Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/109/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203107
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1223203107.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr.
Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny, odbor sociálnych vecí, Bratislava, ul. Vazovova 7/A, dieťa rodičov – matky: C. D., nar. X.X.XXXX,
adresa trvalého pobytu B., E. XXXX/XX, zastúpená splnomocnencom: F. G. H., adresa sídla Bratislava,

Kríkova 6, a otca: I. B., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu B., F. J. XXXX/XX, o návrhu otca na
zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava II č.k. 37P/27/2023 – 122 z 27. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I., II., IV. a V. r u š í
a vec v tejto zrušenej časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX z doterajšej
sumy 200 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne, počnúc dňom 2.10.2023, ktorú sumu je otec povinný
zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (výrok I.), zročné výživné na maloletú A.
za obdobie od 2.10.2023 do 29.2.2024 v sume 493,50 eur uložil otcovi povinnosť splácať v 20 eur
mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc dňom 1.3.2024 k rukám matky, pod následkom
straty výhody splátok (výrok II.), konanie v časti návrhu na zníženie výživného zastavil (výrok III.)

a rozhodol, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 14P/65/2020 –
134 zo dňa 2.6.2022 v časti o výživnom na maloletú A. B., nar. 18.12.20217 (výrok IV.).

1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že návrhom žiadal otec o zníženie výživného na maloletú
dcéru z doterajšej sumy 200 eur mesačne, na sumu 100 eur mesačne z dôvodu poklesu jeho príjmov
na sumu 750 eur netto mesačne a z toho plynúcej neschopnosti riadne a včas platiť výživné, ako

aj z dôvodu, že má exekúciu, dôvodiac, že na staršiu dcéru matky, ktorá má 13 rokov, platí jej otec
výživné 150 eur mesačne a maloletá A. nemá vyššie výdavky ako 13 ročná matkina dcéra, že otec sa
domnieva, že výživné, ktoré platí na maloletú A. matka používa aj na zabezpečenie výživy jej staršej
dcéry. Doposiaľ určené výživné je vzhľadom na jeho výdavky pre neho likvidačné. Matka s návrhom otca
na zníženie výživného nesúhlasila a žiadala súd, aby výšku výživného na maloletú A. zvýšil na sumu 350
eurmesačneod02.10.2023dôvodiac,žeotecsaomaloletúdcérunezaujíma,riadnepravidelnesineplní

vyživovaciu povinnosť, bola nariadená exekúcia a vedené je aj trestné konanie. V súvislosti so zvýšením
výživného dôvodila, že otec je v produktívnom veku, býva v B., aj keď má ďalšiu vyživovaciu povinnosť,
nepreukázal žiadne obmedzenie vo vzťahu k práci, mal by si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť
a využiť všetky svoje schopnosti. Od októbra 2023 sa zvýšili náklady na maloletú A. v porovnaní s
posledným súdnym rozhodnutím, keďže začala navštevovať viacero krúžkov, tanečnú, angličtinu a
gymnastiku, navyše v lete 2023 začali maloletej problémy s očami, zakúpili okuliare a otec neplatil

výživné, preto požiadala o náhradné výživné. Kolízna opatrovníčka navrhla návrh otca na zníženie
výživného zamietnuť a rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného ponechala na úvahe súdu.1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania, ako aj z výpovedí účastníkov konania za preukázané, že
naposledy boli upravované práva a povinnosti rodičov k maloletej A. rozsudkom Okresného súdu
BratislavaIVč.k.14P/65/2020–134z2.6.2022(právoplatným dňa17.6.2022),ktorýmrozhodnutímsúd

schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bola maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti matke s tým,
že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia, otec sa zaviazal platením
výživného na maloletú v sume 200 eur mesačne a styk otca s maloletou sa neupravil.

1.2.1 V tom čase mala maloletá A. 4 a pol roka, nenavštevovala žiadny krúžok. Mala alergie.

1.2.2 Matka pracovala v H. B., K. s priemerným mesačným netto príjmom 1.000 eur, mala jednu
ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére L. D., nar. XX.X.XXXX, ktorá bola rozsudkom súdu
zverená do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok
s tým, že jej otec sa zaviazal platením výživného na maloletú v sume 150 eur mesačne. Matka s dvomi
maloletými dcérami bývala v 2-izbovom byte v B., ktorého je výlučnou vlastníčkou.

1.2.3 Otec pracoval v M. N. B., ako fitness tréner, na živnosť aj na základe pracovného pomeru a jeho
priemerný mesačný netto príjem bol 1.000 eur. Mal jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému
synovi A. B., nar. XX.X.XXXX, na ktorého výživu otec prispieval dobrovoľne sumou 120 eur mesačne.

1.2.4 Maloletá A. má aktuálne 6 rokov a 3 mesiace. V školskom roku 2023/2024 plní predprimárne
povinné vzdelávanie, navštevuje krúžky – tanečnú, anglický jazyk a gymnastiku, a od júna r. 2022 bolo
potrebné maloletej zakúpiť aj okuliare, pričom všetky výdavky na maloletú matka preukázala. Do 8/2023
platila matka za MŠ mes. poplatky v sume 120 eur (réžia 60 eur mesačne + obedy 60 eur mesačne)
a 120 eur ročne fond škôlky, takže ročné náklady na materskú škôlku predstavovali sumu 1.440 eur.

Pri odôvodnených mesačných nákladoch na maloletú A. a rozpočítaní na mesiace v kalendárnom roku,
tieto predstavujú podľa názoru súdu cca 602,70 eur, v čom je zahrnuté: alikv. č. za bývanie 227 eur
(nájom 160 eur, UPC 37eur, ZSE 30 eur), strava doma 150 eur mes.,pri stravovaní v MŠ, kde mes.
strava stojí matku cca 30 eur mes. pri dotácii tejto stravy od štátu, réžia 10 eur mes., ZRPŠ 12 eur
mes., AJ 12 eur mes., tanečná 50 eur / 50 : 12 = 4,20 mes., spolu predstavujú mes. 445, 20 + 22,20

eur mes. po rozpočítaní očného ošetrenia + okuliarov celkom v sume 266,50 eur : 12 mes. = 22,20 +
kurz korčuľovania 80 eur / 80 : 12 mesiacov = 6,70 mes., zubár ošetrenie 43 eur / 43 : 12 = 3,60 mes.,
hygiena 20 eur mes.
1.2.5 Matka od poslednej úpravy výživného nezmenila svoj osobný stav, je stále slobodná, naďalej
má vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére L. D., nar. XX.X.XXXX. Podľa vyjadrenia matky, otec

maloletej L. jej dobrovoľne posiela výživné na maloletú dcéru v sume 300 až 350 eur mesačne. Matka od
poslednej úpravy výživného zmenila zamestnanie, ukončila pracovný pomer s H., K. ku dňu 31.1.2023
dohodou. Následne sa matka zamestnala v O., K.. V období od 25.4.2023 do 31.5.2023 bola matka
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Matkin mesačný netto príjem za obdobie od 6/2023 –
10/2023 bol spolu 6.636,20 eur, od 2/2023 do 4/2023 bol spolu 4.439,34 eur, za 12/2023 bol čistý príjem

