 s prílohou č. 1. Žalobca tiež predložil Zmluvu

o dielo č. 2016ZoD PSL zo dňa 31. marca 2016 uzatvorenú medzi žalobcom ako objednávateľom a
spoločnosťou I N T E R S P O s.r.o. ako vyhotoviteľom.

32. Zistil, že spoločnosť I N T E R S P O s.r.o. podala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2016, ktoré je negatívne (nulové), pričom so správcom dane

nespolupracovala, neposkytla vyjadrenie a nepredložila požadované doklady. Mal za to, že správca
dane získal oprávnené pochybnosti o tom, že služby uvedené na predloženej faktúre boli skutočne
realizované, a to subjektom na nej označenom ako dodávateľ. Uviedol, že žalobca ani deklarovaný
dodávateľ nepreukázali dodanie služieb v zmysle predloženej faktúry, a teda ani to, že spoločnosti I N
T E R S P O s.r.o. vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služieb, v čoho dôsledku si žalobca ako
odberateľ nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane z predmetnej faktúry.

33. Uviedol, že žalobca predložil okrem iného výstupové dokumenty na USB kľúči, ktoré podľa názoru
správcu dane nepreukazujú, že boli vyhotovené a dodané spoločnosťou I N T E R S P O s.r.o., resp.
že daná spoločnosť bola v danej veci akokoľvek zainteresovaná. Mal za to, že nebolo preukázané,
kto a kedy výstupy navrhol, vypracoval, a na základe akých podkladov ich vyhotovil. Konštatoval, že

žalobca predložil aj čiastkový preberací protokol a akceptačný protokol, v ktorých potvrdil, že výstupy
od spoločnosti I N T E R S P O s.r.o. prebral, avšak druh a rozsah týchto služieb v nich nie je
špecifikovaný. Zároveň zopakoval časť argumentácie, ktorú uviedol aj v napadnutom rozhodnutí 1 (viď
odseky 10, 11).

II.
Správna žaloba

34.Včaspodanousprávnoužalobousažalobcadomáhalzrušenianapadnutýchrozhodnutí1až6,akoaj
prvostupňových rozhodnutí 1 až 6, a priznania náhrady trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému.

V správnej žalobe namietal pochybenia podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Napadnuté rozhodnutia podľa
jeho mienky vychádzajú z arbitrárneho hodnotenia dôkazov a veci, a z nich vyvodených arbitrárnych
záverov, v čoho dôsledku ani právne posúdenie veci, v zmysle ktorého nemal právo postupovať podľa
§ 49 a nasl. zákona o DPH nie je správne, nemá zákonnú oporu a je arbitrárne. Žalovanému zároveň

vytkol, že napadnuté rozhodnutia a postup, ktorý im predchádzal, porušuje aj jeho základné právo
na spravodlivé konanie, pričom rovnakými vadami trpia aj prvostupňové rozhodnutia správcu dane.

35. Namietal, že bol postihnutý za nespoluprácu tretej osoby - spoločnosti I N T E R S P O s.r.o., hoci
predložil relevantné dôkazy o uskutočnení predmetných zdaniteľných plnení a nemohol ovplyvniť, že

tretie osoby nespolupracujú s daňovým orgánom za účelom overenia akýchsi pochybností. Tvrdil, že v
rámci prvostupňového daňového konania predložil dostatok dôkazov o tom, že k fakturovaným plneniam
reálne došlo, a to zmluvy, objednávky, preberacie protokoly a výsledky dodávok na USB kľúči, a zároveň
podal informácie o prevzatí dodávok ich konečným odberateľom a o uhradení ceny. Okrem toho navrhol
vykonanie ďalších dôkazov, a to výsluch konateľa spoločnosti I N T E R S P O s.r.o. a osoby zodpovednej

za vedenie účtovníctva danej spoločnosti, ako aj štatutárov jeho následných odberateľov. Upozornil, že
správca dane svoju pochybnosť založil na tom, že spoločnosť I N T E R S P O s.r.o. nie je zastihnuteľná
na adrese jej sídla a zastihnuteľný nie je ani jej konateľ, hoci táto skutočnosť nastala v rokoch 2018 a
2019 a nie v roku 2016, keď došlo k dodávkam.

