Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Silvia Hýbelová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/195/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724202926
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1724202926.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov
Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A.
A. B. C. A., narodený XX.XX.XXXX, B. A. B. A., narodený XX.XX.XXXX, a D. A. B. C. A., narodená
XX.XX.XXXX, všetky bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Krátka 1, deti rodičov: matka E. B. E. B., narodená XX.XX.XXXX,
bytom E. XXXX/X, F., t.č. G. XX, H., právne zastúpená advokátkou JUDr. Luciou Danišovičovou, PhD,
Drieňova 1/D Bratislava a otec A. B. C. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX/X, J. K., t.č. L.
XX, L., právne zastúpený advokátkou doc. JUDr. Zuzanou Mlkvou Illýovou, PhD., Grösslingova 6-8,
Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia,, o odvolaní matky proti uzneseniu
Okresného súdu Pezinok zo dňa 19. septembra 2024, č.k. 52P/203/2024-47 takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. v časti zverenia maloletých detí
a určenia výživného matke p o t v r d z u j ea v časti úpravy styku matky s maloletými m e n
í tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým A. a maloletým B. každý kalendárny týždeň
v utorok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a s maloletou D. každý
kalendárny týždeň v utorok od 16.00 hod. do 18.00 hod., vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý
párny kalendárny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod., s tým že matka si maloleté deti prevezme
v určenom čase pred bydliskom otca a na tom istom mieste ich po realizácii styku otcovi odovzdá. Otec
je povinný maloletých na styk s matkou riadne pripraviť. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo
závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne,
najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutý odvolaním nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril
maloleté deti A., B. a D. do osobnej starostlivosti otca. Matke určil povinnosť prispievať na výživu
maloletého A. sumou 150 eur mesačne, maloletého B. sumou 150 eur mesačne a maloletej D. sumou
100 eur mesačne a upravil styk matky s maloletými deťmi A., B. a D. tak, že matka je oprávnená stretávať
sa s nimi každý utorok a piatok od 16:00 hod do 18:00 hod. v prítomnosti otca (výrok I.), vo zvyšku súd
návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.), otcovi uložil povinnosť podať v
lehote30dníodprávoplatnostiuznesenianávrhnazmenuúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinností
k maloletým deťom (výrok III.) a rozhodol, že neodkladné opatrenie bude trvať do márneho uplynutia
lehoty na podanie návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom,
resp. do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom (výrok IV.) a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania (výrok V.). Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že otec sa návrhom domáhal zverenia
maloletých detí A., B. a D. do svojej výlučnej osobnej starostlivosti, uloženia povinnosti matke prispievať
na výživu maloletých detí vo výške 250 eur na každé dieťa a styk matky s deťmi neupravovať. Súd vecprávne posúdil podľa § 2 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 325 ods.
2 písm. d) CSP. V rámci skúmania osvedčenia tvrdených skutočností v návrhu vychádzal z listinných
dôkazov, zo správy kolízneho opatrovníka zo 16.9.2024, zo správy ÚPSVaR Dunajská Streda zo dňa
19.8.2024, z ktorých mal osvedčené, že deti majú aktuálne značne negatívny postoj voči prístupu matky
k nim a tiež že matka detí v súčasnosti žije v rodinnom dome, ktorý sa prerába, pozostáva z dvoch izieb,
kuchyne, v jednej izbe je manželská posteľ, pri spálni sa nachádza kúpeľňa, kde je toaleta, sprchový
kút ešte nebol dokončený. Súd skonštatoval, že aktuálne domáce prostredie matky nie je vhodné
pre ďalší zdravý duševný vývin detí, minimálne do času, kým si nezabezpečí, aby jej bytové pomery
umožňovali bezpečné, obývateľné a zdraviu nezávadné prostredie pre jej maloleté deti. Z predloženej
fotodokumentácie a zo správy opatrovníka je zrejmé, že deti majú v domácnosti otca vytvorené
dostatočne vhodné podmienky na zdravý duševný vývin. Súd z toho dôvodu vyhovel návrhu otca a deti
mu zveril do osobnej starostlivosti, pričom styk matky s deťmi určil tak, ako to navrhol kolízny opatrovník
po prešetrení pomerov v domácnosti oboch rodičov. Súd vyhodnotil, že je v záujme detí, aby dočasne
upravil ich pomery, ktoré sa nachádzajú v osobnej starostlivosti otca. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť
matky, je potrebné, aby otec mal istotu pravidelnosti príspevkov matky na výživu detí, výživné určené
neodkladným opatrením musí byť dostatočne vysoké na to, aby zabezpečilo dieťa a nespôsobilo mu
po materiálnej stránke nijaké ohrozenie. Zároveň musí byť určené vo výške postačujúcej na uhrádzanie
základných nevyhnutných životných nákladov. Súd nemal osvedčenú výšku nevyhnutných výdavkov
na deti ani majetkové pomery rodičov detí, ich súčasných partnerov, vychádzal preto pri rozhodovaní
o výške výživného zo správy kolízneho opatrovníka. Súdom určená suma výživného je len dočasná,
má pokryť len nevyhnutné výdavky maloletých detí. Bola určená po zohľadnení zárobkových pomerov
rodičov, ktoré boli súdu v čase rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia známe. Súd určil
otcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia návrh na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom s tým, že ak takýto návrh otec nepodá, teda ak márne
uplynie lehota na podanie návrhu, neodkladné opatrenie stratí platnosť.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie matka
maloletých. Dôvodila, že v danom konaní nebolo rešpektované jej právo konať pred súdom v jazyku,
ktorému rozumie. Otec bol pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia právne zastúpený,
matka obdržala neodkladné opatrenie ukladajúce jej povinnosti a zasahujúce do jej rodičovského
postavenia len v slovenskom jazyku. Pre vykreslenie rodinnej dynamiky uvádza, že manželstvo s otcom
bolo dohovorené medzi otcom maloletých detí a jej otcom. Uzatvorila ho po dvoch krátkych stretnutiach,
keďže uvedené zodpovedá jej náboženstvu, v ktorom bola vychovávaná. Po uzatvorení manželstva
s matkou uzatvoril otec bez vedomia matky manželstvo aj s ďalšou ženou, pričom to, že otec má
ďalšie štyri deti sa dozvedela až po uzatvorení manželstva. O tieto štyri deti, najmenej od uzavretia
manželstva s matkou nejavil žiaden záujem, nestýkal sa s nimi, neprispieval na ich potreby. Až po
uzatvorení manželstva sa dozvedela, že manžel vstupoval a stále vstupuje do pochybných obchodov
s pochybnými ľuďmi aj z tretieho sveta, ktorým dlží peniaze. V roku 2014 matku s jej dvoma staršími
deťmi veritelia otca s vedomím otca vzali do zajatia, bez vody a jedla ju takmer dva dni násilím držali,
bili a žiadali jej manžela, aby za ňu zaplatil výkupné 1.000.000,- USD, čo mala byť hodnota jeho dlhov
z nevydareného obchodu so zbraňami. O uvedenom existuje spis príslušných štátnych orgánov. Otec
však veriteľov odkazoval na svojho majetného svokra a po ňu a svoje dve deti si neprišiel. Rozvod
manželstva pre matku neprichádzal do úvahy, ako rozvedená matka by sa musela vrátiť do domu svojho
otca a musela by sa znovu vydať. Jej dvaja maloletí synovia by boli však zverení jej matke alebo matke
otca, avšak nikdy nie jej. Z obavy o svoje životy krátko po prepustení matky zo zajatia utiekli rodičia spolu
s dvomi maloletými deťmi do Turecka, kde niekoľko mesiacov žili, až prišli na Slovensko. Vo vzťahu
medzi rodičmi, prakticky od počiatku absentovala partnerská rovina vzťahu a zodpovednosť za výchovu
a starostlivosť vždy ležala najmä na pleciach matky. Návrh na rozvod manželstva na egyptskom súde
podala matka v momente, ako jej bolo na Slovensku udelené právo trvalého pobytu a to proti priamo
vyslovenej vôli otca, ktorý jej iniciatívu dlho, aj v prítomností detí vytýkal a opakovane uvádzal, že aj
keď sa rozviedli, stále ju považuje za svoju. Manželstvo bolo rozhodnutím príslušného egyptského
súdu zo dňa 30.7.2021 rozvedené. Žiadne rozhodnutie súdu v otázke úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností však nikdy vydané nebolo. Otec formuluje svoj návrh tak, aby to vyznievalo, že deti žijú uňho
dlhodobejšie. Uvedené je preukázateľne lživé. Maloletí synovia odišli k otcovi dňa 13.7.2024 a maloletá
dcéra dňa 3.8.2024. Ani jedno z detí neodišlo z domácnosti matky s úmyslom presťahovať sa k otcovi
a žiť s ním. Otec žil vo svojom byte v F. a deti navštevoval najmä cez víkendy. V septembri 2023 sa
aj on presťahoval do prenajatého bytu v J. K., kde však žil opäť sám, bez detí. Uvedené skutočnosti
potvrdzujú prenajímatelia oboch bytov, v ktorých matka s maloletými deťmi bývala. Ak sa otec staviado roviny zodpovedného za starostlivosť o deti, uvedené je účelovo vytvorená konštrukcia. Záujem otca
o deti nebol nikdy zásadný. Jeho životnou prioritou bolo materiálne zabezpečenie v podobe vysoko
luxusného života, zabezpečovaného predovšetkým z nie čestných zdrojov. Starostlivosť o deti a ich
výchovu prenechal matke, čo je v súlade s tradičným vnímaním kultúry, z ktorej rodičia pochádzajú,
keď napríklad v roku 2021 matka s deťmi odcestovala do Egypta na celý mesiac, otec deťom ani
