Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Daniel Ilavský
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/195/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324202217
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324202217.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudkýň: JUDr.
Janka Benkovičová a JUDr. Táňa Šefčíková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: B.,
narodený XX.XX.XXXX a C. narodená XX.XX.XXXX, toho času obe u otca, v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti matky: B. D., narodená
XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu E., F. G. XXX, toho času bytom H., I. X, v konaní zastúpená
splnomocnencom: Mgr. Helena Farkašová, adresa sídla Nové Zámky, Žerotínova bašta 1, a otca: F.
A., narodený XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu J. XXX, v konaní zastúpený splnomocnencom:
Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., adresa sídla Šaľa, Hlavná 6, o návrhu otca na
zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Galanta č,k, 12P/78/2024 – 105 z 3. októbra 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia majú
právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (výrok I.), matke uložil povinnosť prispievať na
výživu maloletého B. sumou 120,- eur mesačne a na maloletú C. sumou 100,- eur mesačne, u oboch
detí počnúc od 07.06.2024, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k
rukám otca maloletých detí (výrok II.), upravil styk matky s maloletými deťmi tak, že matka je oprávnená
stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do nedele do
17:00 hod. s tým, že maloleté deti si v stanovenom čase prevezme pred bydliskom otca a po ukončení
styku maloleté deti v určenom čase otcovi na tom istom mieste vráti (výrok III.), dlžné výživné za obdobie
od 07.06.2024 do 03.10.2024 na maloletého B. vo výške 456,- eur a na maloletú C. vo výške 380,-
eur povolil matke zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 40,- eur na každé maloleté dieťa
spolu s bežným výživným až do zaplatenia, počnúc od 03.10.2024 k rukám otca maloletých detí, pod
hrozbou straty výhody splátok (výrok IV.) a napokon rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného
súdu Galanta č.k. 19P/102/2017-65 zo dňa 01.03.2018 o úprave práv a povinností rodičov k maloletým
deťom (výrok V.).
1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 07.06.2024 sa otec
maloletých detí domáhal zmeny úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, a to tak, aby súd
zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca a matke uložil povinnosť platiť výživné na maloletého
B. vo výške 120,- eur mesačne a na maloletú C. vo výške 80,- eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa
toho ktorého dňa daného mesiaca vopred k rukám otca od podania návrhu a aby upravil styk matky
s maloletými deťmi dôvodiac, že maloleté deti začali na jeseň 2023 avizovať otcovi, že by chceli bývaťradšej u neho ako u matky a referovali otcovi, že matka začala častejšie popíjať alkohol. Následne
sa obaja rodičia dohodli, že sa maloleté deti presťahujú k otcovi a budú teda v jeho faktickej osobnej
starostlivosti s tým, že matka bude platiť otcovi výživné v sume 200,- eur mesačne a s deťmi sa bude
stretávať po dohode s otcom. Matka maloletých detí iniciovala faktickú zmenu pôvodného rozsudku a
dňa 20.10.2023 sa maloleté deti presťahovali k otcovi. Postupom času sa ustálil stav, že obe maloleté
deti sa s matkou stretávajú a aj u nej prespávajú každý druhý víkend (vždy v sobotu a nedeľu). Matka
začalaplatiťotcovivýživnénaobemaloletédeti(spoluvsume200,-eur),avšaktotovýživnéneuhrádzala
pravidelne, ale v ostatnom období sa jej platobná disciplína zlepšila a výživné uhrádza v zmysle ústnej
dohody z októbra 2023. Prídavky na deti poberá matka, avšak otcovi ich neposkytuje. Matka maloletých
detí s návrhom otca na zmenu zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti nesúhlasila.
Potvrdila síce tvrdenia otca, že maloleté deti sa 20.10.2023 presťahovali k otcovi na základe dohody
rodičov, avšak nebolo to z dôvodu, že by požívala alkoholické nápoje, ale z dôvodu, že v tom čase
nemala vytvorené vhodné bytové podmienky pre starostlivosť o maloleté deti a hľadala si podnájom.
Kolízny opatrovníkvzhľadomnavhodnejšiepodmienkynazabezpečenieriadnejstarostlivostiomaloleté
deti na strane otca, v konaní preukázanú jeho schopnosť riadne sa o maloleté deti postarať, ale aj
s prihliadnutím na v konaní vyjadrený názor maloletých detí navrhla návrhu otca na zmenu zverenia
maloletých detí, na úpravu rozsahu vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom, ako aj úpravu
styku matky s maloletými deťmi vyhovieť.
