Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924010640
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6924010640.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov

JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 26. marca 2025 v trestnej veci obžalovaného ml. A. B. za zločin výroby detskej pornografie podľa
§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaniach obžalovaného, jeho zákonnej zástupkyne A.
B. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 16.12.2024, sp.
zn. 1T/21/2024 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu v časti výroku
trestu prepadnutia veci pod bodom 2/, vzťahujúci sa na 1 ks tabletu iGET, Smart G81H striebornej farby

na zadnej strane, sériové číslo: G81H20054292, IMEI:353753102414718, bez SIM karty.

II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného ml. A. B. a jeho zákonnej zástupkyne A. B. z a m i e t a .

Vo zvyšných častiach zostáva rozsudok okresného súdu nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný ml. A. B. uznaný za vinného v bode 1)
zo zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a v bode 2)
z pokračovacieho prečinu rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom

základe, že

1.
v presne nezistenom čase, po tom čo vytvoril v aplikácii Instagram nepravý profil „C. D." komunikoval od
8. marca 2023 najneskôr do 29. marca 2023 z presne nezisteného miesta v Jelšave, v okrese Revúca
svojímmobilnýmtelefónomzn.SamsungGalaxyA5,zlatejfarby,sériovéhočísla:R58HB6ASQMZ,IMEI:
354313086732996 s maloletou A. E., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, ktorú poznal a vedel, koľko má rokov,

ktorá vystupovala na Instragrame pod profilom „A.", pričom počas tejto komunikácie, vedomý si toho, že
maloletá údajne vytvárala v minulosti rôzne súbory, na ktorých je nahá jej navrhol, aby sa zachytila pri
tom ako sa sama uspokojuje a taký súbor mu zaslala, na čo sa ho maloletá v komunikácii opýtala, či
to môže byt' aj s perom, ktoré mu aj odfotila a zaslala, načo jej odpísal, že jemu to je jedno, následne
maloletá sama vyhotovila mobilným telefónom presne nezistenej značky videosúbor v trvaní cca. jednej
minúty, na ktorom sedí na záchodovej mise s roztiahnutými nohami a rukou si pero niekoľkokrát vsúvala
a vysúvala z vagíny, bez toho, aby bola vyobrazená jej tvár a tento mu zaslala zo svojho profilu .A." na

jeho profil „C. D.",

2.v presne nezistenom čase od 8. marca 2023 najneskôr do 29. marca 2023, po tom čo mu maloletá
A. E., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, ktorú poznal a vedel, koľko má rokov, zaslala videosúbor v trvaní
cca. jednej minúty, na ktorom sedí na záchodovej mise s roztiahnutými nohami a rukou si pero

niekoľkokrát vsúvala a vysúvala z vagíny, bez toho, aby bola vyobrazená jej tvár, ktorý mu zaslala zo
svojho profilu „A." na jeho profil „C. D.", z presne nezisteného miesta v Jelšave, v okrese Revúca zo
svojho mobilného telefónu zn. Samsung Galaxy A5 zlatej farby, sériového čísla: R58HB6ASQMZ, IMEI:
354313086732996 prostredníctvom aplikácie Instagram zo svojho profilu „agent_2000___ " zaslal tento
videosúbor postupne štyrom, jemu známym maloletým osobám a to C. E. na profil „kubxko" v aplikácii

Instagram, B. F. na profil „lilusa_68" v aplikácii Instagram alebo na profil „B. F." v aplikácii Messenger,
G. H. na profil „dado02" v aplikácii Instagram a C. I. na profil „Janka Oxx" v aplikácii Instagram.

Za to mu bol uložený podľa § 368 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., pri zistení poľahčujúcich
okolností podľa § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 117 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 2 roky.

Podľa § 49 ods. l písm. a) Tr. zák. mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a podľa
§ 119 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 2 roky.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu bol uložený trest prepadnutia veci, uložených v depozite

Okresného súdu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca vedených v zozname doličných vecí pod. č.
15/2024, a to:
1/ 1 ks mobilný telefón zn. Samsung Galaxy A5 zlatej farby, sériové číslo: R5HB6ASQMZ, IMEI:
354313086732996,
2/ 1 ks tablet iGET Smart G81H striebornej farby na zadnej strane, sériové číslo: G81H20054292, IMEI:

353753102414718, bez SIM karty.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Proti tomuto rozsudku podal na hlavnom pojednávaní obžalovaný odvolanie, ktoré odôvodnil

prostredníctvom svojej obhajkyne písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 04.03.2025, a to
proti výrokom o vine a o treste.