raz nezatelefonoval, nepýtal sa matky, ako sa majú. Matka sa s deťmi presťahovala do L., neskôr
do J. K. a otec zostal vo F.. Matka deťom zariadila nové školy, vykonávala všetku starostlivosť o deti
a to na kvalitnej úrovni, ktorú nikto nikdy nespochybnil. Výrazná zmena v správaní otca vo vzťahu
k deťom nastala až na prelome rokov 2023/2024 potom, čo sa rozhodol presťahovať na Západné
Slovensko. Prejavil záujem o stretávanie s deťmi, najmä s chlapcami a to vo výraznom rozsahu,
v ktorom mu matka nemala dôvod brániť a vzhľadom k submisívnej pozícii voči otcovi detí, v ktorej ako
žena kultúrne je, nemala ani právo. Otec začal s matkou súťažiť, začal pred deťmi otvorene pohŕdať
podmienkami, ktoré im matka zabezpečovala. Trval na tom, že pre matku a deti zabezpečí prenájom
väčšieho a luxusnejšieho bytu v J. K.. Maloletým synom v citlivom veku, v ktorom vstupujú do puberty,
začal nakupovať obrovské množstvá vecí drahého značkového oblečenia, elektroniky, vrátane x-boxu
a iných zariadení na hranie počítačových hier, ktoré ich odvádzalo od učenia a športu, na ktorom zase
trvala matka. Zakúpil notebooky pre deti či iphony. Výrazné zvyšovanie materiálnej úrovne detí bolo pre
nich atraktívne. Deťom tvrdil, že vstúpil do slovenskej armády, že im vytvorí podmienky, o akých sa im
nikdy ani nesnívalo. Uvedené v očiach detí potvrdzoval aj tým, že zrazu disponoval štyrmi motorovými
vozidlami Mercedes benz C 220, C 200, Volkswagenom Touareg a Škodou Fabia. Otec celkom viditeľne
začal viesť maloletých synov k neúctivému správaniu sa voči matke, vyzýval ich a to opakovane aj pred
matkou, aby nerešpektovali jej výchovné pokyny. Matku začal pred deťmi označovať za zodpovednú za
rozpad rodiny. Deti odmietali chodiť na svoje krúžky, rozvíjať sa, či športovať. Začali odmietať matkinu
stravu, ktorú im varila každý deň a proti otvorenej vôli matky si začali zakupovať rýchle občerstvenie
z peňazí, ktoré im v značných množstvách začal dávať otec. Matka si všimla, že synovia začali mať
pred ňou tajnosti, začali často telefonovať s otcom a počas telefonátov sa zatvárali v izbách. Správanie
sa synov voči matke sa zhoršilo, matkou začali otvorene slovne pohŕdať, hádať sa s ňou, označovať
ju hrubými výrazmi, dehonestovať jej snahu – ich vyhlásenia boli na úrovni, ktorá je v podmienkach
slovenskej kultúry medzi dospelými a o to viac medzi rodičom a dieťaťom jednoducho netolerovateľná.
Matka bola šokovaná, cítila sa absolútne bezmocná. Dovtedy mala s deťmi ideálny vzťah. Otec sa jej
otvorene vysmieval, jej rodičovskú autoritu v prítomnosti detí spochybňoval, matku ponižoval a svojimi
vyjadreniami nenechal synov na pochybách, že žena nie je rovnocenná mužovi. Situácia vygradovala
v júli 2024, keď prišiel do bytu matky s krikom, že má dlžoby voči poľskej spoločnosti, že nie je schopný
splácať byt, v ktorom matka s deťmi bývala. Deťom oznámil, že jeho finančné problémy sú dôsledkom
toho, že mu matka ukradla peniaze a že sa opäť budú mať finančne dobre, pokiaľ mu matka tieto
vráti. Maloletý A., 15-ročný, matke autoritatívne s predstieranou dospelosťou oznámil, že z bytu sa musí
vysťahovať,lebohoplatíotecažeotecjudotuje.Kričalnaňu,žematkajezlodejkaažeztohodôvodumu
otec už nebude schopný zabezpečiť ním požadovaný životný štandard, na ktorý ho v poslednom období
nalákal a že pokiaľ chce, aby sa situácia vylepšila, má peniaze otcovi vrátiť. Matka otcovi povedala, že
z bytu v J. K. sa na jeho žiadosť vysťahuje, zakúpila rodinný dom na hypotéku v obci H.. Dňa 13.7.2024
v priebehu dňa zavolal otec matke, že chce synov vziať na obed, obaja synovia následne odišli, odvtedy
s nimi matka nemala žiaden uspokojivý kontakt. Obaja uvádzali, že sa domov k matke teraz nevrátia,
lebo otec je bohatý, nenúti ich k domácim povinnostiam, neobmedzuje im hranie sa na počítačoch a je
u neho voľnosť, ktorú u matky nemajú. Matka s plačom žiadala otca, aby jej umožnil s dcérou bývať
v byte o niečo dlhšie z dôvodu rekonštrukcie jej domu, otec však trval na svojom. Dňa 16.7.2024 poslal
matke správu s tým, že do 19.7. sa musí z bytu vysťahovať. Neskôr ale uviedol prenajímateľ bytu matke,
že otec má zaplatený nájom bytu až do konca augusta a počas tejto doby bolo možné byť užívať. Matka
uvádza, že je presvedčená, že konanie otca, ktoré vníma ako premyslené a účelové nesúvisí v nijakom
prípade s maloletými deťmi, ale s tým, že ju o uzatvorenie manželstva požiadal iný muž B. F. B. B., tiež
pôvodom z Egypta, žijúci na Slovensku, majúci dlhoročný dobrý vzťah s deťmi. Výrazná zmena otcovho
správania je v časovej spojitosti s väčšou prítomnosťou tohto muža v prítomnosti matky a zodpovedá aj
otcovým tvrdeniam o tom, že aj po rozvode, s ktorým nesúhlasil, považuje matku za svoju. Maloletý A.