1.589,72 eur. Na záverečnom pojednávaní matka uviedla, že jej priemerný mes. netto príjem je 1.200 –
1.250eurmesačne,apoberárodinnéprídavkyvsume2x60eurmes.Dospisubolozaloženépotvrdenie
o zostatku na účte matky v O., K., vo výške 10,85 eur + výpisy z účtu. Matka je naďalej vlastníčkou
nehnuteľnosti v B. – C. N., vlastne od r. 2014. Matka má s uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb
spojené nasledovné výdavky: Detail úveru – Americká hypotéka na výšku úveru 80.217 eur, detail úveru

– hypotéka na sumu 73.943,11 eur a na výšku 12.300 eur, na úhradu elektriky v sume 30 eur mesačne,
na nájomné 160 eur mesačne a SPP 18 eur + 40,39 eur mesačne.

1.2.6 Otec maloletej od poslednej úpravy výživného nezmenil svoj osobný stav, je stále slobodný,
má naďalej jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému A. B., nar. XX.X.XXXX a pribudla

mu jedna ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému H. B. nar. dňa X.X.XXXX. Otec má dlh na
zročnom výživnom, ktorý je vymáhaný exekučne zrážkami z jeho mzdy. Trestným rozkazom vydaným
Mestským súdom Bratislava 1 pod č.k. 3T/4/2023 – 69 dňa 28.6.2023 bol otec uznaný za vinného z
prečinu zanedbania povinnej výživy a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 8 mesiacov
a pre výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia. Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 2T/73/2022 – 99 z 21.12.2022 bol
otec uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy a odsúdený na trest odňatia slobody vo
výmere 5 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a zároveň mu bola
uložená povinnosť zaplatiť zameškané výživné k rukám matky C. D. vo výške 1.000 eur. Otec založildo spisu nepodpísaný a neopatrený pečiatkou zamestnávateľa doklad, tzv. Prehľad hrubých a čistých
miezd za rok 2023, ktoré údajne sám dosahoval a sám vyhotovil, z ktorého vyplýva, že čistú mzdu za
obdobie od 1/2023 do 10/2023 mal mať spolu v sume 174,90 eur, mesačne netto 17,49 eur, za rok

2022 za obdobie 1 – 12/2022 mal mať spolu príjem 519,60 eur, netto mesačne 43,30 eur. Otec založil
do spisu výpis – Transaction – za energie 160 eur, doplatok energie 300 eur, hypotéka 134,73 eur,
hypotéka 269,45 eur. Do spisu bol otcom založený detail jeho účtu s aktuálnym zostatkom 33,97 eur a
so zostatkom -0,97 eur a pokladničné doklady z dm drogérie a Lidlu. Súd zistil z výpisu z obchodného
registra Mestského súdu Bratislava III, že otec maloletej má založenú obchodnú spoločnosť J., J. J.

J. P. XX/X, B., v ktorej je výlučným spoločníkom a konateľom od 6.1.2021. Otec napriek výzve súdu
daňové priznania do spisu nezaložil a na pojednávaní súdu prehlásil, že daňové priznanie za rok 2022
ani nepodal.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a výžive maloletého dieťaťa v prípade zmeny pomerov, a to podľa § 62
ods. 1 až ods. 6, § 63 ods. 1 až ods. 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 36/2005

Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“) a dospel k záveru, že návrh
matky na zvýšenie výživného počnúc dňom 2.10.2023 z doterajšej sumy 200 eur mesačne na sumu
300 eur mesačne je dôvodný.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho rozhodnutia vo veci samej uviedol, že rodičia maloletej majú

upravené práva a povinnosti voči k maloletej A. rozsudkom súdu a aktuálne uvedená úprava v časti
výživného na maloletú je pre všetkých účastníkov konania už nevyhovujúca, pre matku nepostačujúca
a pre otca neprimeraná jeho zárobkovým a majetkovým možnostiam a schopnostiam s poukazom
aj na jeho dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že došlo k
podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov konania, ktorá odôvodňuje zmenu posledného

súdneho rozhodnutia o výživnom na maloletú. Rodičia sa na zmene výšky výživného na maloletú
nevedia dohodnúť, pričom otec trval na znížení výživného a matka na zvýšení výživného na mal. dcéru.
Preto súd v zmysle judikatúry R 72/65 vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného
na maloletú ako v dobe pôvodného, tak i terajšieho rozhodovania a zistil, že došlo k zmene pomerov na
strane účastníkov konania. Bolo zistené, že naposledy rozhodoval o výživnom na maloletú A. rozsudkom

Okresný súd Bratislava IV pod č.k. 14P/65/2020 – 134 zo dňa 2.6.2022, PP dňa 17.6.2022, ktorým súd
schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bola mal. A. B. zverená do osobnej starostlivosti matke, obaja
rodičia maloletú zastupujú a spravujú jej majetok, otec sa zaviazal platením výživného na maloletú v
sume 200 eur mes. a styk otca s maloletou súd neupravil. Tento rozsudok nadobudol PP dňa 17.6.2022.
V tom čase mala mal. 4 a pol roka, nenavštevovala žiadny krúžok. Matka pracovala v H. B., K. s

priemerným mesačným netto príjmom, ako sama uviedla, 1.000 eur, mala jednu ďalšiu vyživovaciu
povinnosť voči mal. dcére L. D., nar. XX.X.XXXX, ktorá bola rozsudkom súdu zverená do osobnej
starostlivosti matke, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, jej otec sa zaviazal
platením výživného na maloletú v sume 150 eur mesačne. Matka s dvomi maloletými dcérami bývala
v 2-izbovom byte v B., ktorého bola výlučnou vlastníčkou. Obe maloleté deti mali alergie, ako vyplýva

z obsahu pripojeného spisu. Otec v tom čase uvádzal súdu, že pracoval v M. N. B., ako fitness tréner,
na živnosť aj na základe pracovného pomeru a jeho priemerný mesačný netto príjem bol podľa jeho
vyjadrenia v tom čase 1.000 eur. Otec v tom čase mal taktiež jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči
maloletému A. B., nar. XX.X.XXXX, ktorý mal 4 mesiace, súdom nemal stanovené výživné a otec platil
dobrovoľne sumu 120 eur mesačne.

