Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/97/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2719200659
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2719200659.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Dominika Horváthová a sudkýň:

JUDr.EvaBehranováaJUDr.ĽubicaSpálovávprávnejvecižalobcov:1.A.B.,nar.XX.XX.XXXX,adresa
C. D. E. XXX, 2. F. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. D. E. XXX, obaja zastúpení splnomocnencom:
Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., Palárikova 14, Bratislava, proti žalovanému: B. B.,
nar. XX.XX.XXXX, adresa C. D. E. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Ireneuszom Piotrom Giebelom,
so sídlom Sladovnícka 22, Trnava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 06.06.2024, č.k. SI-3C/7/2019-216, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom 1 a 2 p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 16. júna 2022, č.k. 3C/7/2019-96 výrokom I.
žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1 a 2 v
rozsahu 100 %. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1 a 2, o ktorom rozhodol odvolací
súd uznesením zo dňa 25. apríla 2023, č.k. 24Co/114/2022-149, ktorým napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2. Napadnutým v poradí druhým rozsudkom prvoinštančný súd výrokom I. určil, že žalobca 1. a
žalobkyňa 2. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: pozemkov zapísaných na LV č. XXX pre
katastrálne územie C. D., obec C. D., okres Skalica: parcely registra „C“ - parc. č. 102/1 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 230 m2, parc. č. 102/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2,
parc. č. 103/1 - záhrada o výmere 2034 m2, parc. č. 103/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
32 m2, parc. č. 104 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2, parc. č. 106 - zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 396 m2, parc. č. 197 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 83 m2, parc. č.
204 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 93 m2 a rodinného domu súp. č. XXX postavenom na
pozemku parcely registra „C“ č. 102/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 230 m2, každý vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1 k celku a výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že žalobcom 1. a 2.
priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 34, § 37 ods. 1, § 40 ods. 3, § 41, § 41a ods. 2, §

132 ods. 1, § 588, § 628 ods. 1 zák. č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). O náhrade
trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 a § 396 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia 1 a 2 (ďalej len ako „žalobcovia“)
sa žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 9.5.2019 domáhali, aby súd určil, že sú podielovými
vlastníkmi nehnuteľností - rodinného domu súp. č. XXX na parcele č. 102/1 a pozemkov parc. č. 102/1

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 230 m2, parc. č. 102/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19
m2, parc. č. 103/1 záhrada o výmere 2034 m2, parc. č. 103/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 32
m2, parc. č. 104 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2, parc. č. 106 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 396 m2, parc. č. 197 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 83 m2, parc. č. 204 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 93 m2 v C. D. zapísaných na Okresnom úrade Skalica, katastrálny odbor

na LV č. XXX pre obec a k.ú. C. D. (ďalej len ako „nehnuteľnosti“ alebo „sporné nehnuteľnosti“) každý
v podiele 1 k celku.

5.SúdprvejinštancievykonaldokazovanievýsluchomsvedkovF.B.,G.C.aB.H.,výsluchomsporových
strán, listinami: uznesením Okresného súdu Skalica č.k. 9C/11/2018-111 z 13.2.2019, predžalobnou
výzvou zo dňa 23.10.2018, vyjadrením k predžalobnej výzve z 19.11.2018, darovacou zmluvou z

30.11.2018 so zriadením vecného bremena, kúpnou zmluvou o zriadení vecného bremena z 23.4.2009
(č.l.13 a 202), výpisom z LV č. XXX pre obec a k.ú. C. D. č. XX, kúpnou zmluvou z 10.12.2007 (čl.
54), kúpnou zmluvou z 9.12.2011, lekárskymi správami na žalobcu 1/ zo dňa 19.3.2009 a z 2.4.2009,
potvrdením o dočasnej práceneschopnosti, rozhodnutím Okresného úradu, katastrálneho odboru pod č.
V 2291/2011 z 14.12.2011, časťou II. žaloby z konania na Okresnom súde Skalica sp. zn. 9C/11/2018,

návrhom na povolenie vkladu zo dňa 23.4.2009 (č.l. 200) a zistil tento skutkový stav veci: z výsluchu
žalobcu 1 vyplýva, že v roku 2009 keď bol po úraze ležiaci jeho manželka navrhla, aby žalovanej dali
dom, sestry žalovanej s tým súhlasili s tým, že sa žalovaná o nich v starobe postará. Od žalovanej
peniaze nechceli ani nedostali. Nikdy nerátali, že by dom mali žalovanej predať. Stále mysleli, že jej dom
dali, vyvrcholilo to v roku 2018, kedy nestaršej dcére navrhli dočasné nasťahovanie sa do predmetného

domu, žalovaná dala na súd vypratanie domu. Žalobca 1 uviedol, že predmetnú žalobu podali z dôvodu,
že žalovaná ich začala v roku 2018 obmedzovať a zistili, že každému vyplatila cca. 8.000,- eur za
predaj domu. Žalobca uviedol, že všetky veci ohľadom zmluvy vybavovala u svedka H. žalovaná, jeho
manželka sa o to nezaujímala. Predmetnú zmluvu si neprečítal. Vyplatenie kúpnej ceny od žalovanej
nikdynežiadali,lebojejdomchcelidať.Zvýsluchužalobkyne2vyplýva,žedomchceližalovanejdarovať,

aby sa o nich v starobe postarala. Pred uzavretím zmluvy bola žalovaná u svedka H., že je napíše
darovaciu zmluvu, ona si zmluvu pred jej podpisom nečítala či sa jedná o darovaciu alebo kúpnu zmluvu.
Žalobkyňa 2 potvrdila, že so žalovanou chodievala k svedkovi H., ale nezisťovala akú zmluvu tam píšu.
zaplatenie kúpnej ceny nepýtali. Z výsluchu žalovanej vyplýva, že rodičia jej pred rokmi predali rodinný
dom, túto zmluvu považuje za platnú, obe strany vedeli, čo podpisujú, tento spor považuje za pomstu

za to, že dala žalobu na jej sestru, keď sa táto nasťahovala do domu (do jej izby). Uzavretie kúpnej
zmluvy iniciovali rodičia, túto zmluvu vypracoval svedok H., u ktorého bola s jej mamou (žalobkyňou 2.).
Kúpnu cenu v čase uzavretia zmluvy nezaplatila, nemala na to finančné prostriedky, bola nezamestnaná,
vrátila sa na Slovensko na koľko jej otec spadol zo stromu a jej dedo zomrel. Rodičia od nej v roku 2018
(2019) žiadali zaplatenie kúpnej ceny. Zmluvu podpisovala v dome rodičov za prítomnosti pracovníka

pracovníčky matriky (p. C.), svedok H. prítomný nebol. Zmluvu si všetci prečítali, priniesla ju ona so
žalobkyňou 2 od svedka H.. Či niekedy kontaktovala rodičov za účelom zaplatenia kúpnej ceny si
žalovaná nepamätala. Svedkyňa F. B. uviedla, že je dcérou žalobcov a sestrou žalovanej a že v minulosti
sa rozprávali o tom, že by rodičia darovali sestre (žalovanej) sporný dom s tým, že rodičov a starú matku
doopatruje. Nedoopatrovala ich, už tri roky nebola v tom dome. Asi pred dvomi rokmi išla (svedkyňa)

stavať rodinný dom, tak sa potrebovala na tri mesiace nasťahovať do predmetného domu, ponúkli jej
to rodičia v dobrej viere. Potom bola zo strany jej sestry (žalovanej) na ňu (svedkyňu) podaná žaloba,
že sa v dome zdržuje neoprávnene. Až v rámci tohto konania bolo zistené, že k prevodu predmetného
domu došlo kúpnou zmluvou, čo hodnotí ako podvod na rodičov. Otec bol v čase prevodu po úraze pod
vplyvom morfiových nálepiek, matka tomu nerozumela. Ona (svedkyňa) ani o tom nevedela, čo sa udialo

