Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 7, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 37Cb/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124391851
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:6124391851.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v spore žalobcu: Československá

obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava 811 02, IČO: 36 854 140, proti žalovanému
v 1. rade: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX/X,XXX XX F., žalovanému v 2. rade: G.
B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. C. I. J. XXX/X,XXX XX F. , obaja žalovaní zastúpení: FK admin,
s.r.o., so sídlom Ulica R. Jašíka 3005/1E, 871 01 Prievidza, IČO: 50 876 929, o zaplatenie 40.000,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1.rade, žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 40.000,- eur spolu s úrokom
vo výške 1.696,50 eur, s úrokom vo výške 10,03 % ročne zo sumy 40.000,- eur od 01.05.2024 do

zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,50 % ročne zo sumy 40.000,- eur od 01.05.2024
do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 193,25 eur, s tým,
že ich povinnosť zaniká v rozsahu plnenia poskytnutého na základe platobného rozkazu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Up/1654/2024 zo strany žalovaného v 1. rade spoločnosti BUILDERS
CORPORATION s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 7770/10A Bratislava - mestská časť Rača 831
06, IČO: 47884525.

II. Súd povoľuje žalovanému v 1. rade nárok žalobcu splácať v pravidelných mesačných splátkach
po 200,- eur mesačne so splatnosťou vždy k 30. dňu príslušného mesiaca počínajúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky riadne
a včas sa stáva splatným celý dlh a to ku dňu splatnosti riadne neuhradenej splátky.

III. Súd povoľuje žalovanému v 2. rade nárok žalobcu splácať v pravidelných mesačných splátkach
po 400,- eur mesačne so splatnosťou vždy k 30. dňu príslušného mesiaca počínajúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky riadne

a včas sa stáva splatným celý dlh a to ku dňu splatnosti riadne neuhradenej splátky.

IV. Žalobcovi sa proti žalovanému v 1. rade, žalovanému v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%, s tým, že ich povinnosť zaniká v rozsahu plnenia poskytnutého na základe
platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Up/1654/2024 zo strany žalovaného v 1.
rade spoločnosti BUILDERS CORPORATION s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 7770/10A Bratislava
- mestská časť Rača 831 06, IČO: 47884525.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi zaplatiť žalobcovi sumu 40.000,- eur spolu s úrokom 1.696,50 eur, s úrokom vo výške 10,03
% ročne zo sumy 40.00,- eur od 01.05.2024 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 18,50 %
ročne zo sumy 40.000,- eur od 01.05.2024 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnenímpohľadávkyvsume193,25eur.Žalobcažalobuodôvodniltým,žeČeskoslovenskáobchodnábanka,a.s.
(ďalej len „žalobca“ alebo „banka“) uzavrela s klientom: BUILDERS CORPORATION s.r.o., so sídlom:
G. K. X/X, XXX XX F., IČO: 47 884 525, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín,

oddiel: Sro, vložka č.: 30820/R (ďalej len „žalovaný 1/“) dňa 11.04.2019 Zmluvu o kontokorentnom
úvere č. 11397123P v znení Dodatku č. 1 zo dňa 13.05.2022 a Dodatku č. 2 zo dňa 08.03.2023 (ďalej
len „Úverová zmluva“). Na základe tejto Úverovej zmluvy poskytol žalobca žalovanému 1/ peňažné
prostriedky formou kontokorentného úveru do výšky úverového limitu 45 000,- EUR (na základe Dodatku
č. 1 bol úverový rámec znížený na sumu 40 000 EUR), s pohyblivou úrokovou sadzbou s prechodnou

fixáciou, pozostávajúcej z referenčnej úrokovej sadzby medzibankového peňažného trhu EURIBOR 1 –
mesačný a z marže (prirážky) v pevnej výške 6,20 % p.a. Úroková sadzba stanovená týmto dohodnutým
spôsobom je v danej výške platná vždy pre príslušné obdobie fixácie a môže sa meniť za podmienok
uvedených v Čl. II., ods. 1 a ods. 2 Úverovej zmluvy. V zmysle čl. II., ods.2 Úverovej zmluvy sa žalovaný
1/ zaviazal platiť úrok vypočítaný bankou z poskytnutých peňažných prostriedkov vždy v posledný deň
kalendárneho mesiaca a v deň konečnej splatnosti úveru. V zmysle čl. II., ods. 5 Úverovej zmluvy sa

žalovaný 1/ zaviazal akékoľvek peňažné čiastky splatné podľa Úverovej zmluvy zaplatiť žalobcovi v deň
ich splatnosti a v prípade omeškania s ich splatením sa zaviazal uhradiť žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 20 % p.a. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 30.04.2024, nakoľko žalovaný 1/
bol v omeškaní s úhradou záväzkov vyplývajúcich mu z Úverovej zmluvy. Žalobca týmto využil svoje
oprávnenie podľa bodu 17 písm. b) Úverových obchodných podmienok v spojení s bodom 16 písm. b)

UOP. Úver je zabezpečený ručením, na základe vyhlásenia ručiteľa: A. B., trvalý pobyt: C. D. E. XXX/
X, XXX XX F. D.. L., r.č.: XXXXXX/XXXX (ďalej len „žalovaný 2/“) a vyhlásenia ručiteľa: G. B., trvalý
pobyt: G. K. X/X, XXXXX F. D.. F., r.č.: XXXXXX/XXXX (ďalej len „žalovaný 3/“). Nakoľko žalovaný 1/
napriek výzve žalobcu zo dňa 02.05.2024 dlžnú sumu neuhradil, žalobca vyzval na zaplatenie dlžnej
sumy žalovaného 2/ a žalovaného 3/, a to listami zo dňa 19.08.2024. Napriek výzvam žalobcu nebola

pohľadávka žalobcu uhradená žiadnym zo subjektov povinných na úhradu, a to ani čiastočne. V zmysle
vyššie uvedených skutočností si žalobca v tomto spore uplatňuje: 1. nezaplatenú istinu úveru vo výške
40 000,00 EUR, 2. nezaplatený zmluvný úrok z omeškaných splátok istiny, vyčíslený k 30.04.2024, t.j.
ku dňu konečnej splatnosti úveru vo výške 1 696,50 EUR, 3. nezaplatené poplatky vo výške 193,25
EUR v zmysle čl. II ods. 6 Úverovej zmluvy a v zmysle Sadzobníka poplatkov žalobcu (uvedený v

poli „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“ – inak nejde zadať) vyčíslené k 30.04.2024, t.j. ku
dňu konečnej splatnosti úveru, 4. zmluvný úrok v zmysle Úverovej zmluvy aj po zosplatnení úveru,
t.j. 10,03 % p.a. z nezaplatenej istiny úveru 40 000,00 EUR od 01.05.2024 do zaplatenia, 5. úrok
z omeškania 18,50 % p.a. zo sumy 40 000,00 EUR od 01.05.2024 do zaplatenia, 6. trovy konania
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku. Vysvetlenie výšky požadovaného úroku: Podľa čl.