1.5 Súd v zmysle platnej judikatúry R 72/65 pri rozhodovaní o zmene výživného vykonal porovnanie
okolností dôležitých pre určovanie výživného ako v dobe pôvodného, tak i terajšieho rozhodovania
a zistil nasledovnú zmenu pomerov: matka zmenila zamestnanie, aktuálne v novom zamestnaní
dosahuje vyšší príjem a výdavky na maloletú A. stúpli, súvisia najmä s nástupom do predškolského

zariadenia, návštevou krúžkov a zakúpením okuliarov pre maloletú, pričom otec sa s maloletou
nestretáva, neposiela jej darčeky, a keďže neplatil riadne výživné na maloletú, bol odsúdený vyššie
citovaným rozsudkom súdu, tiež bola nariadená exekúcia a matka požiadala o náhradné výživné. Od
poslednej úpravy výživného matka nezmenila svoj osobný stav, je stále slobodná, naďalej jej trvá
vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére L., ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k.

13P/187/2012 – 35, PP 7.1.2013, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o ÚPP voči maloletej L. D.,
nar. XX.X.XXXX, podľa ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, jej otec sa zaviazal platením výživného na maloletú v
sume 150 eur mesačne, avšak podľa vyjadrenia matky, jej otec dobrovoľne posiela výživné na tútodcéru v sume 300 až 350 eur mesačne. Matka zmenila zamestnanie, ukončila pracovný pomer v H.,
K., ku dňu 31.1.2023 dohodou. Následne bola matka evidovaná na úrade práce v období od 25.4.2023
do 31.5.2023 ako uchádzačka o zamestnanie. Následne sa matka zamestnala v O., K.. Matkin mes.

netto príjem za obdobie od 6/2023 – 10/2023 bol spolu 6.636,20 eur (priemerný mesačný netto príjem
1.327,24 eur), od 2/2023 do 4/2023 bol spolu 4.439,34 eur (priemerný mes. netto príjem 1.479,78 eur),
za 12/2023 bol čistý príjem 1.589,72 eur. Matkine majetkové pomery sa nezmenili, je naďalej vlastníčkou
2 -izbového bytu v B., čo mal súd za preukázané z výpisu z LV č. XXXX, z ktorého vyplýva, že matka
je vlastníčkou nehnuteľnosti v B. – C. N. od r. 2014, naďalej spláca hypotéku a čo sa týka matkinho

účtu, z potvrdenia o zostatku na účte matky v O., K. vyplýva stav v sume 10,85 eur. Matkine výdavky
boli preukázané dokladmi: Detail úveru – Americká hypotéka na výšku úveru 80.217 eur, detail úveru
– hypotéka na sumu 73.943,11 eur a na výšku 12.300 eur, trvalý príkaz na úhradu elektriky v sume
30 eur mes., platobný doklad SIPO na nájomné 160 eur mes., SPP 18 eur + 40,39 eur, trvalý príkaz
na úhradu obedov pre maloletú v sume 30 eur mes., detail pohybu na účte matky – zaplatená tanečná
v sume 50 eur, poplatok za MŠ v sume 60 eur, pokladničné doklady osvedčujúce zakúpené veci pre

maloletú A.: Lens Optik, zubár, lekáreň, narodeninová oslava – štúdio 51 s.r.o., zimný overal, potvrdenie
o uzatvorení zmluvy o kúpe tovaru SPORTISIMO, SK, s.r.o, potvrdenka o kúpe podšitých čižiem, šiat,
legínov, topánok. Na strane otca súd pri skúmaní zmeny pomerov nemal preukázaný jeho skutočný
príjem ani majetkove pomery, keďže ich súdu nepreukázal. Súd preto pri posudzovaní a rozhodovaní o
návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného postupoval v intenciách § 63

ods. 1 Zákona o rodine. Vzhľadom k tomu, že súd úradnou cestou zistil z výpisu z Obchodného registra
Mestského súdu Bratislava III, že otec maloletej podniká, má založenú obchodnú spoločnosť J., J. J.
J. P. XX/X, B., v ktorej je výlučným spoločníkom a konateľom od 6.1.2021 a napriek opakovanej výzve
súdu nepredložil daňové priznania ani doklady o vlastníctve hnuteľného a nehnuteľného majetku, preto
súd vychádzal pri posudzovaní príjmu otca v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, že jeho

príjem predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima (5.377,60 eur). Podľa účinného Zákona č.
601/2003 Z.z., o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa za životné minimum
jednej plnoletej fyzickej osoby považuje suma 268,88 eur. Pri odôvodnených mesačných nákladoch na
maloletú A. a rozpočítaní na mesiace v kalendárnom roku, tieto predstavujú podľa názoru súdu cca
602,70, v čom je zahrnuté: alikv. č. za bývanie 227 eur (nájom 160, UPC 37, ZSE 30 eur), strava doma

150 eur mes., pri stravovaní v MŠ, kde mes. strava stojí matku cca 30 eur mes. pri dotácii tejto stravy od
štátu, réžia 10 eur mes., ZRPŠ 12 eur mes., AJ 12 eur mes., tanečná 50 eur / 50:12 = 4,20 mes., spolu
predstavujú mes. 445, 20 + 22,20 eur mes. po rozpočítaní očného ošetrenia + okuliarov celkom v sume
266,50 eur : 12 mes. = 22,20 + kurz korčuľovania 80 eur / 80 : 12 mesiacov = 6,70 mes., zubár ošetrenie
43 eur / 43:12 = 3,60 mes., hygiena 20 eur mes., PHM 100 eur mes. – sa súdu javí nadsadená výlučne

pre mal. A., ošatenie – celkom zakúpené oblečenie a obuv – 300 eur mes., mes. predstavuje 25 eur,
drogéria60eurmes.výlučnepremal.A.sajavírovnakonadsadená,cca30eurmes.,výlety100eurmes.
výlučne pre mal. A. sa javí taktiež nadsadená, PHM 100 eur mes. – sa súdu javí nadsadená výlučne pre
mal. A. (pri jazde 3 osôb sa javí súdu nižšia). Súd priznal zvýšenie výživného na mal. A. na sumu 300 eur
mes., počnúc dňom podania návrhu matkou na súd, t.j. dňom 2.10.2023, nakoľko považoval túto sumu

za primeranú odôvodneným potrebám maloletej vyššie citovaným a zároveň primeranú zárobkovým a
majetkovým možnostiam a schopnostiam otca, s prihliadnutím na ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o
rodine, taktiež s prihliadnutím na skutočnosť, že otcovi pribudla jedna ďalšia vyživovacia povinnosť
voči mal. H. B., ktorý sa narodil dňa X.X.XXXX a naďalej mu trvá vyživovacia povinnosť aj voči mal. A.
B., nar. XX.X.XXXX. Spolu s rodinnými prídavkami v sume 60 eur mes., tak má matka na maloletú A.