Argumentoval tým, že samotná skutková veta nezodpovedala skutočnosti vzhľadom na to, že si falošný
účet nezaložil za účelom získania detskej pornografie, či za účelom komunikácie s poškodenou J. A. E.,

ale len z dôvodu preverenia pevnosti jeho vzťahu so svedkyňou ml. B. F., či odpíše cudzej osobe, t.j. či
je mu v detskom ponímaní „verná“. Následne z tohto falošnému profilu napísal i poškodenej A. E., ktorá
sa ho po čase opýtala, či spolu budú chodiť, kde jeho reakciou zhruba po pol hodine odmlky bolo, či
mu poškodená nepošle fotku, resp. video, kde si robí dobre, nič bližšie k správe neuviedol. Poškodenej
sa na niečo také opýtal z dôvodu, že v škole sa o nej šírilo, že obdobné súbory vytvára, no sám tomu

neveril. Z detskej zvedavosti, naivity, či je to pravda, si od nej vypýtal záznam bez bližšej špecifikácie.
Samotného ho následne zaskočilo, keď mu poškodená napísala, či to môže byť s perom a následne
mu videozáznam i poslala.

Mal za to, že z jeho strany nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty zločinu výroby detskej pornografie

podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., nakoľko samosudca dospel na základe vykonaného
dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu.

V danom prípade nebolo možné opomenúť, že z hľadiska subjektívnej stránky sa jedná o úmyselný
trestný čin, pričom úmysel sa musí vzťahovať aj na obsah detskej pornografie z hľadiska veku jeho

objektu, kde on nebol motivovaný vekom poškodenej, ale jej osobou bez ohľadu na jej vek, nakoľko sa o
nej v škole povrávalo, že obdobné fotky, videá už vyrobila. Nie je zrejmé ani to, či videosúbor poškodená
vyrobila pre neho, resp. či už tento súbor mala v minulosti vyrobený a uložený. Pokiaľ by ho mala
vyhotovený už dávnejšie, nemohol zneužiť dieťa na výrobu detskej pornografie ani v hypotetickej rovine.
Nemožno opomenúť ani to, že poškodená v konaní využila svoje zákonné právo a vo veci odmietla

vypovedať, kde jedine ona mohla uviesť, okolnosti vytvorenia videa, t.j. kedy videozáznam vyhotovila a
pre koho, za daného stavu tak ide len o dohady.Zásada objektívnej pravdy však vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne
zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť ako to samosudca učinil v danom
prípade.

V konaní bolo relevantným to, že mal v čase spáchania skutku len 14 rokov, podľa znaleckého posudku
z odboru psychológie vyplynulo, že predikcia dôsledkov konania je u neho i vzhľadom na vek zúžená,
pričom je nevyhnutné brať do úvahy aj jeho psychiatrickú diagnózu - poruchu aktivity a pozornosti, ktorá
je charakterizovaná aj ľahkovážnosťou, kde tieto faktory mali výrazný podiel na priebehu udalosti. Jeho

osobnosť je vo vývine, aktuálne je jeho zmyslel pre realitu znížený, bol zaznamenaný sklon ku dennému
sneniu a úniku do sveta fantázie, racionálna kontrola správania bola značne znížená.

Napriek argumentácii obhajoby na hlavnom pojednávaní a vykonanému dokazovaniu, samosudca
považoval jeho konanie za konanie v priamom úmysle, s čím sa nemožno stotožniť, najmä preto, že
on predpokladal, že detská pornografia je len akési priame natáčanie sexuálneho aktu detí zo strany

dospelej osoby, nič iné. Samosudca jeho konanie hodnotil akoby išlo o motív, pohnútku, zmýšľanie a
cielené konanie dospelej osoby, ktorá pozná literu zákona, vie čo je dovolené a čo je v rozpore so
zákonom.

Ako uviedla znalkyňa podstata vyšetrovanej udalosti vyplýva z pravidiel slušného správania, z ktorých

vyplýva i to, že sa napr. neodvráva, nehovorí hanlivo, avšak nie je to trestné. Naplniť znaky predmetného
zločinu si však vyžaduje znalosť zákona, t.j. vedomostnú zložku, čo je zákonom dovolené a čo nie,
nepostačuje znalosť pravidiel slušného správania, kde je nutné uviesť, že ani nepredpokladal, že mu
poškodená zašle obdobné video. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní výslovne uviedla, že „bohužiaľ na
školách nemáme sexuálnu výchovu, deti tak nie sú oboznamované aj so zákonmi, ktoré prináležia tejto

oblasti a preto skúšajú nejaké veci, ktoré však sa môžu vymykať ich zmýšľaniu ako protizákonné“.