1.2. V konaní mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že maloleté deti pochádzajú z
partnerského vzťahu rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 19P/102/2017 - 65 zo dňa
01.03.2018 súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky
s tým, že maloleté deti budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia, otca zaviazal prispievať
na výživu maloletého B. výživným vo výške 100,- eur mesačne a na maloletú C. výživným vo výške 70,-
eur mesačne, ktoré je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a styk otca s maloletými
deťmi neupravil.
1.2.1 Uznesením č.k. 12P/78/2024 - 72 zo dňa 25.09.2024 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca maloletých detí, matke uložil povinnosť dočasne platiť
výživné na maloleté deti mesačne na každé sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona a styk upravil tak, že matka je oprávnená
stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do nedele
do 17:00 hod. Zároveň matke maloletých detí uložil povinnosť odovzdať maloleté deti do starostlivosti
otca maloletých detí.
1.2.2 V čase ostatného rozhodovania súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým
deťom (v roku 2018) mal maloletý B. dva roky, nachádzal sa v osobnej starostlivosti matky, ktorá mala
s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb spojené len bežné výdavky.
1.2.3 Maloletá C. mala 5 mesiacov, nachádzala sa v osobnej starostlivosti matky, ktorá mala s
uspokojovaním jej odôvodnených potrieb spojené len bežné výdavky.
1.2.4 Matka maloletých detí spolu s maloletým a svojím bratom K. D. bývala v trojizbovom rodinnom
dome, ktorého bola zároveň spoluvlastníčkou. Bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský
príspevok vo výške 213,20 eur a prídavky na dieťa vo výške 23,52 eur. Okrem týchto príjmov iné
príjmy nemala. V súvislosti s vedením domácnosti mala výdavky vo výške 240,- eur mesačne. S
uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb mala spojené len bežné výdavky. Okrem vyživovacej
povinnosti k maloletému B. a maloletej C. nemala inú vyživovaciu povinnosť.
1.2.5 Otec maloletých detí žil spolu so svojimi oboma rodičmi v ich 4-izbovom rodinnom dome. Bol
zamestnaný v spoločnosti C. L. K., A. K. J., kde dosahoval priemerný mesačný netto príjem vo výške
420,- eur a okrem týchto príjmov iné príjmy nemal.V súvislosti s vedením domácnosti mal výdavky vo
výške cca 210,- eur mesačne. S uspokojovaní svojich odôvodnených potrieb mal spojené len bežné
výdavky. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému B. a maloletej C. nemal inú vyživovaciu povinnosť.
1.2.6 V čase rozhodovania súdu prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom sa maloletý B.
nachádzal v osobnej starostlivosti otca, bol žiakom tretieho ročníka základnej školy VJM E., stravoval
sa v školskej jedálni (celoročné režijné náklady na stravu uhradila matka maloletých detí v septembri2024 v sume 25,- eur). Maloletý bol zdravý (navštevoval pediatričku M. C. N. v Trsticiach) a otec mal s
uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb spojené len bežné výdavky vo výške cca 185,- eur mesačne
(strava 100,- eur, ošatenie, obuv 40,- eur, hygiena 20,- eur, lieky a vitamínové doplnky 20,- eur, školské
potreby 5,- eur). Pri svojom výsluchu pred kolíznym opatrovníkom bez prítomnosti rodičov sa maloletý
vyjadril tak, že chce byť zverený do osobnej starostlivosti otca, kde má vytvorené lepšie podmienky, má
tam vlastnú izbu a otec sa mu viacej venuje ako mama. K mame by chcel chodiť raz za 2 alebo 3 týždne
len na 1 deň v sobotu alebo v nedeľu. U mami spáva v spálni s mamou a sestrou na jednej posteli,
prípadne v obývačke a mama na neho často kričí.
1.2.7 Maloletá C. sa nachádzala v osobnej starostlivosti matky, bola žiačkou 1. ročníka ZŠ v A. E.,
celoročné režijné náklady na stravu uhradila matka maloletých detí v septembri 2024 v sume 25,-Eur.
Maloletá bola zdravá ( navštevovala pediatričku M. C. N. v Trsticiach ) a otec mal s uspokojovaním
jej odôvodnených potrieb spojené len bežné výdavky vo výške cca 165,-Eur mesačne ( strava 80,- Eur,
ošatenie, obuv 40,- Eur, hygiena 20,- Eur, lieky a vitamínové doplnky 20,- Eur, školské potreby 5,- Eur).