poslal dňa 2.8.2024 matke správu so žiadosťou, že otec chce po dlhom čase vidieť aj maloletú D., aby
sa mohli ísť spolu von hrať. Matka súhlasila, keďže súrodenci mali vždy dobrý vzťah a D. bratia chýbali.
Dcéra odchádzala k otcovi s tým, že uňho prespí jednu noc, možno dve. A. vystúpil z otcovho auta,
zašiel spolu s matkou za budovu, tak aby ich otec nemohol vidieť, vo vzájomnom fyzickom kontakte.
Matkupotrojtýždňovejabsenciiobjímalaajkeďjehovyjadrenianaadresumatkybolivpredchádzajúcich
telefonátoch hrubé, pri kontakte s ňou sa rozplakal, uvádzal že mu matka veľmi chýba. Následne obedeti nastúpili do auta a prerušili s ňou akýkoľvek kontakt. Dôvodom, pre ktorý všetky deti odišli k otcovi
nebolo ich presťahovanie sa do domácnosti otca a odchod zo starostlivosti matky, ale obed s otcom
a súrodenecké voľnočasové aktivity. Od 5.8.2024 s matkou všetky deti prerušili telefonický a elektronický
kontakt. Maloletej D. sa žiadna správa posielaná matkou nepodarila doručiť. S prihliadnutím na doterajší
vzťah detí k matke ale aj ostatné udalosti je zrejmé, že rozhodnutie prestať komunikovať s matkou nie
je vlastným rozhodnutím detí, ale ich otca. Otec mal matku tiež zablokovanú, telefonické hovory sa ani
neprepájali. Otec s matkou od 13.7.2024, kedy jej zaslal správu žiadajúcu ju o opustenie prenajatého
bytu priamo nekomunikuje. Matka išla na OO PZ v Miloslavove nahlásiť nezvestnosť svojich detí. Dňa
21.8.2024,popredchádzajúcichneúspešnýchtelefonátochpolicajtovnamobilotcaanamobilyvšetkých
troch detí spolu prišli pred bytový dom otca, v byte našli maloleté deti samé. Vzhliadnutím si preverili
ich stav a matke čakajúcej dolu pred vchodom bo bytového domu oznámili, že deti videli, zhovárali
sa s nimi, deti chcú zostať u otca a sú zdravé. Matka uprosila policajtov, aby jej umožnili vidieť deti,
všetky tri deti matku objali, maloletá D. mala kruhy pod očami, červené oči od neprestajného plaču,
plakala po celý čas čo bola matka s deťmi vo vchodových dverách. Opakovane matku žiadala, aby po
ňu prišla a vzala ju domov. Toto mohla matke povedať len vtedy, keď ju matka vzala bokom od starších
súrodencov, ktorí ju kontrolovali. Otec lživo informuje aj o návšteve matky v základnej škole maloletej D..
Maloletá podľa vyjadrenia matky prejavovala výlučne pozitívne emócie v prítomnosti matky, objímala
ju, hovorila jej, že ju ľúbi a že s ňou chce byť aj nasledujúci deň, pričom však nasledujúci deň ju otec
do školy nepustil a žiadal základnú školu, aby zamedzili kontaktu matky s dcérou na pôde školy. Matka
doložila fotografiu vyhotovenú v priestoroch školy dňa 23.9.2024, z ktorej je zrejmé, že maloletá je
v prítomnosti matky šťastná. Tvrdenia otca, že matka nemá záujem poskytovať deťom starostlivosť sú
lžami. Je to otec, ktorý blokuje akúkoľvek reálnu možnosť matky čo i len stretnúť sa s deťmi. Neposkytuje
jej absolútne žiadne informácie o deťoch, či ich zdraví. Matka radikálne popiera tvrdenie otca, že sa
o deti nestarala adekvátne, že zanedbávala ich starostlivosť a že z toho dôvodu si deti vybrali, že chcú žiť
s otcom. Otec až vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prvýkrát formuluje tvrdenia
o nezáujme matky starať sa o deti, či o nedostatočnej starostlivosti matky o deti. Do času podania
návrhu sa na kvalitu osobnej starostlivosti matky o deti nikdy nesťažoval. Z odôvodnenia neodkladného
opatrenia vyplýva, že maloleté deti majú značne negatívny postoj voči prístupu matky k nim. Správa
nebola matke doručená, nie je ani súčasťou elektronického súdneho spisu, aby sa s ňou matka mohla
oboznámiť. V rozhodnutí nie je z označenej správy opatrovníka citované vôbec nič. Matka preto nevie
a nemôže vedieť, na základe ktorých tvrdení detí súd svoje rozhodnutie drasticky ju obmedzujúce v jej
doterajšom rozsahu výkonu jej rodičovských práv postavil. Súd sa nezaujímal o bytové pomery matky,
ale o stav rodinného domu, v ktorom pre rekonštrukciu matka nebývala. Informácia o rekonštrukcii
domu, ktorý nie je miestom výkonu starostlivosti o deti je pre nariadenie neodkladného opatrenia, resp.