Samosudca ďalej oprel svoje rozhodnutie (akoby šlo o dospelú osobu a nie 14 ročného páchateľa) o
právny omyl, ku ktorému uviedol: „Právny omyl je postavený v slovenskom trestnom práve na zásade
„neznalosť zákona neospravedlňuje“ (ignorantia iuris nocet), teda pozitívny aj negatívny právny omyl

sú v podstate bezvýznamné, právne irelevantné, pričom skutky sa posudzujú bez ohľadu na predstavy
osoby, ktorá sa mýli. Z uvedeného vyplýva, že neznalosť, resp. nesprávna znalosť predpisov nemá
vplyv na trestnoprávnu zodpovednosť, nemodifikuje ju. Aj s poukazom na to, že sám vypovedal, že
vzájomná komunikácia trvala dlhší čas, mohol z pohľadu súdu svoje konanie korigovať a upustiť do
svojho prvotného zámeru. Ako aj uviedla znalkyňa v rámci výsluchu úroveň jeho intelektu zodpovedá

danému skutku. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že si bol plne vedomý a svojím konaním chcel
ohroziť záujem chránený trestným zákonom.

Podľa neho nebolo možné riadiť sa pravidlom, že neznalosť zákona/práva neospravedlňuje, či neznalosť
práva neliberuje a to prioritne z dôvodu, že pre uznanie viny pri úmyselných deliktoch je nevyhnutné sa

náležite vysporiadať s vedomostnou zložkou páchateľa. Naviac mu nebolo zo strany jeho zákonného
zástupcu umožnené ani dokončiť znalecké dokazovanie, napriek tomu, že ho sám chcel dokončiť, keď
znalec poukázal na neadekvátny postoj jeho rodičov v čase realizácie súdnoznaleckého vyšetrenia a na
negatívny vplyv rodinného prostredia na jeho osobnosť.

Vzhľadom k tomu nie je zrejmé ako mal v takomto výchovnom prostredí dokázať rozpoznať to, čo je
skutočne amorálne, v rozpore s pravidlami slušného spávania, keď je sám oslovený blízkymi osobami,
s ktorými žije ako „buzerant“, čo je taktiež v rozpore s pravidlami slušného správania. Za daného
stavu tak nebolo zrejmé, či vôbec dokázal rozpoznať amorálnosť svojho konania pri vypýtaní si bližšie
nešpecifikovaného záznamu od poškodenej. Taktiež bolo nutné prihliadnuť na to, čo uviedla znalkyňa na

hlavnompojednávaní,t.j.žeunehobolpreukázanýpodpriemernýintelekt,avšaklenorientačne,nakoľko
rodičia mu neumožnili dokončiť daný test, ktorý bol zameraný práve na zistenie presnej úrovne intelektu.
Nejedná sa o fázu opatologie – t.z., že je možné, že by pásmo priemeru dosiahol. Hypoteticky by pri 95%
populácie konštatovala pásmo subnormy, zníženú vedomostnú úroveň, ktorá by bránila v objektívnom
dopade svojho konania. U ľudí aj mladých s nižším intelektom by išlo o také sofistikovanejšie spôsoby

správania, ktoré by u nich neočakávali. Úroveň intelektu zodpovedá danému skutku.

Zároveň sa samosudca len navonok zaoberal aj tým, či v jeho prípade nenastala okolnosť, ktorá by mala
za následok, že nie je za tento čin trestne zodpovedný, nakoľko v čase spáchania skutku nedovŕšil 15rok svojho veku. Dôležitým bolo to, že znalkyňa na hlavnom pojednávaní výslovne uviedla, že vzhľadom
k tomu, že u neho bol preukázaný významný sklon k impulzivite, ktoré je časťou jeho psychiatrickej
diagnózy, nemohol v plnej miere ovládať svoje konanie. Je však možné, že v určite fáze mohol svoje

konanie zastaviť, v určitej fáze mohol rozoznať kedy je dosť. Podľa znalkyne v prvej fáze, keď žiadal
o video, tak nemohol v plnej miere ovládať svoje konanie, v tejto fáze svoje konanie nevedel zastaviť.
Avšak keď mu poškodená video poslala, mohol svoje konanie už usmerniť a nemusel postupovať tak,
ako ďalej postupoval, ak by jeho racionálna kontrola správania prevažovala nad emocionálnou zložkou.
Avšak výsledky vyšetrenia poukázali na to, že emócie u neho potláčajú racionalitu – rozumovú stránku.