Pri svojom výsluchu pred kolíznym opatrovníkom bez prítomnosti rodičov uviedla, že ku mame chce
chodiť rovnako ako B. a prespávať u nej tiež nechce, nakoľko tam nie je taká pohodlná posteľ ako u otca.
1.2.8 Matka bola slobodná, mala ukončené stredoškolské vzdelanie v učebnom odbore – cukrár
so záverečnou skúškou – výučný list. Žila so svojím partnerom a jeho troma maloletými deťmi v
prenajatomdvojizbovombyte.Od06.03.2024bolaSZČOspredmetompodnikania–skladové,pomocné
a prepravné služby v doprave, z ktorej činnosti dosahovala priemerný mesačný netto príjem vo výške
cca 800,- eur a poberala rodinné prídavky na 2 deti v sume 120,- eur mesačne. Okrem týchto príjmov iné
príjmy nemala. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému B. a maloletej C. inú vyživovaciu povinnosť
nemala.BolapodielovouspoluvlastníčkourodinnéhodomuvobciJ.avlastníčkouosobnéhomotorového
vozidla značky Fiat, rok výroby 2007. S uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb mala spojené
výdavky vo výške cca 749,- eur mesačne (bývanie 260,- eur, strava vo výške 150,- eur, hygiena
50,- eur, ošatenie a obuv 50,- eur, mobil 29,- eur, náklady spojené s dochádzkou do práce 60,- eur;
tabakové výrobky 150,- eur). S maloletými deťmi bola v pravidelnom kontakte, avšak na ich výživu
ničím neprispievala a rodinné prídavky, ktoré na maloleté deti poberala, údajne odkladala deťom na ich
sporiace účty.
1.2.9 Partner matky maloletých detí bol slobodný, od 06.03.2024 bol rovnako ako matka SZČO s
predmetom podnikania v oblasti prepravných služieb v doprave, z ktorej činnosti dosahoval priemerný
mesačný príjem vo výške 3.500,- eur až 4.000,- eur. Hnuteľný, prípadne nehnuteľný majetok väčšej
hodnoty nevlastnil. Bol otcom troch maloletých detí, ktoré mu boli na základe rozsudku súdu zverené
do osobnej starostlivosti.
1.2.10 Otec maloletých detí bol slobodný, mal ukončené stredoškolské vzdelanie v učebnom odbore
kuchár – čašník, so záverečnou skúškou – výučný list. Žil spolu s maloletými deťmi a svojimi rodičmi v ich
4-izbovom rodinnom dome, v ktorom každé z detí malo v nehnuteľnosti k dispozícii samostatnú detskú
izbu, kde malo vytvorený vlastný priestor pre svoje súkromie a prípravu na vyučovanie ako i priestor pre
pokojný spánok. Otec rodičom prispieval na náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti (zálohové platby
za elektrinu v sume 45,- eur, plyn 160,- eur, internet 12,- eur, TV 9,- eur, voda 330,- eur ročne, komunálny
odpad 30,- eur za osobu ročne, poistenie domácnosti 120,- eur ročne) sumou 330,- eur mesačne a
zároveň sa podieľal na nákladoch spojených s chodom domácnosti, stravy a hygienických potrieb. V
súvislosti s uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb mal spojené mesačné výdavky vo výške cca
793,- eur mesačne (bývanie 330,- eur, strava 250,- eur, hygiena 30,- eur, ošatenie a obuv 40,- eur,
mobil 60,- eur, životné poistenie 43,- eur, tabakové výrobky 40,- eur). Od 01.10.2009 bol zamestnaný na
základepracovnejzmluvyvspoločnostiC.L.K.A..A.sosídlomamiestomvýkonuprácevJ.,vpracovnej
pozícii – robotník, v 2-zmennej prevádzke, z ktorej činnosti dosahoval priemerný mesačný netto príjem
vo výške cca 1.100,- eur. Okrem tohto príjmu iný príjem nemal, majetok väčšej hodnoty nevlastnil a
okrem vyživovacej povinnosti k maloletému B. a maloletej C. nemal inú vyživovaciu povinnosť.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o výchove, výžive a úprave
styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa 2 ods. 2, § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“), § 26, § 43 ods. 1, § 24 ods. 5, § 28 ods. 1 a
ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a ods. 5, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“ a § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“ a dospel k záveru, že návrh otca nazmenu zverenia maloletých detí, úpravu rozsahu vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom a na
úpravu styku matky s maloletými deťmi je dôvodný.
