Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 19, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/145/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723202118
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5723202118.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D., E. XXX/XX, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja,
advokát s.r.o., so sídlom Martin, Kuzmányho 4, IČO: 55 732 453, proti žalovaným: 1/ F. G. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, 2/ F. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. E., I. XXXX/X, 3/ J. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. E., D. XXXX/XXX, žalované v rade 2/ a 3/ právne zastúpené: JUDr. Ladislav
Mejstrík, advokát so sídlom Martin, E. B. Lukáča 2, 4/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., L. M. XXX/X,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Martin č.k. 15C/69/2023-144 zo dňa 03. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným v rade 1/ až 4/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 15C/95/2023, zamietol. Zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v rade 1/ až 4/ k nehnuteľnosti – stavbe – rozostavaná garáž

s.č. XXX, postavená na pozemku CKN parc. č. 206/2, evidovaná na LV č. XXX, vedenom pre obec
a katastrálne územie N.. Vyporiadal zrušené podielové spoluvlastníctvo tak, že uvedenú nehnuteľnosť
prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej v rade 2/, ktorú zaviazal titulom náhrady za spoluvlastnícke
podiely zaplatiť žalobcovi, žalovanej v rade 1/ sumu každému po 2.187,50 Eur, žalovanej v rade 3/ sumu
525,- Eur a žalovanej v rade 4/ sumu 350,- Eur. Žalovaným v rade 1/ až 4/ priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 50%.
Primárne zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, keď z rozhodovacej činnosti mu je známe, že

pod sp.zn. 15C/95/2023 je vedené konanie o obnovu konania vo veci sp.zn. 15C/15/2018 o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, aktuálne vo vlastníctve tretej osoby – O. P., evidované
na LV č. XX. Uznesením č.k. 15C/95/2023 – 29 zo dňa 08.04.2024 bola žaloba na obnovu konania
odmietnutá podľa § 413 ods.1 CSP, pričom žalobca podal voči tomuto uzneseniu odvolanie. Vychádzal
zo záveru, že v označenom konaní o obnovu konania nie je riešená otázka bezprostredne významná
pre rozhodnutie v tejto veci. Eventuálne v obnovenom konaní žalobca len ako jeden z podielových
spoluvlastníkov by mohol nadobudnúť pod predmetnou garážou pozemok, žalobu na obnovu však súd

odmietol okrem iných aj z dôvodu, že vlastníkom nehnuteľností, ku ktorým bolo v pôvodnom konaní
zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo, je už aktuálne tretia osoby mimo okruhu pôvodných
spoluvlastníkov. Žalobca namietal, že pri zápise rozsudku vo veci 15C/15/2018 zo dňa 01.04.2020
v katastri nehnuteľností bolo pochybené, nakoľko sa nevychádzalo z platného stavu parciel, pričomto bol práve žalobca, kto pred zápisom záznamom označeného rozsudku do katastra nehnuteľností
inicioval zápis geometrického plánu č. 14/2019, a to vedome so zámerom zmeniť právny stav v katastri
nehnuteľností a skomplikovať tak zápis označených rozsudkov.

Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalované sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej
garáže, evidovanej na LV č. XXX pre obec a katastrálne územie N.. Už vo vyjadrení k žalobe žalované
súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva, avšak strany sa líšili v navrhovanom spôsobe jeho
vyporiadania. Nesporná zostávala tiež výška primeranej náhrady, ktorá by mala byť spoluvlastníkom

vyplatená, a to v zmysle znaleckého posudku predloženého žalobcom č. 8/2023 zo dňa 08.06.2023
znalca Ing. Simonidesa. Poukázal na skutočnosť, že predmetná garáž stojí na cudzom pozemku, je
nevyhnutné zohľadniť aj potencialitu dohody medzi budúcim vlastníkom garáže a vlastníčkou pozemkov,
resp. potencialitu možných budúcich konfliktov medzi nimi. Nemá význam pre praktický život strán
a dotknutých osôb, v tomto prípade vlastníčky pozemkov CKN parc. č. 206/2 a 206/3 O. P., aby
rozhodnutím o spôsobe vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva založil taký právny stav,