pokrytú väčšiu časť jej odôvodnených potrieb a vo zvyšnej časti prispeje matka na jej potreby, okrem
svojej osobnej starostlivosti. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec
nejaví, resp. prejavuje vlažný záujem o mal. dcéru a výlučnú starostlivosť zabezpečuje matka. Je preto
zákonnou povinnosťou otca vyvážiť všestrannú starostlivosť matky o maloletú finančným plnením. Čo
sa týkalo zročného výživného, súd dospel k záveru, že suma zročného výživného predstavuje / 4 x 100

+ alikv. časť 93,50 eur, a túto sumu súd povolil otcovi splácať v 20 eur mes. splátkach spolu s bežným
výživným, počnúc dňom 1.3.2024, s prihliadnutím na otcove dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Preto
súd dospel k záveru, že takto určené výživné je v záujme maloletej a je v súlade s ustanovením § 63
ods. 1 Zákona o rodine, a preto návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný.

1.6 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok
VIII.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na ustanovenie § 52 CMP (zákon č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“).2. Rozsudok vo výroku I., II., IV. a v závislom výroku V. o trovách konania napadol riadnym a včasným
odvolaní otec maloletej, s návrhom na jeho zmenu zamietnutím návrhu matky na zvýšenie výživného
a zrušením výrokov závislých na výroku I. rozsudku, viniac súd prvej inštancie, že tento na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a svoje rozhodnutie založil aj na
nesprávnom právnom posúdení veci [§ 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP].

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že súd nesprávne aplikoval na prejednávanú vec §
63 ods. 1 ZR, nakoľko otec neodmietol súdu predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov, práve naopak, do spisu založil doklady, ktoré preukazujú jeho majetkové pomery, ako prehľad
hrubých a čistých miezd za rok 2023, výpisy z účtu, detail účtu s aktuálnym zostatkom na účte a
pokladničné doklady, a preto má za to, že svoju povinnosť si riadne splnil. Pokiaľ súdu pre rozhodnutie
chýbalo daňové priznanie spoločnosti J. J., J. J. N. B. A. P. XX/X, tak toto si mohol súd obstarať aj sám.
Rovnako si bol súd schopný obstarať informáciu o tom, v ktorých iných spoločnostiach má otec maloletej
majetkovú účasť, nakoľko tieto údaje sú verejne prístupné.

2.2 Pokiaľ ide o jeho majetkové pomery ďalej uvádza, že je vlastníkom dvoch motorových vozidiel, a to
nepojazdného vozidla Dacia Logan a vozidla značky Peugeot. Motorové vozidlo značky Kia ceed nepatrí
do jeho osobného vlastníctva. Okrem obchodnej spoločnosti J., J., v ktorej je konateľom a zároveň
spoločníkom, nevlastní žiadnu inú obchodnú spoločnosť a jeho obchodná spoločnosť nevlastní žiaden

hnuteľný ani nehnuteľný majetok .

2.3 Výživné určené vo výške 300 eur na maloletú A. je pre neho likvidačné, nakoľko má ďalšie
2 vyživovacie povinnosti. Aktuálne pracuje ako fitnes tréner, ktorý si rozbieha svoju klientelu a jeho
mesačný netto príjem predstavuje sumu 1.000 eur. Okrem toho má príjem z rozdelenia zisku jeho

spoločnosti, ktorý však predstavuje maximálne sumu 260 eur ročne, (t.j. 21,60 eur mesačne). V rámci
spoločnosti je mu vyplácaná odmena za konateľstvo vo výške 50 eur brutto, čo predstavuje 10 eur netto.
Jeho mesačný príjem je teda cca 1.031,60 eur netto.

2.4 Vzhľadom na svoje vzdelanie nemá možnosť pracovať v IT sektore a dosahovať príjem 1.590

eur, ako to uviedol právny zástupca matky. V súvislosti s uspokojovaním svojich osobných potrieb má
výdavky vo výške 945 eur mesačne (na bývanie vo výške 120 eur, na stravu vo výške 160 eur, na
dopravu 35 eur, nájom za fitness miesto vo výške 100 eur, výživné na maloletého A. 120 eur, výživné
na maloletého H. 120 eur, výživné na maloletú A. 200 eur).

2.5 Matka má okrem svojho netto príjmu zo závislej činnosti a rodinných prídavkov možnosť uplatniť
si na maloletú A. aj daňový bonus vo výške 140 eur mesačne, prípadne 1.680 eur ročne. Podľa jeho
názoru,vzhľadomnajehoživotnúúroveňniejenevyhnutné,abymaloletáA.navštevovalatoľkofinančne
náročný krúžkov, nakoľko tie jej neslúžia k zabezpečeniu jej základných životných potrieb.

2.6 Neobstojí ani záver súdu prvej inštancie, že o maloletú nejaví záujem, nakoľko sa mnohokrát
prostredníctvom matky maloletej pokúšal s maloletou stretnúť a dohodnúť si termín stretnutia, avšak
matka zakaždým našla dôvod, prečo sa maloletá nemôže v daný deň s ním stretnúť a to ani v prítomnosti
matky maloletej.

3. Matka maloletej a procesný opatrovník odvolací návrh nepodali.

4. Procesný opatrovník maloletej vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhol odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, že tento je plne v záujme maloletej
A..