II., ods. 1 Úverovej zmluvy: „Úver je úročený pohyblivou úrokovou sadzbou s prechodnou fixáciou,
pozostávajúcej z referenčnej úrokovej sadzby medzibankového peňažného trhu EURIBOR 1 – mesačný
vo výške uvedenej v informačnej sieti REUTERS, prípadne v iných informačných médiách (Bloomberg),
a to vždy dva pracovné dni pred začiatkom príslušného obdobia fixácie, a marže (prirážky) v pevnej
výške 6,20 % p.a. Úroková sadzba dohodnutá týmto spôsobom je v danej výške platná vždy pre

príslušnéobdobiefixácie.“Podľačl.II.,ods.2Úverovejzmluvy„Prvéobdobiefixáciesazačínanajneskôr
pracovným dňom nasledujúcim po dni, v ktorom boli splnené podmienky čerpania stanovené Zmluvou
a končí v deň predchádzajúci poslednému pracovnému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Prvým
dňom po skončení prvého obdobia fixácie sa začína beh ďalších mesačných období fixácie, začínajúcich
vždy prvým dňom po skončení predchádzajúceho obdobia fixácie a končiacich v deň predchádzajúci

poslednému pracovnému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Posledné obdobie fixácie končí
dňom predchádzajúcim dňu konečnej splatnosti úveru. V prípade omeškania klienta so splácaním
trvajúcim po dni konečnej splatnosti úveru posledné obdobie fixácie pokračuje a trvá do úplného
splatenia všetkých záväzkov klienta vyplývajúcich zo Zmluvy.“ V zmysle citovaných ustanovení Úverovej
zmluvy je úroková sadzba, ktorú si žalobca uplatnil v návrhu na vydanie platobného rozkazu vo

výške 10,03 % p.a. a pozostáva zo súčtu: a) pohyblivej zložky sadzby vo výške 3,83 % p.a. a b)
pevnej zložky, marže (prirážky) vo výške 6,20 % p.a. Ako už žalobca uviedol v návrhu vyššie, úver
poskytnutý na základe Úverovej zmluvy bol z dôvodu porušovania zmluvných ustanovení zo strany
žalovaného 1/ vyhlásený za predčasne splatný (bol zosplatnený) k 30.04.2024. Z dôvodu zosplatnenia
úveru posledné obdobie fixácie pohyblivej zložky úrokovej sadzby neskončilo dňa 29.04.2024 (čo je

deň predchádzajúci poslednému pracovnému dňu kalendárnemu mesiaca), ale toto obdobie fixácie
pokračuje a trvá až do úplného splatenia všetkých záväzkov z Úverovej zmluvy (v zmysle čl. II.,
ods. 2 Úverovej zmluvy). Pre posledné obdobie fixácie úrokovej sadzby pred zosplatnením úveru sa
použila referenčná úroková sadzba medzibankového peňažného trhu EURIBOR 1 – mesačný, platnádva pracovné dni pred začiatkom ďalšieho obdobia fixácie (čl. II., ods. 1 Úverovej zmluvy), t.j. sadzba
platná k 26.03.2024 (keďže predposledné obdobie fixácie končilo 28.03.2024, t.j. v deň predchádzajúci
poslednému pracovnému dňu marca 2024, ktorým bol 29. marec 2024). K 26.03.2024 bola referenčná

úroková sadzba medzibankového peňažného trhu EURIBOR 1 – mesačný vo výške 3,83 % p.a. Nakoľko
k 30.04.2024 došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, pohyblivá časť úrokovej sadzby vo výške
3,83 % p.a. sa už nemenila a toto posledné obdobia zafixovania úrokovej sadzby pokračuje v zmysle
čl. II., ods. 2 Úverovej zmluvy až do úplného splatenia záväzkov z nej vyplývajúcich.Vysvetlenie výšky
požadovaného úroku z omeškania: Podľa ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka, odsek 1) a 2):

„Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si
splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania
nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej
republikynariadením.“Citovanénariadenievládyč.21/2013Z.z.uvádza,žesadzbaúrokovzomeškania
sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z
omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Žalovaný 1/ sa dostal do
omeškaniasosplácanímceléhodlhukdátumu01.05.2024.Potomtodátumebolnepretržitevomeškaní.
K dátumu 01.05.2024 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 4,50% ročne. Podľa ustanovenia §
3 odsek 6) písm. a) Zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov,

„Návrh nie je prípustný, ak sa uplatňuje dohodnutý úrok z omeškania vo výške, ktorá o viac ako päť
percentuálnych bodov presahuje výšku úroku z omeškania, ktorá by sa použila, ak by takáto dohoda
nebola.“ Na základe vyššie uvedených odsekov si žalobca uplatňuje úrok z omeškania vo výške 18,50%
ročne(9%+5%+4,50),atonapriekskutočnosti,ževúverovejzmluve,článokII.odsek5.,boldohodnutý
úrok z omeškania vo výške 20% p.a.

2. V spore bol vydaný dňa 14.10.2024 platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť voči žalovanému
v 1. rade spoločnosti BUILDERS CORPORATION s.r.o., so sídlom: A. Sládkoviča 4/4, 971 01 Prievidza,
IČO: 47 884 525. Žalovaní v 2 a 3. rade, v spore vedenom pred tunajším súdom označení ako žalovaní
v 1. a 2 rade, podali proti nemu odpor. Odpor odôvodnili tým, že uznávajú nárok žalobcu vo výške istiny.
avšak sa nestotožňujú sa s tým, že za príslušenstvo pohľadávky dlžníka majú ako ručitelia zodpovedať

rovnako, Rigidné ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších
predpisov nemožno aplikovať na fyzické osoby, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť a na rozdiel
od dlžníka ručia celým svojím majetkom. Nesúhlasia s výškou zmluvných úrokov a úrokov z omeškania,
ktoré ďaleko presahujú úroky, ktoré by ako fyzické osoby inak platili. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov „Výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi." Ručiteľský záväzok iná akcesorickú povahu a je
záväzkom existujúcim vedľa hlavného záväzku, ktorým je vzťah veriteľa a dlžníka. Primeranosť úrokov
vo väzbe na dobré mravy by mala platiť o to viac vo vzťahu k ručiteľovi, ktorý je druhotným subjektom
vo veriteľsko-dlžníckom vzťahu a nesie bremeno pôžičky, hoci prvotným dlžníkom nebol a nie je. (Nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. októbra 2019). Na základe uvedeného
považuje nároky žalobcu týkajúce sa príslušenstva istiny uvedené v návrhu na vydanie platobného
rozkazu za také, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
3. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním v rámci ktorého uviedol, že Žalovaný 2/ a žalovaný
3/ v podanom odpore uznávajú nárok žalobcu vo výške istiny, ale nestotožňujú sa s tým, že ako ručitelia