- tento prevod. Na otázku zástupkyne žalobcov, či sa stalo niekedy, že by im rodičia niekedy niečo predali
zo svojho majetku, svedkyňa odpovedala, že rodičia im nikdy nič nepredali, vždy im všetko darovali
rovnakým dielom, či peniaze, či pozemky. Na otázku zástupcu žalovanej, čo dostala od rodičov ona,
v akej hodnote to bolo približne, svedkyňa uviedla, že dostala peniaze od rodičov na strechu, takto jej
pomohli, keď stavala dom, nepamätá si to (hodnotu), bolo to niekedy v roku 2001. Na otázku zástupcu

žalovanej, koľko mohla byť hodnota rodičovského domu v čase predaja, svedkyňa uviedla, že na túto
otázku nikdy neodpovie, lebo tento dom sa nikdy nepredal, peniaze rodičia nikdy nedostali, zároveň k
otázke, či bola hodnota rodinného domu rovnajúca sa tomu, čo ona (svedkyňa) dostala od rodičov,
uviedla, že nebola a na otázku, či dostala žalovaná od ich rodičov viac ako dostala svedkyňa, uviedla,že v podstate áno. Svedkyňa nechcela na otázku zástupcu žalovanej uviesť, kto vypracoval predmetnú
kúpnu zmluvu, uviedla len, že išlo o známeho z matkinej strany. Na otázku zástupcu žalovanej, či bola
pri podpise kúpnej zmluvy, uviedla, že nebola pri podpise zmluvy, ktorú považuje za darovaciu.

Svedkyňa G. C. uviedla, že je dcérou žalobcov a sestrou žalovanej a že prišla vypovedať, lebo jej sestra
sa súdi so svojimi rodičmi o rodičovský dom, ktorý jej darovali. Darovali jej to s tým, že bola najmladšia a
všetci dúfali a ona sama povedala, že ich doopatruje. Ona (svedkyňa) s tým súhlasila. Ona (svedkyňa)
so sestrou už mali postavené domy, mali rodiny. Sestra (žalovaná) bola slobodná. Oni jej to darovali s
tým, že sa o nich postará, bude tam bývať. Sú tri sestry a ich rodičia dávali vždy každej rovnakým dielom.

Boli vydaté, mali rodiny, keď napr. predali pozemky, dali im rovnako. Jej (svedkyni) sestra povedala, že
jej rodičia darujú dom, vedela, že dostane (žalovaná) dom, sama jej to hovorila. Mala so žalovanou bližší
vzťah,to,žejej(žalovanej)rodičiadomdarujújejdruhásestranevedela.Naotázkuzástupkyňažalobcov,
či vie uviesť, či sa dozvedela a ak áno kedy, že rodičia mali predať rodinný dom žalovanej a v akej
súvislosti, svedkyňa uviedla, že sa to dozvedela asi pred dvomi rokmi a to v tej súvislosti, že jej sestra
(svedkyňa F. B.) sa tam nasťahovala, nakoľko prerábala svoj rodinný dom, potom na ňu prišla žaloba

zo súdu. Na otázku, či sa stalo niekedy, že im niekedy rodičia zo svojho majetku niekedy niečo predali,
svedkyňa odpovedala, že nie, nestalo, vždy im dali rovnakým dielom. Na otázku zástupcu žalovanej, či
dostala jej sestra - žalovaná niekedy viac ako ona (svedkyňa), svedkyňa uviedla, že v podstate áno, lebo
dostala rodinný dom od rodičov. Na otázku, kto vypracoval kúpnu zmluvu medzi žalobcami a žalovanou,
svedkyňa uviedla, že to bol pán H. z I., manžel sesternice jej mamy (žalobkyne 2.). Na otázky zástupcu

žalovanej, akú hodnotu - cenu mohol mať predmetný rodinný dom v čase prevodu a či bola prítomná
pri uzatváraní kúpnej zmluvy, svedkyňa nevedela uviesť hodnotu rodinného domu a uviedla, že nebola
dňa 23.4.2009 pri uzatváraní kúpnej zmluvy.

6. Z výsluchu svedka B. B. H. súd prvej inštancie vyplynulo, že jeho manželka je sesternicou žalobkyne

2, a že nejaké dni pred uzavretím zmluvy ho navštívili žalobkyňa 2 a žalovaná, pričom z prehlásenia
žalobkyne 2 vyplynulo, že chcú predať žalovane dom, on ich preto požiadal, aby zabezpečili potrebné
doklady na vypracovanie zmluvy, potom vypracoval kúpnu zmluvu aj so zriadením vecného bremena a
návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Svedok uviedol, že podrobne ich oboznámil s obsahom kúpnej
zmluvy, každé ustanovenie im prečítal, proti žiadnemu ustanoveniu kúpnej zmluvy neboli námietky,

zmluvu podpisovali všetci traja pred matrikárkou OÚ C. D. (p. C.). Predmetnú zmluvy si prišli prevziať
žalobkyňa 2 a žalovaná, t.j. bez žalobcu 1, ktorý bol po úraze na posteli. Pri podpise zmluvy on
nebol. Podstatné náležitosti zmluvy mu uviedla žalobkyňa 2 a žalovaná. Svedok po nahliadnutí potvrdil
vypracovanie kúpnej zmluvy zo dňa 23.4.2009. Vyjadril sa, že jednoznačne žalobkyňa 2 žiadala o
vypracovanie kúpnej zmluvy. Podpísané zmluvy niesol potom na kataster. Svedok taktiež uviedol, že za

ním bola F. B. (sestra žalovanej) spolu s jej švagrom J. C., aby sa s tou zmluvou (pozn. súdu kúpnou
zmluvou) niečo spravilo, bolo to dávno po jej podpise, asi pred 5 rokmi, načo im uviedol, že zmluva
je perfektná a nie je čo opravovať. Svedok uviedol, že požiadavka alebo myšlienka na vypracovanie
darovacej zmluvy tu zo strany žalobcov ani žalovanej jednoznačne nebola. Svedok si nepamätal, či
sa niekedy o tejto zmluve rozprával priamo so žalobcom 1. O zaplatení kúpnej ceny pri riešení tejto

zmluvy reč nebola, rozprávali sa len o sume. Okresný súd Skalica uznesením č.k. 9C/11/2018-111 z
13.2.2019 zastavil konanie v spore žalobkyne B. B., nar. XX.XX.XXXX (v tomto konaní žalovanej) proti
žalovaným 1. F. B., nar. XX.XX.XXXX, 2. C. C., nar. XX.XX.XXXX a 3. mal. K. L., nar. XX.XX.XXXX, o
vypratanie nehnuteľnosti. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobkyňa B. B. sa žalobou (súdu doručenou
dňa 28.8.2018) domáhala, aby súd uložil žalovaným 1 až 3 povinnosť vypratať nehnuteľnosti zapísané

v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor na liste vlastníctva č.
XXX pre obec a katastrálne územie C. D., ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne. K zastaveniu konania
došlo na základe späťvzatia žaloby. V Predžalobnej výzve zo dňa 23.10.2018 o zaplatenie kúpnej
ceny a primeraných nákladov (č.l. 8), adresovanej žalovanej, zástupkyňa žalobcov s odkazom na čl. III
kúpnej zmluvy zo dňa 23.04.2009 o prevode vlastníctva nehnuteľností, v ktorom sa žalovaná zaviazala

