Rozsudok · Rozhodnutie · Otvorené Súdy

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5T/24/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010289
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Polaček

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8114010289.47

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Polačka a prísediacich A. B.

a C. D. dňa 4.3.2025 na hlavnom pojednávaní v Prešove takto

r o z h o d o l :

obž. E. F.,

nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom G. H. XXX, I. C.,

j e v i n n ý, ž e

1. ako starosta obce G., uvedomujúc si, že v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších právnych predpisov obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných
príjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov, ako aj to, že podľa § 13 ods. 2 citovaného
zákona je povinný pri výkone svojej funkcie uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony,

zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia,
dňa 09.11.2010 v budove Základnej škody s materskou školou obce G. H. XXX, predstierajúc pred J. K.
J., ako riaditeľom tejto škody potrebu urgentnej úhrady nákladov za dodávky elektrickej energie, ktoré
bola povinná zaplatiť obec, vylákal takto od neho finančnú sumu 10 000 €, tak, že ten ako disponent
s bankovým účtom č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený pre Základnú školu s materskou školou G. L. M.
M., a. s., toho istého dňa osobne vybral v pobočke M. M., N.. C., J. H. X takto požadovanú sumu 10 000
€, ktorú mu aj odovzdal v hotovosti, pričom takto získané finančné prostriedky neboli následne použité
na deklarovaný účel pre obec G., ale pre osobné potreby obvineného, čím takto O. P. M. J. P. I. G. H.

XXX, IČO: 37877496 spôsobil škodu vo výške 10 000 €,

2. ako starosta obce G., uvedomujúc si, že v zmysle § 8 ods. 2, ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení v znení neskorších právnych predpisov majetok obce slúži na plnenie úloh obce
a možno ho použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce,
ako aj to, že podľa § 1 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci v znení neskorších právnych
predpisov, majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci, vrátane finančných prostriedkov, ako

aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré
nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto zákona
alebo osobitného predpisu, vrátane skutočnosti, že podľa § 17 ods. 1 zákona č. 145/1995 Z. z.
o správnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov sú poplatky príjmom štátneho rozpočtu,
rozpočtov vyšších územných celkov alebo rozpočtov obcí podľa toho, ktorý správny orgán vykonal
úkon alebo uskutočnil konanie, dňa 23.11.2010 v rámci telefonického rozhovoru s J. L., predstierajúc
potrebu úhrady správneho poplatku za vydanie individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných

hier prostredníctvom výherných prístrojov pre spoločnosť Bogi Games, s. r. o. so sídlom podnikania L.
P., Q. M. H. XX, vylákal od J. L. finančnú hotovosť vo výške 3 000 €, ktorú aj napriek tomu, že malapredstavovať príjem rozpočtu obce, nepoužil na ním deklarovaný účel, nevložil ju do pokladne obce,
prípadne na bankový účet obce, čím takto obci G. H. XX, IČO: 00327085 spôsobil škodu vo výške 3 000
€,

3. ako starosta obce G., vediac, že v zmysle § 8 ods. 2, ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších právnych predpisov majetok obce slúži na plnenie úloh obce a možno
po použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce, ako aj
to, že podľa § 17 ods. 2, ods. 4 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej

samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, obec môže použiť návratné zdroje financovania
len na úhradu kapitálových výdavkov, na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami
bežného rozpočtu v priebehu rozpočtového roka sa výnimočne môžu použiť tieto zdroje financovania
za podmienky, že budú splatené do konca rozpočtového roka z príjmov bežného rozpočtu, vrátane
skutočnosti, že obec môže vstupovať len do takých záväzkov vyplývajúcich z návratných zdrojov
financovania a záväzkov z investičných dodávateľských úverov, ktorých úhrada dlhodobo nenaruší

vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch, dňa 08.12.2010 v advokátskej kancelárii JUDr.
Jána Brandta, so sídlom C., Q. J. H. X, predstierajúc potrebu finančných prostriedkov pre obec G. na
realizáciu bližšie nešpecifikovaných projektov, uzatvoril v mene obce G. so spoločnosťou Anso Slovakia,
s. r. o., so sídlom podnikania C., Q. M. XX, v zastúpení jej konateľom R. S. T. zmluvu o pôžičke, ktorej
predmetom bola pôžička vo výške 10 000 €, ktorú sa zaviazal splatiť v lehote do 15.12.2010, rovnako

takýmto spôsobom, za rovnakých okolností a na tom istom mieste uzatvoril s uvedenou spoločnosťou
aj ďalšie zmluvy o pôžičkách, konkrétne dňa 12.05.2011 na sumu 13 300 €, ktorú sa zaviazal vrátiť
v lehote do 31.05.2011 a taktiež dňa 09.06.2011 na sumu 11 000 €, ktorú sa zaviazal vrátiť v lehote
do 21.06.2011, pričom takto získané finančné prostriedky, ktoré mu boli vyplatené pri podpise zmlúv
o pôžičke v hotovosti nepoužil obvinený na ním deklarovaný účel, pričom už v čase uzatvárania zmlúv

o pôžičkách vzhľadom na krátky časový horizont vrátenia predmetných pôžičiek, ako aj vzhľadom na
rozsah jeho predchádzajúcich záväzkov finančného charakteru vedel, že svoj záväzok z uvedených
pôžičiek nebude môcť splniť v dojednanej lehote a rozsahu, čím takto spoločnosti Anso Slovakia, s. r. o.,
so sídlom podnikania C., Q. M. XX, v zastúpení jej konateľom R. S. T. spôsobil škodu vo výške 34 300 €,

4. ako starosta obce G., uvedomujúc si, že v zmysle § 8 ods. 2, ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších právnych predpisov majetok obce slúži na plnenie úloh obce a možno
ho použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce, ako aj to,
že podľa § 1 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších právnych predpisov,
majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci, vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky

a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec
do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto zákona alebo osobitného
predpisu, vrátane skutočnosti, že podľa § 13 ods. 2 citovaného zákona je povinný pri výkone svojej
funkcie uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné
právne predpisy podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, v čase od 13.01.2011 do 25.11.2011

z pokladne vedenej a evidovanej na obecnom úrade obce G. H. XX, ako aj z bankového bežného
účtu vo L. U., N., pobočka C., J. XX, číslo XXXXXXX/XXXX a z bežného bankového účtu v K. U., a. s.
(teraz C. U., N.) číslo XXXXXXXXXX/XXXX, pobočka Prešov, ktoré boli zriadené pre obec G., postupne
vyberal finančné hotovosti, ktoré následne nevložil v celom rozsahu do pokladne obce, prípadne na
bežné bankové účty obce, ale ich použil pre osobné potreby, čím takto obci G. H. XX, IČO: 00327085

spôsobil škodu vo výške 105 686 €,

5. ako starosta obce G., uvedomujúc si, že v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších právnych predpisov obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných
príjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov, ako aj to, že podľa § 13 ods. 2 citovaného

zákona je povinný pri výkone svojej funkcie uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony,
zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia,
dňa 16.02.2011, v budove Základnej školy s materskou školou obce G. H. XXX, predstierajúc pred J. K.
J., ako riaditeľom tejto školy potrebu urgentnej úhrady nákladov na dodávky plynu, ktoré bola povinná
zaplatiť obec, vylákal takto od neho finančnú sumu 6 000 € tak, že ten ako disponent s bankovým účtom

č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený pre Základnú školu s materskou školou G. L. M. M., a. s., toho istého
dňaosobnevybralvpobočkeM.M.,N..C.,J.H.Xtaktopožadovanúsumu6000€,ktorúmuajodovzdal,
pričom takto získané finančné prostriedky neboli následne použité na deklarovaný účel pre obec G., alepre osobné potreby obvineného, čím takto O. P. M. J. P. I. G. H. XXX, IČO: 37877496 spôsobil škodu
vo výške 6 000 €,

6. ako starosta obce G., vediac, že v zmysle § 8 ods. 2, ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších právnych predpisov majetok obce slúži na plnenie úloh obce a možno
ho použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce, ako
aj to, že podľa § 17 ods. 2, ods. 4 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej
samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, obec môže použiť návratné zdroje financovania

len na úhradu kapitálových výdavkov, na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami
bežného rozpočtu v priebehu rozpočtového roka sa výnimočne môžu použiť tieto zdroje financovania
za podmienky, že budú splatené do konca rozpočtového roka z príjmov bežného rozpočtu, vrátane
skutočnosti, že obec môže vstupovať len do takých záväzkov vyplývajúcich z návratných zdrojov
financovania a záväzkov z investičných dodávateľských úverov, ktorých úhrada dlhodobo nenaruší
vyrovnanosťbežnéhorozpočtuvnasledujúcichrokoch,dňa27.05.2011nabližšienestotožnenommieste

v meste J., predstierajúc potrebu urýchlenej úhrady nákladov za dodávky elektrickej energie, ktoré
bola povinná zaplatiť obec G., uzatvoril s R. S. V. a N. V. v mene obce G. zmluvu o pôžičke, ktorej
predmetom bola pôžička vo výške 10 000 €, ktorú sa zaviazal splatiť v lehote do 31.07.2011, pričom
takto získané finančné prostriedky, ktoré mu boli vyplatené pri podpise zmluvy o pôžičke v hotovosti
nepoužil obvinený na ním deklarovaný účel pre obec G., pričom už v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke

vzhľadom na krátky časový horizont vrátenia predmetnej pôžičky, ako aj vzhľadom na rozsah jeho
predchádzajúcich záväzkov finančného charakteru, vedel, že svoj záväzok z uvedenej pôžičky nebude
môcť splniť v dojednanej lehote a rozsahu, čím takto R. S. V. a N. V., obaja trvale bytom A. XX, I. J.,
spôsobil škodu vo výške 10 000 €,

7. ako starosta obce G., uvedomujúc si, že v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších právnych predpisov obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných
príjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov, ako aj to, že podľa § 13 ods. 2 citovaného
zákona je povinný pri výkone svojej funkcie uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony,
zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia,

dňa 08.06.2011, prostredníctvom mobilnej komunikácie s J. K. J. ako riaditeľom Základnej školy
s materskou školou obce G. H. XXX, predstierajúc pred ním potrebu urgentnej úhrady bližšie
nešpecifikovaných faktúr vystavených zo strany stavebnín pod obchodným menom R. L. P., prevádzka
P. H. XXX, vylákal od J. K. J. finančné prostriedky vo výške 7 450 € tak, že J. F., ekonómka O. P.
M. J. P. I. G., na základe telefonicky udeleného pokynu J. K. J. sa skontaktovala s R. L. P., ktorému na

ním uvedený bežný bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v C. U., N., formou internetbankingu
previedla z bankového účtu školy finančné prostriedky vo výške 7 450 €, pričom takto prevedené
finančné prostriedky neboli v skutočnosti použité na obvineným deklarovaný účel pre obec G., ale pre
jeho osobné potreby, splatenie osobnej pôžičky, čím takto Základnej škole s materskou školou obce G.
H. XXX, IČO: 37877496 spôsobil škodu vo výške 7 450 €,

8.akostarostaobceG.,vediac,ževzmysle§8ods.2,ods.4zákonač.369/1990Zb.oobecnomzriadení
vzneníneskoršíchprávnychpredpisovmajetokobceslúžinaplnenieúlohobceamožnohopoužiťnajmä
na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce, ako aj to, že podľa § 17 ods. 2,
ods. 4 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, obec môže použiť návratné zdroje financovania len na úhradu kapitálových
výdavkov, na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu v priebehu
rozpočtového roka sa výnimočne môžu použiť tieto zdroje financovania za podmienky, že budú
splatené do konca rozpočtového roka z príjmov bežného rozpočtu, vrátane skutočnosti, že obec
môže vstupovať len do takých záväzkov vyplývajúcich z návratných zdrojov financovania a záväzkov

z investičných dodávateľských úverov, ktorých úhrada dlhodobo nenaruší vyrovnanosť bežného
rozpočtu v nasledujúcich rokoch, dňa 08.06.2011, na parkovisku pred Hypertescom v C., predstierajúc
pred W. F. potrebu urýchlenej úhrady bližšie nešpecifikovaných nákladov pre obec G., vylákal takto do
neho finančnú hotovosť 7 000 €, ktorú sa zaviazal vrátiť v lehote do 08.07.2011, pričom takto získané
finančné prostriedky neboli obvineným následne použité na deklarovaný účel pre obec G., ale pre jeho

osobné potreby, pričom už v čase vylákania uvedenej pôžičky vzhľadom na krátky časový horizont
vrátenia predmetnej pôžičky ako aj vzhľadom na rozsah jeho predchádzajúcich záväzkov finančného
charakteru vedel, že svoj záväzok z uvedenej pôžičky nebude môcť splniť v dojednanej lehote a rozsahu,
čím takto W. F., trvale bytom G. H. XXX bola spôsobená škoda vo výške 7 000 €,9. ako starosta obce G., vediac, že v zmysle § 8 ods. 2, ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších právnych predpisov majetok obce slúži na plnenie úloh obce a možno

ho použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce, ako aj
to, že podľa § 17 ods. 2, ods. 4 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej
samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, obec môže použiť návratné zdroje financovania
len na úhradu kapitálových výdavkov, na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami
bežného rozpočtu v priebehu rozpočtového roka sa výnimočne môžu použiť tieto zdroje financovania

za podmienky, že budú splatené do konca rozpočtového roka z príjmov bežného rozpočtu, vrátane
skutočnosti, že obec môže vstupovať len do takých záväzkov vyplývajúcich z návratných zdrojov
financovania a záväzkov z investičných dodávateľských úverov, ktorých úhrada dlhodobo nenaruší
vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch, dňa 23.06.2011 na doposiaľ presne nezistenom
mieste v meste C., predstierajúc pred R. P. T. potrebu finančných prostriedkov pre obec Hermanovce za
účelom realizácie presne nešpecifikovaných projektov, preklenutie dočasného finančného deficitu, ako

aj pre potreby vyplácania miezd zamestnancom obce, uzatvoril v mene obce G. s R. P. T., trvale bytom
C.,Q.S.XXzmluvuopôžičke,ktorejpredmetombolapôžičkavovýške10000€,ktorúsazaviazalsplatiť
vlehotedo21.07.2011,rovnakotakýmtospôsobom,zarovnakýchokolnostíamiesteuzatvorilsR.P.T.aj
ďalšie zmluvy o pôžičkách, konkrétne dňa 30.06.2011 na sumu 17 000 €, ktorú sa zaviazal vrátiť v lehote
do31.07.2011adňa31.10.2011nasumu31000€,ktorúsazaviazalvrátiťvlehotedo18.11.2011,pričom

bez toho, aby došlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy o pôžičke, ešte predtým, predstierajúc rovnaké
skutočnosti si od R. P. T. v mene obce G. požičal dňa 28.07.2011 finančnú pôžičku vo výške 7 000
€, ktorú sa ústne zaviazal vrátiť do polroka, dňa 07.09.2011 finančnú pôžičku vo výške 5 000 €, ktorú
sa ústne zaviazal vrátiť do polroka, dňa 09.09.2011 finančnú pôžičku vo výške 15 000 €, ktorú sa
ústne zaviazal vrátiť do polroka a dňa 12.09.2011 finančnú pôžičku vo výške 10 000 €, ktorú sa ústne

zaviazal vrátiť do polroka, pričom takto získané finančné prostriedky, ktoré mu boli vyplatené v hotovosti,
či už pri podpise zmluvy o pôžičke alebo pri vyhotovení príjmových pokladničných dokladov, nepoužil
obvinený na ním deklarovaný účel, pričom už v čase uzatvárania zmlúv o pôžičkách, resp. vyhotovení
príjmovýchpokladničnýchdokladov,vzhľadomnakrátkyčasovýhorizontvráteniapožičanýchfinančných
prostriedkov, ako aj vzhľadom na rozsah jeho predchádzajúcich záväzkov finančného charakteru, vedel,

že svoj záväzok z uvedených pôžičiek nebude môcť splniť v dojednanej lehote a rozsahu, čím takto R.
P. T., trvale bytom C., Q. S. XX spôsobil škodu vo výške 95 000 €,

slúži na plnenie úloh obce a možno ho použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na
výkon samosprávy obce, ako aj to, že podľa § 1 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení
neskorších právnych predpisov, majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných
prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona
alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto

zákona alebo osobitného predpisu, dňa 27.07.2011 v čase okolo 16.30 h v budove obecného úradu
obce G. H. XX, predstierajúc potrebu úhrady preddavku na nájom za obecný byt č. 3, nachádzajúci sa
v obytnom dome č. XXX L. I. G., vylákal od A. K. preddavok na nájom za obecný byt vo výške 1 000 €
a to aj napriek tomu, že v zmysle čl. III. Nájomnej zmluvy č. 3/2011, ktorú uzatvoril dňa 30.11.2011 za
obec G. s A. K. a J. K. bolo potrebné takýto záloh zložiť až vznikom nájomného vzťahu, takto získané

finančné prostriedky, predstavujúce príjem rozpočtu obce nepoužil na ním deklarovaný účel, nevložil ich
do pokladne obce, prípadne na bankový účet obce, čím takto obci G. H. XX, IČO: 00327085 spôsobil
škodu vo výške 1 000 €,

11. ako starosta obce G. a štatutárny zástupca prenajímateľa, uvedomujúc si, že v zmysle § 8 ods. 2,

ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších právnych predpisov, majetok obce
slúži na plnenie úloh obce a možno ho použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na
výkon samosprávy obce, ako aj to, že podľa § 1 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení
neskorších právnych predpisov, majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných
prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona

alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto
zákona alebo osobitného predpisu, dňa 02.08.2011 v C. pred obytným domom nachádzajúcim sa na
ulici C. H. XX, predstierajúc potrebu úhrady preddavku na nájom za obecný byt č. 5, nachádzajúci sa
v obytnom dome č. XXX L. I. G., vylákal od W. A. preddavok na nájom za obecný byt vo výške 1 000€ a to aj napriek tomu, že v zmysle čl. III. nájomnej zmluvy č. 5/2011, ktorú uzatvoril dňa 30.11.2011 za
obec G. s W. A. a O. A. bolo potrebné takýto záloh zložiť až vznikom nájomného vzťahu, takto získané
finančné prostriedky, predstavujúce príjem rozpočtu obce nepoužil na ním deklarovaný účel, nevložil ich

do pokladne obce, prípadne na bankový účet obce, čím takto obci G. H. XX, IČO: 00327085 spôsobil
škodu vo výške 1 000 €,

po použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce, ako
aj to, že podľa § 17 ods. 2, ods. 4 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej
samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, obec môže použiť návratné zdroje financovania
len na úhradu kapitálových výdavkov, na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami
bežného rozpočtu v priebehu rozpočtového roka sa výnimočne môžu použiť tieto zdroje financovania
za podmienky, že budú splatené do konca rozpočtového roka z príjmov bežného rozpočtu, vrátane

skutočnosti, že obec môže vstupovať len do takých záväzkov vyplývajúcich z návratných zdrojov
financovania a záväzkov z investičných dodávateľských úverov, ktorých úhrada dlhodobo nenaruší
vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch, dňa 05.08.2011, v sídle spoločnosti PehAES, a.
s., C., M. XX, predstierajúc pred R. J. U., konateľom uvedenej obchodnej spoločnosti potrebu finančných
prostriedkov pre obec G. za účelom vyplatenia miezd pre zamestnancov Základnej školy s materskou

školou obce G. H. XXX, uzatvoril v mene obce G. so spoločnosťou PehAES, a. s., C., M. XX, v zastúpení
jej konateľom R. J. U. a R. J. U. zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola pôžička vo výške 10 000 €,
ktorú sa zaviazal splatiť v lehote do 22.08.2011, pričom takto získané finančné prostriedky, ktoré mu
boli vyplatené pri podpise zmluvy o pôžičke v hotovosti, nepoužil obvinený na ním deklarovaný účel pre
obec G., pričom už v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke vzhľadom na krátky časový horizont vrátenia

predmetnej pôžičky, ako aj vzhľadom na rozsah jeho predchádzajúcich záväzkov finančného charakteru,
vedel, že svoj záväzok z uvedenej pôžičky nebude môcť splniť v dojednanej lehote a rozsahu, čím takto
spoločnosti PehAES, a. s., C., M. XX v zastúpení jej konateľov R. J. U. a R. J. U. spôsobil škodu vo
výške 10 000 €,

13. ako starosta obce G., vediac, že v zmysle § 8 ods. 2, ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších právnych predpisov majetok obce slúži na plnenie úloh obce a možno
ho použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce, ako
aj to, že podľa § 17 ods. 2, ods. 4 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej
samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, obec môže použiť návratné zdroje financovania

vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch, dňa 09.09.2011 pred pobočkou L. U., N. v M.,
predstierajúc pred J. T. J., konateľom spoločnosti MMK, s.r.o. so sídlom M., C. P. XX potrebu finančných
prostriedkov pre obec G. za účelom realizácie projektu úpravy vodného toku v obci G., vylákal takto od
neho finančnú hotovosť 4 450 €, ktorú sa zaviazal vrátiť v lehote do 14.09.2011, pričom takto získané
finančné prostriedky neboli obvineným následne použité na deklarovaný účel pre obec G., ale pre jeho

osobné potreby, pričom už v čase vylákania uvedenej finančnej hotovosti vzhľadom na krátky časový
horizont vrátenia predmetnej pôžičky, ako aj vzhľadom na rozsah jeho predchádzajúcich záväzkov
finančného charakteru, vedel, že svoj záväzok nebude môcť splniť v dojednanej lehote a rozsahu, čím
takto spoločnosti MMK, s.r.o. so sídlom M., C. P. XX, zastúpenej jej konateľom J. T. J. spôsobil škodu
vo výške 4 450 €,

14. ako starosta obce G., vediac, že v zmysle § 8 ods. 2, ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších právnych predpisov majetok obce slúži na plnenie úloh obce a možno
ho použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce, ako
aj to, že podľa § 17 ods. 2, ods. 4 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej

samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, obec môže použiť návratné zdroje financovania
len na úhradu kapitálových výdavkov, na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami
bežného rozpočtu v priebehu rozpočtového roka sa výnimočne môžu použiť tieto zdroje financovania
za podmienky, že budú splatené do konca rozpočtového roka z príjmov bežného rozpočtu, vrátaneskutočnosti, že obec môže vstupovať len do takých záväzkov vyplývajúcich z návratných zdrojov
financovania a záväzkov z investičných dodávateľských úverov, ktorých úhrada dlhodobo nenaruší
vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch, dňa 21.10.2011 na bližšie nezistenom mieste na

M.R..L.C.,predstierajúcpredJ.C.T.,trvalebytomJ.P.XX,potrebufinančnýchprostriedkovpreobecG.
za účelom výplaty zamestnancov obce a taktiež na úhradu nákladov súvisiacich so stavebnými prácami
v obci G., uzatvoril v mene obce G. s J. C. T. zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola pôžička vo výške
9 000 €, ktorú sa zaviazal splatiť v lehote do 25.10.2011, pričom takto získané finančné prostriedky,
ktoré mu boli vyplatené pri podpise zmluvy o pôžičke v hotovosti, nepoužil obvinený na ním deklarovaný

účel pre obec G., pričom už v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke vzhľadom na krátky rozsah jeho
predchádzajúcich záväzkov finančného charakteru, vedel, že svoj záväzok z uvedenej pôžičky nebude
môcť splniť v dojednanej lehote a rozsahu, čím takto J. C. T., trvale bytom J. P. XX spôsobil škodu vo
výške 9 000 €,

15. ako starosta obce G., vediac, že v zmysle § 8 ods. 2, ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom

zriadení v znení neskorších právnych predpisov majetok obce slúži na plnenie úloh obce a možno
ho použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce, ako
aj to, že podľa § 17 ods. 2, ods. 4 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej
samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, obec môže použiť návratné zdroje financovania
len na úhradu kapitálových výdavkov, na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami

bežného rozpočtu v priebehu rozpočtového roka sa výnimočne môžu použiť tieto zdroje financovania
za podmienky, že budú splatené do konca rozpočtového roka z príjmov bežného rozpočtu, vrátane
skutočnosti, že obec môže vstupovať len do takých záväzkov vyplývajúcich z návratných zdrojov
financovania a záväzkov z investičných dodávateľských úverov, ktorých úhrada dlhodobo nenaruší
vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch, dňa 11.11.2011 v sídle spoločnosti Auto-Color

Slovakia, s. r. o., C., C. T. U. XX, predstierajúc pred R. C. M., ako konateľom uvedenej obchodnej
spoločnostipotrebufinančnýchprostriedkovpreobecG.zaúčelomvyrovnaniaschodkuvpokladniobce,
uzatvoril v mene obce G. s R. C. M., trvale bytom G. XXX zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola
pôžička vo výške 5 000 €, ktorú sa zaviazal splatiť v lehote do 16.12.2011, pričom takto získané finančné
prostriedky, ktoré mu boli vyplatené pri podpise zmluvy o pôžičke v hotovosti, nepoužil obvinený na ním

deklarovanýúčelpreobecG.,pričomužvčaseuzatvoreniazmluvyopôžičkevzhľadomnakrátkyčasový
horizont vrátenia predmetnej pôžičky ako aj vzhľadom na rozsah jeho predchádzajúcich záväzkov
finančného charakteru, vedel, že svoj záväzok z uvedenej pôžičky nebude môcť splniť v dojednanej
lehote a rozsahu, čím takto R. C. M., trvale bytom G. XXX spôsobil škodu vo výške 5 000 €,

16. ako starosta obce G., vediac, že v zmysle § 8 ods. 2, ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších právnych predpisov majetok obce slúži na plnenie úloh obce a možno
ho použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce, ako
aj to, že podľa § 17 ods. 2, ods. 4 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej
samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, obec môže použiť návratné zdroje financovania

vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch, dňa 16.11.2011 telefonicky kontaktoval R. J.
X., trvale bytom C., J. XX, kde počas telefonického rozhovoru predstieral pred ním potrebu finančných
prostriedkov pre obec G. za účelom úhrady presne nešpecifikovaných faktúr, ktoré bola povinná uhradiť
obec, uzatvoril v mene obce G. s R. J. X. zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola pôžička vo výške
2 600 €, ktorú sa zaviazal splatiť v lehote do 21.11.2011, pričom takto získané finančné prostriedky,

z ktorých mu boli v deň uzatvorenia zmluvy o pôžičke formou internetbankingu vo výške 2 500 €
prevedené na jeho bežný osobný účet č. 2916842303, vedený v V., a. s. a 100 € v hotovosti, nepoužil
obvinený na ním deklarovaný účel pre obec G., pričom už v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke
vzhľadom na krátky časový horizont vrátenia predmetnej pôžičky, ako aj vzhľadom na rozsah jeho
predchádzajúcich záväzkov finančného charakteru, vedel, že svoj záväzok z uvedenej pôžičky nebude

môcť splniť v dojednanej lehote a rozsahu, čím takto R. J. X., trvale bytom C., J. XX spôsobil škodu
vo výške 2 600 €,teda

v bode 1, 3, 5 až 16

- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

v bode 2 a 4

- ako verejný činiteľ v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe neoprávnený prospech,
vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, tohto činu sa dopustil závažnejším
spôsobom konania, po dlhší čas,
- prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