ktorý by priamo vytváral ,,vhodné“ podmienky pre nové konflikty a z nich vyplývajúce nové (súdne)
spory. Kritérium účelného využitia veci je potrebné vnímať v širšom zmysle a s prihliadnutím na všetky
individuálne okolnosti prípadu. Preto nemožno neprihliadať na skutočnosť, že vlastníkom pozemku pod
predmetnou garážou a pozemku, cez ktorý vedie prístupová cesta k nej, je tretia osoba a nadväzne
aj na vzájomné vzťahy medzi týmto vlastníkom a budúcim výlučným vlastníkom garáže, prípadne aj

deklarovanúochotukonštruktívnehoriešeniavzťahovmedzinimi.SvedkyňaP.ažalovanávrade2/majú
bližší vzťah, resp. sa poznajú, tento má pozitívnu kvalitu a obe deklarovali možnosť dohody o užívaní
garáže svedkyňou, prípadne aj predaj alebo kúpu svedkyňou. Na druhej strane, takáto dohoda reálne
nie je možná medzi svedkyňou a žalobcom, ktorý síce na pojednávaní uviedol, že je možná aj dohoda
o užívaní garáže svedkyňou, avšak je zrejmé, že to uviedol len účelovo v reakcii na rovnaké tvrdenie

žalovanej, keď naň v zápätí poukazoval. Predovšetkým ale on sám má v garáži zaparkované svoje auto
a tiež deklaroval záujem garáž naďalej využívať. Zároveň medzi stranami nebolo sporné, že došlo ku
konfliktnej situácii, v súvislosti so vstupom žalobcu (tiež zrejme znalca v súvislosti s ohodnocovaním
predmetnej garáže) na pozemky O. P., keď to žalobca vopred menovanej neoznámil. K ďalšej nezhode
medzi nimi došlo v súvislosti s parkovaním automobilov na prístupovej ceste k predmetnej garáži. Tieto

konfliktné vzťahy medzi O. P. a žalobcom sú objektívnou skutočnosťou nepopretou, naopak, potvrdenou
výpoveďami dotknutých osôb. Predmetom vyporiadania je garáž, a z hľadiska dôležitosti pre človeka
pre uspokojenie jeho základných životných potrieb, nejde o vec pre život nevyhnutnú na rozdiel napr.
od bývania, preto aj pre účely posúdenia kritéria účelného využitia veci pri jej prikázaní za primeranú
náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, bolo možné za relevantné považovať okolnosti

uvádzanévyššie,t.j.ajvzájomnévzťahymedzivlastníkompozemkuabudúcimvlastníkomstavby.Garáž
slúži na uspokojovanie bežnej ľudskej potreby, ale nie základnej. V súvislosti s potencialitou budúcich
konfliktov poukázal na skutočnosť, ako to vyplýva z geometrického plánu č.14/2019, ktorý je súčasťou
znaleckého posudku, že vchod predmetnej garáže sa nachádza cca 18 metrov od vstupu na pozemky O.
P. od cesty, a prístup vedie po pozemku menovanej, ktorý užíva ako prístup aj menovaná k jej ostatným

pozemkom a predovšetkým k rodinnému domu, v ktorom má obydlie.
Ohľadom osoby žalobcu a jeho správania, možno poukázať na tvrdenia žalovanej 1/ vo vyjadrení
k žalobe, že žalobca ostatných spoluvlastníkov nikdy neinformoval o právnych krokoch súvisiacich
s garážou a dozvedeli sa to vždy zo súdu alebo z katastra, a tiež žalobca blokoval návrhom na zápis
geometrického plánu po rozdelení pôvodného pozemku CKN parc.č. 206 zápis rozsudkov o zrušení