1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že od posledného rozhodnutia súdu (rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 19P/102/2017 - 65 zo dňa
01.03.2018), ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, došlo k podstatnej zmene
pomerov na strane maloletých detí, ktoré sú od októbra 2023 so súhlasom matky v osobnej starostlivosti
otca, ktorý vykonáva faktickú starostlivosť o maloleté deti. Šetrením pomerov v domácnosti otca bolo
zistené, že táto starostlivosť je adekvátna k potrebám maloletých detí. Kolízny opatrovník šetrením zistil,
že maloleté deti sú v domácnosti otca etablované, zvyknuté na túto domácnosť a cítia sa tam bezpečne
a taktiež maloleté deti prejavili názor, že chcú naďalej ostať v rezidenčnej starostlivosti otca, do ktorého
starostlivosti boli dočasne zverené neodkladným opatrením súdu, nakoľko maloleté deti uviedli, že v
domácnostiotcaimjeposkytovanáväčšiapozornosťalepšiastarostlivosťakoumatky,ktoréskutočnosti
potvrdila aj správa kolízneho opatrovníka z prešetrených pomerov na strane účastníkov konania a
takisto aj vykonaný pohovor s maloletými deťmi. Maloleté deti pri pohovore uviedli, že matkou boli
inštruovanéakomajúpredkolíznymopatrovníkomvypovedať,pričomotecimuviedol,žebudezisťovaný
ich názor a majú povedať úprimne, čo cítia. Rešpektujúc potreby maloletých detí a vychádzajúc taktiež
z vyjadreného názoru maloletých detí pred kolíznym opatrovníkom, že chcú ostať v starostlivosti otca a
vzhľadom ku skutočnosti, že starostlivosť o maloleté deti zo strany otca je zabezpečovaná kontinuálne,
matka sa podieľala na výchove maloletých detí v čase, keď bola s nimi na styku, súd dospel k záveru,
že aktuálne je potrebné zmeniť pôvodné rozhodnutie, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej
starostlivosti matky, a teda zmeniť výchovné prostredie, ktoré bude u otca a maloleté deti zveriť do
osobnej starostlivosti otca. Zároveň súd rozhodol, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok.
1.5 Nakoľko došlo k zmene výchovného prostredia a vzhľadom ku skutočnosti, že matka maloletých
detí si neplnila vyživovaciu povinnosť, bolo potrebné rozhodnúť aj o výške výživného na maloleté deti zo
stranymatky.Súdprirozhodovaníovýškevýživnéhovychádzaljednakzvekumaloletýchdetí(B.8rokov
a 10 mesiacov a C. 7 rokov) a odôvodnených potrieb maloletých detí, jednak z možností, schopností
a majetkových pomerov matky ako výživou povinného rodiča, ktorému maloleté deti neboli zverené
do osobnej starostlivosti, a výživné zo strany matky maloletých detí určil na maloletého B. vo výške
120,- eur a na maloletú C. vo výške 100,- eur, ktorá výška výživného podľa názoru súdu zodpovedá
kritériám Zákona o rodine. Výživné súd určil v súlade s návrhom otca, počnúc dňom podania návrhu,
t.j. od 07.06.2024. Vzhľadom ku skutočnosti, že matka má len tieto dve vyživovacie povinnosti, tento
rok si otvorila živnosť, podľa vlastných tvrdení s priemerným mesačným príjmom vo výške 800,- eur,
súd vzal do úvahy skutočnosť, že maloleté deti sú vo všeobecnosti zdravé, ich potreby sú bežné, veku
primerané, pričom súd použil aj Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom (ďalej len „metodika“),
ktorá je platná pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti pre povinného rodiča, kedy súd v danom
prípade vychádzal pri určení výživného z príjmu matky vo výške 800,- eur a vekovej kategórie detí (dve
deti vo vekovej kategórii 6 až 9 rokov, ktoré navštevujú 1. stupeň základnej školy), pričom maloletý B.
má aktuálne 8 rokov a 10 mesiacov, navštevuje 3. ročník na základnej školy a maloletá C. má aktuálne
7 rokov, navštevuje 1. ročník základnej školy, čo pri deklarovanom príjme matky predstavuje výživné vo
výške 14 % z príjmu matky (800,- eur) na každé dieťa, čo je 112,- eur na každé maloleté dieťa, avšak
súd aj vzhľadom k tomu, že medzi maloletými deťmi je vekový rozdiel, určil výživné v sume 120,- eur
na maloletého B. a 100,- eur na maloletú C., pretože 14 % na jedno dieťa by bolo 112,- eur na každé
dieťa, t.j. spolu 224,- eur, a takto pri rozdielnej výške na každé dieťa je to spolu 220,- eur na obe deti.