zaplatiť jej klientom každému sumu 8298,50 eura, uviedla, že kúpna cena doteraz nebola predávajúcim
vyplatená a preto žalovanú vyzvala na vyplatenie kúpnej ceny každému z jej klientov v sume 8.298,50
eura najneskôr do 20.11.2018. Zároveň s poukazom na čl. VI kúpnej zmluvy ju vyzvala na zaplatenie
sumy 15.820,50 eura, teda každému z jej klientov sumu 7.910,- eura. Zároveň oznámila žalovanej, že
prejav vôle účastníkov kúpnej zmluvy o kúpnej cene nebol vážny a jedná sa o predstieraný (simulovaný)

právny úkon, ktorý trpí nedostatkom vážnosti prejavenej vôle účastníkov a preto je kúpna zmluva (právny
úkon) absolútne neplatná podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Uviedla tiež, že jej klienti sú pripravení
vyriešiť vzniknutú situáciu zmierom, pokiaľ vlastníctvo dotknutých nehnuteľností prevedie žalovaná späť
na nich. Uviedla tiež, že zo strany žalovanej nie sú plnené ani záväzky z vecných bremien viaznúcichna nehnuteľnostiach. Vyjadrením k predžalobnej výzve zo dňa 19.11.2018 (č.l. 7) zástupca žalovanej
poukázal na vnútorný rozpor tvrdení žalobcov v predžalobnej výzve, keď na jednej strane požadujú
zaplatenie kúpnej ceny a primeraných nákladov na zachovanie a opravy zaťaženej nehnuteľnosti, no na

druhej strane tvrdia, že kúpna zmluva so zriadením vecného bremena zo dňa 23.04.2009 je neplatná a
žiadajú previesť nehnuteľnosti späť na nich. Predmetom kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena
zodňa23.04.2009(č.l.13),kdepredávajúcimiboližalobcovia1a2akopodielovíspoluvlastnícioveľkosti
podielu po 1 bol prevod ich vlastníckeho práva na žalovanú ako kupujúcu k predmetným sporným
nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 16.597,- eura. Podľa čl. III bod 3.2 kúpnej zmluvy kupujúca kúpnu

cenu 16.597,- eura zaplatila obidvom predávajúcim pred podpisom tejto kúpnej zmluvy tak, že prvú
polovicu kúpnej ceny vo výške 8.298,50 eura zaplatila predávajúcemu 1. (žalobcovi 1.) a druhú polovicu
kúpnej ceny vo výške 8.298,50 eura zaplatila predávajúcemu 2. (žalobkyni 2.). Predávajúci prehlásili,
že predmet tejto zmluvy predávajú spolu s vecným bremenom, ktoré je zapísané ako ťarcha na LV č.
XXX a zriadené v prospech B. B., nar. XX.XX.XXXX a H. B.,nar. XX.X.XXXX, kupujúca prehlásila, že
predmetné nehnuteľnosti kupuje s ťarchou ako je zapísaná na LV č. XXX. V čl. VI kúpnej zmluvy je

zriadené vecné bremeno kupujúcou (žalovanou) v prospech predávajúcich (žalobcov 1 a 2) spočívajúce
v práve doživotného bezplatného užívania nehnuteľností. Kupujúca sa zaviazala v čl. VI bodoch 6.3,
6.4 a 6.5, že zabezpečí v prípade úmrtia oboch predávajúcich ich pohreb a zaviazala sa poskytnúť im
v prípade ich nevládnosti ubytovanie, vyhovujúcu stravu, zaistiť studenú a teplú vodu, vykurovanie
miestností užívaných predávajúcimi, nakupovať základné potraviny z prostriedkov predávajúcich, vyprať

a vyžehliť bielizeň, v prípade potreby zabezpečiť zdravotné ošetrenie predávajúcich, privolať lekársku
pomoc resp. odviezť ich na ošetrenie k lekárovi, na požiadanie im zabezpečiť duševnú útechu v súlade
s ich náboženským presvedčením. Na poslednej strane boli podpisy zmluvných strán s označením
predávajúci (tu uvedení žalobcovia) a kupujúca (žalovaná), pričom podpisy predávajúcich (žalobcov)
boli overené na OcÚ C. D. pod č. 80/2009 a 81/2009 a podpis žalovanej pod č. 82/2009. Na predloženej

kúpnej zmluve (č.l. 202) podpis kupujúcej nebol, ale overenie podpisu tu dané bolo pod totožným číslom
82/2009. Povolenie vkladu bolo na tejto kúpnej zmluve vyznačené doložkou Správy katastra Skalica
o povolení vkladu zo dňa 21.05.2009 pod V 680/09. Z lekárskej správy Ortopedického oddelenia NsP
Skalica zo dňa 19.03.2009 (č.l. 59) vyplýva, že žalobca 1. bol prijatý do nemocnice z dôvodu pádu
z rebríka pri orezávaní stromov a pre bolesti delt. krajiny vpravo. Podľa prepúšťacej správy zo dňa

02.04.2009 (č.l. 59), bol žalobca 1. prijatý s úrazom panvy a pr. ramena, bol operovaný v celkovej
anestéze, po stabilizovaní stavu bol daný pokyn na preloženie pacienta na ďalšie doliečenie v NsP
Myjava. V Správe pre ošetrujúceho lekára (č.l. 59) vystavenej dňa 02.04.2009 je údaj o prijatí žalobcu
1. dňa 19.03.2009 bez odporúčania lekára, o ukončení hospitalizácie v NsP Skalica dňa 02.04.2009
a o preložení pacienta do NsP Myjava. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (čl. 60)

vystaveného dňa 19.03.2009 K. M. C., C., sekundárnym lekárom NsP Skalica, súd zistil, že žalobca
1 bol neschopný práce od 19.03.2009, posledný dátum ošetrenia je uvedený dňa 13.11.2009, budúce
ošetrenie alebo kontrola bola stanovená na termín 15.01.2010 K. N. K., posudkovým lekárom.

7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a zohľadnení právneho názoru odvolacieho súdu

rozhodol, že žaloba je dôvodná. Pred právnym posúdením samotnej podstaty veci sa súd zaoberal
existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcov na podanej žalobe o určenie vlastníckeho práva
k sporným nehnuteľnostiam, čo je základnou podmienkou úspešnosti takejto žaloby. Súd konštatoval,
že naliehavý právny záujem v tomto prípade existuje, pretože je daný stav právnej neistoty ohľadom
vlastníckeho práva žalobcov k týmto nehnuteľnostiam. Prípadné vyhovenie žalobe by predstavovalo

spôsobilý podklad pre zápis zmeny vlastníckeho práva v prospech žalobcov, čím sa potvrdil naliehavý
právny záujem na podaní žaloby. V súlade s povinnosťou uloženou odvolacím súdom, posúdiť zákonné
podmienky platnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ, konkrétne či kúpna zmluva so zriadením
vecného bremena zo dňa 23.04.2009 trpí vadou nedostatku vážnosti vôle účastníkov (pričom relevantný
je stav v čase uzavretia tohto úkonu), súd pristúpil k posúdeniu jej platnosti.