Zadanéhostavutaknemôžebyťzatentoskutoktrestnezodpovedný,nakoľkoaniznalkyňajednoznačne
a bez pochýb nevyslovila, že by dokázal rozpoznať protiprávnosť svojho konania alebo že by dokázal
ovládať svoje konanie.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu (napr. 2Tz 22/1967, 7Tz 61/1967) platí, že ak zostanú

vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, je nutné
vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech obžalovaného.

Naďalej zastával názor, podľa ktorého pre uznanie viny nemožno rozhodnutie zakladať na
nejednoznačných záveroch, ktoré sú len v rovine pravdepodobnosti, pričom i samosudca v rozhodnutí

sám uviedol len, že si „vysoko pravdepodobne uvedomoval...“. Jemu však musí byť vina jednoznačne
preukázaná spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti na základe dôkazov vykonaných v súlade s
Trestným poriadkom, pričom platí, že v prípade existencie akýchkoľvek pochybností musí súd zakaždým
postupovať miernejšie (in dubio pro mitio).

Ďalej ho samosudca uznal za vinného aj z pokračovacieho prečinu rozširovania detskej pornografie
podľa § 369 ods. 1 Tr. zák. (skutok 2). Podľa znalkyne v tejto fáze mohol zastaviť svoje konanie, aj keď ho
mohol ovládať len do určitej miery, v popredí je však i jeho psychiatrická diagnóza. K spáchaniu skutku
sa doznal, svoje konanie úprimne oľutoval, poškodenej sa za rozposlanie videa ospravedlnil, pričom na
poškodenej jeho konanie nezanechalo žiadne stopy a pri skutku 2) bola tak jeho závažnosť malá.

Náležite sa poučil zo svojho neuváženého konania, napriek tomu bol i za tento skutok uznaný
samosudcom za vinného, hoci je štandardom pri mladistvých, že pri takomto prečine sa vo väčšine
prípadov trestné stíhania najprv podmienečne zastavujú, jemu však nebola poskytnutá ani len šanca.

Ak je samotné rozhodnutie o vine nesprávne, potom je nesprávny i výrok o treste. V danom prípade
pristúpil samosudca k uloženiu mimoriadne prísneho trestu, ktorý mal pôsobiť prevýchovne, avšak
v skutočnosti je tým najprísnejším trestom, ktorý má doživotný dopad na jeho budúcnosť. V čase
spáchania údajného skutku mal len 14 rokov, bol žiakom základnej školy, pričom aktuálne študuje
na SSOŠ, avšak vo svojom odbore, resp. inom praktickom odbore by sa mohol stať do budúcna

odborníkom, na výučbu praktického oboru by mu stačilo len dorobenie si pedagogického minima,
ktoré by si mohol urobiť v budúcnosti kedykoľvek, avšak pri právoplatnom odsúdení by nemohol nikdy
vykonávať činnosť pedagóga odborných predmetov, aj keby mal schopnosti a zručnosti, čo vylučuje
tvrdenie samosudcu, že mu bol uložený len prevýchovný trest na samej spodnej hranici trestnej sadzby
vo výmere 2 roky.

Podľazákonač.138/2019Z.z.opedagogickýchzamestnancochaodbornýchzamestnancochaozmene
a doplnení niektorých zákonov je jedným z predpokladov na výkon pracovnej činnosti pedagogického
zamestnanca a odborného zamestnanca podľa § 9 ods. 1 písm. b) aj bezúhonnosť.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 138/2019 Z.z. za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne
odsúdený za úmyselný trestný čin.

Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 138/2019 Z.z. ak ide o trestný čin obchodovania s ľuďmi, trestný čin vydierania,
trestný čin znásilnenia, trestný čin sexuálneho násilia, trestný čin sexuálneho zneužívania, trestný čin

výrobydetskejpornografie,trestnýčinrozširovaniadetskejpornografiealebootrestnýčinprechovávania
detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení, za bezúhonného sa nepovažuje
ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol
za taký trestný čin odsúdený.Z vyššie uvedeného vyplýva, že samosudca mu neuložil prevýchovný trest, ale trest doživotný, kedy v
prípade potvrdenia rozhodnutia odvolacím súdom, je jeho budúcnosť ohrozená a neistá. Uložený trest

považoval za neprimerane prísny, ktorý mu zamedzil možnosť svetlej budúcnosti a to len z dôvodu, že
k veci pristúpil formalisticky, kde si samosudca absolútne neuvedomil dopad trestu na jeho budúcnosť.
Uložený trest by však mal viesť len k jeho náprave, pričom už samotné trestné stíhanie splnilo v
skutočnosti svoj prevýchovný účel.