– fyzické osoby by mali zodpovedať za príslušenstvo pohľadávky rovnako ako žalovaný 1/. Dôvodia,
že ustanovenia Obchodného zákonníka nemožno aplikovať na fyzické osoby, ktoré nevykonávajú
podnikateľskúčinnosťanarozdieloddlžníkaručiacelýmsvojimmajetkom.Odkazujúnaustanovenie§3
ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. III. ÚS 47/2019 z 15. októbra 2019, podľa ktorého primeranosť úrokov vo väzbe na dobré mravy by

mala platiť o to viac vo vzťahu k ručiteľovi, ktorý je druhotným subjektom vo veriteľsko-dlžníckom vzťahu
a nesie bremeno pôžičky. hoci prvotným dlžníkom nebol a nie je. Žalobca sa s námietkou žalovaného 2/
a žalovaného 3/ nestotožňuje. Právnu úpravu ručenia v rámci Obchodného zákonníka možno považovať
za komplexnú, existujúcu paralelne popri taktiež ucelenej úprave ručenia obsiahnutej v Občianskom
zákonníku (§ 546 – 550 OZ). Záväzok ručiteľa voči veriteľovi vznikajúci z titulu ručenia je vo vzťahu

k hlavnému obligačnému vzťahu existujúcemu medzi veriteľom a dlžníkom vzťahom akcesorickým.
Akcesorita vyjadruje závislosť zabezpečovacieho záväzku od záväzku hlavného, to znamená, že vznik,
trvanie a povaha zabezpečovacieho záväzku sú priamo podmienené existenciou a povahou hlavného
(zaisťovaného) záväzku. Je nepochybné, že hlavný obligačný vzťah medzi veriteľom (žalobcom) adlžníkom (žalovaným 1/) vyplývajúci z Úverovej zmluvy je záväzkovým vzťahom uzatvoreným medzi
podnikateľmi a týka sa ich podnikateľskej činnosti. Ide teda o absolútny obchod v zmysle § 261
ods. 1 Obchodného zákonníka. Právne vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzku, ktorý je

absolútnym obchodom sa v celom rozsahu spravujú výlučne Obchodným zákonníkom. Žalobca si v
tejto súvislosti dovoľuje poukázať na ustanovenie § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, ktorý explicitne
ustanovuje: „Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov
v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako
aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k

cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.“ Z vyššie uvedených skutočností máme
jednoznačne za to, že vznik, trvanie a povaha ručenia vzniknutého na základe Vyhlásenia ručiteľa A.
B. zo dňa 11.04.2019, ktoré podpísal žalovaný 2/ a Vyhlásenia ručiteľa G. B. zo dňa 13.05.2022, ktoré
podpísal žalovaný 3/ sa riadi ustanovením § 303 a násl. Obchodného zákonníka a žalovaný 2/ ani
žalovaný 3/ nepožívajú status spotrebiteľov. Je pri tom irelevantné či žalovaný 2/ a žalovaný 3/ podpísali
predmetné ručiteľské vyhlásenia v pozícii konateľa žalovaného 1/ alebo v pozícii fyzickej osoby, ktorá

nebola konateľom žalovaného 1/, nakoľko ustanovenie § 303 a násl. Obchodného zákonníka nijako
nešpecifikuje ani neobmedzuje, že by ručenie mohla prevziať len fyzická osoba v určitej pozícii, či
funkcii. Žalobca si však na tomto mieste dovoľuje podotknúť, že tak žalovaný 2/ ako aj žalovaný 3/
boli v čase podpísania ručiteľského vyhlásenia konateľom a spoločníkom žalovaného 1/ a mali teda k
žalovanému 1/ ako obchodnej spoločnosti (spoločnosti BUILDERS CORPORATION s.r.o.) úzke väzby.

Tieto skutočnosti sú zrejmé z výpisu z obchodného registra žalovaného 1/. V tejto súvislosti žalobca
poukazuje aj na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.01. 2018, sp. zn. II. ÚS
1/2018Žalobca má za to, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu dostatočne zdôvodnil výšku
požadovaných úrokov ako aj výšku požadovaných úrokov z omeškania, preto odmietame tvrdenia
žalovaného 2/ a žalovaného 3/, že výška úrokov z omeškania je neprimeraná, resp., že je v rozpore

s dobrými mravmi. Naopak, máme za to, že výška žalobcom požadovaných úrokov a úrokov z
omeškania je plne v súlade so zákonom, pričom požadované úroky z omeškania nedosahujú ani výšku
dohodnutú v Úverovej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ (čl. II ods. 5 Úverovej
zmluvy ustanovuje sadzbu úroku z omeškania vo výške 20 % p.a., kým žalobca v návrhu na vydanie
platobného rozkazu požadoval zaplatenie úroku z omeškania vo výške 18,50 % p.a.). Žalovaný 2/

a žalovaný 3/ nijako neodôvodnili z akého dôvodu považujú žalobcom požadované úroky a úroky
z omeškania za neprimerané, resp. v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca poskytol žalovanému 1/
podnikateľský kontokorentný úver s pôvodnou úrokovou sadzbou 6,20 % ročne, ktorá sa zvýšila na
úroveň 10,03 % p.a. až v dôsledku zvýšenia pohyblivej zložky úrokovej sadzby EURIBOR 1 – mesačný
z 0% p.a. na 3,83 %p.a., k čomu zase došlo v dôsledku zvyšovania úrokových sadzieb Európskou

centrálnou bankou v súvislosti s nárastom inflácie. Žalobca je bankou a takáto výška úrokovej sadzby
za poskytnutý úver, ako aj výška úrokovej sadzby úroku z omeškania v prípade nesplácania úveru
je Slovenskej republike obvyklá, zodpovedá aktuálnym trhovým podmienkam, kreditnej bonite klienta
a je porovnateľná s úrokovou sadzbou, za ktorú poskytujú úvery v rovnakom segmente iné B. E. na
Slovensku. S poskytnutím úveru je spojené riziko, ktoré znáša banka a tomu zodpovedá aj cena úveru.

Napokon tomu, že toto riziko je odôvodnené, zodpovedá aj skutočnosť, že úvery poskytnuté žalobcom
žalovanému 1/ zlyhali. Máme tiež za to, že nález Ústavného súdu, na ktorý poukázali v odpore žalovaný
2/ a žalovaný 3/ nie je v tomto prípade aplikovateľný, nakoľko v konaní, o ktorom rozhodoval Ústavný súd
išlo o duplicitu nároku na úrok z omeškania popri uplatnení zmenkového úroku, ktorý už bol právoplatne
priznaný v zmenkovom konaní.