pre posúdenie schopnosti matky starať sa o deti nepodstatná. Matka mala zabezpečené ubytovanie
prostredníctvomkrátkodobéhoprenájmunainommiestedočasu,kýmsadomnezrekonštruuje.Matkaje
názoru, že dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ich formuloval súd, neobstoja. Žiadne
dôvody, ani tie, ktoré sú formulované súdom, nespĺňajú zákonnú požiadavku potreby bezodkladnosti
úpravy pomerov v podobe zverenia detí otcovi a úpravy obmedzeného styku detí s matkou. Súd žiadne
ohrozenie na strane maloletých detí, ktoré by hrozilo bez dočasnej úpravy pomerov v odôvodnení
neidentifikoval. Má preto za to, že neodkladné opatrenie je potrebné zmeniť tak, že ho súd zamietne.
V prípade, ak existujú dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, matka navrhuje zmenu výroku
o zverení maloletej dcéry D. do starostlivosti otca, ako aj zmenu výroku o úprave styku otca s maloletými
deťmi. Maloletá D. je vo veku 7 rokov, je vysoko naviazaná na matku, doposiaľ s ňou všetok čas
trávila matka. Maloletá nie je navyknutá na žiadnu osobnú starostlivosť otca, od otca sa matka s deťmi
vysťahovala, keď bola D. mladšia, fyzicky závislá na starostlivosti matky. Osobitne namieta výrok v časti
úpravystykusmaloletýmideťmi.Upravenýstykjesvojoupovahouobmedzenýmstykomčodočasového
rozsahu, tak aj do požiadavky na prítomnosť otca. Z rozhodnutia súdu nemožno vyvodiť dôvodnosť
takéhoto vážneho zásahu do rodičovských práv matky. Styk maloletých detí v prítomnosti otca je pre
deti vyslovene škodlivý. Vzťahy medzi matkou a otcom sú nevyvážené, otec zneužíva svoju autoritu
jednak ako muž a jednak z povahy svojho tvrdeného hmotného zabezpečenia detí. Maloleté deti, resp.
synov v období posledného roka otvorene vyzýval k nerešpktovaniu autority matky a maloletá dcéra je
príliš nízkeho veku, aby dokázala prejaviť svoju lásku k matke v prítomnosti otca a starších súrodencov,
ktorí sú pre ňu autoritou. Výrok o úprave styku je nesprávny aj pre absenciu miesta, kde sa má styk
uskutočňovať a teda pre jeho nevykonateľnosť. Matka navrhuje, aby odvolací súd uznesenie zmenil
tak, že návrh otca v plnom rozsahu zamietne, alternatívne navrhuje, aby súd uznesenie zmenil tak, že
maloletú D. zverí do osobnej starostlivosti matky a súčasne tak, že kontakt matky s maloletým A. a B.
upraví bez prítomnosti otca. V prípade, ak ani tomuto návrhu súd nevyhovie, navrhuje uznesenie zmeniťtak, že upraví sa styk s maloletým A. a B. v rozsahu každého utorka a štvrtka od 16,00 hod. do 18,00
hod. bez prítomnosti otca a s maloletou D. v rozsahu každého utorka a štvrtka od 16,00 hod. 18,00 hod.
a navyše každého párneho týždňa od piatku od 16,00 hod. do pondelka do 8,00 hod. bez prítomnosti
otca s tým, že matka si maloletých prevezme a odovzdá v mieste bydliska otca a maloletú D. v pondelok
do základnej školy, ktorú maloletá navštevuje.
3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že je názoru, že súd prihliadol
na skutkový stav, kedy sú maloleté deti v starostlivosti otca. Maloletí naďalej výrazne odmietajú kontakt
s matkou, zvlášť maloletý A. a B. verbalizujú narastajúci odpor voči matke. Na základe nových zistených
skutočností súdom nariadené neodkladné opatrenie nespĺňa účel u maloletého A. a B.. Pri realizácii
styku chlapci s matkou žiadnym spôsobom nekomunikujú, stretnutia pôsobia záťažovo na ich psychiku.
Maloletá D. sa v rámci stretnutí s matkou kontaktuje, zdržiava sa v jej blízkosti, avšak naďalej výrazne
odmieta tráviť spoločný čas s matkou v domácnosti matky. Kontakt maloletej s matkou naďalej označujú
za dôležitý pre jej rovnomerný emocionálny a psychický vývin. Pokiaľ sa týka návrhu matky na zverenie
maloletej D. do jej osobnej starostlivosti majú za to, že to nie je v jej najlepšom záujme, nakoľko by došlo
k pretrhnutiu súrodeneckých väzieb s jej bratmi. Okrem toho maloletá výrazne odmieta možnosť, že by
bola v osobnej starostlivosti matky. Navrhujú zmeniť napadnuté uznesenie v časti úpravy styku tak, že
styk matky s maloletým A. a B. sa neupravuje a matka je oprávnená stýkať sa s maloletou D. každý
utorok a piatok od 16,00 hod. do 18,00 hod. v prítomnosti otca.
4. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že pokiaľ ide o starostlivosť o maloleté deti, tak
rozhodne nie sú pravdivé tvrdenia matky, že celá starostlivosť bola na matke. Otec rodinu podporoval
nielen materiálne, ale sa aj osobne o deti vždy staral a to aj po rozvode. Pre matku nebola starostlivosť
o deti priorita a zanedbávala ich. Maloletý B. dokonca odpadol z nedostatočnej výživy a musela ho matka
vziať do nemocnice. Deti sú už dostatočne rozumovo vyspelé, aby vedeli formulovať svoj názor a vyjadriť
sa k tomu, aký vzťah majú k obom rodičom. Matka popisuje, že žiadne z detí neodišlo z domácnosti
matky s úmyslom presťahovať sa k otcovi. Opak je však pravdou. Všetky deti odišli bývať k nemu a jasne
uvádzajú, že chcú bývať u otca a nie u matky. Maloletá D. bola otcovi odovzdaná na žiadosť matky
s tým, že mu ju odovzdala kompletne pobalenú na benzínovej pumpe, čo sama matka iniciovala. D.
si otec prevzal v zúboženom stave, s horúčkami a doštípanú. Pokiaľ ide o matkinu novú známosť, jej
priateľa B. F. B. B., deti sa ho boja, nechcú s ním tráviť čas. Sám má vlastné dieťa so svojou bývalou
manželkou, o ktoré sa nestará, neplní si voči nemu vyživovaciu povinnosť. Otec si želá, aby sa s týmto
mužom jeho deti nestretávali a netrávili čas s ním a tráviť čas s ním nechcú ani deti. Matka záujem
o deti len predstiera. Matkinou hlavnou motiváciou je, aby si vďaka zvereniu detí do jej starostlivosti
udržala prechodný pobyt na Slovensku a nemusela sa vrátiť naspäť do Egypta. Matka iniciovala tri súdne
konania týkajúce sa starostlivosti o deti pred súdmi v Egypte, dve z konaní už boli skončené zamietnutím
návrhov a tretie konanie ešte len prebieha. Pokiaľ ide o stretnutia s matkou, deti tieto absolvujú veľmi
neochotne a o stretávanie s matkou nemajú záujem. Matka sa viackrát stretnutia nezúčastnila a tak deti
s otcom počkali 20 minút a následne odišli. Na stretnutí je napätá atmosféra. Na jednom z posledných
stretnutí sedela s matkou pri stole D., chlapci s otcom boli pri vedľajšom stole. Po pár minútach za nimi
prišla D., že sa jej matka pýta, či chce bývať s ňou alebo s otcom, keď odpovedala, že s otcom, tak sa
na ňu nahnevala. D. chcela ísť domov, tak po 15 minútach zo stretnutia všetci odišli. Otec vzhľadom
na uvedené žiada, aby súd napadnuté neodkladné opatrenie zmenil tak, že styk s deťmi neupraví,
nakoľko sa deti s matkou stretávať nechcú, stretnutia absolvujú iba z dôvodu, že ich nariadil súd. Deti
sú dostatočne rozumovo vyspelé na to, aby sa s matkou stretli vtedy, keď o to budú mať aj oni záujem
a nemali to iba ako povinnosť stanovenú súdom.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359
a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnuté uznesenie ako i konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah i dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky proti nariadenému neodkladnému
opatreniu je v časti týkajúcej sa zverenia maloletých detí a určenia vyživovacej povinnosti nedôvodné
a v časti úpravy styku čiastočne dôvodné.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 52P/203/2024 je nariadenie
neodkladného opatrenia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom A., nar.
XX.X.XXXX, B., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.X.XXXX, ktorého sa domáhal otec maloletých detí.Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloleté deti zveril dočasne do osobnej starostlivosti
otca, matke určil prispievať na ich výživu sumami 150 eur na maloletého A., 150 eur na maloletého B.
a 100 eur na maloletú D. a zároveň upravil styk matky s maloletými deťmi tak, že je oprávnená sa s nimi
stretávať každý utorok a piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti otca.
7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom
na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na jeho základe dospel ohľadom
rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa zverenia maloletých detí a určenia výživného k správnym
skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd, ktorý rovnako ako súd prvej
inštancie považuje zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca a určenie vyživovacej
povinnosti matke za dôvodné, nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie
odchýliť a dať za pravdu odvolateľke, ktorá v odvolaní neuviedla také relevantné skutočnosti, ktoré by
boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutých častí uznesenia týkajúcich sa zverenia maloletých
detí a určenia výživného. Odvolací súd tu odkazuje na písomné odôvodnenie napadnutého uznesenia,
s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).