Zastáva názor, že samosudca tak pri skutku v bode 1), ako aj v bode 2), vyhodnotil dôkazy jednostranne
a to napriek existencii množstvu pochybností. V prípade existencie pochybností musí súd zakaždým
postupovať miernejšie (in dubio pro mitio), teda rozhodnúť v prospech obžalovaného (in dubio pre reo).

Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. a),
písm. b), písm. c) a písm. e) Tr. por. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol sám a to tak, že ho

oslobodí spod obžaloby v celom rozsahu, a to podľa § 285 písm. b), resp. písm. e) Tr. por.

Na verejnom zasadnutí predložila obhajkyňa písomné podanie obžalovaného, v ktorom zotrval na
odôvodnenísvojhopodanéhoodvolania.Doplnil,žesamotnétrestnéstíhaniehoveľmipoznačiloaprišiel
o svojich kamarátov. V tom čase nevedel, že sa dopúšťa niečoho trestného alebo zlého, teraz už vie,

že urobil veľkú chybu, z ktorej sa ponaučil a strašne to ľutuje. Poškodenej nechcel ublížiť, chcel len
zapadnúťdokolektívu,tejtosaospravedlnil,podalisirukuaodpustilamu.Prepostojjehorodinynemohlo
byťdokončenéanilenznaleckédokazovanie,ktoréhozáverymohlivyznieťvjehoprospech,mávšakrád
svoju maminku a ona vie, čo je pre neho dobré. Vie, že je stíhaný za mimoriadne závažný spoločenský
zločin, čo mu môže v budúcnosti spôsobiť veľké problémy pri hľadaní si zamestnania.

Proti napadnutému rozsudku podala na hlavnom pojednávaní odvolanie aj zákonná zástupkyňa
obžalovaného A. B., ktorá ho bližšie neodôvodnila.

Proti napadnutému rozsudku podal na hlavnom pojednávaní odvolanie aj okresný prokurátor, ktoré

odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 21.01.2025, a to v prospech
obžalovaného proti časti výroku o uložení trestu prepadnutia veci - tabletu.

Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa stotožnil vo výroku o vine, ako aj
vo výroku o treste, okrem predtým uvedenej časti. Dal do pozornosti, že podľa výpovede obžalovaného

až na požiadanie policajta, ktorý vykonával operatívno-pátraciu činnosť, stiahol zo svojho účtu na
sociálnej sieti inkriminovaný súbor, ktorý obsahoval detskú pornografiu, a to pre potreby vyšetrovania.
Je zrejmé, že uvedená vec bola iba nosičom, na ktorom bol pre potreby trestného stíhania vydaný
inkriminovaný súbor. Tento tablet bol konajúcemu súdu predložený ako vecný dôkaz, avšak ním neboli
spáchané skutky, ktoré sa obžalovanému kládli za vinu, taktiež nebol určený na spáchanie trestného

činu a nebol ani výnosom z trestnej činnosti.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. zák. zrušil napadnutý
rozsudku v časti výroku o treste prepadnutia veci a to predmetného tabletu.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, jeho zákonnej zástupkyne,
zástupcu OSODaSK a zákonnej zástupkyne poškodenej, prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na
podanom odvolaní a jeho dôvodoch. Dal do pozornosti, že pri zločine nemožno skúmať tzv. materiálny
korektív. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o treste prepadnutia veci
pod bodom 2), vzťahujúcej sa na tablet, nakoľko neboli splnené zákonom stanovené podmienky na

uloženie takéhoto druhu trestu aj vo vzťahu k tomuto predmetu, pretože nebol použitý na spáchanie
trestného činu. Odvolanie obžalovaného žiadal zamietnuť, keďže výrok o vine, ako aj výrok o treste
z napadnutého rozsudku považoval za správny a zákonný.

Naproti tomu obhajkyňa obžalovaného v plnom rozsahu poukázala na písomné odôvodnenie podaného

odvolania. Súhlasila však s podaným odvolaním okresného prokurátora v tej časti, ktorú namietal.
Zdôraznila, že na tzv. materiálny korektív poukázala len pri prečine uvedenom v bode 2). Pokiaľ ide
o zločin v bode 1) mala za to, že neboli naplnené všetky jeho obligatórne zákonné znaky. V konečnomdôsledku žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a sám
rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí podľa § 285 písm. b), resp. písm. e) Tr. por.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného a jeho zákonnej
zástupkyne, ako aj odvolania okresného prokurátora zistil, že odvolania podali oprávnené osoby
v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému boli prípustné. Následne v zmysle § 317
ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, t.j. o vine a
otreste.Nachyby,ktoréneboliodvolaniamivytýkané,byprihliadollenvtedy,akbyodôvodňovalipodania

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného a jeho zákonnej zástupkyne nebolo dôvodné, naproti tomu
odvolanie okresného prokurátora dôvodné bolo.

