Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122203957
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:3122203957.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu C. C., narodeného XX. X. XXXX, F. X, A. P. A.
Q., zastúpeného Advokátskou kanceláriou VASIĽ & partners, s.r.o., Košice, Kupeckého 320/33, proti
žalovaným1/P.P.,2/U.X.,3/U.U.-M.,podľazápisunaLVakoneznámivlastnícizastúpeníSlovenským
pozemkovým fondom, Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 15C/35/2022, o dovolaní žalobcu

proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 31. októbra 2023 sp. zn. 19Co/56/2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením z 19. apríla

2023 sp. zn. 15C/35/2022 zastavil konanie, ktorým sa žalobca proti žalovaným domáhal zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe s tým, že ako
žalovaných označil P. P., U. X. a U. U. - M. ako neznámych vlastníkov v zmysle zápisu na LV č. XXXX
pre k. ú. I. - Q.. Stranám náhradu trov konania nepriznal.
1.1.Súdprvejinštanciezaúčelomzisteniaprocesnejsubjektivityoznačenýchžalovanýchzabezpečilbez
návrhu dôkazy za účelom zistenia procesných podmienok konania, a to tituly nadobudnutia vlastníckeho

práva viažuce sa k vyporiadavaným nehnuteľnostiam, vykonal dopyt na obec I. - Q. a pripojil dedičské
spisy, z ktorých zistil, že žalovaní zapísaní na LV č. XXXX pre k.ú. I. -Q. nie sú neznámymi osobami,
boli identifikovaní - žalovaná 1/ ako P. O., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, zomrelá XX. XX. XXXX, žalovaný
2/ ako U. X. , nar. XX. XX. XXXX, zomrelý dňa XX. XX. XXXX, žalovaný 3/ ako U. U., nar. XX. XX.
XXXX, zomrelý XX. XX. XXXX. Súd prvej inštancie konštatoval, že všetci traja žalovaní sú osoby,
ktoré sú známe, identifikovateľné podľa viacerých znakov a identifikovaní s konkrétnou osobou, tieto

osoby zomreli ešte pred začatím konania a existujú po nich aj známi právni nástupcovia, ktorí majú
k prejednávaným nehnuteľnostiam svoje dedičské nároky (ktoré si v prípade žalovaného 2/ aktuálne
dedičia aj uplatňujú v rámci dodatočného dedičského konania). Právni nástupcovia žalovaných pritom
vyplývajú aj z pripojených dedičských spisov, a teda aj títo sú určiteľní. Za takýchto zistení je potom
nutné uzavrieť, že žalovaných nemožno považovať za neznámych vlastníkov, pretože sa nejedná ani
o osoby, ktoré síce existujú, ale nie je známy ich pobyt (§ 8 ods. 1 písm. c) zák. č. 180/1995 Z.z.), ale

ani o osoby, ktoré nie sú známe vôbec a prípadne nie je ani zrejmé, kto je ich právnym nástupcom
(§ 8 ods. 1 písm. d) zák. č. 180/1995 Z.z.). Nie je možné preto ani použiť konštrukciu načrtnutú v
rozhodnutí NS SR sp. zn. 8Cdo/31/2018 a konať s nezisteným, resp. neznámym vlastníkom v zastúpení
SPF, pretože osoba vlastníka je identifikovateľná, známa a dohľadaná a ani s neznámym (nezisteným)
právnym nástupcom po neznámom (nezistenom) vlastníkovi, nakoľko aj okruh do úvahy prichádzajúcich
právnych nástupcov je známy. Nepochybne je možné preto konštatovať, že na LV č. XXXX pre k.ú. I. -

Q. sú pod B 2, 3 a 7 zapísané osoby nežijúce, po ktorých ale predmetný spoluvlastnícky podiel nebol
(z neznámych dôvodov) predmetom dedenia. Ďalší postup súdu iba so zástupcom označeným na LVbez zreteľa na zistenia týkajúce sa identifikácie žalovaných a okruhu ich dedičov v tomto konaní by tak
neodôvodnene obchádzal známe a žijúce osoby a ich práva k vyporiadavanej nehnuteľnosti, najmä ak
si v prípade žalovaného 2/ jeho dedičia v dodatočnom dedičskom konaní svoje dedičské právo aktuálne