5. Matka maloletej vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť dôvodiac, že súd od otca požadoval doloženie jeho
príjmov, ako aj jeho majetkových pomerov opakovane, pričom otec doložil iba príjem vo výške 17,49
eur, avšak vzhľadom na ním prezentované mesačné náklady vo výške 1.225 eur je zrejmé, že otec

má očividne príjem rádovo vyšší ako uvádza súdu a zo zištných dôvodov tento príjem pred súdom tají.
Podľa názoru matky, spoločnosť otca prevádzkuje minimálne 40 vozidiel taxislužby v B.. Otec maloletej
je v produktívnom veku a býva v B., kde priemerná mesačná mzda sa pohybuje okolo 1.599 eur netto
a tak by sa mal snažiť zarobiť viac ako uvádza. Zo zdravotného hľadiska otec nepreukázal žiadneobmedzenia vo vzťahu k výkonu práce a výberu zamestnania. Z dokazovania vyplynulo, že si svoju
vyživovaciupovinnosťneplníúčelovoaniezdôvodu,ženemádostatokfinančnýchprostriedkov,nakoľko
sa zúčastňuje rôznych súťaží v kulturistike ako strongman a podobne a na to potrebuje mať špeciálne

upravenú stravu, rôzne veľmi nákladné výživové doplnky, anaboliká a iné podobné látky. Naposledy sa
takejto súťaže zúčastnil 19.5.2024 v Piešťanoch, kde sa umiestnil na šiestom mieste. Podľa jej názoru v
danom prípade mal súd uplatniť princíp potenciality príjmov otca a nemal prihliadať len skutočné príjmy
otca, ktoré otec v tomto konaní preukazuje.

5.1 Náklady na pokrytie odôvodnených potrieb maloletej sú vo výške cca 704 eur mesačne. Matka
zotrváva na tom, že otec o maloletú nejaví záujem, pričom jej odôvodnené potreby vzrastú, nakoľko od
septembra začne navštevovať základnú školu.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez
viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez

potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie o zvýšení výživného, určení zročného výživného a s tým súvisiacim výrokom IV.
a V. rozsudku súdu prvej inštancie je dôvodné.

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie sú návrhy rodičov na zmenu rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV č. k. 14P/65/2020 – 134 z 2.6.2022 v časti určenia rozsahu vyživovacej povinnosti
otca voči maloletej A.. Súd prvej inštancie počnúc dňom 2.10.2023 zvýšil rozsah vyživovacej povinnosti
otca voči maloletej z doterajšej sumy 200 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne, zročné výživné za
obdobie od 2.10.2023 do 29.2.2024 v sume 493,50 eur povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných

splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným počnúc dňom 1.3.2024 k rukám matky, pod následkom
straty výhody splátok a konanie o návrhu otca na zníženie výživného zastavil. Predmetom odvolacieho
konania je posúdenie, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na
maloletú A. zo sumy 200 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne od 2.10.2023 a následne, či správne
rozhodol aj o povinnosti otca zaplatiť zročné výživné na maloletú.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred dovolacím súdom a ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia

veci, nevykonal navrhnuté dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9.1 Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu
občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného práva
účastníka konania na spravodlivý súdny proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i článkom 46

a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd,tohtoinakuverejnenéhovpríloheoznámeniaFederálnehoministerstvazahraničnýchvecíČSFR
č. 209/1992 Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu. I podľa judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005), za porušenie práva na
spravodlivé súdne konanie možno považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia.
9.2 Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy
slovenského civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzoval (na úrovni

zákona) § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané aktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom

takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore
nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj vnútorná rozpornosť
jednotlivých výrokov alebo aj odôvodnenia rozsudku, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi
závermi súdu, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii
nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie

jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie
je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu
(ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka konania); porušením uvedeného práva
účastníka konania je na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej aj účastníkovi konania (okrem
upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia pre práve zvoleným spôsobom), odníma aj možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi

v rámci využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnych opravných prostriedkov) a výskyt takejto vady
zakladá sám osebe dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

9.3 Podľa názoru odvolacieho súdu potom vyššie priblíženou vadou (vnútornou rozpornosťou
rozhodnutia) bolo postihnuté i rozhodnutie o zvýšení rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletej

A. a určení zročného výživného otca na maloletú, pojaté do napádaného rozsudku v prejednávanej veci,
otázku správnosti ktorého urobil predmetom odvolacieho konania otec maloletej.

9.4 Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia pri vyhodnocovaní odôvodnených potrieb
maloletej v bode 10. rozsudku okrem iného uvádza, že z vykonaného dokazovania mal na jednej strane

za preukázané, že do 8/2023 ročné náklady matky na materskú škôlku predstavovali sumu 1.440 eur,
avšak na druhej strane tieto náklady mali pozostávať z mes. poplatkov v sume 120 eur / réžia 60 eur
mesačne + obedy 60 eur mesačne / a poplatku do fondu škôlky vo výške 120 eur ročne, čo v súčte
predstavuje sumu 1.560 eur ročne (120 x 12 = 1 440 eur na réžiu a obedy a 120 eur na fond škôlky,
t.j. spolu 1.560 eur) a nie sumu 1.440 eur, ako to uzavrel súd prvej inštancie a z ktorej sumy potom

pri svojom rozhodovaní vo veci samej aj vychádzal. Zároveň v tej istej súvislosti s vyhodnocovaním
odôvodnených potrieb maloletej súd prvej inštancie v bode 10. rozsudku na jednej strane uvádza, že pri
odôvodnených mesačných nákladoch na mal. Natáliu a rozpočítaní na mesiace v kalendárnom roku,
tieto predstavujú sumu cca 602,70 eur, z ktorej sumy potom opätovne pri rozhodovaní aj vychádzal,
avšak na druhej strane z rozsudku je zrejmé, že tieto náklady mali byť tvorené alikv. č. za bývanie 227

eur / nájom 160, UPC 37, ZSE 30 eur /, strava doma 150 eur mes., pri stravovaní v MŠ, kde mes.
strava stojí matku cca 30 eur mes. pri dotácii tejto stravy od štátu, réžia 10 eur mes., ZRPŠ 12 eur
mes., AJ 12 eur mes., tanečná 50 eur / 50:12= 4,20 mes., spolu predstavujú mes. 445, 20 + 22,20 eur
mes. po rozpočítaní očného ošetrenia + okuliarov celkom v sume 266,50 eur : 12 mes. = 22, 20 + kurz
korčuľovania 80 eur / 80 : 12 mesiacov = 6,70 mes., zubár ošetrenie 43 eur / 43:12= 3,60 mes., hygiena

20 eur mes, ošatenie 25 eur a drogéria 30 eur čo v súčte však predstavuje sumu 552,70 eur (227 +
150 + 30 + 10 + 12 + 12 + 4,20 + 22,20 + 6,70 + 3,60 + 20 + 25 + 30 = 552,70) a nie sumu 602,70
eur, ako to uzavrel súd prvej inštancie, nehovoriac o tom, že z takto vymedzených nákladov na maloletú
nie je zrejmé, z akého dôvodu súd považoval za odôvodnené náklady maloletej na bývanie v sume 227
eur mesačne, keď na jednej strane uvádza, že ide o alikv. časť, avšak na druhej strane suma 227 eur

pozostáva zo sumy plného nájomného vo výške 160 eur mesačne, plnej odplaty za UPC vo výške 37
eur mesačne a plnej odplaty za dodávky elektrickej energie vo výške 30 eur mesačne, teda nie len časti
týchto nákladov. Pokiaľ by alikv. časť zo sumy 227 eur mala predstavovať 1/3 zo sumy 227 eur (matka
žije v domácnosti s dvoma dcérami), tak rozdiel súdom ustálených odôvodnených mesačných nákladov
na maloletú a vymedzením ich zloženia by bol ešte väčší.