Posplneníprieskumnejpovinnostivrozsahu§317ods. 1Tr.por.odvolacísúdtotižzistil,ženapadnutým
rozsudkom bolo vo výroku o treste prepadnutia veci pod bodom 2) porušené ustanovenie Trestného

zákona, a to v neprospech obžalovaného. Z tohto dôvodu odvolací súd na základe odvolania okresného
prokurátora podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o treste
prepadnutia veci pod bodom 2) a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozsudkom
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Pokiaľ ide o otázku viny súd prvého stupňa, pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva
obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami
vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj
v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým
v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu

v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne teda vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
tiež vtedy, ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné,
akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného a správne postupoval, keď ho v konečnom

dôsledku uznal za vinného v bode 1) zo zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods.
2 písm. a) Tr. zák. a v bode 2) z pokračovacieho prečinu rozširovania detskej pornografie podľa § 369
ods. 1 Tr. zák.

Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom na stranách č. 3

až 14, vrátane hodnotenia dôkazov na stranách č. 10 až 14, s ktorým sa stotožnil a jeho opakovanie
by bolo nadbytočné. Považoval však za potrebné aspoň stručne reagovať v rámci odvolacieho konania
na odvolacie námietky obžalovaného, ktoré však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by
viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o vine. Dôkazná situácia zároveň nepostačovala na
to, aby bola aplikovaná zásada „in dubio pro reo“, ako sa toho domáhal.

V prvom rade odvolací súd poznamenáva, že obžalovaný spáchanie skutkov v bodoch 1/ a 2/ v podstate
priznal a usvedčovaný je aj súhrnom ďalších dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda
v tomto smere neexistovali žiadne podstatné rozpory. Pokiaľ ide o argument obžalovaného, že skutková
veta v bode 1) nezodpovedala skutočnosti vzhľadom k tomu, že si nepravý profil nezaložil za účelom

získania detskej pornografie, či za účelom komunikácie s poškodenou, tento bol irelevantný, pretože
zistený skutkový stav takúto formuláciu vôbec neobsahoval, je v ňom uvedené len to, že si vytvoril
nepravý profil, pod ktorým s poškodenou komunikoval.

Jeho obhajoba, že nebol motivovaný vekom poškodenej, že o tejto sa hovorilo, že obdobné videosúbory

už vyrobila, že nie je isté, či predmetný videosúbor vyrobila pre neho alebo už v minulosti, ho
nezbavuje trestnej zodpovednosti, nakoľko nejde o také významné skutočnosti, ktoré by sami o sebe
spôsobili netrestnosť skutkov v bodoch 1) a 2). Naviac obžalovaný oslovil poškodenú a nie naopak,
pričom rozhodujúcim bolo predovšetkým to, že zároveň žiadal od nej vyhotovenie videosúboru ako sa
sama uspokojuje, ktorý vyhotovila výlučne na jeho žiadosť. To platí aj pre jeho argument, že svedkyňa

poškodená vo veci odmietla vypovedať, pretože len využila svoje zákonné právo, zistenie ďalších
skutočností totiž nebolo nevyhnutné a ich absencia nemala vplyv na správnosť ustálenia skutkového
stavu v bodoch 1) a 2).Nedôvodným je aj obhajoba, že obžalovaný nekonal úmyselne a vzhľadom na úroveň jeho rozumovej
a mravnej vyspelosti nemohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie ovládať. Zo
záverov znalkyne z odvetvia klinickej psychológie detí síce vyplýva, že koná impulzívne a jeho

emocionálna zložka potláča rozumovú zložku, čo je však súčasťou jeho psychickej diagnózy – poruchy
aktivity a pozornosti, v dôsledku ktorej nemohol, najmä v počiatočných fázach, svoje konanie ovládať.
Anitátoskutočnosťhovšaksamaosebenezbavujetrestnejzodpovednosti,najmäakznalkyňanásledne
uviedla, že po poslaní videosúboru poškodenou už obžalovaný mohol svoje konanie usmerniť. V tomto
smere je potrebné konštatovať, že ak aj mal obžalovaný podpriemerný intelekt a bola u neho zistená