Preto určené výživné na maloletého B. v sume 120,- eur mesačne a na maloletú C. vo výške 100,-
eur mesačne sa súdu javí ako adekvátne vzhľadom na vek a potreby maloletých detí. Takto ustálená
výška výživného podľa názoru súdu korešponduje aktuálnym potrebám maloletých detí a zodpovedá aj
kritériám Zákona o rodine.
1.6 Vzhľadom k tomu, že súd určil výživné na maloleté deti zo strany matky od podania návrhu, t.j. od
07.06.2024, matke vznikol dlh za obdobie od 07.06.2024 do 03.10.2024 na maloletého B. vo výške 456,-
eur [určené výživné 120,- eur mesačne, alikvotná časť za mesiac 6/2024 predstavuje 120,- eur : 30 dní =
4/deň x 24 dní, teda 96,- eur + 120,- eur x 3 mesiace (7/2024 až 9/2024) = 360,- eur], t. j. spolu 456,- eur
a dlh na maloletú C. vo výške 380,- eur [určené výživné 100,- eur mesačne, alikvotná časť za mesiac
6/2024 predstavuje 100,- eur : 30 dní = 3,33/deň x 24 dní, teda zaokrúhlene 80,- eur + 100,- eur x 3
mesiace (7/2024 až 9/2024) = 300,- eur], t. j. spolu 380,- eur, súd jej v súlade s ustanovením § 232 ods.
3 CSP povolil zaplatiť vzniknutý dlh v pravidelných mesačných splátkach po 40,- eur na každé maloletédieťa až do zaplatenia spolu s bežným výživným počnúc od 03.10.2024 k rukám otca maloletých detí pod
hrozbou straty výhody splátok, nakoľko podľa názoru súdu matka maloletých detí je schopná zaplatiť
tento dlh určenými splátkami spolu s bežným výživným bez ohrozenia vlastnej výživy.
1.7. Čo sa týka úpravy styku matky s maloletými deťmi, vzhľadom na aktuálnu situáciu v rodine, súd
považoval za vhodné upraviť styk matky s maloletými deťmi rovnako, ako bol upravený už neodkladným
opatrením a túto úpravu ponechať a prevziať do svojho rozhodnutia s tým, že do budúcnosti nie je
vylúčené, že styk môže byť rozšírený. Súd teda upravil styk matky s maloletými deťmi tak, že táto je
oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do
nedele do 17:00 hod. s tým, že maloleté deti si v stanovenom čase prevezme pred bydliskom otca a po
ukončení styku maloleté deti v určenom čase otcovi na tom istom mieste vráti.
1.8 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok
VI.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na § 52 CMP.
2. Rozsudok napadla odvolaním len matka, s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že na základe vykonaných
dôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniam(ookolnostiach,zaktorýchbolimaloletédetimatkou
odovzdané do starostlivosti otca a o požívaní alkoholických nápojov na strane matky), nesprávne
vyhodnotil pomery na strane otca, keď pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov zverí maloleté deti do
osobnej starostlivosti, nezohľadnil skutkovú okolnosť, že otec nemá zabezpečené vlastné bývanie, a to
či už v nehnuteľnosti, ktorú vlastní alebo si prenajíma, že súd prvej inštancie porušil právo matky na
spravodlivý proces, keď nevykonal matkou navrhované dôkazy na preukázanie skutkového stavu veci,
a to vypočutím O. P. – terajšieho partnera matky na skutočnosti ňou v konaní uvádzané a napokon,
že aj vec nesprávne právne posúdil, keď na základe zistených skutkových okolností dospel k záveru,
že na strane maloletých detí došlo k takej zmene pomerov, ktorá si odôvodňovala zmenu ostatného
rozhodnutia súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom.
3. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
4. Otec maloletých detí vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky taktiež navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť, keďže súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj
správne právne posúdil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne a zrozumiteľne aj odôvodnené.