8. Pokiaľ sa týka úpravy styku matky s maloletými tu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil, keď aplikoval správnu právnu normu, resp. zákonné ustanovenie, ale na
zistený skutkový stav ho nesprávne aplikoval.
9. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), ods. 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa.
10. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Uvedené citované ustanovenia Zákona o rodine predstavujú hmotnoprávny podklad rozhodovania
súdov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a ustanovenia § 324
a nasl. CSP v spojení s § 360 a nasl. CMP predstavujú podklad procesnoprávny vtedy, ak to vyžaduje
úprava pomerov účastníkov konania a pred začatím konania alebo počas konania, ale skôr ako súd
rozhodne vo veci samej, prípadne aj po skončení konania vo veci samej. Neodkladné opatrenie je
inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené
pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Nie je konečným
rozhodnutím, lebo jeho účelom je dočasnú úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutým predpokladom pre
vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých
plynie záver, že život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa je vážne ohrozený alebo narušený,
alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Účelom neodkladného opatrenia je rýchle
a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Vo veciach starostlivosti súdu
o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu
maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj
z čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.
12. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že rodičia maloletých detí sú štátnymi občanmi Egypta.
Manželstvo rodičov bolo rozvedené príslušným egyptským súdom v zmysle právnych predpisov
Egyptskej arabskej republiky dňa 30.7.2021. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností k trom
maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode v zmysle právnych predpisov
Egyptskej arabskej republiky upravená nebola. Rodina od roku 2015 žije na území Slovenska. Od
januára 2022 do leta 2024 žila matka s deťmi sama v prenajatom byte v L. a neskôr v J. K.. Otec žil sám
do septembra 2023 vo F. a následne sa presťahoval do prenajatého bytu tiež v J. K.. Dňa 13.07.2024odišli synovia k otcovi a 3.8.2024 aj dcéra a od uvedenej doby matka s deťmi má obmedzený kontakt.
V súčasnosti otec žije s deťmi v prenajatom rodinnom dome v L. a matka žije v rodinnom dome, ktorý
si zakúpila prostredníctvom hypotekárneho úveru v obci H..
13. Odvolací súd si vyžiadal správu od kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov u matky, keďže
v návrhu otec tvrdil, že matka má nevyhovujúce podmienky na starostlivosť o maloleté deti. Kolízny
opatrovníkoznámilprípisomzodňa6.2.2025,žesapokúsiliprešetriťpomeryvdomácnostimatky.Počas
ich šetrenia sa zdržiaval v dome jeden mladý pán, ktorý uviedol, že matka je v práci, on v domácnosti
nebýva, je pracovníkom, ktorý pracuje na dome. Šetrenie sa tak nepodarilo uskutočniť. S matkou mali
snahu vykonať telefonický pohovor, čo sa in nepodarilo z dôvodu, že matka neovláda slovenský jazyk.
Pohovor napokon vykonali e-mailom. Matka uviedla, že rekonštrukcia interiéru domu je dokončená,
pripravená na bývanie. Podmienky zariadenia sú dobré. V dome je veľká obývacia izba s televíziou,
internetom, jedálenským stolom a dvoma pohovkami, ja tam veľká spálňa s manželskou posteľou,
šatníkovou skriňou a pracovným miestom. Kuchynská linka je vybavená pračkou, umývačkou riadu,
chladničkou, kúpeľňa je dokončená so sprchovým kútom. K dispozícii je vykurovací systém, teplá
a studená voda. Úrad uvedené nevie potvrdiť ani vyvrátiť. Matka uviedla, že je vlastníkom predmetného
domu. Mesačne naň spláca hypotéku vo výške 409,53 eur, jej čistý mesačný príjem je 1.350,- eur.
Podľa matky o svoje deti sa starala od ich narodenia až do augusta 2024, teda približne 15 rokov.
Oddelili sa až potom, čo otec podal na súd žalobu bez toho, aby o tom matku informoval a začali
jeho zvláštne kroky a správanie sa. Deti boli vždy zdravé, chodili k lekárovi raz za rok na pravidelnú
kontrolu, ale od augusta 2024, odkedy ich otec prevzal do starostlivosti, začali jesť len pouličné jedlá,
v škole chýbajú kvôli chorobám. Kolízny opatrovník v priebehu odvolacieho konania doložil správu zo
dňa 7.2.2025, v ktorej uviedol, že v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností je na
Okresnom súde Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 51P/235/2024 vytýčený termín pojednávania
na 18.3.2025. Rodičia aj maloletí zhodne uviedli, že stretnutia nariadené v neodkladnom opatrení nie
sú realizované. Matka uvádza ako dôvod, že sú miesta stretnutia, časy posúvané na nepohodlné
hodiny a ďaleko od jej domova, čo je podľa jej vyjadrenia pre jej osobu a deti náročné. Často sú
naplánované hneď po skončení školy, keď sú deti vyčerpané. Otec uvádzal, že na miesto stretnutia
sa vždy dostaví, avšak matka sa posledných stretnutí nezúčastňuje. Dňa 6.2.2025 bolo zrealizované
spoločné stretnutie rodičov. Matka neavizovala, že by sa stretnutia nemohla zúčastniť. Rodičia v rámci
stretnutia riešili otázku miesta a času stretávania sa matky predovšetkým s maloletou D.. Prítomní
boli aj maloletí, matke bol vytvorený priestor stretnúť sa a komunikovať s maloletými bez prítomnosti
otca. Matka prejavila záujem o stretnutie s maloletou D. a A., stretnutie s B. neiniciovala. Psychické
prežívanie maloletých v interakcii s matkou bolo náročné, z ich verbálnej a neverbálnej komunikácie
bolo zrejmé, že komunikácia a spoločné stretnutie s matkou pôsobilo na nich stresujúco. Na základe
vyjadrení maloletých a realizovaného stretnutia opatrovník konštatuje, že vzťahy maloletých s matkou
sú výrazne narušené a maloletí naďalej matku odmietajú.