a vyporiadaní spoluvlastníctva k rodinnému domu vo veci 15C/15/2018. Žalobca pôvodne žiadal
orgán katastra o zápis výlučne jeho osoby ako vlastníka garáže, čo mu bolo zamietnuté a rovnako
súpisné číslo žiadal prideliť iba pre seba ako jediného vlastníka garáže. Uvedené správanie žalobcu
indikuje nie len ,,osobitý“ prístup žalobcu k rešpektovaniu súdnych rozhodnutí, ale tiež nasvedčuje
vzhľadom na charakter veci (garáž v relatívne malej hodnote 6.300,- Eur, ktorej je navyše len

približne tretinovým spoluvlastníkom) kladeniu až neadekvátneho dôrazu a neprimeraného významu
k vlastníctvu predmetnej garáže žalobcom. Uvedené môže naznačovať vyššiu potencialitu budúcich
sporovvsúvislostisužívanímpredmetnejgaráže,kebybolaprikázanádovýlučnéhovlastníctvažalobcu.
Nezohľadnil ako rozhodujúce hľadisko okolnosť, že žalovaný má záujem sám užívať predmetnú garáž,
tiež aktívne správanie žalobcu pri úkonoch súvisiacich s legalizáciou predmetnej garáže, pridelením

súpisného čísla, jej prededením, jeho úkony, pokiaľ ide o samotné zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Žalovaná 2/ v pôvodnom vyjadrení síce uviedla, že užívanie garáže je pre ňu
bezpredmetné, nakoľko žije v E. E., na pojednávaní však uvedené korigovala tým, že garáž by mohol
užívať jej manžel na garážovanie motorky cez zimu. Pri rozhodovaní priorizoval riešenie, ktoré byminimalizovalo vznik budúcich konfliktov, resp. súdnych sporov vzhľadom na skutočnosť, že predmetná
garáž stojí na cudzom pozemku a tiež prístupová cesta k nej vedie cez cudzí pozemok, preto sa
vhodnejšie javilo prikázať garáž do výlučného vlastníctva žalovanej v rade 2/.

Ani jeden z podielových spoluvlastníkov predmetnej garáže nie je spoluvlastníkom väčšinovým,
najväčšie podiely majú žalobca a žalovaná v rade 1/, každý po 25/72, teda podporne ani veľkosť
spoluvlastníckeho podielu žalobcu nepriklonila misky váh na jeho stranu. Práve v súvislosti s veľkosťou
podielov považuje za vhodné konštatovať, že hoci O. P. nadobudla na základe kúpnej zmluvy pozemky
evidované na LV č.XX, ako aj dom postavený na pozemku CKN parc. č. 206/1, pričom v tom čase vedela,

alebo mohla/mala vedieť, že na pozemku CKN parc. č. 206/2 stojí garáž vo vlastníctve iných osôb,
zároveň však platí to, že žiaden zo spoluvlastníkov nebol ani v tom čase väčšinovým spoluvlastníkom.
Nehnuteľnosti P. nadobudla kúpnou zmluvou od žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorí v tom čase mali
väčšinový podiel na predmetnej garáži a aj aktuálne všetci žalovaní, ktorí majú celkovo podiel 47/72
a nesúhlasia s tým, aby garáž nadobudol do výlučného vlastníctva žalobca. Naopak súhlasili, aby garáž
bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej v rade 2/. Námietke žalobcu, že súd prihliadaním na

možnýbudúcivývojsituáciípredbiehapredmetaktuálnehokonaniaanamietaltiežopätovnépredvolanie
svedkyneP.naúčelyvyjadreniaohľadommožnejbudúcejúpravyvzťahov,čímprejavilzáujemalternovať
komunikáciu účastníkov konania so svedkyňou priamo na pojednávaní. Súd rozhodoval tak, aby reálne
v budúcnosti nehrozili konflikty a ďalšie súdne spory, ako to bolo uvedené v predchádzajúcej časti.