čím spáchal

v bode 1, 3, 5 až 16

pokračovací zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.

a) s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom podvod podľa
§ 221 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona,

v bode 2 a 4

- zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a)
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom sprenevera podľa
§ 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona,

a z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 326 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona,
§ 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody na 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
sa mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona sa nad ním stanovuje probačný dohľad počas skúšobnej doby.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona sa mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa
v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 51 ods. 3 písm. k/ Trestného zákona sa mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať
sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti výkonu funkcie starostu
obce, jeho zástupcu alebo poslanca obecného zastupiteľstva na dobu 6 (šesť) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný E. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. H. XXX,
okr. Prešov povinný uhradiť poškodeným:

1/ Obec G., G. XX, zastúpená starostom obce škodu vo výške 109.563,37 €,

2/ Základná škola G., G. H. XXX, zastúpená riaditeľom školy škodu vo výške 23.450,-€,

3/ R. S. T., nar. X.X.XXXX, bytom C., K. H. XX, škodu vo výške 25.000,-€,

4/ R. J. U., nar. X.X.XXXX, bytom C. – Y. P., M. H. XX, škodu vo výške 10.000,-€,

5/Ing. C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom G. H. XXX, škodu vo výške 5.000,-€,

6/ R. S. V., nar. XX.X.XXXX, bytom A. H. XX, okr. J., škodu vo výške 5.000,-€,

7/ R. P. T., nar. X.XX.XXXX, bytom C., S. H. XX, škodu vo výške 95.000,-€,

8/ R. J. X., nar. XX.X.XXXX, bytom C., J. H. XX, prechodne bytom V., U. H. XX, škodu vo výške 2.600,-€,

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodená I. G., zastúpená starostom obce, so zvyškom
svojho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného E. F. bola podaná obžaloba prokurátorom Krajskej prokuratúry v Prešove vedená pod
sp. zn. Kv 12/12 zo dňa 20.2.2014 doručená na Okresný súd v Prešove dňa 10.3.2014
(v pôvodnom konaní v bode 1, 3, 5 až 16 pre obzvlášť závažný zločin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 4
písm. a/ Trestného zákona, obzvlášť závažný zločin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa §

326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona ,
ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, v bode 2 a 4 zločin sprenevera podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného
zákona, zločin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/
Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní dňa 28.2.2025 prokurátor navrhol prekvalifikovať trestnú činnosť obžalovaného

na uznať za vinného v bode 1,3,5 až 16 obžaloby zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 2, Trestného zákona a trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona, a v bode
2-4 obžaloby zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2, písm. a) Trestného
zákona a trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2

písm. a) s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona)

pre v bode 1, 3, 5 až 16 pre
pokračovací zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
a) s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom podvod podľa

§ 221 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona

v bode 2 a 4 pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2
písm. a) s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom sprenevera
podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe,

zákona je povinný pri výkone svojej funkcie uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony,zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia,
dňa 09.11.2010 v budove Základnej škody s materskou školou obce G. H. XXX, predstierajúc pred J. K.
J., ako riaditeľom tejto škody potrebu urgentnej úhrady nákladov za dodávky elektrickej energie, ktoré

bola povinná zaplatiť obec, vylákal takto od neho finančnú sumu 10 000 €, tak, že ten ako disponent
s bankovým účtom č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený pre O. P. M. J. P. G. L. M. M., N., toho istého dňa
osobne vybral v pobočke M. M., N.. C., J. H. X takto požadovanú sumu 10 000 €, ktorú mu aj odovzdal
v hotovosti, pričom takto získané finančné prostriedky neboli následne použité na deklarovaný účel pre
obec G., ale pre osobné potreby obvineného, čím takto O. P. M. J. P. I. G. H. XXX, IČO: 37877496

spôsobil škodu vo výške 10 000 €,

predpisov, majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci, vrátane finančných prostriedkov, ako
aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré
nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto zákona
alebo osobitného predpisu, vrátane skutočnosti, že podľa § 17 ods. 1 zákona č. 145/1995 Z. z.
o správnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov sú poplatky príjmom štátneho rozpočtu,

rozpočtov vyšších územných celkov alebo rozpočtov obcí podľa toho, ktorý správny orgán vykonal
úkon alebo uskutočnil konanie, dňa 23.11.2010 v rámci telefonického rozhovoru s J. L., predstierajúc
potrebu úhrady správneho poplatku za vydanie individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných
hier prostredníctvom výherných prístrojov pre spoločnosť Bogi Games, s. r. o. so sídlom podnikania L.
P., Q. M. H. XX, vylákal od J. L. finančnú hotovosť vo výške 3 000 €, ktorú aj napriek tomu, že mala

predstavovať príjem rozpočtu obce, nepoužil na ním deklarovaný účel, nevložil ju do pokladne obce,
prípadne na bankový účet obce, čím takto obci G. H. XX, IČO: 00327085 spôsobil škodu vo výške 3 000
€,

3. ako starosta obce G., vediac, že v zmysle § 8 ods. 2, ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom

zriadení v znení neskorších právnych predpisov majetok obce slúži na plnenie úloh obce a možno
po použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce, ako aj
to, že podľa § 17 ods. 2, ods. 4 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej
samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, obec môže použiť návratné zdroje financovania
len na úhradu kapitálových výdavkov, na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami

Jána Brandta, so sídlom C., Q. J. H. X, predstierajúc potrebu finančných prostriedkov pre obec G. na
realizáciubližšienešpecifikovanýchprojektov,uzatvorilvmeneobceHermanovcesospoločnosťouAnso
Slovakia, s. r. o., so sídlom podnikania C., Q. M. XX, v zastúpení jej konateľom R. S. T. zmluvu o pôžičke,
ktorej predmetom bola pôžička vo výške 10 000 €, ktorú sa zaviazal splatiť v lehote do 15.12.2010,
rovnako takýmto spôsobom, za rovnakých okolností a na tom istom mieste uzatvoril s uvedenou

spoločnosťou aj ďalšie zmluvy o pôžičkách, konkrétne dňa 12.05.2011 na sumu 13 300 €, ktorú sa
zaviazal vrátiť v lehote do 31.05.2011 a taktiež dňa 09.06.2011 na sumu 11 000 €, ktorú sa zaviazal vrátiť
v lehote do 21.06.2011, pričom takto získané finančné prostriedky, ktoré mu boli vyplatené pri podpise
zmlúv o pôžičke v hotovosti nepoužil obvinený na ním deklarovaný účel, pričom už v čase uzatvárania
zmlúv o pôžičkách vzhľadom na krátky časový horizont vrátenia predmetných pôžičiek, ako aj vzhľadom

na rozsah jeho predchádzajúcich záväzkov finančného charakteru vedel, že svoj záväzok z uvedených
pôžičiek nebude môcť splniť v dojednanej lehote a rozsahu, čím takto spoločnosti Anso Slovakia, s. r. o.,
so sídlom podnikania C., Q. M. XX, v zastúpení jej konateľom R. S. T. spôsobil škodu vo výške 34 300 €,

4. ako starosta obce G., uvedomujúc si, že v zmysle § 8 ods. 2, ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom

zriadení v znení neskorších právnych predpisov majetok obce slúži na plnenie úloh obce a možno
ho použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce, ako aj to,
že podľa § 1 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších právnych predpisov,
majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci, vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávkya iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec
do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto zákona alebo osobitného
predpisu, vrátane skutočnosti, že podľa § 13 ods. 2 citovaného zákona je povinný pri výkone svojej

funkcie uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné
právne predpisy podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, v čase od 13.01.2011 do 25.11.2011
z pokladne vedenej a evidovanej na obecnom úrade obce G. H. XX, ako aj z bankového bežného
účtu vo L. U., N., pobočka C., J. XX, číslo XXXXXXX/XXXX a z bežného bankového účtu v K. U., a.
s. (teraz C. U., N.) číslo XXXXXXXXXX/XXXX, pobočka C., ktoré boli zriadené pre obec G., postupne

vyberal finančné hotovosti, ktoré následne nevložil v celom rozsahu do pokladne obce, prípadne na
bežné bankové účty obce, ale ich použil pre osobné potreby, čím takto obci G. H. XX, IČO: 00327085
spôsobil škodu vo výške 105 686 €,

príjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov, ako aj to, že podľa § 13 ods. 2 citovaného
zákona je povinný pri výkone svojej funkcie uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony,
zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia,
dňa 16.02.2011, v budove Základnej školy s materskou školou obce G. H. XXX, predstierajúc pred J. K.
J., ako riaditeľom tejto školy potrebu urgentnej úhrady nákladov na dodávky plynu, ktoré bola povinná

zaplatiť obec, vylákal takto od neho finančnú sumu 6 000 € tak, že ten ako disponent s bankovým účtom
č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený pre Základnú školu s materskou školou G. L. M. M., a. s., toho istého
dňa osobne vybral v pobočke Slovenskej sporiteľne, N.. C., J. H. X takto požadovanú sumu 6 000 €, ktorú
mu aj odovzdal, pričom takto získané finančné prostriedky neboli následne použité na deklarovaný účel
pre obec G., ale pre osobné potreby obvineného, čím takto O. P. M. J. P. I. G. H. XXX, IČO: 37877496

spôsobil škodu vo výške 6 000 €,

aj to, že podľa § 17 ods. 2, ods. 4 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej
samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, obec môže použiť návratné zdroje financovania
len na úhradu kapitálových výdavkov, na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami
bežného rozpočtu v priebehu rozpočtového roka sa výnimočne môžu použiť tieto zdroje financovania
za podmienky, že budú splatené do konca rozpočtového roka z príjmov bežného rozpočtu, vrátane

skutočnosti, že obec môže vstupovať len do takých záväzkov vyplývajúcich z návratných zdrojov
financovania a záväzkov z investičných dodávateľských úverov, ktorých úhrada dlhodobo nenaruší
vyrovnanosťbežnéhorozpočtuvnasledujúcichrokoch,dňa27.05.2011nabližšienestotožnenommieste
v meste Michalovce, predstierajúc potrebu urýchlenej úhrady nákladov za dodávky elektrickej energie,
ktoré bola povinná zaplatiť obec G., uzatvoril s R. S. V. a N. V. v mene obce G. zmluvu o pôžičke, ktorej

predmetom bola pôžička vo výške 10 000 €, ktorú sa zaviazal splatiť v lehote do 31.07.2011, pričom
takto získané finančné prostriedky, ktoré mu boli vyplatené pri podpise zmluvy o pôžičke v hotovosti
nepoužil obvinený na ním deklarovaný účel pre obec G., pričom už v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke
vzhľadom na krátky časový horizont vrátenia predmetnej pôžičky, ako aj vzhľadom na rozsah jeho
predchádzajúcich záväzkov finančného charakteru, vedel, že svoj záväzok z uvedenej pôžičky nebude

môcť splniť v dojednanej lehote a rozsahu, čím takto R. S. V. a N. V., obaja trvale bytom A. XX, I. J.,
spôsobil škodu vo výške 10 000 €,

príjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov, ako aj to, že podľa § 13 ods. 2 citovaného
zákona je povinný pri výkone svojej funkcie uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony,
zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia,
dňa 08.06.2011, prostredníctvom mobilnej komunikácie s J. K. J. ako riaditeľom Základnej školy
s materskou školou obce G. H. XXX, predstierajúc pred ním potrebu urgentnej úhrady bližšie

nešpecifikovaných faktúr vystavených zo strany stavebnín pod obchodným menom R. L. P., prevádzka
P. H. XXX, vylákal od J. K. J. finančné prostriedky vo výške 7 450 € tak, že J. F., ekonómka O. P.
M. J. P. I. G., na základe telefonicky udeleného pokynu J. K. J. sa skontaktovala s R. L. P., ktorému na
ním uvedený bežný bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v C. U., N., formou internetbankingupreviedla z bankového účtu školy finančné prostriedky vo výške 7 450 €, pričom takto prevedené
finančné prostriedky neboli v skutočnosti použité na obvineným deklarovaný účel pre obec G., ale pre
jeho osobné potreby, splatenie osobnej pôžičky, čím takto Základnej škole s materskou školou obce G.

H. XXX, IČO: 37877496 spôsobil škodu vo výške 7 450 €,

ods. 4 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, obec môže použiť návratné zdroje financovania len na úhradu kapitálových
výdavkov, na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu v priebehu
rozpočtového roka sa výnimočne môžu použiť tieto zdroje financovania za podmienky, že budú
splatené do konca rozpočtového roka z príjmov bežného rozpočtu, vrátane skutočnosti, že obec
môže vstupovať len do takých záväzkov vyplývajúcich z návratných zdrojov financovania a záväzkov

9. ako starosta obce G., vediac, že v zmysle § 8 ods. 2, ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších právnych predpisov majetok obce slúži na plnenie úloh obce a možno
ho použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce, ako aj
to, že podľa § 17 ods. 2, ods. 4 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej
samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, obec môže použiť návratné zdroje financovania

vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch, dňa 23.06.2011 na doposiaľ presne nezistenom
mieste v meste C., predstierajúc pred R. P. T. potrebu finančných prostriedkov pre obec Hermanovce za
účelom realizácie presne nešpecifikovaných projektov, preklenutie dočasného finančného deficitu, ako
aj pre potreby vyplácania miezd zamestnancom obce, uzatvoril v mene obce G. s R. P. T., trvale bytom
C.,Q.S.XXzmluvuopôžičke,ktorejpredmetombolapôžičkavovýške10000€,ktorúsazaviazalsplatiť

vlehotedo21.07.2011,rovnakotakýmtospôsobom,zarovnakýchokolnostíamiesteuzatvorilsR.P.T.aj
ďalšie zmluvy o pôžičkách, konkrétne dňa 30.06.2011 na sumu 17 000 €, ktorú sa zaviazal vrátiť v lehote
do31.07.2011adňa31.10.2011nasumu31000€,ktorúsazaviazalvrátiťvlehotedo18.11.2011,pričom
bez toho, aby došlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy o pôžičke, ešte predtým, predstierajúc rovnaké
skutočnosti si od R. P. T. v mene obce G. požičal dňa 28.07.2011 finančnú pôžičku vo výške 7 000

€, ktorú sa ústne zaviazal vrátiť do polroka, dňa 07.09.2011 finančnú pôžičku vo výške 5 000 €, ktorú
sa ústne zaviazal vrátiť do polroka, dňa 09.09.2011 finančnú pôžičku vo výške 15 000 €, ktorú sa
ústne zaviazal vrátiť do polroka a dňa 12.09.2011 finančnú pôžičku vo výške 10 000 €, ktorú sa ústne
zaviazal vrátiť do polroka, pričom takto získané finančné prostriedky, ktoré mu boli vyplatené v hotovosti,
či už pri podpise zmluvy o pôžičke alebo pri vyhotovení príjmových pokladničných dokladov, nepoužil

obvinený na ním deklarovaný účel, pričom už v čase uzatvárania zmlúv o pôžičkách, resp. vyhotovení
príjmovýchpokladničnýchdokladov,vzhľadomnakrátkyčasovýhorizontvráteniapožičanýchfinančných
prostriedkov, ako aj vzhľadom na rozsah jeho predchádzajúcich záväzkov finančného charakteru, vedel,
že svoj záväzok z uvedených pôžičiek nebude môcť splniť v dojednanej lehote a rozsahu, čím takto R.
P. T., trvale bytom C., Q. S. XX spôsobil škodu vo výške 95 000 €,

10. ako starosta obce G. a štatutárny zástupca prenajímateľa uvedomujúc si, že v zmysle § 8 ods. 2,
ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších právnych predpisov majetok
obce slúži na plnenie úloh obce a možno ho použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosťa na výkon samosprávy obce, ako aj to, že podľa § 1 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí
v znení neskorších právnych predpisov, majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane
finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa

tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky
na základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, dňa 27.07.2011 v čase okolo 16.30 h v budove I.
Z. I. G. H. XX, predstierajúc potrebu úhrady preddavku na nájom za obecný byt č. 3, nachádzajúci sa
v obytnom dome č. XXX L. I. G., vylákal od A. K. preddavok na nájom za obecný byt vo výške 1 000 €
a to aj napriek tomu, že v zmysle čl. III. Nájomnej zmluvy č. 3/2011, ktorú uzatvoril dňa 30.11.2011 za

obec G. s A. K. a J. K. bolo potrebné takýto záloh zložiť až vznikom nájomného vzťahu, takto získané
finančné prostriedky, predstavujúce príjem rozpočtu obce nepoužil na ním deklarovaný účel, nevložil ich
do pokladne obce, prípadne na bankový účet obce, čím takto obci G. H. XX, IČO: 00327085 spôsobil
škodu vo výške 1 000 €,

11. ako starosta obce G. a štatutárny zástupca prenajímateľa, uvedomujúc si, že v zmysle § 8 ods. 2,

obec G. s W. A. a O. A. bolo potrebné takýto záloh zložiť až vznikom nájomného vzťahu, takto získané
finančné prostriedky, predstavujúce príjem rozpočtu obce nepoužil na ním deklarovaný účel, nevložil ich
do pokladne obce, prípadne na bankový účet obce, čím takto obci G. H. XX, IČO: 00327085 spôsobil
škodu vo výške 1 000 €,

12. ako starosta G., vediac, že v zmysle § 8 ods. 2, ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších právnych predpisov majetok obce slúži na plnenie úloh obce a možno
po použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce, ako
aj to, že podľa § 17 ods. 2, ods. 4 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej
samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, obec môže použiť návratné zdroje financovania

vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch, dňa 05.08.2011, v sídle spoločnosti PehAES, a.
s., C., M. XX, predstierajúc pred R. J. U., konateľom uvedenej obchodnej spoločnosti potrebu finančných
prostriedkov pre obec G. za účelom vyplatenia miezd pre zamestnancov Základnej školy s materskou
školou obce G. H. XXX, uzatvoril v mene obce G. so spoločnosťou PehAES, a. s., C., M. XX, v zastúpení
jej konateľom R. J. U. a R. J. U. zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola pôžička vo výške 10 000 €,

ktorú sa zaviazal splatiť v lehote do 22.08.2011, pričom takto získané finančné prostriedky, ktoré mu
boli vyplatené pri podpise zmluvy o pôžičke v hotovosti, nepoužil obvinený na ním deklarovaný účel
pre obec Hermanovce, pričom už v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke vzhľadom na krátky časový
horizont vrátenia predmetnej pôžičky, ako aj vzhľadom na rozsah jeho predchádzajúcich záväzkov
finančného charakteru, vedel, že svoj záväzok z uvedenej pôžičky nebude môcť splniť v dojednanej

lehote a rozsahu, čím takto spoločnosti PehAES, a. s., C., M. XX v zastúpení jej konateľov R. J. U. a R.
J. U. spôsobil škodu vo výške 10 000 €,

ho použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce, ako
aj to, že podľa § 17 ods. 2, ods. 4 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej
samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, obec môže použiť návratné zdroje financovania
len na úhradu kapitálových výdavkov, na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkamibežného rozpočtu v priebehu rozpočtového roka sa výnimočne môžu použiť tieto zdroje financovania
za podmienky, že budú splatené do konca rozpočtového roka z príjmov bežného rozpočtu, vrátane
skutočnosti, že obec môže vstupovať len do takých záväzkov vyplývajúcich z návratných zdrojov

financovania a záväzkov z investičných dodávateľských úverov, ktorých úhrada dlhodobo nenaruší
vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch, dňa 09.09.2011 pred pobočkou L. U., N. v M.,
predstierajúc pred J. T. J., konateľom spoločnosti MMK, s.r.o. so sídlom M., C. P. XX potrebu finančných
prostriedkov pre obec G. za účelom realizácie projektu úpravy vodného toku v obci G., vylákal takto od
neho finančnú hotovosť 4 450 €, ktorú sa zaviazal vrátiť v lehote do 14.09.2011, pričom takto získané

finančné prostriedky neboli obvineným následne použité na deklarovaný účel pre obec G., ale pre jeho
osobné potreby, pričom už v čase vylákania uvedenej finančnej hotovosti vzhľadom na krátky časový
horizont vrátenia predmetnej pôžičky, ako aj vzhľadom na rozsah jeho predchádzajúcich záväzkov
finančného charakteru, vedel, že svoj záväzok nebude môcť splniť v dojednanej lehote a rozsahu, čím
takto spoločnosti MMK, s.r.o. so sídlom M., C. P. XX, zastúpenej jej konateľom J. T. J. spôsobil škodu
vo výške 4 450 €,

financovania a záväzkov z investičných dodávateľských úverov, ktorých úhrada dlhodobo nenaruší
vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch, dňa 21.10.2011 na bližšie nezistenom mieste Y.
M.R..L.C.,predstierajúcpredJ.C.T.,trvalebytomJ.P.XX,potrebufinančnýchprostriedkovpreobecG.
za účelom výplaty zamestnancov obce a taktiež na úhradu nákladov súvisiacich so stavebnými prácami
v obci G., uzatvoril v mene obce G. s J. C. T. zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola pôžička vo výške

9 000 €, ktorú sa zaviazal splatiť v lehote do 25.10.2011, pričom takto získané finančné prostriedky,
ktoré mu boli vyplatené pri podpise zmluvy o pôžičke v hotovosti, nepoužil obvinený na ním deklarovaný
účel pre obec G., pričom už v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke vzhľadom na krátky rozsah jeho
predchádzajúcich záväzkov finančného charakteru, vedel, že svoj záväzok z uvedenej pôžičky nebude
môcť splniť v dojednanej lehote a rozsahu, čím takto J. C. T., trvale bytom J. P. XX spôsobil škodu vo

výške 9 000 €,

15. ako starosta obce G., vediac, že v zmysle § 8 ods. 2, ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších právnych predpisov majetok obce slúži na plnenie úloh obce a možno
ho použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce, ako

skutočnosti, že obec môže vstupovať len do takých záväzkov vyplývajúcich z návratných zdrojov
financovania a záväzkov z investičných dodávateľských úverov, ktorých úhrada dlhodobo nenaruší
vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch, dňa 11.11.2011 v sídle spoločnosti Auto-Color
Slovakia, s. r. o., C., C. T. U. XX, predstierajúc pred R. C. M., ako konateľom uvedenej obchodnej
spoločnostipotrebufinančnýchprostriedkovpreobecG.zaúčelomvyrovnaniaschodkuvpokladniobce,

uzatvoril v mene obce G. s R. C. M., trvale bytom G. XXX zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola
pôžička vo výške 5 000 €, ktorú sa zaviazal splatiť v lehote do 16.12.2011, pričom takto získané finančné
prostriedky, ktoré mu boli vyplatené pri podpise zmluvy o pôžičke v hotovosti, nepoužil obvinený na ním
deklarovanýúčelpreobecG.,pričomužvčaseuzatvoreniazmluvyopôžičkevzhľadomnakrátkyčasový
horizont vrátenia predmetnej pôžičky ako aj vzhľadom na rozsah jeho predchádzajúcich záväzkov

finančného charakteru, vedel, že svoj záväzok z uvedenej pôžičky nebude môcť splniť v dojednanej
lehote a rozsahu, čím takto R. C. M., trvale bytom G. XXX spôsobil škodu vo výške 5 000 €,16. ako starosta obce G., vediac, že v zmysle § 8 ods. 2, ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších právnych predpisov majetok obce slúži na plnenie úloh obce a možno
ho použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce, ako

skutočnosti, že obec môže vstupovať len do takých záväzkov vyplývajúcich z návratných zdrojov
financovania a záväzkov z investičných dodávateľských úverov, ktorých úhrada dlhodobo nenaruší
vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch, dňa 16.11.2011 telefonicky kontaktoval R. J.
X., trvale bytom C., J. XX, kde počas telefonického rozhovoru predstieral pred ním potrebu finančných
prostriedkov pre obec G. za účelom úhrady presne nešpecifikovaných faktúr, ktoré bola povinná uhradiť
obec, uzatvoril v mene obce G. s R. J. X. zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola pôžička vo výške

2 600 €, ktorú sa zaviazal splatiť v lehote do 21.11.2011, pričom takto získané finančné prostriedky,
z ktorých mu boli v deň uzatvorenia zmluvy o pôžičke formou internetbankingu vo výške 2 500 €
prevedené na jeho bežný osobný účet č. 2916842303, vedený v V., a. s. a 100 € v hotovosti, nepoužil
obvinený na ním deklarovaný účel pre obec G., pričom už v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke
vzhľadom na krátky časový horizont vrátenia predmetnej pôžičky, ako aj vzhľadom na rozsah jeho

predchádzajúcich záväzkov finančného charakteru, vedel, že svoj záväzok z uvedenej pôžičky nebude
môcť splniť v dojednanej lehote a rozsahu, čím takto R. J. X., trvale bytom C., J. XX spôsobil škodu
vo výške 2 600 €,

Obžalovaný E. F. využil svoje právo a uviedol, že je nevinný, následne bol vypočutý, pričom vo svojej

výpovedi uviedol, že starostom obce sa stal v roku 2006, nastúpil na miesto starostu 3.1.2007, kedy
začal byť starostom oficiálne. Pri jeho nástupe do úradu prevzal obec od minulého vedenia s určitými
dlhmi, ktoré boli na obci. Tieto dlhy boli v tej dobe cca v korunách okolo 4 a pol miliónov až 5 miliónov Sk,
presnesitoužnepamätal,alevtakomtostaveprevzalobec.Počasrokov2007,2008a2009 vspolupráci
s obecným zastupiteľstvom (OZ) tento dlh znížil približne o 40 až 50 %. V roku 2010, bola celosvetová

kríza, na základe ktorej obce v SR mali krátené finančné prostriedky z podielových daní. Toto krátenie
sa týkalo asi 5- tich až 6 - tich mesiacov, to znamená, že obce dostávali zo štátneho rozpočtu asi 15
% z celkovej sumy, ktorú obce v tej dobe mali dostávať. Asi od februára do júla obec G., „dostávala
z podielových daní, poviem konkrétne každý mesiac koľko peňazí, prvý mesiac dajme tomu február,
kedy sa to začalo, na miesto 24.000,- Eur, ktoré obec dostávala priemerne z podielových daní každý

mesiac, dostala obec niečo okolo 3.000,- Eur, mesiac marec, apríl, máj, jún tuším to bolo podobné“. Bol
to tvrdý zásah do ekonomiky obce. Do ekonomiky a jeho chodu. I. G. v tom čase potrebovala iba na mzdy
svojich zamestnancov, ktoré mala na obecnom úrade, všetkých zamestnancov, medzi ktorých sa rátali aj
terénno – sociálne pracovníčky a koordinátori pri menších obecných službách, + kmeňoví zamestnanci,
obec v tom čase, alebo v každom mesiaci potrebovala iba na mzdy a odvody v priemere okolo 9.500,-