Podľa § 34 OZ je právny úkon prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností.
Z toho vyplýva, že nevyhnutným predpokladom právneho úkonu je vôľa konajúceho a prejav tejto vôle.
V zmysle § 37 ods. 1 OZ právny úkon nie je urobený vážne, ak je z okolností zrejmé, že konajúci
nechcel svojím prejavom spôsobiť právne účinky s ním spojené. V danom prípade ide o Kúpnu zmluvu
so zriadením vecného bremena zo dňa 23.4.2009. Ak prejav vôle objektívne nevzbudzuje pochybnosti o

jeho súlade so skutočnou vôľou, predpokladá sa, že je vážny. Pri posudzovaní vážnosti vôle je potrebné
zistiť, či prejav nie je len zdanlivý, či skutočná vôľa existuje a či je totožná s prejavom. Absencia vážnosti
vôle spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti. Podľa
§ 588 OZ je podstatou kúpnej zmluvy prevod vlastníckeho práva za dohodnutú kúpnu cenu, ide oodplatný právny úkon. Ak je v písomnej kúpnej zmluve o nehnuteľnosti uvedená iná cena, ako bola
skutočne dohodnutá, je neplatná celá zmluva, pretože dohoda o cene je podstatnou náležitosťou kúpnej
zmluvy a nemožno ju oddeliť od ostatných častí zmluvy bez narušenia jej podstaty. Danosť vážnej

vôle je základným a nenahraditeľným predpokladom každého právneho úkonu. Právna teória pripúšťa
nesúlad medzi vôľou a jej prejavom, ktorý môže byť jednostranný alebo dvojstranný, vedomý alebo
nevedomý. Pri spoločnej vedomej nezhode vôle a prejavu pri dvojstrannom právnom úkone, akým je
kúpna zmluva, obe strany v zhode prejavujú niečo iné, než skutočne chcú, pričom chýba zhoda medzi
ich spoločnou vôľou a ich vzájomnými zhodnými prejavmi. Pri vedomej nezhode sa rozlišuje absolútna

simulácia (strany predstierajú úkon, hoci nechcú uzavrieť žiadny) a relatívna simulácia (dissimulácia,
kedy sa predstieraním jedného úkonu zastiera iný). Predstieraný úkon trpí nesúladom vôle a prejavu
a nedostatkom vážnosti vôle, preto je absolútne neplatný. Platnosť zastieraného úkonu sa posudzuje
samostatne. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že v danom prípade existuje nesúlad
medzi skutočnou vôľou žalobcov a žalovanej ohľadom prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
a prejavom tejto vôle v kúpnej zmluve z 23.4.2009. Tento stav spôsobuje neplatnosť právneho úkonu

v časti týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva (kúpnej zmluvy), pričom platnosť zriadenia vecného
bremena tým nie je dotknutá. Zo zisteného skutkového stavu v súvislosti s prevodom vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam popísaných v spornej zmluve zo dňa 23.4.2009 ako predmet kúpy
jednoznačne vyplýva, že napriek dojednaniu obsiahnutého v bode 3.2 tejto zmluvy, t.j. že kúpna cena
vo výške 16.597,- eur bola kupujúcou (žalovanou) zaplatená obidvom predávajúcim (žalobcom 1. a 2.)

pred podpisom tejto kúpnej zmluvy, táto kúpna cena nebola nikdy (ani pred podpisom ani po podpise
zmluvy) žalovanou ako kupujúcou uhradená v prospech žalobcov ako predávajúcich. Uvedené je i
nespornou skutočnosťou, navyše výslovne uvedenou aj sporovými stranami (ich zástupcami). Tu je
potrebné zamyslieť sa nad tým, z akého dôvodu predmetná zmluva z 23.4.2009 obsahovala predmetné
dojednanie o už zaplatenej kúpnej cene, ak všetkým zmluvným stranám bolo zrejmé (boli si vedomé

toho), že táto skutočnosť nezodpovedá realite. Z tohto dôvodu tu vzniká dôvodná pochybnosť, či
prejav vôle obsiahnutý v predmetnej zmluve zo dňa 23.4.2009 je prejavom skutočnej vôle zmluvných
strán alebo je len prejavom tzv. „naoko“, a to s prihliadnutím na tvrdenia žalujúcej strany. Z výsluchov
žalobcov a svedkýň vyplynulo, že žalobcovia mali záujem nehnuteľnosti žalovanej bezodplatne darovať.
Skutočnosť, že k zaplateniu kúpnej ceny nikdy nedošlo a po dobu deviatich rokov neboli v tomto

smere podniknuté žiadne kroky, nasvedčuje tomu, že skutočnou vôľou bolo bezodplatné prevedenie
vlastníctva. Výzva na zaplatenie kúpnej ceny z roku 2018 bola podľa súdu reakciou na narušenie
vzťahov v súvislosti so žalobou žalovanej na vypratanie. Rozhodujúci pre posúdenie skutočnej vôle je
okamih uzavretia právneho úkonu, t.j. 23.4.2009. V tomto čase bola skutočná vôľa bezodplatne previesť
vlastnícke právo, nakoľko žalovaná nemala finančné prostriedky. Súčasťou zmluvy bolo aj zriadenie

vecného bremena bezplatného doživotného užívania nehnuteľnosti v prospech žalobcov, čo je typické
pre bezodplatné právne úkony ako prejav vďaky. Z ekonomického hľadiska by bolo nelogické, aby
kupujúci po zaplatení ceny umožnil predávajúcim bezodplatne doživotne užívať predmet kúpy.

8. Na závere súdu prvej inštancie o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva nič nemení ani výpoveď

svedka H., ktorý sa vyjadril, že na požiadanie žalobkyne 2. a žalovanej pripravil práve predmetnú
kúpnu zmluvu, pretože nezhoda bola medzi skutočnou vôľou a prejavom vôle. Tvrdenie žalobcov o
nevedomosti podpisu kúpnej zmluvy do roku 2018 súd vyhodnotil ako účelové vzhľadom na výpoveď
svedka, úradné overenie podpisov a samotné tvrdenie žalobcov v žalobe o návrhu kúpnej zmluvy.
Súd dospel k záveru, že obe strany vedeli, že podpisujú kúpnu zmluvu, avšak táto nezodpovedala

ich skutočnej vôli. Napriek tomu, že žalobca 1. nebol osobne prítomný u svedka H., ktorý podľa
jeho výpovede žalobkyni 2. a žalovanej ním pripravenú kúpnu zmluvu po dodaní podstatných údajov
prečítal, ako manžel žalobkyne 2. napriek tomu, že bol po úraze (nebolo preukázané, že by nebol
pri vedomí) musel mať vedomosť o pripravovanej veci realizácie prevodu a navyše jeho podpis bol
taktiež úradne overený matrikárkou pri podpise. Z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy nemohlo tak dôjsť

k platnému prevodu vlastníckeho práva žalobcov 1 a 2 (ako podielových spoluvlastníkov po 1/2) na
žalovanú. K prevodu nemohlo dôjsť ani titulom prípadného dissimulovaného právneho úkonu - darovacej
zmluvy, nakoľko ako uviedol aj odvolací súd, v prípade ak strany simulovali kúpnu zmluvu a chceli
zastrieť darovanie, darovacia zmluva nemôže byť považovaná za platnú pre nedodržanie zákonnej
písomnej formy, pričom podstatou darovacej zmluvy je bezodplatnosť, ktorá musí byť zachytená pri

nehnuteľnosti na listine, čo v danom prípade splnené nebolo. Skutočnosť, ktorá viedla žalobcov podať
túto predmetnú žalobu až po niekoľkých rokoch od uskutočnenia právneho úkonu z 23.4.2009 je právne
nevýznamnou. Na základe týchto skutočností súd žalobe vyhovel, aby zosúladil skutočný stav zápisu
vlastníckeho práva s právnym stavom, nakoľko na základe neplatného právneho úkonu nemohlo dôjsť kprevodu vlastníckeho práva, a preto je potrebné obnoviť stav pred zápisom vkladu. Vzhľadom na právne
posúdenie neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 37 ods. 1 OZ sa súd už nezaoberal ďalšou argumentáciou
žalujúcej strany ohľadom neplatnosti z iných dôvodov (§ 39 OZ) ani otázkou pravosti podpisov na návrhu

na vklad, nakoľko to bolo pre výsledok sporu bez právneho významu. Súd dodáva, že nemusí odpovedať
na všetky otázky strán sporu, ale len na tie, ktoré sú pre vec podstatné a objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcom 1.
a 2. priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % (výrok II.), pričom postupoval
v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 3 CSP, nakoľko žalobcovia 1. a 2. sú tou stranou sporu,

ktorá mala plný úspech vo veci (§ 255 ods. 1 CSP), keďže ich žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené.
Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov
konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

9. Voči tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP
a navrhla, aby odvolací súdu napadnutý rozsudok zrušil a žalobu zamietol. Zároveň žiadala zaviazať

žalobcov k povinnosti náhrady trov konania žalovanej v rozsahu 100%.