Pokiaľ žalobca predložil listinné dôkazy, priestupok proti občianskemu spolunažívaniu 03.03.2024, nie
je z neho zrejmé, o čo sa jedná a žalobca ani relevantne nevysvetlil súvislosť s prejednávanou vecou,
obdobne z podania 05.12.2023 označené ako Žiadosť o vyriešenie priestupku, žalobca nevysvetlil
súvislosť s prejednávanou vecou a okrem toho neobsahuje ani otlačok prijímacieho orgánu a ide len
o podanie žalobcu, v ktorom sú len jeho tvrdenia, preto na tieto dôkazy neprihliadal.

Pokiaľ ide o primeranú náhradu za spoluvlastnícke podiely, vychádzal zo znaleckého posudku č. 8/2023
znalca Ing. Simonidesa, predloženého žalobcom, ktorý ani jedna zo sporových strán nenamietala,
a preto zaviazal žalovanú v rade 2/ titulom náhrady za spoluvlastnícke podiely zaplatiť žalobcovi
a žalovaným v rade 1/, 3/ a 4/ sumy podľa výšky ich spoluvlastníckeho podielu.

O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 2 CSP, keď žalobu podal žalobca dôvodne,
nakoľko žalované nereagovali na jeho predsúdne výzvy, avšak vo vyjadreniach k žalobe súhlasili so
zrušením, ale nesúhlasili so spôsobom, ktorý navrhoval žalobca a nakoniec sa súd priklonil k návrhu

žalovaných. Preto mal za to, že väčšiu mieru úspechu v spore zaznamenali žalovaní, preto im patrí voči
žalobcovi náhrada trov, a to na základe úvahy súdu, v rozsahu 50%.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365
ods.1 písm. f) a h) CSP. Zamietnutie návrhu na prerušenie konania, na čas rozhodnutia o žalobe na

obnovu konania je iná vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci s tvrdením,
že otázka riešená v obnove konania nie je bezprostredne významná pre rozhodnutie v tejto veci, sa
nie je možné stotožniť. V prípade, že bude pripustená obnova konania, mohol by sa zásadne zmeniť
skutkovýstavvprejednávanejveciažalobcabysamoholstaťpodielovýmspoluvlastníkomajpozemkov,
na ktorých sa nachádza predmet zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Napriek tomu

súd kládol veľký dôraz na to, že vlastníkom pozemku pod garážou je osoba odlišná od spoluvlastníkov
garáže.

Ďalšou inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je, že súd namiesto
uprednostnenia prikázania vlastníctva spoluvlastníkovi, ktorý chce vec užívať, svojim rozhodnutím

zabezpečil budúci predaj nehnuteľnosti tretej osobe, keď sám v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že
žalovaná v rade 2/ je po prikázaní vlastníctva ochotná odpredať nehnuteľnosť svedkyni. Súd sa len
v nepatrnej miere zaoberal skutočnosťou, že žalobca ako skutočný užívateľ garáže, má záujem o jej
získanie. Z bodu 26 odôvodnenia vyplýva, že súd priorizuje užívanie garáže treťou osobou odlišnou od
vlastníka – svedkyňou, resp. predaj garáže svedkyni pred využívaním jedného z vlastníckych oprávnení

budúceho výlučného vlastníka, a to pred jeho užívacím právom. V zásade uprednostnil záujem tretej
osoby odlišnej od spoluvlastníkov nehnuteľnosti. Prihliadal najmä na skutočnosť, že žalovaná 2/ by
bola ochotná umožniť užívanie garáže tretej osobe, alebo dokonca predaj tejto garáže tretej osobe.
Poukázal na judikát R 48/1965 z ktorého vyplýva, že v konaní o zrušenie o vyporiadanie podielovéhospoluvlastníctva platí zásada, že nemožno vec prikázať tomu zo spoluvlastníkov, ktorý ju chcel predať.
Žalovaná 2/ sa vo vyjadrení k žalobe vyjadrila, že užívanie garáže je pre ňu bezpredmetné a na
pojednávaní uviedla, že jej manžel má motorku, ktorú by mohol napríklad v zime garážovať, avšak toto