Eur. Takže pri príjme 3.500,- Eur v priemere každý mesiac, bol veľký a obrovský problém zabezpečiť
základné finančné potreby pre chod obce. V jeho prípade, základ chodu obce sú jeho zamestnanci.
Preto v tom čase mal ako štatutár a starosta obce veľký problém zabezpečiť mzdy zamestnancov, alebo
zamestnancov obce. V pracovnom tíme mal ženy, jedna bola vdova s troma deťmi, druhá pani bola
finančne na tom veľmi zle, hrozila jej exekúcia domu a v dnešnej dobe každý jeden zamestnanec čakal

na výplatu včas a v plnej výške. Takže preto on ako starosta obce musel riešiť túto situáciu tak, aby ju
vyriešil ku spokojnosti všetkých. S týmto problémom, že je malý prísun financií zo strany štátu, v jarných
mesiacoch, presne si to už nepamätal, (ktorá schôdza to bola, nakoľko nemá zápisnicu z obecného
zastupiteľstva k dispozícii), v týchto mesiacoch oboznámil obecné zastupiteľstvo s finančnou situáciou
obce, momentálnou, a takisto aj predpokladom, alebo s prognózou, ktorá bola na ďalšie mesiace. Všetko

to súvisí, s podielovými daňami od štátu. Na obecnom zastupiteľstve, kde sa riešil tento problém a kde
poslancov OZ oboznámil s týmto problémom, navrhol riešiť túto finančnú zlú situáciu zobratím úveru,
oficiálneho úveru, z banky. Tento návrh bol obecným zastupiteľstvom (OZ) neprijatý, nakoľko poslanci
OZ nechceli brať úver z banky a ako dôvod uvádzali, že za 3 roky sa podarilo znížiť dlh obce, ktorý
bol z predošlého vedenia a nemali ochotu vytvoriť ďalší dlh. Z akého dôvodu, to nevedel, či sa chceli

pochváliť číslami, teraz už je to nepodstatné, ale v podstate mu ten návrh pôžičky z banky zamietli. Po
zastupiteľstve bolo v našej obci zvykom, že pri nejakých narodeninách, meninách alebo výročiach po
uzavretí OZ zvykli s poslancami posedieť, kto mal nejaký sviatok, doniesol nejakú fľašu a tam debatovali
o rôznych možnostiach ako pomôcť obci. Táto debata prebehla aj počas riadnej schôdze, to podotýkam,ale nedošli k záveru, k výsledku, akým spôsobom túto situáciu vyriešiť. Takže po skončení schôdze a pri
„dobrej nálade“, „lepšej nálade“, nebol nikto pod vplyvom, rozoberali možnosť, ako finančne pomôcť
obci. Keďže zo strany OZ, alebo skôr poslancov neprichádzal žiadny návrh, ktorý by pomohol riešiť

túto situáciu finančne, navrhol poslancom OZ, aby si na krátku dobu pomohli pôžičkou od nejakej
z firiem, ktoré v tej dobe buď pracovali na nejakých projektoch v obci, alebo mali nejaké projekty v obci
vypracované a v budúcnosti ich mali realizovať. V tej chvíli bola medzi poslancami, 100 % - tný súhlas
s takýmto riešením. Navrhol, že to urobí, pôjde za predstaviteľmi firiem a vyrieši túto situáciu tak, že
v prípade vrátenia tej pôžičky, skorého vrátenia, použije financie obce, ktoré prídu v ďalších mesiacoch,

v ktorých predpokladal, že zo štátneho rozpočtu budú chodiť peniaze tak, ako chodili bežne. Pri jeho
návrhu ani jeden z poslancov, aj keď si to už teraz nepamätajú a pri výsluchu všetci to kategoricky
zamietli, pri jeho návrhu nikto nepovedal nie a vo všeobecnosti bol súhlas, že môže to skúsiť a preklenúť
problematické finančné obdobie, aby som zabezpečil mzdy a základný chod obce. Medzi základný chod
obce ešte prikladá platbu za energie, platbu za základné služby, ako odvoz odpadu a ďalšie veci, je ich
tam veľa, ide o príklad.

V bode 1./, v ktorom ho p. prokurátor obžaloval s p. riaditeľom K. J., ktorý pojednáva o sume 10.000,-
Eur. On s p. riaditeľom ako štatutárom školy, mal v tom čase veľmi dobrý vzťah. Ako vieme, školy
od 2004 roku prešli pod kompetencie obce. Pôžičku od p. riaditeľa, alebo od základnej školy riešil
z dôvodu toho, že ako obecná organizácia vo všeobecnosti môže pomôcť na krátku dobu obci, kde sa

po prijatí pôžičky a po vyplatení legálnymi spôsobmi upraví aj účtovníctvo. Prišiel k p. riaditeľovi K. J.
a predniesol mu potrebu pôžičky pre obec, krátkodobú pôžičku. Nie je pravda, že to žiadal ako urgentnú
úhradu nákladov za dodávky elektrickej energie, ako tu p. prokurátor píše, pretože 1. pôžička, ktorá
bola, to bolo 9.11.2010, prišiel k p. riaditeľovi do jeho kancelárie, to bolo ráno a požiadal ho, bez udania
dôvodu o pôžičku vo výške tých 10.000,- Eur. Chcem vyzdvihnúť bez udania dôvodu, ako tu je napísané

v obvinení, p. riaditeľ mu povedal dobre, v poriadku, samozrejme, v krátkom čase túto pôžičku obec vráti
do „obecného rozpočtu“. Dohodli sa na tom skorom vrátení pôžičky z dôvodu toho, že základná škola
má zo zákonnej povinnosti do posledného dňa v roku mať uzavreté účtovníctvo, pokiaľ si dobre pamätal,
s nulovým hospodárením. P. riaditeľ mu povedal, že pôjde poobede do mesta M., vyberie z účtu peniaze,
(M. M.), kde sa aj poobede v danú hodinu, dohodnutú, stretli a kde mi tieto peniaze odovzdal. Ja som

tieto peniaze prevzal a použil ich, pre potreby obce a to tým, že časť prostriedkov vložil na účet obce
G., kde je to možné dokázať výpisom z bankového účtu a časť prostriedkov vložil do pokladne obce,
určite je tam záznam o vklade do pokladne na obci. Táto pôžička bola robená 9 – teho dňa v mesiaci.
Bola robená práve preto v ten deň, pretože obec G., alebo na obecnom úrade bolo zaužívané, že mzdy
boli vyplácané zamestnancom v 10 – tom dni v mesiaci, takže jasne z toho vyplýva, že tieto peniaze

boli použité na mzdy svojich pracovníkov, jednoznačne, za tým si stojí, určite sú aj dôkazy, nemám ich
ja v ruke ako výpis, ale ak si ich súd vyžiada, tak určite bankový výpis ukáže, že buď deň alebo dva
na to boli tieto peniaze vložené na účet obce. Takže absolútne nie je pravdou, že tieto peniaze ako p.
prokurátor v obžalobe udáva, že využil pre osobné potreby, absolútne to odmieta.

Kbodu2./afirmeBogiGames,s.r.o.povieibatoľko,žesumu3.000,-Eur,akojetovobžalobenapísané,
od p. J. L. prevzal. Pred dátumom prevzatia p. L. volal s tým, že potrebuje presne takúto sumu, aká je
uložená pre potreby osobitného príjemcu. C. L. s tým súhlasil a my sa v deň odovzdania týchto peňazí
stretli, tuším pred mestskou halou, v aute mi ich odovzdal s tým, že pokiaľ by mu do ústneho dojednania
o vrátení peňazí nevrátil, tak to v účtovníctve oficiálne uvedú ako príjem obce za hracie automaty, ktoré

boli v obci už niekoľko rokov, aby som to upresnil, firma Bogi Games prevádzkovala v obci G. v budove
vlastnenej obcou Hermanovce, t. j. nákupným strediskom, v krčme. Prevádzkovali sa 2 automaty, za
ktoré podľa zákona platila firma každoročne určitý poplatok. Nepamätal si presne výšku, tohto poplatku,
ale bolo to v rozmedzí požičanej sumy, t. j. 3.000,- Eur. Tieto peniaze vložil do pokladne obce, t. j.
že z týchto peňazí boli vyplácané v tom čase prostriedky pre našich rómskych občanov, všeobecne

pre sociálne slabšie skupiny v rámci osobitného príjemcu. Problém mohol nastať v tom, že hneď pri
vklade týchto pôžičiek nedával účtovníčke príjmové lístky, alebo výdavkové lístky, alebo nejaké zmluvy,
vo všeobecnosti mali zaužívaný systém, že buď raz v mesiaci, niekedy to bolo raz za 3 mesiace si
sadli s p. účtovníčkou a dali všetky finančné veci, t. j. aj papiere okolo toho, obrazne povedané, dali
to do poriadku, popodpisovali príjmové, výdavkové doklady a všetko, čo súviselo s účtovníctvom, aby

všetko sedelo tak, ako má sedieť. Aby nezabudol, vráti sa ešte k jednej podstatnej veci. Za 3 roky jeho
pôsobenia ako starostu obce, nemal nikdy žiadny problém s financiami a s vedením účtovníctva na obci.
Pripisujem to dobrému príjmu jednak zo štátneho rozpočtu (podielové dane) a jednak z dobrého výberu
daní v obci, t. j. že finančná kondícia obce, pokiaľ bola dobrá, nebol absolútne žiadny problém. Každýjeden audit, ktorý obec je povinná zo zákona robiť raz v roku, bol na jednotku, poviem to takto, nebol
žiadny problém, daňový úrad nemal žiadny problém, až prišiel rok 2010, kedy Ficova vláda urobila to,
čo urobila a vtedy začal byť ten problém. Nepopiera, že prevzal 3.000,- Eur od firmy Bogi Games, ale

kategoricky odmieta, že tieto peniaze použil pre vlastné potreby. Jednoznačne vyhlasuje, že tých 3.000,-
Eur išlo jedine na potreby obce G..

K bodu č. 3./ Peniaze, ktoré 8.12.2010 v advokátskej kancelárii S. U. požičal v mene obce a pre obec,
nie pre vlastné účely, vo výške 10.000,- Eur, prevzal od p. R. S. T. a použil ich výhradne pre účely obce.

Jeho slová môže potvrdiť aj výpis z účtu, kedy buď v ten, alebo nasledujúci deň, dva, presne si už to
nepamätal, vložil časť sumy na účet obce a časť sumy do pokladne obce. Vo všeobecnosti pri všetkých
týchto pôžičkách, o ktorých rozprával a o ktorých bude rozprávať robil takýmto spôsobom preto, lebo
stále pred výplatou, alebo pred mzdami pýtal sa účtovníčky, pokiaľ nebola dostatočná výška konta na
účte, pýtal sa účtovníčky, koľko je potrebné vložiť na účet obce, aby bol dostatok finančných prostriedkov
na mzdy pre zamestnancov. Takto to robil skoro pri všetkých pôžičkách, ktoré išli na účet obce. Spýtal

sa, každý mesiac to bolo iné, p. účtovníčkz F. povedala, toľko je treba a on na základe toho tie tri až
štyri dni pred dňom výplat, snažil sa tieto peniaze zohnať takým spôsobom, aký opísal už predtým
a aký opíše pri ďalších bodoch obžaloby. O tých prvých 10.000,- Eur povedal, ktoré sa jasne dajú
dokázať a ktoré nepoužil na vlastnú spotrebu. Ohľadom ďalších pôžičiek, ktoré sú tu zo dňa 12.5.2011
vo výške 13.300,- Eur, zo dňa 9.6.2011 vo výške 11.000,- Eur, by rád hovoril bez prítomnosti médií, kam

šli tieto a prečo šli. Musí však podotknúť, že je presvedčený, že tieto finančné prostriedky, ktoré teraz
nadiktoval, boli použité pre účely obce. Je o tom bezvýhradne presvedčený, že nekonal vo svoj vlastný
prospech, ale konal pre dobro obce. Rád by hovoril o týchto peniazoch, ale nemôže z dôvodu toho,
ktorý už povedal na začiatku môjho výsluchu. Veľa vecí by objasnilo, ak by povedal súdu, kam išli tieto
peniaze, prečo a akým spôsobom.

V bodu 4./ všetko sedí, ale výhradne odmieta, že tieto peniaze použil pre osobné potreby. Ak sme pri
bode 4./, kde sa jedná o obec G. zásadne a výhradne odmieta aj to, že tieto peniaze použil pre účely
gamblingu, t. j. že ich nahádzal do automatov, nie je to v bode 4./, ale on to tam chcem dať, je to dôležité
pre neho a pre p. S., nakoľko tu prehlasuje, že v živote nehral hracie automaty a ani jeden cent, ktorý

som vybral z účtov obce G. a kde spôsobil škodu 105.686,- Eur podľa prokurátora v takejto výške, ani
jeden cent z toho nepoužil na hracie automaty. To, že ma krivo obvinil p. vtedajší zastupujúci starosta
pred médiami, že ich nahádzal do automatov, to, že p. V. krivo ho obvinila vo svojom článku v Korzári,
že všetky tieto peniaze do posledného centu hodil do automatov a takisto i že TV Markíza na čele s p.
S. ho takisto krivo obvinila z jeho závislosti na hracích automatoch.

K bodu 5./ dňa 16.2.2011 od p. riaditeľa prevzal 6.000,- Eur s tým, že odmieta tvrdenie, že ich vymámil
od riaditeľa základnej školy. S p. riaditeľom hovoril, že peniaze, ktoré od neho žiadam, potrebujem pre
potreby obce, nakoľko na účte obce bolo v tom čase málo prostriedkov, aby mohol riešiť veci, ktoré v tom
čase boli. Detailne si ich nepamätá, ale detailne viem, že p. riaditeľovi netvrdil, že tieto peniaze, tých

6.000,- Eur sú výhradne na elektrickú energiu a príjmy. Podotkol ešte, že v bode 5./ a v bod 1./, sú
prehodené výpovede, pretože o plyne a elektrike sa rozprávali 16.2.2011, ale nebolo to konkrétne o tom,
že tých 6.000,- Eur idú práve na elektrickú energiu a plyn. Spomínal si, že v tom rozhovore s p. riaditeľom
elektriku a plyn, ale bolo to v celkom iných súvislostiach, t. j. ak si dobre pamätá. Hovoril mu, že išli platby
za elektrickú energiu a plyn a že momentálne na účte obce je nedostatok financií, tak na základe toho

prišiel za ním žiadať túto pôžičku. P. riaditeľ sa poradil so svojou ekonómkou, či má dostatočnú výšku
peňazí na účte školy a po zistení, že tých financií je tam dostatok mu tieto peniaze dal. Peniaze použil
pre účely obce. Tých 6.000,- Eur, alebo s týmito 6.000,- Eur uhradil úrok z predošlej pôžičky, nepamätal
si z ktorej, vie len to, že z týchto peňazí išiel vyplatiť úrok, ktorý bol z pôžičky pre obec G., nebola to jeho
osobná pôžička, ale bola to pôžička pre obec, ktorá nebola splácaná podľa dohody a na základe toho

bol schopný vyplácať úrok. Musí podotknúť, že pri pôžičkách od p. riaditeľa sa nerobili žiadne zmluvy
o pôžičke, neboli písané tuším ani výdavkové a príjmové doklady, tieto pôžičky medzi ZŠ a mnou ako
štatutárom obce boli robené na základe dobrých vzťahoch a na základe dôvery. K týmto veciam sa ďalej
vyjadrí pri bode 7./. Priloží ešte, že jeho vedomie bolo v tom čase, že aj keď spláca úrok, že to robí
jedine pre obec, nie pre svoju vlastnú potrebu.

K bodu 6./ sa jedná o sumu 10.000, Eur od p. R. S. V. a N. V.. Tu podotknul, že túto sumu preberal
iba od p. R. S. V., p. N. V. ani nepozná. Hovorí to z dôvodu, že na zmluve figuroval iba p. S. V.. Čo
sa týka výšky sumy 10.000,- Eur, musí podotknúť, že 5.000,- Eur už bolo R. S. V. vyplatené. Tietoprostriedky boli použité na splatenie úroku pôžičky, ktorá bola vzatá pre účely obce G.. Stretli sa v J.
na benzínovej pumpe, nie ako je uvedené na nestotožnenom mieste, po predošlom rozhovore s p. R.
V., kde dobrovoľne súhlasil s poskytnutím pôžičky pre obec, nakoľko v tom čase p. R. V. aj jeho firma

participovala na veľkom projekte, ktorý sa v tom čase sa rozbiehal v obci G.. Na základe ich dobrých
vzťahov mu túto pôžičku na obec bez akýchkoľvek problémov p. inžinier poskytol s tým, že aj keď na
zmluve bola doba splatnosti 31.7.2011, tak sa ústne dohodli, že v prípade nejakého zádrheľu, alebo
problému so splácaním, tento termín môžu po ústnej dohode posunúť. Čo sa aj stalo a dôkazom toho
je aj splatených prvých 5.000,- Eur. To bolo v čase, keď bol ešte riadnym starostom obce. Ku splateniu

zvyšných 5.000,- Eur žiaľ nedošlo, nakoľko od 27.12. prestal byť štatutárom obce G. a nebolo už v jeho
moci vysporiadať tento záväzok. Pri tejto pôžičke ako už riadny občan, nie štatutár obce, ústne sa s p.
R. V. dohodol, že mu túto čiastku zvyšnú vrátim ako súkromná osoba. Bolo to z dôvodu toho, že p. R. V.
v tom čase trpel, alebo ešte trpí rakovinou, z toho dôvodu sa s ním ústne dohodol, že on ako súkromná
osoba mu túto vec vyrieši dokonca, bolo to skôr z takej ľútosti. Ku koncu roka 2011, keď bol problém
vrátiť zvyšnú sumu, ešte ústne rozprávali o tom, že v prípade realizácie projektu, ktorú už realizoval, si

bude nárokovať p. V. na zvyšnú sumu tak, že mu odpíše obec, alebo odpustí obec nájom za používanie
pozemkov a skladov, ktoré mal určené pre stroje a materiál na výstavu regulácie toku. To znamená, že
by mu bolo odrátané z nájmu a tým pádom by bola vec vysporiadaná. Takže v tomto prípade si môže
dovoliť tvrdiť, že mal to premyslené, ako legálne splatiť pôžičku.

K bodu 7./ čo sa týka pôžičky vo výške 7.450,- Eur od ZŠ v G., nepredstieral pred p. riaditeľom
potrebu urgentnej úhrady, ale v rámci jeho kompetencií ako starostu obce ho riadne požiadal o pôžičku
v uvedenej výške. Pri tejto pôžičke p. riaditeľovi ako dôvod uviedol, za prvé, časťou z tejto pôžičky
mala byť splatená pôžička p. R. P., ktorú predtým od neho zobral, od firmy Bauschop Široké. Druhá
časť, nepamätal si presne v akej výške, bola na uhradenie faktúr za materiál, ktorý obec odoberala

počas predošlých týždňov a mesiacov. Na základe toho požiadal p. riaditeľa J., či je možné pomôcť
obci prostredníctvom školských peňazí so splatením týchto záväzkov. P. riaditeľ súhlasil, ale s tým, že
peniaze v hotovosti mi nedá a navrhol, že on ako štatutár ZŠ, ktorý taktiež odoberá materiál od p. R. P.,
túto moju pôžičku zaplatí prostredníctvom účtu na firmu Bauschop. Ja som s tým súhlasil a rozišli sa
v tom, že túto vec, na ktorej sa dohodli dotiahne dokonca. Čo aj urobil s tým, že keď navrhol poslanie

finančných prostriedkov na účet, jemu osobne, podotkol, nepovedal, na aké číslo účtu tie peniaze bude
posielať. Z vyšetrovania nakoniec sa dozvedel, že účet, ktorý mu nadiktoval p. R. P. nebol firemný,
ale bol súkromný, na osobu, také má informácie. On v tom čase to nevedel. Spoľahol sa na to, že
p. riaditeľ vie, ako štatutár, na aké účty peniaze má posielať. P. riaditeľa nikdy vedome nechcel uviesť
do omylu. Stále to bolo ich jednanie v rámci pracovného vzťahu a nakoľko mali veľmi dobrý vzťah

v našej spolupráci, tak všetko bolo aj o dôvere. Čo sa týka zmlúv, každá jedna pôžička, ktorú urobili,
nebola v deň vyplatenia pôžičky urobená žiadna zmluva, ani žiadny doklad, nakoľko sa dohodli dobrým
slovom, že tieto finančné prostriedky do termínu budú vrátené. Posledným termínom bol posledný deň
kalendárneho roka, kedy škola musí mať, ako už predtým spomínal, účtovníctvo zo zákona v poriadku.
Zmluvy, ktoré má k dispozícii súd a prokuratúra boli podpísané dňa 27.12.2011. Tu je jasný dôkaz toho,

že ak by som chcel p. riaditeľa J. podviesť, alebo nejakým spôsobom oklamať, tak by mu tie zmluvy
ani nepodpísal, ale to, že čestne a s úmyslom pomôcť obci a nepoškodiť škole, stále pri každej jednej
pôžičke, tak mu tie zmluvy bez problémov podpísal aj v ten uvedený deň, nakoľko nechcel som ho dostať
do nejakej nebezpečnej situácie.

K bodu 8./ pôžičku zo dňa 8.6.2011 od p. W. F. prevzal a nie vylákal, ako je v bode 8./ s tým, že
tieto finančné prostriedky použil pre účely obce. Za pravdu mu môže dať aj dátum, kedy túto pôžičku
preberal, bolo to tesne pred vyplácaním miezd pre zamestnancov obce. Určite je z toho aj záznam
v banke, alebo na obecnom úrade, že tieto peniaze išli na účely obce. On sa s p. W. F. dohodol, že tieto
finančné prostriedky vráti do 8.7.2011, ale nakoľko v tom čase musel riešiť iné pôžičky, ktoré boli pred

tým, tak mu v uvedený termín financie nevrátil. Nakoľko je jeho bratrancom, dohodol sa s ním ústne,
že mu postupne tieto peniaze vráti, pokiaľ to stav účtu v obecnej kase dovolí. C. W. F. s tým súhlasil a ak
si dobre pamätá, nebol s tým žiadny problém. Tento bod obžaloby, alebo táto suma, 7.000,- Eur by tu
ani nefigurovala, pretože pôvodne p. W. F. túto sumu nechcel si nárokovať od obce G., nakoľko je jeho
bratranec, ale pod tlakom vtedajšieho vedenia obce, túto pohľadávku dal na obec. Začiatkom roku 2012,

keď už nebol starostom, vtedajšie dočasné vedenie obce viacerých veriteľov v tejto obžalobe oslovilo
a urgovalo prakticky, aby dali na obec pozdĺžnosti, ktoré voči nemu majú, alebo voči obci, presnejšie
povedané. A tak asi štyria z nich vrátane W. F. túto možnosť využili.K bodu 9./ áno, od p. P. T. postupne prevzal 95.000,- Eur, ako je uvedené v obžalobe. K tomuto bodu
musí podotknúť, že tieto financie išli na účely obce, a to mzdy, splatenie iných pôžičiek, ktoré boli na
obec a splácanie úverov. Takisto tých, o ktorých ešte nechcel hovoriť predtým, ku ktorým príde na

konci, ako je vidno, je to veľká čiastka, veľa ľudí, ktorí to vidia si omylom myslia, alebo interpretujú, že
tieto finančné prostriedky v takejto veľkej výške použil pre vlastné potreby, čo on kategoricky odmieta.
Odmieta to, že by z tejto finančnej sumy použil jednak na automaty, na vlastné obohatenie, alebo pre
vlastnú potrebu alebo rozkoš.

K bodu 10./ ako štatutárny zástupca obce G. dňa 27.7.2011 prevzal od p. A. K. preddavok 1.000,-
Eur a to z dôvodu toho, že bolo potrebné vložiť hotovosť do obecnej pokladne, nakoľko v tom čase
bol termín vyplácania osobitného príjemcu. Od p. A. K. tieto peniaze požičal bez nejakých výčitiek,
že robím chybu, nakoľko p. K. bol jedným zo šiestich budúcich nájomníkov, ktorí mali bývať v novom
nájomnom dome v G., títo budúci nájomníci boli niekoľko mesiacov predtým oboznámení po porade
obecného zastupiteľstva, že ak chcú byť nájomníkmi a myslia to vážne, tak zárukou pre obec bolo to, že

do určitého termínu vložia vyrátaný obnos, v tom čase to bolo 1.400,- Eur ako preddavok za poskytnutie
nájomného bytu ako preddavok, ktorý mal slúžiť obci ako záruka toho, že neodstúpia od predbežnej
zmluvy o nájme a aby v budúcnosti obec, ak sa začne s výstavbou, ktorá už tom čase prebiehala,
aby nemala problém s umiestnením, alebo s naplnením bytových jednotiek. Nakoľko ak by ostali byty
prázdne a nájomníci by do nich z nejakých dôvodov neprišli, tak obci by vznikla škoda tým, že obec

musela každý mesiac štátnemu fondu platiť za pôžičku od štátneho fondu rozvoja bývania, klasický
systém výstavby nájomných bytov. Finančná situácia všetkých nájomníkov nebola nejak veľmi dobrá, tak
sa dohodli s obecným zastupiteľstvom, že preddavky môžu splácať buď postupne vo formách splátok,
alebo môžu aj jednorazovo. On p. K. oslovil preto, lebo v deň, kedy prebehla tá pôžička, na účte obce
bolo málo peňazí, čo je možné zistiť aj z výpisov, tak ho napadol on a ešte jeden, ku ktorému príde, ako

možnosť rýchleho príjmu financií pre obec, prečo rýchleho, musím aj to dať do zápisu, pretože práca
s Rómami a ešte s tými, ktorí nemajú peniaze, bola tak náročná, že nejaký odklad vyplácania osobitného
príjemcu v našej dedine bol možný, ale neprípustný. Neprípustný preto, lebo niektorí poberatelia, môže
to aj dokázať, týždeň predtým už žili iba o káve. Túto pôžičku, alebo tento preddavok prevzal a riadne
mu vypísal príjmový, alebo výdavkový, teraz si už nepamätá, tuší jemu výdavkový doklad s tým, že ak

sa nasťahuje, tak táto časť sumy mu samozrejme už bude zarátaná do celkovej výšky preddavku a to
je tých 1.400,- Eur. Tieto peniaze použil tak, že ich odovzdal p. V., ktorá vtedy bola zodpovedná za
osobitného príjemcu, za vyplácanie dávok osobitného príjemcu. Doklad, ktorý mal z tejto transakcie si
uchoval u seba s tým, že vysporiadanie v účtovníctve sa u nich robilo tak, ako už povedal predtým, s tým,
že to dá potom, keď budú sedieť s účtovníčkou nad ostatnými vecami. Preto to nebolo zaevidované

v obecnom účtovníctve a ani to nemohlo byť do konca roka 2011, pretože on ako štatutár skončil skôr
a tým pádom takéto veci nestihol dať do poriadku. C. A. K. s touto transakciou nemal v tej dobe žiadny
problém. Musí povedať, že p. A. K. a ďalší nájomníci užívajú tieto byty, pre ktoré bol tento preddavok
schválený, nie je s tým žiadny problém, všetko to, čo mala obec a ja ako štatutár obce voči štátnemu
fondu, ministerstvu výstavby a hlavne voči nájomníkom do poslednej veci urobil a funguje všetko tak,

ako má. Pokiaľ obec G. momentálne, je to jeho názor, nechce p. A. K. uznať túto platbu ako súčasť
preddavku, on s plnou vážnosťou vyhlasuje, že tých 1.000,- Eur bolo použité výhradne na ten účel, na
ktorý už povedal, preto nechávam to na obci, nech si to zrieši, ale na základe jeho výpovede si myslí,
že p. K. tú časť preddavku obci poskytol.