9.5 Riadiac sa takýmito úvahami potom odvolaciemu súdu nezostalo iné ako len konštatovať,
že súd prvej inštancie pochybil, keď odôvodnenie jeho rozhodnutia je výrazne nepresvedčivé
a nepreskúmateľné pri zdôvodnení pre rozhodnutie podstatných skutočností, nakoľko z jeho obsahu
nemožno zistiť, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, z ktorých dôkazov vychádzal, resp.
ktoré skutočnosti považoval za preukázané a pod. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru o

povinnosti otca platiť na maloletú A. od 2.10.2023 zvýšené výživné vo výške 300 eur mesačne a zročné
výživné otca voči maloletej vypočítal spätne od podania návrhu matky na zvýšenie rozsahu vyživovacej
povinnosti otca k maloletej bez toho, že by tento svoj záver náležite zdôvodnil, a umožnil tým účastníkomkonania sa voči takémuto záveru náležite brániť, porušil tým práva účastníkov konania na spravodlivý
proces.

9.6 Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na
spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1
písm. b) CSP, ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným § 389 ods. 1 písm.
b) CSP.

10. Podstatou odvolacích námietok otca voči rozsudku bolo to, že súd nesprávne interpretoval §
78 ods. 1 ZR vo vzťahu k zisteniu a posúdeniu podmienok pre zmenu ostatného rozhodnutia súdu
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu, keď napriek tomu, že nedošlo
kpodstatnejzmenevpomerochnastranemaloletejalebojejrodičov,zvýšilrozsahvyživovacejpovinnosť
otca a zároveň, že následne nesprávne interpretoval aj § 62 ZR vo vzťahu k zisteniu a posúdeniu
príjmu otca, jeho majetkových pomerov a z toho vyplývajúcich možností a schopností otca prispievať

na výživu maloletej, čo malo za následok nesprávnosť rozhodnutia o rozsahu vyživovacej povinnosti
otca voči maloletej. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym
právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo

procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového
stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu
normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu
normusícesprávnevyložil,alenazistenýskutkovýstavjunesprávneaplikoval(rozhodnutieNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

10.1 Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

10.2 Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh (1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (2).

10.3 Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého a
o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

10.4 Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa
zmenia pomery.

10.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o výkone rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode manželstva rodičov maloletých detí nie je rozhodnutím, ktoré
zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do
budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal
pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho

práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie
o novom návrhu na zmenu zverenia maloletého do osobnej starostlivosti niektorému z rodičov alebo
o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, si
musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov a následne, či sa takáto zmena
pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase

vyhláseniarozsudku(napr.nestačílenúvahasúduotom,žedoterajšievýživnéjeneprimerané,prípadne
bolo určené v nesprávnej výške, alebo na jeho plnenie bol zaviazaný nesprávny rodič). Pokiaľ by
súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene zverenia maloletého dieťaťa
do starostlivosti rodičov alebo o zmene výšky výživného, prípadne o zmene vyživovacej povinnosti
toho ktorého rodiča, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho

rozhodnutia. Až na základe zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do
hmotnoprávneho úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď
subjektívne – okolnosťami na strane povinného, respektíve okolnosťami na strane oprávneného, alebo
objektívne – vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou povinnýmnezavinená strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti,
povinným nezavinené jeho zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú
takými okolnosťami, napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena

potrieb – u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák – 1.
stupeň – 2. stupeň – stredná škola – vysoká škola), zmena majetkových pomerov a podobne. Až v
prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene osobnej
starostlivosti rodičov o maloleté dieťa alebo o zmene výšky vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča.

10.6 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie však vyplýva, že súd prvej inštancie sa týmto pri
svojom rozhodovaní dôsledne neriadil, keď vôbec nezisťoval výdavky matky spojené s uspokojovaním
odôvodnených potrieb maloletej A. v čase ostatného rozhodovania súdu o rozsahu vyživovacej
povinnosti otca voči maloletej, a to napriek tomu, že z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava
IV sp. zn. 14P/65/2020 je zrejmé, že matka v tomto konaní takéto odôvodnené výdavky maloletej
špecifikovala a aj vyčíslovala. Pokiaľ teda súd prvej inštancie nezistil, aké boli odôvodnené výdavky

maloletej A. v roku 2022 a aká bola ich výška, nemal možnosť porovnávať ich zloženie a výšku so
zložením a výškou odôvodnených výdavkov maloletej v čase svojho rozhodovania o návrhu matky na
zvýšenie výživného. Obdobne súd prvej inštancie dôsledne nezisťoval ani výdavky rodičov, ktoré mali
v čase ostatného rozhodovania súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej. Pokiaľ teda súd
prvej inštancie pri zistení nárastu príjmu matky o 589 eur (v roku 2022 mala priemerný mesačný netto

príjem 1.000 eur a v roku 2024 vo výške 1.589 eur) a pribudnutí jednej vyživovacej povinnosti otcovi
k maloletému dieťaťu (čo by bez ďalšieho nebolo možné vyhodnotiť ako zmenu v pomeroch rodičov
odôvodňujúcu zvýšenie výživného zo strany otca na maloletú A.), bez riadneho zistenia pre rozhodnutie
podstatných skutkových okolností rozhodol o zvýšení výživného zo strany otca o 100 eur mesačne
(vidiac podstatnú zmenu v pomeroch na strane maloletej v tom, že navštevuje krúžky a nosí okuliare,

s čím má matka spojené výdavky vo výške cca 54 eur mesačne (anglický jazyk 12 eur, tanečná 4,20,
korčuľovanie 6,70 eur, okuliare 22 eur) odvolaciu námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci
(nesprávnej/predčasnej aplikácii § 78 ods. 1 ZR na prejednávanú vec), je potrebné považovať za plne
dôvodnú.