10. Odvolanie odôvodnila tým, že napadnutý rozsudok je v rozpore s vykonaným dokazovaním, je
ústavne nekonformný a až arbitrárny. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza závery, ktoré
nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Úvahy okresného súdu, na základe ktorých prezumuje údajnú

spoločnú vedomú nezhodu vôle a prejavu obidvoma stranami sporu, údajnú obojstrannú nevážnosť
vôle a na týchto aspektoch zakladá prezumpciu údajnej obojstrannej simulácie právneho úkonu, nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní a považuje ich za arbitrárne. V úvode odvolania poukazuje na právnu
teóriu a ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít, ktorá je v zjavnom rozpore s úvahami
okresného súdu. Základným znakom právneho úkonu je jednota vôle a jej prejavu. Právny úkon je

prejav vôle smerujúci k právne predvídaným následkom. Pri posudzovaní existencie právneho úkonu
je potrebné zistiť, či konajúci mal vôľu, či bola slobodná a aká bola jej podstata, teda či navonok
prejavený úkon bol zamýšľaný. Predpokladá sa dobromyseľnosť konajúceho aj adresáta. V prípade
nezhody medzi vôľou a prejavom rieši tento konflikt teória ochrany dôvery, ktorá skúma, či adresát ako
priemerne rozumný človek s náležitou starostlivosťou vnímal prejav vôle a či konajúci postupoval s

náležitou starostlivosťou, aby jeho prejav nebol považovaný za právny úkon. Existujú dva prístupy: teória
záväznosti prejavu vnímaného v dobrej viere, ktorá chráni bezpečnosť právnych vzťahov (s možnosťou
uvoľnenia sa podľa § 49a OZ), a teória zodpovednostných následkov, ktorá neuznáva právne následky
prejavu bez vôle, ale nahrádza ich nárokom na náhradu škody. Poukazuje na judikát NS ČR sp. zn. 23
Cdo 1212/2010, ktorý uprednostňuje pravidlo priority výkladu nezakladajúceho neplatnosť zmluvy, a na

judikát NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1027/2005, podľa ktorého je pri písomnej forme právneho úkonu právne
významná len vôľa vyjadrená v texte. Žalovaná ďalej uvádza, že právny úkon nie je vykonaný vážne, ak
konajúci objektívne nechcel vyvolať právne následky. Medzi poruchy vážnosti patrí vnútorná výhrada,
simulácia a úkony urobené žartom. Vnútorná výhrada, nepokrytá obmedzením vôle, nespôsobuje
neplatnosť úkonu v súlade s teóriou ochrany dôvery. Simulovaný právny úkon je predstieraný prejav

bez skutočnej vôle, odlišný od vnútornej výhrady, kde konajúci úkon navonok vykonať chce. Spoločná
simulácia vyžaduje uzrozumenie oboch strán a chýbajúcu vôľu byť právnym úkonom viazaný. Ak
nevážnosť vôle nie je zrejmá, konajúci by mal o nej adresáta informovať. Ak tak neurobí a adresát
nemohol nevážnosť zistiť, právny úkon sa považuje za platný z dôvodu ochrany právnej istoty a dobrej
viery. Nedostatok vážnej vôle býva často zrejmý aj druhej strane. Ak však nie je, a druhá strana dôveruje

prejavu, právo chráni túto dôveru. Poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 1Co/67/2020, podľa ktorého
o neplatnosti zmluvy pre nedostatok vážnosti vôle spočívajúcej v simulácii možno uvažovať len vtedy,
ak vôľu uzavrieť zmluvu nemá ani jedna strana. Ak jedna strana chce byť viazaná a druhá koná "naoko"
bez toho, aby to prvej strane muselo byť zrejmé, ide len o mentálnu rezerváciu bez vplyvu na platnosť
úkonu. Ak účastníci uzavrú právny úkon, ktorý nechcú uzavrieť a ktorým predstierajú iný (dissimulovaný)

úkon, simulovaný úkon je neplatný pre nedostatok vôle a platný je zastretý úkon. Pri simulácii ide o
obojstrannú nezhodu vôle a prejavu. Môže ísť o absolútnu (navonok vzbudenie zdania) alebo relatívnu
(zakrytie iného úkonu) simuláciu. Simulovaný úkon je absolútne neplatný pre nezhodu vôle a prejavu,
obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi. Spoločná simulácia vyžaduje vedomosť oboch strán
a chýbajúcu vôľu byť viazaný. Pri jednostrannej simulácii sa postupuje podľa teórie ochrany dôvery.

Neplatnosti simulovaného úkonu sa nemožno dovolávať voči tomu, kto ho považoval za nezastretý
a mohol tak urobiť s riadnou opatrnosťou. Dôkazné bremeno o vedomosti chráneného účastníka o
simulácii zaťažuje ostatných účastníkov. Poukazuje na komentár k Občianskemu zákonníku (C.H.
Beck, 2015, s. 306) a na judikáty NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1912/2003, 23 Cdo 346/2008 a 22 Cdo290/2003. Zdôraznil, že pochybnosti o tom, či bolo konanie mienené vážne, alebo či išlo iba o žart, treba
pripísať na ťarchu toho, kto ich vyvolal. Odôvodnenie okresného súdu v bodoch 44 - 46 napadnutého
rozsudku je v rozpore s vykonaným dokazovaním, ako aj s právnou teóriou a ustálenou judikatúrou. Súd

nekriticky prevzal tvrdenia žalobcov a svedkýň B. a C. o údajnom zámere žalobcov bezodplatne darovať
nehnuteľnosti. Výpovede týchto svedkýň sú nehodnoverné a nepreukazné, nakoľko neboli prítomné pri
uzatváraní kúpnej zmluvy a nemôžu hodnoverne tvrdiť, aká bola vôľa žalobcov. Svedkyňa B. dokonca
uviedla, že o prevode nevedela. Navyše, svedectvo B. H. poukazuje na snahu svedkyne B. ovplyvniť
osobu, ktorá zmluvu vypracovala, s cieľom dosiahnuť jej neplatnosť, čo svedčí o jej nedobromyseľnosti.