4. Žalovaní sa k vyjadreniu žalobcu ďalej už nevyjadrili.
5. Súd na rozhodnutie o podanej žalobe nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil v neprítomnosti žalobcu,
ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a pojednávania sa nezúčastnil. Pojednávanie súd
uskutočnil za prítomnosti zástupcu žalovaných.
6.1Zástupcažalovanýchnapojednávaníuviedol,žepovažujekonaniebánkvtomtokonkrétnomprípade

aj tohto žalobcu za akési obchádzanie zákona v tom zmysle, že aj keď sa poskytuje spoločnosti s
ručením obmedzeným, banky si vyžadujú ručenie neobmedzené a to prostredníctvo fyzických osôb
ktoré tvoria programy týchto spoločností. Chce tiež poukázať na to, že táto konkrétna pôžička bola
poskytnutá v tiesni ako aj vyplýva zo samotnej zmluvy o úvere, kde poskytnutím a krytie rekordného
nedostatku peňažných prostriedkov z čoho už v čase uzatvárania zmluvy o úvere vyplývalo, že

dlžník je v zlej finančnej situácii. Uvedený prechodný nedostatok peňažných prostriedkov sa dlžníkovi
nepodaril prekonať, čoho dôsledkom bol predaj spoločnosti s ručením obmedzeným a ručitelia tak
zodpovedajú za neschopnosť dlžníka dosahom na príjem z podnikania. Žalobca takýmto spôsobom
prenáša svoje vlastné podnikateľské riziko aj na fyzické osoby ktoré nie sú podnikateľmi. Takéto fyzickéosoby následne majú zodpovedať aj za príslušenstvo pohľadávky z podnikateľského úveru, ktoré sú
zjavne nevyvážené oproti úverom poskytovaných fyzickým osobám, čo považuje za rozporné s dobrými
mravmi a žiada súd preto zamietnuť príslušenstvo pohľadávky. Zároveň súd žiada v prípade vyhovenia

návrhu schváliť plný mier v splátkach ktoré bude zodpovedať nepriaznivej finančnej situácii žalovaných,
ktorísútakpovediacobeťounevydarenéhopodnikania.Žalovaníniesúvlastnícižiadnychnehnuteľností,
ani dokonca motorových vozidiel, ani iných hnuteľných vecí významnejšej hodnoty ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou.
6.2 V záverečnej reči zástupca žalovaných uviedol, že v konaní je teda nesporná istina, má však

za preukázané, že úroky sú podľa jeho názoru neakceptovateľné, nakoľko aj keď žalovaní v čase
podpisovania svojich ručiteľských vyhlásení pôsobili v podnikateľskom prostredí, v čase vyhlasovania
rozsudku s podnikateľským prostredím nemajú nič spoločného a sú to tak povediac obyčajné fyzické
osoby na ktoré žiada takýmto spôsobom aj nahliadať. Zároveň neúspešné podnikanie dlžníka
žalovaných dostalo do nepriaznivej finančnej situácie, ktorá súdu bola preukázania aj potvrdeniami o
ich príjmoch, čo súd žiada zohľadniť a to tým, že povolí rozsudkom plnenie v splátkach a to iba istiny

bez príslušenstva.
7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinami a to: zmluva o kontokorentnom úver č. 11397123P;
Dodatok č. 1 k zmluve kontokorentnom úver č. 11397123P; Dodatok č. 2 k zmluve kontokorentnom
úver č. 11397123P; úverové obchodné podmienky ČSOB; Oznámenie o zosplatnení úveru – výzva
na zaplatenie dlžnej čiastky; doručenka zo dňa 06.05.2024; Vyhlásenie ručiteľa zo dňa 11.04.2019;

Vyhlásenie ručiteľa zo dňa 13.05.2022; Výzva na zaplatenie žalovanému v 1. rade; doručenka o prevzatí
zo dňa 23.08.2024; Výzva na zaplatenie žalovanému v 2. rade; nedoručená zásielka zo dňa 21.08.2024;
prehľad čerpania úveru; prehľad úveru; tabuľka EURIBORU; Platobný rozkaz Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 36Up/1654/2024; doložka právoplatnosti a vykonateľnosti voči žalovanému v 1 rade,
Potvrdenie o pracovnom príjme pracovníka; Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške dôchodku.

8.1 Na základe vykonaného dokazovania a nesporných skutočností medzi stranami súd zistil
na rozhodnutie o žalobe nasledovný podstatný skutkový stav: Medzi žalobcom ako veriteľom
a poskytovateľom úveru a spoločnosťou BUILDERS CORPORATION s.r.o. ako dlžníkom bola dňa
11.04.2019 uzatvorená zmluva o kontokorentnom úvere č. 11397123P na základe ktorej žalobca
poskytoval spoločnosti BUILDERS CORPORATION s.r.o. úver vo výške 45.000,- eur. Medzi

stranami bol dohodnutý pohyblivý úrok v súvislosti s poskytnutím úveru vo výške súčtu referenčnej
úrokovej sadzby EURIOR a marže v pevnej výške 6,20 % ročne, úrok z omeškania vo výške 20
% ročne a strany si dohodli, že vzájomné práva a povinnosti sa riadia predmetnou zmluvou o
úvere a Všeobecnými úverovými podmienkami Československej obchodnej banky, a.s. a Úverovými
obchodnými podmienkami ČSOB, a.s.. Dlžník sa zaviazal uvedenou zmluvou splácať úver. Oznámením

zo dňa 02.05.2024 žalobca oznámil dlžníkovi, že nakoľko bol už opakovane niekoľkokrát písomne
vyzvaný, aby bez meškania zaplatil dlžnú čiastku, ktorá vznikla neuhradením splatných záväzkov
zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. 11397123P uzatvorenej dňa 11.04.2019, vo výške 41.905,31
eur vrátane príslušenstva, predmetný záväzok sa stal 30.04.2024 splatným v súlade s úverovými
podmienkami. Zároveň bol dlžník vyzvaný na zaplatenej celej dlžnej čiastky najneskôr do 12.05.2024.

8.2 Žalovaný v 1. rade dňa 11.04.2019 a žalovaný v 2. rade dňa 13.05.2019 urobili vyhlásenie,
označené ako vyhlásenie ručiteľa, ktorým vyhlásili, že v zmysle § 303 a nasledujúcich ustanovení
Obchodného zákonníka v platnom znení ručia za včasné a riadne uspokojenie pohľadávok spoločnosti
Československá obchodná banka, a.s. voči dlžníkovi BUILDERS CORPORATION s.r.o. ak dlžník
nesplní riadne a včas svoje peňažné záväzky voči banke vyplývajúce zo zmluvy o kontokorentnom úvere

č. 11397123P uzatvorenej dňa 11.04.2019 vo výške 45.000,- eur.
8.3 M. N. E., G. žalobca vyzval žalovaného v 1. rade výzvou zo dňa 19.08.2024 na zaplatenie dlžnej
sumy s poukazom na jeho ručiteľský záväzok v zmysle § 303 Obchodného zákonníka, s poukazom
na vyhlásenie splatnosti dňa 30.04.2024 všetkých pohľadávok zo zmluvy o kontokorentnom úvere č.
11397123P uzatvorenej dňa 11.04.2019 a s poukazom na skutočnosť, že dlžník si svoj záväzok nesplnil.