10.7 Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval napadnutý rozsudok v časti zvýšenia
výživného otca na maloletú a v časti uloženia povinnosti otcovi maloletej zaplatiť zročné výživné na
maloletú A. za predčasný, keď súd prvej inštancie síce aplikoval správnu normu, nesprávne ju ale
interpretoval, vyvodil nesprávne právne závery, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie.

11. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než v záujme zachovania práva účastníkov konania
na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného
dokazovania na rozhodujúce otázky v prvej inštancii súdov, dostatočne konkrétne právne posúdenie
veci i v tomto stupni a do tretice tiež vypravenie rozhodnutia majúceho konanie skončiť odôvodnením
zodpovedajúcim úprave v ust. § 220 ods. 2 CSP), rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej

časti (výrokoch I. a v závislých výrokoch II., IV. a V.) zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a
podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec v rušenej časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd
prvej inštancie súd vec znova prejedná, zistí odôvodnené potreby maloletej ako aj jej rodičov v čase
ostatného rozhodovania súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletej, opätovne zistí
príjmy oboch rodičov za posledný kalendárny rok tak, aby bolo zrejmé, aký bol príjem osoby povinnej

v tom ktorom kalendárnom mesiaci v členení brutto, netto, príplatky a zrážky, zistí osobné a majetkové
pomery oboch rodičov, ich životnú úroveň, ich vzdelanie a pracovné zručnosti, za účelom možnosti
posúdeniaichmožnéhopracovnéhozaradeniaaztohoplynúcejzárobkovejschopnosti,výdavkyrodičov
vynakladanénauspokojovanieichosobnýchpotrieb,ato,čiužbežných(nákladynabývanie,dochádzku
do práce a pod.), alebo zvýšených vzhľadom na ich zdravotný stav a pod., ďalej zistí odôvodnené

potreby maloletej a náklady rodičov vynakladané na uspokojovanie jej odôvodnených osobných potrieb.
Následne súd vyhodnotí, či od ostatného rozhodovania súdu o výživnom došlo k podstatnej zmene
v pomeroch, či už na strane maloletej, alebo jej rodičov, majúcej za následok vznik potreby zmeniť
ostatné rozhodnutie súdu o výživnom na maloletú a v kladnom prípade rozhodne, v akom rozsahu je
dôvodným zvýšiť výživné na maloletú zo strany jej otca, zohľadniac mieru podielu matky na prípadnom

zvýšení odôvodnených potrieb maloletej, pričom pri rozhodovaní o výživnom prihliadne aj na to, ktorý
z rodičov a v akom rozsahu sa o maloletú osobne stará, a teda v akom rozsahu svojou osobnou
starostlivosťou kompenzuje svoj finančný podiel na výživnom voči maloletej. Po doplnení dokazovania
potom prvoinštančný súd vo veci opätovne rozhodne, a to aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396CSP), nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery,
ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce,
boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné.

12. Pre poriadok odvolací súd dodáva, že neobstojí námietka otca o nesprávnej aplikácii § 63 ods. 1
ZR na prejednávanú vec.

12.1 Podľa § 63 ods. 1 ZR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z

príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

12.2 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v súlade s právami dieťaťa zákon o rodine vytvoril

mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť, že bude možné zistiť čo najobjektívnejšie možnosti, schopnosti a
majetkové pomery rodiča. V ustanovení § 63 ods. 1 ZR sa argumentuje snaha zabezpečiť dieťaťu jeho
práva a viaže použitie právnej domnienky len na prípady, kedy rodič so špekulatívnych dôvodov vôbec
nepredloží podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, resp. ich súdu nepreukáže alebo
nesprístupní. Nie je tým však dotknuté oprávnenie súdu vyžiadať si podklady od daňového úradu aj z

vlastného podnetu, keďže konanie starostlivosti o maloletých je ovládané vyhľadávacou zásadou.

12.2 Ak rodič, majúci príjmy z inej než závislej činnosti, predloží súdu doklady za účelom preukázania
jeho príjmov a súd tieto podklady nepovažuje za úplné, a teda postačujúce, súd nemôže bez oznámenia
tejto skutočnosti a umožnenia rodičovi doložiť potrebné doklady dospieť k záveru, že rodič si nesplnil

povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine a priemerný mesačný zárobok
určiť za pomoci fikcie v podobe 20-násobku sumy životného minima. Ustanovenie § 63 ods. 1 ZR totiž
neuvádza, aké konkrétne dôkazy treba predložiť na preukázanie príjmov z inej než závislej činnosti a
ktoré z nich treba považovať za postačujúce na preukázanie týchto príjmov. Súdy považujú spravidla
za základný dôkaz na preukázanie týchto príjmov daňové priznanie za príslušné kalendárne obdobie,

prípadne ďalšie účtovné dokumenty, ktoré je daňovník povinný viesť podľa zákona č. 431/2002 Z.z.
o účtovníctve (tu pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2016, sp. zn. 6 Cdo 138/2015).

12.3 Aksipovinnýrodičuvedenépovinnostinesplní,nastupujedomnienka,resp.fikciapríjmupovinného
obligatórneasúdužniejeoprávnenýuvažovaťojejpoužití,aniniejepovinnýupozorňovaťpovinnéhona

hmotno-právne následky nesplnenia si uvedených povinností, nakoľko poučovacia povinnosť v zmysle
§ 5 OSP (pozn. teraz § 160 CSP) sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti.

12.4 V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6
Cdo/107/2022, v zmysle ktorého vo veciach výživného na maloleté deti súd aplikuje právnu domnienku

podľa § 63 ods. 1 veta druhá ZR o výške priemerného mesačného príjmu rodiča nielen vtedy, keď
rodič nepredloží súdu podklady na vyhodnotenie svojich majetkových pomerov, ale tiež vtedy, keď síce
formálne splní svoju edičnú povinnosť (napr. predložením priznania k dani z príjmov), hodnoverne ale
nepreukáže celý svoj skutočný príjem.