vyššie uvedená diagnóza, vzhľadom na jeho vek, skúsenosti, všeobecné vedomosti a sociálne kontakty,
vrátane možností získavať informácie z rôznych mediálnych zdrojov, bez akýchkoľvek pochybností
vedel, že v tomto prípade od poškodenej nežiadal a táto mu ani neposlala videosúbor s bežným
obsahom, ktorý by bol, resp. mal byť verejne prístupný. Práve naopak, bol si v dostatočnej miere vedomý
jednak veku poškodenej a vo vzťahu k tomu aj spôsobu konkrétnej sexuálnej aktivity, ktorej nahrávku od
nej žiadal, pričom súčasne nepochybne vedel, že ide z jeho strany o mimoriadne závažné a neprimerané

konanie, v ktorom následne ustáleným spôsobom napriek tomu pokračoval. Ak by aj v osobe poškodenej
nešlo o dieťa mladšie ako 12 rokov, je zrejmé, že sa to dotýkalo vyslovene intímnej sféry človeka. Z tohto
dôvodu nebola rozhodujúca jeho vlastná predstava, ani to, že nemal úplne presnú a detailnú vedomosť
o tom, čo je z hľadiska Trestného zákona pojem detská pornografia, ako aj to, že sa tým dopúšťa
predmetnej trestnej činnosti.

Zhrnúc uvedené, berúc do úvahy postupnosť konania obžalovaného, ktoré pozostávalo z viacerých na
seba nadväzujúcich krokov a fáz, prihliadajúc na ich časovú súvislosť, ako aj spôsob jeho konania, ktorý
už od začiatku vykazoval znaky plánovanosti, cielenosti a logickosti, taktiež snahu zatajiť svoju totožnosť
a sťažiť svoje eventuálne odhalenie, možno jednoznačne konštatovať, že dosiahol v čase skutkov

v bodoch 1) a 2) taký stupeň úrovne rozumovej a mravnej vyspelosti, pri ktorom dostatočne mohol
rozpoznať protiprávnosť svojho konania a taktiež ho v dostatočnej miere ovládať, hoci predovšetkým na
začiatku bola táto jeho schopnosť v určitej miere znížená (nie však vymiznutá).

Krajský súd po komplexnom zhodnotení dôkaznej situácie dospel k záveru, že súhrn vykonaných

dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovaného, ktoré na seba nadväzujú a dopĺňajú sa,
prihliadajúc na ich rozsah, hodnotu a celkovú dôkaznú silu, nielenže vyvracia ním produkovanú
obhajobu, ale zároveň spoľahlivo preukazuje, že skutky v bodoch 1) a 2) kladené mu za vinu, sa stali tak,
ako ich správne ustálil okresný súd, ako aj to, že ich spáchal práve obžalovaný. Tomu zodpovedala aj
ich vyššie uvedená právna kvalifikácia, pričom obžalovaný súčasne naplnil aj subjektívnu, aj objektívnu

stránku daných trestných činov a je za ne trestne zodpovedný.

Z hľadiska subjektívnej stránky trestných činov, konkrétne zavinenia, možno dospieť k záveru, že
obžalovaný konal pri obidvoch v tzv. priamom úmysle, pričom nebolo podstatné, že poškodenej
nechcel ublížiť. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že pokiaľ ide pri danom zločine o okolnosť

podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 368 ods. 2 písm. a) Tr. zák., postačuje z hľadiska
zavinenia aj tzv. nevedomá nedbanlivosť podľa § 18 písm. b) Tr. zák. Pohnútkou obžalovaného bola
predovšetkým snaha dokázať určitému okruhu svojich známych – rovesníkov, že poškodená je schopná
vyhotoviť videosúbor so sexuálnym obsahom a poslať mu ho.

Pokiaľ ide o uvedený prečin, vzhľadom na všetky predtým uvedené skutočnosti a okolnosti, ako aj to, že
konanie obžalovaného v bode 2) nebolo osamotené, ale nadväzovalo na jeho konanie v bode 1), nebolo
možné v danom prípade aplikovať ust. § 95 ods. 2 Tr. zák. a prihliadnuť na tzv. materiálny korektív,
nakoľko závažnosť činu bola vyššia ako malá.

Podľa § 97 ods. 1 Tr. zák., účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho
občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj
spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu
mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

Podľa § 97 ods. 3 Tr. zák., pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba
prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho
osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchanéhočinu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali
protiprávnym činom.