36. Mal za to, že arbitrárnosť hodnotenia veci správcom dane potvrdzujú aj argumenty žalovaného v
napadnutých rozhodnutiach, že čestné prehlásenie s notársky overeným podpisom nie je relevantným
dôkazom; že dlhodobá činnosť, ktorej výsledkom je strata, nenapĺňa znaky podnikateľskej činnosti
podľaObchodnéhozákonníka;ženemohlodôjsťkodpočtudanezpridanejhodnotyzdôvoduformálnych
nedostatkov predložených faktúr (nesprávne IČO a IČ DPH); a že spoločnosť I N T E R S P O s.r.o. je

od 04. decembra 2015 vedená ako subjekt, u ktorého nastal dôvod na zrušenie registrácie DPH, ktoré
tvrdenie označil za nepravdivé.

III.Vyjadrenie žalovaného

37. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 29. apríla 2024, v ktorom

žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Trval na výrokoch napadnutých rozhodnutí a poukázal na
ich odôvodnenia a dôkazy obsiahnuté v administratívnom spise. Konštatoval, že žalobca prezentuje
svoj nesúhlas s jeho závermi, avšak neuvádza nijaký relevantný dôkaz majúci vplyv na zmenu výroku
napadnutých rozhodnutí. Uviedol, že správca dane v danej veci vykonal dokazovanie, všetky zistené
skutočnosti, spôsob ich zistenia a vyhodnotenie dôkazov uviedol v odôvodnení svojich rozhodnutí, ktoré

vychádzajú z predloženého spisového materiálu. S týmto hodnotením súhlasil, pričom dané dôkazy
podľa jeho mienky neumožňujú prijať iný záver. Mal za to, že spolu so správcom dane postupovali
v súlade s daňovým poriadkom. Zdôraznil, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že mu služby
v uvedenom druhu, objeme a cene boli skutočne dodané označeným dodávateľom, resp. inou osobou
v postavení platiteľa dane. Vyjadril sa, že žalobca predložil napr. aj akceptačné protokoly bez uvedenia
rozsahu a formy poskytnutých služieb s tým, že akceptačný protokol za zdaňovacie obdobie január 2016

nebol predložený. Podotkol, že nebolo preukázané, kto podklady vypracoval, v akom rozsahu, kedy, kde
a v akej forme boli odovzdané žalobcovi.

38. Žalobca nevyužil právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného v súdom určenej lehote.

IV.
Konanie na správnom súde

39. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd

v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je
prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-15S/5/2020, 2S/21-25/2023. V súlade s platným a účinným
rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 7. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 757/2004

Z.z.“) náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 2S Správneho súdu v Bratislave
a následne bola dňa 21. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S
Správneho súdu v Bratislave.

V.
Pojednávanie

40. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo
veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 20. marca 2025 rozsudkom, ktorý verejne

vyhlásil v prítomnosti poverenej zástupkyne žalovaného a v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu,
ktorý svoju neúčasť neospravedlnil a o odročenie pojednávania nežiadal. Správny súd preskúmal
napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutia správcu dane, vrátane konania,
ktoré predchádzalo ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná.

41. Poverená zástupkyňa žalovaného pred súdom zotrvala na záveroch uvedených v napadnutých
rozhodnutiach.

VI.

Relevantné právne predpisy

42. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

43. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.44.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

45. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa

postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

46. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

47. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti
s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach
a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

48. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

49. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

50. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

51. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2019 ako dôkaz možno
použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o
rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o
daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené

daňovými subjektmi a doklady k nim.

52. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa
§ 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo

inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

53. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

54. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

55. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľaodsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

56. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

VII.
Posúdenie veci správnym súdom

57. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli napadnuté rozhodnutia 1 až 6,
ktorými žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutia 1 až 6 vydané správcom dane. Prvostupňovým
rozhodnutím 1 správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 19 600 eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie január 2016. Prvostupňovým rozhodnutím 2 mu vyrubil rozdiel dane v sume 26
500 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2016. Prvostupňovým rozhodnutím 3

mu určil rozdiel dane v sume 36 000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016,
nepriznal nadmerný odpočet v sume 6 535,68 eur a vyrubil daň v sume 29 464,32 eur. Prvostupňovým
rozhodnutím 4 mu určil rozdiel dane v sume 20 000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie september 2016, nepriznal nadmerný odpočet v sume 2 732,01 eur a vyrubil daň v sume
17 267,99 eur. Prvostupňovým rozhodnutím 5 mu určil rozdiel dane v sume 11 000 eur na dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016, nepriznal nadmerný odpočet v sume 872,75 eur a vyrubil
daň v sume 10 127,25 eur. Prvostupňovým rozhodnutím 6 mu vyrubil rozdiel dane v sume 13 156
eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016. Žalovaný aj správca dane
v predmetných rozhodnutiach konštatovali, že žalobca nepreukázal skutočné dodanie fakturovaných
služieb deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou I N T E R S P O s.r.o., keď nepredložil dôkazy

hodnoverne preukazujúce rozsah a formu poskytnutia daných služieb, pričom ani samotný dodávateľ –
spoločnosť I N T E R S P O s.r.o. relevantným spôsobom nepotvrdil deklarované dodanie služieb.

58. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a jeho rozpor
s obsahom spisu, nesprávne právne posúdenie veci, ako aj podstatné porušenie ustanovení o konaní,

ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalovanému, resp.
správcovi dane predovšetkým vytkol, že bol postihnutý za nespoluprácu tretej osoby - spoločnosti
I N T E R S P O s.r.o., hoci predložil relevantné dôkazy o uskutočnení predmetných zdaniteľných
plnení a zároveň navrhol vykonanie ďalších dôkazov, a to výsluch konateľa spoločnosti I N T E R
S P O s.r.o. a osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva tejto spoločnosti, ako aj štatutárov jeho

následných odberateľov. Namietal tiež tvrdenia žalovaného, že čestné prehlásenie s notársky overeným
podpisom nie je relevantným dôkazom; že dlhodobá činnosť, ktorej výsledkom je strata, nenapĺňa znaky
podnikateľskej činnosti podľa Obchodného zákonníka; že nemohlo dôjsť k odpočtu dane z pridanej
hodnoty z dôvodu formálnych nedostatkov predložených faktúr (nesprávne IČO a IČ DPH); a že
spoločnosť I N T E R S P O s.r.o. je vedená ako subjekt, u ktorého nastal dôvod na zrušenie registrácie

DPH. Úlohou správneho súdu tak bolo posúdiť, či správca dane a žalovaný postupovali pri vyrubení,
resp. určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou
súdnou praxou.

59. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový

subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo
na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka,
(iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných
zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Senatex
GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo

dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra
2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam
faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH,
C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C- 610/19 zo dňa 3.
septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod

24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej
osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne
(rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra
2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).60. Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte
ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty

(§ 4 ods. 1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako
zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa
ako platiteľa dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň
z pridanej hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako
podmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

61. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že
prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na
odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku;
rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Sžf/10/2015zodňa3.februára2016,sp.zn.
6Sžfk/7/2016zodňa27.septembra2018,sp.zn.5Sžfk/15/2018zodňa30.apríla2019ainé).Obchodné

transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou),
predloženédokladymusiabyťodrazomreálnehoplnenia,ktorévprípadevznikupochybnostípreukazuje
daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo
nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa
11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

62. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.

neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.
septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi
daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),

pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom

prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.

novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami,
nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných
dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový
subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné
bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS
pod č. 71/2017).

63. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, správca dane a žalovaný
vydali svoje rozhodnutia na tom podklade, že žalobca nepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich

splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, pričom ani deklarovaný dodávateľ žalobcu
– spoločnosť I N T E R S P O s.r.o. relevantným spôsobom nepotvrdila žalobcom deklarované dodanie
služieb. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, jednotlivých prvostupňových rozhodnutí
správcu dane a napadnutých rozhodnutí žalovaného možno v medziach uplatnených žalobných
bodov konštatovať, že správca dane a žalovaný nepochybili, riadne zistili skutkový stav a vec

správne právne posúdili. Správca dane a žalovaný v predmetnej veci vzniesli dôvodné pochybnosti o
splnení hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane zo sporných faktúr vystavených deklarovaným
dodávateľom pre žalobcu. Pochybnosti správcu dane spočívali v tom, že žalobca nebol schopný
preukázať rozsah, formu a spôsob poskytnutia dodávaných služieb. Správny súd sa stotožňujes názorom správcu dane a žalovaného, že uvedené skutočnosti a zistenia predstavujú dôvodnú
pochybnosť o splnení materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane.

64. Vznesené pochybnosti sa týkali toho, či boli fakturované služby skutočne dodané, a to deklarovaným
dodávateľom - spoločnosťou I N T E R S P O s.r.o. Napriek tomu, že žalobca predložil za účelom
preukázania skutočného dodania fakturovaných služieb pomerne veľké množstvo dokladov, tieto
hodnoverne nepreukazujú žalobcom tvrdené skutočnosti. Pokiaľ aj žalobca predložil správcovi dane
„výstupové dokumenty“, tieto nepreukazujú, že ich žalobcovi dodala práve spoločnosť I N T E R S P O

s.r.o. a nie je z nich zrejmé, kto a kedy ich vypracoval. Žalobca súčasne poukazoval na predložené
preberacie, resp. akceptačné protokoly vo vzťahu k poskytnutým službám (s výnimkou zdaňovacieho
obdobia január 2016), z ktorých však nevyplýva rozsah a forma poskytnutých služieb. Vzhľadom na
uvedené sa žalobca nemohol stotožniť s námietkou žalobcu týkajúcou sa konštatovania žalovaného,
že na predložených faktúrach je nesprávne uvedené IČO a IČ DPH žalobcu, keďže samotné formálne
nedostatky na predložených faktúrach v danom prípade nepredstavovali dôvod nepriznania odpočtu

dane z pridanej hodnoty žalobcovi, ktorým bolo naopak nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych
podmienok odpočítania dane.

65. Skutočné dodanie tovaru v zmysle žalobcom predložených faktúr následne nepotvrdil ani
deklarovaný dodávateľ žalobcu – spoločnosť I N T E R S P O s.r.o., ktorá s dožiadaným miestne

príslušným správcom dane nespolupracovala a jej konateľ v čase deklarovaného dodania služieb C.
C. si predvolanie na výsluch svedka neprevzal a na ústne pojednávanie sa nedostavil, pričom daná
spoločnosť neposkytla súčinnosť ani v priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok
2016, resp. v iných zdaňovací obdobiach. Navyše spoločnosti I N T E R S P O s.r.o. bola z dôvodu
neplnenia si povinností platiteľa dane dňa 31. októbra 2018 zrušená registrácia pre daň z pridanej

hodnoty. Žalobca v tejto súvislosti namietal tvrdenie žalovaného, že spoločnosť I N T E R S P O s.r.o.
bola od 04. decembra 2015, t. j. aj v čase deklarovaného dodania služieb, vedená vo verejne dostupnom
zozname subjektov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre daň z pridanej hodnoty. Správny
súd preverením „zoznamu vymazaných platiteľov DPH podľa § 52 ods. 8 zákona 563/2009 Z. z.“
zverejneného na webovej stránke finančnej správy zistil, že na tomto zozname je uvedená aj spoločnosť

I N T E R S P O s.r.o. s uvedením dátumu zverejnenia 04. decembra 2015 a dátumu výmazu 02.
novembra 2018.