K bodu 11./ to je ten istý prípad ako p. A. K., to znamená, že 1.000,- Eur prevzal od p. A., ale vie,
že ho dával do pokladne, ale na aký účel, na toto si nepamätal presne, tuším to bolo niečo, má takú
vedomosť, že asi to bolo pre hasičský zbor. Opravujem, túto finančnú čiastku v ten večer, od p. A. vybral,
a v hasičskej zbrojnici odovzdal zástupcom hasičského zboru v G., bol to ako sponzorský dar starostu
obce, na ktorý mal právo pre organizovanie súťaže o pohár starostu obce v G., na jeho prípravu, na

zakúpenieobčerstvenia,pohárov,rôznychinýchvecísúvisiacichsorganizovanímtejtohasičskejsúťaže.
Ostatné veci sú totožné s bodom 10./, t. j. že nechcel nikoho uviesť do omylu a dotyčný vedel, prečo
to dáva a na aký účel to dáva. „Všeobecne povedané na účel obce“. Tento hasičský pohár sa v obci
usporadúval okolo 10 – teho augusta každý rok. Na základe toho si hasiči vyžiadali finančné prostriedky
skôr, aby mohli mať dostatočný čas na prípravu. Tento pohár aj prebehol a všetko bolo tak, ako malo byť.

Pri odovzdaní tých 1.000,- Eur zástupcom hasičského zboru im nevypísal žiadny doklad o prijatí, alebo
prevzatí s tým, že v ich obci predstavitelia obecných organizácií si finančné veci oficiálne vysporadúvali
priamo pri ekonómke. T. j. že v deň, keď im tie peniaze dával, bolo to večer, nebolo možné, aby hneď bol
urobený zápis u p. ekonómky, a po niekoľkých dňoch prišli a tieto veci dávali do poriadku. Tieto peniazeodovzdával vedúcim hasičského zboru a to p. N. T. a C. M., ktorý bol aj zároveň poslancom obecného
zastupiteľstva. „Takýmto spôsobom pri výberoch mojich z účtov G. som vyplácal všetky organizácie obci,
ktoré existujú“. Tieto organizácie si potom vysporiadanie robili v čase ich voľna, boli aj prípady, kedy

prišli si vyrovnať veci, alebo usporiadať veci aj po 2-3 mesiacoch. Takže veľa finančných prostriedkov,
ktoré boli vyberané z účtu obce G. neboli hneď v tom čase aj zaúčtované. Ale robili to stále tak, že ku
koncu roka bolo všetko vysporiadané, všetko na mieste, nebol nikdy žiaden problém.

K bodu 12./ sumu 10.000,- Eur, ktorú prevzal od R. J. U. zo spoločnosti PEhAES Prešov, prevzal

5.8.2011, taktiež pre účely obce a to časť vložil na obecný účet a časťou boli splatené ďalšie pôžičky,
ktoré boli predtým. Tieto peniaze, ale aj predošlé pôžičky, o ktorých vravel, boli stále vyberané pred 10
– tom dňom v mesiaci, ako si môže súd všimnúť a to z dôvodu toho, že ak mu p. E. F. povedala, že
sa blíži termín výplat a na účte je taká a taká časť peňazí, podľa toho sa riadil a podľa toho finančné
prostriedky požičiaval od uvedených osôb. Za p. U. bol, túto sumu vybral a takisto sa zaviazal, že mu
ich časom po splátkach vráti, keď to nešlo, ako iné ďalšie, tak ústne sa s p. U. dohodli na posunutí

termínu, isto tieto termíny posúvali viackrát, až došli k poslednému mesiacu 2011 – teho roka, kedy on
skončil. Ďalej o tom nemal vedomosť, akým spôsobom to prebiehalo, len vedel, že takisto pán vtedajší
zastupujúci starosta oslovil p. U., že ak je tam nejaký dlh na obec, aby ho dal na obec. A on to aj spravil,
je to tých 10.000,- Eur, ktoré prevzal, ktoré nepoužil pre vlastnú potrebu, ale ktoré použil pre účely obce.
Čo sa týka dôvodu, ktorý povedal p. inžinierovi prečo to potrebuje, tak mu hovoril všeobecne, čo je

treba pre obec, mzdy, možno v budúcnosti energie a tak ďalej, takže rozprávali sa iba všeobecne, vo
všeobecných intenciách. C. U. súhlasil a túto pôžičku obci bez problémov poskytol.

K bode obžaloby 13./ s p. J. T. J. sa 9.9.2011 stretol, finančnú hotovosť 4.450,- Eur prevzal, kategoricky
odmietol, že by túto finančnú hotovosť vylákal a túto finančnú hotovosť použil rozdelene v troch

prípadoch, jednu časť, presnú výšku už si teraz nepamätal, prevzala p. K., jedna časť bola vložená
do pokladne obce pre mzdy pracovníčok, ktoré brali výplatu v hotovosti a vtedy 120,- Eur, to si dobre
pamätal, z tejto čiastky platil za pohonné hmoty a nejaký materiál, ktorý bol potrebný na obecný úrad.
Tých 120,- Eur si pamätal, pretože po odovzdaní do pokladne mu toľko zostalo a bol vtedy jeden človek
za ním, chcel požičať peniaze. To si dodnes pamätal, že otvoril peňaženku a bolo tam tých 120,- Eur.

Zaviazal sa p. J. vrátiť pôžičku v lehote do 14.9.2011, nakoľko v tej dobe mal dohodnutú ďalšiu inú
pôžičku, z ktorej chcel vyplatiť túto dlžnú sumu, ale nakoľko sa nezrealizovala, tak p. J. tieto finančné
prostriedky nevrátil. C. J. so svojou firmou v našej obci realizoval na začiatku roka nejaké práce v oblasti
regulácie a na základe toho mal s p. J. veľmi dobrý vzťah. Dohodli sa, že tieto finančné prostriedky,
ktoré mu v lehote nevrátil, že v priebehu roka mu ich v rámci možností vráti, čo sa nestalo. Pri ich

súkromných rozhovoroch rozprávali aj o možnosti vrátenia tým spôsobom, že ak by v budúcnosti v našej
obci realizovali nejaké práce, tak bola by možnosť vyrovnať tento dlh spôsobom odpustenia nájmu,
prenájmu a iných vecí. Táto možnosť bola iba v rovine priateľských rozhovorov.

K bodu 14./ od p. T. prevzal 9.000,- Eur, z toho 2.000,- Eur mu z iných pôžičiek vrátil, zostala suma

7.000,- Eur, ale tu si nepamätal, ako tieto peniaze použil. Či to bol vklad na účet, alebo do pokladne,
alebo to rozdelil nejakým organizáciám, ale s istotou môže tvrdiť, že nepoužil tieto finančné prostriedky
pre vlastné potreby.

K bodu 15./ p. R. C. M., ktorý mu dňa 11.11.2011 požičal, pre účely obce, 5.000,- Eur, bol bratom jeho

vtedajšej priateľky a preto vychádzali s p. R. M. nadštandardne, tých 5.000,- Eur, o ktorých je zmienka
v bode 15./, bola súkromná pôžička, s obcou to nemalo nič spoločné. Nakoľko on ako súkromná osoba
chcel vyriešiť problémy, ktoré vznikli jeho predchádzajúcim konaním, to znamená pôžičky, ktoré bral
predtým a ktoré sa nakopili tak, že chcel to riešiť aj súkromnou cestou. Na základe toho bol požiadať R.
C. M. o súkromnú pôžičku, ktorú mu on dal a v tej dobe ďalej vec financií oni dvaja neriešili. Až v dobe,

keď OZ kontrolovalo a vo všeobecnosti aj ľudia zistili, aká je v skutočnosti situácia, p. R. M. ho poprosil,
aby mu peniaze vrátil. On však ako súkromná osoba tieto finančné prostriedky nemal, preto mu navrhol,
aby to dal zjednodušene povedané, na obec. On sa tomuto kroku bránil, pretože ak to neboli peniaze
na obec, tak on nikdy pečiatku obce na zmluvu nedal. Takýmto spôsobom ho žiadal asi 3 dni, len aby to
urobil a nakoniec v tejto veci podľahol a bolo to 26.12.2011, deň pred jeho odstúpením, dal mu pečiatku

na zmluvu, ktorú urobil on na svojom počítači. Na druhý deň p. R. M. hneď ráno prišiel na obecný úrad
v G. a dožadoval sa okamžitého vyplatenia tejto finančnej čiastky s tým, že ak mu to obec nevyplatí, tak
že dá obec do exekúcie. Pri preberaní pôžičky mu sľúbil aj nejaký úrok, ako súkromná osoba.K bodu 16./ čo sa týka finančnej čiastky 2.600, Eur, ktorú prevzal od p. R. J. X., túto čiastku prevzal,
ale nepamätal sa, či to bolo vložené na bankový účet, alebo či to bolo vložené do pokladne priamo, čo
s tými vloženými peniazmi, aké faktúry, aké iné veci sa vyplácali, to v momente vkladu, či už tu alebo

tam nemal vedomosť, on o týchto veciach vedel, až keď celý zúčtovaný mesiac podpisoval jednotlivé
úhrady, prevody a tak ďalej. Robili to tak na základe dôvery medzi starostom a účtovníčkou p. F.. C. R.
J. X. pracoval pre obec Hermanovce ako tvorca a editor obecnej internetovej stránky, na ktorej pracoval
nejaký čas a ktorá v tom čase ešte nebola dokončená, takže na základe toho aj po lehote splatnosti s p.
R. J. X. ústne dohodli, že pri konečnej fakturácii za tú stránku, ak ju dokončí, ak by nebola vyplatená

dlžná suma, tak si ju potom zohľadní vo fakturácii. Samozrejme po jeho skončení ako starostu obce už
ďalej na tieto veci nemal vplyv.

Ďalej svoju výpoveď doplnil v tom, že k týmto veciam a všetkým bodom obžaloby by sa chcel vyjadriť
tak, že on ako starosta obce G. od 97 – meho roku stále chcel pre obec iba to najlepšie. Stále do svojej
práce dával všetko, prakticky všetok svoj čas, stále svoju prácu vykonával, chcel vykonávať poctivo

a zodpovedne. Nikdy počas jeho pôsobenia nemal v úmysle nikoho poškodiť, nikoho uviesť do omylu,
nikomu spôsobiť nielen finančnú, ale aj psychickú ujmu, ako sa hovorí, ľuďom viacej pomohol ako
poškodil, všetku svoju prácu vykonával na úkor svojho voľného času, v úrade trávil priemerne 10 –
11 hodín denne, zanedbával priateľku, rodinu, zdravie a iné veci. Snažil sa počas svojho pôsobenia
byť ľuďom nápomocný a pre obec urobiť všetko to, čo je v jeho silách, čoho dôkazom sú aj výsledky

jeho práce, v krátkosti spomenul z veľkých vecí, regulácia, bytová výstavba pre rómskych občanov,
pre nerómskych občanov, vodovod, kanalizácia a mnohé ďalšie. Počas 4 rokov, ktoré boli relatívne
pokojné, čo sa týka oblasti financií, neboli také turbulentné ako rok 2010 a následne 2011 nemal jediný
problém čo sa týka či už financií, medziľudských vzťahov v obci, pracovných vzťahov v obci. Auditorské
kontroly,alebodaňovékontroly,všetkobolovmaximálnomporiadku,nebolproblémanisjednýmjediným

centom. A to aj na základe toho, že nepreberal obec v najlepšej finančnej kondícii, ale dokázal ustáť,
ustáliť a dokonca aj znížiť resty, ktoré boli dôsledkom predošlej minulosti, predtým, ako nastúpil ako
starosta obce. Všetky pôžičky, hlavne tie prvé, kde sa to všetko začalo, boli s jednoznačným úmyslom
pomôcť obci v ťažkej chvíli. Ale keď časom sa finančná situácia zo strany štátu nezlepšovala, jeden
z dôvodov, hlavný dôvod, prečo sa nakoniec dostal do situácie, že dnes sedí pred týmto súdom. Pri

prvých pôžičkách, ktoré obec nebola schopná splácať, musel riešiť splácanie tých pôžičiek pôžičkami
od iných subjektov. Kde väčšina z tých subjektov chcela okrem istiny aj nejaký ten úrok a nabaľovalo sa
to ako valec a prišiel čas, kedy si uvedomil, že je to treba dať do poriadku, aby nebol väčší problém a bál
sa v tom čase vyjsť s tým von pred poslancami, tak si povedal, že vyrieši tieto veci bez toho, aby obci
vznikla nejaká ujma, to znamená, aby neprišla v exekúcii o nejaké majetky, budovy atď., tak v určitom

čase šiel za určitými ľuďmi, ktorý mu požičali peniaze na splácanie predošlých pôžičiek, a pod tlakom
toho, že obec bude mať veľké následky, že bude možno hanba pre jeho rodinu, pre mňa, tak súhlasil
aj s pôžičkami od ľudí, pri ktorých na úrokoch preplatil obrovské množstvo peňazí. Hovorí to teraz, nie
sú tu médiá, bolo to viacero pôžičiek s veľmi vysokými úrokmi a pod určitým tlakom, či už telefonátov
domov, jeho rodičom, alebo rôznymi autami pred jeho trvalým bydliskom, požičal a potom vracal aj zo

strachu s vysokými úrokmi. Tam vidí problém v tom, že 70 % celkovej dlžnej sumy, bolo vyplatených iba
na týchto úrokoch. Pre ilustráciu, pri celkovej pôžičke 25.000, Eur, v konečnom dôsledku bolo vyplatený
67.000,- Eur, bolo to pod tlakom a v tom čase mi bolo milšie možno urobiť niečo, čo nevie definovať,
ako prísť o nejakého člena rodiny. V tom čase sa už tak o seba nebál, ako o rodinu. Takže to je aj to
čo nechcel, aby počuli a nebude pred súdom hovoriť kto, kde, prečo, pretože má ešte strach. Dnes má

strach. Nevie, čo bude zajtra. Podotkol ešte, že tie prvotné pôžičky od ľudí z Košíc išli na účely obce,
najviac sa to stále točilo ako miezd, rómskych spoluobčanov, organizácií. Všetko robil pre účely obce, či
už priamymi vkladmi, alebo vyplácaním pôžičiek, ktoré boli obecné, z tejto sumy, ktorá nakoniec vzišla
nepoužil pre vlastnú spotrebu ani jeden cent. Dôkazom toho je aj to, že v dnešnej dobe, a nielen dnes,
ale tri roky má problém uživiť sa. To znamená, má problém s bývaním, má problém s ošatením, stravou,

zhrnuté, má problém prežiť. Ak by mal tieto peniaze niekde na svojom konte, určite by bol v inej situácii,
ako teraz. Inú a lepšiu situáciu nemal ani keď bol starostom obce, žil u rodičov, vlastnil jedno auto, na
ktoré splácal leasing a vlastnil jednu malú nehnuteľnosť po jeho starých rodičoch, iné majetky, domy,
byty, autá nemal, na hazardné hry obecné peniaze, nepoužíval, na rozmary ako ženy a alkohol, atď..
Všetky tieto peniaze, dlžná suma, bolo viac – menej dôsledkom vysokých úrokov a splátok pôžičiek.

Uviedol ešte jednu vec, táto suma, ktorá je v obžalobe, nie je konečná. Omnoho menšia bude, ale to už
zistí súd. Z toho dôvodu chce vyhlásiť, že je nevinný, ale skôr sa cítim nevinným na základe toho, že
ani v jednom prípade nemal úmysel niekoho poškodiť a ani v jednom prípade nebol úmysel obohatiť sa
na vlastný úkor. Ani na úkor jeho blízkych a známych. Takže cíti sa byť podľa jeho názoru oprávnenenevinný. Sú veci, ktoré mohol ovplyvniť, ale boli veci, ktoré už nedokázal a nemohol ovplyvniť, jedine
keby si možno, toto nepíšte, hodil slučku skôr.

Ďalej svoju výpoveď spresnil ohľadom vyššie uvedeného v tom, že to bolo od troch osôb, od prvého T.,
to bolo niekedy v marci 2011 a výška 18.000,- Eur, a ďalšie boli v horizonte jún, júl, august 2011. Boli
týždne, kedy každý týždeň nosil po 2.500,- Eur, nebolo to odrátané z pôžičky, ani z úrokov, iba tak, aby
tá druhá strana nerobila nejaké opatrenia, ktoré by mu poškodili. To bolo 6 týždňov v kuse, peniaze od
rodičov, z iných pôžičiek, ktoré sú uvedené v spise, od známych, od priateľov.

Presný dátum inkriminovanej schôdze OZ (obecné zastupiteľstvo) si s odstupom času nepamätal, ale
nakoľkoobecG.disponujezápisnicamizOZ,súdsimôžezistiťpresnýčaskonaniaOZ.PritomtoOZbolo
prejednávané finančné zaťaženie a finančné rozpoloženie momentálne v obci. Na tomto zastupiteľstve
poslancom OZ vysvetľoval, že obec G. na základe nízkych príjmov z podielových daní bude mať problém
zabezpečiť normálny chod obce. Medzi normálny chod obce zaradil výplaty miezd, splatnosti rôznych

faktúr za energie, rôznych iných faktúr, či už za dodávky kancelárskeho materiálu, stavebného materiálu,
atď.. Na tomto OZ poslancom ukázal aj kópie výpisov z daňového úradu za posledné dva – tri mesiace,
kde bolo jasne preukázateľné, že obec G. dostávala zo štátneho rozpočtu v priemere o 20.000,- Eur na
mesiac menej, ako to bolo bežné v iných mesiacoch v priebehu predošlých rokov. Navrhol poslancom
vzatie úveru z banky vo výške 20.000,- Eur, ktorý mal slúžiť na preklenutie obdobia, kedy bolo tých

finančných prostriedkov na obci menej, čoho dôvodom boli podielové dane. Na jeho návrh poslanci OZ
reagovali zamietavým stanoviskom, t. j. že to zamietavé stanovisko bolo, že úver nebudú brať z banky.
Následne pokračovali v schôdzi podľa ďalších bodov programu. Po skončení schôdze, pri formálnom
sedení, mnohokrát predtým sedeli v takej priateľskej atmosfére, všetci prítomní, ktorí boli aj na riadnej
schôdzi, boli prítomní aj na tom poschôdzovom sedení. Preberali aj problematiku, ktorú nedoriešili na

riadnej schôdzi a keďže pri neformálnej debate nepadol žiadny návrh zo strany poslancov, ako riešiť
ďalšiu finančnú situáciu, t.j. v budúcich dňoch a mesiacoch, tak ako starosta obce prišiel s návrhom, aby
si ako obec požičali finančné prostriedky od niektorých z firiem, nekonkretizoval presne od ktorých, od
firiem, ktoré v tom čase buď pracovali na nejakom projekte v obci G., alebo boli zapojené do nejakých
rozvíjajúcich sa projektov. S týmto jeho návrhom nemal nikto žiadne výhrady. Takže to bral ako súhlas,

aby začal konať v tejto veci. Táto debata sa niesla v priateľskej atmosfére, pri ktorej bol aj alkohol.
Pamätal,žetamboliprítomní[.P.,[.F.,X.L.,[.W.,Y.A.,tosútí,ktorýchsiistopamätal.Tátoproblematika
nebola zaprotokolovaná z dôvodu toho, že tento bod ohľadom pôžičiek nebol oficiálnym rokovacím
bodom na predmetnom OZ.

Svedok [. P. vo svojej výpovedi uviedol, že je starostom obce 4 mesiace funkciu prevzal 27. decembra
2011 ako zástupca starostu, obecné zastupiteľstvo požiadalo Národnú radu o vypísanie volieb, ktoré sa

konali v októbri 2012, tam získal mandát starostu obce. Predtým vykonával funkciu poslanca obecného
zastupiteľstva od r. 2006. Funkciu predsedu finančnej komisie v obecnom zastupiteľstve prevzal v r.
2010. Finančná komisia pri obecnom zastupiteľstve konala bežne kontroly ale iba z pozície informácii
ktoré dostávali od bývalého starostu obce a ekonómky obce. Nikdy poslanci ani on ako predseda
komisie e nekontrolovali pohyby na účtoch. Na to je určený kontrolór obce. Pohyby na účtoch v r.

2010-2011, výbery nezúčtovaných záloh bývalým starostom, o tom nemali nijakú informáciu, celé
zastupiteľstvo. Problém nastal až v novembri 2011, keď sa postupne po dedine šuškalo, že starosta
berie pôžičky a vtedy on ako predseda finančnej komisie požiadal kontrolóra obce o dôkladnú kontrolu
všetkých finančných účtov, ktoré obec má a pokladne. Na to dostal odpoveď a celé zastupiteľstvo
zároveň informoval, že pán kontrolór takúto kontrolu vykonal už v júni a je potom zápis na obecnom

úrade. Vtedy vyzvali ekonómku obce, aby to predložila. V tom dni sa otvorila vlastne celá kauza.
Najprv to boli nezúčtované zálohy vo výške 40-tisíc euro, o ktorých starosta obce tvrdil, že to zúčtuje
do 2 týždňov, tak zastupiteľstvo uznesením rozhodlo, že prakticky 2 týždne dáva čas starostovi na
zúčtovanienezúčtovanýchvýberovzáloh.Presneo2týždnenatozasadalozastupiteľstvo, opäťnedošlo
k vyrovnaniu týchto nezúčtovaných záloh a dostali písomne, že dlh je 110-tisíc euro. Nebolo to 110, ale

pohybovalo sa to 105, 106. Presne o dva týždne dostali informáciu, že dlh je vyšší. Poslankyne, ktoré
stáli pri úradníckom pulte plakali. Všetci pozerali na seba a hľadali chybu. Dodnes nemá vysvetlenie,
ako sa to mohlo stať poza chrbát. Následne ďalšie tri roky, ktoré prešli odvtedy obec musela prijať
aj nepopulárne opatrenia, aby sa nedostali do nútenej správy a ozdravného režimu. KontaktovalMinisterstvo financií o probléme, ktorý obec má a spolu so zastupiteľstvom začali riešiť problém. Bolo
to ťažké obdobie troch mesiacov. Zdokladovanie všetkých dlhov, preberali všetky zmluvy o diela, ktoré
boli podpísané, k tomu faktúry, ktoré zostali na stole nezaplatené a došli na sumu 249-tisíc, na základe

všetkých originálnych materiálov a dokumentov, jednal s bankou, ktorá si vyžiadala naozaj iba originály
a na základe toho požiadali o úver aby sa vyhli nútenej správe. Bolo to ťažké obdobie, „spústu“
rokovaní s veriteľmi, podpisovanie splátkových kalendárov, ale nijaký veriteľ im nedal košom, s každým
sa dohodol, každý bol ochotný počkať s vyplatením pohľadávky, aby obci pomohol. Zastupiteľstvo
v tom čase rokovalo aj trikrát do týždňa, ani zápisnice nerobili, stretávali sa skoro každý večer

a hľadali riešenia a cesty ako obec zachrániť. Po naozaj dlhých jednaniach dostali pôžičku, bol im
schválený úver, ktorý následne bez príjmu hotovosti odišiel veriteľom priamo z banky. Odvtedy nastal
proces dlhodobej tvrdej práce voči občanom a voličom aby pochopili, že nie sú až také zlé vedenie
obce a chcú pre obec to najlepšie. Následné súdy a exekúcie stáli obec peniaze, v úplne inej veci
museli zaplatiť exekúcie 27-tisíc euro, exekútor im zablokoval všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok,
on, zamestnanci, poslanci, externý zamestnanci a dohodári boli tri mesiace bez výplat až po uvoľnení

avyplatenítejtoexekúcie začalinormalizovaťchodobcespostupnýmsplácanímfaktúr,ktorésanakopili
za to obdobie exekúcie. Kataster uvoľňovali ešte 6 mesiacov. Podielové dane prichádzali pravidelne
a finančná komisia delila finančné prostriedky tak, aby každý veriteľ dostal svoje peniaze. Príkladom
firma Envigeos Nitra, prevádzka U., ktorá je zazmluvnená na vývoz komunálneho odpadu, im 4 mesiace
nefakturovala odvoz odpadu po vzájomnej dohode. Potom postupne splácali dlh za celé obdobie. To

už prišli voľby starostu, bolo to obdobie 10 mesiacov, nastúpil na funkciu starostu obce. Dostal dosť
silný mandát, vyhral voľby s veľkým náskokom, ľudia mu dali dôveru a jeho úloha bola pracovať tvrdo
na tom, aby sa dostali z finančných problémov, dnes sa obec nachádza vo finančnej situácii, že má aj
finančné rezervy na chod života, nemajú nijaké záväzky, splatené všetky faktúry, obec je v spoločnosti
Miesta akčná spoločnosť Bachureň, cez ktorú realizovali projekty za 2 roky vo výške 174-tisíc euro.

Za ten čas sa podarilo vybudovať multifunkčné ihrisko, generálka veľkého futbalového ihriska, asfalty,
cesty v niektorých kritických úsekoch, kde boli naozaj zlé a generálna oprava fasády obecného úradu
a požiarna zbrojnica. Mali ešte rozrobený projekt regulácia G. potoka vo výške 474-tisíc euro cez
životné prostredie a aj toto dielo sa im za jeden rok podarilo urobiť s plným finančným vyrovnaním,
všetko je vyplatené kompletne, takže za 3 roky investovali 647-tisís eur. Nebolo to ľahké, pretože už

mal žiadosť, že odstúpi od zmluvy na rekonštrukciu obecného úradu, pretože je to nepochopiteľné,
obec bola v exekúcii bez finančných prostriedkov a začali stavať lešenie a začala sa generálna
rekonštrukcia. Na to všetko ešte vo februári 2012 podal žiadosť na výstavbu 7-izbovej bytovej jednotky
na štátny fond rozvoja bývania, ktorý im schválil úver vo výške 267-tisíc a dotácia z Ministerstva výstavby
a regionálneho rozvoja .... vo výške 68-tisíc eur. Aj to im ministerstvo schválilo, bytovka je skolaudovaná,

dofinancovanáažijúvnejspokojnínájomníci,takžeajvkrízovýchčasochinvestovalidorozvojaobce,za
čo patrí poďakovanie obecnému zastupiteľstvu, ktoré naozaj tvrdo pracovalo. Svojou prácou tak chceli
odstrániť chyby bývalého starostu.