aj uplatňujú. Inštitút nezisteného vlastníka zastúpeného zástupcom zo zákona má význam tam, kde
skutočnenietosobyidentifikovateľnéhospoluvlastníka,sktoroubysadalokonať,čobránivysporiadaniu
vlastníckych práv. To však nie je tento prípad, kde podľa výsledkov prípadného dedičského konania
(ktoré konanie súd nie je oprávnený suplovať v tomto civilnom konaní) je možné následne podať žalobu
proti tomu z okruhu do úvahy pripadajúcich dedičov po zomrelých žalovaných 1/ až 3/, ktorí zdedia podiel

na vyporiadavaných nehnuteľnostiach. Zhrnúc uvedené vo vzťahu ku všetkým označeným žalovaným
je vzhľadom na citované zákonné ustanovenia nevyhnutné konštatovať, že žalovaní 1/ až 3/ v čase
začatia konania neboli subjektom práv a povinností, keďže v čase začatia konania žalovaní už nežili.
Žalovanítedanemaliprocesnúsubjektivituvzmysleust.§62CSP,ktoráskutočnosťzároveňpredstavuje
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Odstránenie tohto nedostatku neprichádza do úvahy
vzhľadom na jeho povahu ani postupom podľa § 129 ods. 1 CSP, ktorý prichádza do úvahy len vo vzťahu

k subjektu, ktorý má procesnú subjektivitu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 161 ods. 1, 2, §
62, § 63 CSP, § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka, o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP.

2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len ,,odvolací súd“) uznesením z 31. októbra 2023 sp. zn. 19Co/56/2023
potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie a žalovaným nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V

danej veci bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že žalovaní 1/, 2/, 3/ zomreli pred začatím
tohto súdneho konania (viď bod 5. až bod 11. odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie), preto súd
bol v zmysle citovaného ust. § 62 CSP povinný konanie voči nim zastaviť, nakoľko nemali procesnú
subjektivitu v čase začatia konania. Neprichádza v danej veci do úvahy postup podľa § 80 CSP (...ak
po začatí konania nastala právna skutočnosť ...), ani podľa ust. § 63 CSP (...ak strana zomrie počas

konania skôr...). Iný procesný postup v danej veci ako zastavenie konania voči žalovaným 1/, 2/, 3/ nie
je prípustný, a to ani po skončení dodatočného dedičského konania po žalovanom 2/, nakoľko ak strana
sporu označená v žalobe nemá procesnú subjektivitu, nemôže súd pripustiť, aby na jej miesto vstúpil
do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou (R 45/2003).
2.1. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 a tvrdil, že

súd prvej inštancie sa odklonil od záverov tohto rozhodnutia, odvolací súd udáva, že závery vyjadrené
najvyšším súdom v tomto rozhodnutí žiadnym spôsobom nespochybňuje. Je však potrebné zdôrazniť,
že závery najvyššieho súdu sa týkajú udržateľnosti označenia Slovenského pozemkového fondu ako
zástupcu evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca ust. § 8 ods. 1
písm. c) zák. č. 180/1995 Z.z., teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických

osôb znamená, že ešte žijú) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy prinášajúca problém
komunikácie s takýmito vlastníkmi a na preklenutie tohto problému pripúšťa druhové pomenovanie
označenia účastníka spadajúceho do definície § 8 ods. l písm. c) zák. č. 180/1995 Z.z. ak má
byť zastúpený Slovenským pozemkovým fondom. To však nie je prípad danej veci. Najvyšší súd v
citovanom rozhodnutí uviedol, že je všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo

tiež notorietou, že mŕtva fyzická osoba nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto
spôsobilosti ide ruka v ruke nedostatok spôsobilosti byť účastníkom súdneho konania a ak takáto
skutočnosť nastala už pred začatím konania (to je i prípad danej veci), vadu spočívajúcu v snahe o
zapojenie tohto subjektu do súdneho konania nejde napraviť žiadnym spôsobom, súd musí konanie
zastaviť. Najvyšší súd zdôraznil, že každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania

súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie
jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou konania,
brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný
proces. Je tiež nesporné, že v danej veci môže žalobca podať podnet podľa § 211 ods. 2 CMP na
vykonanie dodatočného konania o dedičstve po žalovanej 1/ a žalovanom 3/, ktorý postup doposiaľ súdu