vyjadrenie považuje za účelové. Žalobca garáže riadne a účelne využíva, keď má v garáži odparkované
jedno zo svojich motorových vozidiel. Bol to práve žalobca, ktorý zabezpečil, aby bola daná garáž
zlegalizovaná, zapísaná na liste vlastníctva a pridelené jej súpisné číslo, čo svedčí o jeho úprimnom
záujme o užívaní predmetnej nehnuteľnosti. Súd nevysporiadal vlastníctvo k nehnuteľnosti tak, ako to
vyžaduje zákon, keď pred záujmami spoluvlastníka uprednostnil budúce záujmy tretej osoby na kúpu

garáže. Vlastníčka pozemku pod garážou uviedla, že konflikty medzi ňou a žalobcom nepretrvávajú. Aj
napriek tejto skutočnosti však súd v rozpore s vykonaným dokazovaním prezentuje hypotetické úvahy
o možných budúcich sporoch. Takýto postup súdu je v rozpore so samotným znením ustanovenia
§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a týmto bol zmarený účel samotného kritéria
účelného využitia veci, tak ako je tomu aj v prejednávanom spore. Žalobca vyvíja množstvo snáh na
to, aby odkúpil od ostatných spoluvlastníkov ich podiely na nehnuteľnostiach, tri roky pred iniciovaním

samotného súdneho konania posielal písomné ponuky spoluvlastníkom, pričom nik z nich na tieto
ponuky nereagoval. Pani P. v čase, kedy kupovala pozemok s rodinným domom si bola vedomá toho,
že predmetná garáž je vo vlastníctve iných osôb. K prístupu ku garáži uviedol, že O. P. kupovala
pozemok od žalovaných, ktoré získali pozemok súdnym rozhodnutím 15 C/15/2018, v ktorom rozhodnutí
sa konštatovalo, že tieto si boli vedomé skutočnosti, že na ich pozemku je nevysporiadaná garáž.

Žalobca v tomto odvolaní upresnil predložené listinné dôkazy o priestupkoch. Nie je pravdivé tvrdenie
svedkyne, že garáž je uprostred jej pozemku. Zopakoval, že je nutné brať na zreteľ skutočnosť, že
žalovaná 2/ nechce získať výlučné vlastníctvo k nehnuteľnosti za účelom jej užívania, ale za účelom
predaja tretej osobe a táto vlastní podiel 1/6 –iny, pričom žalobca chce získať nehnuteľnosť do svojho
vlastníctva pre jeho užívanie a súčasne vlastní väčší podiel, a to podiel 1/4 -iny a 7/72. V tejto súvislosti

poukázal na judikát R 37/2012. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že po zrušení podielového
spoluvlastníctva bude nehnuteľnosť prikázaná do jeho výlučného vlastníctva a zároveň bude zaviazaný
titulom náhrady za spoluvlastnícke podiely zaplatiť žalovaným sumu v zmysle predloženého znaleckého
posudku a priznať mu nárok na náhradu trov konania, alebo alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