Pohľadávky veriteľov, ktorí si uplatnili svoje nároky na základe tých pôžičiek (bývalý starosta obce) na

obecné razítko, sa postupne kopili, on ich spisoval a evidoval a každú jednu odnášal na políciu. K tomu
boli vyzvaní odovzdať celú finančnú agendu obce za r. 2010-2011 vyšetrovateľovi, takže celú ekonomiku
odovzdal v krabici od banánov, ohromne veľkých a ťažkých, na základe ktorých bol urobený súdno-
znalecký posudok, nemali prístup k týmto materiálom 6-7 mesiacov. Preto ani obec nevykonala
v tom čase audit. Tie pôžičky, ktoré evidoval postupne, poslanci obecného zastupiteľstva analyzovali,

o všetkom boli informovaní a dodnes neuznali ani jednu. Následne súdne spory. Po výzvach súdu
dokladali výpisy z banky, výpisy a odpisy pokladničnej knihy, kde ani jedna z týchto údajných pôžičiek nie
je zaregistrovaná, takže v skutočnosti obec neprijala ani cent. Je to doložené výpismi z bánk a opismi
alebo odpismi pokladničnej knihy. Obec podľa zákona o obecnom zriadení nemôže uznať pohľadávku,
ktorú nemá nijakým spôsobom evidovanú. Následne ju teda ani nemôže vyplatiť. Ten spôsob ako boli

pôžičky dávané, hotovosťou dávané do ruky, alebo do vrecka, obec o tom nemala vedomosť.

Obec mala schválenú smernicu o nakladaní s finančnými prostriedkami obce, ktorá bola schválená
a platná ešte za predchádzajúceho starostu X. J. a v nej je schválený finančný limit 50-tisíc slovenských
korún na jednorazové operácie vykonávané starostom obce. Vyššie sumy jednoznačne podliehajú

schváleniu obecného zastupiteľstva.

Čo sa týka výberov z banky, obec mala zriadené podpisové právo dvoch - starosta a jeden,
ktoré sa podarilo neviem akým spôsobom zmeniť na podpis jedna plus pečiatka obecného úradu.V pamäti nie sú všetky, to sa nedá, ale všetky zmluvy o dielo, ktoré mala obec pripravené, výstavba
asfaltovej cesty v objeme 38-tisíc, odpredaj trafostanice vo výške takisto 38-tisíc zhruba, obecné
zastupiteľstvo tieto schvaľovalo, ale pritom nikdy neschvaľovalo nikdy nijaké pôžičky, o ktorých nemala

vedomosť, ani zmluvy. Výbery z finančných prostriedkov z banky nad sumu 50-tisíc korún. Nie. Poslanci
obecného zastupiteľstva vôbec nemali prehľad o výberoch z banky. Nikto nikdy nevyžadoval. Obecné
zastupiteľstvo bolo informované, že podielové dane v mesiacoch jún – júl sú výrazne nižšie, okolo 6 tisíc
euro, nepamätal si presne a nepozná výšku pohľadávok v tom čase, ani záväzkov, ale zastupiteľstvo
riešilo tento problém iba cez informáciu starostu, že potrebuje zohnať peniaze na krátkodobé vykrytie

tohto výpadku. Avšak nikdy zastupiteľstvo od starostu nedostalo informáciu, že berie nebankové
pôžičky zo súkromného sektoru ani nikdy takého pôžičky obecné zastupiteľstvo neschvaľovalo. Nebola
predložená žiadna zmluva o pôžičke ani písomný doklad o tom, že takéto pôžičky starosta bral. Bol to
krátkodobý výpadok jedného – dvoch mesiacov, potom chod obce išiel úplne normálnym spôsobom aj čo
sa týka financií. V súdno-znaleckom posudku je uvedené, že obec disponovala dostatočným finančným
krytím a pôžičky jednoducho nepotrebovala. A práve to je skreslené v tom, že už vtedy mal starosta

vybraté nezúčtované zálohy.

Prevzal kľúče od obecného úradu, obecné pečiatky, agendu. Naozaj v krízovom čase počas vianočných
sviatkov a Nového roku a bol nútený dlho do noci, aj do jedenástej, takmer každý deň, vyskladať
materiály, ktoré boli rozložené po celej kancelárii starostu, aby vôbec vedel, čo vôbec vlastne preberá.

A medzitým našiel akurát doklad na 3-tisíc euro od firmy Bogi Games, čo vlastne sa jednalo o 3-
tisíc eurovú daň za výherné automaty, ktoré sú umiestnené v obecnej krčme. O iných pôžičkách začali
prichádzať správy po dvoch týždňoch. Zhruba v polovičke januára a úplne prvý prišiel na obecný úrad
pán C. M. s takým istým lístkom, že obec je mu dlžná 5-tisíc eur a že on to chce hneď vyplatiť. Nechcel
ani opustiť obecný úrad, s otázkou „A čo by si robil ty, keby ti len tak chýbalo 5 tisíc?“ 5-tisíc nemal

a ani obecných a ani jemu túto prvú pohľadávku neuznal. Tak prichádzali ďalší a ďalší, sled ani poradie
už nemal v pamäti, ale všetky tie pohľadávky, ktoré prichádzali, napr. od firmy PEhAES 10-tisíc, ako
aj ďalšie firmy, o ktorých nevedeli. Na všetky odpovedal písomne, vrátil ich na firmu, s tým, že obec
takéto pohľadávky neeviduje.

Ďalej sa potom svedok vyjadril, že ide o čistú lož, nikdy nepovedal, že starosta nahádzal peniaze do
automatov, dodnes nevie, kde tie peniaze skončili. Média si to poskracujú, zostrihajú.

Na otázku obžalovaného „vraveli ste že v r. 2011 v decembri bola zistená suma , ktorú som dlhoval vo
výške cca 110-tisíc eur. Ako mi vysvetlíte sumu 240-tisíc eur, ktorá vzišla po 4 mesiacoch a ktorú si,

alebo odkiaľ sa vzala a prečo veritelia si uplatnili pohľadávku.“?

Svedok k tomu uviedol, že „to by si mal ale vysvetliť ty, pretože pohľadávky prichádzali na obecný
úrad v písomnej forme, o ktorých obec vôbec netušila. Všetky tie materiály som odniesol na kriminálku“.
Nikto nikoho nevyzval, ani ústne, ani rozhlasom obecným, ani médiami, aby predložil pohľadávku.

O problémoch nevedeli. Myslel si, že práve tí veritelia, tým že sa to zmedializovalo a pustilo na celé
Slovensko ako jedna obrovská škvrna, si uvedomili, že doslova a do písmena zle investovali svojej
peniaze do pôžičiek v mene bývalého starostu.

Podpisové právo v C. U. bolo starosta E. F., on a ekonómka E. F.. L. – on tam podpisové právo nemal,

nikdy, po rokovaní s bankou už následne po problémoch, zrušil všetky účty v banke L..

Svedok k sporom obce uviedol, že úplne prvá bola exekúcia z Košíc vo výške 120-tisíc euro, kde
súd rozhodol, že majú zaplatiť. Podali odpor právnym zástupcom, ktorým je S. U.. Bolo vytýčené
pojednávanie, asi 2-krát odročené. Ešte bol jeden súd, s ktorým obec vyhrala a otvorený je ešte jeden.

Svedok R. J. U. vo svojej výpovedi uviedol, že s pánom F. sa poznajú asi odkedy bol starostom v obci
a keďže ich spoločnosť spolupracovala s obcou a robili nejaké práce v obci, mali s ním veľmi dobrý
vzťah. Zakladalo sa na tom všetkom a dá sa povedať aj tá pôžička. Asi v r. 2011 prišiel za mnou p. F.
a poprosil ho, že či by neboli takí láskaví a pomohli obci, keďže obec v tom čase nemala prostriedky, či

by nemohli pomôcť pôžičkou obci. Po dlhom váhaní sa dohodli, že za určitých podmienok, t.j. že bude
spísaná notárska zmluva a proste všetko čo k tomu prináleží pri takejto pôžičke. Išli za notárom, spísali
notársku zápisnicu a k tomu bolo ešte dodané, že táto pôžička bude vrátená myslím že do jedného
mesiaca, povedal, že nebude žiaden problém, lebo má dostať 28-tisíc, keď si dobre pamätá, že mádostať z elektrární nejakú vrátku za elektrinu, ktorá nebola vyčerpaná. Pamätal si 28-tisíc. Pôžička
mala slúžiť na výplatu myslel si, že pre učiteľov a mala slúžiť obci, jednoznačne ju dával pre obec,
nedával ju pre osobu p. F. ale pre obec, boli vyplatené v hotovosti obžalovanému v sú Peniaze neboli

vrátené žiadne. Kroky boli urobené k pánovi F., potom následne pri zmene starostu aj u nového pána
starostu. Má písomne, kde o to požiadal. Nový starosta im to upiera, keďže to nebolo uvedené na webe.
Ja mám razítko, kde je uvedený podpis starostu. Nárok si uplatnil. Peniaze boli odovzdané PEhAES na
učtárni za prítomnosti pána F., odovzdané osobne. V obci posledne stavali bytovku.

Svedkyňa J. K. K. vo svojej výpovedi uviedla, že v r. 2012 nastúpila za riaditeľku školy, v rozpočte im
chýbalo okolo 30-tisíc na výplaty. Čiže čerpalo sa stále mesiac dopredu na výplatu. Zriaďovateľ bol
a aj je p. P. a požiadala aby požiadal vtedajší Krajský školský úrad na dofinancovanie tejto sumy.
On v r. 2012 požiadal a 1.8.2012 mi prišlo oznámenie, že Krajský školský úrad nám poskytne finančné
prostriedky 30-tisíc eur, ktoré boli následne vyplácané v r. 2012 v 7. mesiaci 5 tisíc eur, v 8. mesiaci
5000,-, v deviatom 2.500,- €, v desiatom 2.500,- € a jedenástom a dvanástom 2.500,- € a kde tie peniaze

išli , ktoré sa nám stratili zo školského účtu, na základe výpisu z účtu J. F., ekonómky školy bol
urobený výber v hotovosti 16.2.2011 6 tisíc eur. Výber urobil pán J. K. J., vraj na plyn pre obec. Ďalej
p. J. vybral hotovosť 9.11.2010 10-tisíc eur a potom bol prevod z účtu na účet do Baushop P. pánovi
L. P. bolo to 8.6.2011 suma 7.450,- eur za stavebný materiál. Tieto peniaze sú stále u nás vedené
v účtovníctve ako pohľadávka voči bývalému zamestnancovi. Peniaze chýbajú terajšiemu školskému

úradu a na základe obžaloby, ktorá prišla 10.3.2014 vypovedala tam svedkyňa T., ktorá pôsobí ako
vedúca oddelenia ekonomických činnosti a tam sa vyjadrili, že túto sumu chce naspäť od školy vrátiť
na účet školského úradu. Jej kroky viedli ku p. doktorke G. M., kde podali výzvu na náhradu škody J.
K. J.. Náhrada škody 23.450,- €. On na túto výzvu reagoval tak, že poslal vysvetlenie k výzve, že jeho
finančná situácia mu nedovoľuje uhradiť túto sumu a že v trestnom konaní si uplatňuje nárok na náhradu

škody od pána F.. Potom sa vydali znova k pani doktorke M. a podali návrh na vydanie platobného
rozkazu a teraz sa čaká na to, ako ten súd dopadne. Zatiaľ žiadne platby neprebehli, je vydaný platobný
rozkaz voči pánovi J. K. J..

Svedok W. A. vo svojej výpovedi uviedol, že tie peniaze tisíc eur čo dal sa dohodli, „že kedy mu

tie peniaz, ja som býval na sídlisku III. a prišiel ku nám, som mu dal tie peniaze, mi dal ten doklad
o zaplatení a to bolo všetko“. Ďalej uviedol, že v byte bývajú asi 4 roky. Môže to byť január 2012. Ďalej
sa vyjadril k príjmovému pokladničnému dokladu č.l. 434. S tým, že uviedol, že na príjmovom doklade
nie je jeho podpis. Nájomnú zmluvu podpisoval on. Pri zaplatení dostal iba to čo je uvedené vyššie.
Ďalej k tomu uviedol, že mu starosta a povedal, že tie peniaze idú tam na nájom.

Svedok A. K. vo svojej výpovedi uviedol, že tu bývalý pán starosta mu zavolal, že či by mu nemohol
dať preddavok tisíc eur dopredu, že to bude mať už zaplatené, čo bolo asi 3-4 roky dozadu. Presne
si už nepamätal. Viac nie. Zobral peniaze, prišiel na obecný úrad, dal mu potvrdenie, že to má ako
preddavok na byt a išiel preč. Zmluvu uzatvárali až tesne pred nasťahovaním. K potvrdenie na č.l. 454

a zmluve na č.l. 777, svedok uviedol takúto potvrdenku dostal. Na zmluve je jeho podpis. Preddavok
už potom neoveroval.

Svedok R. P. T. vo svojej výpovedi uviedol, že starostu pozná ešte zo školy. Bol za ním požiadal ho
že či nevie pomôcť obci pôžičkou. Peniaze mu požičali, bola podpísaná zmluva, podpísal ju starosta,

bola tam pečiatka obce, peniaze dal v hotovosti a boli poskytnuté obci. Obec mala finančné problémy.
Sumy nevedel uviesť, všetko je v podstate v spise. K do určitého času k splateniu neprišlo. S týmto
potom oslovili obec, ale obec nereagovala. Starosta ho ubezpečil, že všetko bolo prejednané aj na
zastupiteľstve, že aj poslanci o tom vedeli.
Vedel o tom, že sa tam jednalo aj o výplaty a ďalšie. Špeciálne to neskúmal.

K pokladničným dokladom na č.l. 233-236, 237-242, že ide o jeho podpisy a notára.

Svedok J. C. T. ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že toho 21.10.2011 okolo 13.-14. hodiny. prišiel za ním
do práce s tým, že potrebuje požičať krátkodobo peniaze pre obec a potrebuje prefinancovať nejaké
stavebné práce. Že to potrebuje uhradiť s tým, že mu to veľmi rýchlo vráti ak sa do obce vrátia podielové

dane. Nechal si čas na rozmyslenie, s manželkou sa potom dohodli. Potreboval 10–tisíc toľko peňazí
nemali. Mali v hotovosti 9-tisíc, dohodli sa že mu ich požičajú. Tak ich potom, pred bytom kde býval
požičal. Pred bytom sa hneď podpísala zmluva na obec. Následne bol dátum splatnosti tejto zmluvy, p. F.
sa zastavil u neho doma s tým, že mu vrátil 2-tisíc, že zbytok bude neskôr. Potom prešli nejaké týždne,urgoval to, x-krát, až potom sa dočítali v novinách čo sa stalo. Zmluva bola medzi ním ako fyzickou
osobou a obcou v zastúpení starostom obce, pánom F..
Ďalej svoju výpoveď spresnil v tom, že text zmluvy si stiahol z internetu, kde je množstvo vzorov a bola

zabezpečená zmenkou. Aj zmenku si stiahol z internetu. Peniaze doposiaľ vrátené neboli. Zmenku si
neuplatnil. Po dohode s manželkou vzhľadom k tomu, že je to jej bratranec od toho upustili.
Aj zmluva aj zmenka boli na obec. Osobitnú zmluvu voči obci si neuplatňoval. Ani obec ho nežalovala
o neplatnosť zmluvy o pôžičke.

Svedok R. S. T. vo svojej výpovedi uviedol, že na rok si už presne nepamätá, má problém s tým, že si
nepamätá rok, myslel si, že to bolo nedávno a bolo to už pred rokmi, pamätá si však, akým spôsobom
to bolo. Ďalej k tomu uviedol, že skontaktoval ich K. U., ide o jeho dobrého priateľa, ktorého pozná
roky. Oslovil ho s tým, že starosta C. F. potrebuje pomoc pre obec, či by bol ochotný im pomôcť, on tú
obec zastupoval. Veľmi si pána U. váži, nebol dôvod pochybovať, povedal že áno. Bola pripravená
zmluva, myslel si, že ju pripravila pracovníčka K. U.. Kde mal poskytnúť pôžičku pre obec. Sumu už

povedať nevedel. Bolo to za právnickú osobu. Nevedel vyjadriť, či je to vyššia suma, či nižšia. Tých
firiem má viac, pre jednu firmu to môže byť veľa, pre inú menej. Peniaze potom pred pánom U. dal
pánovi F., bol tam termín vrátenia, ktorý sa potom troška natiahol. Telefonoval pánovi U. s tým, že tam
nastal nejaký sklz, s tým že mu povedal, že budú vrátené peniaze. Prvotné peniaze mu boli vrátené.
S tým, že tam bolo viacej pôžičiek.

Ďalej svoju výpoveď spresnil v tom, že spočiatku požičiaval pre obec, potom neskôr osobe. Pán F. mu
povedal, že to zoberie raz na obec, raz na seba. Bolo to viackrát. C. K. U. pozná ako dôveryhodnú osobu
a kým tie pôžičky boli vracané, tak nemal dôvod pochybovať.
Vyjadril sa aj k čomu boli peniaze deklarované s tým, že pán F. mu to odôvodňoval, že to potrebuje
na splácanie pre banku. Bol v sklze, aby im tie peniaze neprepadli z fondov. Na tento účel dával pre

obec, aby ten dlh bol splatený. Boli to peniaze v hotovosti, odôvodňoval to časovou tiesňou. Prevažnú
časť tých peňazí mu dával osobne, párkrát boli v banke, napr. C. U. a predtým K.. Dal mu hotovosť
a on ju hneď odniesol na účet obce. Počul to, bol v diskrétnej zóne a počul, že vkladá na účet obce.
Zmenky neboli žiadne.
Časť peňazí vrátil, a požiadal o ďalšie. Po častiach sa tie peniaze vrátia. V danej chvíli to bola cesta

menšieho zla. Vedel o tom, že obec má rozpracované veci, preto o tom nepochyboval. To naliehanie
bolo intenzívne. Odôvodňoval to tým, že požičiaval aj inde. To naliehanie bolo až také, že zopárkrát
mal aj slzy v očiach. Ďalej vedel, že čo si pamätá, to vyzeralo dôveryhodne. To naliehanie bolo až také,
zúfalé. Preto možno aj povolil.
Podal žalobu na okresný súd Prešov, voči obci, kde si uplatnil nárok. S tým, že na zmluvách bola

pečiatka obce. Následne mu p. F. dal prehlásenie, že to boli peniaze pre obec. Dnes sa sám seba pýta,
aký bol účel z jeho strany, že mu to dal. Povedal mu pravdu a nemusel. Nedáva to žiadnu logiku. Je
pravdou to, že ten spor prehral. Rozsudok mu bol doručený asi rok.

Svedok L. P. vo svojej výpovedi uviedol, že pána starostu poznal iba na základe toho, že prišiel do

ich stavebnín, mali záujem z ich strany obchodovať s obcou, lebo to sú tzv. isté peniaze a dodávali
im materiál podľa ich požiadaviek. Po istom čase spolupráce nepamätal, v ktorom čase to mohlo
byť, starosta konkrétne jeho oslovil, či nevie pomôcť s finančnou pomocou na preklenutie nejakých
problémov, ktoré majú v obci a požičal mu peniaze. V tejto chvíli nevie v akej výške, boli to rádovo
v eurách, keď dobre pamätá 4-tisíc, potom následne 3 tisíc eur, pamätá, že chodil nejaký prešedivelý

pánko, priznákebyhonepoznal,nepožičalby peniaze. Opravilto,že tohopánanepoznal,bol znejakej
pracovnej čaty od neho, on orodoval o to, aby požičal peniaze. Chodili dvaja, zväčša po ten materiál
a keď ich tak svojsky preveril, vytvorili u neho ilúziu, ten fakt, že dôveroval tomu stavu, že im treba
pomôcťnavýplatyapodobne,bežnévecičosatýkajúúradu.Následneprišielpopeniazeajpánstarosta.
Svojim zovňajškom vytvoril u neho tiež pocit dôvery a reprezentoval inštitúciu, ktorá u neho má pocit

dôvery. Čiže peniaze poskytol. Keď naliehal na splatenie alebo úhradu dlžnej sumy, tak pán prokurátor,
keď ste mi dali otázku, nejaký dátum, predpokladá, že to môže byť to, že naliehal na to, aby mu boli
vrátené peniaze. Pamätal, že bol v C. U. na jeho súkromnom účte kontaktovala ho pracovníčka, myslel
si, že pani F. a pýtala sa na číslo účtu, on jej nadiktoval číslo účtu a ona urobila prevod. Preveril, že
mu prišli peniaze, na základe toho, že povedal, aby mu peniaze prišli do hodiny. Tie peniaze sa kopili,

nabaľovalo sa to, zvyšovala sa dlžná suma a preto naliehal, aby časť tých peňazí mu bola vrátená.
Ďalej svoju výpoveď spresnil v tom, že predpokladá, že to bolo viac ako na trikrát. Pamätá si, že to
bolo viackrát. Obci bolo požičané asi trikrát. Peniaze mali byť vrátené po mesiaci, do dvoch mesiacov.Kratšie nie. Písomná zmluva na pôžičku v sume 7.540,- €, spísaná nebola. Bol spísaný príjmový doklad,
bola tam pečiatka obce. Myslel si, že taká suma bola vyplatená. Túto sumu poskytol, ako nepodnikateľ.
Na otázku obhajca: „vyjadrite sa , že či obci G. ku dnešnému dňu evidujete nejaké splatné pohľadávky,

či už vy ako fyzická osoba nepodnikateľ alebo ako podnikateľ?
Svedok: Nie, nemám“.

Svedkyňa E. F. vo svojej výpovedi uviedla, že v tej dobe bola účtovníčka na obecnom úrade a finančné
prostriedky získavali každý mesiac z daňového úradu ako výnos dane pravidelne. Podľa toho čo dostali,

tak mali dostatok finančných prostriedkov na vykrytie výdavkov obce. Keby boli všetky prostriedky
na účte, ktoré mali byť, tak by nemuseli brať žiadne pôžičky. O žiadnych pôžičkách nevedela. Lebo
žiadne finančné prostriedky z pôžičiek neprišli na účet obecného úradu. Nevedela sa vyjadriť k poklesu
finančných prostriedkov v roku 2010 – 2011.
Boli také mesiace, čo si pán bývalý starosta išiel vybaviť odklad úhrady, nikdy nebolo že by ich boli vypli.
Bol tam dohodnutý splátkový kalendár, napr. keď bolo vyúčtovanie elektriny a bol tam veľký nedoplatok,

vtedy sa dohodlo, že sa pospláca, ale ináč nie.
Najprv mali podpisové vzory na výbery z účtu ona a pán starosta. Potom prišiel pán starosta a povedal,
že už môže sám vyberať, že tam nemusí byť jej podpis, takže potom začal sám vyberať z účtov. Tie
peniaze, ktoré vybral z účtov, musela prijať do pokladne. Normálne príjem do pokladne. Už podľa toho
že pán starosta čo účtoval, dala do výdavkov, čo nezúčtoval dala ako zálohu na ďalšie výdavky pre

obec. Starosta dával jej, vkladal aj na účet, ale nikdy nepovedal, skadiaľ má tieto finančné prostriedky,
nevedela o tom. Vrátiť finančné prostriedky do pokladne obce sa muselo do konca mesiaca. Ak to
nebolo určite urgovala. Povedala mu. Prehľad o finančnom stave na účtoch obce, mala. Ak starosta
obce použil nejaké finančné prostriedky musí doložiť doklad, na aké účely ich použil, na obecné účely.
On jej nikdy nepovedal na čo ich používa. Dozvedela sa o tom, až niekedy v novembri, decembri 2011,

keď to prepuklo.
Bolo to niekedy v júni, pán kontrolór išiel za starostom, tam sa rozprávali v kancelárii, nevedela o čom
sa rozprávali. Potom ešte prizvali ju a pán kontrolór povedal, že pán starosta dá všetko do poriadku, že
vráti peniaze, bol tam nejaký termín, bližšie si to už nepamätala.
K stavebninám, ktoré mal p. P. sa vyjadrila, že nevie povedať, či bolo v splatnosti alebo po splatnosti,

ale faktúry boli uhrádzané.
Sumou 3-tisíc eur, ktoré mal p. starosta prevziať ako zálohu za vystavenie licencie za výherné automaty
v obci, takúto sumu neodovzdal a na tejto výpovedi trvá.
O potrebe pôžičky pre obec svedkyňa uviedla, že sa na schôdzach striedali s kolegyňou, ona o tom
nevedela nič. Ale že by sa jednalo na zastupiteľstve, kde ona chodí, o tom nevedela. Zápisnice jej

neboli predkladané, ale mala možnosť do nich nahliadnuť.
Z banky peniaze to išlo ako výdavok, ako výber z účtu a do pokladne ich musela prijať, pretože
keby ich nebola prijala, tak by lietali. Automaticky musia peniaze do pokladne, ako dotácia pokladne.
Výdavkové doklady v prospech obžalovaného z pokladne, vypisovala účel - záloha. Je tam smernica,
že môže poskytnúť preddavok zamestnancovi a on to musí do určitej doby zúčtovať. Konkrétny účel

konečného použitia nemohla napísať, pán starosta nepovedal, na aký účel išli. On to nezúčtoval, keby
to bol zúčtoval, tak by napísala na aký účel, ale keď nezúčtoval, čo mala napísať.
K sume 3.000,- € prijatú od spoločnosti BOGY GAMEs s.r.o. a sumu 1.000 eur prijatú od p. A. a sumu
1.000,- eur od pána K., k tomu sa nevedela vyjadriť, pretože tie peniaze vôbec nevidela, ani jej
nepovedal, že ich má, takže sa nemohli použiť na obecné účely. O nich vôbec nevedela, vtedy mala

dovolenku.
Peňažné prostriedky obecným organizáciám, ak išli cez pokladňu, tak o tých vedela, ale či poskytoval
aj tak bez dokladov, iba tak dal, to nevedela. Ale určite poskytoval finančné prostriedky organizáciám.
K pôžičke od spol. EKOSVIP s.r.o. o tom nevedela.