Uvedená výzva bola žalovanému v 1. rade doručená dňa 23.08.2024.
8.4 M. N. E., G. žalobca vyzval žalovaného v 2. rade výzvou zo dňa 19.08.2024 na zaplatenie dlžnej
sumy s poukazom na jeho ručiteľský záväzok v zmysle § 303 Obchodného zákonníka, s poukazom
na vyhlásenie splatnosti dňa 30.04.2024 všetkých pohľadávok zo zmluvy o kontokorentnom úvere
č. 11397123P uzatvorenej dňa 11.04.2019 a s poukazom na skutočnosť, že dlžník si svoj záväzok

nesplnil. Uvedená výzva nebola žalovanému v 2. rade riadne doručená, nakoľko si ju žalovaný na adrese
uvedenej na ručiteľskom vyhlásení neprevzal.
8.5 Konateľom a spoločníkom spoločnosti BUILDERS CORPORATION s.r.o. boli pôvodne žalovaný
v 1. rade aj žalovaný v 2. rade.8.6 Žalovaní nie sú vlastníkmi žiadnej nehnuteľnosti ani hnuteľnej veci väčšej nominálnej hodnoty.
Žalovanýv1.radejestarobnýmdôchodcom,poberástarobnýdôchodokvovýške498,10euravdovecký
dôchodok vo výške 107,50 eur. Žalovaný v 2. rade je zamestnaný, pričom jeho celkovým čistý príjem

za obdobie posledného roka je 246,43 eur.
9.1 Súd na rozhodnutie o uplatnenom nároku použil nasledovné právne predpisy: Podľa § 261 odsek
1 Obchodného zákonníka, zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov táto časť zákona
upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky
okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

9.2 Podľa § 261 odsek 6 písmeno d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476),
zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o
prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení
akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom
účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

9.3 Podľa § 261 odsek 7 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli
prizabezpečeníplneniazáväzkovvzáväzkovýchvzťahoch,ktorésaspravujútoutočasťouzákonapodľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
9.4 Podľa § 324 odsek 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

9.5 Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
9.6 Podľa § 306 odsek 1 Obchodné zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od
ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ
písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné,

že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
9.7 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9.8 Podľa § 502 odsek 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

9.9Podľa§503odsek1Obchodnéhozákonníkazáväzokplatiťúrokyjesplatnýspolusozáväzkomvrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
9.10 Podľa § 503 odsek 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v

splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
9.11 Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.

9.12 Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“, skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
9.13 Podľa § 153 odsek 1CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania.
10. Na základe vykonaného dokazovania aplikáciou vyššie uvedených právnych predpisov súd spor
posúdil nasledovne: Žalobca uzatvoril so spoločnosťou BUILDERS CORPORATION s.r.o. zmluvu
o úvere, na základe ktorej poskytol uvedenej spoločnosti BUILDERS CORPORATION s.r.o., úver.
Predmetná úverová zmluva bola uzatvorená medzi dvomi podnikateľskými subjektmi a vzhľadom na

túto okolnosť, ako aj predmet zmluvy, samotný zmluvný typ (§ 261 odsek 6 písmeno d) Obchodného
zákonníka – absolútne obchodné vzťahy), je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka. O povinnosti dlžníka spoločnosti BUILDERS CORPORATION s.r.o. už bolo právoplatne
rozhodnuté platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Up/1654/2024 zo dňa14.10.2024. Úver bol platne zabezpečený ručiteľským záväzkom žalovaného v 1. rade a žalovaného
v 2. rade, ktorý vzhľadom na dikciu § 262 odsek 2 Obchodného zákonníka rovnako podlieha režimu
Obchodného zákonníka, ide o akcesorický právny vzťah k hlavnému právnemu vzťahu, na ktorý sa

vzťahujerovnakýprávnyrežim. Žalovaníbolivyzvanínasplneniesvojhoručiteľskéhozáväzku,nokjeho
dobrovoľnému plneniu nedošlo. Dôvodnosť, ako aj samotná výška nároku vo vzťahu k pôvodnej zmluve
o úvere v uvedenom prípade medzi stranami nebola sporná.
11. V uvedenom spore si žalobca uplatňuje nárok voči ručiteľom, žalovaným, ktorí sa zaviazali
uspokojiť jeho pohľadávku, ak ju neuspokojí sám dlžník. Žalobca poskytol spoločnosti BUILDERS

CORPORATION s.r.o. úver. Žalovaný v 1. rade ako aj žalovaný v 2. rade ako ručiteľ písomne vyhlásili
v zmysle § 303 Obchodné zákonníka, že žalobcu ako veriteľa uspokoja, ak dlžník nesplní voči nemu
svoj záväzok. Uvedené je jednoznačne preukázané predloženou zmluvou a ručiteľským vyhlásením
žalovaných, vzťahujúceho sa k predloženej zmluve o úvere. Ručenie predstavuje právny pomer medzi
ručiteľom, obsahom ktorého je záväzok, že ak dlžník voči veriteľovi nesplní svoj záväzok, uspokojí ho
ručiteľ. Na vznik ručiteľského záväzku sa nevyžaduje žiadny úkon dlžníka (napr. súhlas). Na základe

uvedeného je ručenie právnym vzťahom medzi veriteľom a ručiteľom. Jeho podstatou (obsahom) je
sľub ručiteľa, že uspokojí veriteľa, ak dlžník svoj dlh nesplní. Zároveň je potrebná aj akceptácia (hoci
aj neformálna, faktická) veriteľa, že tento sľub prijíma; bez nej nemôže byť ručenie voči nemu účinné.
Akceptácia veriteľa môže byť prezumovaná. Aj prax sa spravidla uberá tým smerom, že ručenie sa
viaže na dohodu medzi veriteľom a ručiteľom. Vyhlásenie ručiteľa môže byť súčasťou zmluvy o ručení

resp. môže byť na samostatnej listine, tak ako je to v uvedenom prípade, no za predpokladu, že spĺňa
požiadavku písomnej formy, ktorá je pre vyhlásenie ručiteľa obligatórna. Povahu ručiteľského záväzku
charakterizuje vzťah ručiteľského záväzku a hlavného záväzku, ktorý určuje akcesorita a subsidiarita.
Ručiteľský záväzok je akcesorický, t.j. vedľajší, závislý čo do svojho vzniku, zániku, platnosti a spravidla
aj obsahu od záväzku medzi dlžníkom a veriteľom, ktorý je hlavný, určujúci. Ručiteľský záväzok je

záväzkom subsidiárnym, lebo povinnosť ručiteľa splniť záväzok má vo vzťahu k primárnej povinnosti
dlžníka podpornú povahu. Ručiteľ je povinný plniť až vtedy, keď dlžník nesplnil svoj splatný záväzok
napriek písomnej výzve veriteľa, aby plnil. Ručiteľ tu vystupuje ako náhradný dlžník. Medzi dlžníkom a
ručiteľom nie je vzťah solidarity.
12. Ručiteľovo vyhlásenie musí spĺňať formálne aj obsahové náležitosti. Z hľadiska formy musí byť