3. Žalované v rade 2/ a 3/ k odvolaniu žalobcu uviedli, že napadnuté rozhodnutie považujú za zákonné
a vecne správne, ktoré vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a najmä odzrkadľujúceho
skutočnosť, že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, sa skončia dlhotrvajúce
ťahanice a problémy so žalobcom. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na prerušenie konania majú za to,
že súd nepochybil a dôvodne zamietol návrh žalobcu, pričom napokon tento samotný návrh bol súdom

odmietnutý, s poukazom na § 413 ods.1 písm. e) CSP, čo potvrdil aj druhoinštančný súd. Nestotožňuje
sa s tvrdením žalobcu, že bol jediným skutočným užívateľom garáže a bolo by nelogické a neúčelné
aby garáž, ktorá stojí na pozemku p. P., vlastnil konfliktný človek ako žalobca, obzvlášť pri spôsobe jeho
jednania,ktorýsasámbezakejkoľvekdohodysostatnýmispoluvlastníkmipasovalzajedinéhoužívateľa
garáže. To, že tam zavlečie bezcenné staré auto, o ktoré nejaví reálne záujem a neužíva ho, nemá ešte

za následok, že by mal byť aj vlastníkom stavby. Žalobca vzal jediný kľúč od garáže a tým znemožnil jej
možnému využívaniu inými spoluvlastníkmi. Napadnutým rozhodnutím sa žalovaná 2/ stala výlučným
vlastníkom garáže, pričom predaj/prenájom vlastníčke pozemku pod ňou a priľahlých nehnuteľností,
je zatiaľ v teoretickej rovine. Súd sa s celou vecou vyporiadal široko a komplexne a zohľadnil aj to,
že žalobca bol ten, ktorý znemožnil užívanie garáže a takisto prihliadal aj na to, že najhospodárnejšie

a najúčelnejšie je prikázať garáž do výlučného vlastníctva tomu spoluvlastníkovi, ktorý sa bude o ňu
starať, udržiavať a bude ochotný dohodnúť sa na spôsobe jej užívania. Pokiaľ žalobca namieta, že súd
priorizoval užívanie garáže treťou osobou, tak aj v súčasnosti je stav taký, že garáž nemôže užívať ani
nová vlastníčka, dokonca ani žiadna tretia osoba, nakoľko nemajú umožnený prístup, keďže realizáciu
svojho užívacieho práva si žalobca doslova vynútil a zabezpečil odobratím kľúčov. Žalovaná 2/ už

niekoľko rokov nemá prístup do garáže a vznikajú jej tým výdavky, ktoré by v opačnom prípade nemala
– spolu s manželom musia platiť nájom za garáž v E. E., kde odkladajú motorku. Súd nepriorizuje
užívanie stavby inou osobou, ale má snahu, aby výsledkom súdneho konania bolo racionálne vyriešenie
problému. Pokiaľ ide o priestupky, je si vedomá len jedného konania v rámci ktorého bola na polícii
poskytnúť výpoveď, avšak odvtedy nebola v tejto veci informovaná. V súvislosti so snahami žalobcu

o odkúpenie garáže našich podielov, s týmto sme nesúhlasili. Nie je pravda, že by ho ignorovali, keď na
jeho výzvy žalovaná 2/ reagovala, o čom súdu predložila aj dôkaz v podobe elektronického podacieho
hárku pošty. Aj napriek tomu, že žalobca vedel, že nemáme záujem mu svoje podiely odpredať, odcudzil
kľúče a znemožnil im jej užívanie. Žalobca sa pokúšal zapísať garáž výlučne na seba, a keď sa taktonečestne a špekulatívne správa k svojím rodinným príslušníkom, je vysoký predpoklad, že k cudzím
ľudom sa bude správať obdobne. Navrhujú napadnutý rozsudok potvrdiť a žalovaným v rade 2/ a 3/
priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca v replike uviedol, že má za to, že práve dlhodobé reálne užívanie veci jedným zo
spoluvlastníkom, čo aj bolo v konaní preukázané, preukazuje dôvodnosť prikázania tejto nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva žalobcu, nakoľko práve v tomto prípade bude naplnené kritérium účelného
využitia veci. Od dedičského konania je preukázateľným užívateľom danej garáže a bol jej užívateľom aj
predtým. Žalované to nenamietali a ani ho nevyzývali na odovzdanie kľúčov. Užívateľom garáže bol ešte