Svedok I. P. vo svojej výpovedi uviedol, že podľa jeho informácií správne poplatky neposielali bankovým
prevodom cez účet, ale na požiadanie pána starostu ich platili cez príjmový pokladničný doklad do
pokladne. Bolo to na obecnom úrade v G. v kancelárii pána starostu. Bolo to vlastne na jeho požiadanie,
pretože povedal, že potrebuje peniaze do pokladne, nemali s tým žiadny problém. Mohol to byť nejaký
prelom novembra decembra. Bol tam kolegom, pánom L..

V obci prevádzkovali dva hracie automaty. K dokladom na č.l. 445, 446, 447 svedok uviedol, že sú to
ich doklady.Svedkyňa J. F. vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2010 to bolo 10.000,- bývalý pán riaditeľ p. J.
vybral tieto peniaze a od neho sa dopočula, že ich následne odovzdal pánovi starostovi a že on ho prosil,
že potrebuje zaplatiť nejakú elektrickú energiu. Potom v r. 2011 čiastka 6-tisíc eur bola tiež vybratá

v hotovosti a tie boli tiež poskytnuté pánovi starostovi za účelom myslím, že preplatenia plynu. A potom
ešte v júli 2011 bolo prevedených 7.450,- €, tu urobila prevod ona so súhlasom pána bývalého riaditeľa
na účet pána P..
Účtovne boli v strate, finančné prostriedky potrebovali na mzdy. V januári vyplácajú z depozitného účtu
a decembrovú výplatu vyplácali z januárového depozitu.

Ďalej svoju výpoveď spresnila v tom, že p. F. prišiel do školy za pánom riaditeľom, pán riaditeľ tam
vtedy nebol prítomný, potom mňa sa pýtal, koľko máme peňazí na účte, že by potreboval vybrať 7.450,-
€, hovorila, že takéto čiastky vyberať nebude a ani nemôže, že to nie je v jej kompetencii, že sumu
potrebuje pre p. P., volal pánovi riaditeľovi, a oni sa telefonicky dohodli, že sa to urobí prevodom, ona
dostala súhlas od pána riaditeľa že to môže previesť. Pán starosta telefonoval aj s pánom P. a on dal
telefón, že zapíšte si číslo účtu, že kde má previesť čiastku. Pán P. jej potom nadiktoval toto číslo cez

jeho telefón. Dozvedela, že to bolo na stavebný materiál od p. J. (v tej dobe riaditeľ školy).

Svedok W. F. vo svojej výpovedi uviedol, že v tej dobe na nákupoch v Tescu s manželkou, zavolal mu
E., že potrebuje požičať 7.000,-€, bolo to okolo šiestej. Tesne pred záverečnou v V. U.. Bolo to v lete v r.
2010. Bolo to asi v júni. Na účel sa nepýtal. Doklad bol vystavený na obecný úrad, nevedel či to bolo

pre neho. Peniaze mu neboli vrátené a raz sa telefonicky kontaktovali, povedal, že mu ich vráti. Tým
to padlo. Predložil tento doklad, ktorý mu bol vystavený obecným úradom na úrad.

Svedok J. K. J. vo svojej výpovedi uviedol, že pána F. pozná už ako žiaka, bol jeho učiteľom. S pánom
F. mal veľmi dobré vzťahy. Stal sa starostom obce, v prvom volebnom období spolupráca vychádzala.

Potom v podstate v druhom volebnom období mu vlastne trošku pomohol, pretože na plenárnych
schôdzach pochválil spoluprácu medzi školou a obcou, ale v tom druhom volebnom období sa tento
vzťah pokazil a to tým, že vlastne pre príčinu tu, pre ktorú je tu dnes. Veril, že ho nesklame ako svojho
učiteľa, riaditeľa a aj kamaráta, avšak stalo sa bohužiaľ to čo sa stalo.
Viackrát volal na OÚ že kedy mu tieto peniaze vráti, osobne chodil za ním do školy, že už zajtra mu

tieto peniaze vráti, ale k tomu nedošlo. Preto podal trestné oznámenie na menovaného na Okresnej
prokuratúre v Prešove, J. XX, L. G. 29.12.2011. Už vtedy si bol vedomý, že urobil veľkú chybu voči
financovaniu školy a preto bol aj odsúdený na 12 mesiacov s podmienkou na 18 mesiacov.
Čo sa týchto peňazí. V podstate 9.11.2010 bol to utorok svojmu zriadencovi poskytol 10 tisíc na úhradu
elektrickej energie. Pretože obci vraj nenabehli peniaze. Bol zriaďovateľom a nadriadený, v podstate,

chcel s ním dobre spolupracovať, tak mu vyhovel, peniaze mu požičal do 12.11.2010, piatok.
Samozrejme sa to nestalo a 16.2.2011 si obdobným spôsobom zo školy zase zapožičal 6 tisíc eur za
účelom vyplatenia plynu s tým, že obdive sumy do týždňa vráti. Bol s deťmi v Sp. Novej Vsi v ZOO
a tam kontaktoval telefonicky p. F., že potrebuje preplatiť faktúru U. M. P. vo výške 7.450,- €. Veril
tomu, že je to faktúra, pretože doteraz si požičiaval len celú sumy a naraz to bola suma 7.450,-. Že

vraj ak nepreplatí faktúru, prestane U. M. P. s ním spolupracovať. Išiel za p. P. a on mu potvrdil, že
faktúra bola uhradená.
Niekoľkokrát mu ešte jeho ekonómka hovorila, že boli pokusy pána starostu ešte o štvrtú pôžičku, ale to
už zakázal, pretože videl, že je to zneužitie právomoci, pretože požičať v utorok, vrátiť v piatok a ťahať
to rok, takže je to veľký rozdiel.

Ďalej svoju výpoveď spresnil v tom, že tvrdil, že mu nabehnú peniaze, vždy tvrdil že mu už nabehnú
peniaze. Obci mali nabehnúť peniaze.
K pôžičke zo dňa 9.11.2010 uviedol, že dispozičné právo mal on a boli v M. v M. M. a tam tú hotovosť
vybral, vonku v aute mu ju odovzdal, pretože sa musí do dvanástej vrátiť do C. zaplatiť, inak budú G.
vypnuté. Povedal mu prepočítaj si. Povedal: Verím Vám. A odišiel preč. Ak niekto takú sumu dostáva,

prepočíta si.
K tej druhej pôžičke svedok uviedol, že nevie na to spomenúť, na tých 6-tisíc. Aj doma rozmýšľal. Nevie
kde mu tých 6 tisíc a z ktorej banky, dal len kvôli tomu, lebo aj oni boli napojení na plyn, bol február
a bál sa, aby taktiež neboli odpojení od plynu. Potom ešte uviedol, že účty boli v M. M.. Tie sumy
boli podpísané z jeho strany, bolo to v jeden deň. Bolo to podpísané v deň pri tej poslednej, 8.6.2011.

Ohľadom splatenia peňazí, telefonicky, nebral mu telefóny, navštevoval ho priamo na obecnom úrade,
nebol tam, bol vždy preč, keď chodil na obecné zastupiteľstva, začal mu hovoriť, že už nemusí chodiť.
Toto všetko asi zapadalo do toho, aby tam niečo nehovoril. Potom v podstate rozprával s poslancami.
Kontrolórom, ktorý sa ho vždy pýtal, už zaplatil? Vždy išli k ekonómke, či nabehli peniaze. A vtedymusel podať trestné oznámenie. Jedna návšteva bola taká, že hovoril, že už mal peniaze, ale musel ich
použiť na vážne veci. Hovoril si, peniaze už sú, to ho uspokojovalo. O tom, že požičal peniaze vedeli
jeho ekonóm, on o tom vedel, p. F. a kontrolór. A potom neskôr aj poslanci. Nejak vždy mu zakazoval,

aby o tom nerozprával, že on to všetko dá do poriadku a ako jeho nadriadenému mu veril. Mal isté
ambície ohľadom školy, tak si myslel, že spolupráca bude naďalej.
O finančnej situácii v obci, nevedel, lebo keď sa začali preberať financie, poslali ich preč, aj jeho
ekonómku. V obci sa hovorilo, že začali miznúť peniaze, a vtedy začal tušiť, že bude zle.
V r. 2011 otváral telocvičňu, ale presný dátum si nepamätal, 8.6., vtedy otvárali telocvičňu. Opravil to

8.6.bola posledná pôžička a hneď potom otvorili telocvičňu.
Svedok R. C. M. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaný bol dlhoročným priateľom jeho sestry,
v podstate budúca rodina. Bol oslovený nejakých možno 7 rokov odteraz späť za účelom pomoci obci,
nakoľko obžalovaný bol čerstvým starostom v obci, že treba pomôcť obci, pretože obec nemá dostatok
finančných prostriedkov na dorovnanie finančných prostriedkov po predchádzajúcom starostovi obci.
Akého druhu boli finančné schodky, na to sa nepýtal. Už vtedy bol problém s vrátením týchto finančných

prostriedkov, nejaké prostriedky boli vrátené časom. Potom ho znova oslovil na zapožičanie finančných
prostriedkov na ten istý účel. Bol tam tlak rodiny, aby mu pomohol. Sám potreboval peniaze na riešenie
iných vecí. Požičal mu väčšiu sumu, okolo 5-tisíc. Pôžičky boli bez zmluvy, požičané kamarátsky. Keď
nedochádzalo k vráteniu peňazí, požiadal o krytie tejto sumy. Následne bola táto suma krytá zmluvou,
ktorá je doložená v spise. Nakoľko nie je podpísaná obecným zastupiteľstvom, je to neplatný papier.

Spomínal tiež že je to kryté, lebo on obchoduje s dajakými pozemkami, nejaká košická firma tam bola.
Že sa nemusím báť, že on to zaplatí, to nie je problém. Nájde spôsob ako to zaplatiť, že je to len na
chvíľu. Peniaze požičal obžalovanému. Keď nedochádzalo k vráteniu týchto peňazí, stretli sa aj za
účasti jeho sestry, ktorá to dokáže potvrdiť. Bol presviedčaný k ďalšiemu požičaniu peňazí s tým, že sú
tam veľké tlaky, že sa mu niekto vyhráža, ale už nebol ochotný požičať ani cent.

Ďalej svedok uviedol, že požičané to bolo koncom leta. August, september to mohol byť skôr. Malo to
byť vrátené do mesiaca, ale nakoľko do mesiaca to nebolo vrátené, tak to riešil. K zmluve na č.l. 534
(vyhotovoval to on). Svedok uviedol, že peniaze boli dané skôr. Nebol to ten dátum. Lehota vrátenia
peňazí súhlasí. K právnym krokom uviedol, že jeho právnik sa vtedy vyjadril jedným listom, ale bolo to
smerované na obec. Nepodal žiadnu žalobu v občianskoprávnom konaní.

Ďalej svoju výpoveď spresnil v tom, že obžalovaný zastupoval obec, obec mala dlhodobo finančné
problémy, nevedel, či to bola obec, alebo obžalovaný. Obec mala finančné problémy, nerozlišoval to.
Poskytoval to známemu, poskytoval to obci, v ktorej žije a on zastupoval obec. Bral to, ako výpomoc
obci, že to má byť vrátené z obecných peňazí, nevedel o nejakých iných aktivitách. Jemu to bolo
prezentované tak, že obec má problémy, že sú tam nejakí ľudia, ktorí sa vyhrážajú, mala to byť nejaká

skupina z T., ďalej o tom nevedel.
To, že potrebuje starosta súhlas na požičanie peňazí, zistil až neskôr. Keby to bol vedel, táto zmluva
ani neexistuje. Či bol spísaný nejaký doklad o prevzatí finančných prostriedkov, to si už nepamätal.

Svedok J. T. J. vo svojej výpovedi uviedol, že pánovi F. ako fyzickej osobe požičal niekoľkrát, vždy ich

vrátil. V tomto prípade, ktorý sa tu rieši požičiaval peniaze obci. Poprosil ma, aby požičali peniaze ako
firma, právnická osoba obci za účelom zloženia zálohy za účelom vypracovania projektov, týkajúcich
sa osvetlenie obci, protipovodňových opatrení, preto sme tieto peniaze požičiavali ako obci, nie p. F..
Ďalej svoju výpoveď spresnil v tom že konkrétnym účelom boli podnikateľské projekty týkajúce sa
rozvoja a prosperity obce. Neposkytol ju on ako fyzická osoba ale firma, ktorej je konateľom. Platené

bolo v M. na Q. XX. Y. blízko bankomatu. Bolo to nie jednorazovo ale bolo to na niekoľkokrát. Išlo
o sumu vo výške 4.450,- € nebola vyplatená jednorazovo. Skladala sa z niekoľkých čiastok. Bližšie to
špecifikovať už nevedel presne. K odstráneniu rozporov č.l. 511-512 a následne aj 518-519. Svedok
uviedol, že viackrát, mal ju poskytnúť na to aby sa obec ďalej rozvíjala. Vedel, že táto pôžička bola
uhradená v tejto výške. Doklady, z ktorých sa táto čiastka skladá, má doma. Pravdivé je to, čo uviedol

dnešného dňa. Sú o tom asi tri doklady.
Sú to tieto doklady, ktoré sú uvedené na č.l. 515-516, ktoré si pozrel za prítomnosti strán.
„KP: Viete sa vyjadriť, keďže uvádzate, že ste pôžičku poskytli na viackrát a lehota splatnosti poskytnutej
pôžičky je len odstup 5 dni, ako je to s dátumom splatnosti pôžičky?
Predseda senátu: dohodli ste sa pri každej pôžičke o splátke?

Svedok: Myslím, že áno. Tá posledná bola 14.9.“
„KP: Prečo ste podpisoval výdavkových pokladničný doklad na sumu 4.450,-, keď v skutočnosti ste
takúto sumu neposkytli?Svedok: ľahšiu otázku nemáte. Sumu, ktorá je uvedená na doklade, ktorú som podpísal ja a ktorá bola
prevzatá obcou, resp. zástupcom obce som jednoducho musel poskytnúť a poskytol bez ohľadu na to,
aký je váš názor. Ja tvrdím, že táto čiastka je čiastka, ktorú nám obec dlží“.

Na záver potom uviedol, že čiastky zhrnul dohromady.

Svedok R. J. X. vo svojej výpovedi uviedol, že jednalo sa o to, že s pánom. starostom sa stretol čo sa
týka dodávky webovej stránky pre obec, a stretávali sa ohľadom tejto veci, rozprávali sa o všetkom čo
tam chce mať. Niekedy tak v trištvrte riešení tej webovej stránky sa obrátil, že či by mu nepomohol

uhradiť faktúry pre obec s tým, že mu to potom neskôr vráti. Vtedy povedal, že také nie, že nemá
takú možnosť, potom sa ešte raz stretli, zasa sa ho niečo také pýtal, že mu to vráti, že nemajú na účte
peniaze, že potrebuje krátkodobo vypožičať, že potrebujú pomoc. Raz požičal, ale to si už nepamätal
presnú sumu a potom mu vrátil, nevedel či to bolo do týždňa alebo viac v hotovosti naspäť, potom to
už bolo tak, že už nebol s ním fyzicky v kontakte, len mu zatelefonoval, povedal mu, že by potreboval
požičať určitý obnos, koľko to bolo si nepamätal, „išlo o to, že už ani nevedel či to bolo prvýkrát, čo som

robil zmluvu na podpis ale druhýkrát že to bolo na diaľku som navrhol, aby sa zastavil u rodičov aby to
podpísal, aby som mal nejaký dôkaz alebo niečo spísané o tom, že som požičal“. Potom tomu nevenoval
pozornosť „až s tým, že neviem, či to bolo termínovo obmedzené, tie peniaze nevrátil a neskôr som sa
dozvedel, že niekde v správach hovorili, že spreneveril väčšie množstvo peňazí“.
V ďalšom upresnil svoju výpoveď v tom, že požičiaval s vedomím, že je ako zástupca obce a je to pre

obec. Faktúry neuviedol konkrétne a aj predtým hovorili o iných sumách. On povedal, v akej sume je
ochotný poskytnúť peniaze. Vrátené to malo byť z budúcich peňazí obce. K druhej pôžičke nepamätal
kto to navrhol.
„KP: Viete uviesť skutočnosti ako to bolo zo strany vašich rodičov, v akej výške, ako ste vedeli na aký
účet máte peniaze previesť?

Svedok: Myslím že po tom, čo bol u mojich rodičov, tak som tú čiastku poslal na účet, neviem či mu ju
poslal v SMS alebo nadiktoval“?
Vsúvislostisvrátenímnepodnikalžiadnekroky,čakal akosa situáciavyvinie.Stretolsasozastupujúcim
starostom a ten mu povedal, že sa to prejednáva na súde.
K odstraňovaniu rozporov svedok uviedol, že druhýkrát to nebolo osobne, že sa stretli, on doniesol zo

svojej strany podpísanú opečiatkovanú, o on ju podpísal dodatočne. K lehotám splatnosti myslel si, že
to hovoril pán F., že kedy majú prísť peniaze.
Na záver potom uviedol, že bol viackrát kontaktovaný obžalovaným a pôvodne mu pôžičku poskytnúť
nechcel, keďže chcel asi 7-tisíc euro, takú pôžičku nebol ochotný poskytnúť, bola to vyššia suma. Potom
žiadal nižšiu sumu, a povedal, „že OK“.

Svedkyňa R. L. T. vo svojej výpovedi uviedla, že nevie vôbec či sa osobne stretli, ona bola vedúca
financovania na školskom úrade, pretože vtedy financovali školu v pôsobnosti obce. K finančnej kondícii
ZŠ v G. sa nevedela vyjadriť. Toto je v účtovníctve na úrade a od r. 2012 nie je na úrade.

Svedok A. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaného poznám veľmi dobre. Bývali v jednej dedine
a kto by nepoznal starostu. Bol aj poslanec. Bolo to aj počas jeho funkčného obdobia. Či sa niekedy
preberala finančná situácia obce, prípadne potreba zobrať nejaký úver alebo pôžičku v prospech obce,
na to si nepamätal. Bol člen finančnej komisie, tak robili úpravy rozpočtu, tak nejaké vedomosti mal.
Ohľadom účtov nie. Od toho bol kontrolór, mal kontrolovať účty. Pôžičky obec mal, lebo sa splácali staré

dlhy ale mali na účte peniaze. Kontrolór im povedal. Ďalej uviedol, že úver mali z banky, nepamätal si
v ktorej banke. Bolo to ohľadom nákupného strediska. O iných pôžičkách nemal vedomosť.
Starosta ich neinformoval o tom, že nemajú finančné prostriedky, neinformoval ich o tom, že berie nejaké
pôžičky. O pôžičkách v banke sa dozvedel na obci s tým, že predtým sa pôžička neplatila, sú tam
veľké úroky. Starosta im o tom povedal.

Išli také fámy po obci, že si požičiava peniaze. Mali zastupiteľstvo, bývalý starosta bol nervózny,
poslednú dobu vtedy nebol vo svojej koži, búchal nohami pod stolom a potom z neho vyšlo, že zobral
z účtu peniaze a vtedy sa to dozvedeli. Nepovedal na aký účel.
Kontrolór si nesplnil povinnosť, lebo ich neinformoval o skutočnom stave, zamlčal určité veci. Im o tom
vôbec nepovedal.

K dostatku finančných prostriedkov na prevádzku obce sa svedok vyjadril v tom, že toto nebolo
preberané, na účte boli peniaze.Svedok T. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná obžalovaného, bol z jednej obce. Bol poslancom
obecného zastupiteľstva v obci G. v období od r. 2010.
Finančná situácia bola z tej strany čo vtedy na zastupiteľstve ich informoval pán kontrolór a ekonómka

bola v poriadku, boli dlhy, ktoré sa snažili urovnať a na každom zastupiteľstve, čo tam preberali, nikto
ich o týchto veciach neinformoval a tieto veci sa robili. Žili v tom, že je všetko je v poriadku. Vedel o tom,
že je tam dlh. Nepamätal si, že by išli až do veľkých pôžičiek.
O predmete sa dozvedeli na otváraní telocvične v školy, pán starosta tam nebol. Potom tam boli také
návrhy, že niečo sa deje, že treba zvolať zastupiteľstvo a v tom čase mal doma taký problém, že blízki

príbuzní z rodiny nám zomrel a okolo pohrebu mal starosti doma.
Ohľadom správ, kde by bol niečo vytkol, že je problém, ale vždy to povedal tak, že je všetko v poriadku,
nepovedal to doslovne, ale nepovedal nič o tých skutočnostiach, nepovedal nič. Po oficiálnej časti
zastupiteľstva sa bavili o takých bežných veciach, ako v práci atď. Po oficiálnej časti sa nerozprávali
napr. o financovaní obce, ako riešiť nejaký problém, na ktorý sa pozabudlo.

Svedok M. K. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaného pozná z obce a v roku 2010 – 2011
bol poslanec na obecnom zastupiteľstve. O jeho trestnej činnosti nevedel a dozvedel sa o tom, až
po. Presnú finančnú situáciu v obci nevedel, vedel o tom, že obec splácala jednu pôžičku. Po
predchádzajúcom vedení obce. Nevedel uviesť kto vyplácal peniaze pre obecné organizácie. Hlavný
kontrolór ofinančnomstaveobceichneinformovalpravidelne.Nevedelakočasto,zčasunačasprečítal

správu o kontrole. Nehovoril ani raz o tom, že niečo nie je v poriadku s financiami. Vždy s tým, ako je
všetko v poriadku.

Svedok L. T. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaného pozná, sú kamaráti a v tej dobe bol v roku
2010-2011 predseda futbalového klubu G.. O trestnej činnosti obžalovaného sa dozvedel. Ďalej popísal

činnosť klubu v tom, že každý rok sa dával návrh rozpočtu, žiadosťou na obecný úrad, zastupiteľstvo
obecného zastupiteľstva ju schvaľovalo, nie však v plnej výške. Sumu mu vyplácala ekonómka, nie
v plnej výške, podelenú po častiach. Niekedy väčšia suma, niekedy menšia. Stalo sa, že aj starosta
obce mu vyplatil nejakú sumu. Dal mu doklad, bola tam podpísaná ekonómka. Nikdy sa peniaze nebrali
bez dokladov. Nestalo sa že by starosta obce mu dal peniaze, kde by bol iba jeho podpis. Peniaze sa

vyplácali na obecnom úrade. Nepamätal si, že by to aj niekde inde. Išlo o sumy 300, 500, 1000 eur.
V uvedenom období sa malo rekonštruovať ihrisko a regulácia potoka. V roku 2010-2011 išlo o sumu
5.000,- €.

Svedok X. L. vo svojej výpovedi uviedol, že v tej dobe v roku 2010-2011 že bol v komisii pre poriadok

a bol aj vo finančnej komisii. Bol poslancom. Robil predsedu klubu slovenských turistov G.. K trestnej
činnosti, uviedol, ho to iba zarazilo. Iné nevie. Nečakal, že to takto dopadne. K úverom, pôžičkám, iným
dlhom, uviedol, si to presne nepamätá, ale v tom roku nemali nejaké veľké problémy, tie problémy, ktoré
boli na začiatku sa riešili postupne, priebežne. Až posledný rok, sa dozvedeli, že je tam „tá sekera“.
Tie dlhy, ak by o tom boli vedeli, by sa riešili skôr.

Hlavný kontrolór obce na zasadnutiach kde bol, nepovedal, že chýba niečo.
Zastupuje turistický klub, oni nežiadali dotáciu, nepamätal si, že by im starosta nejaké financie dal, je
to možné. Čo sa týka ostatných organizácií, pokiaľ bola daná žiadosť a pokiaľ bol dostatok financií,
schválili čiastku aj keď nie celú.
Na záver potom uviedol, že boli dobrá partia, zostali aj dlhšie, ale väčšinou sa riešili také súkromné veci.

Vedel, že „vždy ten koniec bol čo sme riešili na zastupiteľstve, aby to bolo dobré pre obec“. Nevedel
o tom, že by boli v takom stave, že by nebolo na úhradu dajakej faktúry. Starosta mal fond, z ktorého
mohol vyberať, ináč nie. Faktúry prešli cez zastupiteľstvo.

Svedok J. S. vo svojej výpovedi uviedol, že bol vedúcim Folklórneho súboru G.. Stretávali sa často bol

a jeho členom, vždy žiadali obec a starostu obce a podporu činnosti. Žiadosť sa dávala na obecné
zastupiteľstvo, oni to schvaľovali a potom sa peniaze buď na účel posielali, zväčša to prišlo na účet.
V r. 2010 to mohlo byť cash, poskytol, nejakú podporu. Peniaze sa vyplácali na úrade, pokladníčka
to dávala. Presné sumy už nevedel. Obidve strany boli podpísané, za obec starosta, za organizáciu
podpísal on. Peniaze sa zúčtovali.

Svedkyňa R. L. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaného pozná. do kontaktu prichádzali až keď
bola poslankyňa obecného úradu. Nastúpila v 2010 boli voľby, v 2011 bola poslankyňa. Ako nastúpila
za poslankyňu, človek ani nevie, čo je jeho právomoc. O dlhoch nevedela, úver bol jeden a to ešte zabývaléhostarostu.Onzobralnejakýzáložnýúver,niečotakétambolo. Ako nastúpilataksadokončovala
sa výstavba bytovky, regulácia potoka, už nepamätala si, či sa dokončovalo alebo bola a potom sa robil
vodovod ku škole, ku bytovke. Hlavný kontrolór podával správu o finančnej situácii v obci, ale nikdy nič

nebolo, všetko bolo v poriadku. Konkrétne o tom sa dozvedela v novembri, bola zamestnaná v základnej
škole. Prišiel za ňou riaditeľ školy, či prejednávali na zastupiteľstve pohľadávky, že obec je dlžná škole
na výplaty do školy, materskej školy okolo 50-tisíc, vtedy prvýkrát počula, že niet peňazí. Povedala, že
to nie je možné, že obec peniaze má, potom to postupne začalo vyplavovať na povrch.
K rôznym organizáciám v obci uviedla, že väčšinou to išlo tak, že robil sa rozpočet, organizácie dali

požiadavku, tam sa v rozpočte odsúhlasilo, a jak sa to vyplácalo, to robila ekonómka, starosta, o tom
nemá žiadnu „šajnu“.
Po skočení schôdze o problémoch, o obecných už ani nie, napr. aj čo by sa dalo robiť.
K požičiavaným peniazom starosta hovoril, že mal nejaké problémy, že si to len vypožičal s tým, že to
vráti obci.