dodržaná písomná forma, ktorá je podmienkou platnosti vyhlásenia. Vyhlásenie je jednostranným
právnym úkonom toho, kto ručenie ponúka, a preto musí spĺňať aj všetky všeobecné požiadavky na
platnosť právneho úkonu. Z hľadiska obsahu musí preto vyhlásenie obsahovať určenie dlžníka, veriteľa
a ručiteľa tak, aby nevznikla pochybnosť, o ktoré osoby ide. Z vyhlásenia musí byť tiež zrejmé, o aký
záväzok ide, teda ktorý záväzok má byť zabezpečený ručením. Dôležitá je jeho presná identifikácia

z hľadiska jeho obsahu a rozsahu, ale aj právneho dôvodu. Môže ísť o rôzne spôsoby identifikácie,
napríklad konkrétnym určením výšky záväzku, za ktorý sa ručenie preberá, prípadne odkazom na
zmluvu alebo inú listinu, v ktorej je záväzok jednoznačne identifikovaný. Určitosť ručiteľského vyhlásenia
posudzuje súd. Najvyšší súd Českej republiky ako určité akceptoval ručiteľské vyhlásenie, podľa ktorého
sa ručiteľ zaviazal uhradiť "všetky finančné záväzky dlžníka, ktoré vznikli na základe konkrétnej úverovej

zmluvy", a uznal, že takéto vyhlásenie sa vzťahuje na všetky finančné záväzky dlžníka voči veriteľovi,
ktoré pre neho vyplynú z úverovej zmluvy, ako aj na záväzky, ktoré vzniknú v budúcnosti (§ 304 ods. 2
OBZ),napríkladpriodstúpeníodúverovejzmluvy(rozsudokNajvyššiehosúduČRz9.februára2000,sp.
zn. 32 Cdo 2384/98, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28. mája 2008, sp. zn. 32 Odo 629/2006).
Zákon tiež vyžaduje, aby vyhlásenie celkom jednoznačne obsahovalo záväzok ručiteľa, že ak dlžník svoj

záväzok nesplní, splní ho veriteľovi ručiteľ. Splnenie tejto požiadavky je prvoradé v tom zmysle, že je
nevyhnutné, aby úmysel ručiteľa prijať na seba ručiteľský záväzok bol celkom jednoznačný.
13. V zmysle uvedeného súd posudzoval aj záväzok žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade
ako ručiteľa, pričom dospel k záveru, že tento je možné považovať za platný. Žalovaný v 1. rade ako
aj žalovaný v 2. rade ako ručiteľ písomne vyhlásil, že v prípade, ak dlžník nezaplatí svoje peňažné

záväzky voči žalobcovi, riadne a včas, zaplatí pohľadávku žalobcovi za dlžníka ručiteľ. Vo vyhlásení
sú jednoznačne a nezameniteľne identifikovaní ako veriteľ (žalobca), dlžník (spoločnosť BUILDERS
CORPORATION s.r.o.) tak aj ručitelia (žalovaní). Predmetom zabezpečenia je záväzok zo zmluvy o
úvere, ktorý je hlavným záväzkovým vzťahom, od ktorého sa následne bude odvíjať aj akcesorický
záväzkový vzťah, ručiteľský.

14. Žalovaný v 1. rade, tak aj žalovaný v 2. rade mal v čase ručiteľského vyhlásenia postavenie
v spoločnosti dlžníka spoločníka ako aj postavenie konateľa. Obrana žalovaných v spore vyplýva
z ich aktuálneho postavenia, kedy im zanikla akákoľvek spojitosť medzi pôvodným dlžníkom, nakoľko
aktuálne zanikla ich majetková aj výkonná účasť v spoločnosti dlžníka a s podnikateľskou aktivitoudlžníka už nie sú v žiadnom spojení, uvedené preto žiadajú zohľadniť v časti úrokov a úrokov
z omeškania, pričom istinu ako nárok žalobcu voči nim uznávajú. Súd v prvom rade uvádza, že ak
žalovaní uznávajú nárok žalobcu na istinu, zo zákona má žalobca nárok aj na jej príslušenstvo. Žalovaní

ako ručitelia sa zaviazali na úhradu všetkých záväzkov dlžníka zo zmluvy o úvere t. zn. nie iba čisto,
výlučne istiny, ale aj príslušenstva istiny t. j. aj úrokov, úrokov z omeškania, nákladov spojených
s uplatňovaním pohľadávky. Uvedené jednoznačne vyplýva z ručiteľského vyhlásenia kde pri oboch
žalovaných sa na prvej strane nad článkom I. pri definícii zabezpečovanej pohľadávky uvádza: „....
vyplývajúce zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 11397123P v znení prípadných dodatkov uzavretej

medzi Bankou a Dlžníkom dňa 11.04.2019 vo výške 45,000,- eur vrátane príslušenstva, poplatkov,
výdajov a zmluvných sankcií (to všetko ďalej len „zabezpečované pohľadávky“). Uvedené vyhlásenie
nebolo nejak časovo ohraničené t. j. len do obdobia pôsobenia žalovaných v podnikateľskom prostredí,
preto ani obrana žalovaných v tej časti, v rámci ktorej sa bránia tým, že aktuálne v podnikateľskom
prostredí nepôsobia ale sú už len „obyčajné fyzické osoby“ nie je dôvodná a nie je možné na ňu
ani z uvedeného dôvodu prihliadať. Zánikom ich majetkovej účasti resp. zánikom ich funkcie ako

člena štatutárneho orgánu pôvodného dlžníka (obom žalovaným funkcia konateľa v spoločnosti dlžníka
zanikla) sa nič nemení na platnosti ich ručiteľského vyhlásenia, ktoré uskutočnili ako fyzické osoby,
bez viazanosti tohto vyhlásenia na ich pôsobenie v spoločnosti dlžníka /aj keď fakticky v tom čase
v tejto spoločnosti pôsobili/. Ručiteľské vyhlásenia zanikne iba v prípade ak dôjde k uspokojeniu veriteľa
teda plnením v celom rozsahu zabezpečenej pohľadávky či už zo strany pôvodného dlžníka či ručiteľa

samotného.
15. K obrane žalovaných, v rámci ktorej žalovaní sa bránil tým, že nesúhlasia s výškou zmluvných
úrokov a úrokov z omeškania, nakoľko tieto ďaleko presahujú úroky, ktoré by platili oni ako fyzické
osoby (zrejme pri rovnakom type úverového vzťahu so žalobcom), súd uvádza, že žalovaní opomínajú
jednu rozhodnú skutočnosť a to že nie im ako žalovaným, fyzickým osobám bol poskytnutý úver,