zaživotajehostarejmatky,vdôsledkučohomalavsúčasnostistáleajmávlastnékľúčeodgaráže.Užod
nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku pod garážou ostatní spoluvlastníci nejavili žiaden záujem
užívaťdanúgarážaaninevyvíjalikrokysmerujúcekjejlegalizovaniu.Boltoprávežalobca,ktorýinicioval
obnovu dedičských konaní, aby sa predmetná garáž zlegalizovala. Počas dedičského konania žalované
produkovali vyjadrenia v tom zmysle, že túto neevidovanú garáž chceli zbúrať len aby sa nemusela
dediť.Odmietatvrdenia,žechcelpozaichchrbátgarážzapísaťdosvojhovýlučnéhovlastníctva,nakoľko

vlastníctvo sa zapisuje na základe verejnej listiny, ktorou bolo v tomto prípade uznesenie o prejednaní
dedičstva. Zopakoval dôvody uvádzané v odvolaní a zotrval na svojom odvolacom návrhu.

5. Žalobca k svojím odvolacím dôvodom, podaním doručeným krajskému súdu 06.02.2025, poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo 946/2004 a 22Cdo 1727/2006.

6. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana,
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie a proti uzneseniu o prerušení konania (§ 355 ods.
1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP a contrario),
preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa

§ 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil.
7. Žalobca v predmetnom konaní podal návrh na prerušenie konania do skončenia veci vedenej pod
sp.zn. 15C/95/2023, v ktorom sa prejednávala žaloba o povolenie obnovy konania vo veci 15C 15/2018,
teda podal návrh podľa § 164 CSP, v zmysle ktorého, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže
konanie prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá

môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. Odvolací súd sa
stotožnil s dôvodmi zamietnutia predmetného návrhu súdom prvej inštancie. Navyše z rozhodovacej
činnosti odvolacieho súdu je známe, že žaloba žalobcu na povolenie obnovy konania vedenej pod sp.zn.
15C/95/2023 bola uznesením Okresného súdu Martin č.k. 15C/95/2023-29 zo dňa 8.4.2024 odmietnutá
podľa § 413 ods. 1 písm. c/ a e/ CSP, pričom predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského

súdu v Žiline sp.zn. 10Co/78/2024 zo dňa 21.6.2024.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým

záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť
týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na
zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie
skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

9. V konaní bolo preukázané, že žalobca a žalované sú podielovými spoluvlastníkmi stavby –
rozostavanej garáže s.č. XXX, postavená na pozemku CKN parc.č. 206/2, k.ú. N. evidovaná na LV
XXX. Vlastníkom KNC parc.č. 206/2, na ktorom stojí sporná garáž a pozemku KNC parc.č. 206/3
ktorý tvorí prístupovú cestu ku garáži je tretia osoba, O. P.. Nebolo sporné, že o legalizáciu, zapísanie
garáže do katastra nehnuteľnosti sa zaslúžil žalobca. Zároveň však žalobca ako jediný túto garáž

užíval, bez vzájomnej dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o jej užívaní, ostatní spoluvlastníci nemali
prístup ku garáži, nakoľko žalobca si v nej zaparkoval svoje auto a ako jediný mal kľúče k tejto garáži.
Všetci podieloví spoluvlastníci (žalované), okrem žalobcu zhodne uviedli, že súhlasia so zrušením
podielového spoluvlastníctva, avšak navrhli prikázať ju do výlučného vlastníctva žalovanej 2/ a výslovne
sa vyjadrili, že nesúhlasia, aby garáž bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu (žalovaná 4/