Svedkyňa W. T. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaného pozná od roku 2010 bola poslankyňou.
Následne sa vyjadrila k finančnej situácia obce v roku 2010-2011 s tým, že to bol jej prvý rok čo bola
poslankyňa a keď mali zastupiteľstvá tak nevedela zo strany pokladníčky, starostu, že by chýbali veci,
robilisaveci,naktorébolipeniaze.Nikdyneprerokovávali,žebysazobralanejakápôžička,žeby zobrali
nejakú pôžičku. Nevedela, že by bola nejaká pôžička ani z iného obdobia. Úver predchádzajúceho pána

starostu sa splácal.
K stavebným alebo rekonštrukčným akciám v roku 2010 sa nevedela vyjadriť a v roku 2011 to bola
bytovka, nájomné byty a asi sa začala rekonštrukcia toku a také bežné veci. Myslela si, že v tom roku
bola aj asfaltová cesta Pastovník, v dedine.
Hlavný kontrolór obce podával správy o finančnej situácii v obci, pokiaľ bol prítomný, ale žiadne problémy

nehovoril. Nehovoril, že sú tam nejaké nezrovnalosti.
Starosta k finančnej situácii a s tým spätým rozpočtom obce, to si nepamätala, iba keď sa rozprávalo,
že by bolo potrebné niečo väčšie v dedine urobiť, hovoril, že momentálne nie je dostatok financií, aby
sa to robilo. Hovoril, že finančná situácia v obci je dobrá

Svedok J. F. vo svojej výpovedi uviedol, že pána F. pozná v obce, je to sused, trocha vzdialený, bývali
na jednej ulici a pozná ho aj ako bývalého starostu obce. V r. 2010 nemal žiadnu funkciu a koncom
roku 2010 bol zvolený za poslanca.
Ďalej uviedol, že osobne ako poslanec necítil že by potrebovali pôžičku. Ako obec počas tohto obdobia
neriešili nikdy potrebu pôžičky, to si nepamätal. Finančnú situáciu riešila ekonomická komisia a táto

hovorila tak, že majú peniaze na základ, na bežný chod obce. Len z vyjadrenia ekonomickej komisie na
zastupiteľstvách keď sa preberalo tak, peňazí nie je dostatok. Necítili to na chode obce, pretože obec
v tom čase fungovala, smetie sa odvážalo, služby boli zabezpečené. Čo sa týka nejakých problémov,
upozornil na to jeden občan, niekedy v novembri, sa ho pýtal, že čo sa robí so starostom, že chodia
za ním nejakí ľudia a pýtajú vrátiť nejaké pôžičky. Zhodou okolnosti po pár dňoch stretol pána starostu,

robila sa regulácia potoka, bol odfotiť stavbu, ktorú začínali - regulácia potoka, tam sa stretli a tam
sa starostu priamo pýtal, že dotyčný sa pýtal o nejakých pôžičkách, že či majú nejaké problémy, či už
obec alebo on osobne. Povedal, že žiadne problémy nie sú. Potom keď sa s kolegami poslancami
rozprávali, tak viacerí rozprávali, že sa im zdá starosta nejako čudný. Tak sa dohodli, že keď bude
zasadnutie finančnej komisie ku rozpočtu sa stretnú a porozprávajú či sú nejaké problémy. To bolo

v novembri, nepamätal si presne, v roku 2011 a vtedy starosta povedal, že má, predložil audit, ktorý
konštatoval, že všetko je v poriadku a potom im povedal, že má nejaké osobné problémy. To bolo také
prvé, že nezúčtoval zálohu, ktorú si zobral z pokladne obce. Pýtali sa aká je tá záloha, hovoril, že možno
nejakých 20-30 tisíc, bola tam aj účtovníčka. Tam zaznelo že nejakých 40-tisíc, na to povedali, že nech
veci zúčtuje a poverili kontrolóra aby zistil, v akej výške sú nezúčtované položky, alebo aký je tam stav

v pokladni na účtoch. Po nejakom čase, týždeň alebo dva, nevedel, kto mu zatelefonoval, aby prišiel na
obecný úrad, že je tam kontrolór. Nevedel či tam bol kontrolór ale bola tam správa, že je nezúčtovaných
nejakých 100-tisíc. Pýtali sa starostu, že ako je možné, že takáto suma nie je zúčtovaná, on povedal, že
vie to zabezpečiť. Dali mu týždeň, aby to dal do poriadku. To bolo niekedy okolo Vianoc. Po Vianociach
bola verejná schôdza. Na verejnej schôdzi sa potom povedalo o problémoch občanom.

Nepamätal si, že ich hlavný kontrolór informoval o stave finančných prostriedkov na účtoch prípadne
o nezúčtovaných zálohách pred novembrom 2011. V r. 2011 kontrolór predložil plán práce, ale či tam
bolo aj to, že bude predkladať priebežnú správu o stave financií, to si nepamätal. Nemal pocit, že by
riešili po schôdi nejaké úlohy, ktoré by mal starosta plniť.K stavebným alebo investičným akciám, uviedol, že v tom čase sa dokončovala bytovka, koncom r.
2011 sa robil asfalt na časti cesty a začínalo sa s reguláciou potoka. Starosta povedal, že peniaze sú za
trafostanicu, ktorá sa odpredala nejakému distribútorovi. On sa potom pýtal, prečo o tom nevie (cesta)

sa týka bytovky a regulácie, tam bolo financovanie, jednalo sa o financie zo štátneho fondu bývania
a regulácia išla z európskych fondov. K financovaniu kultúrnych organizácii
na to nevedel odpovedať. Vedel, že zastupiteľstvo sa vyjadrovalo v rámci rozpočtu k požiadavkám
organizácii, ale kto vyplácal a v akých výškach to nevedel
Pamätal si, že ešte v 90-tych rokoch prijímali normatív, smernicu k hospodáreniu obce, aj vtedy bol

poslancom, kde starosta mohol rozhodnúť o čerpaní peňažných prostriedkov do sumy 50.000,- Sk bez
súhlasu zastupiteľstva. Mal pocit, že ten regulatív stále platí, nevedel, že by sa bol zrušil.

Svedok [. F. vo svojej výpovedi uviedol, že rozprávalo sa vtedy, to bolo asi koncom nevedel ktorého
roku, po dedine, že je gamblér, že peniaze, pošiel na obecný úrad za ním a spýtal sa, čo sa po dedine
povráva, že je hazardný hráč, že spreneveril „a on že krstný, ja som ani cent nehral hry“. Tak toľko

o tom vie. V dobe keď on končil ako starosta poslancom nebol. To bol pre celú dedinu šok.

Svedkyňa W. [. vo svojej výpovedi uviedla, že sa nevie vyjadriť k jeho trestnej činnosti. S obžalovaným
sa pozná sú z jednej dediny, rodáci. Robila poslankyňu, keď on bol starosta obce. O finančnej situácii
obce, o nejakých úveroch, pôžičkách alebo iných dlhoch obce o tom nevedela. Keď nastúpili oni ako

poslanci obce, boli tam na začiatku problémy. Ona bola členkou kultúrnej komisie.
Obec dotovala kultúrne a športové spolky. Keď sa začínal riešiť rozpočet obce, tak si každá organizácia
dala požiadavku a podľa toho sa potom vyplácali finančné prostriedky. Podľa toho ako stáli finančne,
podľa toho sa vyplácali finančné prostriedky. Kto vyplácal nevedela povedať, či to išlo na účet pre
tú organizáciu, to už nevedela povedať, to už bola dohoda medzi nimi. Nevedela, že by im kontrolór

povedal ohľadom nejakých problémoch v obci, ohľadom financií. Stále im predniesol správu, a že
by bol vytýkal niečo starostovi, určite nie.
Za ich éry sa začali rozbiehať projekty, začala sa stavať bytovka jedna, druhá, regulácia potoka. Bolo
tam viac takých akcií.
Vedela o tom že tam riešili pôžičku pre B. S., nevedela či sa zobrala išlo o budovu v obci.

Svedok [. T. vo svojej výpovedi uviedol, že sa nevie vyjadriť k trestnej činnosti obžalovaného. Bol
zastupujúci poslanec. Bol tam rok. Poslancom bol v roku 2010.O finančnej situácii obce v r. 2010
mal vedomosť iba takú čo sa preberalo na zastupiteľstve. Vedomosť o nejakých dlhoch, úveroch alebo

pôžičkách obce, nemal hlavný kontrolór podával správy o finančnom stave obce, nevytýkal nijaké
nedostatky.
K stavebným akcie, rekonštrukciám sa nevedel vyjadriť.

Svedok C. M. vo svojej výpovedi uviedol, že k trestnej činnosti obžalovaného, sa nevie vyjadriť. Ďalej

uviedol, že bol poslanec obce a v kultúrnej komisii. Bol predsedom dobrovoľného hasičského zboru.
K finančnej situácii v obci, resp. o úveroch a pôžičkách uviedol, že pôžičky neboli žiadne a že by bol
nejaký problém v obci, že by sa riešil nejaký problém to si nepamätal. Mimo zastupiteľstva nič. V tej
dobe prebiehala regulácia potoka čo si spomínal. Hlavný kontrolór podával pravidelné správy o stave
obce, t.j. na tých, na ktorom sa zúčastnil. O problémoch nehovoril. Problémy sa zistili až na konci roka,

nevedel kedy, že chýbajú peniaze.
Každá organizácia, ktorá v obci chcela peniaze, dávala obci svoj rozpočet na konci roka, tie sa potom
čerpali. Za hasičov, že stále si zobrali určitú zálohu z toho rozpočtu a keď peniaze minuli, dávali bločky
ekonómke a tak mohli čakať ďalšie peniaze. Ako hasiči žiadali od obce asi 3.000,- €. Niekedy ich
dostali, niekedy nie. Vyplácalo to ekonómka.

Za celú jeho činnosť 12 rokov si pamätal na jeden memoriál za bývalého člena, vtedy prišiel aj
starosta, povedal že nemá čas a povedal, že zo svojich dáva 100,- €. Peniaze boli zúčtované, boli tam
zakupované nejaké poháre, nejaké pohostenie pre rozhodcov, pre hostí, on povedal, že dáva zo svojich
na občerstvenie. Bol tam podpis ekonómky a jeho alebo veliteľa.

Svedkyňa J. T. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaného pozná v roku. 2010-2011 pracovala
ako terénna pracovníčka, koordinátorka na aktivačných prácach a také menšie administratívne
práce na obecnom úrade. S peniazmi neprichádzala do styku, robila len písomnosti, čo sa týkali
aktivačných pracovníkov, čo boli evidovaný na úrade práce, robila aj pomocné práce. K trestnej činnostiobžalovaného, o tom nevedela, až do doby keď to prepuklo, to ďalšie pozná z počutia. Bral si pôžičky.
Od koho to nevedela. Nevedela o tom, že by obžalovaný, bol niekedy priniesol peniaze na obecný úrad.
To si vôbec nepamätala.

Nebola svedkom, aby v hotovosti boli vyplácané peniaze J. V..

Svedkyňa J. F. vo svojej výpovedi uviedla, že v predmetnom období bola vedúcou knižnice, ktorá bola
rozpočtovou organizáciou. Koncom roka dávali požiadavku pred zasadaním obecného zastupiteľstva na
zakúpenie kníh, na finančný príspevok a finančný príspevok bol, teraz je 300,- €. Nepamätala si presne

ale asi v tejto výške. Požiadavku dala do kníhkupectva, knihy vybrala a potom faktúrou sa hradili.
Obžalovaný im nedával peniaze. „On ani s tým veľmi do činenia nemal, pretože išlo cez faktúry a cez
účtovníctvo“.
Na rôzne organizácie, ktorých bola členkou starosta prispel z fondu starostu. „Neboli to vysoké sumy,
ale také hej“.

Svedok R. P. V. vo svojej výpovedi uviedol, že tie roky si už nepamätá, pamätal si, že v r. 2014 doma
odpadol, nič nevedel. Pamätá si, že podával trestné oznámenie. Podľa neho bola veľká chyba obecného
zastupiteľstva, že dala právomoc starostovi, že mohol sám vyberať peniaze, stále chodia aspoň dvaja,
on mal to právo. Oznámil, že ide robiť hĺbkovú kontrolu. Starosta ho požiadal, žeby nerobil kontrolu, že

má problém s financiami. Pamätal si robil funkciu hlavného kontrolóra obci G.. Zúčastňoval sa obecného
zastupiteľstva.
Obec nepotrebovala pôžičky. Keď odchádzal starosta, myslel P. tam bolo dosť veľa peňazí, ktoré mohli
použiť. Bol limit, koľko môže starosta vybrať, bola chyba, že zastupiteľstvo mu dalo súhlas že môže
vyberať sám z účtu. Kontroloval to. „Keby bol niekto iný pri ňom, zistilo by sa hneď“.

Raz za štvrťrok sa robila hĺbková kontrola, či sedia financie, účtovanie a pod. vklady neboli kontrolované.
Výpisy z účtov, vklady a výbery, neboli predkladané. Predkladalo sa to na zastupiteľstve.
Zúčastňoval sa všetkých stretnutí obecného zastupiteľstva, nie v zimnom období je ťažko sa dostať.
Stalo sa že 1x alebo 2x nebol.
Obec mala fin. prostriedky na úhradu faktúr, čo sa týka vody, plynu...

KP: máte vedomosť či existujú nejaké limity vo vzťahu k obce?
Svedok: neviem, ale bolo určené koľko môže. Pravidelne som to kontroloval.
Zo začiatku tam nebola pracovníčka, ktorá mala pokladňu na starosti. až keď odchádzal.
Kontroloval aj zúčtovania finančných prostriedkov tá pracovníčka mu povedala, koľko bolo vybratých
a muselo byť v pokladni zúčtovanie. Keď vybral peniaze, musel zúčtovať, musel doložiť doklad na čo

bolo použité. Lehoty na to neboli.
Rokoval s osobou, ktorá bol ekonómka.
Svedok. Áno, s ňou som prichádzal do styku.
Dovtedy nemal žiadne problémy. Ona mu nahlásila, ak bol nejaký problém, chcela to riešiť. Prišiel tam,
a keď zistil, že pán starosta chce rokovať s ním sám, povedal, že nie. Predmetom mal byť výber peňazí,

že vybral postupne z banky peniaze. Presne už nevedel. Reagovali na to tak, že dal mu šancu vrátiť,
nepamätal sa dokedy. Lehota nebola dodržaná. Starosta nespomínal na aký účel boli tieto prostriedky
použité nie je ten, ktorý by zisťoval na čo boli použité. To čo zistil oznámil zástupcovi, a on to riešil.
Zvolával zastupiteľstvo. Audit v obci sa vykonával, nevedel, či to aj k tomu poslednému.
Robilo sa niečo v škole, myslel si, že ešte niečo robili okolo školy, kde boli umiestnení rómsky žiaci.

Na otázku prokurátora: „Keď ste si v júni 2011 zistili že sú tam výbery a v auguste ste zistili že nie sú
vrátené a starosta naďalej vyberá finančné prostriedky, viete sa vyjadriť aká bol vaša povinnosť, ako
kontrolóra obce. Zo 70.000 na 100.000“.
Na to svedok odpovedal, že jeho úlohou bolo zistiť kde tie peniaze idú. Ten dátum si nepamätal, nevedel
či to bol ten dátum, nepamätám sa.

Na otázku prokurátora: analytické karty, akým spôsobom ste ich zabezpečovali, aktualizovali ste ich?
Ako ste zisťovali či sú vyberané a vkladané nejaké fin. prostriedky.
Svedok k tomu uviedol, že nevie, jedine tak, že by to zistila pani ekonómka.

Na otázku prokurátora: „podľa plánu v akom časovom horizonte ste mali vykonávať a štvrťročne

predkladať správu obecnému zastupiteľstvu predkladať v júni 2011 ste zistili že starosta vyberal fin.
prostriedky ktoré boli majetkom obce, ako to bolo so správami bol z Vašej strany podaná takáto správa“.
Na to uviedol, že si nepamätá, lebo ho požiadal aby takéto veci nerobil.Na záver potom uviedol, že správu hl. kontrolóra, podklady všetko robil on nie nejaká iná osoba, prečo
by to robil niekto iný, bola to jeho povinnosť.

Podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. poriadku bola prečítaná svedecká výpoveď R. S. V. z č.l. 214-224.
Z tejto výpovede vyplynulo, že obžalovanému boli požičané finančné prostriedky vo výške 10.000,-
z dôvodu, že potrebuje uhradiť nedoplatok za elektrinu v obci. Stretli sa na benzínovej stanici Shell v J.,
peniaze prevzal osobne a hneď mu dal podpísať zmluvu o pôžičke. Termín splatenia bol 31.07.2011 a na

to on reagoval 26.09.2011, keď mu poukázal sumu vo výške 5 000,- Eur. Ďalej k tomu uviedol, že na
zmluveopôžičkejepečiatkaobceG.apánF.bolvtejdobestarostatejtoobce.Ďalšiesplátky20.10.2011
a 31.10.2011 neboli uhradené. Pokúšal sa dohodnúť s novým starostom obce, avšak neúspešne, keďže
tento zberal takéto pozdĺžnosti a odstúpil to na Okresnú prokuratúru Prešov.

Znalkyňa R. O. N. vo svojom znaleckom posudku uviedla, že v účtovníctve Obce G. neboli zaúčtované

pôžičky pre obec od O. P. N. J. P. G. zo dňa 9.11.2010 v sume 10.000,- € zo dňa 16.2.2011 v sume
6.000,. € a zo dňa 8.6.2011 v sume 7.450,- €.
2/ v účtovníctve Obce G. nebola zúčtovaná záloha pri prenájme obecného bytu vo výške 1.000,- €
uhradená dňa 27.7.2011 A. K., bytom G. H. XXX a taktiež záloha pri prenájme obecného bytu vo výške
1.000,- uhradená dňa 2.8.2011 W. A., bytom C. H. XX, C.,

3/ v účtovníctve Obce G. nebol zaúčtovaný správny poplatok vo výške 3.000,- € zo dňa 23.11.2010 od
spol. BOGI F. M. , M. XX, L. P. za vydanie individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier,
prevádzkovaných prostredníctvom výherných prístrojov za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011.
4/ Na základe účtovných dokladov zostavila za rok 2011 mesačný prehľad výberov finančných
prostriedkov z účtov obce G. tak ako je to uvedené na č.l. 704 trestného spisu.

Na základe účtovných dokladov zosumarizovala zálohy vyplatené starostovi obce a zálohy vrátené
starostom obce s vyčíslením zostatku nevyúčtovaných , resp. nevrátených záloh starostom obce v sume
105.686,- € k 31.12.2011.
5/ Vzhľadom na to, že obec G. neúčtovala o žiadnych prijatých pôžičkách a preto nemohla z nich
ani hradiť výdavky, môže konštatovať, že nepotrebovala žiadnu pôžičku na zabezpečenie svojej

prevádzky. V prípade, že by to bolo potrebné o požičaných prostriedkoch by účtovala a takisto by
účtovala o úhradách svojich výdavkov, ktoré by boli uhrádzané z týchto požičaných prostriedkov. V r.
2010 neúčtovala o žiadnych prijatých pôžičkách. V čase údajne prijatých pôžičiek (v dňoch 9.11.2010,
16.2.2011 a 8.6.2011) mala obec G. dostatok disponibilných finančných prostriedkov na úhradu svojich
splatných záväzkov aj so zohľadnením záloh, ktoré v danom čase boli poskytnuté starostovi.

6/ Obec G. nepotrebovala nevyhnutné finančné prostriedky ku dňu 9.11.2010 v sume 10.000,- €, ku
dňu 16.2.2011 v sume 6.000,- € a ku dňu 8.6.2011 v sume 7.450,- €. Tieto sumy neboli prijaté ani do
pokladne ani inkasované na účet a obec G. o nich vôbec neúčtovala. Žiadne iné skutočnosti ktoré by
mali podstatný význam nezistila.
Čo sa týka tých výberov v hotovosti z bankových účtov, tieto finančné prostriedky boli vložené

v jednotlivých dňoch a v jednotlivých sumách ako príjem do pokladne – dotácia pokladne. Peňažné
prostriedky, ktoré boli vložené na účet boli účtované ako výdaj z pokladne. Nebol zistený prípad, aby
nejaké finančné prostriedky, ktoré boli vybrané z pokladne neboli vložené na účet.
Ku koncu r. 2010 mala obec G. v pokladnici peňažné prostriedky v hotovosti vo výške 45.206,59 €
a na bankových účtoch 11.382,57 €, spolu 56.589,16 €. Záväzky z obchodných vzťahov boli vo výške

71.690,41 € a úver v sume 80.196,37 € a ďalšie dlhodobé záväzky voči Štátnemu fondu rozvoja bývania
30.381,17 €. K 31.12.2011 mala obec v pokladnici 326,66 €, na bankových účtoch 22.288,22 €, spolu
22.614,88 €. K 31.12.2011 Obec G. evidovala pohľadávku voči starostovi v sume 105.686,- €. Záväzky
z obchodných vzťahov 118.383,81 €, čiže záväzok z úveru 80.196,37 € a ŠFRB 200.159,80 €.

Na otázku prokurátora: „Preskúmaním účtovnej agendy Obce G. zistili ste aj takúto pohľadávku obce
voči starostovi v r. 2010?
Znalkyňa: Nie. Pohľadávka voči starostovi v sume 40.852,- € vznikla v r. 2010 a ja som ju vykázala ako
počiatočný stav k 1.1.2011. Ďalej sú jednotlivo popisované jednotlivé zálohy už v r. 2011“.
Ďalej uviedla, že pri vypracovaní znaleckého posudku mala denník účtovných prípadov a pokladničné

knihy za r. 2011 a za r. 2010 mala dva mesiace, november a december 2010. Výpisy z účtov
mala, pokladničné doklady tiež a daňové priznanie a súvahu na to si už nepamätala. Doklady
čerpala z vyšetrovacieho spisu. Išlo o stav pokladne z pokladničnej knihy a stavy bankových účtov
z bankových účtov. Čo sa týka pokladne čerpala z pokladničnej knihy, v ktorej sa eviduje príjema výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti a z tejto pokladničnej knihy zosumarizovala poskytnuté
vrátené zálohy starostovi, ktoré potom aj odkontrolovala na účte 335, ktorého zostatok k 31.12.2011 bol
105.496,01 € ako pohľadávka voči starostovi. Z uvedeného dospela k záveru, že údaje v pokladničnej

knihe korešpondujú v účtovnej zostave – hlavná kniha analytických účtov. Príjem z podielových daní
neskúmala, nebolo to predmetom znaleckého posudku. Ale predpokladala, že tento príjem ak bol
správnezúčtovaný,takjeobsiahnutývzostatkoch,ktorévyčísľovalabuďvhotovostialebonabankových
účtoch.

Na otázku obhajcu. „Pokiaľ ide o rok 2011, stav peňažných prostriedkov v pokladni bol len 326.66 € a
na účte 22.288,22 €, pričom úver voči ŠFRB sa zvýšil na sumu 200.159,- €. Rovnako otázka pre r. 2011.
Na základe čoho ste urobili záver, že obec bola schopná splácať záväzky za r. 2011?
Znalkyňa: Svoj záver som vyvodila zo stavu disponibilných finančných prostriedkov a tiež z toho, že
obec o pôžičkách neúčtovala. Aj keď o tých pôžičkách neúčtovala, nemôžem sa vyjadriť ani k tomu,
aké výdavky z nich mali byť uhradené“..

Na otázku obhajca: „Vzhľadom na citovaný stav peňažných prostriedkov a citované záväzky a úvery
boli by sa zmenili závery Vášho znaleckého posudku ak by ste mali k dispozícii všetky došlé faktúry,
prípadne vedomosť o splatnosti jednotlivých záväzkov, úverov a úveru vo či ŠFRB?
Znalkyňa: Z existencie samotných záväzkov by som nevedela vyvodiť, či boli aj naozaj uhradené, keďže

o ich úhradách nebolo účtované. V prípade, že by bolo účtované o prijatých pôžičkách, z ktorých by boli
tiet záväzky hradené, vtedy by som jednoznačne mohla dôjsť k záveru, že tieto pôžičky boli vynaložené
na úhradu týchto záväzkov a boli potrebné“.

Na otázku obžalovaného: „Ako boli zúčtované platby mimo týchto operácii, tzn. priamo v hotovosti

jednotlivým ľudom, organizáciám?
Znalkyňa: Neviem presne, ktoré platby má p. F. na mysli, ak o týchto platbách doklady boli predložené
účtovníčke, tak sú účtované ako výdaj pokladne. Tento výdaj však nijako nesúvisí s nevyúčtovanou
zálohou, ktorú p. F. zobral z pokladne. Jeden výdavok nemôže byť účtovaný aj z pokladne, aj peňazí
ktoré mal p. F.“.

Na otázku prokurátora: „Stav účtu 335 k 31.12.2011?
Znalkyňa: Omylom som ten údaj z hlavnej knihy nadiktovala v sume 105.496,01 čo je však stav
syntetického účtu celkom, ale tento zostatok sa skladá z dvoch analytických účtov jeden zostatok
105.686,- € je na účte 3351 a to je pohľadávka voči p. F. a potom je tam ešte stav na ďalšom analytickom

účte vo výške mínus 189,99 €. Tento zostatok sa p. F. netýka“.

Z listinných dôkazov vyplynulo, že
č.l. 713-1052 - sa oboznamuje účtovná evidencia Obce G. vyplýva, že neboli zaúčtované pôžičky pre
obec od O. P. N. J. P. G., nebola zúčtovaná záloha pri prenájme obecného bytu vo výške 1.000,- € od

W. A., nebol zaúčtovaný správny poplatok vo výške 3.000,- € zo dňa 23.11.2010 od spol. BOGI Games
s.r.o., obec G. neúčtovala, ani ďalšie pôžičky.
č.l. 1053-1480 – výpisy z bankových účtov Obce G. z týchto dokumentov vyplýva, že boli vyberané rôzne
sumy starostom obceale boli tam vkladané aj drobné vklady.
č.l. 1481-1543 – výpisy z bankového účtu ZŠ s MŠ G., že boli vybraté resp. vlžené na účet rôzne sumy.

č.l. 1596-1603 – záznam hlavného kontrolóra a správy o kontrolnej činnosti, kde sú uvedené pôžičky
od O. P. ... G. a v akých výškach, bližšie je to uvedené vyššie. Na ďalších stranách je uvedené plnenie
rozpočtu obce v sume aj koľko to je percentuálne, vytnuté sú rôzne pochybenia.
č.l. 1643-1647 – výpis z OR firiem MMK spol. s.r.o. M., PEhAES, a.s. Prešov, ANSO SLOVAKIA s.r.o. C.