Svedkyne tak nemohli vedieť o skutočnej vôli žalobcov a žalovanej pri uzatváraní kúpnej zmluvy.
Okresný súd ignoroval výpoveď žalovanej, ktorá jednoznačne uviedla, že žalobcovia iniciovali kúpnu
zmluvu, rozhodli o predaji a zabezpečovali úkony k jej vypracovaniu. Žalovaná preukázala svoju vôľu
uzavrieť kúpnu zmluvu a nadobudnúť nehnuteľnosti za odplatu. Táto výpoveď je potvrdená samotnou
podpísanou kúpnou zmluvou a svedectvom B. H., ktorý potvrdil, že žalobkyňa 2 prehlásila zámer predať
dom žalovanej. Spoločné oznámenie podstatných náležitostí zmluvy žalobkyňou 2 a žalovanou len

potvrdzuje ich spoločnú vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu. Vo vzťahu k nezaplateniu kúpnej ceny, okresný
súd mylne usudzuje, že to preukazuje vôľu bezodplatného prevodu. Skutočnosť, že žalovaná nemala
v čase uzavretia zmluvy finančné prostriedky, neznamená, že nechcela uzavrieť kúpnu zmluvu. Z
dokazovania vyplynulo, že chcela zmluvu uzavrieť, ale k platbe nedošlo z dôvodu jej návratu na
Slovensko kvôli starostlivosti o otca. Poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 4172/2007,

podľa ktorého nezaplatenie kúpnej ceny zakladá len právo na jej vymáhanie, nie neplatnosť zmluvy.
Odôvodnenie okresného súdu o údajnej obojstrannej simulácii je v rozpore s vykonaným dokazovaním.
Súd bez dôkazu uvádza nesúlad vôle žalobcov a žalovanej. Tvrdenie, že vôľou žalovanej malo byť
nadobudnutie darovacou zmluvou, nebolo preukázané ani dokazované. Poukazuje na teóriu ochrany
dobromyseľnosti nadobúdateľa, podľa ktorej dôkazné bremeno o vedomosti chráneného účastníka o

simulácii zaťažuje ostatných účastníkov. Žalobcovia nepredložili žiadne dôkazy o tom, že by žalovaná
vedela alebo mohla vedieť o ich údajnej vôli darovať nehnuteľnosti. Z vykonaných dôkazov takýto
záver nevyplýva. Žalovaná potvrdila svoju vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu a žalobcovia nepreukázali jej
vedomosť o ich údajnom zámere darovať. Nebola preukázaná obojstranná simulácia právneho úkonu,
a preto nemôže byť odôvodnený záver o neplatnosti kúpnej zmluvy. V danom spore mohlo dôjsť len k

jednostrannejsimuláciinastranežalobcov,ktorávšaknespôsobujeneplatnosťprávnehoúkonu.Vtakom
prípade je potrebné aplikovať teóriu ochrany dobrej viery adresáta, teda žalovanej, ktorá považovala a
považuje kúpnu zmluvu za platnú a účinnú, nakoľko jej vôľou bolo uzavretie tejto zmluvy. Ak skutočnou
vôľou žalobcov bola darovacia zmluva, mali povinnosť o tom žalovanú dostatočne určito informovať.
Neurobili tak po dobu dlhšiu než 9 rokov a dokonca v roku 2018 žalovanú vyzvali na zaplatenie kúpnej

ceny. Žalovaná tak nemohla vedieť o ich údajnej vôli darovať nehnuteľnosti. Argumentácia súdu o
bezodplatnom zriadení vecného bremena ako prejave vďaky za bezodplatný prevod je všeobecná a
bez opory vo vykonanom dokazovaní. Vecné bremená sa bežne zriaďujú aj pri odplatných prevodoch
a ich zriadenie nesúvisí s odplatnosťou alebo bezodplatnosťou právneho úkonu. Žalobcovia počas
celého konania poukazovali len na svoju údajnú vôľu darovať nehnuteľnosti v čase uzavretia kúpnej

zmluvy. Vo vzťahu k žalovanej však preukázateľne prezentovali vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, iniciovali
jej vypracovanie a žalovaná tento návrh akceptovala. Žalobcovia v čase uzavretia kúpnej zmluvy ani
dlho po nej neprejavili inú vôľu a dodatočne žalovanú vyzvali na zaplatenie kúpnej ceny. Ich tvrdenia o
vôli uzavrieť darovaciu zmluvu je preto potrebné považovať za vnútornú výhradu. Vôľou žalovanej bolo
od počiatku nadobudnúť nehnuteľnosti kúpnou zmluvou.

11. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobcovia a uviedli,
že súd správne rozhodol o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože účastníci zmluvy nemali vážnu
vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu. Súd sa v bode 44 odôvodnenia zaoberal otázkou vážnosti vôle a dospel
k záveru, že v tomto prípade išlo o zdanlivý prejav vôle, keďže skutočná vôľa účastníkov smerovala

k bezodplatnému prevodu nehnuteľností, teda k darovaniu. Táto absencia vážnosti vôle spôsobuje
absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Hoci samotné
nevyplatenie kúpnej ceny by nezakladalo neplatnosť zmluvy, dokazovaním sa preukázal nesúlad medzi
vôľou a jej prejavom u všetkých účastníkov zmluvy. Išlo o tzv. relatívnu simuláciu (dissimuláciu), kedy
strany predstierali kúpnu zmluvu, aby zastreli darovanie. Avšak ani darovacia zmluva by nebola platná

pre nedodržanie písomnej formy a absenciu dohody o bezodplatnosti na tej istej listine. Simulovaný
úkon (kúpna zmluva) je neplatný pre nedostatok vôle, obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi.
Žalovaná o simulovaní vedela a dokonca ho iniciovala. Súd správne konštatoval, že išlo o spoločnú
vedomú nezhodu vôle a prejavu, kedy strany navonok prejavovali niečo iné, než v skutočnosti chceli.Výpoveď svedka B. H. potvrdila aktívnu účasť žalovanej na príprave kúpnej zmluvy, čo svedčí o jej
vedomosti o simulovanom úkone. Klamstvá žalovanej v priebehu konania o podstatných okolnostiach
len potvrdzujú nedostatok jej skutočnej vôle uzavrieť kúpnu zmluvu. Okresný súd sa správne nezaoberal

ďalšímidôvodmineplatnosti,keďžeužkonštatovalabsolútnuneplatnosťpreabsenciuvážnostivôle.Súd
pri rozhodovaní zohľadnil princíp spravodlivosti a vyváženia záujmov strán. Žalobcovia preto navrhujú
potvrdenie napadnutého rozsudku.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.

2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne

správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalovanou, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej
inštanciedospelksprávnemuzáveruohľadomnedostatkuvôleúčastníkovkúpnejzmluvyuzavrieťkúpnu

zmluvu, v dôsledku čoho posúdil kúpnu zmluvu ako neplatnú a určil vlastnícke právo k prevádzaným
nehnuteľnostiam v prospech žalobcov.

14. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

15. Podľa § 41a ods. 2 OZ, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon,
ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho
úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

16.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
(výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej

inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacej argumentácie odvolateľky, dopĺňa iba nasledovné:

18. Odvolateľka namieta, že súd prvej inštancie v rozpore s vykonaným dokazovaním uzavrel, že
v predmetnej veci išlo o spoločnú vedomú nezhodu vôle účastníkov kúpnej zmluvy, resp. nedostatok

vážnosti vôle uzavrieť kúpnu zmluvu. Poukázala na to, že v prípade nezhody medzi vôľou a jej
vonkajším prejavom dochádza ku konfliktu medzi záujmom konajúceho na tom, aby jeho konanie
spôsobilo ním zamýšľané následky a záujmom adresáta, aby bola chránená jeho dobrá viera. Tento
konflikt rieši teória ochrana dôvery. Poukázala najmä na judikatúru NS ČR, a to rozhodnutie sp. zn.:
23Cdo/1212/2010, podľa ktorého ak sú vo vzájomnom konflikte interpretačné alternatívy, z ktorých