neavizoval. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil,
vrátane rozhodnutia o trovách konania, ktoré nebolo vecne spochybnené.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej tiež ,,dovolateľ“) s návrhom, aby
dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu spolu s uznesením súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval výlučne z § 420 písm. f)
CSP, porušenie práva na spravodlivý proces videl v tom, že súdy nižšej inštancie mu nesprávnym
procesným postupom znemožnili uskutočňovať jemu patriace procesné práva, keď konanie zastavili.
Súd neakceptoval zastúpenie žalovaných 1/ - 3/ Slovenským pozemkovým fondom, aj napriek tomu, žena liste vlastníctva sú žalovaní zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. Súd požadoval od žalobcu
predloženie dokladov, ktoré objektívne nevie doložiť a ku ktorým nemá prístup. Žalobca sa nestotožňuje
s právnym odôvodnením odvolacieho súdu, ktorý vylúčil v predmetnom prípade zastúpenie Slovenským

pozemkovým fondom a od žalobcu považoval, aby pred podaním žaloby na súd z vlastných zdrojov
skúmal a vyhľadával dedičov spoluvlastníkov, ktorí sú na príslušnom liste vlastníctva evidovaní ako
neznámi vlastníci, so správou ich podielov Slovenským pozemkovým fondom. Podľa názoru žalobcu,
z judikatúry Najvyššieho súdu SR a tiež judikatúry krajského súdu a okresných súdov, zastúpenie
Slovenským pozemkovým fondom sa má vzťahovať nielen na prípady, ak ide o neznámeho vlastníka,

ale tiež na prípady, ak ide o nezisteného právneho nástupcu ostatného pozemno - knižného vlastníka.
Zároveň, v takom prípade žalobca nie je povinný zisťovať, či nezistení vlastníci, zastúpení Slovenským
pozemkovým fondom, majú procesnú subjektivitu - teda či sú živí v čase podania žaloby. Ak by aj
žalobca chcel podať návrh na súd na dodatočné prejednanie dedičstva, nevedel by kvalifikovaným
spôsobomoznačiťporučiteľa,poktorombynavrhovalvykonaťdodatočnéprejednaniededičstva,takako
uviedol súd I. inštancie a aj odvolací súd. Žalobca tak zotrváva na svojich tvrdeniach, že nemal legálnu

možnosť a ani povinnosť domôcť sa uskutočnenia dodatočného dedičského konania, resp. zisťovať
ďalšie povinnosti ohľadne procesnej subjektivity žalovaných. Žalobca vychádzal pri podaní žaloby z
toho, že žalovaní sú evidovaní aj na príslušnom liste vlastníctva ako neznámi vlastníci a priamo na
príslušnom liste vlastníctva je evidovaná správa SPF. Žalobca tak veril v platnú katastrálnu evidenciu
štátu.SPFvpriebehusúdnehokonaniaaninenamietalzastúpeniežalovanýchvtomtosporovomkonaní,

teda uvedená skutočnosť medzi stranami nebola sporná. Výklad, že SPF môže zastupovať nezisteného
vlastníka len v prípade, ak by šlo o vlastníka neznámeho, ale žijúceho, je v rozpore s princípom zákazu
odmietnutia spravodlivosti - denegatio iustitie. Judikatúra Najvyššieho súdu SR zhodne hovorí, že je
potrebné za neznámeho vlastníka považovať aj osobu, ktorá už nežije. Žalobca poukazuje na znenie
judikátov Najvyššieho súdu SR 8Cdo/31/2018, 6Cdo/11/2016, ako aj viaceré rozhodnutia odvolacích

súdov.

4. Žalovaní sa k dovolaniu žalobcu vyjadrili písomne, považujú ho za nedôvodné a napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu považujú za vecne správne.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (ďalej len „dovolací súd“ alebo ,,najvyšší súd“) príslušný na rozhodnutie
o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana
sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§
429 ods. 1 CSP ), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), po preskúmaní zákonom predpísaných
náležitosti dovolania (§ 428 CSP) a splnenia ďalších podmienok dovolacieho konania, dospel k záveru,

že dovolanie žalobcu nie je prípustné a je potrebné ho odmietnuť.

6. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým sa konanie končí je aj uznesenie, ktorým odvolací súd
potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o odmietnutí podania. Podstatou práva na spravodlivý súdny
proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom
súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom.
Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým

vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie a
na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu
spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
Porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia zákona teda treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré súčasne
znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.