Obhajca v rámci záverečnej reči uviedol, že „obžalovaný sa mal v bode 1,3,5 až 16 obžaloby dopustiť
obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona a ods. 4 písm. a) Trestného
zákona, teda mal spôsobiť škodu veľkého rozsahu, čo však po novele Trestného zákona, po ktorej bola
úprava výšky škody nie je správne, nakoľko obžalovaný mal svojim konaním spôsobiť škodu 203 800 €,
čo je škoda väčšia a nie škoda veľkého rozsahu. Ďalej sa mal dopustiť obzvlášť závažného zneužívania

právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), t. j. závažnejším spôsobom
konania po dlhší čas a ods. 4 písm. b) t.j. spôsobiť škodu veľkého rozsahu, v ods. 4 písm. b) obžaloba
taktiež nie je aktuálna, lebo táto škoda, nie je škodou veľkého rozsahu. Čo sa týka páchania trestného
činu po dlhší čas, musí ísť o ten istý trestný čin, nemôže ísť o viac opakovaných trestných činov, ajkeby boli páchané v krátkom slede za sebou, skutočne po dlhší čas. Z uvedeného vyplýva, že páchanie
trestného činu po dlhší čas je možné len keď ide o pokračovací, hromadný alebo trváci trestný čin.
Za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu,

pričom trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin ak všetky čiastkové
útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete
útoku. Ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin.
Podľa názoru obhajoby u obžalovaného celkom jednoznačne chýba jednotiaci zámer spáchať uvedený
trestný čin a teda nemožno konštatovať že dlhodobo zneužíval právomoci verejného činiteľa. Tento

dlhší čas ani nebol v obžalobe konkretizovaný a definovaný. V skutkovej vete obžaloby absentuje
konkrétna vymedzená právomoc, ktorú mal obžalovaný vykonávať spôsobom odporujúcim zákonu,
a teda z tejto skutkovej vety uvedenej v obžalobe nie je možné zistiť, ktorú konkrétnu právomoc mal
obžalovaný zneužívať. Preto sme toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, žeby obžalovaný naplnil
kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ods. 2
písm. a) Trestného zákona, t.j. závažnejším spôsobom konania po dlhší čas. V bode 2 a 4 obžaloby

sa mal obžalovaný dopustiť zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestný zákon a ods. 3 písm. a)
Trestného zákona, tj. mal spôsobiť značnú škodu, pričom výška škody ktorá sa mu kladie za vinu týmto
trestným činom je vo výške cca 108 000 € a preto ide o škodu väčšiu. Obžalovaný v roku 2010 zložil sľub
starostu a ujal sa výkonu funkcie starostu, pričom to bolo už jeho druhé funkčné obdobie. A to z dôvodu,
že obyvatelia obce s ním boli spokojní, preto ho opätovne zvolili do funkcie. [. P., nový starosta obce G.

v zápisnici zo súdneho pojednávania zo dňa 10.04.2015 ako svedok vypovedal, že prácu obžalovaného
ako starostu môže hodnotiť ako veľmi zodpovednú a kvalitnú, vybavoval veci v mene obce rýchlo
a spoľahlivo. Obžalovaný v konaní uviedol, že obecné zastupiteľstvo ústne informoval o finančných
problémoch obce a o potrebe požičať si peniaze, čo však nebolo zápisnične zaznamenané, nakoľko to
bolo súčasťou diskusie po skončení oficiálnej časti rokovania, pričom poslanci s tým nemali problém, aby

si obec požičala krátkodobo, na preklenutie zlej finančnej situácie spôsobenej predovšetkým poklesom
podielových daní. Uvedené tvrdenie obžalovaného potvrdil aj svedok [. P.. [. P., nový starosta obce
G. ako svedok na pojednávaní vypovedal na otázku či je mu známe či v r. 2010 bola na zasadnutí
obecného zastupiteľstva oboznámená skutočnosť o poklese príjmov obce z podielových daní, v zmysle
avíza z daňového úradu a či v tejto súvislosti udelilo bývalému starostovi - obžalovanému - všeobecný

súhlas v získavaní pôžičiek pre obec. Svedok odpovedal: „áno o tomto zastupiteľstvo bolo informované,
že podielové dane v mesiacoch jún, júl, sú výrazne nižšie okolo 6 000 € iba dostali, nepamätá presne
a nepamätá výšku pohľadávok ani výšku záväzkov, ale zastupiteľstvo riešilo tento problém iba cez
informáciu starostu, že potrebuje zohnať peniaze na krátkodobé pokrytie tohto výpadku.“ Obžalovaný
po celý čas konštantne vypovedal, že v čase keď o pôžičky žiadal, nemal žiadnu vedomosť o tom, že

ich obec G. nevráti. Obec G. disponovala hnuteľným aj nehnuteľným majetkom, ktorým by bolo možné
tento potencionálny problém poriešiť. Nešlo o žiadne osobné pôžičky obžalovaného ale obce G. pričom
vedel, že obec tieto pôžičky splatí. Teda u obžalovaného absentoval úmysel spôsobiť inému škodu,
resp. zadovážiť sebe neoprávnený prospech a už vôbec nevykonával právomoc spôsobom odporujúcim
zákonu. Ani v jednom prípade nemal úmysel, ktorým by si vypýtal peniaze s vedomím, že ich nevráti. Už

z prípravného konania ako aj konania pred súdom vyplynulo, že už skôr vzaté pôžičky splácal a skutočne
mal úmysel aj naďalej ako starosta obce tieto pôžičky splácať. Absencia subjektívnej stránky trestného
činu podvodu, resp. zneužívania právomoci verejného činiteľa vyplynula tiež z výsluchov svedkov ako
R. T., ktorý ako zástupca ANSO Slovakia v postavení svedka vypovedal, že pôžičky, ktoré dal obci
mu boli prvotne vrátené. To znamená, že obžalovaný ako starosta obce tieto pôžičky splácal, pričom

svedok ďalej vypovedal: “ja som mu tu hotovosť dal a on ju hneď odniesol na účet obce. Počul som
to, bol som v diskrétnej zóne a počul som, že ich vkladá na účet obce“. Svedok-poškodený J. T. pred
súdom vypovedal, že poskytol starostovi peniaze a pamätá sa, že keď bol v C. U., na jeho súkromný
účet mu boli tieto peniaze poslané. Svedkyňa E. F., účtovníčka obce ako svedok vypovedala, na otázku
či sa stávalo, že jej dával starosta finančné prostriedky odpovedala, že dával a aj na účet vkladal.

Ďalej vypovedala, že starosta poskytoval finančné prostriedky obecným organizáciám. Pričom na otázku
či starosta vyberal každý mesiac peniaze za účelom výplat pre zamestnancov obce, ktorí poberali
výplatu v hotovosti, odpovedala áno. Poškodený R. C. M. ako svedok vypovedal, že mu peniaze boli
vracané. Dvakrát mu požičal a tamtie mu boli vrátené späť. V prípade ak by súd uznal obžalovaného
vinného zo skutkov, ktoré mu kladie obžaloba za vinu, navrhujeme aby súd pri úvahe o druhu a výške

trestu komplexne vyhodnocoval stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného, okolnosti
za akých boli jednotlivé skutky spáchané, osobu samotného obžalovaného, u ktorého vzhľadom na
predchádzajúcubezúhonnosťjezrejmé,žejehokonaniepredstavujeexcesdoterajšiehospôsobuživota,
čo potvrdzuje aj to, že ako starosta obce sa nedopustil počas prvého funkčného obdobia žiadnehoprotiprávneho konania, ba naopak obyvateľmi obce bol hodnotený vysoko pozitívne. Súd by mal zvážiť
aj možnosť nápravy vplyvom výchovného trestu a tiež v danom prípade mimoriadne dôležitú okolnosť.
A tou je samotná dĺžka konania – je všeobecne známou skutočnosťou, že s odstupom času klesá

efektivita represívneho účinku trestného práva ako celku. Z judikátu R10/2011 vyplýva, že dĺžka konania
s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu, procesný postup orgánov
činnýchvtrestnomkonaníalebosúdu,výrazneaneprimeranepresahujedĺžkukonaniavporovnateľných
veciach, je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho
zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1. Za okolnosť je potrebné považovať všetky skutočnosti,

ktoré majú vplyv na hodnotenie stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorý sa samozrejme
plynutím času znižuje, rovnako, ako sa znižuje potreba postihnutia páchateľa, pretože odstupom času
sa míňa aj účel trestu. V danom prípade poukazuje obhajoba na tú významnú skutočnosť, že od
spáchania jednotlivých skutkov popísaných v obžalobe uplynulo takmer 15 rokov. Samotné trestné
stíhanie voči obžalovanému je vedené od r. 2012, pričom po celý čas sa obžalovaný nedopustil žiadneho
protiprávneho konania, t.j. nikdy pred vznesením obžaloby a ani 13 rokov po vznesení obžaloby.

Podľa obhajoby nebola dĺžka konania spôsobená akýmikoľvek obštrukciami zo strany obžalovaného,
pričom ju možno považovať za neodôvodnenú a neprimeranú, nakoľko podľa rozhodovacej praxe
Európskeho súdu pre ľudské práva dĺžku trvania trestného konania prevyšujúcu 6 rokov je potrebné
považovať za výnimočnú a v prípade absencie významných dôvodov pre prekročenie tejto hranice,
nie je možné trestné stíhanie dlhšieho trvania tolerovať. Podľa obhajoby preto v danom prípade mohlo

dôjsť k porušeniu dohovoru o ochrane ľudských práv a osobných slobôd čl. 6 ods. 1 a tiež k porušeniu
základných zásad trestného konania § 2 ods. 7 trestného poriadku, t.j. každý má právo aby jeho
trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná súdom. Podmienka rýchlosti konania
musí byť splnená aby sa zabránilo tomu, aby bol obžalovaný príliš dlho vystavený trestnému stíhaniu
s čím sú spojené zásahy do jeho práva slobôd a aby nebol vystavený neistote o svojom osude.

Trestné konanie má totiž vplyv na jeho povesť, postavenie v zamestnaní ako aj v spoločnosti, čo už
samo možno bez pochyby považovať za určitú formu sankcie. Postavenie obžalovaného je stresujúce
a negatívne, pričom dlhodobo, takmer 15 rokov ovplyvňuje jeho život, prinajmenšom v tom, že hrozba
trestu komplikuje obžalovanému viesť a plánovať ďalší osobný život. Uvedený fakt je významný aj
z toho dôvodu, že plynutím času sa znižuje záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne

potreba jednať individuálne prevencie, práve v prípade keď obžalovaný v priebehu takmer 15 ročného
stíhania nespáchal žiaden trestný čin, čím možno predpokladať, že sa napravil a tiež potreba generálnej
prevencie, pretože výchovné a odstrašujúce účinky trestu na ostatných členov spoločnosti sa plynutím
času celkom preukázateľne znižujú. Neprimeranou dĺžkou trestného konania sa vytráca základný vzťah
medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaním trestov. Doba, ktorá uplynie od spáchania trestného

činu až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením určitého
trestu dosiahnutý. Aj z tohto dôvodu navrhujeme aby porušenie práva za prejednanie veci v primeranej
lehote bolo určitým primeraným spôsobom odškodnené. Práve zmiernenie trestu je podľa názoru
obhajoby určitou kompenzáciou štátu za to, že došlo k porušeniu práv obžalovaného neprimeranou
dĺžkou trestného konania, na ktorého dĺžke nemal obžalovaný žiadny vplyv. Nad rámec uvedeného

je obhajoba toho názoru, že aj pomery samotného obžalovaného odôvodňujú v danej veci použitie
primeraného zníženia trestu, za pomery páchateľa v zmysle ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu
odňatia slobody je pritom potrebné považovať jednak okolnosti, ktoré obžalovaného charakterizujú
ako objekt trestu a tiež možnosti resocializácie páchateľa. Obhajoba má za to, že neprimeraný trest
odňatia slobody vzhľadom na predchádzajúcu bezúhonnosť ako aj bezúhonnosť po spáchaní obžalobou

uvádzaných skutkov, ako aj časový odstup od spáchania skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, by mal byť
nepochybne citlivejšie vnímaný u páchateľa, u ktorého páchanie trestnej činnosti predstavuje odklon od
jeho zaužívaného spôsobu života. Preto obhajoba navrhuje v prípade ak by súd uznal obžalovaného
za vinného znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom takýto trest by bol
trestom adekvátnym, spravodlivým, ale predovšetkým plniaci svoj účel, tak ako to má na mysli § 31 ods.

1 Trestného zákona“.

V súvislosti s záverečnou rečou obhajcu súd poukazuje na záverečnú reč prokurátora Krajskej
prokuratúry v Prešove okrem iného aj zmenu právnej kvalifikácie kde navrhol obžalovaného E. F. uznať
za vinného v bode 1,3,5 až 16 obžaloby zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1,

ods. 2, Trestného zákona a trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.
1 písm. a), ods. 2 písm. a), s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona, a v bode
2-4 obžaloby zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2, písm. a) Trestnéhozákona a trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2
písm. a) s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona

Zhodnotiac potom dôkazy je súd toho názoru, že obžalovaný vedel o tom, ako má postupovať v prípade
chýbajúcich peňazí v rozpočte obce, svedčí o tom aj to, podľa jeho vyjadrenia mal požiadať poslancov
na schôdzi o zobratie si pôžičky od banky, čo mu bolo zamietnuté. Následne na neformálnom posedení
sa spýtal, ohľadom pôžičiek od firiem (jednotlivcov), pričom poslanci si na to nepamätali a on ich mlčanie
si vyložil ako súhlas.

Ako to vyplýva vyššie svedkovia popísali, v akých sumách a z akých dôvodov boli tieto pôžičky
poskytnuté. Sumy sú v tejto trestnej veci rôzne (bližšie pri jednotlivých výpovediach). Dôvody boli
zvyčajne, nezaplatené faktúry za rôzne služby.

Znalkyňa uviedla, že v účtovníctve Obce G. neboli zaúčtované pôžičky pre obec od O. P. N. J. P. G. zo
dňa 9.11.2010 v sume 10.000,- € zo dňa 16.2.2011 v sume 6.000,. € a zo dňa 8.6.2011 v sume 7.450,- €.

2/ v účtovníctve Obce G. nebola zúčtovaná záloha pri prenájme obecného bytu vo výške 1.000,- €
uhradená dňa 27.7.2011 A. K., a taktiež záloha pri prenájme obecného bytu vo výške 1.000,- uhradená
dňa 2.8.2011 W. A..
3/ v účtovníctve Obce G. nebol zaúčtovaný správny poplatok vo výške 3.000,- € zo dňa 23.11.2010
od spol. BOGI Games s.r.o. ..., za vydanie individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier,

prevádzkovaných prostredníctvom výherných prístrojov za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011.
4/ Na základe účtovných dokladov zostavila za rok 2011 mesačný prehľad výberov finančných
prostriedkov z účtov obce G. tak ako je to uvedené na č.l. 704 trestného spisu.
Na základe účtovných dokladov zosumarizovala zálohy vyplatené starostovi obce a zálohy vrátené
starostom obce s vyčíslením zostatku nevyúčtovaných , resp. nevrátených záloh starostom obce v sume

105.686,- € k 31.12.2011.
5/ Vzhľadom na to, že obec G. neúčtovala o žiadnych prijatých pôžičkách a preto nemohla z nich
ani hradiť výdavky, môže konštatovať, že nepotrebovala žiadnu pôžičku na zabezpečenie svojej
prevádzky. V prípade, že by to bolo potrebné o požičaných prostriedkoch by účtovala a takisto by
účtovala o úhradách svojich výdavkov, ktoré by boli uhrádzané z týchto požičaných prostriedkov. V r.

2010 neúčtovala o žiadnych prijatých pôžičkách. V čase údajne prijatých pôžičiek (v dňoch 9.11.2010,
16.2.2011 a 8.6.2011) mala obec G. dostatok disponibilných finančných prostriedkov na úhradu svojich
splatných záväzkov aj so zohľadnením záloh, ktoré v danom čase boli poskytnuté starostovi.
6/ Obec G. nepotrebovala nevyhnutné finančné prostriedky ku dňu 9.11.2010 v sume 10.000,- €, ku
dňu 16.2.2011 v sume 6.000,- € a ku dňu 8.6.2011 v sume 7.450,- €. Tieto sumy neboli prijaté ani do

pokladne ani inkasované na účet a obec G. o nich vôbec neúčtovala. Žiadne iné skutočnosti ktoré by
mali podstatný význam nezistila.
Čo sa týka tých výberov v hotovosti z bankových účtov, tieto finančné prostriedky boli vložené
v jednotlivých dňoch a v jednotlivých sumách ako príjem do pokladne – dotácia pokladne. Peňažné
prostriedky, ktoré boli vložené na účet boli účtované ako výdaj z pokladne. Nebol zistený prípad, aby

nejaké finančné prostriedky, ktoré boli vybrané z pokladne neboli vložené na účet.
Ku koncu r. 2010 mala obec G. v pokladnici peňažné prostriedky v hotovosti vo výške 45.206,59 €
a na bankových účtoch 11.382,57 €, spolu 56.589,16 €. Záväzky z obchodných vzťahov boli vo výške
71.690,41 € a úver v sume 80.196,37 € a ďalšie dlhodobé záväzky voči Štátnemu fondu rozvoja bývania
30.381,17 €. K 31.12.2011 mala obec v pokladnici 326,66 €, na bankových účtoch 22.288,22 €, spolu

22.614,88 €. K 31.12.2011 Obec G. evidovala pohľadávku voči starostovi v sume 105.686,- €. Záväzky
z obchodných vzťahov 118.383,81 €, čiže záväzok z úveru 80.196,37 € a ŠFRB 200.159,80 €.

Podľa názoru súdu tento prečin bol preukázaný. Obžalovaný sa síce k trestnej činnosti nepriznal. Na
svoju obranu potvrdil, že požičiaval peniaze v prospech obce.

Jeho obrana je vyvrátená svedeckými výpoveďami, pričom svedkovia a poškodení potvrdili požičiavanie
peňazí zo strany obžalovaného, pričom peniaze mali slúžiť na rôzne úhrady. Trestnej zodpovednosti ho
nezbavuje ani to, že časť finančných prostriedkov bola poskytnutá rôznym organizáciám ktoré pôsobili
v obci. Aj takéto finančné prostriedky je potrebné vydokladovať.

Svedkovia (ktorí v tej dobe boli poslancami) nepotvrdili jeho tvrdenie, že o pôžičkách sa rozprával
s poslancami pri neformálnom sedení po skončení riadnej schôdze, keďže nikto k tomu nič nepovedal.
Súd k tomu ešte dodáva, že obžalovaný ako starosta obce vedel, akým spôsobom sa žiada u poslancovschválenie „pôžičiek a podobne“, keďže sám potvrdil, že predtým na riadnej schôdzi požiadal poslancov
aby obec si mohla zobrať úver z banky a tým prefinancovať rozpočet obce.

Znalkyňa vo svojom znaleckom posudku poukázala najmä na to, že na čl. 10 znaleckého posudku ZP
2/2013 (čl. 704) trestného spisu je tabuľka z ktorej vyplýva, že celková záloha poskytnutá starostovi
obce (obžalovaný) bola vo výške 173 550,- €, z toho obžalovaný, ako starosta obce vrátil sumu 67 864,-
€. Nevyúčtované zálohy sú vo výške 105 686,-€.
Tak ako to vyplýva z tohto znaleckého posudku, časť finančných prostriedkov vo výške 67 864,-€ bola

vrátená. Je však potrebné uviesť, že je to iba snaha obžalovaného riešiť prípadnú náhradu škody avšak
vrátenie týchto finančných prostriedkov nemožno brať ako poľahčujúcu okolnosť § 36 ods. 1 písm. k)
Trestného zákona.

Nedá súdu poukázať aj na to z akého dôvodu mal starosta obce právo na to, aby vyberal peniaze
z účtov a pod. bez možnosti kontroly (podpis inej osoby). Z akého dôvodu mu to bolo schválené.

Ako to vyplýva z § 128 ods. 1 Trestného zákona verejným činiteľom je aj starosta obce. Z ustanovenia
§ 213 ods. 1 Trestného zákona je zrejmé, že vec, ktorá bola zverená a spôsobí škodu, takého niečoho
sa dopustí aj starosta obce v prípade, že tieto finančné prostriedky použije na iné účely. Z ustanovenia
§ 221 ods. 1 Trestného zákona vyplýva, kto seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu,

využije niečí omyl a spôsobí na cudzom majetku škodu. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že
obžalovaný ako starosta obce finančné prostriedky ktoré mal požičať od rôznych osôb a firiem použil
nie v prospech obce, ale na iný účel, čo jednoznačne vyplýva zo znaleckého posudku, pretože peniaze
neboli vložené na účet obce, resp. do pokladne a celková škoda v neprospech obce je 105 686,-€.
Tak ako je to uvedené vyššie, starosta obce je verejným činiteľom a je nepochybné, že trestné činy

boli spáchané v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Starosta obce je predstaviteľom
obce a najvyšším výkonným orgánom obce, zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, právnickým
osobám, fyzickým osobám, rozhoduje o právach právom chránených záujmov, povinnostiach fyzických
osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Právomoc starostu ako verejného činiteľa je mu daná
zákonom. Okrem iného je jeho povinnosťou chrániť majetok obce pred poškodením, zničením, stratou,

zneužitím. Používať všetky právne prostriedky na ochranu tohto majetku. Toto vyplýva zo zákona č.
369/1990 Zb. jeho § 13.
V tomto prípade obžalovaný ako starosta obce nepostupoval v zmysle zákona č. 583/2004 Z.z. jeho
§ 17 (obec môže použiť návratné financovanie len na úhradu kapitalových výdavkov, na vyrovnanie
časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu v priebehu rozpočtového roka sa

výnimočne môžu použiť tieto zdroje financovania za podmienky, že budú splatené do konca finančného
roka z príjmov bežného rozpočtu, vrátane takých skutočností, že obec môže vstupovať len do takých
záväzkov vyplývajúcich z návratných zdrojov financovania a záväzkov z investičných dodávateľských
úverov, ktorých úhrada dlhodobo nenaruší vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch).

Je nepochybné, že samotné konanie obžalovaného ako starostu obce tento v čase, ktoré sa mu kladie
za vinu bol v pozícii starostu obce, t. j. verejného činiteľa a v povinnostiach mal chrániť majetok obce.
Starosta obce zložením sľubu sa zaviazal rešpektovať k právne relevantnému uplatňovaniu všeobecne
záväzných právnych predpisov v prípade zastupovania obce vo vzťahu navonok, štátnym orgánom,
právnickým a fyzickým osobám.

Tak ako je to už uvedené vyššie znalkyňa uviedla, že obec v tej dobe nepotrebovala finančné prostriedky
aj napriek tomu došlo k naplneniu podmienok trestnej zodpovednosti starostu ako verejného činiteľa,
pretože ako verejný činiteľ sa mal dopustiť trestného činu (§ 9 druhy trestných činov, trestný čin je prečin
a zločin, pričom o zločin by išlo aj vtedy, ak je dolná hranica najmenej 10 rokov a išlo by o obzvlášť

závažný zločin v zmysle § 11 ods. 3 Trestného zákona).

Tak ako to vyplýva z návrhu prokurátora, prokurátor vzhľadom na novelu trestného zákona ktorej
účinnosť je od 06.08.2024 navrhol, aby boli zmenené právne kvalifikácie u obžalovaného E. F..

Preto ho potom súd uznal vinným

v bodoch 1, 3, 5 až 16pokračovací zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
a) s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom podvod podľa
§ 221 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona,

v bodoch 2 a 4
zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom sprenevera podľa § 213 ods.
1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona,

pretože:

v bode 1, 3, 5 až 16
- ako verejný činiteľ v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe neoprávnený prospech,
vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, tohto činu sa dopustil závažnejším

spôsobom konania, po dlhší,
- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

v bode 2 a 4

Podľa názoru súdu tieto trestné činy boli spáchané úmyselne v zmysle § 15 písm. a/ Trestného
zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom čo jednoznačne vyplýva zo spáchania vyššie uvedených skutkov (starosta vedel akým
spôsobom má postupovať v prípade, že obec potrebuje finančné prostriedky na preklenutie nejakého
časového priestoru z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, ako aj, že finančné prostriedky neboli

na účtoch obce, viď znalecký posudok).

Pri výroku o treste súd zistil, že obžalovaný E. F. doposiaľ nebol súdne trestaný čo vyplýva z registra
trestov.

V jeho prípade súd zistil, že tomuto bolo možné priznať poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/
Trestného zákona, t.j. že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Na druhej strane súd nezistil
žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Vychádzajúc potom z ustanovenia § 38
ods. 2 Trestného zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Pri výmere trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe § 326 , ods. 2 je možné uložiť trest odňatia slobody
na 4 až 10 rokov. Podľa § 221 ods. 2 je možné uložiť trest odňatia slobody až na 4 roky. Podľa § 213
ods. 2 je taktiež možné uložiť trest odňatia slobody až na 4 roky.

Z ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona. Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných

činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestná čin z nich
najprísnejšie trestný.
Najprísnejším trestným činom je § 326 ods. 2 Trestného zákona. Preto mu potom uložil trest odňatia
slobody.

V tomto prípade podľa názoru súdu je možné mu tento uložiť ako podmienečný avšak iba s probačným

dohľadom:

podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
sa mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá.Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona sa nad ním stanovuje probačný dohľad počas skúšobnej doby.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov. (vzhľadom množstvo
skutkov).

Ďalej tomuto uložil povinnosti ako sú uložené nižšie.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona sa mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa
v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 51 ods. 3 písm. k/ Trestného zákona sa mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať
sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti výkonu funkcie starostu
obce, jeho zástupcu alebo poslanca obecného zastupiteľstva na dobu 6 (šesť) rokov.
V súvislosti s trestom zákazu činnosti, keďže skutkov sa dopustil ako starosta obce, je potrebné takýto
trest uložiť a to nielen, ako starostovi obce, ale prípadne poslanca obce, resp. zástupcu starostu obce,
pretože aj v takom prípade by mohol nakladať s finančnými prostriedkami.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný E. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. H. XXX,
okr. Prešov povinný uhradiť poškodeným:

1/ Obec G., G. XX, zastúpená starostom obce škodu vo výške 109.563,37 €,

2/ Základná škola G., G. H. XXX, zastúpená riaditeľom školy škodu vo výške 23.450,-€,
3/ R. S. T., nar. X.X.XXXX, bytom C., K. H. XX, škodu vo výške 25.000,-€,

4/ R. J. U., nar. X.X.XXXX, bytom C. – Y. P., M. H. XX, škodu vo výške 10.000,-€,
5/Ing. C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom G. H. XXX, škodu vo výške 5.000,-€,

6/ R. S. V., nar. XX.X.XXXX, bytom A. H. XX, okr. J., škodu vo výške 5.000,-€,
7/ R. P. T., nar. X.XX.XXXX, bytom C., S. H. XX, škodu vo výške 95.000,-€,
8/ R. J. X., nar. XX.X.XXXX, bytom C., J. H. XX, prechodne bytom V., U. H. XX, škodu vo výške 2.600,-€.

Ohľadom poškodených súd im priznal ich nároky, tak, ako boli uvedené.

Keďže obec G. požadovala vyššiu sumu, so zvyškom svojho nároku bola odkázaná na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodená I. G., zastúpená starostom obce, so zvyškom
svojho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Súd je toho názoru, že takto uložený trest bude mať priaznivý vplyv na páchateľa a tento sa v budúcnosti
už nedopustí ďalšej trestnej činnosti.

Preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Prešove do 15
dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 22. 8. 2025. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2025

Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2025