Správny bol záver súdu prvej inštancie, že od októbra 2023 sa obe maloleté deti so súhlasom matky
nachádzajú v osobnej starostlivosti otca, ktorý vykonáva faktickú starostlivosť o maloleté deti, že obe deti
sú v domácnosti otca etablované a zvyknuté, cítia sa tam bezpečne a zároveň zhodne prejavili aj vlastný
názor, že chcú naďalej ostať bývať u otca, keďže uňho je im poskytovaná väčšia pozornosť a lepšia
starostlivosť ako u matky, že požívanie alkoholu zo strany matky bolo v konaní preukázané, že kolízny
opatrovník pri výsluchu detí postupoval štandardným a zákonným spôsobom, pričom svoje stanovisko
založil výlučne na objektívne zistených skutočnostiach, že bytové podmienky na strane otca umožňujú
riadnu výchovu maloletých detí, keďže každé z detí má v nehnuteľnosti k dispozícii samostatnú detskú
izbu, a tak priestor, či už pre svoje súkromie, alebo prípravu na vyučovanie, ako aj priestor pre pokojný
spánok. Že matka si pre deti vôbec nechodí, a tak nevyužíva právo na styk s deťmi napriek tomu, že
otec zakaždým deti pozitívne motivuje a pripravuje na stretnutia s matkou a že matka výživné prvýkrát
na deti uhradila až 20.11.2024 a aj to nie v plnej výške, keďže uhradila celkovo iba 200,- eur.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – matkou maloletých detí (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s
prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré
ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
matky maloletých detí nie je dôvodné.6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh otca na zmenu rozsudku Okresného súdu
Galanta č. k. 19P/102/2017 – 65 z 1. marca 2018 o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým
deťom, a to zmenu zverenia maloletých detí, úpravu rozsahu vyživovacej povinnosti matky k maloletým
deťom a úpravu styku matky s maloletými deťmi.
6.1 Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu matky maloletých detí, predmetom odvolacieho konania je
preskúmať, či súd prvej inštancie správne zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 19P/102/2017
– 65 z 1. marca 2018, a to tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia
majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, že matke uložil povinnosť prispievať na
výživu maloletého B. sumou 120,- eur mesačne a maloletej C. sumou 100,- eur mesačne, u oboch detí
počnúc od 07.06.2024, že upravil styk matky s maloletými deťmi a napokon matke maloletých detí uložil
povinnosť zročné výživné za obdobie od 07.06.2024 do 03.10.2024 na maloletého B. vo výške 456,-
eur a na maloletú C. vo výške 380,- eur zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 40,- eur spolu
s bežným výživným počnúc od 03.10.2024 k rukám otca maloletých detí a pod hrozbou straty výhody
zo splátok.
7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu (že od poslednej úpravy výkonu práv a
povinností rodičov k maloletým deťom došlo k podstatnej zmene v pomeroch na strane najmä maloletých
detíodôvodňujúcichzmenuostatnéhorozhodnutiasúduoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinností
k maloletým deťom, a to spôsobom uvedeným vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku). Práve pre
správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov
by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím
súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky maloletých
detí s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami
a podstatnými tvrdeniami účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými
sa nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací
súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
9. Pokiaľ ide o námietku matky o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa
26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo
zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,
a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
9.1 Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
9.2 Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh
(1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (2).
9.3 Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého a
o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
9.4 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o výkone rodičovských práv a
povinností nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje, abybolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom zmenia
okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie
je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na
to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu zverenia maloletého do osobnej
starostlivosti niektorému z rodičov alebo o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa
nebolo zverené do osobnej starostlivosti, si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene
pomerov a následne, či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku (napr. nestačí len úvaha súdu
o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, prípadne bolo určené v nesprávnej výške, alebo na
jeho plnenie bol zaviazaný nesprávny rodič). Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov
a rozhodoval by o zmene zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti rodičov alebo o zmene
výšky výživného, prípadne o zmene vyživovacej povinnosti toho-ktorého rodiča, išlo by vlastne o
neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Až na základe zmeny
pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho úkonu
rodičov (dohody), ktorú schvaľoval. Zmena pomerov môže byť odôvodnená, buď subjektívne –
okolnosťami na strane povinného, respektíve okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne
– vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou povinným nezavinená
strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, povinným
nezavinené jeho zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami, napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb
– u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák – 1. stupeň –
2. stupeň – stredná škola – vysoká škola), zmena majetkových pomerov a podobne. Až v prípade, ak
má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene osobnej starostlivosti
rodičov o maloleté dieťa alebo o zmene výšky vyživovacej povinnosti toho-ktorého rodiča.