7. Dovolateľ namietal, že súdy nižšej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnili
uskutočňovať jemu patriace procesné práva, keď konanie zastavili. Súd neakceptoval zastúpenie

žalovaných 1/ - 3/ Slovenským pozemkovým fondom, aj napriek tomu, že na liste vlastníctva sú žalovaní
zastúpení Slovenským pozemkovým fondom.8. Dovolací súd sa opakovane vyslovil, že „účelom civilného procesu je spory riešiť (rozhodovať ich) a
prinášať spravodlivosť, a nie ich odmietať (teda „nesúdiť“) cez rôzne arbitrárne procedurálne rituály“ a
že „prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný

(neadekvátny) tlak na dopĺňanie náležitostí ich procesných úkonov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré
idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s
ústavnými princípmi spravodlivého procesu (R 46/2000, 9Cdo/7/2021, IV. ÚS 318/2018, II. ÚS 135/04,
II. ÚS 435/2014). Nemožno však spochybňovať význam formalít a podmienok konania, ktoré musia byť
dodržané v konaní pred súdmi“ (III. ÚS 269/2022, III. ÚS 194/2012).

9. Najvyšší súd už v judikátoch R 23/1994 a R 4/2003 vydaných do 30. júna 2016 považoval za prípad
odňatia možnosti konať pred súdom postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietol zaoberať meritom
veci (odmietol podanie alebo konanie zastavil alebo odvolací súd odmietol odvolanie), hoci procesné
predpoklady pre taký postup neboli dané. Podľa judikatúry sa za vadný postup súdu, ktorým možno
účastníkovi odňať možnosť konať pred súdom považuje aj odmietnutie podania, ktoré by mohlo byť

podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, hoci pre také rozhodnutie neboli splnené podmienky,
pretože sa takým rozhodnutím bráni žalobcovi v realizácii procesného práva domáhať sa ochrany práva,
ktoré bolo ohrozené alebo porušené na súde (4Cdo/144/2011).

10. So zreteľom na uvedené dovolací súd skúmal, či zastavenie konania pre nedostatok procesnej

subjektivity označených žalovaných vykazovalo znaky procesného postupu znemožňujúceho strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces v zmysle § 420 písm. f) CSP.

11. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len

ten, komu ju zákon priznáva.

12. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

14. Podľa § 7 ods. 1, prvá veta, ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať
práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

15. Otázkou nezistených vlastníkov a ich procesnej subjektivity sa dovolací súd zaoberal vo viacerých
rozhodnutiach (6Cdo/11/2016, 8Cdo/31/2018, 7Cdo/238/2021, 9Cdo/113/2022, 5Cdo/206/2022). V
jednom z posledných rozhodnutí zo 14. 08. 2024 sp.zn. 8Cdo/69/2023 zosumarizoval, že vznik a
samotná existencia nezistených vlastníkov súvisí s historickým vývojom evidencie vlastníckych vzťahov
na našom území; s nedostatočnou/zanedbanou evidenciou k pozemkom, za ktorú nesie zodpovednosť

štát a vzťahom ľudí k pôde. Identita nezisteného vlastníka ako účastníka konania sa odvíja od jeho
zápisu v katastri nehnuteľností. Pri označení nezisteného vlastníka ako účastníka konania je nevyhnutné
vychádzať zo zápisu jeho označenia na LV v katastri nehnuteľností. Zákon presnú formu nepredpisuje.
Obligatórnym údajom je nezistený vlastník a jeho zastúpenie fondom. Fikcia subjektivity nezisteného
vlastníka však trvá iba do okamihu, kedy nezisteného vlastníka možno na základe vykonaných dôkazov

(spravidla rodné listy a úmrtné listy, prípadne ďalšie verejné listiny) jednoznačne identifikovať a
konštatovať zistenie jeho subjektivity ako fyzickej osoby (viď rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.
7Cdo/238/2021). V tomto spore išlo o čiastočne skutkovo obdobnú situáciu, keď v priebehu konania
(v štádiu konania pred odvolacím súdom) bolo zistené, že žalovaní vlastníci označení ako nezistení
vlastníci zomreli a zároveň boli zistení ich právni nástupcovia. Právny zástupca žalobcu však označenie

žalovaných nezistených vlastníkov na pojednávaní pred odvolacím súdom neupravil. Dovolací súd
konštatoval, že právny zástupca žalobcu bol prítomný na pojednávaní pred odvolacím súdom, kde
odvolací súd zopakoval vykonávanie dôkazov podľa § 384 ods. 1 CSP a mal teda možnosť uplatniť
zmenu označenia žalovaných. Ak tak žalobca, resp. jeho právny zástupca neurobil a následne odvolací
súd z tohto dôvodu konštatoval nedostatok pasívnej vecnej legitimácie s následkom straty sporu pre

žalobcu, nedošlo k porušeniu jeho procesných práv.