14. Odvolací súd vzhľadom k uvedenému považoval za správne nariadenie neodkladného opatrenia
z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov. Pokiaľ sa týka zverenia, tak odvolací súd mal za to, že
vzhľadom na vek maloletých detí, na nimi vyslovený názor je dôvodné tieto do skončenia konania vo veci
samejponechaťvosobnejstarostlivostiotca,vktorejsanachádzajúavktorejdoposiaľneboliosvedčené
žiadne závažné nedostatky. Zverenie len maloletej D. do osobnej starostlivosti matky, ktorého sa
matka alternatívne domáha, odvolací súd nepovažoval za vhodné z dôvodu pretrhnutia a narušenia
súrodeneckých väzieb, čo určite nie je v záujme ani jedného z maloletých detí. Určenie vyživovacej
povinnosti odvolací súd považoval za správne, určenú výšku vyživovacej povinnosti za zodpovedajúcu
matkou uvedenému príjmu 1.350 eur netto mesačne a tiež účelu výživného v neodkladnom opatrení,
ktorým je úhrada nevyhnutných nákladov spojených s výživou a výchovou maloletých detí.
15. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti
zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti otca a určenia výživného podľa § 387 ods. 1 CSP
z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
16. Pokiaľ sa týka úpravy styku matky s maloletými, tu odvolací súd považoval odvolacie matky za
čiastočnedôvodnénakoľkorozsahstykunebolupravenýsprávne.Odvolacísúdmalzato,žejepotrebné
styk matky s maloletými deťmi upraviť. Ak by styk nebol upravený, zostal by ponechaný na vôli otca
a detí vzhľadom na ich vyjadrenia by sa pravdepodobne nerealizoval, došlo by k prerušeniu kontaktu
matky s deťmi, čo by do budúcna mohlo mať nenapraviteľné, resp. ťažko napraviteľné následky. Matkasa od narodenia detí až do leta 2024 o ne riadne starala. V jej starostlivosti neboli zistené a ani tvrdené
a osvedčené žiadne nedostatky. Odmietavý postoj maloletých detí voči matke takisto nie je riadne
zdôvodnený, nie sú preukázané príčiny odmietavého postoja. Deti neuviedli žiadne závažné skutočnosti,
ktoré by bránili matke v styku s nimi. Odvolací súd tak nevidel žiaden dôvod, prečo by deti vo veku 16
rokov, 13,5 roka a 8,5 roka sa nemohli s matkou stretávať dvakrát do týždňa na dve hodiny a to aj
vzhľadom na ich vyjadrenia, že sa s matkou stretávať nechcú, keď nebol osvedčený žiaden dôvod, že
by im matka ubližovala alebo ohrozovala ich zdravý fyzický a psychický vývoj. Pokiaľ sa týka maloletej
D., matka prejavila záujem stretávať sa s ňou v širšom rozsahu ako so synmi. Odvolací súd nevidel
žiaden dôvod brániaci tomu, aby sa matka s dcérou stretla okrem spoločných stretnutí so synmi naviac
aj počas každej druhej soboty od 9,00 hod. do 18,00 hod.. Maloletá D. mala s matkou pekný citový vzťah,
navyše je dievča a v jej veku je matka pre ňu a pre jej ďalší psychický vývoj dôležitá. Prítomnosť otca pri
styku odvolací súd považoval za nedôvodnú, kontraproduktívnu a to vzhľadom na vek detí a vzájomný
konfliktný vzťah medzi rodičmi. Matka je dostatočne kompetentná a má dostatočné rodičovské zručnosti
oprávňujúcejunastráveniečasusosvojímideťmibezdozoruotca.Odvolacísúdpretoupravilstykmatky
s maloletými deťmi tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia, keď mal za to, že takáto úprava
styku poskytne dočasne matke priestor na udržanie vzájomného kontaktu a vzťahu s deťmi a možnosť
podieľať sa na ich výchove do doby, pokiaľ vo veci samej po riadnom a úplnom dokazovaní sa neustáli
model osobnej starostlivosti rodičov, ktorý najlepšie zodpovedá záujmom maloletých detí.
17. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti úpravy styku podľa § 388
CSP zmenil a dočasne upravil styk matky s maloletými deťmi tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
uznesenia. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods.2 CSP
v spojení s ust. § 52 CMP.
18. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.