9.5 Nakoľko v konaní z vykonaného dokazovania bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že od posledného rozhodovania súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom
došlo k zmene v osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti, keď v roku 2018 zabezpečovala
osobnú starostlivosť o maloleté deti matka, avšak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie odvolaním
napadnutým rozsudkom už osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečoval otec maloletých detí
(od novembra 2023), ako aj k zmene odôvodnených potrieb maloletých detí (maloleté deti sú viac
ako o 5 rokov staršie, navštevujú prvý stupeň základnej školy, v dôsledku čoho sú aj výdavky otca s
uspokojovaním ich odôvodnených potrieb vyššie, ako boli v roku 2018 výdavky matky), ale aj možností
a schopností rodičov prispievať na ich výživu (keď priemerný mesačný netto príjem matky stúpol o cca
600,- eur a priemerný mesačný netto príjem otca stúpol o cca 700,- eur), súd prvej inštancie dospel k
správnemu právnemu záveru o potrebe zmeny ostatného rozhodnutia súdu o zverení maloletých detí
do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, o určení rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému
maloleté deti neboli zverené do osobnej starostlivosti a úprave styku detí s rodičom, ktorému neboli
maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, a to postupom podľa § 26, § 24, § 62 ZR a § 121 CMP.
Neobstojí preto námietka matky o nesprávnom právnom posúdení veci – o nesprávnej aplikácii práve
citovaných zákonných ustanovení na prejednávanú vec.
9.6 Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že na strane otca
sú vytvorené vhodnejšie podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté deti, keďže v
domácnosti otca má každé z maloletých detí svoju detskú izbu, kde má vytvorený vlastný priestor pre
svoje súkromie, prípravu na vyučovanie ako aj priestor pre pokojný spánok, čo však neplatí na strane
matky, ktorá so svojím terajším partnerom obýva 2-izbový byt, v ktorom nepravidelne bývajú aj 3 deti jej
terajšieho partnera, pričom maloletý B. a maloletá C. v čase, keď sú u matky, spávajú v jednej posteli s
matkou, prípadne v obývacej miestnosti. Okrem toho aj podľa názoru maloletých detí (zisteného riadnym
zákonným spôsobom – ich výsluchom cestou kolízneho opatrovníka v neprítomnosti rodičov), tieto
preferujú osobnú starostlivosť zo strany otca, a to okrem iného aj z dôvodu, že tento im poskytuje oveľa
väčšiu pozornosť ako matka a v širšom rozsahu im umožňuje uspokojovať ich odôvodnené potreby.
10. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne zohľadnil nielen stabilitu budúceho výchovného
prostredia maloletých detí, keď podmienky na zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o maloleté
deti u otca vyhodnotil ako stabilnejšie ako u matky, ktorá už v minulosti v dôsledku neschopnosti
zabezpečiťriadnebývaniepremaloletédeti,bolanútenámaloletédetiodovzdaťdofaktickejstarostlivosti
otca, ale aj samotný výkon osobnej starostlivosti otca o maloleté deti, ktoré sa v domácnosti otca cítiabezpečne a otvorene prejavujú záujem zotrvať v jeho osobnej starostlivosti, ale aj z dôvodu, že podľa
ich vnímania je im zo strany otca poskytovaná väčšia pozornosť a všestranná starostlivosť akú im
poskytuje matka. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že z dokazovania nebolo možné žiadnym
spôsobom dospieť k záveru, že by maloleté deti boli zo strany otca manipulované, respektíve, že by
kolízny opatrovník nepravdivo informoval súd o zistených názoroch maloletých detí na toho-ktorého
zrodičov,prípadnenato,uktoréhozrodičovsiželajúbývaťazakýchdôvodovuprednostňujúpráveotca.
Neobstojí preto ani námietka matky o neobjektívnosti stanoviska kolízneho opatrovníka k prejednávanej
veci.
11. Nakoľko súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie o zmene osobnej starostlivosti o maloleté
deti na skutkových tvrdeniach otca maloletých detí, prípadne na skutkových tvrdeniach samotných
maloletých detí o tom, že matka maloletých detí požíva alkoholické nápoje, v dôsledku čoho by mala
byť diskvalifikovaná z možnosti o maloleté deti sa starať, neobstojí ani námietka matky o nesprávnosti
záveru súdu prvej inštancie o tom, že matka požíva alkoholické nápoje. Z odôvodnenia samotného
rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to vyhodnotenia výsledkov dokazovania (tu pozri bod 29 až bod 32
rozsudku) nevyplýva, že by súd prvej inštancie vyhodnotil skutkové tvrdenia otca a maloletých detí o
požívaní alkoholických nápojov na strane matky za preukázané. Nakoľko teda pre rozhodnutie súdu vo
veci nebolo podstatným, či matka požíva alkoholické nápoje, prípadne v akom rozsahu, súd správne v
záujme hospodárnosti konania nevykonal ani matkou navrhované dokazovanie výsluchom jej terajšieho
partnera pána O. P. za účelom preukázania pravdivosti jej skutkových tvrdení o tom, že alkoholické
nápoje nepožíva.