16. Na základe doterajšej judikatúry najvyššieho súdu (viď sp. zn. 8Cdo/31/2018 a tiež sp. zn.
7Cdo/238/2021)dovolacísúdtiežopakovanekonštatujeazotrvávanatom,žepojem„nezistenývlastník“je právna fikcia osoby, ktorej bola zákonom priznaná procesnoprávna subjektivita. Procesnoprávna
subjektivita je priznaná aj fyzickým osobám (nezisteným vlastníkom), u ktorých možno vzhľadom
na dátum ich narodenia logicky predpokladať, že už nežijú (ich spôsobilosť mať práva a povinnosti

zanikla). Zákon vytvorením fikcie ich pretransformoval do samostatného procesnoprávneho subjektu
(nezisteného vlastníka), pri ktorom sa naďalej uvádza meno a priezvisko. Právna úprava vychádza z
princípu, že procesnoprávna subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže podľa § 61 CSP procesnú
subjektivitumáten,ktomáspôsobilosťnaprávaapovinnosti;inaklenten,komujuzákonpriznáva.Fikcia
nezisteného vlastníka umožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu vlastníckeho vzťahu ku konkrétnej

nehnuteľnosti a zachovať veľkosť spoluvlastníckych podielov zapísaných v katastri nehnuteľností.
Súčasne umožňuje zabezpečovať procesnoprávnu existenciu nezisteného vlastníka ako subjektu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Zodpovednosť sporovej strany za správne označenie
protistrany v prípade inštitútu nezisteného vlastníka je oslabená povahou tohto osobitného subjektu
vyplývajúcou zo zákona.

17. Dovolací súd v uznesení z 27. 09. 2023 sp. zn. 5Cdo/206/2022 vyslovil záver, že povinnosť
súdov skúmať splnenie procesnej podmienky konania spočívajúcej v existencii procesnej subjektivity
strany sporu nezanikla ani v prípade, ak je stranou sporu osobitným predpisom definovaný neznámy
vlastník. Vychádzal z § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v zmysle ktorého ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi

verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c). V ustanovení
§ 16 ods. 1 písm. b) uvedený zákon zveruje fondu oprávnenie nakladať podľa tohto zákona a podľa
osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 13), ktorými sú v zmysle § 8 písm.
c) a d) pozemky, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je
známe, alebo pozemky, ktorých vlastník nie je známy. Najvyšší súd nadviazal na uznesenie zo dňa

24. 02. 2016 sp. zn. 6Cdo/11/2016 v konaní o určenie vlastníckeho práva, v ktorom boli niektorí
žalovaní tzv. neznámymi vlastníkmi a uviedol, že v záujme spriechodnenia procesu usporiadania
vlastníckych vzťahov k pozemkom bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského
pozemkového fondu s pozemkami s nezisteným vlastníkom. Priblížená právna konštrukcia spôsobovala
udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (v žalobe

či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného
vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm.
c) zákona 180/1995 Z. z., teda len u tých, o ktorých bolo nepochybné, že existovali (čo u fyzických osôb
znamená, že ešte žili a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti bola
neznámosť ich adresy alebo sídla. Takéto označenie ale nemohlo prichádzať do úvahy u tých vlastníkov,

ktorí neboli známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistoval a nebolo zrejmé, kto bol
jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho
konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z
podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho
ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces. Je totiž

všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež tzv. notorietou, že mŕtva fyzická
osoba ani už zaniknutá osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti. S nedostatkom
takejto spôsobilosti išlo takpovediac ruka v ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania
(v súčasnosti procesnej subjektivity) a ak takáto skutočnosť tu bola už v čase začatia konania (na
rozdiel od úmrtia fyzickej osoby či zániku osoby právnickej až v jeho priebehu, za určitých okolností

reparovateľných postupmi podľa § 107 Občianskeho súdneho poriadku), vadu spočívajúcu v snahe o
zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nešlo napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení
súdu pred takúto procesnú situáciu muselo dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k
zastaveniu konania (podľa § 19 a § 104 ods. 1 vety prvej Občianskeho súdneho poriadku). Riešením,
ako tento problém preklenúť, sa javilo len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť

zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp.
nezistený) vlastník nehnuteľností ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy
(nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským
pozemkovým fondom, ...“. Dovolací súd len pre úplnosť dodáva, že vyššie citované závery sú plne
aplikovateľné aj za účinnosti aktuálneho procesného kódexu CSP.