teda žalobca nebol v hlavnom zmluvnom vzťahu s nimi ako fyzickými osobami, ale s podnikateľom,
právnickou osobou, spoločnosťou BUILDERS CORPORATION s.r.o.. Preto výška úrokov, úrokov
z omeškania, poplatkov v súvislosti s poskytnutým úverom bola jednak vecou dohody uvedených
dvoch podnikateľských subjektov a jednak bola v inej výške ako v prípade ak by išlo o fyzické osoby,
nepodnikateľov, nakoľko tieto v zmluvnom vzťahu neboli. Ich postavenie je iné a vychádza práve z ich

dobrovoľného ručiteľského vyhlásenia, ku ktorému dobrovoľne pristúpili. Preto ak ručitelia prejavili vôľu
uspokojiť peňažný záväzok dlžníka s príslušenstvom, akceptovali aj výšku príslušenstva. Ručitelia
samozrejme môžu namietať v rámci obrany, že dohodnutá sadzba úroku a úroku z omeškania odporuje
dobrým mravom resp. zásadným poctivého obchodného styku, ale uvedené následne musí byť aj
v spore preukázané a predovšetkým musí vychádzať z porovnania obdobných obchodných právnych

vzťahov, obchodnej praxe, výšky zákonného úroku a podobne. Nič konkrétne však zo strany žalovaných
produkované v spore nebolo. Sami žalovaní len všeobecne uviedli, že podmienky poskytovania úverov
(vychádzajúc z výšky úrokov a úrokov z omeškania) v rámci podnikateľského prostredia sú iné ako pri
úveroch a úrokoch poskytovaných fyzickým osobám. Súd však považuje za úplne v poriadku nastavenie
podnikateľského prostredia kde obe strany podnikajú za účelom dosahovania zisku na inú úroveň ako

v prípade právnych vzťahov s fyzickými osobami, ktoré vstupujú do právneho vzťahu s podnikateľom na
inej úrovni. Preto rôzna úroveň úrokov a úrokov z omeškania pri poskytovaní úverov na podnikateľský
účel (ako bol uvedený prípad) a pri úveroch na súkromné účely nemôže byť sama o sebe v rozpore
s dobrými mravmi. Samotní žalovaní nepreukázali, že výška úrokov či úrokov z omeškania dohodnutá
medzi žalobcom a dlžníkom presahuje neprimerane obvyklú výšku úrokov v dobe ich dojednania

s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby poskytované pri obdobných finančných operáciách opäť
so zohľadnením rovnakých typov subjektov. Konkrétne údaje a teda tvrdenia o možnom prekročení
úročenia až k možnosti ich vyhlásenia v určitej časti za v rozpore s dobrými mravmi zo strany žalovaných
absentovali predovšetkým zrejme aj preto, že ich obrana poukazovala na rôznosť úročenia v rôznych
typoch prostredia (podnikateľské, nepodnikateľské) čo však súd samé o sebe ako už bolo vyššie

uvedené v rozpore s dobrými mravmi, či poctivým obchodným stykom nepovažuje. Preto obranu
žalovaných súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny vo výške 40.000,-
eur, pričom táto časť nároku žalobcu bola uznaná aj zo strany žalovaných. Súd zároveň priznal
žalobcovi nárok na úrok a to v súlade s § 497 Obchodného zákonníka v spojení s § 503 odsek 3

Obchodného zákonníka v zmysle ktorých sa dlžník pri poskytnutí úveru zaväzuje poskytnutí prostriedky
veriteľovi vrátiť a zaplatiť úroky. Spôsob úročenia bol dohodnutý medzi žalobcom a dlžníkom v zmluve
o úvere tak, že úver je úročený pohyblivou úrokovou sadzbou s prechodnou fixáciou, pozostávajúcou
z referenčnej úrokovej sadzby medzibankového peňažného trhu EURIBOR 1 – mesačný vo výškeuvedenej v informačnej sieti REUTERS, prípadne v iných informačných médiách (Bloomberg), a to
vždy dva pracovné dni pred začiatkom príslušného obdobia fixácie, a marže (prirážky) v pevnej výške
6,20 % p.a. Úroková sadzba dohodnutá týmto spôsobom je v danej výške platná vždy pre príslušné

obdobie fixácie. Prvé obdobie fixácie sa začína najneskôr pracovným dňom nasledujúcim po dni, v
ktorom boli splnené podmienky čerpania stanovené Zmluvou a končí v deň predchádzajúci poslednému
pracovnému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Prvým dňom po skončení prvého obdobia
fixácie sa začína beh ďalších mesačných období fixácie, začínajúcich vždy prvým dňom po skončení
predchádzajúceho obdobia fixácie a končiacich v deň predchádzajúci poslednému pracovnému dňu

príslušného kalendárneho mesiaca. Posledné obdobie fixácie končí dňom predchádzajúcim dňu
konečnej splatnosti úveru. V prípade omeškania so splácaním trvajúcim po dni konečnej splatnosti
úveru posledné obdobie fixácie pokračuje a trvá do úplného splatenia všetkých záväzkov vyplývajúcich
zo Zmluvy. V uvedenej dohody je úroková sadzba, ktorú si žalobca dôvodne uplatnil vo výške 10,03
% p.a. a pozostáva zo súčtu: a) pohyblivej zložky sadzby vo výške 3,83 % p.a. a b) pevnej zložky,
marže (prirážky) vo výške 6,20 % p.a. Úver bol z dôvodu porušovania zmluvných ustanovení zo

strany dlžníka vyhlásený za predčasne splatný (bol zosplatnený) k 30.04.2024. Z dôvodu zosplatnenia
úveru posledné obdobie fixácie pohyblivej zložky úrokovej sadzby neskončilo dňa 29.04.2024 (čo je
deň predchádzajúci poslednému pracovnému dňu kalendárnemu mesiaca), ale toto obdobie fixácie
pokračuje a trvá až do úplného splatenia všetkých záväzkov z Úverovej zmluvy (v zmysle čl. II.,
ods. 2 Úverovej zmluvy). Pre posledné obdobie fixácie úrokovej sadzby pred zosplatnením úveru sa

použila referenčná úroková sadzba medzibankového peňažného trhu EURIBOR 1 – mesačný, platná
dva pracovné dni pred začiatkom ďalšieho obdobia fixácie (čl. II., ods. 1 Úverovej zmluvy), t.j. sadzba
platná k 26.03.2024 (keďže predposledné obdobie fixácie končilo 28.03.2024, t.j. v deň predchádzajúci
poslednému pracovnému dňu marca 2024, ktorým bol 29. marec 2024). K 26.03.2024 bola referenčná
úroková sadzba medzibankového peňažného trhu EURIBOR 1 – mesačný vo výške 3,83 % p.a. Nakoľko

k 30.04.2024 došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, pohyblivá časť úrokovej sadzby vo výške
3,83 % p.a. sa už nemenila a toto posledné obdobia zafixovania úrokovej sadzby pokračuje v zmysle
čl. II., ods. 2 Úverovej zmluvy až do úplného splatenia záväzkov z nej vyplývajúcich. Preto súd priznal
žalobcovi v súlade s dohodou medzi ním a dlžníkom a na základe nej vyčíslenia výšky úroku predmetnú
výšku úroku a sumu 1.696,50 eur, ktorá predstavuje jej vyčíslenie do vyhlásenia splatnosti úveru t. j.

do 30.04.2024.
17. Nakoľko sa žalovaní dostali do omeškania so svojím plnením, súd žalobcovi priznal aj úroky z
omeškania a to v zmysle § 369 odsek 2 Obchodného zákonníka v súlade s návrhom žalobcu vo výške
18,50 % ročne od 01.05.2024 až do zaplatenia. K výške úroku súd uvádza, že dohodnutá výška úroku
bola vo výške 20 %, pričom žalobca sa uvedený úrok uplatnil pod dohodnutú výšku úroku z omeškania.