jedna zakladá neplatnosť zmluvy a druhá nie, uplatní sa pravidlo priority výkladu nezakladajúceho
neplatnosťzmluvy.Odvolacísúdpoukazuje,ževydanomprípadeideocelkomodlišnýdôvodneplatnosti
zmluvy ako vo veci sp. zn.: 23Cdo/1212/2010, kde sa namietaná neplatnosť právneho úkonu týkala
zrozumiteľnosti a určitosti prejavu vôle vteleného do právneho úkonu vyjadrujúceho určenie záväzku,ktorý má byť splnený. V prejednávanej veci však právny úkon – kúpna zmluva, ktorú uzavreli strany
konania netrpela nedostatkom určitosti či zrozumiteľnosti jej ustanovení, niet preto dôvodu zamerať
sa na výkladové pravidlá v právnom úkone vyjadrenej vôle účastníka zmluvy a posudzovanie jej

vnímania druhým účastníkom zmluvy. Naopak, bolo potrebné sa zamerať sa skúmanie toho, či vôľa strán
konania smerovala k uzavretiu kúpnej zmluvy, resp. vyvolaniu právnych následkov a účinkov odplatného
právneho úkonu, alebo účinkov darovania. Vôľa je vnútorná, psychická kategória a v právnom zmysle
vyjadruje vzťah osoby, ktorá právny úkon vykonáva k jeho vonkajšej aktivite, resp. k jej následkom.
Vôľa učiniť konkrétny právny úkon tak patrí každému účastníkovi právneho úkonu individuálne a nie

je závislá od formulácie vyjadrenia v samotnej zmluve. O obdobný prípad ako vo veci NS ČR sp.
zn.: 23Cdo/1212/2010 išlo aj v ďalšom rozhodnutí NS ČR sp. zn.: 22Cdo/1027/2005, ktoré citovala
odvolateľka, a z ktorého vyplynulo, že u právneho úkonu v písomnej forme je právne významná iba
vôľa účastníkov vyjadrená v písomnom texte, zámery účastníkov, ktoré neboli vyjadrené v písomnom
texte alebo sú odlišné od zámerov zachytených v listine o právnom úkone, sú právne bezvýznamné.
Odvolací súd opakuje, že podmienky platnosti právneho úkonu spočívajúce v tom, že právny úkon je

urobený slobodne a vážne sa týkajú vôle konajúcej osoby, naproti tomu podmienky platnosti právneho
úkonu spočívajúce v tom, že právny úkon je urobený určite a zrozumiteľne sa týkajú prejavu konajúcej
osoby, pričom je potrebné ich odlišovať. Vôľa účastníka právneho úkonu vtelená do právneho úkonu je
prejavená určite a zrozumiteľne, ak je objektívne pochopiteľná, t.j. ak typický účastník v postavení jej
adresáta môže túto vôľu adekvátne vnímať bez rozumných pochybností o jej obsahu. Tieto podmienky

platnosti právneho úkonu (určitosť a zrozumiteľnosť) boli predmetom skúmania aj vo veci sp. zn.:
22Cdo/1027/2005, kde išlo posúdenie výkladu rozsahu vecného bremena spočívajúceho v práve
brať vodu zo studne, je teda zrejmé, že toto rozhodnutie sa netýkalo posúdenia otázky vážnosti vôle
účastníkov zmluvy.

19. Ďalej odvolateľka poukázala na to, že simulácia právnych úkonov môže byť jednostranná alebo
spoločná. Pri jednostranne simulovaných právnych úkonoch sa postupuje v súlade s teóriou ochrany
dôvery. Pri spoločnej simulácii musia byť splnené predpoklady, ktorými sú uzrozumenie oboch strán
(t.j. vedomosť oboch účastníkov o simulácii) a chýbajúca vôľa byť právnym úkonom viazaný. Pri
pochybnostiach o vážnosti vôle by mala konajúca osoba vykonať všetky úkony smerujúce k tomu, aby

adresáta oboznámila s tým, že nejde o vážnu vôľu. Ak to neurobí a druhej strane nebolo a ani objektívne
nemohlobyťznáme,žeprejavkonajúceniejevážny,jepotrebnévzáujemochranyprávnejistotyadobrej
viery druhej strany, považovať právny úkon za platný. Poukázala aj na rozhodnutie NS SR sp. zn.:
1Cdo/67/2020, podľa ktorého pokiaľ jedna strana chce zmluvu uzavrieť a byť jej obsahom viazaná, zatiaľ
čo druhá strana koná „naoko“, bez toho, aby to druhej strane muselo byť zrejmé, ide u strany konajúcej

„nevážne“lenomentálnurezerváciu,ktoránemôžemaťvplyvnaplatnosťprávnehoúkonu.Odvolacísúd
s uvedeným v plnom rozsahu súhlasí, avšak v predmetnej veci z vykonaného dokazovania nevyplynulo,
že by vôľa žalovanej smerovala k uzavretiu kúpnej zmluvy, skôr naopak. Súd prvej inštancie odkazuje
na závery súdu prvej inštancie vychádzajúce z vykonaného dokazovania, ktoré aj precízne vyhodnotil
a uzavrel, že zhodnou skutočnou vôľou sporových strán bolo bezodplatné prevedenie vlastníckeho

práva k sporným nehnuteľnostiam, nie uzavretie kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie správne vychádzal
z bodu 3.2 kúpnej zmluvy, podľa ktorého kúpna cena bola vo výške 16.597,- eur zaplatená obidvom
predávajúcim (žalobcom 1 a 2) pred podpisom kúpnej zmluvy, pričom z vykonaného dokazovania
je nepochybné, že sa tak nikdy nestalo, pričom žalobcovia ako predávajúci nemali nikdy úmysel od
žalovanej kúpnu cenu požadovať a žalovaná nemala úmysel kúpnu cenu vyplatiť. Uvedené súd prvej

inštancie prepojil so zisteniami z výsluchu samotnej žalovanej, ktorá výslovne uviedla, že v danom čase
ani nemala finančné prostriedky, lebo bola bez príjmu zo zamestnania. Strany konania tak z pozície
predávajúcich aj kupujúcej konali zhodne vedome tak, že chceli dosiahnuť prevod vlastníckeho práva
k sporným nehnuteľnostiam na žalovanú, avšak bezodplatne, teda darovaním, keď zhodne vedome
uviedli, že kúpna cena bola zaplatená pred podpisom zmluvy, hoci všetkým účastníkom bolo známe, že

sa tak nestalo a ani jedna zo strán nemala v čase uzavretia zmluvy v úmysle v budúcnosti požadovať /
zaplatiť kúpnu cenu. Nejde teda o jednostranný nedostatok vážnosti vôle iba na strane žalobcov, vôľa
dosiahnuť účinky bezodplatného prevodu vlastníckeho práva na žalovanú bola vo vzájomnej zhode
všetkých účastníkov zmluvy.

20. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie nebral na zreteľ jej výpoveď, keď uviedla, že to boli
žalobcovia kto inicioval uzavretie kúpnej zmluvy, pričom ona preukázala jednoznačne vôľu uzavrieť
kúpnu zmluvu so všetkými jej náležitosťami, resp. nadobudnúť dotknuté nehnuteľnosti za odplatu.
Odvolací súd má za to, že tvrdenia žalovanej, že jej vôľou bolo od začiatku uzavrieť kúpnu zmluvu, hociza predmet prevodu nezaplatila odplatu a od počiatku ani nemala v úmysle zaplatiť odplatu, čo v konaní
bolo jednoznačne preukázané, je potrebné vo svetle vykonaného dokazovania považovať za účelové.
Aj výpoveď svedka B. H., ktorý zmluvu vyhotovil, podľa tvrdení odvolateľky korešponduje s tým, že

vôľou strán konania bolo uzavretie kúpnej zmluvy, keď ho o vyhotovenie kúpnej zmluvy mala požiadať
samotná žalobkyňa 2. Tu odvolací súd poukazuje na to, že ak účastníci právneho úkonu chcú zakryť iný
právny (darovanie), ku ktorému v skutočnosti smeruje ich vôľa iným právnym úkonom (uzavretím kúpnej
zmluvy), ide o simuláciu právneho úkonu, ktorá sa prejavuje obojstrannou nezhodou vôle zúčastnených
strán a ich prejavu. Pokiaľ teda tretím osobám, vrátane svedka B. H. bola prejavená navonok vôľa

uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorá však nekorešpondovala so skutočnou vôľou zúčastnených strán, a to
aby žalovaná nadobudla predmetné nehnuteľnosti bezodplatne (nech už bol motív takéhoto konania na
strane žalobcov či žalovanej akýkoľvek), uvedené nič nemení na tom, že strany v čase uzavretia zmluvy
nemali v úmysle požadovať / zaplatiť kúpnu cenu a v čase podpisu kúpnej zmluvy si boli plne vedomé
nepravdivého ustanovenia o zaplatení kúpnej ceny pred jej podpisom.