18. S poukazom na vyššie citované závery rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dovolací súd
konštatuje, že v predmetnom spore postupovali súdy nižších inštancií procesne správne, keď dospeli
k záveru o nevyhnutnosti konanie zastaviť z dôvodu nedostatku procesnej subjektivity označenýchžalovaných. Súdy vychádzali zo záverov rozhodovacej praxe najvyššieho súdu o udržateľnosti
označenia Slovenského pozemkového fondu ako zástupcu evidovaného vlastníka len u vlastníkov
pozemkov spadajúcich do rámca ust. § 8 ods. 1 písm. c) zák. č. 180/1995 Z.z., teda len u tých, o ktorých

je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú) a znakom ich neznámosti je
neznámosť ich adresy prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a na preklenutie tohto
problému pripúšťa druhové pomenovanie označenia účastníka spadajúceho do definície § 8 ods. l písm.
c) zák. č. 180/1995 Z.z. ak má byť zastúpený Slovenským pozemkovým fondom. To však nebol prípad
danej veci. V danej veci bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že žalovaní 1/, 2/, 3/ zomreli

predzačatímtohtosúdnehokonania(viďbod5.ažbod11.odôvodneniauzneseniasúduprvejinštancie),
preto súd bol v zmysle citovaného ust. § 62 CSP povinný konanie voči nim zastaviť, nakoľko nemali
procesnú subjektivitu v čase začatia konania.

19. Hoci žalobca pri označení žalovaných vychádzal z údajov evidencie katastra nehnuteľností,
podstatným bolo zistenie súdu prvej inštancie, že žalovaní vlastníci zapísaní na LV č. XXXX pre k.ú. I.

-Q. nie sú neznámymi osobami, boli identifikovaní -žalovaná 1/ ako P.H. O., rod. P., nar. XX. XX. XXXX,
zomrelá XX. XX. XXXX, žalovaný 2/ ako U. X., nar. XX. XX. XXXX, zomrelý dňa XX. XX. XXXX, žalovaný
3/ ako U. U., nar. XX. XX. XXXX, zomrelý XX. XX. XXXX a existujú po nich aj známi právni nástupcovia,
ktorí majú k prejednávaným nehnuteľnostiam svoje dedičské nároky (ktoré si v prípade žalovaného 2/
aktuálne dedičia aj uplatňujú v rámci dodatočného dedičského konania). Právni nástupcovia žalovaných

pritom vyplývajú aj z pripojených dedičských spisov, a teda aj títo sú určiteľní. Za takýchto zistení je
potom nutné uzavrieť, že žalovaných nemožno považovať za neznámych vlastníkov, pretože sa nejedná
ani o osoby, ktoré síce existujú, ale nie je známy ich pobyt (§ 8 ods. 1 písm. c) zák. č. 180/1995 Z.z.),
ale ani o osoby, ktoré nie sú známe vôbec a prípadne nie je ani zrejmé, kto je ich právnym nástupcom
(§ 8 ods. 1 písm. d) zák. č. 180/1995 Z.z.).

20. Žalobca sa uvedené skutočnosti dozvedel najneskôr doručením uznesenia súdu prvej inštancie o
zastavení konania, voči ktorému aj podal odvolanie. V rámci odvolacieho konania tak mal možnosť
upraviť označenie žalovaných spôsobom, ktorý by umožňoval pokračovať v konaní. Pokiaľ však
žalobca na zistené skutočnosti procesne predpokladaným spôsobom nereagoval a zotrval na pôvodnom

označení žalovaných, odvolaciemu súdu nezostávala iná možnosť, ako potvrdiť prvoinštančné
uznesenie o zastavení konania. Samozrejme, právoplatné zastavenie konania nepredstavuje prekážku
veci rozhodnutej (res iudicatae) pre prípadné ďalšie podanie žaloby o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva predmetnej nehnuteľnosti voči právnym nástupcom pôvodných známych
a zistených vlastníkov. Dovolací súd preto považuje za nedôvodnú námietku dovolateľa, že vyššie

uvedený postup súdov nižších inštancií je v rozpore s princípom zákazu odmietnutia spravodlivosti -
denegatio iustitie.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd odmietol podané dovolanie podľa § 447 písm. c) CSP, v
zmysle ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak nedošlo k porušeniu procesných práv dovolateľa.

22. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP.

23. Uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.