12. Obdobne neobstojí ani námietka matky, že súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť,
že matka sa po narodení sa maloletých detí o tieto riadne starala a nikto nemal žiadne pripomienky
k jej starostlivosti, nakoľko pre rozhodnutie súdu v tejto prejednávanej veci nebolo podstatným to, ako
matka zabezpečovala starostlivosť o deti po ich narodení, respektíve až do marca 2018, ale podstatným
bolo to, ako sa zmenil výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti zo strany toho-ktorého z rodičov
po ostatnej úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom rozsudkom Okresného súdu
Galanta č. k. 19P/102/2017 - 65 z 1. marca 2018. V tejto súvislosti potom odvolací súd zdôrazňuje,
že z vykonaného dokazovania bolo nesporne zistené, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
odvolaním napadnutým rozsudkom boli maloleté deti viac ako rok v osobnej starostlivosti otca, ktorý sa
o ne riadne staral a zabezpečoval uspokojovanie ich odôvodnených potrieb, a to aj napriek tomu, že
matka maloletých detí na ich výživu riadne neprispievala (hoci v zmysle § 62 ods. 1 ZR mala takúto
zákonnú vyživovaciu povinnosť) a otcovi nepoukazovala ani rodinné prídavky poskytované štátom na
zabezpečenie ich výživy.
13. Pokiaľ ide o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom, úpravu styku matky
s maloletými deťmi, ako aj povinnosť matky zaplatiť zročné výživné na maloleté deti za obdobie od
07.06.2024 do 03.10.2024, voči ktorým výrokom matka samostatné odvolacie námietky nevzniesla,
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v rozsudku opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov
jednotlivé skutkové zistenia uvedené v bodoch 1.2. až 1.2.10 tohto rozsudku urobil. Zistenia urobené
z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, obsahu výsluchov strán konania,
ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní. Hodnotenie jednotlivých dôkazov potom zodpovedá
pravidlám logického myslenia a všeobecnej skúsenosti. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý
by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného
postupu. Súd prvej inštancie správne zohľadniac osobné a majetkové pomery každého z rodičov, ich
možnosti a schopnosti prispievať na výživu maloletých detí (zohľadniac ich vek, dosiahnuté vzdelanie,
ich príjmy, ich vyživovacie povinnosti ich odôvodnené potreby a ich majetkové pomery a v neposlednom
rade aj zohľadniac rozsah osobnej starostlivosti o maloleté deti zo strany každého z rodičov) ako
aj odôvodnené potreby každého z maloletých detí samostatne (zohľadniac ich vek, zdravotný stav,
ich školské a mimoškolské aktivity a podobne) dospel k záveru o potrebe uloženia povinnosti matke
prispievať na výživu maloletého B. sumou 120,- eur mesačne a na výživu maloletej C. sumou 100,-
eur mesačne od 07.06.2024 s tým, že zročné výživné za obdobie od 07.06.2024 do 03.10.2024 na
maloletého B. vo výške 456,- eur a na maloletú C. vo výške 380,- eur je potrebné matke povoliť zaplatiť
v pravidelných mesačných splátkach po 40,- eur na každé maloleté dieťa spolu s bežným výživným až
do zaplatenia, a to pod hrozbou straty výhody zo splátok. Zároveň súd v záujme zachovania možnosti
rovnocennej výchovy maloletých detí aj zo strany matky, matke určil právo stretávať sa s maloletými
deťmi každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do nedele do 17:00 hod. s tým, žemaloleté deti si v stanovenom čase prevezme pred bydliskom otca a po ukončení stretnutia maloleté
deti v určenom čase otcovi na tom istom mieste vráti.
14. S ostatnými námietkami matky maloletých sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo
veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov,
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
15. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 CSP ako vecne správne
potvrdil, keďže súd prvej inštancie rozhodol správne aj o trovách konania.
16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP a súd
nezistilžiadneokolnosti,prektorébybolospravodlivéniektorémuzúčastníkovnáhradutrovodvolacieho
konania priznať.
17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.