Zároveň súd priznal žalobcovi nárok na náklady spojení s uplatnením pohľadávky v sume 193,50 eur,
ktoré žalovaní ako také nerozporovali.
18. Zároveň nakoľko o rovnakej povinnosti v rovnakej výške už bolo právoplatne rozhodnuté Okresným
súdom Banská Bystrica platobným rozkazom sp. zn. 36Up/1654/2024 zo dňa 14.10.2024 vo vzťahu
k pôvodnému dlžníkovi, spoločnosti BUILDERS CORPORATION s.r.o., súd uvedené zohľadnil aj vo

výrokurozsudkuatotak,ževrozsahuplneniaspoločnostiBUILDERSCORPORATIONs.r.o. nazáklade
platobnéhorozkazuOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.36Up/1654/2024zodňa14.10.2024zaniká
záväzok žalovaných.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Žalobca mal v spore plný úspech, preto mu súd, v zmysle § 255 ods. 1 CSP, priznal proti žalovanému

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Zároveň nakoľko o rovnakej povinnosti na náhradu
trov konania už bolo právoplatne rozhodnuté Okresným súdom Banská Bystrica platobným rozkazom
sp. zn. 36Up/1654/2024 zo dňa 14.10.2024 vo vzťahu k pôvodnému dlžníkovi, spoločnosti BUILDERS
CORPORATION s.r.o., súd uvedené zohľadnil aj vo výroku rozsudku a to tak, že v rozsahu plnenia
spoločnosti BUILDERS CORPORATION s.r.o. na základe platobného rozkazu Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. 36Up/1654/2024 zo dňa 14.10.2024 zaniká záväzok žalovaných. Podľa § 262 ods. 2
CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21.1 Podľa § 232 odsek 3 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

21.2 Podľa § 232 odsek 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
22. V zmysle § 232 ods. 3 CSP je určené prioritné pravidlo, že v prípade povinnosti uloženej súdom je
túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založenána úvahe súdu, pričom súd v súlade s § 232 odsek 4 CSP môže žalovanému určiť dlhšiu lehotu na
plnenieresp.môžeumožniťsplácaťžalovanémudlhvsplátkachvprípadevýnimočnýchaodôvodnených
prípadoch. Len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa

okolností daného prípadu, napr. podľa sociálnej a rodinnej situácie, zdravotného stavu osoby, ktorej sa
ukladá povinnosť, a pod.
23. Ak má súd za to, že v prejednávanom prípade je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo
určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená
zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na

povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie
lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť
v splátkach. (R 87/1966).
24. Súd v uvedenom prípade zobral do úvahy osobný stav žalovaných, vek žalovaných, majetkovú
a sociálnu situáciu žalovaných. Žalovaný v 1. rade je fyzická osoba, starobný dôchodca, vo veku 70
rokov, ktorý žije sám, je zároveň vdovcom. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti ani hnuteľnej veci

vyššejnominálnejhodnoty.Jedinýpríjemžalovanéhov1.radejestarobnýdôchodokvovýške498,10eur
a vdovský dôchodok vo výške 107,50 eur. Vychádzajúc z výšky istiny a príslušenstva, veku žalovaného,
jeho osobných a majetkových pomerov súd rozhodol o povolení splácať priznaný nárok žalobcu v
pravidelných mesačných splátkach po 200,- eur mesačne so splatnosťou vždy k 30. dňu príslušného
mesiaca počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade neuhradenia

čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva splatným celý dlh a to ku dňu splatnosti riadne neuhradenej
splátky. Súd má za to, že vzhľadom na vek a sociálne pomery žalovaného v 1. rade u neho nie je
možné predpokladať nejaký ďalší príjem a možnosť splácania priznaného nároku vo vyššom rozsahu.
Žalovaný v 2. rade je naproti tomu osoba v produktívnom veku, jeho bližšie osobné pomeru súdu nie
sú známe, majetkové pomery žalovaného sú preukázané iba v rozsahu čistého príjmu za posledných

12 mesiacov 246,43 eur, rovnako nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností ani hnuteľných vecí vyššej
majetkovej hodnoty. Súd povolil žalovanému v 2. rade nárok žalobcu splácať v pravidelných mesačných
splátkachpo400,-eurmesačnesosplatnosťouvždyk30.dňupríslušnéhomesiacapočínajúcmesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky riadne
a včas sa stáva splatným celý dlh a to ku dňu splatnosti riadne neuhradenej splátky. Súd v prípade

žalovaného zobral do úvahy jeho predovšetkým produktívny vek, pričom podľa názoru súdu v súčasnej
ekonomickej situácii je možné s vynaložením určitého úsilia zo strany žalovaného zabezpečiť si príjem
aj vo vyššej výške, a to zabezpečením si viacerých zamestnaní, vycestovaním za zamestnaním mimo
adresu súčasného bydliska resp. mimo územia Slovenskej republiky a to tak, aby mohol svoj záväzok
žalobcovi vo výške splátok 400,- eur mesačne aj žalobcovi reálne uhradiť. Súd vzal do úvahy aj výšku

istiny a aj keď aktuálny príjem žalovaného v 2. rade je minimálny, súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré mal preukázané. Nemal preukázanú nejakú nemožnosť zaradenia žalovaného v 2. rade do práce
ani nič podané, nejaký pracovný hendikap, zdravotnú nespôsobilosť, rodinnú situáciu, ktorá by mu
znemožňovala pracovať, preto vychádzal z možnosti žalovaného riadne pracovať pri ktorej sumu splátky
vo výške 400,- eur považuje za primeranú. V prípade nesplácania v určenom rozsahu žalovaní strácajú

výhodu splátok a ich záväzok sa stáva v celom rozsahu okamžite splatným.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanie.Odvolaniejemožnépodaťdo15dníododňadoručenia
prostredníctvomOkresnéhosúduTrenčínna KrajskýsúdvBanskejBystriciv2vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.