Podľa § 34 ods. 6 Tr. zák., okrem iného, za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu
odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje osem rokov, musí súd uložiť trest odňatia
slobody, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanému ako mladistvému, odvolací súd

sa stotožnil s výrokom prvostupňového súdu, okrem časti uloženia trestu prepadnutia veci pod bodom
2/ a vzhľadom k tomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku na strane 14.

Obžalovanýneboldoposiaľtrestaný,anisankcionovanýzapriestupok.Zosprávškoly,ktorúvsúčasnosti
navštevuje, ako aj sociálneho kurátora vyplýva, že ide o žiaka s poruchou aktivity a pozornosti, ktorý
zlepšil svoje správanie na vyučovaní a ku skutkom kladeným mu za vinu zaujal kritický postoj. V jeho

prospech vyznieval v tomto smere aj obsah lekárskych správ a závery znaleckého posudku z odvetvia
klinickej psychológie detí, ktoré potvrdili jeho diagnózu, ktorá bez akýchkoľvek pochybností mala na jeho
konanie nezanedbateľný vplyv. Okrem toho bolo potrebné prihliadnuť aj na jeho vek v čase skutku (14
rokov a 10 mesiacov), a tomu zodpovedajúcu rozumovú a mravnú vyspelosť.

Obžalovanému poľahčovali okolnosti podľa ust. § 36 písm. j), l) Tr. zák., mala by mu priťažovať okolnosť
podľaust.§37písm.h)Tr.zák.,naktorúvšakokresnýsúdsprávneneprihliadal,keďžemuukladaltrestaj
podľaust.§41ods.2Tr.zák.,tzv.asperačnázásadaapretobyišlooduplicituvjehoneprospech,čižeich
pomer bol 2:0. Miera závažnosti poľahčujúcich okolností výrazne vyznievala v prospech obžalovaného.
Súd prvého stupňa však nesprávne zároveň aplikoval aj ust. § 41 ods. 1 Tr. zák., nakoľko súčasná

aplikáciatýchtozákonnýchustanovenípriukladaníjednéhoúhrnnéhotrestu,niejevsúladesozákonom,
avšak išlo len o formálne pochybenie, ktoré nemalo vplyv na zákonnosť uloženého trestu a nebolo samo
o sebe dôvodom na zrušenie tejto časti výroku o treste.

Za prísnejší z trestných činov, ktorému predchádzalo zníženie trestnej sadzby v zmysle ust. § 117 ods. 1

Tr. zák. a zvýšenie jej hornej hranice v zmysle ust. § 41 ods. 2 Tr. zák., bolo možné obžalovanému uložiť
trest odňatia slobody na 2 roky až 7 rokov, teda uloženie tohto druhu trestu na dolnej hranici trestnej
sadzby vo výmere 2 roky bolo nielen zákonné, ale aj primerané a zodpovedalo všetkým rozhodujúcim
skutočnostiam a okolnostiam danej trestnej veci. Keďže u obžalovaného boli splnené všetky zákonné
podmienky vyplývajúce z ust. § 119 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., bolo namieste

podmienečné odloženie jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky.

Pokiaľ ide o časť trestu prepadnutia veci pod bodom 2/, a to 1 ks tabletu iGET, Smart G81H striebornej
farby na zadnej strane, sériové číslo: G81H20054292, IMEI:353753102414718, bez SIM karty, okresný
prokurátorsprávnepoukázal,ževtejtočastiboluloženýtentodruhtrestuvrozporesozákonom,nakoľko

neboli pre jeho uloženie splnené zákonné podmienky uvedené v § 61 ods. 1 písm. a) Tr. zák., taktiež
nebol určený na spáchanie trestného činu a nebol ani výnosom z trestnej činnosti. Tento tablet totiž nebol
použitý na spáchanie trestného činu, ako to nesprávne konštatoval okresný súd, čo preukazuje aj znenie
skutkových viet v bodoch 1/ a 2/, z ktorých zároveň vyplýva, že obžalovaný pri páchaní trestnej činnosti
použil len mobilný telefón. Obžalovaný zo svojho profilu na predmetný tablet preniesol inkriminovaný

videosúbor len na požiadanie príslušníka polície, ktorý potom vydal, pričom tento bol síce následne
zaistený ako vecný dôkaz, avšak obžalovaný tak konal výlučne pre potreby trestného stíhania.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd ako súd odvolací, po preskúmaní zákonnosti
a odôvodnenosti napadnutých výrokov o vine a o treste, považoval podané odvolanie obžalovaného

a jeho zákonnej zástupkyne za nedôvodné, oproti odvolaniu okresného prokurátora, ktoré bolo podané
dôvodne, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.