21. V súvislosti s nezaplatením kúpnej ceny odvolateľka poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn.:
22Cdo/4172/2007, z ktorého vyplýva, že pokiaľ údaj o tom, že kúpna cena bola zaplatená v hotovosti
pri podpise kúpnej zmluvy nebol presný, alebo ani keby táto cena nebola zaplatená, zakladalo by to len
právo na zaplatenie kúpnej ceny, nie neplatnosť celej zmluvy. K uvedenému odvolací súd uvádza, že
s uvedeným názorom, ktorý má svoje miesto aj v slovenskej judikatúre, plne súhlasí. Je však potrebné

si uvedomiť, že pokiaľ zúčastnené strany chcú od počiatku pristúpiť k odplatnému právnemu úkonu,
riadne uzavrú kúpnu zmluvu, požadujú a recipročne aj chcú zaplatiť kúpnu cenu, hoci k jej zaplateniu
podľa ustanovení kúpnej zmluvy nedošlo, nejde pre nezaplatenie kúpnej ceny o neplatnosť celej kúpnej
zmluvy,aleuvedenézakladáprávodotknutejstranyjejzaplateniepožadovať/vymáhať.Vprejednávanej
veci však vôľa zúčastnených strán nebola uzavrieť odplatný právny úkon, ide teda o celkom odlišnú

situáciu, kde na nadobudnutí nehnuteľností za odplatu nebol záujem ani vôľa žiadneho z účastníkov.

22. Následne odvolateľka spochybňuje výpovede svojich sestier, ktoré boli v konaní vypočuté ako
svedkyne, pričom zhodne vypovedali, že žalobcovia mali záujem žalovanej nehnuteľnosti darovať a nie
predať.Odvolacísúdsúhlasístým,žepokiaľanijednazosvedkýňnebolaosobnepripodpisezmluvy,ich

výsluch nemôže priamo preukazovať okolnosti prevodu, resp. či sa účastníci kúpnej zmluvy prejavovali
pred, počas alebo bezprostredne po podpise kúpnej zmluvy tak, že chceli v skutočnosti dosiahnuť
darovanie nehnuteľností, teda simuláciu právneho úkonu. Nemožno však odhliadnuť od toho, že obe
svedkyne zhodne vypovedali, že rodičia sa snažili všetkým trom dcéram darovať majetok rovnako,
nikdy im ani jednej nič nechceli predať ani nepredali. Vždy išlo o darovanie. Žalovaná bola najmladšia,

predmetné nehnuteľnosti jej mali byť darované, aby rodičov doopatrovala. Ony, ako staršie sestry, už
mali rodiny. Súd prvej inštancie teda správne vychádzal aj z výsluchov oboch svedkýň, ktoré hoci
neboli osobne účastné pri podpise zmluvy, ich výpovede poskytli súdu vykreslenie rodinných vzťahov
strán konania, z ktorej je zrejmá dlhodobá snaha oboch rodičov (žalobcov) obdarovávať rovnako všetky
svoje dcéry, čo súd prvej inštancie správne podporne vyhodnotil ako dokazovaním zistené skutočnosti

nasvedčujúce skutočnej vôli strán konaním, ktorou bolo darovanie, nie odplatný prevod nehnuteľností.
Odvolateľka poukázala na výsluch svedka B. H., že jej sestra bola aj s manželom za ním dávno po
podpise kúpnej zmluvy, aby „sa s touto zmluvou niečo spravilo“ s tým, že konanie jej sestry je konaním
v rozpore s dobrými mravmi a preukazuje jej nedôveryhodnosť. Tu odvolací súd konštatuje, že pokiaľ
svedkyňa po nadobudnutí vedomosti o tom, že strany konania podpísali kúpnu zmluvu a nie darovaciu,

s uvedeným nesúhlasila a išla za B. H., ktorý zmluvu pripravil, aby so zmluvou niečo „spravil“, uvedené
nemožno hodnotiť ako konanie proti dobrým mravom, ale skôr ako vyjadrenie nesúhlasu s formou
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalovanú a snahu o dosiahnutie zmeny, navyše takéto
konanie svedkyne v nijakom smere nemôže viesť k záverom, že by ako svedkyňa mala byť považovaná
za nedôveryhodnú, či konajúcu v úmysle poškodiť žalovanú, keď svedkyňa od počiatku súhlasila a bola

uzrozumená s tým, že žalovaná mala nadobudnúť nehnuteľnosti darovaním (resp. nesúhlasila len s tým,
že by malo ísť k kúpu).

23. V závere odvolania žalovaná namieta závery súdu prvej inštancie v bode 45. odôvodnenia, kde súd
prvej inštancie uviedol, že nebolo možné ponechať bez povšimnutia aj to, že súčasťou kúpnej zmluvy

bolo aj vecné bremeno doživotného bezplatného užívania nehnuteľností v prospech žalobcov, pričom je
všeobecne známe, že takýto inštitút sa využíva ako prejav vďaky pri bezodplatných právnych úkonoch,
čo zohľadnil pri vyhodnocovaní skutočnej vôle žalobcov. Odvolací súd musí dať za pravdu žalovanej
v tom, že inštitút vecných bremien sa využíva tak pri odplatných, ako aj bezodplatných prevodochnehnuteľností, avšak je nutné zdôrazniť, že súd prvej inštancie svoju úvahu uviedol len na okraj, pričom
podľa odvolacieho súdu dohodnuté vecné bremeno bezodplatného užívania nehnuteľností nemá nijaký
vplyv na závery súdu o tom, že v dôsledku nedostatku vážnosti vôle účastníkov kúpnej zmluvy odplatne

previesť nehnuteľnosti na žalovanú, vyhodnotil predmetnú kúpnu zmluvu ako neplatnú, v dôsledku čoho
rozhodol správne, keď určil vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v prospech žalobcov.

24. Na základe uvedeného odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie vychádzajúc z dokazovaním
zistených objektívnych skutočností, za ktorých bol urobený právny úkon – kúpna zmluva medzi

žalobcami ako predávajúcimi a žalovanou ako kupujúcou správne vyhodnotil, že subjekty prejavujúce
svoju vôľu zamýšľali privodiť právne účinky bezodplatného prevodu vlastníckeho práva na žalovanú,
preto s poukazom na § 387 CSP napadnutý rozsudok vo výroku I., včítane závislého a vzhľadom na
spôsob rozhodnutia aj vecne správneho výroku II. o náhrade trov prvoinštančného konania, potvrdil.

25. V zmysle § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie.

26. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

28. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 v spojení

s ustanovením § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalobcom 1 a 2 priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu, s tým, že odvolací súd nezistil dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257 CSP.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424CSP).Dovolaniemôžepodaťintervenient,akspoluso

stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže
podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť
iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací

dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a
uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod
nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred
odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku

a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania (§ 435 CSP).