12.5 Zospisusúduprvejinštancieodvolacísúdzistil,žeotecvosvojomnávrhuuviedol,žejehodlhodobý
mesačný príjem je v priemere 750 eur (číslo listu 1), a to bez toho, aby špecifikoval z čoho mu takéto
príjmy plynú, pričom v návrhu uvádza výdavky na uspokojovanie svojich osobných potrieb vo výške 825
eur (bývanie 210 eur, strava 160 eur, doprava 35 eur, nájom fitnes centra 100 eur, výživné 320 eur), teda
výdavky bez zohľadnenia nákladov na oblečenie, mobilný telefón a jeho športové aktivity. Súd výzvou z

3.10.2023 vyzval otca na predloženie potvrdenia zamestnávateľa o jeho priemernom mesačnom príjme
za obdobie od júna 2022 do októbra 2023, prípadne, ak je súkromný podnikateľ, aby zaslal potvrdenie o
jeho registrácii a posledné daňové priznanie, ako aj doklady potrebné na zhodnotenie jeho majetkových
pomerov.Výzvabolaodporcovidoručená10.10.2023(č.l.25).Otecpodanímdoručenýmsúdu1.12.2023
vyčíslil výdavky domácnosti, v ktorej žije na výšku 915 eur (hypotéka 270 eur, energie 130 eur, TV 40 eur,

telefón 30 eur, doprava 80 eur, strava 200 eur a náklady na maloletého A. 165 eur), teda výdavky bez
zohľadnenia nákladov na oblečenie a jeho športové aktivity (č.l. 46). Následne otec podaním doručeným
súdu dňa 1.12.2023 doručil súdu potvrdenie o jeho mzde za rok 2022 a 2023, z ktorých potvrdení nie
je zrejmé, ktorý zamestnávateľ takéto potvrdenia vystavil. Okrem toho správnosť údajov uvedenýchv predmetnom potvrdení nie je verifikovaná žiadnym spôsobom (na potvrdeniach chýba pečiatka a
podpis osoby, ktorá verifikovala správnosť údajov uvedených v potvrdení). Z predmetných potvrdení
však vyplýva, že otec maloletej v roku 2022 zarobil priemerne 43,30 eur netto mesačne a v roku

2023 priemerne 17,49 eur netto mesačne (č.l. 47). Zo zápisnice z pojednávania súdu, konaného dňa
7.12.2023, je zrejmé, že otec vo svojej výpovedi k veci tvrdil, že pracuje ako fitness tréner, pričom do
10. júla 2022 pracoval v M., kde pracovný pomer ukončil výpoveďou zo strany zamestnávateľa s tým,
že aj vtedy pracoval ako taxikár. Aktuálne pracuje pre spoločnosť J. J., ktorej je jediným spoločníkom
a konateľom, že z podnikania má príjem maximálne vo výške 700 až 800 eur mesačne a že ešte vo

februári a v marci 2023 rozvážal jedlo za odplatu s tým, že príjmy z tejto činnosti súdu preukáže. Zo
zápisnice je ďalej zrejmé, že súd otcovi uložil povinnosť založiť do spisu výpis z obchodného registra
zo spoločnosti, ktorej je spoločníkom, kompletné daňové priznanie za rok 2022, potvrdenie o ukončení
pracovného pomeru s M., doklady preukazujúce jeho príjmy zo závozu obedov, výpisy o konečnom
stave na jeho účtoch vedených v peňažných ústavoch, ako aj doklady preukazujúce vlastníctvo jeho
hnuteľného a nehnuteľného majetku (č.l. 61). Podaním doručeným súdu 19.1.2024 otec doručil súdu

tie isté potvrdenia o svojich príjmoch za rok 2022 a 2023, ktoré už predložil súdu svojím podaním z
1.12.2023, avšak tieto boli už opatrené jeho podpisom. Zároveň doručil súdu doklad o konečnom stave
účtu vedeného v H. B. K. pod číslom 2936120092, z ktorého je zrejmé, že na účte je aktuálny zostatok
33,97 eur a disponibilný zostatok – 6.109,46 eur a doklad o konečnom stave jeho účtu vedeného v H.
B. K. pod číslom 2943053449, z ktorého je zrejmé, že na účte je aktuálny zostatok - 0,97 eur (č.l. 65).

Zo zápisnice z pojednávania, konaného dňa 30. januára 2024, je zrejmé, že otec na pojednávaní súdu
prehlásil, že daňové priznanie za rok 2022 nepodal, čo vie preukázať aj potvrdením od daňového úradu,
že doklad o ukončení jeho pracovného pomeru nemá, požiadal o jeho vydanie a výpis z obchodného
registra nepredložil z dôvodu, že mu bolo zo strany súdu oznámené, že si ho súd vyžiada sám. Z jeho
výpovede na tomto pojednávaní je ďalej zrejmé, že na finančné prostriedky nachádzajúce sa na jeho

účte je vedená exekúcia, z ktorého dôvodu je účet pozastavený, že podpis na doručených potvrdenia o
jeho príjmoch za rok 2022 a za rok 2023 je jeho vlastným podpisom, že predmetné potvrdenia vystavil
sám, nakoľko pracuje pre svoju firmu. Zo zápisnice je ďalej zrejmé, že súd uložil otcovi povinnosť
predložiť doklady o jeho príjmoch (daňové priznanie za rok 2022, potvrdenie o ukončení pracovného
pomeru s M., doklady preukazujúce jeho príjmy zo závozu obedov a výpisy o konečnom stave jeho účtov

vedených v peňažných ústavoch a doklady preukazujúce vlastníctvo jeho hnuteľného a nehnuteľného
majetku (č.l. 108). Zo zápisnice súdu z pojednávania, konaného dňa 27.2.2024, je zrejmé, že otec pri
svojej výpovedi uviedol, že súdom požadované doklady nezaložil do súdneho spisu z dôvodu, že matke
maloletej navrhol, že bude platiť 200 eur výživné, ale chce sa s maloletou stýkať, na čo mu matka
povedala, že ak chce dcéru vídať, má si to riešiť súdnou cestou. Zároveň pri svojom výsluchu na otázku

sudkyne, koľko zarobí mesačne, uviedol „dajme tomu 900 eur zarobím mesačne. Je to lož, že by som
rozváža balíky, príjem mám ako fitnes tréner.“ (č.l. 118).

12.6 Pokiaľ za takýchto okolností súd prvej inštancie na vec aplikoval § 63 ods. 1 ZR, jeho postup
bol správny a odvolaciu námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie

spočívajúcom v nesprávnej aplikácii § 63 ods. 1 ZR na prejednávanú vec, odvolací súd považuje za
nedôvodnú. Otec maloletej totiž tým, že nepodal daňové priznanie za rok 2022 a ani iným spôsobom
súdu nepreukázal svoje skutočné príjmy (nie len ním deklarované príjmy od 750 eur netto mesačne
do 1.031,60 eur netto mesačne), a to napriek opakovaným výzvam súdu na ich preukázanie, zo
špekulatívnych dôvodov znemožnil súdu zhodnotenie jeho príjmov a tým aj zhodnotenie jeho schopností

prispievať na výživu maloletej.

13. S ostatnými námietkami otca sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci
nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).