66. Správca dane sa nad rámec uvedeného opätovne pokúsil predvolať na výsluch p. C. C. aj
v priebehu vyrubovacieho konania, pričom p. C. správcovi dane oznámil, že sa výsluchu nemôže

zúčastniť a odvolal sa na svojej čestné vyhlásenie overené notárom, v ktorom formálne potvrdil
spoluprácu so žalobcom, avšak toto svojej tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal s tým, že dokladmi
spoločnosti už nedisponuje. Pokiaľ teda žalobca v podanej žalobe namietal neprihliadnutie na dané
čestné prehlásenie žalovaným, je zrejmé, že samotný obsah predmetného dokumentu nebol spôsobilý
preukázať, že k deklarovanému dodaniu služieb skutočne došlo. Rovnako nemožno správcovi dane

vytýkať, že nevypočul konateľa spoločnosti I N T E R S P O s.r.o. v čase deklarovaného dodania
služieb, keďže správca dane sa o jeho vypočutie opakovane pokúšal. Za uvedenej dôkaznej situácie
by zároveň bolo aj podľa názoru správneho súdu nadbytočné vykonať výsluch účtovníčky spoločnosti
I N T E R S P O s.r.o., resp. štatutárov následných odberateľov žalobcu, keďže títo nemôžu preukázať, že
došlo k skutočnému dodaniu žalobcom deklarovaných služieb dodávateľom uvedeným na predmetných

faktúrach - spoločnosťou I N T E R S P O s.r.o.

67.Žalobcavdanomprípaderelevantnýmspôsobomnepreukázalsplneniehmotnoprávnychpodmienok
odpočítania dane z pridanej hodnoty. Bol to práve žalobca, ktorý bol povinný v prípade, ak si
uplatnil právo na odpočítanie dane, preukázať skutočnosti, ktorými by potvrdil kumulatívne splnenie

hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. To sa však nestalo a žalobca následne ani žiadnym
spôsobom nevyvrátil pochybnosti správcu dane, ktoré v priebehu daňovej kontroly vyšli najavo. V rámci
daňovej kontroly preto podľa názoru správneho súdu (i) nebola preukázaná existencia zdaniteľného
plnenia a (ii) nebolo preukázané dodanie deklarovaným dodávateľom. Neboli tak kumulatívne splnené
hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane.

68. S odkazom na uvedené, ako aj na obsah administratívneho spisu, správny súd nemôže konštatovať,
že by správca dane akýmkoľvek neprípustným spôsobom zaťažoval žalobcu preukazovaním takých
skutočností, na ktoré by nemal dosah. V danom prípade je aj správny súd toho názoru, že žalobcaneuniesol dôkazné bremeno, keď si nezabezpečil dostatok dôkazov preukazujúcich deklarované
dodanie služieb dodávateľom – spoločnosťou I N T E R S P O s.r.o., v čoho dôsledku sa dostal
do dôkaznej núdze. Pochybnosti správcu dane o splnení podmienok na odpočítanie dane na

strane žalobcu, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, sa preto žalobcovi nepodarilo odstrániť.
Podstata pochybností správcu dane sa pritom týkala výlučne obchodného vzťahu medzi deklarovaným
dodávateľom a žalobcom, išlo teda o skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu.

69. Správny súd v súvislosti s predmetnou žalobou zároveň poukazuje na § 134 ods. 1 SSP, v zmysle

ktorého je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom s odkazom na § 182 ods. 1 písm. e) SSP
musia byť žalobné body konkretizované tak, aby mohol správny súd vykonať správny súdny prieskum.
Ako vyplýva z podanej žaloby, žalobcom uplatnené žalobné body sú vo veľkej miere všeobecné
a nekonkrétne, keď napr. v súvislosti s namietaným porušením ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy žalobca nijako nekonkretizoval, v čom malo toto porušenie spočívať. Bolo povinnosťou
žalobcu, zastúpeného advokátom, aby svoje žalobné body dostatočne konkretizoval, a tým umožnil

správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v kontexte uplatnených žalobných bodov. Ak
tak žalobca neurobil, nesie bremeno neúspechu pri prieskume žaloby. Správny súdny poriadok totiž
neumožňuje správnym súdom vykonávať akýsi „všeobecný prieskum“, keďže by to popieralo zmysel
inštitútu žalobného bodu, ktorý slúži práve na to, aby činnosť súdu nebola bezbrehá. (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/47/2019 zo dňa 25. januára 2021).

70. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju
rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.

71. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal

právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnoodžalobcuspravodlivo
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

72. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.