žalobcovi–synovimuodporučilakúpupodielovaajužívaniezpraktickýchaetickýchdôvodov,pričomna
pojednávaníetickédôvodyvysvetlila,žetietovidívexistujúcichsporoch).Žalovaná1/tvrdilavovyjadrení
k žalobe, že pracovníčkou katastrálneho úradu jej bolo oznámené, že žalobca mal najskôr záujem garáž
zapísať výlučne do svojho vlastníctva, ktorá žiadosť mu bola zamietnutá a starosta obce N. jej tiežuviedol, že žiadal o prideliť súpisné číslo na garáž iba na svoje meno, o čom má svedčiť geometrický
plán č. 14/2019, ktorý dal vypracovať žalobca a pri novovzniknutej parc.č. 206/3 je uvedený ako vlastník
žalobca. Žalobca uvedené vo vyjadrení k odvolaniu poprel bez ďalšieho. Odvolaciemu súdu je známy

judikát R 48/1965, avšak je toho názoru, že správne súd prvej inštancie účelné využívanie nehnuteľnosti
hodnotil v širšom zmysle, aby v budúcnosti nedochádzalo k ďalším súdnym sporom, prihliadol pritom
na to, že nejde o vec pre život nevyhnutnú. Správanie žalobcu by nasvedčovalo ďalším konfliktom, čo
bolo preukázané aj zo svedeckej výpovede P., ktorá sa vyjadrila, že predmetná garáž je na jej pozemku,
približne 15-16 metrov od vstupnej brány od cesty, ktorý prístup využíva i ona na prístup k domu a so

žalobcom mali v minulosti konflikt, slovnú výmenu názorov, keď svojvoľne, bez súhlasu vstúpil na jej
pozemok, inak nie sú v kontakte. Ďalší konflikt vznikol tým, že žalobca podal na ňu trestné oznámenie, že
na pozemkoch stoja autá, fotil autá na jej pozemku a tieto poslal na políciu. Z dôvodu bezpečnosti si na
dom namontovali kamery, majú dieťa. Na plot od cesty dali clonu, aby im žalobca nenahliadal do dvora.
Neviesipredstaviť,žebyžalobcamalzriadenévecnébremenoachodildogaráže.Svojeautáparkujena
pozemku KNC parc.č. 206/3, čo je prístupová cesta do spornej garáže, nakoľko iné miesto na parkovanie

nemá. Pokiaľ žalobca tvrdil, že môže parkovať v hospodárskej budove za domom, svedkyňa poprela,
že by tam bola garáž, nakoľko tam majú kotolňu. Uviedla, že so žalobcom nie sú dobré skúsenosti,
nevie si prestaviť, že by jej robil prieky, ako iným ľuďom, keď žalobca má problémy so susedovcami pri
inom dome. Žalobca uviedol, že nepodával trestné oznámenie na svedkyňu, iba podnet na priestupkové
vyriešenie na PZ na neznámu osobu a svedkyni poslal list, aby neparkovala vozidlá tesne pred garážou.

Z vyjadrení žalovaných, ako aj svedeckej výpovede svedkyne P. je zrejmé, že žalovaná 2/ s vlastníčkou
pozemku dokážu spolu komunikovať, uzavrieť vzájomnú dohodu ohľadne užívania nehnuteľností, preto
bolo namieste urobiť výnimku zo záverov judikátu R 48/1965, a vec prikázať do výlučného vlastníctva
žalovanej 2/ (ako to zhodne navrhli žalované 1/ - 4/) a priorizovať riešenie, ktoré by minimalizovalo vznik
budúcich konfliktov.

10.Kvýškenáhradyzaspoluvlastníckepodielynazákladežalobcompredloženéhoznaleckéhoposudku
č. 8/2023 znalca Ing. Simonidesa žiadna sporová strana nemala výhrady, preto súd prvej inštancie
správne z neho vychádzal.

11. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa

§ 397 ods. 1 CSP potvrdil, spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, keď správne
vychádzal z čiastočného úspechu žalovaných.

12. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol s poukazom na § 396 ods.1 CSP, aplikujúc ustanovenie
§ 255 ods. 1 CSP, a úspešným žalovaným 1/ - 4/ priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)